B. OSOBITNÁ ČASŤ

K čl. I

K bodu 1 [§ 1 písm. g)]

Aj poručník a opatrovník vykonávajú osobnú starostlivosť o dieťa. Toto doplnenie je relevantné aj v nadväznosti na rozšírenie okruhu detí/žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami o novú skupinu. Okrem iného sú poručníci a opatrovníci relevantní aj v aktuálnom období vo vzťahu k deťom – cudzincom, ktorí sa ocitli na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo v sprievode blízkej osoby, a aj ich sa môžu týkať podporné opatrenia.

K bodu 2 [§ 2 písm. i)]

Návrhom sa napĺňa záväzok, vyplývajúci z Plánu obnovy a odolnosti SR (Komponent 6, Reforma 2): „Definícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovanie modelu nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní, vrátane systému ich financovania.“.

Cieľom je skupiny detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V praxi totiž túto potrebu nemajú len deti alebo žiaci so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia, resp. s nadaním [t.j. deti/žiaci uvedení v § 2 písm. k) až q) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“)].

Ak dieťa alebo žiak, ktorý nemá zdravotné znevýhodnenie, nie je zo sociálne znevýhodneného prostredia, resp. nemá nadanie a potrebuje pri výchove a vzdelávaní na plnohodnotné zaradenie sa v škole alebo školskom zariadení určitú pomoc (t.j. podporné opatrenie), ale tiež mu bola diagnostikovaná špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba, stáva sa dieťaťom alebo žiakom so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou. Skupina detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa teda rozširuje o kategóriu detí alebo žiakov, ktorí potrebujú podporné opatrenia z dôvodu ťažkostí napr. v oblasti jazykových schopností, správania, kognitívnych schopností, motivácie, emocionality, tvorivosti a zručností.

V súvislosti s vymedzením pojmu špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby sa zároveň nadväzuje na rôzne formy diagnostiky v transformovanom systéme poradenstva a prevencie, z ktorých niektoré formy sa môžu realizovať v škole, t.j. ako odborné činnosti prvého stupňa a druhého stupňa (pedagogická diagnostika a orientačná diagnostika) a ďalšie sa vykonávajú v zariadení poradenstva a prevencie, t.j. ako odborné činnosti tretieho až piateho stupňa (napr. komplexná diagnostika).

K bodu 3 [§ 2 písm. j)]

Úprava nadväzujúca na bod 2. Vzhľadom na to, že sa podstatne mení definícia špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby, samostatná definícia dieťaťa/žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je nadbytočná.

Každá špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba znamená potrebu poskytnutia podporného opatrenia. Každé dieťa a každý žiak musia na účel jej identifikovania prejsť diagnostikou v systéme poradenstva a prevencie. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (diagnostikované) majú všetky deti/žiaci so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia, resp. s nadaním.

Teda deti/žiaci podľa doterajších ustanovení § 2 písm. k) až q) sa identifikujú v rámci novej definície špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby a rovnako sa v nej identifikuje aj nová skupina detí, ktoré potrebujú podporné opatrenie a zároveň nepatria medzi doterajšie tri vymedzené skupiny detí/žiakov.

K bodu 4 [§ 2 písm. r)]

V nadväznosti na redefiníciu špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby sa vypúšťa školská integrácia, vzhľadom na skutočnosť, že zavedením podporných opatrení je relevantné zdôraznenie princípu inklúzie.

K bodu 5 [§ 3 písm. b)]

Návrhom sa napĺňa záväzok, vyplývajúci z Plánu obnovy a odolnosti SR (Komponent 6, C6-1 – „Vykonanie legislatívnych zmien týkajúcich sa povinného predprimárneho vzdelávania pre deti od 5 rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od 3 rokov“.

Upravuje sa právo každého dieťaťa od troch rokov na jeho prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole bez ohľadu na typ zriaďovateľa, ak jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to materskú školu požiada.

Toto právo môže zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia v nadväznosti na nový § 59b nárokovateľne uplatniť v materskej škole zriadenej obcou alebo regionálnym úradom školskej správy. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže toto právo realizovať na základe vlastného slobodného rozhodnutia aj v súkromnej materskej škole alebo cirkevnej materskej škole.

K bodom 6 a 30 (§ 6 ods. 4 a § 29 ods. 4)

Prebiehajúca kurikulárna reforma (POO SR, komponent 7, reforma 1) vstupuje od 1. septembra 2023 do fázy postupného zavádzania, ktoré bude trvať do 1. septembra 2026. Počas týchto troch rokov budú školy postupne prechádzať na nový štátny vzdelávací program.

V tejto súvislosti bude potrebné zabezpečiť flexibilný právny stav, aby časť škôl mohla poskytovať výchovu a vzdelávanie v súlade s novým štátnym vzdelávacím programom a časť škôl ešte v súlade s dnes účinným štátnym vzdelávacím programom.

Vzhľadom na to, že v novom štátnom vzdelávacom programe sa počíta s inou dĺžkou prvého a druhého stupňa základnej školy, ako je určená v aktuálnom znení školského zákona a v účinnom štátnom vzdelávacom programe, je potrebné upraviť znenie § 6 ods. 4 a § 29 ods. 4 tak, aby bolo možné súbežné používanie oboch štátnych vzdelávacích programov a po 1. septembri 2026 k zmene dĺžky prvého a druhého stupňa. To sa vykoná tak, že dĺžka prvého a druhého stupňa nebude rigidne určená v školskom zákone, ale flexibilne v štátnom vzdelávacom programe.

K bodu 7 [§ 6 ods. 4 písm. l)]

Úprava súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby.

Vzhľadom na to, že už aj v súčasnosti existujú vzdelávacie programy pre deti/žiakov so zdravotným znevýhodnením a s nadaním, dochádza k úprave tak, že štátny vzdelávací program bude obsahovať osobitosti výchovy a vzdelávania len pre deti/žiakov len so zdravotným

znevýhodnením a s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania (t.j. nie aj pre deti/žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a novej štvrtej skupiny detí/žiakov so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou).

Osobitosti vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia nie je cieľ v štátnom vzdelávacom programe uvádzať práve z hľadiska zdôraznenia princípu inkluzívneho vzdelávania.

K bodu 8 (§ 7 ods. 5)

Novelizačný bod súvisí so zavedením systému podporných opatrení.

K bodu 9 (§ 7a ods. 2)

Úprava súvisí so skutočnosťou, aby bol do procesu prípravy individuálneho vzdelávacieho programu „prizvaný“ žiak z dôvodu inkluzívnej participácie na výchovno-vzdelávacom procese – zohľadňujú sa pritom aj kapacity žiaka z hľadiska jeho veku – preto sa nenavrhuje rozšírenie na deti a všetkých žiakov, ale len od piateho ročníka.

Úprava zároveň vyjadruje skutočnosť, že individuálny vzdelávací program nemá „kopírovať“ odporúčania zo systému poradenstva a prevencie, ale tie majú byť pri jeho zostavovaní východiskom.

K bodu 10 (§ 7a ods. 3)

Bod súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby a zavedením systému podporných opatrení.

K bodu 11 (§ 11 ods. 5)

Vzhľadom na rôznorodosť ďalšej dokumentácie vedenej v jednotlivých druhoch škôl a školských zariadení sa navrhuje, že na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom školstva pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení sa vedie len pedagogická dokumentácia.

Vzory „ďalšej“ dokumentácie sa nebudú schvaľovať na úrovni ministerstva školstva. Ponecháva sa na rozhodnutí škôl a školských zariadení v akom formáte, s akým obsahom a v akom rozsahu budú viesť ďalšiu dokumentáciu ustanovenú vo vyhláške Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 21/2022 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii v znení vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 68/2022 Z. z.

K bodom 12 až 15 (§ 14)

V kontexte kurikulárnej reformy môže vyvstať potreba uskutočniť experimentálne overovanie aj v iných oblastiach, ako sú v súčasnosti výslovne uvedené v § 14 ods. 1.

