Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
2/2023  
NÁSTROJE ZMIERŇOVANIA DOSAHOV  
KLIMATICKEJ ZMENY  
Aktualizácia a doplnenie materiálu Prehľad č. 03/2020 Stratégia boja  
s negatívnymi dôsledkami globálnych klimatických zmien (apríl 2020)  
Anotácia:  
Materiál je sčasti aktualizáciou  
Prehľadu č. 03/2020, a to v kapitolách  
Legislatívny rámec EÚ, Medzinárodné  
strategické dokumenty a ciele EÚ  
a Stratégia Slovenskej republiky. Štvrtá  
časť – Boj proti klimatickej zmene vo  
vybraných štátoch Európy je nová  
a prináša prehľad legislatívnych  
a strategických nástrojov v danej  
oblasti.  
Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
klimatická zmena, nepriaznivé dopady  
zmeny klímy, emisie, skleníkové plyny,  
obnoviteľné zdroje energie, energetická  
efektívnosť  
Bratislava  
február 2023  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Údaje použité v materiáli sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
NÁSTROJE ZMIERŇOVANIA DOSAHOV KLIMATICKEJ ZMENY  
Aktualizácia a doplnenie materiálu Parlamentného inštitútu Prehľad č. 03/2020  
Stratégia boja s negatívnymi dôsledkami globálnych klimatických zmien (apríl 2020)  
Anotácia  
Materiál je sčasti aktualizáciou Prehľadu č. 03/2020, a to v kapitolách Legislatívny rámec EÚ,  
Medzinárodné strategické dokumenty a ciele EÚ a Stratégia Slovenskej republiky. Štvrtá časť – Boj  
proti klimatickej zmene vo vybraných štátoch Európy je nová a prináša prehľad legislatívnych  
a strategických nástrojov v danej oblasti.  
Kľúčové slová  
klimatická zmena, nepriaznivé dopady zmeny klímy, emisie, skleníkové plyny, obnoviteľné zdroje  
energie, energetická efektívnosť  
TOOLS TO MITIGATE THE CONSEQUENCES OF CLIMATE CHANGE  
Updating and supplementing the material of the Parliamentary Institute Factsheet no. 03/2020  
Strategy to combat the negative consequences of global climate change (April 2020)  
Annotation  
The presented material is partly an update of Factsheet no. 03/2020: in the sections Legislative  
framework of the EU, International strategic documents and objectives of the EU and Strategy of the  
Slovak Republic. The fourth part Combating climate change in selected European states is new and  
provides an overview of legislative and strategic tools in this area.  
Key Words  
climate change, adverse effects of climate change, emissions, greenhouse gases, renewable energy  
sources, energy efficiency  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
4
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
1. Legislatívy rámec EÚ  
Legislatíva upravujúca opatrenia a politiky EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám je  
veľmi rozsiahla, takže nie je možné uvádzať plný výpočet všetkých súvisiacich právnych  
predpisov. Niektoré z nich boli uvedené už v Prehľade Odboru Parlamentný inštitút  
č. 03/2020, niektoré ďalšie relevantné právne normy, ktoré sa budú spomínať aj v ďalšom texte,  
uvádzame na doplnenie:  
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom  
ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030,  
ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov  
1
podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (ďalej len „nariadenie  
o zdieľanom úsilí“)  
Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení  
systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve,  
a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (ďalej len „smernica o EÚ ETS)  
2
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení  
energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho  
parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho  
parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ  
a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje  
3
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013  
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa  
stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES)  
4
č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy)  
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií  
skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy  
2 Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania  
3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení  
v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009,  
smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ  
4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie  
5
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
2. Medzinárodné strategické dokumenty, dokumenty a ciele EÚ  
2.1 Šiesta hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy IPCC  
5
V roku 2022 IPCC vydalo aj kompletnú šiestu hodnotiacu správu . Ich kľúčové zistenia  
zdôrazňujú naliehavosť opatrení v oblasti klímy so zameraním na rovnosť a spravodlivosť.  
