1
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 [§ 6 ods. 2]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60.
K bodu 2 a 3 [§ 60 ods. 1 až 3]
S cieľom zabezpečiť, aby bol poberateľom výsluhových dôchodkov zhodnotený celkový počet rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (teda, aby nárok na dôchodok zo systému sociálneho poistenia mali aj poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorí nesplnili podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia), ktorým je nielen systém dôchodkového poistenia vykonávaný Sociálnou poisťovňou, ale aj osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa navrhuje, aby obdobím dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodkovú dávku a určenia sumy dôchodkovej dávky bolo aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“), ak poistenec zároveň získal aj iné obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.
K bodu 4 [§ 61]
Spôsob výpočtu starobného dôchodku podľa § 66aa si vyžaduje, aby osobným vymeriavacím základom poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, bol aj vymeriavací základ, z ktorého sa v kalendárnom roku, ktorý patrí do rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného osobného mzdového bodu (POMB), zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“), a to v rozsahu úhrnu vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Ak poistenec v kalendárnom roku zaplatí poistné na výsluhové zabezpečenie aj poistné na sociálne poistenie, osobný vymeriavací základ v tomto kalendárnom roku bude súčet vymeriavacích základov z ktorých sa zaplatilo poistné.
K bodu 5 [§ 62 ods. 2]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60 ods. 1.
K bodu 6 [§ 66 ods. 1]
Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a získal aj obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení sa navrhuje určiť rovnako ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Obdobie výkonu služby je v tomto prípade obdobím dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Uvedené sa navrhuje z dôvodu potreby zohľadniť obdobia získané výkonom služby so započítaním poistného, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené tak, aby hmotné zabezpečenie v starobe policajta a profesionálneho vojaka primerane zohľadňovalo zásluhy (obdobia a zárobky) získané počas celej pracovnej kariéry (teda obdobia sociálneho zabezpečenia aj obdobia sociálneho poistenia).
Za tým istým účelom v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa súčasne navrhuje, aby sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu
2
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila ako rozdiel sumy starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) t. j. teoretickej sumy starobného dôchodku a čiastkovej sumy starobného dôchodku.
K bodom 7 10, 12 66 ods. 3, 6, 8 a 10, § 66a ods. 2 a 6, § 66c ods. 4 písm. b), § 68a ods. 2 a § 73a ods. 2 a 5 ]
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s úpravou § 60 ods. 1 a § 66 ods. 1.
K bodu 11 [§ 66aa]
Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy starobného dôchodku na účely výpočtu starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Navrhuje sa, aby sa suma teoretického starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Čiastková suma starobného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.
Uvedený výpočet sa navrhuje z dôvodu potreby garantovať, že hmotné zabezpečenie tohto poistenca v starobe zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.
Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na starobný dôchodok zo sociálneho poistenia. Účelom garancie priznania dôchodku minimálne v sume určenej podľa doterajších právnych predpisov je eliminovať riziko zníženia sumy dôchodku poistenca výlučne aplikáciou novej právnej úpravy.
K bodu 13 a 14 [§ 67 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c)]
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou výpočtu predčasného starobného dôchodku policajtov a vojakov sa s dôrazom na primeranosť hmotného zabezpečenia v starobe poberateľa predčasného starobného dôchodku a v záujme predchádzania toho, aby sa poberateľ predčasného starobného dôchodku ako jednotlivec neocitol v stave hmotnej núdze navrhuje, aby v dotknutých situáciách podmienka minimálnej sumy predčasného starobného dôchodku na nárok na tento dôchodok bola splnená, ak suma predčasného starobného dôchodku určená so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom dôchodkovom systéme a obdobia výkonu služby bola vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu dospelú fyzickú osobu. Rovnaká podmienka nároku na predčasný starobný dôchodok sa navrhuje aj v prípade poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
3
K bodu 15 [§ 68 ods. 1]
Navrhuje sa, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila rovnako ako suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Uvedené sa navrhuje z dôvodu potreby zohľadniť nielen obdobia získané výkonom služby, ale aj poistné, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.
Súčasne sa v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa určenia sumy starobného dôchodku analogicky navrhuje, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila ako rozdiel sumy predčasného starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov - t. j. teoretickej sumy starobného dôchodku) a čiastkovej sumy predčasného starobného dôchodku.
K bodom 16 až 19 [§ 68 ods. 5 až 9]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 68 ods. 1.
K bodu 20 [§ 68b]
Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy predčasného starobného dôchodku na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Navrhuje sa, aby sa suma teoretického predčasného starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Čiastková suma predčasného starobného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.
Uvedený výpočet sa navrhuje z dôvodu potreby garantovať, že hmotné zabezpečenie tohto poistenca v starobe zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.
Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma predčasného starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma predčasného starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia. Účelom garancie priznania dôchodku minimálne v sume určenej podľa doterajších právnych predpisov je eliminovať riziko zníženia sumy dôchodku poistenca výlučne aplikáciou novej právnej úpravy.
K bodu 21 [§ 69a ods. 2, § 75 ods. 3 a § 77 ods. 3]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 68.
4
K bodu 22 [§ 70 ods. 3]
Navrhuje sa ustanoviť v zákone o sociálnom poistení, že sa invalidita podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nezohľadňuje bez ohľadu na to, či bola zohľadnená na nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby istá invalidita nezakladala nárok na dôchodok z dôvodu invalidity v oboch systémoch sociálneho poistenia/zabezpečenia. Podmienkou nároku na invalidný dôchodok poistenca podľa zákona o sociálnom poistení je len invalidita podľa tohto zákona.
K bodu 23 [§ 73 ods. 1]
Navrhuje sa, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila rovnako ako suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Uvedené sa navrhuje z dôvodu potreby zohľadniť nielen obdobia získané výkonom služby, ale aj poistné, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.
Súčasne sa v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa určenia sumy starobného dôchodku analogicky navrhuje, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo poistenca, ktorému bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, určila ako rozdiel sumy invalidného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov - t. j. teoretickej sumy starobného dôchodku) a čiastkovej sumy invalidného dôchodku.
K bodom 24 a 4673 ods. 5 až 7 a § 293fr ods. 3]
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s § 73 ods. 1.
K bodu 25 [§ 73b]
Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy invalidného dôchodku na účely výpočtu invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Navrhuje sa, aby sa suma teoretického invalidného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia, vrátane obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku rovnakým spôsobom ako sa určí suma invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Čiastková suma invalidného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.
Uvedený výpočet sa navrhuje z dôvodu potreby garantovať, že hmotné zabezpečenie tohto poistenca pri nespôsobilosti na prácu zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.
Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma invalidného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na invalidný dôchodok zo sociálneho poistenia . Účelom garancie priznania dôchodku minimálne v sume určenej podľa
5
doterajších právnych predpisov je eliminovať riziko zníženia sumy dôchodku poistenca výlučne aplikáciou novej právnej úpravy.
K bodu 26 [§ 84 ods. 1]
V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa navrhuje v prípade zamestnancov, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť menej ako 90 dní a neboli nemocensky poistení, naviazať rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania, na dobu trvania zárobkovej činnosti tohto zamestnanca. Za začatie výkonu zárobkovej činnosti sa považuje moment vzniku pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
K bodu 27 [§ 170 ods. 11]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 233 ods. 13.
K bodom 28, 29, 32 a 33 171 ods. 2 písm. a) a b), § 225c ods. 2 písm. c), § 225j ods. 5 písm. e), ods. 7 písm. c) a ods. 9 písm. d)]
Navrhuje sa rozšíriť rozsah údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky, o ich identifikačné číslo organizácie. Tým sa zabezpečí nielen jednoznačná identifikácia dlžníka, ale aj jednoduchšie vyhľadávanie v zozname. Ide o rovnaký údaj ako je zverejňovaný v zozname dlžníkov vo verejnom zdravotnom poistení (§25a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Analogicky sa navrhuje rozšíriť identifikácia dlžníka aj v ustanoveniach o konaní vo veciach vymáhania pohľadávok.
K bodom 30 a 31 [§ 180 ods. 1 písm. c) a ods. 4]
Podľa platnej právnej úpravy, jedným z kritérií určenia miestnej príslušnosti pobočky na konanie v sociálnom poistení a vo veciach starobného dôchodkového sporenia, je trvalý pobyt poistenca. Vzhľadom na to, že uvedené konanie sa môže týkať aj cudzincov, ktorí môžu v Slovenskej republike podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov získať aj inú formu pobytu ako je trvalý pobyt, navrhuje sa miestnu príslušnosť naviazať v prípade cudzincov na pobyt získaný v Slovenskej republike podľa tohto zákona.
