DÔVODOVÁ SPRÁVAA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Hattas, Peter Cmorej, Vladimíra Marcinková, Juraj Krúpa, Ján Benčík, Peter Osuský, Jarmila Halgašová a Marián Viskupič.
Cieľom návrhu zákona je precizovanie a rozšírenie možností použitia výnosu z poplatku za rozvoj aj na stavbu a rekonštrukciu pohrebísk, ako aj na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok.
Prax samospráv pri používaní výnosu z poplatku za rozvoj ukázala okrem doteraz taxatívne vymenovaných možností použitia poplatku aj ďalšie oblasti, v ktorých je použitie poplatku na budovanie infraštruktúry, či údržbu stávajúcej účelné a žiadané.
Špecifickým účelom použitia poplatku v samosprávach je výstavba, rozširovanie, prípadne dostavba cintorínov, v širšom význame pohrebísk, ktoré môžu obsahovať cintoríny, kolumbáriá, urnové háje, rozptylové lúky a vsypové lúky. Táto infraštruktúra je neodmysliteľnou súčasťou miest a obcí a jej rozširovanie nutnou podmienkou skvalitňovania života občanov.
Ďalším špecifickým účelom použitia poplatku sú kultúrne pamiatky vo vlastníctve miest a obcí, ktoré si v zmysle zákona vyžadujú ochranu, pravidelnú obnovu, reštaurovanie, regeneráciu. Ide napr. o kostoly, kaplnky, cintoríny, sochy, školy, rôzne meštianske a bytové domy. Zväčša ide o stavby, ktorých využitie je nekomerčné, resp. výnosy z využívania týchto nehnuteľností nepostačujú ani na ich základnú údržbu. Náklady na obnovu a reštaurovanie týchto kultúrnych pamiatok sú často výrazne vyššie, ako náklady na rekonštrukcie bežných nehnuteľností z dôvodu presných postupov a materiálov požadovaných pri rekonštrukcii pamiatkovými úradmi. Zapojenie poplatku za rozvoj ako jeden zo zdrojov na ich obnovu je preto účelné.
Návrh zákona dáva samosprávam širšie možnosti zapojenia prostriedkov z vybraného poplatku za rozvoj do svojich rozpočtov.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.