245/2008 Z. z.
ZÁKON
z 22. mája 2008
o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti,
b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,
c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni,
d) sústavu škôl a školských zariadení,
e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení,
f) práva a povinnosti detí a žiakov,
g) práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá dieťa zverené do osobnej starostlivosti
alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu rodičov, inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá
dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, poručníka alebo opatrovníka (ďalej len "zákonný zástupca"), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len "zástupca zariadenia").
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole,
b) školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy,
c) žiakom fyzická osoba vo veku najviac 26 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole; žiakom je aj fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-
vzdelávacom procese v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy,
d) uchádzačom fyzická osoba, ktorá záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v školskom zariadení podľa tohto zákona,
e) absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,
f) výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,
g) vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,
h) výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,
i) špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a
prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo
nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj
schopností alebo osobnosti dieťaťa alebo žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného
začlenenia do spoločnosti,
j) dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakom so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami dieťa alebo žiak uvedený v písmenách k) q), ktorý zariadením poradenstva a
prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, okrem detí umiestnených do špeciálnych
výchovných zariadení na základe rozhodnutia súdu, 1)
i) špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka určená diagnostikou v systéme poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „podporné opatrenie“) dieťaťu alebo žiakovi podľa písmen j) p) a dieťaťu alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, nadanie, správanie, kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú poskytnutie podporného opatrenia,
jk) dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa so zdravotným
postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania,
kl) dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa alebo žiak s mentálnym
postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,
lm) dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným dieťa alebo
žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,
mn) dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak s poruchou
aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,
no) dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka uvedeného v písmene n),
op) dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa
alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,
pq) dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý nadpriemerné schopnosti v
intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výsledky alebo mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,
r) poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,
s) školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích
potrieb,
rs) kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné
spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie,
st) vzdelávacou oblasťou okruh, prostredníctvom ktorého sa vymedzujú základné rámce obsahu vzdelávania,
tu) vyučovacím predmetom obsahovo ucelená jednotka vzdelávacej oblasti,
uv) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania v oblasti poznania,
ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory a študijné odbory,
vw) stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá úspešným
absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu ako predpoklad pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,
wx) školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu, 2)
xy) informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného podpisu
uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu,
yz) katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti
žiakov na maturitnú skúšku,
zaa) profilovým predmetom vyučovací predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá cieľovým
požiadavkám absolventa; profilový predmet pre študijný odbor alebo pre učebný odbor určuje príslušný štátny vzdelávací program alebo príslušný školský vzdelávací program,
aaab) medzinárodným programom zahraničný výchovno-vzdelávací program, v ktorom sa získava stupeň
vzdelania; doklad o dosiahnutom vzdelaní na príslušnom stupni vzdelania sa uznáva na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike a medzinárodný program sa uskutočňuje po písomnom súhlase Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva"),
abac) národnostným školstvom národnostné školy, národnostné triedy, školy, v ktorých je najmenej jedna
národnostná trieda, a národnostné školské zariadenia; výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
acad) národnostnou školou škola, v ktorej sa najmenej v jednej triede celý výchovno-vzdelávací proces okrem
vyučovania cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny, alebo škola, v ktorej sa vo všetkých triedach výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje najmenej v dvoch vzdelávacích oblastiach v jazyku národnostnej menšiny,
adae) národnostnou triedou trieda, v ktorej sa výchovno-vzdelávací proces v najmenej jednom vyučovacom
predmete uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny,
aeaf) národnostným školským zariadením školské zariadenie, v ktorom sa výchovno-vzdelávací proces a odborné
činnosti uskutočňujú v jazyku národnostnej menšiny,
afag) účastníkom výchovy a vzdelávania fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-
vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo v základnej umeleckej škole,
agah) inkluzívnym vzdelávaním spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov alebo účastníkov
výchovy a vzdelávania, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí a rešpektovania ich výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí a podporujúca ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích činností školy alebo školského zariadenia.
§ 3
Princípy výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch
a) bezplatnosti vzdelania v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len "štátna škola") pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,
b) práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku,
b c) bezplatnosti vzdelania v základnej škole a strednej škole, ktoré sú štátnymi školami,
c d) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca
a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
d e) inkluzívneho vzdelávania,
e f) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
f g) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,
g h) celoživotného vzdelávania,
h i) výchovného poradenstva podľa § 130,
i j) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami
výchovno-vzdelávacej sústavy,
j k) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a
vývoja,
k l) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a
ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
l m) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy,
m n) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so
zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
n o) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích
predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
o p) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,
p q) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré
by mohli viesť k narušovaniu mravnosti 3) alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti 4)
alebo k ďalším formám intolerancie,
q r) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
r s) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo
náboženskou spoločnosťou (ďalej len "cirkevná škola") a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len "súkromná škola"),
s t) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.
§ 4 a 5 bez zmeny.
§ 6
Štátne vzdelávacie programy
(1) Štátne vzdelávacie programy vymedzujú najmä ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy sa môžu členiť na vzdelávacie cykly. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(2) Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva"). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.
(3) Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.
(4) Štátny vzdelávací program obsahuje
a) názov vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje aj odbor vzdelávania; v stredných odborných školách aj skupinu odborov vzdelávania,
b) konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,
c) stupne vzdelania, ktoré sa dosiahnu absolvovaním vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,
d) profil absolventa,
e) charakteristiku odboru vzdelávania a jeho dĺžku, ak ide o základnú školu, aj dĺžku trvania prvého stupňa a druhého stupňa,
f) formu výchovy a vzdelávania,
g) formy praktického vyučovania v stredných školách,
h) vzdelávacie oblasti,
i) vzdelávacie štandardy,
j) rámcové učebné plány okrem materských škôl,
k) vyučovací jazyk podľa § 12,
l) osobitosti výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami zdravotným znevýhodnením, žiakov so zdravotným znevýhodnením, detí s
nadaním a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania,
m) osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov,
n) osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov v národnostných školách a národnostných triedach.
(5) Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre odbory vzdelávania v stredných školách obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému odboru.
(6) Pre príslušný stupeň vzdelania alebo pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre
a) vypracovanie školského vzdelávacieho programu,
b) tvorbu a posudzovanie edukačných publikácií a
c) hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.
§ 7
Školský vzdelávací program
(1) Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy.
(3) Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak škola poskytuje vzdelanie viacerých stupňov podľa § 16 a 17, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania a príslušné odbory vzdelávania. Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie zariadenie podľa § 113 písm. a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou školského vzdelávacieho programu školy.
(4) Školský vzdelávací program obsahuje
a) názov vzdelávacieho programu,
b) vymedzenie cieľov a poslania výchovy a vzdelávania a zameranie školy; v stredných školách aj profil absolventa,
c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,
d) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
e) učebný plán okrem materských škôl,
f) učebné osnovy,
g) vyučovací jazyk podľa § 12,
h) hodnotenie detí a žiakov.
(5) Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a
prevencie prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích
programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo
žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom
a)individuálneho vzdelávacieho programu,
b)vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,
c)vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie alebo
d)poskytovaných podporných opatrení.
(6) Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.
(7) Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia. 7)
(8) Súlad medzinárodného programu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(9) Školský vzdelávací program okrem učebných osnov zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia. Učebné osnovy sa nezverejňujú, ak riaditeľ školy nerozhodne inak.
(10) Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je schváleným výsledkom experimentálneho overovania.
§ 7a
Individuálny vzdelávací program
(1) Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať
a) dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávali podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, a ani podľa vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, alebo
b) žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie v základnej škole.
(2) Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s odporúčaniami na základe odporúčaní
zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom; ak ide o žiaka základnej školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy, aj po konzultácii s týmto žiakom.
(3) Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia a spolupráce s odbornými zamestnancami.
§ 8 a 9 bez zmeny
§ 11
Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia
(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa riadi
výchovno-vzdelávací proces, a podľa ktorých škola alebo školské zariadenie vydáva verejné listiny a rozhodnutia.
(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V národnostných školách a národnostných školských zariadeniach sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a jazyku príslušnej národnostnej menšiny. V školách a školských zariadeniach s medzinárodným programom sa pedagogická dokumentácia vedie v štátnom jazyku a jazyku, v ktorom sa uskutočňuje medzinárodný program.
(3) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.
(4) Podrobnosti o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii a rozsah pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie dvojjazyčne, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(5) Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia sa vedie na formulároch podľa vzorov schválených
ministerstvom školstva pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení. Vzory formulárov sa zverejňujú na webovom sídle určenom ministerstvom školstva.