Zároveň sa navrhuje sa rozšíriť kompetencie ústredia pri určovaní miestnej príslušnosti pobočky na konanie v sociálnom poistení a vo veciach starobného dôchodkového sporenia, ak túto nie je možné určiť podľa taxatívne vymedzených dôvodov tak pre zamestnávateľa, ako aj pre poistenca. Ide napr. o situácie, ak poistenec nemá v Slovenskej republike žiadny pobyt.
K bodom 34 až 37 [§ 226 ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4]
Navrhuje sa povinnosť pre Sociálnu poisťovňu viesť elektronický účet poistenca, ktorý súčasne v záujme prechádzania duplicity nahrádza (pasívny) individuálny účet poistenca. Uvedené sa navrhuje v súlade s vývojom aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne, v rámci ktorej realizované požiadavky na užívateľsky prístupnejší/prívetivejší nástroj pasívnej aj aktívnej komunikácie medzi Sociálnou poisťovňou a poistencom realizovaný v rámci webového sídla Sociálnej poisťovne. Elektronický účet poistenca napĺňa požiadavky na realizáciu informatizácie verejnej správy, v rámci ktorej by mal byť vytvorený čo najväčší priestor na efektívnu komunikáciu v online prostredí (bez potreby osobných návštev pobočky Sociálnej poisťovne a zasielania dokumentov v listinnej podobe). Zároveň sa však navrhuje ponechať priestor aj na listinnú komunikáciu v prípade, ak poistenec takúto formu komunikácie preferuje. Konkrétne sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa na žiadosť poistenca zaslala ktorúkoľvek
6
informáciu vedenú na elektronickom účte poistenca do 60 dní od doručenia žiadosti, pričom vybrané informácie poskytne Sociálna poisťovňa maximálne raz ročne. Súčasne sa navrhuje, aby v prípade potreby mohlo ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom minimálny rozsah funkcionalít elektronického účtu poistenca, ak takúto reguláciu bude považovať za potrebnú. Zároveň sa navrhuje vypustiť § 226 ods. 4 z dôvodu nadbytočnosti a následne po prečíslovaní odsekov sa navrhuje súvisiaca legislatívno-technická úprava v § 226 ods. 4.
K bodu 38 [§ 226b]
Za účelom informovania poistenca o jeho predpokladaných budúcich dôchodkových nárokoch sa navrhuje zavedenie povinnosti pre Sociálnu poisťovňu zasielať poistencovi (osobe, ktorá bola dôchodkovo poistená aspoň jeden deň) informáciu o predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „dôchodková prognóza“). Navrhuje sa, aby sa dôchodková prognóza sprístupnila prostredníctvom pasívneho prístupu k elektronickému účtu poistenca do 31. mája príslušného kalendárneho roka, pričom údaje v nej uvedené by mali vychádzať zo stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Sprístupnenie prostredníctvom pasívneho prístupu k elektronickému účtu poistenca sa navrhuje v záujme posilnenia elektronickej komunikácie medzi Sociálnou poisťovňou a poistencom, pričom sa zároveň zachováva povinnosť Sociálnej poisťovne zasielať dôchodkovú prognózu poistencovi do uvedeného dátumu. Sociálna poisťovňa zašle dôchodkovú prognózu v listinnej, resp. v elektronickej podobe, ak poistenec aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie. Pokiaľ bude chcieť poistenec sprístupniť dôchodkovú prognózu výlučne prostredníctvom elektronického účtu poistenca, bude musieť o to Sociálnu poisťovňu požiadať.
Periodicita zasielania dôchodkovej prognózy sa navrhuje v závislosti od veku poistenca. Od kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku v ktorom poistenec dovŕšil 18 rokov veku a získal aspoň jeden deň dôchodkového poistenia, bude Sociálna poisťovňa zasielať poistencovi dôchodkovú prognózu každých päť kalendárnych rokov a to do dovŕšenia jeho 50. roku veku. Ak bude osoba dôchodkovo poistená od 27. roku veku, Sociálna poisťovňa zašle dôchodkovú prognózu nasledujúci rok a následne každých päť rokov (t. j. druhý krát v 33. roku veku poistenca).