Na tento účel dochádza k úprave inštitútu experimentálneho overovania, pričom „nepomenované“ okruhy bude možné realizovať len priamo na podnet ministerstva školstva. Garant bude pritom povinný aj pre tieto okruhy.

K bodu 16 [§ 16 ods. 3 písm. b)]

Spresňuje spôsob získania nižšieho stredného vzdelania v kontexte účinných ustanovení § 31a, keďže podľa § 31a ods. 3 možno komisionálnu skúšku za určitých okolností vykonať aj bez absolvovania programu vzdelávania („kurzu“), čo je potrebné reflektovať aj v § 16 ods. 3.

K bodu 17 (§ 20 ods. 4 a § 59 ods. 6)

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 11 ods. 6 písm. a) siedmeho bodu školského zákona, materská škola, resp. základná škola získava a spracúva na účely výchovy a vzdelávania aj údaj o materinskom jazyku žiaka, navrhuje sa, aby bol tento údaj náležitosťou žiadosti o prijatie. Cieľom je, aby škola mohla týmto údajom disponovať a využiť ho pri zbere údajov do centrálneho registra k 15. septembru.

K bodu 18 (§ 25 ods. 5)

Na základe vyhodnotenia podnetov z aplikačnej praxe sa mení povinnosť požadovať od zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo plnoletého žiaka preklad kópie vysvedčenia tak, aby sa nevyžadoval „úradný“ preklad. Úpravou sa zníži finančná náročnosť a podporí sa tak záujem Slovákov dlhodobo žijúcich v zahraničí rozvíjať slovenský jazyk a slovenské povedomie.

K bodu 19 (§ 25 ods. 8)

Navrhuje sa úprava lehoty pre riaditeľa školy určiť termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok pred ich konaním z 15 dní na 30 dní, aby mal žiak dostatočný časový predstih na prípravu vrátane pricestovania zo zahraničia.

K bodu 20 (§ 28 ods. 8)

Úprava súvisiaca s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby.

Účelom navrhovanej úpravy je aby v materskej škole v súlade s princípom inklúzie nevznikali samostatné triedy s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vo všeobecnosti, zohľadňujúc rozšírenie skupiny detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V tomto kontexte ostáva zachované, aby deti so zdravotným znevýhodnením mohli v prípade potreby vytvoriť samostatnú triedu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že novelizačným bodom 77 v čl. I zákona č. 415/2021 Z. z. bola (bude) časť tretej vety za bodkočiarkou vypustená s účinnosťou od 1. 9. 2024.

K bodu 21 [§ 28 ods. 10 písm. b)]

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa možnosť zvýšiť najvyšší počet detí na triedu podľa § 28 ods. 9 školského zákona z dôvodu zaradenia niektorých detí len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický pobyt v materskej škole, teda najdlhšie na tri mesiace.

Táto právna úprava súvisí s navrhovaným zrušením možnosti prijať dieťa len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický pobyt (bez „riadneho“ prijatia do materskej školy).

K bodu 22 (§ 28 ods. 12)

Úprava súvisí s vypustením redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby.

V tomto kontexte sa na základe skúsenosti praxe upúšťa od vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie pri dieťati zo sociálne znevýhodneného prostredia a zároveň sa nejaví ako potrebné na zaradenie dieťaťa z novej štvrtej skupiny vyžadovať toto vyjadrenie.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že novelizačným bodom 79 v čl. I zákona č. 415/2021 bola (bude) posledná veta aktuálne účinného znenia odkazujúca na maximálny počet detí so zdravotným znevýhodnením a s nadaním v jednej triede vypustená s účinnosťou

od 1. 9. 2024 a z toho dôvodu sa maximálny počet detí so zdravotným znevýhodnením a nadaním určovať nebude. Do uvedeného času je však potrebné zohľadniť terminologické úpravy vyplývajúce z návrhu zákona.

K bodu 23 (§ 28 ods. 13)

V nadväznosti na vypustenie pojmu školská integrácia, redefiníciu špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby a zavedenie systému podporných opatrení je odsek obsoletný, preto sa navrhuje jeho vypustenie.

K bodu 24 (§ 28 ods. 16)

Úprava príslušného obsahu nie je potrebná na úrovni zákona a bude postačujúce jej presunutie do vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 541/2021 Z. z. o materskej škole.

K bodu 25 (§ 28a ods. 5)

Vzhľadom na to, že výnimočné prijatie na plnenie povinnej školskej dochádzky pred dovŕšením šiesteho roku veku od 1. júna 2022 nie je podmienené plnením povinného predprimárneho vzdelávania pred dovŕšením piateho roku dieťaťa, je ustanovenie § 28a ods. 5 školského zákona nadbytočné.

V tejto súvislosti žiadne dieťa nebude môcť plniť povinné predprimárne vzdelávanie pred piatym rokom veku a aj napriek tomu, ak podľa záverov diagnostického vyšetrenia v príslušnom zariadení poradenstva a prevencie, dosiahne školskú spôsobilosť a bude s tým súhlasiť aj jeho ošetrujúci lekár, bude môcť byť prijaté na „predčasné“ plnenie povinnej školskej dochádzky

K bodom 26 a 27 [§ 28b ods. 8 písm. c) a d)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením nového písmena do § 28b ods. 8.

K bodu 28 [§ 28b ods. 8 písm. e)]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe a na základe vyhodnotenia prvého roku uplatňovania povinného predprimárneho vzdelávania v praxi sa dopĺňa ďalší dôvod, kedy bude môcť riaditeľ materskej školy rozhodnúť o zrušení individuálneho vzdelávania realizovaného podľa § 28b ods. 2 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.

Uvedeným návrhom sa rieši situácia, ak zákonný zástupca bez dôvodu nezabezpečí účasť dieťaťa, ktoré má povolené individuálne vzdelávanie podľa § 28b ods. 2 písm. b) školského zákona na posúdení plnenia obsahu individuálneho vzdelávania v termíne a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou.

Povinnosť zabezpečiť účasť sa naďalej vzťahuje aj na zástupcu zariadenia, avšak vzhľadom na to, že do centier pre deti a rodiny môžu byť prijímané deti aj v inom časovom období ako je v § 28b ods. 6 školského zákona, navrhuje sa však zohľadniť túto skutočnosť pri zrušení individuálneho vzdelávania.

K bodu 29 (§ 28c)

Návrhom sa na základe vyhodnotenia podnetov z aplikačnej praxe vkladá nový § 28c, ktorý upravuje postup

-keď je potrebné, spravidla z rodinných dôvodov, aby dieťa navštevovalo inú materskú školu (upravuje sa možnosť prestupu dieťaťa z jednej materskej školy do druhej na

základe rozhodnutia o prijatí prestupom),

-keď sa zákonní zástupcovia alebo zástupcovia zariadenia rozhodnú, že nechcú, aby ich dieťa navštevovalo materskú školu, ak nejde o povinné predprimárne vzdelávanie (upravuje sa možnosť zanechania predprimárneho vzdelávania, ale len ak nejde o deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné).

Upravuje sa postup, ak riaditeľ materskej školy prijme dieťa prestupom. Riaditeľovi sa ustanovuje povinnosť, aby bez zbytočného odkladu zaslal kópiu rozhodnutia o prijatí dieťaťa prestupom riaditeľovi materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje a ďalšie procedúry s tým spojené, ktoré je povinný vykonať riaditeľ materskej školy z ktorej dieťa prestúpilo do inej materskej školy.

Prestup sa týka tak detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ako aj ostatných detí.

Zanechanie predprimárneho vzdelávania sa umožňuje len deťom, pre ktoré predprimárne vzdelávanie nie je povinné.

V odseku 6 sa ustanovujú dôvody, v prípade ktorých môže riaditeľ materskej školy vydať rozhodnutie o predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania, ak nejde o povinné predprimárne vzdelávanie. Ide o obdobu vylúčenia zo štúdia, teda aj navrhované dôvody majú za cieľ vystihnúť tieto príslušné situácie. Podstatné je, že výpočet je taxatívny a škola ho nemôže rozširovať o ďalšie dôvody.

