DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Návrh zákona o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie a o posilnení ich volebného práva (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom predloženého návrhu zákona je

✓posilniť práva občanov počas mimoriadnej situácie vo vzťahu k orgánom verejnej moci, čo spočíva najmä v nasledovnom:

❖zrušenie výnimiek pre plynutie lehôt na vydanie rozhodnutia alebo v možnosti predĺžiť lehoty na vykonanie úkonov orgánmi verejnej moci,

❖predĺženie, skrátenie, odpustenie zmeškania alebo spočívanie lehôt bude naďalej možné len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka,

❖zmena zákonných postupov orgánov verejnej moci bude naďalej možná len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka,

✓štandardizovať rozhodovacie procesy počas mimoriadnej situácie v samospráve aj vo vzťahu k zasadnutiam obecnej rady po vzore pravidiel pre obecné zastupiteľstvá, zrušiť spočívanie lehôt pre vykonanie miestneho referenda a spresniť voľbu hlavného kontrolóra počas mimoriadnej situácie,

✓posilniť volebné právo občanov a legitimitu výsledkov parlamentných volieb podporením vyššej účasti vo voľbách formou odmeny za účasť na nich vo výške 10% zľavy z vybraných správnych poplatkov platených štátu, ako aj upraviť s nimi súvisiace otázky (napr. elektronický centrálny zoznam voličov),

✓zabezpečiť distribúciu zoznamu kandidátov aj vo voľbách do orgánov samosprávy do domácností.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I, IV, VI, VII, VIII a X

V reakcii na celosvetovú pandémiu spôsobenú ochorením COVID-19 bolo v priebehu posledných rokov prijatých množstvo noviel zákonov, ktoré umožňovali predĺženie, skrátenie alebo spočívanie lehôt a zmenu zákonných postupov orgánov verejnej moci nielen v prospech občanov Slovenska, ale aj v prospech samotných orgánov verejnej moci (rôznych úradov).

Najčastejšie sa tieto výnimky týkajú neplynutia lehôt na vydanie rozhodnutia vrátane vydania rôznych dokladov, potvrdení, osvedčení a licencií, ale aj obmedzenia rozhodovania za prítomnosti dotknutej osoby alebo účasti viacerých či množstva dotknutých osôb (napr. ohliadka na mieste, verejné prerokovanie a pod.), či obmedzenia množstva prijatých žiadosti od občanov v nevyhnutnom rozsahu.

Takéto výnimky, osobitne tie, ktoré spočívali v spočívaní (neplynutí) lehôt na vydanie rozhodnutia viedli neraz až k svojvôli úradníkov, ktorí namiesto štandardnej 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia (resp. v zložitých prípadoch 60, či 90-dňovej lehoty), vydávali rozhodnutia po roku, resp. roku a pol od podania žiadosti. Takýto spôsob rozhodovania viedol k poškodzovaniu práv a oprávnených záujmov občanov, ktorí nemali žiadny štandardný prostriedok nápravy, keďže lehota na vydanie rozhodnutia spočíva až do skončenia mimoriadnej situácie, resp. v niektorých prípadoch by sa podľa zákona mala skončiť až po niekoľkých mesiacoch od skončenia mimoriadnej situácie.

Možno konštatovať, že priebeh pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 je na Slovensku už istú dobu pod kontrolou, a preto nie je dôvod, aby mali orgány verejnej moci aj naďalej také množstvo výnimiek a v takom rozsahu ako doteraz.

Cieľom návrhu zákona je posilniť práva občanov počas mimoriadnej situácie vo vzťahu k orgánom verejnej moci, čo spočíva najmä v nasledovnom:

a) zrušenie výnimiek pre plynutie lehôt na vydanie rozhodnutia alebo v možnosti predĺžiť lehoty na vykonanie úkonov orgánmi verejnej moci,

b)predĺženie, skrátenie, odpustenie zmeškania alebo spočívanie lehôt bude naďalej možné len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka,

c)zmena zákonných postupov orgánov verejnej moci bude naďalej možná len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka.