Od roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom poistenec dovŕši 50 rokov veku sa navrhuje zasielať dôchodkovú prognózu raz ročne a to dovtedy, kým poistencovi nevznikne nárok na výplatu starobného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo v prípade poberateľa invalidného dôchodku do dovŕšenia jeho dôchodkového veku. Cieľom zvýšenej frekvencie zasielania dôchodkovej prognózy je zlepšenie schopnosti poistencov finančne plánovať odchod do dôchodku, nakoľko projekcie starobného dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku sa s blížiacim dôchodkovým vekom spresňujú. Napríklad v prípade poistenca, ktorému bola naposledy zaslaná dôchodková prognóza v 48. roku veku, bude informácia opätovne zaslaná v kalendárnom roku, ktorý nasleduje po roku v ktorom dovŕši vek 50 rokov.
Dôchodková prognóza bude navrhnutá tak, aby dokázala poistenca informovať nielen o prognóze starobného dôchodku (v prípade mladších poistencov v čase jej zasielania nie veľmi presnej), ale aj o premenných, od ktorých je jeho budúci dôchodok závislý. Z dôchodkovej prognózy by malo byť pre poistenca zrejmé, že na výšku dôchodku vplyv aj jeho vlastné rozhodnutie (vek odchodu do dôchodku, pokračovanie v pracovnej kariére, optimalizácia príjmov a pod.) a preto mu budú poskytnuté rôzne alternatívy prognóz, prispôsobené veku.
7
Všetky vekové kategórie zároveň budú mať vďaka dôchodkovej prognóze možnosť aj priebežne kontrolovať správnosť údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou a prípadne s predstihom reagovať a doplniť informácie tak, aby nasledujúce prognózy lepšie zohľadňovali skutočný stav.
Navrhuje sa, aby dôchodková prognóza obsahovala meno, priezvisko a rodné číslo, dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené v informácii, dôchodkový vek poistenca alebo predpokladaný dôchodkový vek poistenca, získané obdobie dôchodkového poistenia, aktuálnu hodnotu priemerného osobného mzdového bodu.
Okrem týchto základných údajov sa navrhuje, aby dôchodková prognóza obsahovala aj informáciu o prognózach (základnej a alternatívnej) starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia (t. j. z I. a II. piliera). Základná prognóza by mala definovať tri scenáre (základný, optimistický a pesimistický), ktoré by sa mali odvíjať od predpokladaného vývoja parametrov, ktoré majú vplyv na výšku starobného dôchodku a z možných ekonomických scenárov. Alternatívna prognóza bude zohľadňovať zmeny skutočností, o ktorých môže do určitej miery rozhodnúť samotný poistenec (napr. zvýšenie vymeriavacieho základu zo strany SZČO, získanie dôchodkového poistenia a účasť v II. pilieri aj po dovŕšení dôchodkového veku a pod.), z ktorých sa vychádzalo pri určení základnej prognózy starobného dôchodku. Alternatívna prognóza sa bude meniť v závislosti od veku poistenca (napr. v prípade poistenca mladšieho ako 50. rokov sa bude alternatívne prognózovať iba jeho starobný dôchodok a v prípade staršieho poistenca sa od určitého veku v závislosti od ďalších okolností bude ako alternatíva starobného dôchodku prognózovať aj predčasný starobný dôchodok). Súčasne sa navrhuje aby v rámci alternatívnych prognóz bola poistencovi, ktorý nie je sporiteľ v II. pilieri sprostredkovaná informácia o potencionálnej výške jeho starobného dôchodku, ak by bol sporiteľom. Napriek tomu, že z pohľadu súčasnej regulácie je účasť na starobnom dôchodkovom sporení dobrovoľná, v dlhodobom horizonte (dostatočne dlhej dobe účasti a vhodne zvolenej investičnej stratégii) dokáže II. pilier generovať výsledky, pri ktorých je pre jednotlivca účasť v dvojpilierovom systéme výhodnejšia. Z uvedeného dôvodu sa javí vhodné osobám, ktoré vo veku, kedy je možné vstúpiť do II. piliera (t.j. do dovŕšenia 40 roku veku), predstaviť alternatívu, ktorú konštrukcia dôchodkového systému na Slovensku ponúka.