Dôkazy sú jednoznačné: zmena klímy ohrozuje blaho ľudí a zdravie planéty. V správe sa  
zistilo, že ľudské emisie skleníkových plynov zachytávajúcich teplo už oteplili klímu takmer  
o 1,1 ˚C od pred industriálnych čias (od roku 1750). Očakáva sa, že v priebehu niekoľkých  
nasledujúcich desaťročí dosiahne alebo prekročí nárast globálnej priemernej teploty 1,5 ˚C.  
Tieto zmeny ovplyvnia všetky oblasti Zeme.  
2.2 Konferencia OSN COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu  
Od 6. novembra do 20. novembra 2022 v egyptskom Šarm aš-Šajchu prebehla konferencia OSN  
6
známa ako COP27 , ktorá bola 27. konferenciou OSN o zmene klímy. Zúčastnilo sa viac ako  
90 hláv štátov a zástupcov 195 krajín. Konferencia v roku 2022 viedla k vytvoreniu prvého  
fondu na krytie strát a škôd obzvlášť zraniteľným krajinám. Generálny tajomník OSN Antonio  
Guterres privítal rozhodnutie a označil fond za nevyhnutný a povedal, že je potrebné urobiť  
viac pre drastické zníženie emisií už teraz. Zdôraznil, že hranica, ktorú nesmieme prekročiť,  
je tá, ktorá posúva našu planétu nad teplotný limit 1,5 ˚C a vyzval svet, aby nepoľavil v boji za  
klimatickú spravodlivosť a klimatické ambície. 28. zasadnutie Konferencie zmluvných strán  
(COP 28) UNFCCC sa zíde od 30. novembra do 12. decembra 2023. Uskutoční sa v Spojených  
arabských emirátoch.  
2.3 Ôsmy environmentálny akčný program  
7
V roku 2022 bol prijatý v poradí 8. Environmentálny akčný program. Environmentálne akčné  
programy už vyše 40 rokov poskytujú EÚ politické rámce, ktoré prinášajú výsledky  
a zabezpečujú predvídateľné a koordinované opatrenia na účely európskej politiky v oblasti  
životného prostredia a zmeny klímy. Cieľom 8. EAP je spravodlivo a inkluzívne urýchliť zelenú  
transformáciu v súlade s dlhodobým cieľom do roku 2050 „Žiť dobre v rámci možností našej  
planéty“. Program obsahuje šesť tematických prioritných cieľov, ktoré sa týkajú znižovania emisií  
skleníkových plynov, prispôsobovania sa zmene klímy, modelu regeneračného rastu, cieľa  
nulového znečistenia, ochrany a obnovy biodiverzity a zníženia kľúčových environmentálnych  
a klimatických vplyvov súvisiacich s výrobou a spotrebou.  
5 IPCC Sixth Assessment Report. Dostupné na internete (v angličtine): https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg2/  
6
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
2.4 Cieľový plán klímy do roku 2030  
V septembri 2020 bolo prijaté Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade,  
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Ambicióznejšie  
klimatické ciele pre Európu na rok 2030. Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti  
8
v prospech našich občanov. V tomto oznámení Komisia posilňuje ambíciu EÚ znížiť do  
roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.  
Ide o podstatné zvýšenie v porovnaní s existujúcim cieľom smerom nahor oproti  
predchádzajúcemu cieľu aspoň o 40 %. Zvýšenie ambícií do roku 2030 pomôže tvorcom  
politík a investorom poskytnúť istotu, aby rozhodnutia prijaté v nadchádzajúcich rokoch  
neobmedzovali úrovne emisií, ktoré by boli v rozpore s cieľom EÚ byť do roku 2050  
klimaticky neutrálnou.  
Dňa 14. júla 2021 Európska komisia prijala sériu legislatívnych návrhov, v ktorých sa uvádza,  
ako má v úmysle dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050 vrátane prechodného  
cieľa minimálne 55 % čistého zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. V balíku sa  
navrhuje revízia niekoľkých právnych predpisov EÚ v oblasti klímy vrátane smernice o EÚ  
ETS, nariadenia o zdieľanom úsilí a právnych predpisov v oblasti dopravy a využívania pôdy,  
pričom sa v reálnych podmienkach stanovujú spôsoby, akými chce Komisia dosiahnuť ciele  
EÚ v oblasti klímy v rámci Európskej zelenej dohody.  