Pokiaľ ide o zmenu zákonných postupov orgánov verejnej moci, zrušenie výnimiek sa týka predovšetkým oblasti sociálnych vecí a spočíva v tom, že sa zrušujú obmedzenia, ktoré neumožňovali dotknutej osobe byť prítomnou pri spracovaní posudkov na jej osobu (sociálna posudková činnosť, komplexný posudok, lekársky posudok, rozsah osobnej asistencie, potreba osobitnej starostlivosti a pod.), resp. ktoré spočívali v neplynutí (spočívaní) lehôt na vydanie rozhodnutia alebo posudku. Keďže v oblasti sociálnych vecí sú tieto výnimky v prospech orgánov verejnej moci upravené v zákone len čiastočne a z väčšej časti ide o úpravu formou nariadenia vlády Slovenskej republiky, v tejto súvislosti sa preto zrušujú § 13, § 17 písm. d) až f) a § 24 nariadenia vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov a vláda bude musieť upraviť toto svoje nariadenie tak, aby sa zrušené výnimky, ak je to potrebné, uplatňovali len počas výnimočného stavu a núdzového stavu.

Zrušenie viacerých výnimiek však neznamená, že sa bezbreho zrušia všetky, keďže pandémia sa ešte neskončila a mimoriadna situácia trvá (aj kvôli vojne na Ukrajine). Vo všeobecnosti sa doterajšie výnimky zrušujú len počas trvania mimoriadnej situácie, ale zostávajú v platnosti pre prípad núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Rovnako zostávajú v platnosti tie výnimky, ktoré sa týkajú úkonov orgánov verejnej moci uskutočňované za účasti väčšieho množstva osôb (t.j. verejné prerokovanie alebo ohliadka na mieste v stavebnom alebo vyvlastňovacom konaní), ako aj tie, ktoré umožňujú orgánom verejnej moci obmedziť prijímanie určitého množstva žiadostí, čo sa týka aj zastupiteľských úradov Slovenska v zahraničí, kde môže byť pandemická situácia rozdielna, keďže túto výnimku nemožno využívať z ich strany svojvoľne, ale len v nevyhnutnom rozsahu.

Naďalej zostávajú v platnosti výnimky, ktoré sa týkajú predĺženie, skrátenie, odpustenie zmeškania alebo spočívanie lehôt, ako aj zmeny zákonných postupov orgánov verejnej moci, avšak výlučne v prospech občanov Slovenska.

K Čl. II a V

Okamžite po vypuknutí pandémie vyšla Národná rada Slovenskej republiky v ústrety samosprávam a umožnila im viesť zasadnutia zastupiteľstiev aj v inej ako fyzickej (prezenčnej) forme. Rokovania zastupiteľstiev sa umožnilo prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie a vo výnimočných prípadoch aj korešpondenčným hlasovaním alebo hlasovaním cez e-mailové adresy vopred oznámené poslancami zastupiteľstva.

Možno konštatovať, že táto forma rokovania zastupiteľstiev formu vzdialeného prístupu sa počas pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 osvedčila a samosprávy ju už majú odskúšanú. To sa týka nielen, obcí, miest a ich mestských častí, ale aj samosprávnych krajov.

Spolu s touto formou rokovania zastupiteľstiev sa však v roku 2020 prijali aj prísne obmedzenia, ktoré sa týkali rokovania obecnej rady, voľby kontrolóra a vykonania miestneho referenda, keď sa ustanovilo, že lehoty na zvolanie obecnej rady, voľbu kontrolóra a vykonanie miestneho referenda neplynú.

Keďže priebeh pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 je na Slovensku už istú dobu pod kontrolou, nie je dôvod, aby platili takéto prísne obmedzenia vo vzťahu k pôsobeniu orgánov samosprávy, resp. uplatneniu rozhodovania formou referenda v takom rozsahu ako doteraz. Navrhované zrušenie obmedzení spočívajúcich v spočívaní (neplynutí) vybraných lehôt sa však nebude týkať núdzového stavu a výnimočného stavu.