(6) Školy alebo školské zariadenia získavajú a spracúvajú na účely výchovy a vzdelávania a aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje11)
a) o deťoch, žiakoch, poslucháčoch a účastníkoch výchovy a vzdelávania v rozsahu
1. meno, priezvisko a rodné priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3. adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa, žiak, poslucháč alebo účastník výchovy a vzdelávania obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,
4. rodné číslo,
5. štátna príslušnosť,
6. národnosť,
7. materinský jazyk,
8. fyzické zdravie a duševné zdravie,
9. mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky,
10. rozhodnutia týkajúce sa výchovy a starostlivosti,
11. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
12. výsledky zo súťaží a olympiád,
13. podobizne a obrazové snímky,
b) o zákonných zástupcoch dieťaťa, žiaka alebo poslucháča v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. b) prvého bodu.
(7) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 6, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.12) Pri porušení povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.13)
§ 12 až 13c bez zmeny.
§ 14
Experimentálne overovanie
(1) Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým
a) ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,
b) vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,
c) výchovné programy,
d) formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,
e) koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,
f) koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g) spôsob riadenia škôl a školských zariadení,
h) preventívne a rozvojové programy.
i) oblasti výchovy a vzdelávania určené v podnete ministerstva školstva na experimentálne overovanie, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až h).
(2) Cieľom experimentálneho overovania je získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety,
implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie
alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov, overovanie zahraničných modelov,
prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení podľa tohto zákona. Cieľom experimentálneho
overovania je získať a overiť poznatky, skúsenosti, podnety alebo zahraničné modely v oblasti výchovy a vzdelávania a ich následné uplatnenie v praxi.
(3) Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109.
(4) Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode s predkladateľom návrhu môže podať aj garant.
(5) Návrh alebo podnet na experimentálne overovanie obsahuje
a) ciele, predmet a zdôvodnenie experimentálneho overovania,
b) garanta experimentálneho overovania,
c) časový harmonogram a metodiku experimentálneho overovania,
d) finančné, materiálne a personálne zabezpečenie experimentálneho overovania,
e) dohodu medzi realizátorom a garantom experimentálneho overovania dohodu medzi školou alebo školským
zariadením, v ktorom sa experimentálne overovanie uskutočňuje, predkladateľom návrhu a garantom experimentálneho overovania,
f) ďalšie údaje, ktoré s experimentálnym overovaním bezprostredne súvisia.
(6) Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne overovanie do 60 dní od doručenia návrhu. Ministerstvo školstva zverejňuje zoznam schválených experimentálnych overovaní na svojom webovom sídle.
(7) Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.
(8) Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.
(9) Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb.
(10) Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným
študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. 15)
(11) Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.
(12) Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu školstva do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva schváli alebo neschváli výsledky experimentálneho overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného hodnotenia.
(13) Experimentálne overovanie nového odboru vzdelávania alebo zmeny odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu upravuje osobitný predpis.15a)
§ 14a a 15 bez zmeny.
Druhý oddiel
Stupne vzdelania
§ 16
(1) Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 7a a § 94 ods. 2 môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2 až 5.
(2) Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného roka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.
(3) Základné vzdelanie sa člení na
a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy alebo absolvovaním posledného ročníka základnej školy, ak ide o žiaka podľa § 97 ods. 5; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,
b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, úspešným absolvovaním externého testovania podľa § 155 ods. 9, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 31a alebo úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie.
(4) Stredné vzdelanie sa člení na
a) nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,
b) stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa
ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je spolu s vysvedčením o záverečnej skúške aj výučný list,
c) úplné stredné všeobecné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,
d) úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku podľa osobitného predpisu,17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.
(5) Vyššie odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním
a) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS"; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného predpisu, 18)
b) posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou "DiS.art", titul sa uvádza za priezviskom,
c) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o
1. dvojročný vzdelávací program, titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou "DiS.art"; titul sa uvádza za priezviskom, alebo
2. trojročný vzdelávací program, titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS."; titul sa uvádza za priezviskom.
§ 17 až 19 bez zmeny.
§ 20
Plnenie povinnej školskej dochádzky
(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva. Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.
(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí
a) obec všeobecne záväzným nariadením, 20)
b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, 21)
c) zriaďovateľ cirkevnej školy,
d) zriaďovateľ súkromnej školy.
(4) Základná škola vyžaduje pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky osobné údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého šiesteho siedmeho bodu a písm. b). Zákonný zástupca môže základnej škole
poskytnúť tieto osobné údaje pred zápisom dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom elektronického podania doručeného do elektronickej schránky základnej školy21a) alebo prostredníctvom elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)
(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, 22) v ktorom trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.
(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, 23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu. 24)
(7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.
(8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.
(9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.
§ 21 až 24 bez zmeny.
§ 25
(1) O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka.
(2) V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie
a) meno, priezvisko a bydlisko žiaka,
b) rodné číslo žiaka,
c) adresu bydliska v zahraničí,
d) názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa, alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú bude žiak navštevovať.
(3) Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka, ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa § 23 písm. b). Ak zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu, riaditeľ kmeňovej školy túto skutočnosť zaznamená do katalógového listu žiaka a oznámi ju príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt.
(4) Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka edukačné publikácie.
(5) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať. Prílohou žiadosti je kópia posledného vysvedčenia; ak vysvedčenie nie je v slovenskom jazyku, českom jazyku alebo v jazyku, ktorý je vyučovacím jazykom v škole, plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka zabezpečí jeho úradný preklad.
(6) Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka základnej školy a deviateho ročníka základnej školy.
(7) Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať komisionálnu skúšku aj dištančne, a to po dohode zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy.
(8) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e) alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 15
30 dní pred ich konaním. Na základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá kmeňová škola žiakovi vysvedčenie.
(9) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Ak žiak o vykonanie komisionálnych skúšok nepožiada do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky, po uplynutí desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky riaditeľ školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.
(10) Po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. e) zaradí riaditeľ školy žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí. Na základe žiadosti plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka môže riaditeľ školy zaradiť žiaka aj do nižšieho ročníka. Ak sa na základe komisionálnej skúšky preukáže, že žiak nedostatočne ovláda vyučovací jazyk, môže byť zaradený do jazykového kurzu. Na vyrovnanie rozdielov vo vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach žiaka môže riaditeľ školy žiakovi umožniť vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu.
(11) Ak ide o dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, na formy osobitného spôsobu plnenia povinného predprimárneho vzdelávania podľa § 23 písm. b) a c) sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4.
§ 26 a 27 bez zmeny.
Prvý oddiel
Materská škola
§ 28
(1) Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.
(2) Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje
a) poldennú výchovu a vzdelávanie alebo
b) celodennú výchovu a vzdelávanie.
(3) Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.
(4) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29) Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy. 30) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.
(5) Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením;31) tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.
(6) Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,
a) pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak ide o štátnu školu,
b) ak zákonný zástupca dieťaťa o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,32)
c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.
(7) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(8) Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Deti
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do
samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Deti so zdravotným
znevýhodnením sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do samostatných tried pre deti so zdravotným znevýhodnením; deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré nie deťmi so zdravotným znevýhodnením, sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia; ak samostatnú triedu tvoria len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk; najvyšší počet detí v takejto triede je 12. Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
(9) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je
a) 18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,
b) 20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,
c) 21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,
d) 22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,
e) 21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.
(10) Ak splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu
a) zmeny trvalého pobytu dieťaťa,
b) zaradenia dieťaťa len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický pobyt v materskej škole,
c b) pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole alebo
d c) zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie v materskej škole.
(11) Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede mladších ako tri roky.
(12) O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne riaditeľ na základe
odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného
informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami v jednej triede dve. O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne
riaditeľ školy na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. O zaradení dieťaťa s nadaním rozhodne riaditeľ školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním. Maximálny počet zaradených detí so zdravotným znevýhodnením a detí s nadaním v jednej triede sú dve.
(13) Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie
integrovaného dieťaťa nie je na prospech integrovanému dieťaťu alebo deťom, ktoré účastníkmi výchovy a
vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného
zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca
nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14 13) V materskej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní
zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
(15 14) Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa aj s
priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove a vzdelávaní.
(16 15) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie,
športový výcvik a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.
(17 16) Riaditeľ materskej školy určuje zaradenie dieťaťa do triedy.
