1
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Pozitívny vplyv na niektorých poberateľov invalidných dôchodkov a uchádzačov o invalidný dôchodok zakladá aktualizácia prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá stanovuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Spôsob plnenia tohto opatrenia spočíva v úprave percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri niektorých ochoreniach tak, aby presvedčivo a reálne zodpovedala závažnosti poškodenia zdravia, a umožnila zaradiť nové druhy ochorení (v súlade s aktuálnymi medicínskymi poznatkami), čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. uznanie invalidity s vyššou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a tým aj vplyv na nárok na invalidný dôchodok a jeho výšku.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Niektorí poberatelia invalidného dôchodku, resp. žiadatelia o invalidný dôchodok.
c)
Ovplyvnená skupina č. 1
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nárast percentuálnej miery poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti sa predpokladá v prípade 24 položiek novej prílohy č. 4 v rámci kategórie „do 70 %“ s priemernou sumou zvýšenia dôchodku vo výške 22,6 eura (údaj z decembra 2021). V prípade týchto poistencov bude znamenať zvýšenie sumy ich invalidného dôchodku zníženie sumy 13. dôchodku vyplácaného jednorazovo v priemere o cca 9 eur v roku 2023 a cca o 11 eur v rokoch 2024 a 2025.
Presun invalidných dôchodcov z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“ percentuálnej miery poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti sa dotkne 73 položiek, čo predstavuje 11,2 % z celkového počtu všetkých položiek. Priemerné zvýšenie dôchodku u tejto skupiny osôb odhaduje Sociálna poisťovňa na úrovni 182,6 eura (údaj z decembra 2021). V prípade týchto poistencov bude znamenať zvýšenie sumy ich invalidného dôchodku, zníženie sumy 13. dôchodku vyplácaného jednorazovo v priemere o cca 75 eur v roku 2022, o cca 88 eur v roku 2023 a cca o 91 eur v roku 2024.
Zmenou prílohy č. 4 sa predpokladá ročné zvýšenie počtu novopriznaných invalidných dôchodkov o 476 invalidných dôchodcov v kategórii „do 70 %“ a o 1 436 invalidných dôchodcov v kategórii „nad 70 %“. Priemerná suma invalidného dôchodku sa odhaduje na úrovni 240,7 eura v prípade dôchodkov v kategórii „do 70 %“ a v prípade invalidných dôchodkov v kategórii „nad 70 %“ predstavuje priemerné zvýšenie sumu 247,5 eura % (ide o rozdiel medzi priemernou sumou invalidného dôchodku nad 70% a do 70%
2
- údaj za rok 2021). V prípade týchto poistencov bude znamenať vznik nároku na invalidný dôchodok aj vznik nároku na 13. dôchodok. Poberatelia invalidných dôchodkov v tzv. kategórii „do 70 %“ si tak v priemere prilepšia jednorazovo na 13. dôchodku v roku 2023 o cca 300 eur a v rokoch 2024 a 2025 o cca 287 eur. Poberatelia invalidných dôchodkov v tzv. kategórii „nad 70 %“ si tak v priemere prilepšia jednorazovo na 13. dôchodku v roku 2023 o cca 224 eur a v rokoch 2024 a 2025 o cca 199 a 196 eur.
Ovplyvnená skupina č. 1
V rámci kategórie „do 70 %“ sa predpokladá počet dotknutých invalidných dôchodcov na úrovni 5 300 osôb.
Počet vyplácaných invalidných dôchodkov „do 70%“, ktorí sa preklasifikujú do kategórie „nad 70 %“ predpokladá Sociálna poisťovňa počet dotknutých osôb na úrovni približne 16 100 prípadov.
Priemerné zvýšenie počtu novopriznaných dôchodkov odhadujeme v kategórii „do 70 %“ na úrovni 476 osôb a v kategórii „nad 70 %“ na úrovni 1 436 osôb.
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Navrhuje sa zosúladenie ustanovenia zákona o sociálnom poistení s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo veci posudzovania nároku na čiastkovú sumu starobného dôchodku poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka (ďalej len „obdobie služby“) v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov. V súvislosti s navrhovaným sa v záujme dodržania zásady rovnakého zaobchádzania navrhuje primerane upraviť spôsob výpočtu starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov nad rámec ustálenej judikatúry súdov.
Modelový príklad A:
Poberateľ výsluhového dôchodku získal 15 rokov poistenia za výsluhu rokov. Okrem toho získal tento poistenec 10 rokov dôchodkového poistenia v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia, t. j. poistné na dôchodkové poistenie platil do Sociálnej poisťovne. Počas obdobia poistenia v silových rezortoch sa jeho príjem pohyboval na úrovni 2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a po prechode do tzv. všeobecného systému to bolo 1,5 násobok priemernej mzdy. Dôchodkový vek dovŕšil k 1. januáru 2023 kedy požiadal o starobný dôchodok.