K bodu 31 (§ 29 ods. 9 až 11)

Cieľom zavedenia úvodného ročníka v základnej škole je znížiť školskú neúspešnosť žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a eliminovať ich prípadné opakovanie ročníka, podmienené aj ich špeciálnymi výchovno-vzdelávacích potrebami. Ide teda o jedno z opatrení na plnenie cieľov komponentu 6 Plánu obnovy a odolnosti SR „zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky“.

Koncepcia úvodného ročníka je odlišná od prípravného ročníka (§ 97 ods. 3 školského zákona):

-prípravný ročník je len v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením – úvodný ročník má byť v „bežnej“ základnej škole alebo v základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním,

-prípravný ročník je len pre žiakov so zdravotným znevýhodnením – úvodný ročník má byť pre

ožiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou dočasného charakteru a pre žiakov s vývinovými poruchami dočasného charakteru, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, absolvovali povinné predprimárne vzdelávanie a „neopakujú“ ho, a zároveň nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy a

ožiakov, ktorí majú všeobecné intelektové nadanie, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek päť rokov, resp. ak je u nich predpoklad „skoršieho“ zvládnutia prvého ročníka, aj fyzický vek štyri roky,

-prípravný ročník sa považuje za prvý ročník plnenia povinnej školskej dochádzky – úvodný ročník sa nebude považovať za prvý ročník povinnej školskej dochádzky (ide o povinnú školskú dochádzku, ale nie o „prvý ročník“ povinnej školskej dochádzky).

Zavedením možnosti zriadenia úvodného ročníka v „bežnej“ základnej škole sa očakáva zlepšenie podmienok a rozšírenie možností vzdelávania žiakov s vybranými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v „hlavnom vzdelávacom prúde“. Absolvovanie

vzdelávania v úvodnom ročníku zvýši týmto žiakom predpoklad na úspešné zvládnutie prvého ročníka, pripraví ich tak, aby mali vzhľadom na svoje špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby výrazne vyššiu šancu úspešne absolvovať nielen prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky, ale aj následné vzdelávanie.

Zaradiť žiaka do úvodného ročníka navrhované znenie umožní na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré zistí, či žiak má predpoklad zvládnuť prvý ročník základnej školy. Informovaný súhlas zákonného zástupcu je nevyhnutný, pretože rodič, resp. zákonný zástupca je zodpovedný za výber vzdelávacej cesty svojho dieťaťa.

Riaditeľ základnej školy prijme dieťa do školy rozhodnutím podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. a následne ho zaradí do úvodného ročníka, ktorý sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky, je len rokom školskej dochádzky.

Po absolvovaní úvodného ročníka má žiak pokračovať vo vzdelávaní v „bežnej“ základnej škole v „bežnej triede“. Ak žiak, ktorý navštevuje úvodný ročník nezvláda výchovno-vzdelávací proces , žiak sa nemôže „vrátiť“ späť do materskej školy.

K bodu 32 (§ 29 ods. 9)

Nie každá novovzniknutá kategória žiakov vzniknutá na základe redefinície špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb bude vhodná na zriadenie triedy pre týchto žiakov. Z tohto dôvodu dochádza k úprave cieľovej skupiny žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami len pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a nadaním.

V rámci označenia odseku sa zohľadňuje skutočnosť, že novovložené odseky v § 29 majú nadobudnúť účinnosť neskôr ako tento bod (od 1. 9. 2023).

K bodu 33 (§ 29 ods. 10)

Úprava súvisiaca s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby, zavedením systému podporných opatrení a posilnením princípu inkúzie.

V rámci označenia odseku sa zohľadňuje skutočnosť, že novovložené odseky v § 29 majú nadobudnúť účinnosť neskôr ako tento bod (od 1. 9. 2023).

K bodu 34 (§ 29 ods. 19)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35 (§ 30 ods. 7)

Úprava súvisí s vypustením pojmu školská integrácia.

K bodom 36 a 37 (§ 31 ods. 1 a 2)

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 38 (§ 31 ods. 3)

Bod súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby a so skutočnosťou, že už v súčasnosti existujú vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov s nadaním.

K bodu 39 (§ 31 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 40 (§ 33 ods. 13)

Bod súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby. V tomto kontexte sa aj na základe skúsenosti praxe upúšťa od aplikácie ustanovenia aj na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a zároveň sa nejaví ako potrebné, aby sa ustanovenie vzťahovalo aj na deti z novej štvrtej skupiny detí so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou.

K bodu 41 (§ 33 ods. 14)

V nadväznosti na zavedenie systému podporných opatrení je opodstatnené pôsobenie zdravotníckych pracovníkov aj na stredných školách. Preto sa táto možnosť dopĺňa aj v stredných školách s tým, že nárokovateľnosť bude ako u každého iného podporného opatrenia vyplývať až z diagnostiky.

K bodu 42 (§ 39 ods. 2)

Ide o technickú úpravu vzhľadom na zavedenie zanechania vzdelávania v § 28c. Ak sa umožňuje určiť deň zanechania v oznámení v prípade materskej školy, je opodstatnené, aby rovnaká úprava bola možná aj v strednej škole.

K bodu 43 (§ 54 ods. 11)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 44 (§ 55 ods. 5)

Úprava nadväzuje na zavedenie úvodného ročníka, keďže je potrebné ustanoviť aj spôsob hodnotenia žiaka v ňom. Vzhľadom na jeho povahu, navrhuje sa len slovné hodnotenie, čo následne znamená, že celkové hodnotenie bude len prospel/neprospel.

K bodu 45 (§ 55 ods. 9)

Z ustanovenia § 55 ods. 9 školského zákona nie je jednoznačné, v ktorom polroku sa príslušná informácia uvádza. Z povahy veci vplýva, že postup do vyššieho ročníka je vecou druhého polroka. Sú však aj vyučovacie predmety, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku, a pri nich objektívne nie je možné uvádzať informáciu o postupe do vyššieho ročníka až v druhom polroku. Cieľom návrhu je jednoznačne vymedziť, kedy sa príslušná informácia uvádza.

K bodom 46 a 47 [§ 55 ods. 12 písm. b) a c)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 48 (§ 55 ods. 12)

Ustanovenie § 55 ods. 12 školského zákona upravuje v súčasnosti tri situácie, keď žiak nie je hodnotený ani klasifikáciou, ani slovným hodnotením (v zmysle širšieho opisu dosiahnutých vzdelávacích výsledkov žiaka za príslušné hodnotiace obdobie).

V aplikačnej praxi však z hľadiska uvedeného ustanovenia nie je jednoznačné, ako postupovať pri (úplnom) oslobodení žiaka. Podľa § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. riaditeľ školy rozhoduje o „oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí,“. Žiaka teda možno oslobodiť buď z časti alebo v plnom rozsahu. Ak je žiak oslobodený len z časti vyučovacieho predmetu, nie je dôvod na to, aby v zostávajúcej časti nemohol byť hodnotený klasifikáciou, slovným hodnotením, resp. hodnotením vyplývajúcim zo súčasného znenia § 55 ods. 12 školského zákona.

Cieľom návrhu je vysporiadať sa so situáciou, ak je žiak z príslušného vyučovacieho predmetu oslobodený v plnom rozsahu. V takom prípade jeho účasť, resp. skôr neúčasť nenapĺňa znaky uvedené v doterajších možnostiach „hodnotenia“ podľa § 55 ods. 12 školského zákona.

K bodu 49 a 50 [§ 55a ods. 2 a ods. 5 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 51 a 52 [§ 55a ods. 5]

Žiaka možno v celkovom hodnotení hodnotiť prospel s vyznamenaním, prospel veľmi dobre, prospel, resp. neprospel.

Podľa § 55a ods. 5 písm. c) školského zákona „Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak ... v niektorom vyučovacom predmete má hodnotenie „aktívne absolvoval“ alebo „absolvoval“ alebo“.

Podľa § 55 ods. 12 písm. a) a b) školského zákona „Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza ...

- „aktívne absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu aktívne zúčastňoval,

- „absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval alebo bol prítomný a zo závažných dôvodov nepracoval, alebo“.

Teda aj ak žiak aktívne pracoval, alebo objektívne pracovať nemohol (ale zúčastňoval sa), ide o situáciu, ktorá by pri zúženom výklade znamenala celkové hodnotenie prospel, t. j. celkové hodnotenie by nemohlo byť prospel s vyznamenaním, resp. prospel veľmi dobre. Na takýto postup však nie je opodstatnenie, najmä s prihliadnutím na vymedzenie celkového hodnotenia prospel s vyznamenaním, resp. prospel veľmi dobre.

Preto sa navrhuje vypustenie ustanovenia § 55a ods. 5 písm. c) školského zákona a zároveň sa navrhuje jednoznačná úprava v § 55 ods. 7 návrhu tak, aby na účely celkového hodnotenia (okrem „neprospel“) bol relevantný len priemer klasifikovaných predmetov a správania.

K bodu 53 (§ 55a ods. 6)

Cieľom návrhu je sprecizovať celkové hodnotenie „neprospel“ tak, aby zahrňovalo aj vyučovacie predmety, ktoré sú hodnotené „neabsolvoval“ (t. j. žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval).

K bodu 54 (§ 55a ods. 7)

Cieľom návrhu je spresniť, aby bolo jednoznačne možné celkové hodnotenie prospel s vyznamenaním, resp. prospel veľmi dobre aj v prípade hodnotenia (niektorého) vyučovacieho predmetu aktívne absolvoval, absolvoval, resp. oslobodený. Rozhodujúci bude teda len priemer klasifikácie.

K bodu 55 (§ 56 ods. 1)

Cieľom návrhu je sprecizovať situáciu, ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku.

Z navrhovanej úpravy vyplýva, že žiak sa hodnotí aj v takom prípade, pričom riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Ak ide o žiaka

podľa § 19 ods. 5 nie je dôvod ho hodnotiť pri nemožnosti vyskúšania a hodnotenia v náhradnom termíne.

Žiakovi, ktorému bolo v prvom polroku predĺžené hodnotiace obdobie, vydá škola výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok vtedy, keď má žiak uzavreté hodnotenie zo všetkých vyučovacích predmetov, t. j. najneskôr do 31.marca.

K bodu 56 (§ 57 ods. 4)

Návrhom sa na základe podnetov z aplikačnej praxe rozširuje možnosť vykonať komisionálne skúšky aj z viac ako z dvoch vyučovacích predmetov v jeden deň, ak s tým zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak súhlasí.

Znižuje sa záťaž na pedagogických zamestnancov škôl v súvislosti s organizáciou komisionálnych skúšok počas viacerých dní a súčasne časová záťaž na samotných žiakov.

K bodu 57 (§ 59 ods. 2)

Návrhom sa upravuje poradie prijímanie detí do materskej školy:

-v prvom kroku sa prijímajú prednostne deti plniace povinné predprimárne vzdelávanie

-v druhom kroku sa prijímajú deti s právom na prijatie v zmysle § 59b,

-v treťom kroku sa prijímajú ostatné deti.

Deti od dovŕšenia dvoch rokov veku sa budú prijímať len výnimočne, ak bude v materskej škole po prijatí všetkých detí, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a detí, ktoré majú právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie ešte voľná kapacita. Deti od dovŕšenia dvoch rokov veku nebude možné prijať, ak by nebolo prijaté dieťa pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné alebo dieťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie.

K bodu 58 (§ 59 ods. 5)

Úprava súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby.

V tomto kontexte sa aj na základe skúsenosti praxe upúšťa od aplikácie ustanovenia aj na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a zároveň sa nejaví ako potrebné, aby sa ustanovenie vzťahovalo aj na deti z novej štvrtej skupiny detí so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou.

K bodu 59 (§ 59 ods. 8)

V kontexte redefinície dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je opodstatnené, aby sa adaptačný pobyt vzťahoval na všetky tri doterajšie skupiny detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zároveň vo vzťahu k novej štvrtej skupine toto nie je potrebné, keďže danému dieťaťu bude poskytované príslušné podporné opatrenie.

K bodu 60 (§ 59 ods. 9)

Úprava súvisí so znením § 28a ods. 1 až 3 – v danom čase dieťa ešte neplní povinné predprimárne vzdelávanie, preto v ňom nemôže „pokračovať“, ale ho len začne plniť.

K bodu 61 (§ 59a ods. 3)

Návrhom sa znižuje administratívna záťaž riaditeľov, ktorí majú podľa § 59 ods. 7 školského zákona do 15. júla povinnosť zaslať zoznam detí prijatých na povinné predprimárne vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt. Zoznam obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.

K bodu 62 (§ 59a ods. 4)

Upravuje sa pri určovaní materskej školy, v ktorej bude plniť dieťa povinné predprimárne vzdelávanie, ktoré nie je možné prijať do materskej školy podľa § 59 ods. 1 až 3 školského zákona, ustanovuje sa orgánu miestnej štátnej správy v školstve povinnosť určenie materskej školy vopred prerokovať s riaditeľom dotknutej materskej školy a jej zriaďovateľom.

Zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že povinné predprimárne vzdelávanie (rovnako ako povinná školská dochádzka) sa viažu na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (bez ohľadu na občianstvo). V tomto kontexte je súčasné ustanovenie § 59a ods. 4 písm. b) bezpredmetné.

K bodu 63 (§ 59b)

Ustanovením nového § 59b sa napĺňa záväzok, vyplývajúci z Plánu obnovy a odolnosti SR (Komponent 6, C6-1 – „Vykonanie legislatívnych zmien týkajúcich sa povinného predprimárneho vzdelávania pre deti od 5 rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od 3 rokov“.

Ustanovuje sa postup uplatnenia práva každého dieťaťa od troch rokov na prijatie na predprimárne vzdelávanie, ak jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to materskú školu požiada. Toto právo dieťaťa budú môcť zákonní zástupcovia alebo zástupcovia zariadení uplatniť (domáhať sa ho) v materskej škole zriadenej obcou alebo regionálnym úradom školskej správy v nižšie uvedenej postupnosti.

Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie sa bude uplatňovať v prvom rade v spádovej materskej škole v mieste trvalého pobytu dieťaťa a len ak z kapacitných dôvodov nebude možné prijať dieťa do tejto materskej školy, môže sa tento právny nárok uplatniť aj v inej materskej škole prednostne zriadenej obcou. Kvôli zníženiu administratívnej a finančnej záťaže zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadení sa ustanovuje, že ak spádová materská škola nebude mať kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na predprimárne vzdelávanie prijal riaditeľ akejkoľvek materskej školy, ktorej je táto obec zriaďovateľom a na tento účel sa žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole bude považovať za žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole, ktorej zriaďovateľom je obec.

Vzhľadom na to, že nie je vylúčený lokálny nedostatok kapacít v niektorých materských školách, právny nárok na predprimárne vzdelávanie bude možné uplatniť aj v inej materskej škole s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá bude najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo bude mať najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.

Nastavenie termínov vychádza zo skutočnosti, že o prijatí do materskej školy sa (štandardne) rozhoduje do 30. júna. Následne bude mať obec 10 dní na to, aby zistila a zákonnému zástupcovi dala informáciu, v ktorej materskej škole mimo danej obce je voľná kapacita. A následne bude mať zákonný zástupca 10 dní na to, aby do tejto materskej školy (s voľnou kapacitou) podal žiadosť o prijatie.

Rešpektujúc všeobecné právo zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia aj na výber inej materskej školy napr. z hľadiska vierovyznania, za uplatnenie právneho nároku na predprimárne vzdelávanie sa bude považovať aj situácia, ak bude dieťa prijaté do súkromnej materskej školy, cirkevnej materskej školy alebo do materskej školy, ktorej zriaďovateľom je

samosprávny kraj, ak sa zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia slobodne nerozhodol uplatniť právo na predprimárne vzdelávanie v materskej škole zriadenej obcou alebo regionálnym úradom školskej správy.

Rovnako, ako v prípade povinného predprimárneho vzdelávania, ustanovuje sa minimálny rozsah poskytovania predprimárneho vzdelávania s rešpektovaním osobitostí vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením. Zariadenie poradenstva a prevencie pri poskytovaní súhlasu s poskytovaním predprimárneho vzdelávania pre deti so zdravotným znevýhodnením, že sa im môže predprimárne vzdelávania poskytovať aj v rozsahu menej ako štyri hodiny vychádza zo zdravotného stavu dieťaťa a dostupných lekárskych správ.

K bodu 64 (§ 61 ods. 1)

Úprava súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby a zavedením podporných opatrení.

V tomto kontexte úprava súvisí s tým, že už aj v súčasnosti existujú vzdelávacie programy pre deti/žiakov so zdravotným znevýhodnením a s nadaním. Prijímanie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním do základnej školy je podmienené správou z diagnostického vyšetrenia vydanou zariadením poradenstva a prevencie.

Zároveň v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe sa upúšťa od požiadavky na maximálne dvojročnú správu z diagnostického vyšetrenia.

K bodu 65 (§ 61 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 66 (§ 63 ods. 6)

Úprava súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby.

V tomto kontexte sa aj na základe skúsenosti praxe upúšťa od aplikácie ustanovenia na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a zároveň sa nejaví ako potrebné, aby sa ustanovenie vzťahovalo aj na deti z novej štvrtej skupiny detí so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou. Zároveň sa upúšťa aj od dvojročnej „platnosti“ správy, čo však nevylučuje to, že priložená správa má zohľadňovať aktuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka so zdravotným znevýhodnením.

K bodom 67 až 69 (§ 68 ods. 1, 2 a 3)

Úprava sa navrhuje na zníženie administratívnej záťaže pri rozhodovaní v prijímacom konaní, pričom sa vychádza aj z českej právnej úpravy, kde sa rozhodnutie vyhotovuje a doručuje len pri neprijatých uchádzačoch.

Keďže pri prijatom uchádzačovi nie je relevantné podávanie opravného prostriedku, za rozhodnutie a jeho doručenie sa fikciou navrhuje zoznam prijatých uchádzačov a jeho zverejnenie. Za uvedených okolností sa navrhuje vydávanie „bežných“ rozhodnutí limitovať na situácie, ak po informácii o prijatí zákonný zástupca doručí škole návratku o záujme o štúdium v príslušnej strednej škole.

Zároveň sa zohľadňuje prepojenie na nový odsek v § 68.

K bodu 70 (§ 68 ods. 6)

Návrhom sa rieši situácia uchádzačov, ktorí splnili kritériá prijatia na štúdium, ale pre nedostatok miesta v danom odbore vzdelávania neboli prijatí, a v súčasnosti nemôžu byť prijatí na štúdium v inom odbore vzdelávania a to napriek tomu, že o to prejavia záujem a v škole miesto zostáva neobsadené.

Návrh zohľadňuje skutočnosť, že vo viacerých odboroch vzdelávania sú kritériá prijatia jednotné, čo umožňuje prijať uchádzača aj bez ďalšej prijímacej skúšky (a bez podania novej prihlášky).

K bodu 71 (§ 93a)

Vzhľadom na to, že aj po redefinícii špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby nie je cieľom zasahovať do sústavy škôl a školských zariadení, je potrebné túto skutočnosť reflektovať pri vymedzení škôl pre deti/žiakov so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebnou.

Na jednej strane nemožno uvažovať s existenciou škôl pre deti/žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ktoré ani reálne neexistujú) a na druhej strane vzhľadom na rôznorodosť špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb v novej štvrtej skupine detí/žiakov nie je dôvod na školy pre túto skupinu.

K bodom 72 až 74 (§ 94)

Úpravy § 94 sa navrhujú v nadväznosti na skutočnosť, že príslušné vzdelávacie programy nie sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu a výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením „nekopírujú“ tieto programy formálne v plnom rozsahu, ale tvoria len obsahové východisko.

K bodom 75 a 83 (§ 97 ods. 3 a § 122 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena j) v § 2.

K bodu 76 (§ 98 ods. 4)

V nadväznosti na zavedenie systému podporných opatrení je opodstatnené pôsobenie zdravotníckych pracovníkov aj v stredných školách. Preto sa táto možnosť dopĺňa aj v stredných školách s tým, že nárokovateľnosť bude ako u každého iného podporného opatrenia vyplývať až z diagnostiky.

K bodu 77 (§ 105 ods. 3)

Na základe podnetov z aplikačnej praxe na riešenie nejednotného postupu pri prijímaní detí alebo žiakov do športovej školy alebo športovej triedy, najmä uplatňovania ustanovenia § 105 ods. 1 školského zákona sa v záujme zjednotenia postupu pri jeho aplikácii v praxi navrhuje sprecizovať podmienky prijímania žiakov do športových tried.

Povinnosť absolvovať psychodiagnostické vyšetrenie sa vzťahuje na prijímanie detí so všeobecným intelektovým nadaním alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Povinnosť absolvovať psychodiagnostické vyšetrenie sa nevzťahuje na proces prijímania dieťaťa alebo žiaka do športovej triedy alebo športovej školy. Nemôže byť určená ako kritérium na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania dieťaťa alebo žiaka podľa § 105 ods. 4 školského zákona.

Vzhľadom na to, že psychodiagnostika ako konkrétny druh diagnostiky nemá vecné opodstatnenie pri športovom nadaní, ako aj z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa upúšťa od jej vyžadovania.

K bodu 78 (§ 107 ods. 1)

Úprava súvisí so zavedením systému podporných opatrení.

K bodu 79 (§ 108 ods. 1)

Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy, určia a budú sa mu poskytovať podporné opatrenia spôsobom uvedeným v návrhu. Proces predkladania príslušnej žiadosti sa tak stane irelevantným.

K bodom 80 a 81 (§ 110 a 111)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 82 a 84 (§ 114, 117 a 130)

Úprava súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby.

K bodu 85 (§ 131 ods. 3)

Doplnenie terapie ako odbornej činnosti na druhom stupni systému poradenstva a prevencie súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby a podporného opatrenia, ktorým je zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej schopnosti, kognitívnej schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality a sebaobsluhy.

K bodu 86 (§ 138 ods. 5)

Vzhľadom na to, že postupne od roku 2008 klesol počet škôl v prírode, ako školských účelových zariadení na súčasných deväť, pretože materské školy a základné školy trvalo uprednostňujú organizovanie aktivít školy v prírode v iných zariadeniach, spĺňajúcich požadované hygienicko-epidemiologické a priestorové podmienky, vypracovanie samostatnej vyhlášky o škole v prírode (ako o školskom zariadení) je nadbytočné.

Aktivity materskej školy, resp. základnej školy v prírode (§ 28 ods. 16 a § 30 ods. 6) nie sú ani doposiaľ predmetom splnomocňovacieho ustanovenia a z hľadiska systematiky ani nemajú byť.

K bodom 87 a 88 (§ 144 ods. 1, § 145a a 145b)

Návrhom sa zavádza systém podporných opatrení, ktoré majú prispievať k tomu, aby boli zabezpečené podmienky na napĺňanie diagnostikovaných špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov.

Podporné opatrenia sú viazané na dieťa alebo žiaka a môžu byť poskytované v škole alebo v školskom zariadení, ktoré dieťa alebo žiak navštevuje, alebo v inej škole alebo školskom zariadení.

Časť podporných opatrení diagnostikuje škola alebo zariadenie poradenstva a prevencie (t.j. ide o diagnostiku na ktoromkoľvek stupni odborných činnosti transformovaného systému poradenstva a prevencie). Ďalšiu časť podporných opatrení diagnostikuje výlučne zariadenie poradenstva a prevencie (t.j. ide o diagnostiku na treťom až piatom stupni transformovaného systému poradenstva a prevencie).