Navrhuje sa, aby dôchodková prognóza obsahovala aj informáciu o vplyve inflácie na výšku budúceho dôchodku, t. j. uvedenie dôchodku aj v predpokladaných spotrebiteľských cenách v čase vzniku nároku na dôchodok. Zobrazenie výšky dôchodku v reálnych cenách za cieľ zabrániť ilúzii vysokého príjmu v starobe, ktorý by mohol vzniknúť najmä pri predikciách v nominálnych hodnotách na dlhom horizonte.
Zároveň sa navrhuje, aby informácia obsahovala aj všeobecné informácie o starobnom dôchodku a predčasnom starobnom dôchodku z I. a II. piliera (napr. podmienky vzniku nároku, informáciu o minimálnom dôchodku), informácie týkajúce sa konkrétneho poistenca o stave plnenia podmienok nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, zmeny skutočností rozhodujúcich pre určenie budúceho dôchodku a všeobecné informácie o dôchodkovej prognóze.
V súlade s právnymi prepismi upravujúcimi ochranu osobných údajov bude dôchodková prognóza slúžiť výhradne na informovanie poistenca a jeho budúcich dôchodkových nárokoch, pričom sa tiež navrhuje lehota, ktorá je účelná na uchovanie vyhotovených dôchodkových prognóz (v rámci, ktorej budú jednotlivé dôchodkové prognózy sprístupnené poistencovi na
8
jeho elektronickom účte, napr. za účelom ich komparácie/sledovania vývoja predpokladaných súm dôchodku). Dôchodková prognóza sa bude uchovávať do dňa, kedy dotknutému poistencovi vznikne nárok na výplatu starobného dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku a v prípade poberateľov invalidného dôchodku do dňa dovŕšenia dôchodkového veku, nakoľko od tohto momentu vytváranie a uchovávanie dôchodkových prognóz stráca svoj význam (dôchodok sa stáva reálnym nie prognózovaným).
Súčasne sa navrhuje v odseku 5 povinnosť ministerstva vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví vzor dôchodkovej prognózy, podrobnosti o obsahu dôchodkovej prognózy, spôsob určenia predpokladaného veku poistenca, ako aj parametre, predpoklady a pravidlá na určenie základnej prognózy starobného dôchodku z I a alternatívnej prognózy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z I. a II. piliera (v prípade poistenca do 40 roku veku, ktorý nie je sporiteľ a ktorému sa v rámci alternatívnej prognózy prognózuje dôchodok v prípade, ak by bol zúčastnený v II. pilieri) a na určenie vplyvu inflácie na výšku budúceho starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku z I. a II. piliera.
K bodom 39 a 40 [§ 233 ods. 5 písm. a) a ods. 13]
Navrhuje sa povinnosť Štatistického úradu Slovenskej republiky oznamovať ministerstvu
každoročne bezodkladne po zverejnení na svojom webovom sídle strednú dĺžku života v referenčnom veku spoločnú pre mužov a ženy,
na základe žiadosti na účely tvorby a vyhodnocovania štátnej politiky v oblasti sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia osobné údaje o úmrtí a príčine smrti v rozsahu:
orodné číslo zomretého,
omiesto úmrtia zomretého; s vymedzením obce, okresu, štátu a miesto, kde nastalo úmrtie,
otrvalý pobyt zomretého; s vymedzením okresu, obce a štátu,
ovzdelanie a zamestnanie zomretého,
okód príčiny smrti zomretého.
Predmetné štatistické údaje potrebné pre podrobnejšie posudzovanie a analyzovanie vplyvu úmrtnosti na primeranosť a udržateľnosť dôchodkového systému Slovenskej republiky a celého systému sociálneho poistenia. Napríklad na základe predmetných údajov bude možné analyzovať vplyv pandémie COVID-19 na výdavky dôchodkového systému. Výstupy z analýz budú v podobe štatistického produktu v pravidelných intervaloch zverejňované na webovej stránke ministerstva. Uvedené kompetencie spadajú do vecnej pôsobnosti ministerstva na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
K bodu 41 [§ 233 ods. 19]
Na účely zostavenia dôchodkovej prognózy sa navrhuje povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti poskytovať Sociálnej poisťovni elektronicky a v lehotách ňou určených bezplatne údaje o rodnom čísle sporiteľa a jeho prognóze starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku II. piliera. Prognóza starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z II. piliera je nevyhnutým predpokladom tvorby dôchodkovej prognózy, pričom by nebolo hospodárne ani vhodné, aby Sociálna poisťovňa duplicitne prognózovala budúce dôchodky z II. piliera.
