Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Szőllős, Anna Záborská, Vojtech Tóth, Peter Vons a Ján Kerekréti.
Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie.1 Samotná existencia človeka nesie so sebou súčasne jeho prirodzené právo, ktoré je determinantom vzťahu medzi človekom a štátom v podobe imperatívov tvoriacich prirodzenoprávny status fyzickej stránky života človeka, ktoré musí verejná moc rešpektovať pri jeho obmedzení.2 Na jednej strane stojí povinnosť štátu a verejnej moci rešpektovať prirodzené práva a práva z nich vyplývajúce, na druhej strane je tu záväzok vytvoriť podmienky minimalizujúce možnosť zásahov do práv ďalších osôb, a to zo strany orgánov verejnej moci ako aj tretích osôb. Medzi základné ľudské práva patrí aj sloboda náboženského vyznania a viery. Predmetnú slobodu upravujú tak vnútroštátne ako i medzinárodné pramene práva, z ktorých najvýznamnejšími sú predovšetkým Ústava Slovenskej republiky (ďalej len
„Ústava“), ktorá vychádza z Listiny základných práv a slobôd, a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).
Náboženská sloboda je v prvom rade vecou svedomia jednotlivca, ale inter alia zahŕňa aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo samostatne a súkromne alebo v spoločenstve s inými, na verejnosti a v kruhu tých, ktorých vieru zdieľame. Keďže náboženské spoločenstvá tradične existujú vo forme organizovaných štruktúr, článok 9 Dohovoru upravujúci slobodu myslenia, svedomia a náboženstva3 sa musí vykladať vo svetle článku 11
1 Čl.12 ods.2 Ústava Slovenskej republiky
2 Svák, Ján. Cibuľka, Ľubor.: Ústavné právo Slovenskej republiky, Osobitná časť. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o..2009. str.11
3 Článok 9 : „1. Každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov.
Dohovoru4 (sloboda zhromažďovania a združovania). Z tohto pohľadu právo veriacich na slobodu vierovyznania, ktoré zahŕňa právo prejavovať svoje náboženstvo v spoločenstve s inými, zahŕňa očakávanie, že veriaci sa budú môcť slobodne združovať bez svojvoľného zásahu štátu. Autonómna existencia náboženských komunít je skutočne nevyhnutná pre pluralizmus v demokratickej spoločnosti, a preto je otázkou v samom srdci ochrany, ktorú poskytuje článok 9 Dohovoru.5
Pre vzťah štátu a cirkvi je teda východiskovým bodom určenie podmienok pre uznanie statusu určitého náboženstva v jeho inštitucionálnej podobe.6 Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je sprístupnenie kolektívneho práva na slobodu náboženského presvedčenia prostredníctvom sprístupnenia združovania sa v náboženských združeniach, ktoré budú riadne registrovanými a evidovanými cirkevnými subjektmi.
Náboženská sloboda je súčasťou základných ľudských práv a jej dodržiavanie patrí k ukazovateľom vyspelosti demokratického zriadenia štátu. Cirkevné subjekty vytvárajú na realizovanie náboženského presvedčenia veriacich priestor a je povinnosťou štátu tento priestor chrániť a vytvárať vhodné legislatívne podmienky na zákonné fungovanie.
Vzťah štátu a cirkvi na našom území nie je statický a uzavretý, ale naopak je v neustálom pohybe a dynamike, pričom registrácia a následná evidencia cirkví a náboženských spoločností je dôležitou súčasťou tohto vzťahu. Základné ľudské práva a slobody však majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Štát do týchto ústavou garantovaných slobôd nezasahuje, no
2. Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovené zákonom, a ktoré nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“.
4 Článok 11: „1. Každý právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými, vrátane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.
2. Výkon týchto práv môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon a ktoré nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Tento článok nebráni zavedeniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a úradníkmi štátnej správy.“.