Na úrovni školského zákona sa navrhuje uviesť len základný rámec podporných opatrení, na ktorý bude nadväzovať katalóg podporných opatrení obsahujúci špecifikácie.

Z procesného hľadiska sa postup pri poskytovaní podporného opatrenia navrhuje na základe diagnostiky (s ktorou je následne spojený nárok na podporné opatrenia), kde správu z diagnostického vyšetrenia dostane vždy aj zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiaka postup v prípade, že škola alebo školské zariadenie nemá zabezpečené personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky na poskytovanie podporného opatrenia.

V takom prípade sa navrhuje, aby zákonný zástupca, resp. plnoletý žiak mal možnosť obrátiť na príslušný regionálny úrad školskej správy, ktorý prehodnotí situáciu v škole alebo školskom zariadení a v prípade potreby zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia inou školou alebo iným školským zariadením. Tento mechanizmus je dôležitý na zabezpečenie nároku dieťaťa alebo žiaka na podporné opatrenie a zároveň zohľadňuje rozličné podmienky jednotlivých škôl a školských zariadení.

K bodu 89 (§ 146 ods. 4)

Návrhom sa upravuje možnosť zaradiť dieťa – cudzinca z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka do príslušného ročníka podľa veku, a to len na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu, pretože zákonný zástupca je zodpovedný za vzdelávanie svojho dieťaťa.

K bodu 90 (§ 160)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 91 (§ 161s a 161t)

Upravuje sa nábeh systému podporných opatrení. Zohľadňuje sa tiež skutočnosť, že v školách a školských zariadeniach sa už v súčasnosti realizujú niektoré činnosti, ktoré majú z hľadiska obsahu povahu niektorého z navrhovaných podporných opatrení. Na zabezpečenie jednotnosti systému na navrhuje fikcia ich považovania za podporné opatrenie a ponechanie ich ďalšieho vykonávania.

Upravuje sa časový sled uplatnenia práva na predprimárne vzdelávanie postupne pre deti od dovŕšenia štyroch a následne troch rokov veku v nadväznosti na dvojkrokovosť vyplývajúcu z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Ďalej sa reaguje na možný lokálny nedostatok kapacít niektorých materských škôl tým, že sa na prechodné obdobie dvoch školských rokov 2024/2025 a 2025/2026, umožní zabezpečiť uplatnenie (realizáciu) práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie aj v iných priestoroch zabezpečených zriaďovateľom, pričom sa tieto priestory nebudú viesť v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky ako elokované pracoviská.

K bodu 92 (§ 163)

Úprava súvisiaca s vypustením § 138 ods. 5 školského zákona.

K bodu 93 (príloha)

Úprava nadväzujúca na zavedenie opatrení v § 3 písm. b), § 7 ods. 5 a § 145a.

K čl. II

K bodu 1 (§ 5 ods. 7)

Ide o spresnenie, vzhľadom na to, že § 5 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. sa vzťahuje aj na riaditeľov materských škôl – ide o rozdiel v pojmoch dieťa a žiak.

K bodu 2 [§ 5 ods. 14 písm. b)]

Návrhom sa spresňuje, že aj v prípade určenia adaptačného pobytu alebo diagnostického pobytu je tento pobyt v rámci výchovy a vzdelávania v materskej škole, t.j. nie je opodstatnené, prijímať/zaraďovať dieťa na tento pobyt bez prijatia do materskej školy.

K bodu 3 [§ 5 ods. 14 písm. c)]

Návrh reflektuje na zmenu v čl. I, t.j. možnosť prijať dieťa na predprimárne vzdelávanie prestupom.

K bodu 4 [§ 6 ods. 3 písm. b)]

Predmetná úprava súvisí s návrhom práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v rámci čl. I. Návrhom sa rozširuje povinnosť obce popri vytváraní podmienok na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v materských školách, ktorých ja zriaďovateľom, vytvárať aj podmienky na prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie, ktoré majú právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie.

K bodom 5 až 7, 13, 14 a 18 [§ 6 ods. 3 písm. d), e), § 6 ods. 8 písm. h) § 6 ods. 12 písm. i) a § 9 ods. 4]

Úprava v nadväznosti na redefiníciu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.

K bodom 8 a 19 (§ 6 ods. 8 a § 9 ods. 8)

Ide o spresnenie vzhľadom na 5 ods. 7, z ktorého vyplýva, že riaditeľ školy zriaďovateľovi predkladá návrh školského vzdelávacieho programu alebo školského výchovného programu na schválenie.

K bodom 9 a 20 (§ 6 ods. 12 a § 9 ods. 12)

Návrhom sa ruší povinnosť určovať všeobecne-záväzným nariadením podrobnosti financovania. Návrhom sa znižuje administratívna záťaž a zjednodušuje sa proces určovania údajov, podľa ktorých sa financujú vymedzené školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, resp. samosprávneho kraja.

K bodom 10 a 21 (§ 6 ods. 12 a § 9 ods. 12)

Navrhovaná úprava súvisí s bodmi 9 a 21. Navrhuje sa, aby údaje boli školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, resp. samosprávneho kraja oznamované do 31. januára príslušného kalendárneho roka.

K bodu 11 (§ 6 ods. 12)

Legislatívno-technická úprava

K bodu 12 [§ 6 ods. 12 písm. i)]

Cieľom úpravy je zaviesť povinnosť obce pri určení výšky finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti zohľadniť skutočnosti dané v uvedenom ustanovení.

K bodu 15 (§ 6 ods. 20 až 23)

Úprava súvisí s úpravou práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie. Na to, aby sa toto právo v praxi dodržiavalo a uplatňovalo a vzhľadom na to, že toto právo sa bude uplatňovať najmä

v materských školách v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, sa ustanovuje obciam povinnosť vypracúvať a každoročne aktualizovať odhad počtu detí vo veku od troch rokov do piatich rokov s trvalým pobytom v obci na nasledujúce tri roky.

Zároveň sa v súvislosti s uplatňovaním práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie obciam ustanovuje povinnosť, že ak riaditeľ materskej školy, ktorej zriaďovateľom je obec, rozhodne na príslušný školský rok o neprijatí najmenej desiatich detí, ktoré do 31. augusta nasledujúceho po vydaní rozhodnutia dovŕšia vek najmenej tri roky, a proti najmenej desiatim rozhodnutiam o neprijatí bolo podané odvolanie, že obec bezodkladne zabezpečí, aby riaditeľ tejto materskej školy, so súhlasom regionálneho úradu verejného zdravotníctva, zriadil na príslušný školský rok novú triedu.

Ustanovenie odseku 23 predstavuje nástroj na stransparentnenie financovania predprimárneho vzdelávania z podielových daní v rámci reformy 1 komponentu 6 Plánu obnovy a odolnosti SR – „Zmena financovania predprimárneho vzdelávania s účelovým viazaním finančných prostriedkov, ktorá by mala kopírovať súčasný systém normatívneho financovania základných škôl (aj špeciálnych materských škôl, zriadených okresnými úradmi v sídle kraja) prostredníctvom prenesených kompetencií štátu na obce a financovania materských škôl zo štátneho rozpočtu.“.

Ukladá povinnosť obecnému zastupiteľstvu prerokovať stav, ak obec neposkytla v predchádzajúcom kalendárnom roku z príjmov z podielových daní materským školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti plnú výšku finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu, teda podľa

§ 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

668/2004 Z. z.

o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov, na základe počtu detí materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Prerokovanie v obecnom zastupiteľstve predstavuje nástroj na tlak verejnej kontroly pri vynakladaní samosprávnych finančných prostriedkov na predprimárne vzdelávanie tak, aby boli zachované princípy samosprávy.

K bodu 16 (§ 6 ods. 25)

Technická úprava vzhľadom na neexistenciu príslušného publikačného zdroja.