(18 16) Podrobnosti o organizácii a zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole,
riadení, prevádzke materskej školy a o individuálnom vzdelávaní detí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 28a
(1) Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.
(2) Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak odsek 3 neustanovuje inak.
(3) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne19) o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(4) Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.
(5) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada, aby bolo na povinné predprimárne
vzdelávanie v materskej škole prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo piaty rok veku do 31. augusta, je povinný k žiadosti
predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného
lekára pre deti a dorast.
(6 5) Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej
školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného súhlasu zariadenia poradenstva a prevencie neposkytuje vzdelávanie v materskej škole do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.
§ 28b
(1) O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté na povinné predprimárne vzdelávanie (ďalej len "kmeňová materská škola").
(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej materskej školy v rámci rozhodovania o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu.32aa) Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a
a) jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole alebo
b) jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada.
(3) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a), prílohou k žiadosti je písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast alebo odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie; predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje kmeňová materská škola, ktorej riaditeľ rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.
(4) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia prostredníctvom osoby, ktorá má ukončené najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.
(5) Žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,
b) obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,
d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému byť povolené individuálne vzdelávanie, a doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 4,
e) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie dieťaťa.
(6) Kmeňová materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia určí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) najneskôr do 31. augusta. Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný v čase a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť účasť dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole v priebehu mesiaca marec; kmeňová materská škola v tomto čase posúdi, či sa pri individuálnom vzdelávaní plní obsah individuálneho vzdelávania.
(7) Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), na konci polroka príslušného školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom vzdelávaní dieťaťa.
(8) Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) riaditeľ kmeňovej materskej školy zruší
a) na žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa alebo zástupcu zariadenia,
b) na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa,
c) na základe návrhu hlavného školského inšpektora, alebo
d) ak sa neplní obsah individuálneho vzdelávania alebo
e) ak zákonný zástupca nezabezpečí účasť dieťaťa na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole na účel posúdenia plnenia obsahu individuálneho vzdelávania podľa odseku 6.
(9) Riaditeľ kmeňovej materskej školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.
(10) Po ukončení individuálneho vzdelávania podľa odseku 8 dieťa nemožno opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).
§ 28c
(1) V priebehu predprimárneho vzdelávania môže dieťa na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej materskej školy. O prestupe dieťaťa rozhoduje rozhodnutím o prijatí dieťaťa prestupom riaditeľ materskej školy, do ktorej požiadal o prijatie dieťaťa prestupom zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa prestupom nie je rozhodnutím o prijatí dieťaťa.
(2) Ak riaditeľ materskej školy prijme dieťa prestupom podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí dieťaťa prestupom riaditeľovi materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje. Riaditeľ materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia zaslať riaditeľovi materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté prestupom, kópiu osobného spisu dieťaťa a túto zmenu nahlásiť do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „centrálny register“).
(3) V priebehu predprimárneho vzdelávania sa umožňuje zanechanie vzdelávania, ak nejde o povinné predprimárne vzdelávanie.
(4) Ak zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré predprimárne vzdelávanie nie je povinné, alebo zástupca zariadenia záujem o zanechanie vzdelávania dieťaťa v materskej škole, oznámi to písomne riaditeľovi materskej školy. Túto zmenu riaditeľ materskej školy nahlási do centrálneho registra a zaznamená ju do osobného spisu dieťaťa.
(5) Dieťa prestáva byť dieťaťom materskej školy podľa odseku 4 dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi materskej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najneskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia neoznámi riaditeľovi materskej školy zanechanie vzdelávania a dieťa sa neospravedlnene nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť dieťaťom príslušnej materskej školy.
(6) Riaditeľ materskej školy môže rozhodnúť o predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania, ak nejde o povinné predprimárne vzdelávanie, ak
a) dieťa sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b) zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia nedodržiava podmienky predprimárneho vzdelávania dieťaťa určené školským poriadkom,
c) zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia neinformuje materskú školu o zmene zdravotnej spôsobilosti dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré majú vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
d) zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia bezdôvodne odmietne s dieťaťom absolvovať diagnostické vyšetrenie, ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa prejavia po jeho prijatí do materskej školy a je potrebné zmeniť formu vzdelávania dieťa, alebo
e) predčasné skončenie predprimárneho vzdelávania odporučí zariadenie poradenstva a prevencie, všeobecný lekár pre deti a dorast alebo lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo zubný lekár.
Druhý oddiel
Základná škola
§ 29
(1) Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
(2) Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.
(3) Základné školy sa členia na tieto typy:
a) základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len "plnoorganizovaná základná škola"),
b) základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len "neplnoorganizovaná základná škola").
(4) Základná škola deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej
školy tvorí prvý štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty deviaty ročník. Základná škola
deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň v dĺžke určenej v štátnom vzdelávacom programe.
(5) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,
b) 25 žiakov v triede prvého až štvrtého ročníka,
c) 29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.
(6) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny alebo spájať do skupín.
(7) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je 13. Priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov prvého stupňa a celkového počtu tried prvého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(8) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa základnej školy je 15. Priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov druhého stupňa a celkového počtu tried druhého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(9) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a)žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou dočasného charakteru, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy, alebo
b)žiakov s vývinovými poruchami dočasného charakteru, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy.
(10) V základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a)žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek päť rokov, alebo
b)žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek štyri roky a je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy pred dovŕšením šiesteho roku veku.
(11) Úvodný ročník možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov. Žiaka do úvodného
ročníka zaraďuje riaditeľ školy na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Na žiaka so všeobecným intelektovým nadaním, ktorý sa vzdeláva v úvodnom ročníku v škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, sa nevzťahuje § 28a. Absolvovanie úvodného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Po absolvovaní úvodného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
(9 12) V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov s nadaním.
(10 13) Do triedy základnej školy možno zaradiť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na
prospech integrovanému žiakovi alebo žiakom, ktorí účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom
súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému
zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho
rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do
a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania
svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd. Do triedy základnej školy možno zaradiť žiaka so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
(11 14) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu. V
špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok. Špecializovanú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v špecializovanej triede nižší ako štyria žiaci, špecializovaná trieda sa zruší.
(12 15) V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody je
najviac päť žiakov.
(13 16) Ak splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa
odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a) zmeny trvalého pobytu žiaka počas školského roka,
b) opakovania ročníka žiakom,
c) prestupu žiaka z inej školy počas školského roka,
d) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
e) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
f) preradenia žiaka do základnej školy počas školského roka.
(14 17) Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej
republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky.
(15 18) Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v
štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, najnižší priemerný počet žiakov v triedach podľa odsekov 7 a 8 sa môže znížiť o dvoch žiakov.
(16 19) Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných prípadoch znížiť najnižší priemerný počet žiakov
v triedach, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7, 8 a 15 18. Za osobitný prípad sa považuje
a) znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,
b) vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,
c) vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku,
d) vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80% žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo
e) iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(17 20) Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi
prvého stupňa.
(18 21) Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom
národnostnej menšiny.
§ 30
(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.
(2) Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v ktorej žiaci viacerých ročníkov.
(3) Základnú školu s prvým deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole.
(4) V osobitných prípadoch, najmä ak je najbližšia základná škola ťažko dostupná, môže zriaďovateľ základnú školu podľa odsekov 1 a 3 zriadiť aj pri nižšom počte detí.
(5) V základnej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
(6) Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu neplnoletého žiaka; ak ide o základnú školu bez právnej subjektivity, aj po dohode so zriaďovateľom.
(7) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole vrátane integrácie žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a
ochrane zdravia žiakov.
§ 31
(1) V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka. Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti zástupcu zariadenia a odporúčania lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy rozhodnúť o prestupe žiaka aj do
nižšieho ročníka.
(2) Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka prestupom podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlásiť do centrálneho registra Centrálneho registra detí, žiakov a
poslucháčov (ďalej len "centrálny register"); ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu
trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(3) Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo zástupcu zariadenia alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia príslušného zariadenia poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu zodpovedajúcemu jeho špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám
zdravotnému znevýhodneniu a nadaniu.
(4) Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo zástupcu zariadenia a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.
(5) Ak žiak, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách, vydáva mu vysvedčenie základná škola, v ktorej začal plniť povinnú školskú dochádzku skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia škôl nedohodli inak. Pri hodnotení žiaka základná škola, ktorá vydáva vysvedčenie, zohľadní hodnotenie žiaka v druhej základnej škole.
