Návrh
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
o podrobnostiach o ochrane zdravia pred psychickou pracovnou záťažou
Ministerstvo
zdravotníctva
Slovenskej
republiky
podľa
§ 62 ods. 1 písm. x) zákona č. 355/2007 Z. z.
o
ochrane,
podpore
a
rozvoji
verejného
zdravia
a
o
zmene
a
doplnení
niektorých
zákonov
ustanovuje:
Predmet úpravy
a)
požiadavky
na
posúdenie
psychickej
pracovnej
záťaže,
b)
kritérium
zvýšenej
psychickej
pracovnej
záťaže,
c)
posúdenie
zdravotného
rizika,
d)
opatrenia,
ktoré
vylúčia
alebo
znížia
na
najnižšiu
možnú
a
dosiahnuteľnú
mieru
zvýšenú
psychickú
pracovnú
záťaž.
Základné pojmy
Na
účely
tejto
vyhlášky
v
oblasti
psychickej
pracovnej
záťaže
a)
psychická
pracovná
záťaž
je
faktor,
ktorý
predstavuje
súhrn
všetkých
hodnotiteľných
vplyvov
práce,
pracovných
podmienok
a
pracovného
prostredia
pôsobiacich
na
kognitívne,
senzorické
a
emocionálne
procesy
človeka,
ktoré
ho
ovplyvňujú
a
vyvolávajú
stavy
zvýšeného
psychického
napätia
a
zaťaženia
psychofyziologických
funkcií,
b)
psychická
záťaž
je
faktor
pôsobiaci
zaťažujúco
na
organizmus
a
vyžadujúci
psychickú
aktivitu,
psychické
spracovávanie
a
vyrovnávanie
sa
s
požiadavkami
a
vplyvmi
životného
prostredia,
pričom
1.
prostredím
sa
rozumie
všetko,
čo
človeka
obklopuje,
vrátane
pracovného
prostredia,
spoločenských
väzieb,
udalostí
a
požiadaviek
na
správanie,
2.
nároky
prostredia
aj
práce
sú
väčšie
ako
psychická
zdatnosť
jednotlivca,
jeho
pracovná
potencia,
3.
rozlišujú
sa
tri
formy
psychickej
záťaže:
senzorická,
mentálna
a
emocionálna,
c)
senzorická
záťaž
vyplýva
z
požiadaviek
na
činnosť
periférnych
zmyslových
orgánov
a
im
zodpovedajúcich
štruktúr
centrálneho
nervového
systému,
d)
mentálna
záťaž
vyplýva
z
požiadaviek
na
spracúvanie
informácií
kladúcich
nároky
na
psychické
funkcie
a
psychické
procesy,
ktorými
sú
pozornosť,
predstavivosť,
pamäť,
myslenie
a
rozhodovanie,
e)
emocionálna
záťaž
vyplýva
z
požiadaviek
vyvolávajúcich
afektívnu
odozvu,
f)
psychosociálna
záťaž
je
faktor
pôsobiaci
zaťažujúco
na
organizmus
a
vyžadujúci
psychickú
aktivitu,
psychické
spracúvanie
a
vyrovnávanie
sa
s
q)
riziko
ohrozenia
života
a
zdravia
vlastného
alebo
iných
osôb
pri
práci
je
vyššia
pravdepodobnosť
výskytu
nepriaznivého
variantu
konečného
efektu
konania
jednotlivca
v
dôsledku
účinku
rizikového
faktora
a
môže
sa
vyjadriť
pomerom
všetkých
možných
prípadov
(udalostí)
a
neúspešných
(nepriaznivých)
udalostí;
v
pracovnom
procese
pôsobí
ako
záťažový
faktor
vyžadujúci
vysokú
mieru
odborných
znalostí,
pracovnú
disciplínu,
dodržovanie
zásad
bezpečnosti
a
ochrany
zdravia
pri
práci,
nevyhnutné
sústredenie,
starostlivosť,
nevyhnutnú
mieru
uvedomovania
si
rizika
a
sebakontrolované
vykonávanie
činnosti,
r)
fyzická
nepohoda
je
na
účely
tejto
vyhlášky
pocit
fyzického
obmedzenia
a
záťaže
pri
práci,
ktoré
sťažujú
pracovný
výkon,
môže
byť
spôsobená
fyzickou
námahou,
hypokinézou,
nevhodnou
pracovnou
polohou,
nepriaznivými
mikroklimatickými
podmienkami
alebo
osobnými
ochrannými
pracovnými
prostriedkami,
ktoré
obmedzujú
pohyb,
dýchanie,
termoreguláciu,
videnie
alebo
sluch.
Posúdenie psychickej pracovnej záťaže
(1)
Pred
posúdením
psychickej
pracovnej
záťaže
treba
zhromaždiť
všetky
dostupné
informácie
o
pracovnej
činnosti
a
o
pracovisku.
(2)
Psychická
pracovná
záťaž
sa
posudzuje
nepriamo
prostredníctvom
charakteristík
práce
a
pracovného
prostredia
z
hľadiska
psychickej
pracovnej
záťaže.
