BOX 1 – Aktivovanie sankcií platnej dlhovej brzdy v roku 2023
V roku 2023 sa opätovne aktivujú najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy, ktoré budú žiadať hlasovanie o dôvere vláde a prípravu vyrovnaného rozpočtu na rok 2024. Úniková klauzula dlhovej brzdy z nástupu novej vlády aktivovaná v máji 2021 sa ukončí začiatkom leta 2023. Počas 24 mesiacov z tohto titulu dlhová brzda nepožadovala plnenie najprísnejších sankcií 3. až 5. dlhového pásma, ktoré SR prekročila v roku 2020. Sankcie v tomto čase žiadali, aby ministerstvo financií Národnej rade SR zaslalo písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane opatrení na jeho zníženie, a zmrazenie platov členov vlády na úroveň predchádzajúceho rozpočtového roka. Po opätovnej aktivácii sankcií vyšších pásiem dlhovej brzdy bude v budúcom roku, vzhľadom na predpokladanú úroveň dlhu v najvyššom pásme, ústavný zákon požadovať splnenie najprísnejších sankcií:
•ministerstvo financií v lete 2023 zaviaže 3 % z celkových výdavkov schváleného štátneho rozpočtu na rok 20238,
•zmrazia sa prostriedky v rezervách predsedu vlády a vlády SR v rozpočte na rok 2023,
•vláda nesmie predložiť do NR SR návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024 s medziročným nominálnym rastom výdavkov,
•vláda je súčasne povinná na rok 2024 predložiť do NR SR návrh rozpočtu verejnej správy s vyrovnaným schodkom,
•vláda požiada NR SR o hlasovanie o dôvere,
•obce a VÚC sú povinné schváliť vyrovnané alebo prebytkové rozpočty.
Novela ústavného zákona, schválená vládou v roku 2020 a čakajúca na odobrenie parlamentom, by odvrátila hrozbu skokovo vyrovnaného rozpočtu v roku 2024 a ústavne posilnila systémovú konsolidáciu verejných financií. Fiškálnemu útesu v roku 2024 v podobe skokovo vyrovnaného rozpočtu z očakávaného deficitu 6,4 % v 2023 je možné sa vyhnúť schválením novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Novela po 10 rokoch skúseností s fungovaním dlhovej brzdy prináša legislatívne úpravy, ktoré by mali efektívnejšie zabezpečiť zdravé a udržateľné verejné financie. Prvou zmenou je zúženie sankčných pásiem z piatich na štyri a súčasne sprísnenie ich sankcií. Novelizovaním zákona by na rozdiel od súčasnosti bola vláda povinná prijímať konsolidačné opatrenia už pri najnižšom sankčnom pásme a znižovať zadlženie, pričom najprísnejšie sankcie vyrovnaného rozpočtu a hlasovania o dôvere by sa zachovali. Zmenu by priniesol aj prechod na ukazovateľ čistého dlhu, ktorý by zefektívnil riadenie likvidity pri obsluhe štátneho dlhu očistením súčasného indikátora najmä o hotovostnú rezervu. Štát by tak bol schopný využiť priaznivé podmienky na finančnom trhu a predzásobiť sa bez vplyvu na sankčné pásma, čo sa v rokoch 2020 a 2021 ukázalo ako problematické.
Posilnil by sa tiež princíp proti-cyklickosti dlhovej brzdy, ale aj umožnilo každej vláde vyhnúť sa hlasovaniu o dôvere v prípade plnenia sankcií v predchádzajúcich rokoch. S cieľom posilniť proti-cyklickosť by úprava