§ 31a a 32 bez zmeny.
§ 33
(1) V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31.
(2) Ak splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a) zmeny trvalého pobytu žiaka,
b) opakovania ročníka žiakom,
c) pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,
d) prestupu žiaka z inej školy,
e) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
f) prijatia žiaka do vyššieho ročníka,
g) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
h) zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.
(3) Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre zdravotnícke odbory vzdelania.
(4) V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom
a) prerušenie štúdia,
b) zmena študijného alebo učebného odboru,
c) prestup na inú strednú školu,
d) preradenie do základnej školy,
e) opakovanie ročníka,
f) postup do vyššieho ročníka,
g) zanechanie štúdia,
h) štúdium podľa individuálneho učebného plánu,
i) štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.
(5) Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(6) Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.
(7) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v dennej forme štúdia je 17. Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v externej forme štúdia je 8. Priemerný počet žiakov v triedach v príslušnej forme štúdia sa rovná podielu celkového počtu žiakov v príslušnej forme štúdia a celkového počtu tried, ktoré navštevujú žiaci, v príslušnej forme štúdia, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(8) Zriaďovateľ strednej školy môže v osobitnom prípade znížiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia na deväť žiakov a v externej forme štúdia na päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje
a) zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,
b) výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,
c) výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,
d) stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7,
e) výchova a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania alebo
f) iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(9) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.
(11) V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko
príbuzných študijných odborov.
(12) Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka.
(13) O zaradení žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zdravotným znevýhodnením a
žiaka s nadaním do triedy strednej školy rozhodne riaditeľ strednej školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
(14) V strednej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci a školský podporný tím zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
§ 34 až 38 bez zmeny.
§ 39
Zanechanie štúdia
(1) Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak ide o neplnoletého žiaka, písomné oznámenie podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.
(2) Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní štúdia, najneskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak žiak neoznámi riaditeľovi strednej školy zanechanie štúdia a neospravedlnene sa nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť žiakom strednej školy.
§ 39a až 53 bez zmeny.
ŠTVRTÁ ČASŤ
FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
§ 54
Formy organizácie výchovy a vzdelávania
(1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.
(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná najviac v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe.
(3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.
(4) Poldenné vzdelávanie je organizované v materskej škole len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(5) Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(6) Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 5 so zabezpečením ubytovania a stravovania.
(7) Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 15 hodín týždenne.
(8) Diaľkové vzdelávanie je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť sedem konzultačných hodín.
(9) Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.
(10) V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len "kombinované štúdium").
(11) Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23.
(12) Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.
(13) Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
Hodnotenie žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách
§ 55
(1) Hodnotenie žiaka sa vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov vo vyučovacom predmete
a) priebežne počas školského roka a
b) súhrnne na vysvedčení za prvý polrok a druhý polrok školského roka.
(2) Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou
a) klasifikácie,
b) slovného hodnotenia,
c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo
d) inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
(3) Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v prvom piatom ročníku základnej školy sa vykonáva formou
a) klasifikácie,
b) slovného hodnotenia alebo
c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(4) Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom deviatom ročníku základnej školy a v strednej škole sa vykonáva formou
a) klasifikácie alebo
b) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(5) Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku alebo v úvodnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia. Pri hodnotení žiaka, ktorý je cudzincom, sa v prvom roku štúdia zohľadňuje úroveň ovládania štátneho jazyka; základná škola môže zohľadniť úroveň ovládania štátneho jazyka aj v ďalších rokoch štúdia.
(6) Hodnotenie vykonané formou klasifikácie sa vyjadruje v jednotlivých vyučovacích predmetoch klasifikačnými stupňami
a) 1 - výborný,
b) 2 - chválitebný,
c) 3 - dobrý,
d) 4 - dostatočný,
e) 5 - nedostatočný.
(7) Slovné hodnotenie je hodnotiaci opis toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.
(8) Kombinované hodnotenie je
a) hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením alebo
b) hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a niektorých vyučovacích predmetoch slovným hodnotením.
(9) Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom, či žiak vo vyučovacom predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo len v druhom polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: "Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka."
(10) Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete klasifikačným stupňom.
(11) Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.
(12) Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza
a) "aktívne absolvoval", ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu aktívne zúčastňoval,
b) "absolvoval", ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval alebo bol prítomný a zo závažných dôvodov nepracoval, alebo
c) "neabsolvoval", ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval, alebo
d) „oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom rozsahu.
(13) Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie formu priebežného hodnotenia a formu súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet.
(14) Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak
a) je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,
b) je slovne hodnotený "Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka." alebo
c) neabsolvoval vyučovací predmet.
(15) Správanie žiaka sa hodnotí stupňom klasifikácie
a) 1 - veľmi dobré,
b) 2 - uspokojivé,
c) 3 - menej uspokojivé,
d) 4 - neuspokojivé.
§ 55a
(1) Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania.
(2) Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení, ak odsek 10
11 neustanovuje inak, vyjadruje takto
a) prospel s vyznamenaním,
b) prospel veľmi dobre,
c) prospel alebo
d) neprospel.
(3) Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré" ; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie výborný.
(4) Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré"; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší ako chválitebný.
(5) Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak
a) vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka,
b) v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný alebo
c) v niektorom vyučovacom predmete má hodnotenie "aktívne absolvoval" alebo "absolvoval" alebo
d c) pri kombinovanom hodnotení sú splnené podmienky podľa písmen a) až c) a b).
(6) Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel alebo z niektorého vyučovacieho predmetu má hodnotenie „neabsolvoval“.
(7) Vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 písm. a), b) alebo písm. d) sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.
(7 8) Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, alebo
ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia riaditeľa školy.
(8 9) Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné zo závažných zdravotných dôvodov hodnotiť ani v
náhradnom termíne.
(9 10) Účastník výchovy a vzdelávania nemôže opakovať ročník.
(10 11) Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia
tohto medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.
(11 12) Žiak špeciálnej školy a žiak s autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami sa
môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých vyučovacích predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie takého žiaka je prospel alebo neprospel.
(12 13) V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia
vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti plnoletého žiaka, zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
(13 14) V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva všetkým žiakom vysvedčenie, ktoré
obsahuje hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka. V poslednom ročníku vzdelávacieho programu strednej školy alebo odborného učilišťa sa žiakom vydáva vysvedčenie v posledný vyučovací deň pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
§ 56
(1) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok
nehodnotí; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa
hodnotenie mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Ak nemožno žiaka
vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Ak nemožno žiaka podľa § 19 ods. 5 vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Ak nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý nie je žiakom podľa § 19 ods. 5, a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku ani v náhradnom termíne, žiak z vyučovacieho predmetu neprospel.
(2) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.
(3) Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d). Žiak konzervatória, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d).
(4) Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
(5) Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa
a) odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie do 10. septembra,
b) odseku 4 vykonala do klasifikačnej porady za druhý polrok.
(6) Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d), z vyučovacieho predmetu neprospel.
(7) Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia sa nehodnotí zo správania.
(8) Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia
vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z príslušného vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.
§ 57
Komisionálne skúšky v základných školách a stredných školách
(1) Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak
a) vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,
b) požiada o preskúšanie plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka,
c) podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka,
d) neprospel z vyučovacieho predmetu,
e) študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,
f) je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
g) vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového predmetu,
h) plní školskú dochádzku osobitným spôsobom,
i) vzdeláva sa individuálne podľa § 24 alebo
j) vykonáva komisionálnu skúšku s cieľom získať nižšie stredné vzdelanie.
(2) Komisionálnu skúšku povoľuje alebo nariaďuje riaditeľ školy.44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške.
(3) Ak sa komisionálna skúška koná z dôvodu, že žiak neprospel z vyučovacieho predmetu a túto komisionálnu skúšku koná najmenej 20% žiakov z príslušného ročníka, komisionálna skúška sa môže konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4) V jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích predmetov. V
jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích predmetov z viac ako z dvoch vyučovacích predmetov ich môže vykonať, ak s tým zákonný zástupca neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak súhlasí.
(5) Komisia pre komisionálne skúšky najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ školy. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie pre komisionálne skúšky verejne v deň konania komisionálnej skúšky. Výsledok každej komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.
§ 58 bez zmeny.
PIATA ČASŤ
PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Prijímanie na predprimárne vzdelávanie
§ 59
(1) Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku.
(2) Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné, a následne deti, ktoré majú právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené.
(3) Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.
(4) Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.
(5) Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, k žiadosti o prijatie dieťaťa na
predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a odporučenie
všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením, k žiadosti o prijatie dieťaťa
na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa s nadaním, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
(6) Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie obsahuje údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého bodu šiesteho siedmeho bodu a písm. b), formu organizácie výchovy a vzdelávania podľa § 28 ods. 2 a
vyučovací jazyk, v ktorom byť predprimárne vzdelávanie poskytované. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže materskej škole doručiť žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie aj prostredníctvom
a) elektronického podania doručeného do elektronickej schránky materskej školy21a) alebo
b) elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)
(7) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu.47) O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. Riaditeľ materskej školy do 15. júla zašle zoznam detí prijatých na povinné predprimárne vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt. Zoznam obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.
(8) V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami dieťaťa so
zdravotným znevýhodnením, dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo dieťaťa s nadaním, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.
(9) Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu pred dovŕšením veku, od ktorého je predprimárne vzdelávanie povinné, pokračuje v povinnom predprimárnom vzdelávaní začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie v
príslušnej materskej škole. Ak sa zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, alebo zástupca zariadenia rozhodne, že dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie do inej materskej školy, ako je tá, ktorú navštevovalo pred začiatkom povinného predprimárneho vzdelávania, o prijatie dieťaťa požiada podľa odseku 4.
(10) Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára so súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(11) Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.
(12) Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno prijať na predprimárne vzdelávanie, ak v materskej škole vytvorené vhodné kapacitné, personálne, materiálne a iné podmienky.
§ 59a
(1) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole, 47aaa) ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie.
(2) Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.23)
(3) Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej trvalý pobyt, na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási. Riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté,
oznámi túto skutočnosť riaditeľovi spádovej materskej školy.
(4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, v ktorej bude plniť povinné
predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré
a) nie je možné prijať do materskej školy podľa odsekov 1 až 3 alebo
b) nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, v
ktorej bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré nie je možné prijať do materskej školy podľa odsekov 1 3. Určenie materskej školy orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej školy a zriaďovateľom tejto materskej školy.
(5) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času školských prázdnin; tým nie je dotknuté právo tohto dieťaťa zúčastňovať sa na predprimárnom vzdelávaní aj v čase školských prázdnin. Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
§ 59b
(1) Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie dieťa od začiatku školského roku nasledujúceho po školskom roku, v ktorom bola žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podaná riaditeľovi spádovej materskej školy v termíne podľa § 59 ods. 4.
(2) Ak dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia riaditeľovi spádovej materskej školy, ak nepodá žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie riaditeľovi cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy. Ak spádová materská škola nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, riaditeľ túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí o neprijatí na predprimárne vzdelávanie. Ak dieťa následne nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie v cirkevnej materskej škole alebo v súkromnej materskej škole so sídlom v obci trvalého pobytu dieťaťa, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na predprimárne vzdelávanie prijal riaditeľ akejkoľvek materskej školy, ktorej je táto obec zriaďovateľom, vrátane spádovej materskej školy; na tento účel sa žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole považuje za žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole, ktorej zriaďovateľom je obec.
(3) Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy alebo ak iná materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, obec do 10. júla oznámi zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia názov materskej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá
a) je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo
b) má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.
(4) Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole podľa odseku 3 podáva zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia do 20. júla.
(5) Ak ide o dieťa v zariadení, v ktorom sa pobytovou formou vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova materskú školu, v ktorej dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve a túto skutočnosť oznámi zástupcovi zariadenia do 15. apríla. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole podáva zástupca zariadenia v termíne podľa § 59 ods. 4.
(6) Riaditeľ materskej školy podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 5 je povinný prijať na predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie.
(7) Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nepostupoval podľa odseku 2, 3 alebo odseku 5 a dieťa bolo prijaté do súkromnej materskej školy, cirkevnej materskej školy alebo materskej školy, ktorej zriaďovateľom je samosprávny kraj, dieťa sa považuje za prijaté na základe práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie.
(8) Materská škola poskytuje predprimárne vzdelávanie dieťaťu, ktoré právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, v pracovných dňoch počas školského vyučovania v rozsahu najmenej štyri hodiny denne. Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, môže materská škola poskytovať predprimárne vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
Druhý oddiel
Prijímanie na základné vzdelávanie
§ 60 bez zmeny.
§ 61
(1) O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na
základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie,
vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa. O prijatí
dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a správy z diagnostického vyšetrenia vydanej zariadením poradenstva a prevencie, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo so vzdelávacím programom zameraným na príslušné nadanie poučí zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.
(2) Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode s lekárom.
(3) Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 10 13.
Tretí oddiel
Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách
§ 62 bez zmeny.
§ 63
Prihlášky na vzdelávanie
(1) Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača môže podať prihlášku na vzdelávanie, v ktorej uvedie podľa záujmu v poradí najviac dva odbory vzdelávania, ktoré nevyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a najviac dva odbory vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6; vybrané odbory vzdelávania môžu byť aj na tej istej škole. Prihláška na vzdelávanie a ďalšia prihláška na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6 sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva.
(2) Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie riaditeľovi strednej školy do 20. marca.
(3) Hodnotenie žiaka uvedené v prihláške na vzdelávanie potvrdzuje základná škola, ktorú žiak navštevuje. Ak to nie je možné, k prihláške na vzdelávanie sa pripoja vysvedčenia zo základnej školy alebo ich osvedčené kópie.
(4) Termín podľa odseku 2 sa nevzťahuje na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.
(5) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený odbor vzdelávania.
(6) Uchádzač so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pripojí k prihláške na vzdelávanie
správu z diagnostického vyšetrenia vykonanú zariadením poradenstva a prevencie nie staršiu ako dva roky.
Uchádzač so zdravotným znevýhodnením a uchádzač s nadaním pripojí k prihláške na vzdelávanie správu z diagnostického vyšetrenia vydanú zariadením poradenstva a prevencie, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia.
(7) Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.
(8) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.47aa)
(9) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) a vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo.
Organizácia prijímacieho konania
§ 64 až 67 bez zmeny.
§ 68
(1) Riaditeľ strednej školy zverejní na výveske školy a na webovom sídle školy zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania v termíne určenom a zverejnenom ministerstvom školstva. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom 11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu konaní, informáciu, či uchádzač vykonal
prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne, informáciu, či uchádzač bol prijatý alebo neprijatý, a nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka príslušného odboru vzdelávania.
(2) Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr v termíne podľa
odseku 1. Riaditeľ strednej školy odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí najneskôr v termíne
podľa odseku 1. Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača, informácia o jeho prijatí v zozname podľa
odseku 1 sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí.
(3) Ak bol uchádzač prijatý na vzdelávanie v strednej škole, uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača písomne potvrdí strednej škole prijatie na vzdelávanie najneskôr do troch pracovných dní od termínu podľa odseku 1; ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na školy a odbory vzdelávania uvedené v prihláške na vzdelávanie, strácajú platnosť. Po doručení písomného potvrdenia podľa prvej vety riaditeľ školy vyhotoví rozhodnutie o prijatí samostatne a odošle ho uchádzačovi do piatich pracovných dní od doručenia písomného potvrdenia.
(4) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(5) Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi, ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.
(6) Uchádzač, ktorý na základe výsledkov prijímacej skúšky nebol prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania uvedenom v prihláške na vzdelávanie len z dôvodu naplnenia počtu miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, môže byť v príslušnej strednej škole prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania z rovnakej skupiny, ktorý nebol uvedený v prihláške na vzdelávanie, na nenaplnený počet miest, ak forma, obsah a rozsah prijímacej skúšky na vzdelávanie v tomto odbore vzdelávania rovnaké, ako forma, obsah a rozsah absolvovanej prijímacej skúšky. O prijatie na vzdelávanie podľa prvej vety môže uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača požiadať do dvoch pracovných dní od termínu podľa odseku 1; riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí bezodkladne.
§ 69 až 93 bez zmeny.
SIEDMA ČASŤ
ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
§ 93a
Školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
Školami pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú
a)školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
b)školy pre deti a žiakov s nadaním.
Prvý oddiel
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením
§ 94
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje
a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením; tieto školy špeciálne školy,
b) v ostatných školách podľa tohto zákona
1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,
2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné, takéto
dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci
so zariadením poradenstva a prevencie; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka právo sa s týmto programom
oboznámiť. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy.
(2) Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným
znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre Pri výchove a vzdelávaní v školách pre deti a
žiakov so zdravotným znevýhodnením a v špeciálnej triede sa vychádza zo vzdelávacích programov pre
a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d) deti a žiakov s telesným postihnutím,
e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h) deti a žiakov hluchoslepých,
i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l) deti a žiakov s poruchami správania.
Vzdelávacie programy podľa písmen a) až l) sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.
(3) Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vychádzajú zo štátnych vzdelávacích programov a obsahujú úpravy pre príslušné zdravotné znevýhodnenie. Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(3 4) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej školy
znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
(4 5) V základných školách a stredných školách, ktoré nie špeciálnou školou, pôsobí školský špeciálny
pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd alebo školský psychológ, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v špeciálnych triedach.
§ 95 až 96 bez zmeny.
§ 97
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.
(2) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací program.
(3) Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre žiakov podľa § 2 písm. k) so
zdravotným znevýhodnením, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím programom
podľa § 95 ods. 1 písm. b). Absolvovanie prípravného ročníka sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.
(4) Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa § 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(5) Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na
a) variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.
(6) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(7) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
§ 98
Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).
(2) V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.
(3) Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(4) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
§ 99 až 104 bez zmeny.
§ 105
Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú úroveň, skúšok na overenie špeciálnych
schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou je psychodiagnostické vyšetrenie, 60) na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.
(2) Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním prijímaní žiaci na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením poradenstva a prevencie.
(3) Do športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú žiaci aj na základe zdravotnej spôsobilosti; psychodiagnostické vyšetrenie sa na prijatie do športovej triedy nevyžaduje.
(4) Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov vydá riaditeľ príslušnej školy do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.
§ 106 bez zmeny.
Tretí oddiel
§ 107
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
(1) Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok v súlade s príslušnými podpornými opatreniami. Individuálnymi podmienkami sú
a) úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
b) úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje alebo
c) uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
(2) Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo do špeciálnej triedy materskej školy, špeciálnej triedy základnej školy alebo do špeciálnej triedy strednej školy.
(3) V základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg.
(4) Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi.
§ 108
(1) Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a
dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu
formy vzdelávania a návrhu na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami riaditeľovi školy; ak ide o neplnoleté dieťa alebo žiaka,
písomnú žiadosť a návrh na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami predkladá jeho zákonný zástupca.
(2 1) Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so
zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.
(3 2) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia
tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.
ÔSMA ČASŤ
ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
§ 109
Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú
a) policajné školy,
b) školy požiarnej ochrany.
§ 110
Policajné školy
(1) Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.
(2) Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra") podľa siete policajných škôl; 63) vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3) Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám ministerstvo vnútra.
(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný predpis. 64)
(5) Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 9, § 8, § 12 ods. 4 9, § 15, § 19 25, § 28 31a, § 36, 41, § 44, 46, 47a, § 49 53, § 55a ods. 12 ods. 13, § 59 61, § 62 ods. 1 8, 12 a 13, § 63
71, § 74 ods. 4 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5 8, § 80 82, § 86 ods. 2 5 a 7, § 87, § 89 ods. 7, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, § 144 ods. 2, 3, 5 až 10, § 146, 149, 149a, § 152 písm. e), § 154 až 159.
(6) Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 4, § 7a, 9, 13, 13a, 14, 35, 39a, § 54, 55, § 55a ods. 1 11 a ods. 13
12 a ods. 14, § 56 58, § 62 ods. 9 11 a ods. 15, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 79, 87a a 88, § 89 ods. 1 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147, 148, 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.
(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke, podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov, o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.
§ 111
Školy požiarnej ochrany
(1) Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.
(2) Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3) Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.
(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje osobitný predpis. 65)
(5) Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19, § 28 31a, § 41, 44, § 49 53, § 55a ods. 12 ods. 13, § 59 až 61, § 94 až 108, § 110, § 112 až 116, § 119 až 138, § 142, 143, 151, § 154 až 159.
(6) Ustanovenia § 1 14, § 16, 18, § 20 26, § 32 39a, § 42, § 45 48, § 54, 55, § 55a ods. 1 11
a ods. 13 12 a ods. 14, § 56 58, § 62 93, § 109, 117, 140, 141, § 144 151, § 152, 153, 161 sa na školy
požiarnej ochrany vzťahujú primerane.
(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany, o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu v školách požiarnej ochrany.
DEVIATA ČASŤ
SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ
§ 112 a 113 bez zmeny.
§ 114
Školský klub detí
(1) Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie, záujmovú činnosť a na oddych v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Činnosť, ktorú zabezpečuje školský klub detí, nie je totožná s činnosťou zabezpečovanou centrom voľného času podľa § 116.
(2) Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení je najviac 26; počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zdravotným
znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.
(3) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej 7,5% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.
(4) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(5) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotným zabezpečením v školskom klube detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.
(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec, ktorá je jeho zriaďovateľom. 31)
(7) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
§ 116 bez zmeny.
§ 117
Školský internát
(1) Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.
(2) Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka. Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom mimoškolských aktivít.
(3) Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.
(4) Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je rovnaký ako v triedach,
v ktorých sa vzdelávajú.
(5) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou, na jedného žiaka najviac 45% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(6) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(7) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec 31) alebo samosprávny kraj, 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(9) Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj v čase školských prázdnin.
(10) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.
§ 119 až § 121 bez zmeny.
§ 122
Reedukačné centrum
(1) Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho reedukačného programu poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden rok výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa. Do reedukačného centra sa prijímajú deti po absolvovaní diagnostiky.
(2) Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe
a) žiadosti zákonného zástupcu,
b) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)
c) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69)
d) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
e) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.1)
(3) Reedukačné centrá sa podľa vnútornej organizácie môžu diferencovať na
a) reedukačné centrá pre deti do 15. rokov veku, prípadne do ukončenia povinnej školskej dochádzky vzákladnej škole,
b) reedukačné centrá pre deti od 15. rokov veku,
c) reedukačné centrá pre deti do ukončenia ich prípravy na povolanie.
Do reedukačných centier sa spravidla prijímajú deti oboch pohlaví.
(4) Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí; v oddelení podľa odseku 6 písm. d) môže byť najviac päť matiek s deťmi.
(5) Reedukačné centrum sa zriaďuje pre najviac šesť výchovných skupín, ak má výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín.
(6) V reedukačnom centre sa môžu zriaďovať podľa potreby oddelenia
a) pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b) s ochranným uzatvoreným režimom,
c) s otvoreným režimom,
d) pre neplnoleté matky s deťmi.
(7) Ak sa reedukačné centrum zriadi tak, že sa vo všetkých výchovných skupinách bude postupovať podľa individuálnych reedukačných programov pre niektoré z oddelení podľa odseku 6, označuje sa ako
a) reedukačné centrum pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b) reedukačné centrum s ochranným uzatvoreným režimom,
c) reedukačné centrum s otvoreným režimom,
d) reedukačné centrum pre matky s deťmi.
(8) Oddelenie podľa odseku 6 písm. a) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých zdravotné znevýhodnenie podľa §
2 písm. k) si vyžaduje zvýšenú starostlivosť.
(9) Oddelenie podľa odseku 6 písm. b) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých prevýchova si vyžaduje zvýšené nároky na personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti detí a zamestnancov.
(10) Oddelenie podľa odseku 6 písm. c) poskytuje starostlivosť deťom, ktoré sa vzdelávajú v základnej škole alebo sa pripravujú na povolanie v stredných školách, v odborných učilištiach alebo v praktických školách mimo reedukačného centra.
(11) Reedukačné centrum vytvára individuálny reedukačný program pre každé dieťa, ktorý vychádza z
psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnózy vykonanej na tento účel spravidla diagnostickým centrom. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného programu sa vykonáva minimálne raz za štvrťrok. Individuálny reedukačný program pre dieťa, ktoré je v reedukačnom centre umiestnené na základe rozhodnutia súdu, reedukačné centrum vyhodnocuje a upravuje v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(12) Reedukačné centrum je zariadením s nepretržitou prevádzkou.
(13) Ak nie je možné umiestniť dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo špeciálneho výchovného zariadenia, do
ktorého bolo umiestnené, do záchytného oddelenia podľa § 121 ods. 4, reedukačné centrum bezodkladne poskytne takémuto dieťaťu starostlivosť v rozsahu podľa § 121 ods. 4; do odovzdania príslušnému reedukačnému centru je dieťa zaradené do výchovnej skupiny.
§ 123 až § 129 bez zmeny.