K bodu 42 [§ 240 ods. 2]
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť, že kontrolované obdobie na účely predpisovania penále určí Sociálna poisťovňa.
9
K bodom 43 a 44 [§ 242 ods. 3 a 4]
Doterajšia právna úprava nepočíta so situáciou, ktorú v aplikačnej praxi nemožno vylúčiť a to, že zaujatým zamestnancom môže byť aj vedúci zamestnanec kontroly, ktorý bol v konkrétnom prípade poverený na výkon kontroly, pričom podľa platnej právnej úpravy by zároveň o svojej vlastnej zaujatosti zároveň aj sám rozhodoval. Ďalším aplikačným problém je, že vedúci zamestnanec kontroly síce je povinný rozhodnúť o námietke zaujatosti, ale na druhej strane nie je kompetentný výkonom kontroly poveriť iných zamestnancov, o ktorých zaujatosť nemožno mať v konkrétnom prípade pochýb. V podmienkach Sociálnej poisťovne výkon kontrolnej činnosti patrí do vecnej pôsobnosti nielen pobočiek Sociálnej poisťovne, ale aj ústredia Sociálnej poisťovne. Činnosť pobočky riadi riaditeľ a činnosť ústredia generálny riaditeľ, ktorí v rámci svojej riadiacej pôsobnosti môžu vydávať poverenia na vykonanie kontroly, jeho zmenu alebo zrušenie. Zároveň, poverenie na riadenie kontrolnej činnosti Sociálnej poisťovne môže podľa vnútorných organizačných predpisov vyplývať aj iným osobám, spravidla vedúcim organizačných útvarov, v pôsobnosti ktorých je výkon kontrolnej činnosti Sociálnej poisťovne. Za účelom odstránenia aplikačných problémov a zefektívnenia rozhodovania o námietkach zaujatosti sa navrhuje, aby dotknuté osoby námietky zaujatosti zamestnancov kontroly oznamovali osobe, ktorá zamestnancov kontroly jej výkonom poverila a zároveň, aby táto osoba bola oprávnená o nich rozhodnúť.
K bodu 45 [§ 245 ods. 4]
Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 245 ods. 6 v prípade, ak kontrolou neboli zistené žiadne porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, o kontrole sa vypracuje záznam. Pretože v tomto prípade de facto neexistuje opodstatnený dôvod na podanie námietok voči kontrolným zisteniam, právna úprava v § 245 ods. 4 vo vzťahu k záznamu je obsolentnou. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby dodatok k záznamu o kontrole nebol jeho povinnou súčasťou.
K bodu 47 [§ 293fza a § 293fzb]
Navrhuje sa, aby nárok na starobný dôchodok, ktorý bol priznaný poistencom, ktorí získali obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok pred účinnosťou tohto zákona v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zachoval aj po účinnosti tohto zákona. Na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol pôvodne priznaný ako starobný dôchodok podľa predpisov sociálneho zabezpečenia účinných pred 1. januárom 2004 bolo zohľadnené okrem obdobia výkonu služby aj obdobie zamestnania alebo náhradná doba získaná podľa týchto predpisov pred 1. januárom 2004. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa na poberateľa tohto výsluhového dôchodku právna úprava nároku na dôchodkové dávky účinná od 1. júla 2023 nevzťahovala. V záujme vykonateľnosti právnej úpravy sa navrhuje, aby sa na sumu dôchodkovej dávky policajta a vojaka, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, alebo mu je priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorá sa určuje v súlade s § 274 ods. 2 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, primerane použila právna úprava určenia teoretickej sumy príslušného dôchodku podľa zákona účinného od 1. júla 2023.