Súčasný právny stav:
Poistenec nárok na výsluhový dôchodok, ale nárok na dôchodok zo Sociálnej poisťovne poistencovi nevznikne, nakoľko pri posudzovaní podmienky na potrebné obdobie dôchodkového poistenia sa poistencovi nezohľadnia obdobia dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. do nároku na dôchodok sa poistencovi zohľadní len 10 rokov dôchodkového poistenia, čo je nepostačujúce, nakoľko je potrebné získať 15 rokov dôchodkového poistenia.
3
Navrhovaný právny stav:
Poistenec nárok na výsluhový dôchodok a rovnako mu vznikne nárok na starobný dôchodok v Sociálnej poisťovne, nakoľko pri posudzovaní nároku sa poistencovi zohľadní aj obdobie dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. poistenec získa celkom 25 rokov dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na starobný dôchodok.
Určenie sumy dôchodku v roku 2023:
V prvom kroku sa poistencovi sa určí tzv. teoretická suma starobného dôchodku (TSD) = obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby x priemerný osobný mzdový bod (vrátane období za výkon služby) x aktuálna dôchodková hodnota.
V druhom kroku sa poistencovi určí čiastková suma starobného dôchodku = TSD x obdobie za výkon služby/ obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby
V treťom kroku sa určí suma starobného dôchodku ako rozdiel teoretickej sumy starobného dôchodku a čiastkovej sumy starobného dôchodku.
V našom prípade sa poistencovi určí priemerný osobný mzdový bod (ďalej len „POMB“) nasledovne.
POMB_neupravený, zjednodušený výpočet = (15*2 + 10*1,5)/25 = 45/25 = 1,8
POMB_upravený 63 ods. 3 písm. d)) =1,25+ (1,8-1,25)*0,68 = 1,624
TSD v roku 2023 = 1,624* 25 * 16,6393 = 675,6 eura
Čiastková suma dôchodku (ČSD) = 675,6*15/25 = 405,4 eura
Suma starobného dôchodku = TSD ČSD = 675,6 405,4 = 270,2 eura
Suma takto určeného dôchodku sa ešte zvalorizuje v roku priznania o 11,8 % a poistencovi by sa v roku 2023 vyplácala suma starobného dôchodku 302,2 eura.
Modelový príklad B:
Poberateľ výsluhového dôchodku získal 15 rokov poistenia za výsluhu rokov. Okrem toho získal tento poistenec 14 rokov dôchodkového poistenia v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia, t. j. poistné na dôchodkové poistenie platil do Sociálnej poisťovne. Počas obdobia poistenia v silových rezortoch sa jeho príjem pohyboval na úrovni 2,5-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a po prechode do tzv. všeobecného systému to bolo na úrovni 2- násobok priemernej mzdy. Dôchodkový vek dovŕši v roku 2025. Tento poistenec ale požiadal o výplatu predčasného starobného dôchodku v prvom polroku 2023 dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku.
4
Súčasný právny stav:
Poistenec nárok na výsluhový dôchodok, ale nárok na predčasný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne poistencovi nevznikne, nakoľko pri posudzovaní podmienky na potrebné obdobie dôchodkového poistenia sa poistencovi nezohľadnia obdobia dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. do nároku na dôchodok sa poistencovi zohľadní len 14 rokov dôchodkového poistenia, čo je nepostačujúce, nakoľko je potrebné získať 15 rokov dôchodkového poistenia. Zároveň mu nevzniká nárok na predčasný starobný dôchodok ani v zmysle príslušnej ustálenej judikatúry, nakoľko tá neupravuje nárok na predčasný starobný dôchodok.
Navrhovaný právny stav:
Poistenec nárok na výsluhový dôchodok a rovnako mu vznikne nárok na predčasný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne, nakoľko pri posudzovaní nároku sa poistencovi zohľadní aj obdobie dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. poistenec získa celkom 29 rokov dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na predčasný starobný dôchodok.
Určenie sumy dôchodku v roku 2023:
V prvom kroku sa poistencovi sa určí tzv. teoretická suma predčasného starobného dôchodku (TSD) = obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby x priemerný osobný mzdový bod (vrátane období za výkon služby) x aktuálna dôchodková hodnota x percento krátenia za skorší odchod.
V druhom kroku sa poistencovi určí čiastková suma predčasného starobného dôchodku = TSD x obdobie za výkon služby/ obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby
V treťom kroku sa určí suma predčasného starobného dôchodku ako rozdiel teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku a čiastkovej sumy predčasného starobného dôchodku.
V našom prípade sa poistencovi určí priemerný osobný mzdový bod (ďalej len „POMB“) nasledovne.
POMB_neupravený, zjednodušený výpočet = (15*2,5 + 14*2)/29 = 65,5/29 = 2,2587
POMB_upravený =1,25+ (2,2587-1,25)*0,68 = 1,936
TSD v roku 2023 = 1,936* 29 * 16,6393 * 0,875= 817,5 eura
Čiastková suma dôchodku (ČSD) = 817,5*15/29 = 422,9 eura
Suma predčasného starobného dôchodku = TSD ČSD = 817,5 422,9 = 394,6 eura
Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká v roku 2023 od úrovne 375,1 eura.
5
Suma takto určeného predčasného starobného dôchodku sa ešte zvalorizuje v roku priznania o 11,8 % a poistencovi by sa v roku 2023 vyplácala suma predčasného starobného dôchodku 441,3 eura.
Modelový príklad C:
Poberateľ výsluhového dôchodku získal 15 rokov poistenia za výsluhu rokov. Okrem toho získal tento poistenec 10 rokov dôchodkového poistenia v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia, t. j. poistné na dôchodkové poistenie platil do Sociálnej poisťovne. V roku 2023 a vo veku 55 rokov sa stal tento poistenec invalidný s mierou poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti o 75 %, kedy aj požiadal o invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne.
Súčasný právny stav:
Poistenec nárok na výsluhový dôchodok, ale nárok na invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne poistencovi nevznikne, nakoľko pri posudzovaní podmienky na potrebné obdobie dôchodkového poistenia sa poistencovi nezohľadnia obdobia dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. do nároku na dôchodok sa poistencovi zohľadní len 10 rokov dôchodkového poistenia, čo je nepostačujúce, nakoľko je v jeho prípade potrebné získať 15 rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Zároveň mu nevzniká nárok na invalidný dôchodok ani v zmysle príslušnej judikatúry, nakoľko tá neupravuje nárok na invalidný dôchodok.
Navrhovaný právny stav:
Poistenec nárok na výsluhový dôchodok a rovnako mu vznikne nárok na invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne, nakoľko pri posudzovaní nároku sa poistencovi zohľadní aj obdobie dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. poistenec získa celkom 25 rokov dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na invalidný dôchodok.
Určenie sumy dôchodku v roku 2023:
V prvom kroku sa poistencovi sa určí tzv. teoretická suma invalidného dôchodku (TSD) = obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby + obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (tzv. dopočet obdobia) x priemerný osobný mzdový bod (vrátane období za výkon služby) x aktuálna dôchodková hodnota.
V druhom kroku sa poistencovi určí čiastková suma invalidného dôchodku = TSD x obdobie za výkon služby/obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby
V treťom kroku sa určí suma invalidného dôchodku ako rozdiel teoretickej sumy invalidného dôchodku a čiastkovej sumy invalidného dôchodku.
V našom prípade sa poistencovi určí priemerný osobný mzdový bod (ďalej len „POMB“) nasledovne.
6
POMB_neupravený, zjednodušený výpočet = (15*2 + 10*1,5)/25 = 45/25 = 1,8
POMB_upravený =1,25+ (1,8-1,25)*0,68 = 1,624
TSD v roku 2022 = 1,624* 34 * 16,6393 = 918,8 eura
Čiastková suma dôchodku (ČSD) = 918,8*15/25 = 551,3 eura
Suma invalidného dôchodku = TSD ČSD = 918,8 501,3 = 367,5 eura
Takto určená suma invalidného dôchodku sa ešte zvalorizuje v roku priznania o 11,8 % a poistencovi by sa v roku 2023 vyplácala suma invalidného dôchodku 410,9 eura.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Poistenci, ktorí získali obdobie služby a obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
c)
Ovplyvnená skupina č. 2
Poistenci, ktorí získali obdobie služby a obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Nie je možné odhadnúť z dôvodu absencie relevantných údajov.
e)
Ovplyvnená skupina č. 2
Poistenci, ktorí získali obdobie služby a obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
c)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
k)
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
7
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
V súvislosti s aktualizáciou prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá stanovuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov budú mať niektorí žiadatelia o invalidný dôchodok vyššiu pravdepodobnosť sa kvalifikovať na nárok na invalidný dôchodok, nakoľko v prípade niektorých diagnóz sa zvyšuje miera (%) poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti.
b)
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
-deti (0 – 17),
-mladí ľudia (18 – 25 rokov),
-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
-ľudia so zdravotným postihnutím,
-marginalizované rómske komunity
-domácnosti s 3 a viac deťmi,
-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Bez vplyvu
8
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
Bez vplyvu
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
Bez vplyvu
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
Bez vplyvu
f)
návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
Bez vplyvu
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
Bez vplyvu
9
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Bez vplyvu
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Bez vplyvu
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Bez vplyvu
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Bez vplyvu
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Bez vplyvu
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
Bez vplyvu