Pokiaľ ide o rokovanie obecnej rady počas mimoriadnej situácie, navrhuje sa zrušenie spočívania lehoty na zvolanie obecnej rady s tým, že na rokovanie obecnej rady bude možné využiť tie isté mechanizmy ako na rokovanie obecného zastupiteľstva formou vzdialeného prístupu. Táto forma je už samosprávou odskúšaná, a preto by nemala spôsobovať žiadne ťažkosti.

Pokiaľ ide o lehotu na vykonanie miestneho referenda, nie je dôvod na jej spočívanie, keďže minulý rok sa počas pandémie uskutočnili komunálne voľby, ktoré sú obdobou miestneho referenda z hľadiska organizácie podujatia vrátane počtu ľudí, a teda nie je dôvod nedodržiavať 90-dňovú lehotu stanovenú zákonom.

Pokiaľ ide o voľbu kontrolóra, zákon neobmedzil len plynutie lehoty na vykonanie jeho voľby, ale v § 30f ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v § 23b ods. 3 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov upravil aj možnosti pre príslušné zastupiteľstvá v súvislosti s jeho voľbou.

Keďže zákony v uvedených ustanoveniach spojili dve samostatné situácie do jedného odseku, čo následne viedlo k nesprávnemu výkladu §30f ods. 6 a § 23b ods. 3 uvedených zákonov spôsobom, že ak si zastupiteľstvá nestihli zvoliť hlavného kontrolóra do nadobudnutia ich účinnosti, predlžuje sa funkčné obdobie hlavného kontrolóra až do skončenia krízovej situácie, je potrebné tieto ustanovenia spresniť tak, aby zodpovedali pôvodnému zámeru zákonodarcu.

Tieto ustanovenia sa preto spresňujú spôsobom, že ak si príslušné zastupiteľstvo nezvolilo hlavného kontrolóra do nadobudnutia účinnosti predmetného zákona (t.j. do), môže si ho zvoliť kedykoľvek po tomto dátume, pokiaľ to uzná za vhodné, pričom výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra v zmysle platného zákona zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený.

Pôvodný zámer zákonodarcu totiž nespočíval v tom, aby sa predlžovalo funkčné obdobie hlavného kontrolóra až do skončenia krízovej situácie, ale v zohľadnení špecifickej situácie danej samosprávy v dôsledku pandémie v tom, že ak pandemická situácia bráni vykonať voľbu hlavného kontrolóra a už mu končí alebo skončilo funkčné obdobie, aby sa

toto obdobie predĺžilo na nevyhnutnú dobu (napr. do času, kým nie sú poslanci zdravotne spôsobilý zúčastniť sa rokovania zastupiteľstva), v najhoršom až do skončenia krízovej situácie.

Výklad doterajšieho znenia zákona však nemal viesť k tomu, ako sa žiaľ v prípade niektorých samospráv stalo, že napriek spôsobilosti poslancov zvoliť hlavného kontrolóra aj počas krízovej situácie, k takejto voľbe nedošlo (alebo takáto voľba bola znemožnená) s odôvodnením, že podľa § 30f ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v § 23b ods. 3 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov to nie je možné až do skončenia krízovej situácie. Uvedené sa preto uvádza týmto návrhom zákona na pravú mieru.

V tomto článku sa mení zákon o správnych poplatkoch v súvislosti s upravovanou zľavou 10% zo správnych poplatkoch pre voliča vo voľbách do Národnej rady SR.

Predmetná zľava sa bude týkať len fyzických osôb - nepodnikateľov v rozsahu správnych poplatkov vyberaných správnymi orgánmi za úkony a konania na úrovni štátu pre držiteľov „Potvrdenia o účasti na parlamentných voľbách“ podľa osobitného predpisu s časovou platnosťou od najbližších parlamentných volieb do ďalších parlamentných volieb, najviac však na roky od účinnosti zákona. Potvrdenie o účasti sa bude vydávať na ceninovom papieri obsahujúcom bezpečnostné prvky a bude ho vydávať okrsková volebná komisia voličovi na požiadanie. Volič si zľavu uplatní priamo v klientskom centre alebo na príslušnom úrade.