K bodu 17 (§ 8a)

Vzhľadom na to, že uplatnenie právneho nároku na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole má priamu väzbu na trvalý pobyt dieťaťa, upravuje sa v tejto súvislosti vymedzenie spádovej materskej školy.

K bodu 22 [§ 9 ods. 12 písm. k)]

Návrh zohľadňuje vypustenie určovania finančných prostriedkov všeobecne záväzným nariadením.

Pri samosprávnom kraji ide o špecifickú situáciu, keďže vypustenie všeobecne záväzného nariadenia predstavuje vypustenie väzby na východiskovú sumu. Preto sa ako východisko pre „plnú výšku“ navrhuje naviazanie na sumu, ktorú škole, resp. školskému zariadeniu poskytuje obec.

K bodu 23 (§ 9aa ods. 2)

Vzhľadom na možné zmeny východiskových štatistických údajov a podielu obcí na výnose dani z príjmu FO v priebehu rozpočtového roka sa z dôvodu potreby jednotnej aplikačnej praxe

navrhuje ustanovenie konkrétneho termínu pre obec na úpravu výšku poskytovaných finančných prostriedkov na zostávajúce obdobie príslušného rozpočtového roka.

K bodu 24 (§ 13 ods. 13)

V nadväznosti na úlohy štátu vo vzťahu k Európskym školám v Rade inšpektorov sa navrhuje jednoznačne vymedziť postavenie Štátnej školskej inšpekcie, keďže členmi Rady inšpektorov sú práve zamestnanci Štátnej školskej inšpekcie. Podstatné je, že zástupcovia členského štátu v rámci členstva v Rade inšpektorov nevykonávajú školskú inšpekciu, čo zohľadňuje aj navrhované znenie.

K bodom 25 a 28 (§ 14 ods. 14 a § 35a ods. 6)

Upravuje sa výmena údajov o deťoch, ktoré nie sú v materských školách. Vyplýva to z potreby ministerstva školstva monitorovať a efektívne implementovať ciele v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Získanie požadovaných údajov tiež umožní ministerstvu školstva implementovať adresnejšie a efektívnejšie politiky pre podporu miery zaškolenosti a zabezpečiť tak podmienky na rovný prístup k ústavou garantovanému právu na vzdelanie.

Na základe týchto údajov môže ministerstvo školstva vyhodnocovať rôzne indikátory, ktoré používa pri tvorbe strategických a koncepčných materiálov tak na národnej úrovni, ako aj na nadnárodnej úrovni najmä v rámci OECD a Európskej únie. Ďalej môžu byť tieto údaje využité aj na analytické účely a monitorovanie poskytovania vzdelávania. Prístup k týmto dátam, okrem iného, umožní: pravidelne vyhodnocovať o deťoch vo veku 2 až 5 rokov informáciu, či chodia alebo nechodia do materskej školy (miera zaškolenosti), identifikovať deti, ktoré si neplnia povinné predprimárne vzdelávanie v súlade s § 28a školského zákona, analyzovať bariéry, ktorým čelia deti, ktoré nechodia do materských škôl, kvantifikovať chýbajúce kapacity v materských školách na úrovni obcí.

Zároveň bude dať zistiť, či obec vynaložila plnú výšku finančných prostriedkov na materské školy na území obce. Ak obec plnú výšku finančných prostriedkov nevynaložila, bude možné vypočítať rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a plnou výškou finančných prostriedkov vypočítaných pri prerozdelení podielových daní.

K bodu 26 (§ 19 ods. 2)

Navrhuje sa vypustenie zriaďovania materských škôl vysokými školami, keďže ide o nesystémové riešenie – vysoké školy mohli zriaďovať materské škole ako „iné právnické osoby“ aj pred 1. 1. 2022 (v režime súkromnej materskej školy), a teda vo vzťahu k nim ide v zásade o vrátenie do pôvodného stavu.

K bodu 27 (§ 19 ods. 10)

V nadväznosti na požiadavky na rozšírenie kapacít materských škôl vyplývajúcich z Komponentu 6 Plánu obnovy a odolnosti SR sa rozširujú zriaďovateľské možnosti ústredných orgánov štátnej správy voči všetkým deťom (teda nielen ako „zamestnanecké škôlky“), avšak na druhej strane sa navrhuje kompletné financovanie týchto materských škôl prenechať do pôsobnosti príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

K bodu 29 (§ 39hk)

Úprava v súvislosti s doplnením „kontroly“ financovania predprimárneho vzdelávania obecným zastupiteľstvom. Vzhľadom na to, že nábeh úpravy financovania predprimárneho vzdelávania si vyžaduje prechodné obdobie, upravuje sa, že prerokovanie sa začne aplikovať až v kalendárnom roku 2025 vo vzťahu k finančným prostriedkom poskytnutým v kalendárnom

roku 2024.

Zároveň sa zohľadňuje pri financovaní na rok 2023 zmena v § 9 ods. 12 písm. k)

K čl. III

K bodom 1, 4 a 19 [§ 1 ods. 3, § 3 ods. 2 písm. e) a § 6b ods. 9]

Úprava súvisí s vypustením a vysokých škôl ako zriaďovateľov materských škôl (v čl. II) a skutočnosťou, že na financovanie materských škôl zriaďovaných ústrednými orgánmi štátnej správy sa zákon č. 597/2003 Z. z. nemá vzťahovať vôbec. Preto je potrebné vypustiť ustanovenia, ktoré sa týkajú financovania týchto materských škôl.

K bodom 2, 3, 5 a 6, 10, 13, 20 až 28 a 31 [§ 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 12, § 6 ods. 1, § 7 ods. 7, § 6a ods. 1, § 4a, § 6b ods. 7 písm. b), § 7 ods. 8, 11, 12, 16 a 17, § 8b ods. 1 a 8c ods. 6]

Úpravy súvisiace s bodom 8.

K bodu 7 (§ 4aa ods. 3)

Navrhuje sa rozšírenie príspevku na dopravu v nadväznosti na zavedenie systému podporných opatrení.

Môže totiž vzniknúť situácia, v ktorej regionálny úrad školskej správy zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia dieťaťu alebo žiakovi inou školou alebo iným školským zariadením, ako tú, ktorú dieťa alebo žiak navštevoval. V takom prípade na základe rozšírenia príspevku na dopravu zákonný zástupca získa právo na úhradu cestovných nákladov na dopravu dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do školy a späť do miesta jeho trvalého pobytu.

K bodom 8 a 9 (§ 4e)

Zavádza sa nový príspevok na podporné opatrenia, ktorým bude môcť ministerstvo školstva zo svojej rozpočtovej kapitoly financovať viaceré podporné opatrenia. Príspevok sa rozčleňuje na príspevok na žiadosť a príspevok bez žiadosti. Ministerstvo školstva bude zverejňovať metodiku prideľovania finančných prostriedkov, pričom návrh prideľovania je zahrnutý aj v doložke vplyvov.

Vzhľadom na to, že podporným opatrením je aj pedagogický asistent a špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je aj sociálne znevýhodnené prostredie, oba príspevky sa presúvajú do príspevku na podporné opatrenia, keďže nie je opodstatnené, aby boli podporné opatrenia financované duplicitne (dvojakým spôsobom).

Zároveň s účinnosťou od 1. 9. 2026 sa navrhuje zmena v odseku 1, ktorá zmení fakultatívne financovanie na obligatórne za podmienok uvedených zákonom.