2.5 Európska zelená dohoda (European Green Deal)  
9
Európsku zelenú dohodu prijal Európsky parlament 24. júna 2021 a týmto krokom sa cieľ na  
redukciu emisií o 55 % do roku 2030 a cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu stali  
právne záväznými. EÚ tak bude pripravená dosiahnuť po roku 2050 negatívne emisie. Tento  
krok ju umiestňuje na vedúce postavenie v globálnom boji proti zmene podnebia. Balík zahŕňa  
iniciatívy týkajúce sa klímy, životného prostredia, energetiky, dopravy, priemyslu,  
poľnohospodárstva a trvalo udržateľného financovania – ktoré sú všetky navzájom úzko  
prepojené.  
Prínosom pre podniky bude aj vytváranie príležitostí v oblastiach, v ktorých si Európa kladie  
za cieľ stanoviť globálne štandardy. Očakáva sa tiež, že sa vytvoria pracovné miesta napríklad  
v oblasti obnoviteľnej energie, energeticky efektívnych budov a procesov.  
8 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a  
7
 
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
2.6 Balík „Fit for 55“  
Pre dosiahnutie cieľa do roku 2030 navrhla Komisia v roku 2021 balíček 6 nových a 13  
10  
aktualizovaných legislatívnych opatrení známy pod názvom „Fit for 55“ v oblasti klímy  
a energetiky.  
Parlament prijal 22. júna 2022 pozíciu k:  
znečisťujúce odvetvia, ako sú sektor budov a cestná doprava, a s cieľom postupne  
zavedeniu mechanizmu na zabránenie únikom uhlíka a zavedenie dovozného cla na  
uhlík na dovážaný tovar s cieľom zabrániť premiestňovaniu výroby o krajín s menej  
sociálnemu klimatickému fondu na zabezpečenie spravodlivej energetickej  
transformácie prostredníctvom riešenia z toho vyplývajúcej energetickej chudoby  
a chudoby v oblasti mobility, financovaný z aukcií kvót ETS  
Začiatkom júna poslanci EP prijali pozíciu k:  
zdieľaniu spoločného úsilia medzi krajinami EÚ s cieľom zvýšiť národné ciele zníženia  
emisií v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS, najmä v doprave, poľnohospodárstve,  
revízii emisných kvót pre leteckú dopravu s cieľom zahrnúť do systému všetky lety  
z Európskeho hospodárskeho priestoru a potenciálne riešenie pre lety mimo EÚ  
(známe ako CORSIA)  
2.7 Siedma správa o stave Energetickej únie  
11  
Správa za rok 2022 zverejnená 18. októbra 2022 je treťou správou od prijatia Európskej zelenej  
12  
dohody a prvou po prijatí plánu REPowerEU . Zdôrazňuje výzvy, ktorým čelil energetický  
sektor za posledných 12 mesiacov, a pokrok dosiahnutý pri riešení krátkodobých problémov  
a dlhodobých cieľov Európy v oblasti klímy. Správa predovšetkým hodnotí reakciu energetickej  
politiky EÚ na súčasnú energetickú krízu, ktorú zhoršila ruská vojna na Ukrajine.  
10 Zelená dohoda. Ako chce EÚ pracovať na klimatickej neutralite a udržateľnosti. C. d.  
8
 
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
2.8 Európsky klimatický zákon  
13  
Európsky klimatický zákon (European Climate Law) reguluje formou zákona cieľ stanovený  
v Európskej zelenej dohode - aby sa európske hospodárstvo a spoločnosť stali klimaticky  
neutrálnymi do roku 2050. Zákon tiež stanovuje prechodný cieľ znížiť do roku 2030 čisté  
emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.  
Klimatická neutralita do roku 2050 znamená dosiahnutie čistých nulových emisií  
skleníkových plynov pre krajiny EÚ ako celok, najmä znížením emisií, investíciami do  
zelených technológií a ochranou prírodného prostredia. Cieľom zákona je zabezpečiť, aby  
všetky politiky EÚ prispievali k tomuto cieľu a aby všetky sektory hospodárstva a spoločnosti  
zohrávali svoju úlohu.  
Európsky klimatický zákon bol uverejnený v úradnom vestníku 9. júla 2021 a účinnosť  
nadobudol 29. júla 2021.  