Zľavy by sa mali týkať celého radu rôznych služieb na úseku všeobecnej správy (napríklad osvedčovanie odpisov, podpisov, uznaní odbornej kvalifikácie), na úseku katastra nehnuteľností (napríklad výpisy z listu vlastníctva, kópie katastrálnej mapy), na úseku vnútornej správy (napríklad vydanie osvedčenia o štátnom občianstve), na úseku dokladov a evidencií PZ SR (napríklad vydávanie dokladov ako občianske preukazy, cestovné pasy, zbrojné preukazy a iné), na úseku stavebnej správy (napríklad vydanie stavebného povolenia, ohlásenie stavby, vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby), na úseku pôdohospodárstva (napríklad vydávanie rybárskych lístkov) a podobne.

K Čl. III a k Čl. IX bod 1

Motivácia k vyššej účasti obyvateľstva na voľbách je legitímna bez ohľadu na to, či zákon zakotvuje povinnosť zúčastniť sa volieb, ale je účasť založená na dobrovoľnosti. Vyššia účasť vo voľbách zároveň znamená vyššiu legitimitu volebného výsledku a pokiaľ nie je cielená na podporu jednej politickej strany alebo hnutia, resp. vybraných politických strán a hnutí, nejde o volebnú korupciu.

Celosvetovo štáty k tejto problematike pristupujú rôzne, pričom ich možno rozdeliť do troch kategórií:

1. Štáty, ktoré neposkytujú za účasť vo voľbách žiadnu odmenu ani nikoho netrestajú za neúčasť vo voľbách (väčšina).

2.Štáty, ktoré trestajú tých, čo sa nezúčastnili volieb (napr. Belgicko, Luxembursko, Austrália).

3.Štáty, ktoré poskytujú odmenu za účasť na voľbách (napr. Grécko, niektoré obce v jednotlivých kantónoch Švajčiarska alebo viaceré ázijské štáty).

Návrhom zákona sa zavádza nový inštitút odmeňovania voliča vo voľbách do Národnej rady SR a to formou zľavy zo správnych poplatkov platených štátu. Uvedené opatrenie bolo súčasťou ankety hnutia OĽANO „rozhodni.to“, v rámci ktorej sa 78 percent zúčastnených obyvateľov vyjadrilo, že podporuje myšlienku odmeňovania účasti na voľbách. Podrobnosti o aplikácii tohto ustanovenia v praxi upraví jednak volebný zákon, ako aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Predmetná zľava sa bude týkať len fyzických osôb - nepodnikateľov v rozsahu správnych poplatkov vyberaných správnymi orgánmi za úkony a konania na úrovni štátu pre držiteľov „Potvrdenia o účasti na parlamentných voľbách“ podľa osobitného predpisu s časovou platnosťou od najbližších parlamentných volieb do ďalších parlamentných volieb, najviac však na roky od účinnosti zákona. Potvrdenie bude k dispozícii najskôr od 1. januára 2023 po najbližších parlamentných voľbách.

Potvrdenie o účasti sa bude vydávať na ceninovom papieri obsahujúcom bezpečnostné prvky a bude ho vydávať okrsková volebná komisia voličovi na požiadanie, resp. voličovi zo zahraničia bude toto potvrdenie zasielať na adresu, ktorú uviedol ako adresu na zaslanie volebnej obálky. Volič si zľavu uplatní priamo v klientskom centre alebo na príslušnom úrade, či elektronicky (za čo má už dnes ďalšiu zľavu, takže kumulatívne bude takýto úkon ešte lacnejší).

Čl. IX body 2 a 3

V týchto bodoch sa vstupuje do ustanovení pre voľby do zastupiteľstva a voľby predsedu samosprávneho kraja v časti distribúcie zoznamu kandidátov priamo do domácností. Návrh reaguje na skúsenosti zo spojených volieb do orgánov samosprávy, ktoré sa konali 29. októbra 2022 a kde sa ukázalo, že voliči nemali dostatočný priestor na štúdium zoznamov kandidátov, čo následne spôsobilo dlhé čakacie doby pred volebnou miestnosťou a tiež ovplyvnilo výsledky volieb.

Upravuje sa povinnosť pre Ministerstvo vnútra SR dané zoznamy vytlačiť a prostredníctvom okresných úradov ich doručiť samosprávnym krajom, ktoré zabezpečia ich doručenie do každej domácnosti.

Čl. IX body 4 a 5

V týchto bodoch sa vstupuje do ustanovení pre voľby do zastupiteľstva a voľby starostu obce v časti distribúcie zoznamu kandidátov priamo do domácností. Návrh reaguje na skúsenosti zo spojených volieb do orgánov samosprávy, ktoré sa konali 29. októbra 2022 a kde sa ukázalo, že voliči nemali dostatočný priestor na štúdium zoznamov kandidátov, čo následne spôsobilo dlhé čakacie doby pred volebnou miestnosťou a tiež ovplyvnilo výsledky volieb.

Upravuje sa povinnosť pre Ministerstvo vnútra SR dané zoznamy vytlačiť a prostredníctvom okresných úradov ich doručiť obciam, ktoré zabezpečia ich doručenie do každej domácnosti.

K Čl. XI

Nadobudnutie účinnosti zákona sa stanovuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu od 1. júna 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie a o posilnení ich volebného práva

3. Predmet návrhu zákona:

a) v primárnom práve EÚ - čl. 10 Zmluvy o Európskej únii a čl. 20 a čl. 22 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b) v sekundárnom práve - nie je upravený,

c) v judikatúre - nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie a o posilnení ich volebného práva

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Z celkových príjmov do štátneho rozpočtu tvoria súdne poplatky stabilne okolo 30 mil. eur (v rokoch 2016 a 2017 bol evidenčný problém). V roku 2023 dôjde k zvýšeniu katastrálnych poplatkov na ročnej báze o cca 12 mil. eur a k zníženiu registračného poplatku o 10 – 20 mil. eur (na ročnej báze). Ak odpočítame od príjmu v roku 2022 príjmy zo súdnych poplatkov, suma výberu správnych poplatkov činila 188 miliónov eur. Teda hrubých 10% dole je 18 miliónov eur. Nakoľko sa „10% úľava voliča“ týka len časti agendy, ktorá je zvyčajne delená medzi FO a PO, tak maximálny vplyv na štátny rozpočet odhadujeme maximálne na 9 mil. eur ročne (bez následnej valorizácie).Technologicky sa v službe eKolok musí pridať nový atribút „10% zľava voliča“ rovnako ako sa používa „50% zľava, max. -70 eur za elektronické podanie“, pričom tieto zľavy budú kombinovateľné. Atribút „10% zľava voliča“ bude musieť byť vytvorený a technologicky povolený systémom IS PEP úpravou riešenia (formou zmenovej požiadavky).

Predpokladané náklady na implementáciu do služby eKolok na hrubo odhadujeme v rozmedzí 100 000 – 200 000 eur s DPH (náklady na implementáciu zmeny registračného poplatku na vozidlá od februára 2017 boli v sume 49 900 eur s DPH, čo zahŕňalo len implementáciu a import scriptu, testovanie synchronizácie s MSP a súčinnosť pre testovanie synchronizácie ostatných zariadení (FE, MASP, SM), nasadenie a import do produkčného prostredia, a taktiež konfigurácia, synchronizácia, testovanie kioskov, mobilnej aplikácie a aplikácie APONET vrátane nasadenia do produkcie). Ďalšie zatiaľ nevyčíslené náklady budú súvisieť s obstaraním a tlačou potvrdenia o účasti na voľbách v podobe ceninového papiera (náklady na distribúciu sú už započítané v distribúcii volebných obálok a tieto sú kryté v štátnom rozpočte štandardne v súvislosti s parlamentnými voľbami).

A.4. Alternatívne riešenia