5 Rozhodnutie vo veci Moskovská pobočka Armády spásy proti Rusku (z 5. októbra 2006, č. 72881/01), pozri bod 58
6 SVÁK, J., GRŰNWALD, T. Nadnárodné systémy ochrany ľudských práv. I. zväzok. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019 in SVÁK, J. Nadnárodné systémy ochrany ľudských práv. II. zväzok. Bratislava : Wolters Kluwer, 2020. Str. 462
právo sa uistiť, že cieľ a aktivity združenia v súlade s pravidlami stanovenými v legislatíve.7
V súčasnosti registrácia predstavuje reálnu akceptáciu náboženských organizácií štátom a jej výkon je podstatnou činnosťou štátnej správy v predmetnej oblasti. Získanie registrovaného statusu znamená prístup k pomerne širokému množstvu nárokových práv. Aktuálne upravené práva a možnosti plynúce zo statusu registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti v porovnaní s okolitými krajinami svojou koncepciou značne rozsiahle a poskytujú možnosti, ktoré možno považovať v porovnaní s ostatnými krajinami za nadštandardné. Súčasné platné registračné podmienky platia od marca 2017. Cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sa chcú na Slovensku zaregistrovať, musia spĺňať (okrem iného) podmienku 50 000 plnoletých členov, ktorí občanmi SR s trvalým pobytom na území SR. Platná právna úprava ustanovením vysokého početného cenzu pri registračných podmienkach cirkví, ktoré žiadajú registráciu, bráni vzniku právnej subjektivity málopočetných cirkví a náboženských spoločností. Tieto podmienky v porovnaní s okolitými krajinami príliš vysoké a v podmienkach Slovenskej republiky v podstate nedosiahnuteľné. Neregistrované cirkevné subjekty tak pôsobia často ako občianske združenia, čo nerieši situáciu a je predmetom oprávnenej kritiky. Návrh zákona tento stav ošetruje zavedením možnosti registrácie náboženského združenia, čím by aj menšie cirkvi a náboženské spoločnosti získali status registrovanej právnickej osoby, mohli by používať svoje oficiálne rozoznateľné pomenovanie a nemuseli by sa viac združovať pod hlavičkou občianskych združení, ktoré priamo v zákone o združovaní občanov za takýmto účelom vylúčené8!
Predkladaná novela zákona plne ponecháva a nezasahuje do súčasného postavenia registrovaných cirkví a náboženských spoločností, vrátane podmienok ich registrácie a práv a povinností plynúcich z registrácie ako cirkvi a náboženskej spoločnosti. Zavádza však novú kategóriu „náboženské združenie“, ktoré by po splnení podmienok bolo zaregistrované na ministerstve kultúry. V rámci náboženského združenia by cirkevné subjekty získali najmä právnu subjektivitu, čo je základný argument a predmet kritiky súčasného stavu - nemožnosť realizácie svojho náboženského presvedčenia pod hlavičkou právnickej osoby cirkevného charakteru. Pozícia registrujúceho orgánu, teda ministerstva kultúry zostáva nezmenená
7 Rozhodnutie vo veci Moskovská pobočka Armády spásy proti Rusku (z 5. októbra 2006, č. 72881/01), pozri bod 59
8 §1 ods.3 písm. c), zákon č. 83/1990 Z. z. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov
a v rámci registračného konania by bolo posúdené, či žiadateľ o registráciu náboženského združenia neporušuje svojou činnosťou právny poriadok, zásady ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie ohrozené práva iných právnických alebo fyzických osôb (kvalitatívne podmienky) a zároveň spĺňa kvantitatívnu podmienku 150 členov, ktorý občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území. Práve kvalitatívne podmienky dôležitým predpokladom, aby nedochádzalo k zneužívaniu postavenia statusu náboženskej organizácie a štát mal prehľad o náboženskej štruktúre. Navrhovaný stav by stabilizoval náboženskú scénu a štát by tak získal relevantných partnerov pri riešení spoločných problémov a predchádzaní konfliktov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie v súvislosti s potrebou rozšírenia agendy evidencie a registrácie registrujúceho orgánu o náboženské združenia. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a bude mať pozitívne sociálne vplyvy.
B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1.
Súčasťou prvého bodu je komplexné uchopenie a zákonné ukotvenie náboženského združenia ako registrovaného cirkevného subjektu, ktoré bude právnickou osobou.
Zákonnej úprave novo zavádzaného subjektu je venovaná samostatná časť zákona upravujúca jednak samotné združenie, no i podmienky registrácie tohto združenia.
Náboženským združením sa podľa tohto návrhu zákona rozumie dobrovoľné
združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k
náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušného náboženského združenia.
Náboženské združenie je právnickou osobou s obmedzením zásahu štátneho orgánu iba
v medziach zákona.
Na základe úpravy sa cirkvi a náboženské spoločnosti s nemožnosťou registrácie
z dôvodu nesplnenia doterajších podmienok na registráciu budú môcť slobodne
a organizovane združovať, pričom budú môcť na plnenie svojho poslania slobodne určovať svoje náboženské učenie a obrady, vydávať vnútorné predpisy, ktoré nie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, poskytovať duchovné a hmotné služby, vysielať svojich zástupcov do zahraničia a prijímať zástupcov zo zahraničia, organizovať bez oznámenia svoje zhromaždenia, vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok a mať iné majetkové a nehmotné práva. Veriacim združujúcim sa v rámci akéhokoľvek cirkevného subjektu budú garantované rovnaké práva.
Registračný proces náboženského združenia začína podaním návrhu na registráciu
náboženského združenia, ktorú podáva registrujúcemu orgánu najmenej trojčlenný prípravný
orgán tvorený plnoletými osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, podpísaný všetkými členmi prípravného orgánu, pričom uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská a taktiež v návrhu uvedú, ktorý z členov prípravného orgánu je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene.
Podstatnými náležitosťami návrhu sú: názov náboženského združenia, sídlo náboženského združenia, základná charakteristika náboženského združenia, jej učenie, poslanie a územie, na ktorom hodlá pôsobiť, údaje o štatutárnom orgáne združenia alebo členoch štatutárneho orgánu združenia (v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,
dátum narodenia a rodné číslo), čestné vyhlásenia najmenej 150 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a občanmi Slovenskej republiky o tom, že sa hlásia k náboženskému združeniu, podporujú návrh na jeho registráciu, jeho členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v tomto náboženskom združení (s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel) a vyhlásenie, že náboženské združenie plne rešpektuje zákony a všeobecne záväzné právne predpisy a je tolerantné k ostatným cirkvám, náboženským spoločnostiam a náboženským združeniam a osobám bez vyznania, nehanobí alebo neznevažuje ich.
Okrem vyššie spomenutého sa k návrhu prikladá aj základný dokument náboženského združenia (štatút, poriadok, stanovy a pod.), z ktorého musia byť zrejmé nasledujúce informácie: názov a sídlo náboženského združenia, orgány a útvary, spôsob ich ustanovenia a oprávnenia, spôsob ustanovovania a odvolávania štatutárnych orgánov, základné články viery, zásady hospodárenia a spôsob určenia likvidátora pre prípad majetkového vysporiadania pri zániku náboženského združenia, spôsob schvaľovania základného dokumentu a jeho zmien, útvary, ktoré majú právnu subjektivitu a v akom rozsahu a kto je oprávnený v ich mene konať a práva a povinnosti členov hlásiacich sa k náboženskému združeniu.
K bodu 2.
Pred ustanovenia, ktoré upravujú ustanovenia o registrácií spoločne pre všetky cirkevné subjekty sa vkladá nadpis piatej časti.
K bodu 3.
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s možnosťou registrácie cirkevného subjektu vo forme náboženského združenia.
K bodu 4.
V §15 doplnené do zákona kvalitatívne podmienky, ktoré musí spĺňať akýkoľvek cirkevný subjekt na to, aby bol riadne registrovaný. Preskúmanie splnenia podmienok je v kompetencii registrujúceho orgánu.
Registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti alebo náboženského združenia nie je v rozpore s predmetným zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti osôb a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a
znášanlivosti, alebo či nie ohrozené práva iných právnických alebo fyzických osôb a či neobmedzuje osobnú slobodu osôb najmä tým, že využíva psychický alebo fyzický nátlak, ktorý vedie k fyzickému, psychickému alebo ekonomickému poškodzovaniu týchto osôb alebo ich rodinných príslušníkov, k poškodzovaniu ich sociálnych väzieb vrátane obmedzovania psychického vývoja neplnoletých alebo obmedzovania ich práva na vzdelanie, alebo zabraňuje neplnoletým prijať zdravotnú starostlivosť zodpovedajúcu zdravotným potrebám.
K bodu 5.
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s možnosťou registrácie cirkevného subjektu vo forme náboženského združenia.
K bodu 6.
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s možnosťou registrácie cirkevného subjektu vo forme náboženského združenia.
K bodom 7. a 8.
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s možnosťou registrácie cirkevného subjektu vo forme náboženského združenia.
K bodu 9.
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s možnosťou registrácie cirkevného subjektu vo forme náboženského združenia.
K bodu 10.
Prechodné ustanovenia upravujú prípady konaní, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Konania o registrácii cirkví alebo náboženských spoločností začaté do 1. 1. 2024 sa dokončia podľa predpisov účinných do 1. 1. 2024.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. januára 2024.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Szőllős, Anna Záborská, Vojtech Tóth, Peter Vons a Ján Kerekréti.
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
-žiadne
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
-úplne
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
x
A.3. Poznámky
Pozitívne sociálne vplyvy v oblasti rovnosti príležitostí vyplývajú z možnosti kolektívneho uplatňovania náboženskej slobody pod hlavičkou riadne registrovaného cirkevného subjektu.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.