Z dôvodu navrhovanej rozsiahlej aktualizácie prílohy č. 4 sa v § 293fzb ods. 1 a 2 navrhuje primeraná lehota (dva roky), v ktorej Sociálna poisťovňa v rámci kontrolných prehliadok, alebo ex offo (termín posúdenia trvania invalidity určí Sociálna poisťovňa) preskúma invaliditu u dotknutých poistencov. Vzhľadom na veľký počet poberateľov invalidných dôchodkov,
10
ktorým bude potrebné preskúmať invaliditu, sa navrhuje predĺženie lehoty na rozhodnutie na 90 dní.
Súčasne sa navrhuje ochrana získaných nárokov poberateľa invalidného dôchodku, ktorá zaručuje, že ak po preskúmaní trvania invalidity z dôvodu navrhovanej aktualizácie prílohy č. 4 nárok na invalidný dôchodok podľa novej právnej úpravy zanikne, zachová sa jeho aktuálny nárok na invalidný dôchodok (podľa súčasného platného znenia zákona, alebo podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), resp. ak suma aktuálne priznaného invalidného dôchodku bude vyššia ako suma invalidného dôchodku podľa navrhovanej právnej úpravy, bude sa mu aj naďalej vyplácať aktuálne priznaný invalidný dôchodok. Zároveň sa navrhuje, aby nárok na „nevýhodnejší“ invalidný dôchodok z dôvodu súbehu nárokov na ich výplatu zanikol.
K bodu 48 [§ 293gb]
V súvislosti s administratívnou náročnosťou zavedenia právnej úpravy dôchodkovej prognózy, ako aj v súvislosti s potrebou vydania súvisiaceho opatrenia (všeobecne záväzného právneho predpisu v sociálnom poistení a starobnom dôchodkovom sporení) sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa dôchodkovú prognózu prvý krát zaslala v roku 2026.
K bodu 49 [§ 294ab]
Z dôvodu, že sa pre Sociálnu poisťovňu zavádza povinnosť viesť elektronický účet poistenca, ktorý nahrádza (pasívny) individuálny účet poistenca ako povinnosť zasielať/sprístupniť poistencovi dôchodkovú prognózu sa navrhuje zrušenie opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 157/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú náležitosti informácie o stave individuálneho účtu poistenca a náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca. Elektronický účet poistenca napĺňa požiadavky na realizáciu informatizácie verejnej správy, v rámci ktorej by mal byť vytvorený čo najväčší priestor na efektívnu komunikáciu v online prostredí.
K bodu 50 [Príloha č. 4]
Navrhuje sa úprava prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorá stanovuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov (ďalej len „príloha č. 4“). Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby úprava percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedala na základe najnovších medicínskych poznatkov závažnosti poškodenia zdravia, čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. uznanie invalidity s vyššou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a tým aj vplyv na nárok na invalidný dôchodok a jeho výšku.
Na aktualizácii Prílohy č. 4 sa podieľala pracovná skupina zložená z posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí upravovali jednotlivé položky v kapitolách tak, aby odzrkadľovali najnovšie medicínske poznatky. Posudkoví lekári problematiku jednotlivých ochorení konzultovali s hlavnými odborníkmi Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a aj inými špecialistami z príslušných medicínskych odborov. Novela prílohy prispieť aj k lepšej odbornej komunikácii medzi posudkovými lekármi a odbornými lekármi z iných medicínskych odborov, ktorých lekárske nálezy predkladané na posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity.
Cieľom aktualizácie Prílohy č. 4 je:
1)zaradiť čo najširší okruh skupín ochorení, čím by sa predišlo k nutnosti porovnania niektorých chorôb z inou chorobou, ktorá je svojim funkčným dopadom najviac
11
porovnateľná, lebo tieto porovnania zo strany poistencov vnímané nedôveryhodne. Preto boli zaradené do jednotlivých kapitol nové oddiely, ale aj nová kapitola XVI Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory a kapitola XVII Iné ochorenia, ktoré nie zahrnuté v predchádzajúcich XVI. kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe (napr. zriedkavé choroby, niektoré chromozómové anomálie a iné),
2)upraviť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri niektorých ochoreniach tak, aby presvedčivo zodpovedala závažnosti poškodenia zdravia, čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na vyššiu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým aj vplyv na výšku invalidného dôchodku,
3)upraviť názvoslovie niektorých skupín chorôb, ak v priebehu rokov došlo k ich zmene,
4)zabezpečiť, aby všetky ochorenia boli posúdené na účely invalidity podľa najnovších poznatkov medicíny v súlade s medicínou založenou na dôkazoch,
5)v prílohe používať terminológiu, ktorá je v medicíne bežne zaužívaná, je zrozumiteľná a je správne chápaná celou lekárskou spoločnosťou, napríklad slovo „včasný“.
