Dôvodová správaA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Szőllős, Anna Záborská, Vojtech Tóth, Peter Vons a Ján Kerekréti.
Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie.1 Samotná existencia človeka nesie so sebou súčasne jeho prirodzené právo, ktoré je determinantom vzťahu medzi človekom a štátom v podobe imperatívov tvoriacich prirodzenoprávny status fyzickej stránky života človeka, ktoré musí verejná moc rešpektovať pri jeho obmedzení.2 Na jednej strane stojí povinnosť štátu a verejnej moci rešpektovať prirodzené práva a práva z nich vyplývajúce, na druhej strane je tu záväzok vytvoriť podmienky minimalizujúce možnosť zásahov do práv ďalších osôb, a to zo strany orgánov verejnej moci ako aj tretích osôb. Medzi základné ľudské práva patrí aj sloboda náboženského vyznania a viery. Predmetnú slobodu upravujú tak vnútroštátne ako i medzinárodné pramene práva, z ktorých najvýznamnejšími sú predovšetkým Ústava Slovenskej republiky (ďalej len
„Ústava“), ktorá vychádza z Listiny základných práv a slobôd, a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).
Náboženská sloboda je v prvom rade vecou svedomia jednotlivca, ale inter alia zahŕňa aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo samostatne a súkromne alebo v spoločenstve s inými, na verejnosti a v kruhu tých, ktorých vieru zdieľame. Keďže náboženské spoločenstvá tradične existujú vo forme organizovaných štruktúr, článok 9 Dohovoru upravujúci slobodu myslenia, svedomia a náboženstva3 sa musí vykladať vo svetle článku 11
1 Čl.12 ods.2 Ústava Slovenskej republiky2 Svák, Ján. Cibuľka, Ľubor.: Ústavné právo Slovenskej republiky, Osobitná časť. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o..2009. str.11
3 Článok 9 : „1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi a zachovávaním obradov.