Tretí oddiel
Systém poradenstva a prevencie
§ 130
(1) V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť, logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť a sociálno-pedagogická činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.
(2) Poradenská činnosť sa poskytuje aj zákonným zástupcom detí alebo žiakov, zástupcom zariadenia, pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom.
(3) Systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie a v školách pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím79) alebo odborní zamestnanci školy.
(4) Zariadeniami poradenstva a prevencie sú
a) centrum poradenstva a prevencie,
b) špecializované centrum poradenstva a prevencie.
(5) Subjekty systému poradenstva a prevencie podľa odseku 3 multidisciplinárne spolupracujú najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním.
(6) Centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej piatich odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec. Špecializované centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej troch odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec.
(7) Zariadenia poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytujú deťom, žiakom, zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia, zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 1 bezplatne.
(8) Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v zariadení poradenstva a prevencie, návrh na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo
žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, správu z diagnostického vyšetrenia a písomné vyjadrenie
zariadenia poradenstva a prevencie, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcovi zariadenia, príslušnému zariadeniu poradenstva a prevencie, riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia, ktorý rozhoduje o prijatí dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.
§ 131
Nadpis zrušený od 1.1.2022
(1) Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva prostredníctvom podporných úrovní
a) prvého stupňa,
b) druhého stupňa,
c) tretieho stupňa,
d) štvrtého stupňa,
e) piateho stupňa.
(2) Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa zahŕňajú
a) pedagogickú diagnostiku,
b) pedagogickú intervenciu,
c) výchovné poradenstvo,
d) kariérové poradenstvo,
e) rozvoj inkluzívneho vzdelávania,
f) prevenciu.
(3) Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa zahŕňajú
a) orientačnú diagnostiku,
b) prevenciu,
c) poradenstvo,
d) intervenciu,
e) krízovú intervenciu,
f) terapiu,
f g) reedukáciu,
g h) metodickú podporu a poradenstvo pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom a zákonným
zástupcom alebo zástupcom zariadenia.
(4) Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa zahŕňajú
a) základnú diagnostiku, čiastkovú diagnostiku alebo komplexnú diagnostiku,
b) poradenstvo,
c) prevenciu,
d) intervenciu,
e) krízovú intervenciu,
f) terapiu,
g) rehabilitáciu a reedukáciu,
h) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(5) Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie, nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa a dopĺňajú komplexnú multidisciplinárnu starostlivosť v rámci centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa zahŕňajú
a) špecializované odborné činnosti,
b) poradenstvo,
c) prevenciu,
d) špecializovanú diagnostiku, komplexnú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,
e) terapiu,
f) rehabilitáciu a reedukáciu,
g) zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
h) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(6) Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa zahŕňajú
a) špecializované odborné činnosti,
b) poradenstvo,
c) prevenciu,
d) komplexnú diagnostiku a vysokošpecializovanú diferenciálnu diagnostiku,
e) terapiu,
f) rehabilitáciu,
g) odborné činnosti vo vzťahu k deťom do piateho roku veku,
h) zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
i) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
§ 132 až 137 bez zmeny.
§ 138
Škola v prírode
(1) Škola v prírode je účelové zariadenie, ktorého poslaním je umožniť deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.
(2) Škola v prírode sa zriaďuje v ekologicky čistom prostredí, pričom spĺňa požadované hygienické,
bezpečnostné, materiálno-technické a priestorové podmienky 45) na výchovu a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 detí alebo žiakov.
(3) Výdavky spojené s pobytom detí alebo žiakov v škole v prírode sa uhrádzajú aj z príspevku zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka. Z príspevku zákonného zástupcu sa môžu uhrádzať výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatné náklady spojené s pobytom dieťaťa alebo žiaka v škole v prírode.
(4) Vysielajúca škola alebo školské zariadenie uhrádza pedagogickým zamestnancom a zdravotníckemu pracovníkovi výdavky spojené s vyslaním do školy v prírode podľa osobitného predpisu. 58)
(5) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie,
činnosti, prevádzky a materiálno-technického zabezpečenia škôl v prírode.
Zariadenia školského stravovania
§ 139 až 143 bez zmeny.
DESIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
(1) Dieťa alebo žiak má právo na
a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách, 80)
c) bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, v materskej škole, ktorá je štátnou školou,
d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e) inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií na povinné vyučovacie predmety okrem pracovných zošitov,
g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,
l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu, 80a)
p) príslušné podporné opatrenie uvedené v správe z diagnostického vyšetrenia.
(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne edukačné publikácie, multimediálne pomôcky a špeciálne kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme; 14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4) Dieťa alebo žiak je povinný
a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia,
c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d) chrániť pred poškodením edukačné publikácie, ktoré im boli bezplatne zapožičané,
e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,
f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,
h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
(5) Zákonný zástupca právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,
c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,
f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,
b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,
c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.
(10) Neprítomnosť neplnoletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára. V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia ospravedlniť neprítomnosť neplnoletého dieťaťa alebo žiaka aj v trvaní viac ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni bez lekárskeho potvrdenia; počet dní určí ministerstvo školstva.
(11) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.
(12) Ustanovenia v odsekoch 1 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi. 28)
§ 144a a 145 bez zmeny.
Podporné opatrenia
§ 145a
(1)Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením dieťaťu so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné na jeho plnohodnotné zapájanie sa do výchovy a vzdelávania, rozvíjanie kompetencií a plnohodnotné zaradenie sa v škole alebo v školskom zariadení.
(2)Podpornými opatreniami sú
a)poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje škola, školské výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo špeciálne výchovné zariadenia
b)poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia
výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje škola, školské výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo špeciálne výchovné zariadenia,
c)zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej schopnosti, kognitívnej schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality a sebaobsluhy; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
d)činnosť na podporu dosahovania školskej spôsobilosti; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva a prevencie alebo liečebno-výchovné sanatórium,
e)zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho vzdelávania alebo špeciálne výchovné zariadenie,
f)zabezpečenie doučovania; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
g)skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
h)zabezpečenie vzdelávania sa vo vyučovacom predmete alebo vo vzdelávacej oblasti vo vyššom ročníku; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov s nadaním, stredná škola alebo stredná škola pre žiakov s nadaním,
i)zabezpečenie osobitných foriem komunikácie dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo žiaka so zdravotným postihnutím so školou alebo so školským zariadením; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
j)činnosť na podporu sociálneho zaradenia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
k)činnosť na podporu predchádzania ukončenia školskej dochádzky v nižšom ako poslednom ročníku základnej školy alebo strednej školy; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva a prevencie alebo špeciálne výchovné zariadenie,
l)špecializované kariérové poradenstvo; poskytnutie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo zariadenie poradenstva a prevencie.
m)zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
n)poskytovanie zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
o)zabezpečenie sebaobslužných úkonov podľa osobitného predpisu80c) v čase výchovno-vzdelávacieho procesu; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
p)poskytnutie špeciálnych edukačných publikácií a kompenzačných pomôcok; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
q)zabezpečenie úpravy priestorov školy určených na podporu vnímania a nadobúdanie zručností; poskytovanie zabezpečuje škola alebo špeciálne výchovné zariadenie,
r)odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia a organizačných bariér pri výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
s)zabezpečenie diétneho stravovania; poskytnutie zabezpečuje zariadenie školského stravovania.
(3)Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg podporných opatrení. Katalóg podporných opatrení obsahuje najmä
a)názov podporného opatrenia,
b)opis podporného opatrenia,
c)cieľovú skupinu podporného opatrenia,
d)personálne zabezpečenie podporného opatrenia,
e)formu poskytovania podporného opatrenia,
f)odporúčaný rozsah podporného opatrenia.
§ 145b
(1)Podporné opatrenie sa poskytuje na základe diagnostiky špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby v systéme poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti
a) tretieho stupňa, štvrtého stupňa alebo piateho stupňa, ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. b), d), g), h), i), l), m), o) alebo písm. p), alebo
b) prvého stupňa, druhého stupňa, tretieho stupňa, štvrtého stupňa alebo piateho stupňa, ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. a), c), e), f), j), k), n), q), r) alebo písm. s).
(2)O vykonanie diagnostiky na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec. O vykonanie diagnostiky na účel poskytnutia podporného opatrenia a o poskytnutie podporného opatrenia možno požiadať písomne. Škola alebo školské zariadenie môže umožniť požiadať o vykonanie diagnostiky na účel poskytnutia podporného opatrenia alebo o poskytnutie podporného opatrenia aj elektronicky bez kvalifikovaného elektronického podpisu použitím informačného systému.
(3)Ak nie je možné vykonať diagnostiku na účel poskytnutia podporného opatrenia v škole alebo v školskom zariadení, ktoré nie je zariadením poradenstva a prevencie, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia požiada o vykonanie diagnostiky zariadenie poradenstva a prevencie.
(4)Výsledkom diagnostiky je správa z diagnostického vyšetrenia, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia spolu s navrhovaným rozsahom jeho poskytnutia. Správu z diagnostického vyšetrenia vypracúva škola, ak ide o diagnostiku v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 2 písm. a) alebo ods. 3 písm. a). Správu z diagnostického vyšetrenia vypracúva zariadenie poradenstva a prevencie, ak ide o diagnostiku v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. d) alebo ods. 6 písm. d). Správa z diagnostického vyšetrenia sa poskytuje žiadateľovi; ak o vykonanie diagnostiky požiadal pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, poskytuje sa aj zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému žiakovi.
(5)Ak ide o podporné opatrenie, ktorým je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, v priebehu vykonávania diagnostiky sa vyžaduje aj písomné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
(6)Dieťa alebo žiak právo na poskytnutie podporného opatrenia uvedeného v správe z diagnostického vyšetrenia.
(7)Na základe správy z diagnostického vyšetrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia o poskytnutie podporného opatrenia požiadať ten, komu bola správa z diagnostického vyšetrenia poskytnutá.
(8)K návrhu podporného opatrenia uvedeného v správe z diagnostického vyšetrenia a k navrhovanému rozsahu jeho poskytovania sa riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia písomne vyjadrí s ohľadom na personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky školy alebo školského zariadenia na poskytnutie podporného opatrenia. Písomné vyjadrenie riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia poskytuje osobám podľa odseku 7 do 10 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o poskytnutie podporného opatrenia, v odôvodnenom prípade do 20 dní.
(9)Škola alebo školské zariadenie zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia, ak podľa písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia na jeho poskytnutie v navrhovanom rozsahu personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky. Ak škola alebo školské zariadenie podľa písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové, materiálno-technické alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich zabezpečiť, ten, kto požiadal o poskytnutie podporného opatrenia, môže požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve o preskúmanie písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Orgán miestnej štátnej správy v školstve preskúma písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia do 30 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o preskúmanie, a na tento účel si môže vyžiadať vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré v správe z diagnostického vyšetrenia uviedlo
príslušné podporné opatrenie.
(10)Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia
a)je opodstatnené, bezodkladne zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia inou školou alebo iným školským zariadením,
b)nie je opodstatnené, určí, že škola alebo školské zariadenie je povinné poskytnúť podporné opatrenie v navrhovanom rozsahu.
(11)Poskytnuté podporné opatrenie možno prehodnotiť z hľadiska napĺňania jeho účelu. Pri prehodnotení poskytnutého podporného opatrenia sa postupuje podľa odsekov 2 až 10.
§ 146
Vzdelávanie cudzincov
(1) Cudzinci sú na účely tohto zákona deti
a) osôb, ktoré občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, 81)
b) žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 82)
c) Slovákov žijúcich v zahraničí,
d) ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, 82)
e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu. 83)
(2) Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov o udelenie azylu 82) a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.
(3) Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.
(4) Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, 82) zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o udelenie azylu, deti odídencov 82) najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku; na zaradenie do nižšieho ročníka sa vyžaduje informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(5) Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská dochádzka podľa tohto zákona je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.
(6) Jazykové kurzy pre deti cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba po získaní akreditácie. 84)
(7) Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno zriaďovať iné ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom jazyku za finančnú úhradu.
(8) Odseky 2 7 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby podľa odseku 1.
(9) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov podľa odseku 1, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.
(10) Ak je dieťa cudzinca vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra hodnotené klasifikačným
stupňom nedostatočný, absolvoval alebo neabsolvoval, externého testovania sa so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť.
Výmenný program
§ 147 až 159 bez zmeny.
§ 160
Rozsah pôsobnosti
Na účastníka výchovy a vzdelávania sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem § 55a ods. 9 10 v
rovnakom rozsahu ako na žiaka.
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 161 až 161r bez zmeny.
§ 161s
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1)O podporné opatrenie podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno požiadať najskôr 1. septembra 2023.
(2)Činnosť vykonávaná školou alebo školským zariadením podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona, ktorej obsah zodpovedá niektorému podpornému opatreniu podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za poskytovanie podporného opatrenia podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 161t
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023
(1)Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 na školský rok 2024/2025 len dieťa, ktoré dovŕši štyri roky veku do 31. augusta 2024. Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 na školský rok 2024/2025 sa uplatňuje podaním žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v čase od 1. mája 2024 do 31. mája 2024.
(2)Ak riaditeľ materskej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, rozhodne na školský rok 2024/2025 alebo 2025/2026 o neprijatí najmenej desiatich detí vo veku od troch rokov do piatich rokov a proti najmenej desiatim rozhodnutiam o neprijatí bolo podané odvolanie, v lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa predprimárne vzdelávanie na účel zabezpečenia práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 môže poskytovať od 1. septembra 2024 do 31. augusta 2026 aj v iných priestoroch zabezpečených príslušným zriaďovateľom alebo zriaďovateľom cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy so sídlom na území príslušnej obce, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a predprimárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.
Záverečné ustanovenia
§ 162
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 163
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994 Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 229/2000 Z. z., zákona č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 596/2003 Z. z., zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z. a zákona č. 363/2007 Z. z.
2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 230/2000 Z. z., zákona č. 202/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z. a zákona č. 596/2003 Z. z.
3. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb. o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.
4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.
5. Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb. a vyhlášky č. 149/1988 Zb.
6. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z. z.
7. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z. z.
8. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 86/1986 Zb. o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.
9. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou.
10. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách.
11. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.
12. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z. z., vyhlášky č. 255/1995 Z. z., vyhlášky č. 120/2003 Z. z., vyhlášky č. 424/2005 Z. z.
13. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z. z., vyhlášky č. 364/2003 Z. z. a vyhlášky č. 49/2004 Z. z.
14. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 261/1991 Zb., ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom.
15. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie.
16. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 358/1991 Zb. o finančnom
a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.
17. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007 Z. z.
18. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994 Z. z. o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z. z.
19. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách.
20. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. a vyhlášky č. 388/2007 Z. z.
21. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994 Z. z. o škole v prírode.
22. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994 Z. z. o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z. z. a vyhlášky č. 389/2007 Z. z.
23. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994 Z. z. o školských výpočtových strediskách.
24. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z. z. a vyhlášky č. 540/2004 Z. z.
25. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995 Z. z. o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z. z. a vyhlášky č. 588/2004 Z. z.
26. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995 Z. z. o školských hospodárstvach.
27. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z. z. o Štátnom stenografickom ústave.
28. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z. z. o strediskách služieb škole.
29. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z. z. o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.
30. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z. z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky č. 222/1996 Z. z.
31. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.
32. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z. z., vyhlášky č. 725/2002 Z. z., vyhlášky č. 6/2004 Z. z. a vyhlášky č. 706/2004 Z. z.
33. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z. z. o strediskách odbornej praxe.
34. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany.
35. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z. z. o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky č. 343/2006 Z. z.
36. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách v znení
vyhlášky č. 379/2005 Z. z., vyhlášky č. 482/2006 Z. z. a vyhlášky č. 390/2007 Z. z.
37. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach.
38. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z. z. o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách a na základných umeleckých školách.
39. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z. z. o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.
40. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 405/2009 Z. z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 208/2011 Z. z.
41. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011 Z. z.
42. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode v znení vyhlášky č. 204/2015 Z. z. a vyhlášky č. 436/2020 Z. z.
Čl.VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011, a čl. III 18. bodu § 4 ods. 8, 23. bodu § 5 ods. 3 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.
Ivan Gašparovič v.r.
Pavol Paška v.r.
Robert Fico v.r.
PRÍL.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú.v. ES L 199, 6.8.1977).
2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú.v. ES L 180, 19. 7. 2000, Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv. 001).
2 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a
pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú.v. L 132, 21.5.2016).
3 4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu
zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011).
4 5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre
oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej
ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 337, 20.12.2011).
5 6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe
vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú.v. EÚ L 343, 23.12.2011).
6 7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy
pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29. 6.2013).
____________________
80c) Časť I prílohy č. 4 k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 485/2013 Z. z.