V súvislosti s niektorými onkologickými ochoreniami bol spresnený pojem „včasný“, ktorý v medicíne znamená včasné zistenie existujúceho ochorenia, (kedy je choroba vo vyliečiteľnom štádiu), včasné diagnostikovanie, včasné štádium ochorenia, včasná intervencia.
Slovo „včasný/é“ je v medicíne bežne zaužívané a je správne chápané celou lekárskou spoločnosťou. Podstatne menej často sa používa termín s rovnakým významom „skorý“ alebo „raný“. Preto sa navrhuje aj v prílohe používať terminológiu, ktorá je bežne zaužívaná, zrozumiteľná.
Do jednotlivých kapitol boli zavedené nové oddiely C a nové kapitoly XVI a XVII.
V Kapitole XVI ide o zhubné nádory bližšie nešpecifikované, ktoré len ťažko prirovnateľné svojim pôvodom k nádorom uvedeným v ostatných kapitolách tejto prílohy, avšak ich posudzovanie na účely invalidity musí byť také isté ako pri iných zhubných nádoroch.
V kapitole XVII ide o Iné ochorenia, ktoré nie zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe (napr. zriedkavé choroby, niektoré chromozómové anomálie a iné).
Pre ochorenie COVID 19 - infekčné vírusové ochorenie nebol dôvod na vytvorenie zvláštnej položky. V Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je uvedená Kapitola č. I Infekčné a parazitárne choroby a v položke č. 1 vírusové infekcie a bakteriálne choroby, zoonózy, protozoálne choroby, ricketsiózy, helmintózy, mykózy, lues a ich následky, kde sa bez problémov zaradí aj ochorenie COVID 19.
Podľa toho, ktorý orgán je najviac postihnutý, nie je pre posudkového lekára problém zaradiť Postcovidový syndróm do kapitol v Prílohe č. 4 napr. do Kapitoly V duševné choroby a poruchy správania, ak prevažujú psychické problémy, do Kapitoly VI Choroby nervového systému, ak prevažujú neurologické príznaky , do Kapitoly VIII Choroby dýchacej sústavy, ak prevažujú dýchacie ťažkosti, ktoré sú v rámci postcovidovému syndrómu najčastejšie alebo do Kapitoly IX – Choroby obehovej sústavy, ak prevažujú príznaky kardiovaskulárne.
V prípade, že splnené podmienky pre uznanie choroby z povolania pre ochorenie COVID-19, táto sa hlási ako choroba z povolania podľa Prílohy č. 1 k zákonu o sociálnom poistení pod položkou 24 - Zoznam chorôb z povolania „Infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb a parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí“.
12
Choroba z povolania COVID-19, v Prílohe č. 1 svoje zaradenie v položke č. 24, pretože patrí medzi infekčné choroby.
K čl. II a III
Navrhuje sa predĺženie lehoty na zasielanie výpisu z osobného dôchodkového účtu sporiteľa, výpisu z osobného účtu a výkazu predpokladaných dôchodkových dávok účastníka a výpisu z osobného účtu a výkazu dôchodkových dávok poberateľa dávky, a to do konca marca kalendárneho roka. Dôvodom je potreba generovania údajov, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť zasiela Sociálnej poisťovni na účely zostavenia dôchodkovej prognózy, ako aj skrátenie obdobia medzi zasielaním dôchodkovej prognózy (máj) a výpisov z II. a III. piliera (podľa účinnej regulácie január, resp. február).
K čl. IV
Navrhuje sa účinnosť 1. júla 2023 okrem čl. I bodov 28, 29, 32, 38, 41, 48 a 49, čl. II a III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024.
Bratislava 22. februára 2023
Eduard Heger, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Milan Krajniak, v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky