NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VIII. volebné obdobie

1461

VLÁDNY NÁVRH

Z á k o n

z ... 2023,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákona č. 344/2018 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 187/2021 Z. z., zákona č. 512/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 375/2022 Z. z. a zákona č. 398/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 110 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Konanie týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu je vždy neverejné.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

2.V § 242 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.“.

3.§ 246 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v žalobnom návrhu musí uviesť aj výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, a z akých dôvodov sa ho domáha.“.

4.V § 248 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa § 242 ods. 1 prvá veta.“.

5.§ 250 sa dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:

2

„(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha.

(4) Správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.

(5) Správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce.“.

6.§ 251 znie:

㤠251

(1) Ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia.

(2) Omeškanie žalovaného so splnením povinnosti v lehote podľa odseku 1 má bez potreby osobitného upozornenia rovnaké následky ako omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“.

7.Za § 493d sa vkladá § 493e, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠493e

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2023

Konania začaté podľa prvej hlavy štvrtej časti tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023.“.

Čl. II

Zákon č.

514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z. a zákona č. 412/2012 Z. z. sa mení takto:

§ 9 vrátane nadpisu znie:

㤠9

Nesprávny úradný postup

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

3

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(3) Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam uvedených.

(4) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

(5) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

(6) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2023.

4