K bodom 11, 12 a 14 až 18 [§ 6b ods. 2, 3, 7 písm. d), f), h), ods. 8 písm. b), d), e)]

Zvýšenie koeficientov sa navrhuje v súvislosti so zavedením práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie. Týmto sa napĺňa úmysel uľahčiť sprístupnenie práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie najmä pre deti z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Zvýšenie súvisí aj so záväzkom Slovenskej republiky nielen dosiahnuť ale aj udržať minimálne 95 % zaškolenosti 5-ročných detí aj v budúcnosti. Ako sa uvádza v Systéme implementácie

Plánu obnovy a odolnosti SR: „Vykonávateľ je povinný zabezpečiť zachovanie investícií a reforiem zrealizovaných v rámci vykonávania Plánu obnovy. Investícia a reforma je zachovaná, pokiaľ dosiahnuté míľniky a ciele, naviazané na tieto investície a reformy, neboli zrušené. Zachovanie investície a reformy znamená, že podstata investície alebo reformy, jej účel a dosiahnuté výsledky ostávajú zachované. Zmeny v investícii alebo reforme, ku ktorým dôjde po tom, ako sa o splnení míľnika alebo cieľa podá správa EK, by nemali mať vplyv na dosiahnutý míľnik a cieľ investície alebo reformy.“

V tejto súvislosti sa navrhuje aj rozšírenie účelov na použitie finančných prostriedkov.

Rozšírenie účelu použitia príspevku o „nábytok na rozvíjanie schopností a zručností detí“ má za cieľ umožniť materským školám zakúpiť špecifický nábytok, ktorý využívajú deti pri výchovno-vzdelávacej činnosti. Ide najmä o tvarovo ergonomicky variabilné stoly, stoličky, stojany, regály, policové systémy a herné koberce a podložky, ktoré sa využívajú pri aktivitách umeleckého, prírodovedného a „čitateľského“ charakteru slúžiace na rozvíjanie všeobecnej gramotnosti detí. Nejde však o nákup bežného nábytku, nábytkových zostáv a podlahových krytín, ktoré sa zakupujú z prostriedkov, ktoré zriaďovateľ získa podľa osobitného predpisu, teda podľa

§ 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z.

o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov, na základe počtu detí materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.

Vo vzťahu k pracovným zošitom a pracovným listom ide o rozšírenie účelu použitia finančných prostriedkov na deti materskej školy z domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Na základe aplikačnej praxe nie je dôvod, aby bol tento účel umožnený len vo vzťahu k deťom v povinnom predprimárnom vzdelávaní [súčasný § 6b ods. 7 písm. e) tretí bod].

Vo vzťahu k hygienickým prostriedkom ide o hygienické potreby pre deti, najmä o tekuté mydlá, papierové utierky na ruky a vlhčené utierky. Nejde o nákup čistiacich hygienických potrieb využívaných pri upratovaní a dezinfekcii priestorov materskej školy.

Vo vzťahu k odevom ide najmä o náhradné odevy pre deti, ktoré prichádzajú do materskej školy v znečistenom alebo inak nevhodnom odeve, na prezlečenie v materskej škole (vrátane spodného oblečenia a zimných odevov využívaných pri pobyte vonku), rôzne zásterky a paletá používané deťmi pri výtvarných činnostiach a pracovné odevy využívané deťmi v rámci rôznych činností technického charakteru, pri úprave školských políčok a záhonov a pri športových aktivitách. Ide aj o pyžamá pre deti v rámci oddychovej činnosti v materskej škole. Podstatné je, že ide o odevy použité „v materskej škole“, t.j. nejde o oblečenie, v ktoré využívajú detí doma, resp. oblečenie, v ktorom by z materskej školy odchádzali domov.

K bodom 29 a 30 (§ 8c ods. 1 a 4)

V nadväznosti na zavedenie systému podporných opatrení sa navrhuje, aby ministerstvo v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť malo možnosť prideliť finančné prostriedky na doučovanie alebo poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, keďže ide o jedno z podporných opatrení.

K bodu 32 (§ 9p)

Upravuje sa na prechodné obdobie financovanie pedagogických asistentov a príspevku na úhradu nákladov na skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne

znevýhodneného prostredia tak, aby sa nový príspevok začal poskytovať až v školskom roku 2024/2025 a dovtedy išlo o financovanie doterajším spôsobom, čo súvisí so skutočnosťou, že finančné prostriedky boli napočítané na rok 2023 na celých 12 mesiacov.

K čl. IV

K bodom 1, 4, 6, 7 a 9 [§ 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 21 ods. 3 písm. a), § 43 ods. 1 písm. g) a § § 83 ods. 3]

Úprava v súvislosti s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby a súvisiacimi zmenami v čl. I.

K bodu 3 (§ 10 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 2.

K bodom 2, 5, 8 a 10 [§ 10 ods. 3, § 11 ods. 3, § 64 ods. 2 písm. a) a § 90f]

Dôvodom doplnenia požiadavky na absolvovanie inovačného vzdelávania ako kvalifikačného predpokladu pri učiteľovi materskej školy je prioritne skutočnosť, že výslovná požiadavka na zvýšenie vzdelania vyplýva zo všeobecného opisu Reformy 1 Komponentu 6 Plánu obnovy a odolnosti SR, ako aj z míľnika uvedeného vo Vykonávacom rozhodnutí.

Zároveň v materských školách budú po zavedení práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie viaceré detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania sa bude môcť sústrediť práve na túto oblasť.

Na žiadnej slovenskej vysokej škole v súčasnosti nie je študijný program výlučne pre predprimárne vzdelávanie, ale všetky sú zamerané na primárne a predprimárne vzdelávanie, pričom vysoké školy kladú dôraz na prípravu pre primárne vzdelávanie. Z toho dôvodu je efektívnejšie prehlbovanie kvalifikácie cez inovačné vzdelávanie.

Príprava a akreditovanie nového študijného programu len pre predprimárne vzdelávanie je časovo náročné, a preto je efektívnejšie, aby sa v tomto čase vzdelávali učitelia cez inovačné vzdelávanie. Učiteľom materských škôl sa dáva dostatočný časový priestor (sedem rokov) na to, aby inovačné vzdelávanie absolvovali. Z dôvodu prehlbovania si nových metód vo vzdelávaní budú učitelia materských škôl absolvovať inovačné vzdelávanie každých sedem rokov.

Keďže absolvovanie inovačného vzdelávania je kvalifikačným predpokladom, je po novom pre učiteľov materskej školy povinnosťou a nie profesijným rozvojom „navyše“, nie je opodstatnené v tomto prípade priznávať príplatok za profesijný rozvoj. V ustanovení sa zároveň technicky spresňuje nápočet hodín tak, aby jednoznačné, že príplatok patrí za „každých“ 50 hodín.

V súvislosti s doplnením požiadavky na absolvovanie inovačného vzdelávania sa upravuje dostatočné prechodné obdobie vychádzajúce z navrhovanej periodicity.

V nadväznosti na požiadavku zvyšovania kvalifikácie sa zároveň navrhuje, aby v materskej škole pôsobil vždy najmenej jeden pedagogický zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa – s odloženou účinnosťou od 1. 9. 2029.

K čl. V

Efektívne fungovanie Katalógu výsledkov experimentálneho overovania a inovácií vo vzdelávaní je možné až po sfunkčnení potrebnej digitálnej platformy. Vzhľadom na oneskorenie procesov súvisiacich s obstarávaním uvedenej informačnej služby nebude digitálna platforma k dispozícii skôr ako v lete 2024. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje posun účinnosti.

K čl. VI

Účinnosť sa navrhuje všeobecne na 1. september 2023 v nadväznosti na trvanie legislatívneho procesu, ako aj z hľadiska začiatku školského roka.

Účinnosť častí týkajúcich sa katalógu podporných opatrení a redefinície špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb sa navrhuje v nadväznosti na termíny míľnikov a cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR dňom vyhlásenia (to platí aj na bezprostredne súvisiace novelizačné body).

Rovnako sa dňom vyhlásenia navrhuje aj účinnosť zmien hodnotenia tak, aby boli aplikovateľné už druhom polroku školského roku 2022/2023.

Dňom vyhlásenia sa napokon navrhuje aj účinnosť čl. V, keďže zmenu je potrebné vykonať skôr, ako príslušný bod nadobudne účinnosť.

Osobitná účinnosť sa navrhuje od 1. 9. 2026 vo vzťahu k úprave financovania podporných opatrení a od 1. 9. 2029 vo vzťahu k „supervízii“ v materskej škole zamestnancom s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa.

V Bratislave, 22. februára 2023.

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Horecký

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky