K bodu 7Ustanovenia tejto novely Správneho súdneho poriadku nebudú platiť spätne pre už podané žaloby.
K čl. II
Na úpravu Správneho súdneho poriadku nadväzuje aj novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná právna úprava konania o nečinnosti orgánu verejnej moci v čl. I tohto návrhu vyvoláva potrebu zmeny súvisiacej právnej úpravy v § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovaná právna úprava zavádza komplexnejšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup. Cieľom tejto navrhovanej zmeny je zabezpečiť presné vymedzenie toho, čo možno pod tento pojem zahrnúť a tak zabezpečiť jeho lepšiu identifikáciu pri jeho vymedzovaní v praxi, či už prostredníctvom prepracovania jeho pozitívnej definície, ale taktiež zvýraznením toho, čo nemožno považovať za nesprávny úradný postup pomocou determinovania jeho negatívnej definície. Navrhovaná právna úprava týmto reflektuje doterajšiu súdnu prax (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/126/2009, 1Cdo/201/2018). teda cieľom pozitívnej definície nesprávneho úradného postupu nie je zmeniť či upraviť spoločenské vzťahy rozdielne oproti súčasnému stavu, ale priamo pred adresátmi právnej normy, teda nielen širokou škálou orgánov verejnej moci, ale aj pred verejnosťou a potenciálnymi poškodenými nesprávnym úradným postupom, priznať, čo nesprávnym úradným postupom je, ale aj čo nesprávnym úradným postupom nie je (viď odôvodnenie k odseku 4). Predmetná definícia je natoľko široká, že pokrýva všetky možnosti nesprávneho úradného postupu, tak formalizované úkony orgánov verejnej moci v rámci konania, ako aj úkony mimo rámca formalizovaných procesov, tak postup, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi, ako aj postup, ktorý nemusí byť vo výslovnom rozpore s právnymi predpismi, vrátane prípadov, ak podrobná úprava postupu absentuje, ale je v rozpore s účelom postupu orgánu verejnej moci.
V odseku 3 sa spresňuje v súlade so súdnou praxou, že ak úradný postup je takej povahy, že sa prejaví vo vydanom rozhodnutí a jeho nedostatky je možné odstrániť len uplatnením riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov, vyústi do vydania rozhodnutia, ktoré je nezákonné, je potrebné primárne dosiahnuť zrušenie takéhoto rozhodnutia v rámci prebiehajúceho konania a až následne uplatňovať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Nesprávny postup orgánu verejnej moci, ktorý vyústil v nesprávne rozhodnutie, ktoré však nenadobudlo právoplatnosť, ale bolo zrušené odvolacím orgánom, nezakladá žiadnu objektívnu zodpovednosť štátu, keďže pochybenie orgánu verejnej moci bolo napravené ešte predtým, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Aj v tomto prípade, obdobne ako pri pozitívnej definícii nesprávneho úradného postupu, nejde v skutočnosti o zmenu usporiadania spoločenských vzťahov, keďže už dnes ustálená judikatúra pracuje s týmito závermi (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo/220/2010). I v tomto prípade ide o zmenu, ktorá má adresátom právnej normy otvorene pomenovať, čo nesprávnym úradným postupom nie je a poskytnúť i usmernenie (najprv dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, v ktorom úradný postup našiel svoj prejav, až následne si na základe zrušeného rozhodnutia uplatniť právo na náhradu škody za podmienok podľa § 5 a 6). Týmto ustanovením ale nie je dotknuté právo na náhradu škody, ak pri zhromažďovaní alebo pripravovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia dôjde k porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, k nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, k zbytočným prieťahom v konaní alebo k inému nezákonnému zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických