ktorej sa odsúdenie týka, namietať, že nejde o skutok, ktorý je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Takýto podnet na mestský súd Bratislava za účelom zosúladenia podkladov evidencie môže podať aj generálna prokuratúra.Náležitosti uvedených písomností, ktoré sú podkladom evidencie registra trestov, sú upravené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o právoplatne odsúdenej fyzickej osobe alebo právoplatne odsúdenej právnickej osobe.
V § 4 ods. 1 písm. a) bod 6 návrhu zákona sa ustanovuje nová obligatórna náležitosť trestného listu, ktorou je identifikátor biometrických údajov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny. Táto zmena reaguje na legislatívnu úpravu nariadenia, podľa ktorého by sa mali spočiatku vyobrazenia tváre v systéme ECRIS-TCN využívať iba na účely potvrdenia totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu identifikovania členského štátu alebo členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach daného štátneho príslušníka tretej krajiny. V budúcnosti by sa vyobrazenia tváre mohli využívať na automatizované porovnávanie biometrických údajov, ak sa splnia technické a politické požiadavky, ktorými sa to umožní. Komisia by po zohľadnení nevyhnutnosti a proporcionality, ako aj technického vývoja v oblasti softvéru na rozpoznávanie tvárí mala posúdiť dostupnosť a pripravenosť požadovanej technológie, než prijme delegovaný akt o využívaní vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach uvedených osôb. Využívanie biometrických údajov je potrebné, pretože predstavuje najspoľahlivejšiu metódu na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, ktorí často nemajú doklady totožnosti ani iné prostriedky identifikácie, a umožňuje spoľahlivejšie porovnávanie údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.
Povinnosť ustanoviť identifikátor biometrických údajov ako jednu z náležitostí trestného listu vychádza aj z ustanovenia § 207 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, podľa ktorého platí, že „Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené obvinenie, namiesto osobných údajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia jej daktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela, zvláštnych telesných znameniach a uvedie sa aj jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis osoby.“
Navrhované znenie § 4 písm. d) upravuje priraďovanie príznaku k trestnému činu, t. j. kritérium pri posudzovaní, či prítomnosť štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oslobodení od povinnosti mať pri prekračovaní vonkajších hraníc víza na území členských štátov nepredstavuje bezpečnostné riziko, riziko z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva alebo vysoké epidemiologické riziko. Na tento účel sa zriaďuje „Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia“ (ďalej len „ETIAS“), na základe ktorého sa posúdi, či sa cestovné povolenie pre štátneho príslušníka tretej krajiny udelí alebo zamietne. Samotné spracúvanie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny je podmienené lustráciou aj v informačných systémoch Európskej únie (ECRIS), ktoré sú konzultované a sú overované s poukazom na obsah žiadosti žiadateľa, v ktorej okrem iného uvádza, či bol za posledných 15 rokov odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v prílohe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018), a v prípade teroristických trestných činov za posledných 25 rokov, a ak áno, kedy a v ktorej