A.VŠEOBECNÁ ČASŤ:Akcia Európske hlavné mesto kultúry je iniciatíva Európskej únie, ktorá sa riadi Rozhodnutím č. 445/2014/EÚ v znení Rozhodnutia (EÚ) 2017/1545 a Rozhodnutia (EÚ) 2020/2229 na roky 2020 až 2033 (ďalej len „Rozhodnutie EÚ“). Postupne sa stala jednou z najambicióznejších kultúrnych iniciatív v Európe s transformačným potenciálom, ktorá napriek tomu, že je primárne kultúrnou iniciatívou, môže priniesť aj významné sociálne a ekonomické výhody, najmä ak sa začlenia do dlhodobej rozvojovej stratégie mesta, ktoré je držiteľom titulu. V neposlednom rade predstavuje mimoriadnu príležitosť a prestíž nie len pre mesto a región, ale celú Slovenskú republiku.
Výber mesta, ktorému sa titul udelí, je založený na dvojfázovom výberovom konaní, do ktorého sa kandidátske mesto prihlasuje so žiadosťou a tzv. bidbookom, teda plánom programových aktivít a projektov tvoreným subjektmi pôsobiacimi v oblasti kultúrno-kreatívneho priemyslu, ktoré v prípade úspešnej kandidatúry budú v danom meste realizované. Požiadavky na obsah žiadosti, ako aj kritériá hodnotenia žiadosti sú špecifikované v Rozhodnutí EÚ a ďalších dokumentoch Európskej komisie. Z výberového konania na základe odporúčania nezávislej hodnotiacej komisie a po vymenovaní riadiacim orgánom, ktorým je Ministerstvo kultúry SR, vzíde víťazné mesto.
V roku 2013 hostilo titul Európske hlavné mesto kultúry mesto Košice. V roku 2026 bude jeho hostiteľom mesto Trenčín. Skúsenosti minulých období ukázali, že pre úspešnú realizáciu projektu je nevyhnutné pripraviť adekvátny právny rámec, ktorý by umožňoval efektívne napĺňanie programových aktivít v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a požiadavkami vyplývajúcimi z podmienok stanovených Európskou komisiou.
Tento právny rámec by mal zahŕňať zadefinovanie postavenia subjektu, ktorý projekt Európskeho hlavného mesta kultúry v Slovenskej republike implementuje a ktorý sa na účely tohto zákona považuje za vykonávateľa, ako aj právne vzťahy, ktoré pri implementácii titulu môžu vznikať medzi vykonávateľom a tretími subjektami, ktoré sa na realizácii projektu podieľajú. V neposlednom rade sa ukázalo ako nevyhnutné upraviť spôsob financovania projektu.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.