(3)
Charakteristiky
práce
a
pracovného
prostredia
hodnotené
z
hľadiska
psychickej
pracovnej
záťaže
sú
a)
nárazová
práca
alebo
práca
pod
časovým
tlakom,
b)
vnútené
pracovné
tempo,
d)
hluk
alebo
iné
vplyvy
narúšajúce
sústredenie
pri
prácach
skupiny
I
a
II,
1
)f)
hmotná
a
organizačná
zodpovednosť,
g)
riziko
ohrozenia
života
a
zdravia
vlastného
alebo
iných
osôb,
h)
práca
na
zmeny,
práca
nadčas
alebo
nočná
práca,
i)
neštandardné
pracovné
prostredie,
2
)(4)
Pri
posudzovaní
psychickej
pracovnej
záťaže
sa
prihliada
aj
na
senzorickú
záťaž
pri
práci
a
na
ďalšie
charakteristiky
práce
a
pracovného
prostredia,
ktoré
môžu
zvyšovať
psychickú
pracovnú
záťaž
. 1) Tabuľka č. 1 prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z.2) Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov.
(5)
Požiadavky
na
posúdenie
psychickej
pracovnej
záťaže
sú
uvedené
v
prílohe. (6)
Postup a podrobnosti posúdenia psychickej pracovnej záťaže usmerní Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.(7)
V
osobitných
prípadoch,
vzhľadom
na
špecifické
charakteristiky
práce
a
pracovného
prostredia,
sa
hodnotia
aj
ďalšie
ukazovatele
psychickej
pracovnej
záťaže,
ktoré
nie
sú
uvedené
v
odsekoch
3
a
4,
s
použitím
metód
podľa
aktuálnych
odborných
poznatkov.
Kritérium zvýšenej psychickej pracovnej záťaže
Minimálnym
kritériom
na
určenie
psychickej
pracovnej
záťaže
ako
zvýšenej
je
dosiahnutie
tretieho
stupňa
podľa
metódy
hodnotiacej
psychickú
pracovnú
záťaž
z
hľadiska
charakteristík
práce
a
pracovného
prostredia
uvedenej
v
prílohe alebo
nepriaznivé
skóre
podľa
špecifických
metód
podľa
aktuálnych
odborných
poznatkov.
§ 7
Posúdenie zdravotného rizika
(1) Zamestnávateľ zabezpečí v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou posúdenie zdravotného rizika z psychickej pracovnej záťaže pri práci a vypracovanie posudku o riziku pri zvýšenej psychickej pracovnej záťaži.
(2) Súčasťou posúdenia zdravotného rizika je najmä
a)popis posudzovanej činnosti so zohľadnením pracovných podmienok na jednotlivých pracovných miestach,
b)výsledky hodnotenia jednotlivých charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže,
c)určenie miery zdravotného rizika,3)
d)plán riadenia rizika, vykonané a plánované technické, organizačné a iné opatrenia na zníženie zdravotného rizika.
Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž
(1)
Na
predchádzanie
zvýšenej
psychickej
pracovnej
záťaži
sa
vykonávajú
technické,
organizačné
a
iné
opatrenia.
4
)(2)
Technické
opatrenia
na
predchádzanie
zvýšenej
psychickej
pracovnej
záťaži
sú
a)
ergonomická
úprava
pracoviska,
b)
obmedzenie
senzorickej
záťaže,
3) § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.4) § 38a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.
c)
kvalitné
pracovné
prostredie
a
pracovné
prostriedky.
(3)
Organizačné
opatrenia
na
predchádzanie
zvýšenej
psychickej
pracovnej
záťaži
sú
a)
organizácia
práce
vrátane
zlepšenia
a
zefektívnenia
spôsobov
činnosti
zamestnancov,
striedanie
rôznych
činností
pri
veľmi
monotónnych
prácach,
rotácia
zamestnancov,
odstraňovanie
rušivých
faktorov
pri
práci,
jasné
formulovanie
úloh,
b)
režim
práce
a
odpočinku
vrátane
primeraného
striedania
pracovných
zmien
a
primeraného
zaradenia
prestávok.
(4)
Iné
opatrenia
na
predchádzanie
zvýšenej
psychickej
pracovnej
záťaži
sú
a)
systém
riadenia
a
spôsob
jeho
realizácie
zohľadňujúci
pozitívnu
motiváciu
zamestnancov
na
plnení
pracovných
úloh
v
rozsahu
a
spôsobom
zodpovedajúcim
ich
schopnostiam,
zručnostiam,
skúsenostiam
a
predpokladom,
b)
systém
výberu
zamestnancov
na
exponované
pracovné
miesta
a
pre
náročné
pracovné
činnosti
s
prihliadnutím
na
odolnosť
voči
psychickej
záťaži,
osobnostné
a
kvalifikačné
predpoklady
a
ďalšie
psychologické
kritériá
podľa
konkrétnych
požiadaviek
pracovného
miesta
a
charakteru
práce,
primerané
rozmiestňovanie
zamestnancov
a
ich
zaškolenie,
c)
vykonávanie
lekárskych
preventívnych
prehliadok
vo
vzťahu
k
práci.
5
)Účinnosť
Táto
vyhláška
nadobúda
účinnosť
1.
mája
2023.
5) § 30e zákona č. 355/2007 Z. z.