2.9 Stratégia EÚ na adaptáciu na zmenu klímy (2021)  
Európska komisia prijala 24. februára 2021 svoju novú stratégiu EÚ na prispôsobenie sa zmene  
14  
klímy . Nová stratégia stanovuje, ako sa môže Európska únia prispôsobiť nevyhnutným  
vplyvom zmeny klímy a stať sa do roku 2050 odolnou voči zmene klímy. Stratégia má tieto  
hlavné ciele: urobiť adaptáciu inteligentnejšou, rýchlejšou a systémovejšou a zintenzívniť  
medzinárodné opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy.  
14 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru  
9
 
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
3. Stratégia Slovenskej republiky  
15  
3.1 Plán obnovy a odolnosti SR  
Dňa 16. júna 2021 schválila vláda SR Plán obnovy a odolnosti SR. Dňa 21. júna 2021 prišla  
predsedníčka Európskej komisie na Slovensko odovzdať pozitívne hodnotenie slovenského  
plánu obnovy a dňa 13. júla 2021 schválila Plán obnovy a odolnosti SR Rada EÚ pre  
hospodárske a finančné záležitosti.  
Plán obnovy je rozsiahly dokument založený na niekoľkých prioritách, ktoré sa zameriavajú  
na kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy. Každá z nich sa skladá  
z tematických komponentov, ktorých je spolu osemnásť. Tieto v sebe zahŕňajú reformy  
a investície s presnou finančnou alokáciou ako aj časovým harmonogramom, do kedy majú  
byť splnené. Delia sa menšie časti, tzv. míľniky a ciele, teda kvalitatívne a kvantitatívne  
ukazovatele, na základe ktorých je možné sledovať, čo má byť výsledok daného opatrenia na  
to, aby sa plán úspešne zrealizoval.  
Podmienkou EÚ pre poskytovanie finančných zdrojov z Plánu obnovy je súlad  
s odporúčaniami pre Slovensko (CSRs): vzdelávanie, zdravotníctvo, energetika/zelená  
ekonomika, výskum, vývoj, inovácie, digitalizácia, verejná správa, udržateľnosť verejných  
financií, trh práce, penzie, sociálna inklúzia. Príspevok k prechodu na zelenú ekonomiku môže  
predstavovať 37 % celkovej alokácie zdrojov. Príspevok na prechod na digitálnu ekonomiku  
16  
20 % celkovej alokácie. Plán obnovy musí spĺňať princíp „DO NO SIGNIFICANT HARM“ .  
Hlavné komponenty v oblasti Zelená ekonomika a alokácia prostriedkov:  
Oblasť  
Komponent  
Plánovaná  
alokácia  
Spolu  
Obnoviteľné zdroje energie  
a energetická infraštruktúra  
232 mil. eur  
Obnova budov  
741 mil. eur  
801 mil. eur  
368 mil. eur  
159 mil. eur  
2301  
mil. eur  
Zelená  
ekonomika  
Udržateľná doprava  
Dekarbonizácia priemyslu  
Adaptácia na zmenu klímy  
10  
 
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Uznesením vlády SR č. 767/2021 zo dňa 14.12.2021 vznikla Rada vlády SR pre Plán obnovy  
a odolnosti Slovenskej republiky. Rada je odborným, poradným a konzultačným orgánom  
vlády pre otázky týkajúce sa vykonávania Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.  
3.2 Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy  
17  
(august 2021)  
Vláda SR sa hlási k medzinárodným záväzkom v oblasti adaptácie, tak, ako sú definované  
v Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy a v Parížskej dohode a k implementácii Stratégie  
Európskej únie pre adaptáciu na zmenu klímy. Slovenská republika definuje adaptáciu na  
zmenu klímy ako svoju prioritu v strategickom dokumente Zelenšie Slovensko: Stratégia  
environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030. Hlavným nástrojom pre  
zvýšenie adaptačnej schopnosti Slovenskej republiky je v roku 2018 prijatá aktualizácia  
Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy (ďalej len „národná́ adaptačná́  
stratégia“ alebo „NAS“). Akčný plán pre implementáciu aktualizovanej Stratégie adaptácie  
SR na zmenu klímy (ďalej len „národný akčný plán“ alebo „NAP“) je implementačný  
dokument, ktorý sa zameriava na podporu realizácie definovaných cieľov NAS v praxi  
a napĺňa jej rámec konkrétnymi opatreniami a úlohami. Tie by mali byť implementované  
v krátkodobom (2021 – 2023) a strednodobom horizonte (2024 2027).  
Na základe kombinácie analytickej štúdie a participatívneho procesu prípravy NAP definuje  
hlavné nadrezortné a rezortné strategické ciele a popisuje, akým spôsobom k nim prispejú  
opatrenia. Identifikované krátkodobé a strednodobé opatrenia sú rozpracované do  
konkrétnych implementačných úloh. Úlohy sú definované ako konkrétne zamerané aktivity  
a kroky, ktoré sú časovo ohraničené a majú svojho gestora, pričom si vyžadujú rôznu mieru  
spolupráce zainteresovaných subjektov a potreby financovania.  
Jadrom NAP je 7 špecifických oblastí: ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné  
poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie  
a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Každá  
z týchto 7 oblastí má svoj špecifický cieľ, z ktorých každý má definované svoje základné princípy  
a špecifické opatrenia, ktoré v danom segmente definujú úlohy. Spolu bolo identifikovaných 45  
špecifických opatrení a v ich rámci 169 úloh pre obdobie platnosti NAP do roku 2027.  
3.3 Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030  
18  
(s výhľadom do roku 2050)  
Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej  
len NuS) schválila vláda SR 5. marca 2020. NuS predstavuje odpoveď SR na záväzky v boji  
proti klimatickej zmene vyplývajúce z členstva v Európskej únii a v Organizácií spojených  
18 Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030. Dostupné na internete:  
https://www.minzp.sk/klima/nizkouhlikova-strategia/. NuS by mala byť aktualizovaná do 1. januára 2025. Podľa  
vyjadrenia MŽP SR by tak malo byť možné vyčísliť príspevok dodatočných riešení na dosiahnutie klimatickej  
11  
 
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
národov, a s tým spojenú povinnosť vypracovať dlhodobú stratégiu s dosahom na minimálne  
30 rokov. Cieľom stratégie je identifikácia existujúcich a návrh nových dodatočných opatrení  
v rámci SR pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.  
19  
3.4 Integrovaný Národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (NECP)  
Plán schválila vláda SR uznesením č. 606/2019 z dňa 11. 12. 2019. Je vypracovaný v zmysle  
čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto  
plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných  
štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická  
efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer  
dekarbonizácie.  
Národné ciele do roku 2030:  
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %  
Podiel OZE spolu: 19,2 %  
Podiel OZE v doprave: 14 %  
Energetická efektívnosť: 30,3 %  
Prepojenie elektrických sústav: 52 %  
3.5 Národné správy o zmene klímy  
V súčasnosti sa, podľa informácie Ministerstva životného prostredia SR, finalizuje 8. Národná  
správa o zmene klímy, ktorá by mala byť vydaná začiatkom roku 2023.  
12  
 
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
4. Boj proti klimatickej zmene vo vybraných štátoch Európy –  
národné stratégie a zákony o zmene klímy  
Od členských štátov EÚ sa vyžaduje, aby vypracovali národné dlhodobé stratégie o tom, ako  
plánujú dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov potrebné na splnenie záväzkov  
vyplývajúcich z Parížskej dohody a cieľov EÚ. Národné dlhodobé stratégie a stratégia EÚ musia  
s perspektívou aspoň 30 rokov pokrývať:  
celkové zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie ich odstraňovania pomocou  
záchytov;  
znižovanie emisií a zvyšovanie záchytov emisií v jednotlivých sektoroch vrátane  
elektriny, priemyslu, dopravy, vykurovania a chladenia budov (obytné a terciárne),  
poľnohospodárstva, odpadov a využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného  
hospodárstva;  
očakávaný pokrok pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových  
plynov vrátane intenzity skleníkových plynov, intenzity CO hrubého domáceho  
2
produktu, súvisiacich odhadov dlhodobých investícií a stratégií súvisiaceho výskumu,  
vývoja a inovácií;  
v uskutočniteľnom rozsahu očakávaný sociálno-ekonomický účinok opatrení na  
dekarbonizáciu vrátane, okrem iného, aspektov súvisiacich s makroekonomickým  
a sociálnym rozvojom, zdravotnými rizikami a prínosmi a ochranou životného  
prostredia;  
prepojenia na iné národné dlhodobé ciele, plánovanie a iné politiky a opatrenia  
a investície.  
Národné stratégie, ktoré boli Európskej komisii zaslané do 11. novembra 2022 sa nachádzajú na  
webe (v angličtine):  
Pokrok v plnení jednotlivých záväzkov, vyplývajúcich z dohôd na úrovni EÚ tak, ako ho  
jednotlivé štáty reportujú Európskej komisii, sa nachádza na internetovej stránke (v angličtine):  
4.1 FÍNSKO  
20  
Nový fínsky zákon o zmene klímy nadobudol platnosť 1. júla 2022. Predchádzajúci zákon  
o zmene klímy, prvý vo Fínsku, bol prijatý v roku 2015. Nový zákon obsahuje ustanovenia  
o klíme, plánovanie politiky zmeny klímy a súvisiace monitorovanie a stanovuje národné ciele  
v oblasti klímy. Zákon ukladá povinnosti aj štátnym orgánom.  
20 Climate Change Act. Dostupné na internete (v angličtine; text samotného zákona vo fínskom jazyku):  
13  
 
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Reformovaný zákon stanovuje nové alebo aktualizované ciele znižovania emisií na roky 2030,  
2040 a 2050. Ciele sú stanovené tak, aby zabezpečili, že Fínsko bude do roku 2035 klimaticky  
neutrálne, cieľom zníženia emisií do roku 2050 je aspoň 90 %, pričom sa bude snažiť dosiahnuť  
-95 %. Zákon obsahuje ustanovenia o plánovaní politiky v oblasti zmeny klímy (vrátane  
adaptačného plánovania a sektora využívania pôdy) a súvisiaceho monitorovania.  
Tento zákon ustanovuje strednodobé a dlhodobé plány. Dlhodobé plány zahŕňajú alternatívy  
na dosiahnutie dlhodobého emisného cieľa a vyžadujú schválenie každých 10 rokov, zatiaľ čo  
strednodobé plány sa týkajú opatrení mimo systému obchodovania s emisiami (doprava,  
bývanie, poľnohospodárstvo) a majú byť schválené raz za volebné obdobie a príslušná vláda je  
povinná podať správu parlamentu o plnení.  
V pláne na prispôsobenie sa stanovuje preskúmanie rizík a zraniteľnosti, ktoré sa má schváliť  
raz za 10 rokov. Zákon ďalej upravuje aj ustanovenie multidisciplinárneho odborného orgánu  
21  
na podporu plánovania klimatickej politiky.  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona:  
● Zníženie emisií skleníkový ch plynov o 90 % (95 %) do roku 2050 oproti roku 1990  
22  
Fínska dlhodobá rozvojová stratégia nízkych emisií skleníkových plynov bola predložená  
UNFCCC v októbri 2020. Fínska dlhodobá stratégia stanovuje scenáre a hodnotenia vplyvu  
týkajúce sa národného cieľa uhlíkovej neutrality stanoveného na rok 2035 a vývoja v oblasti  
emisií a odstraňovania skleníkových plynov (GHG) do roku 2050.  
23  
Národná klimatická a energetická stratégia načrtáva opatrenia, ktorými Fínsko splní  
klimatické záväzky EÚ na rok 2030 a dosiahne ciele stanovené v zákone o zmene klímy na rok  
2030.  
V apríli 2021 prijala fínska vláda uznesenie o Strategickom programe obehového hospodárstva.  
Cieľom programu je do roku 2035 transformovať hospodárstvo na hospodárstvo založené na  
princípoch obehového hospodárstva a jeho súčasťou sú aj ciele na obmedzenie nadmernej  
spotreby prírodných zdrojov.  
Podľa zákona o zmene klímy je vláda tiež povinná každoročne predkladať parlamentu správu  
o implementácii klimatickej politiky a pokroku pri dosahovaní cieľov znižovania emisií  
24  
stanovených v zákone (Výročná správa o klíme 2022 ).  
23 Carbon neutral Finland 2035 – national climate and energy strategy. Dostupné na internete (v angličtine):  
24 Annual Climate Report 2022. Dostupné na internete (v angličtine): https://ym.fi/en/annual-climate-report  
14  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
4.2 FRANCÚZSKO  
Zákon č. 2021-1104 o boji proti zmene klímy a odolnosti schválený v roku 2021.  
25  
Ide o 305-článkový dokument, ktorý sa zameriava najmä na spotrebu (články 2 až 29), prácu  
a výrobu (30-102), dopravu (103-147), bývanie (148-251), potravinovú bezpečnosť (252-278),  
posilnenie právnej ochrany životného prostredia (279-297) a monitorovanie klímy a životného  
prostredia (298-305).  
V článku 1 zákona štát opätovne potvrdzuje svoj záväzok rešpektovať ciele znižovania emisií  
skleníkových plynov v súlade s nariadením EÚ 2018/842 a Parížskou dohodou.  
Články 7 až 22 o dohľade nad reklamou a jej regulácii obmedzujú vystavenie produktov  
a služieb s nadmerným vplyvom na klímu, najmä fosílnych palív (2022) a vysoko znečisťujúcich  
automobilov (2028). Od 1. marca 2022 budú musieť výrobcovia áut uvádzať v reklamách emisnú  
triedu CO svojho vozidla.  
2
Opatrenia súvisiace s dopravou zahŕňajú:  
1) povinnosť pre mestá alebo metropolitné oblasti s viac ako 150 000 obyvateľmi zriadiť  
nízkoemisnú zónu mobility do 31. decembra 2024,  
2) zákaz letov na francúzskom území, ak túto trasu poskytuje aj celoštátna železničná sieť  
bez prestupovania a niekoľkými dennými spojmi v trvaní menej ako 2:30 a  
3) poskytuje regiónom možnosť zaviesť cestnú ekologickú daň od roku 2024. Článok 133  
predlžuje do 31. 12.2030 systém mimoriadnych odpočtov, ktorý zvýhodňuje spoločnosti  
používajúce vozidlá ťažšie ako 2,6 tony a ktoré využívajú plyn (NGV, LNG, bioNGV  
a bioLNG), určité druhy biopalív, elektrinu a vodík.  
Zákon mení a dopĺňa článok 101-2 Kódexu urbanizmu tak, aby sa stanovil dlhodobý cieľ zákazu  
ďalšieho posilňovania „umelosti pôdy“. Vytvára tiež systém environmentálneho označovania.  
Článok 252 nariaďuje verejným a súkromným manažérom školských stravovacích služieb  
ponúkať vegetariánske menu aspoň raz týždenne. V článku 280 sa ďalej zavádzajú represívne  
opatrenia za trestné činy „ekocídy“, keď porušenia majú za následok vážne a trvalé poškodenie  
zdravia, flóry, fauny alebo kvality ovzdušia, pôdy alebo vody.  
Dňa 28. júla 2022 nadobudla účinnosť vyhláška č. 2022-1077, ktorá vyplýva z článku 249 zákona.  
Vyhláška identifikuje územné oblasti, ktoré sú ohrozené špecifickými prírodnými rizikami, ako  
aj identifikuje rizikové scenáre, ktoré musia prevádzkovatelia služieb a sietí preštudovať.  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona:  
zvýšiť počet jázd vlakom o 17 % do roku 2030 a o 42 % do roku 2050  
do roku 2024 bude cyklistika predstavovať 9 % denného dochádzania a 12 % do roku 2030  
15  
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
zníženie emisií oxidu dusného o 15 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2015  
(pôdohospodárstvo)  
zníženie emisií amoniaku o 13 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005  
(pôdohospodárstvo)  
uhlíková neutralita do roku 2050  
4.3 HOLANDSKO  
26  
Klimatický zákon – schválený v roku 2019.  
Klimatický zákon stanovuje pre Holandsko právne záväzné ciele znižovania emisií  
skleníkových plynov (GHG). Konkrétne poveruje vládu, aby z dlhodobého hľadiska znížila  
svoje celkové emisie skleníkových plynov o 95 % v porovnaní so základnou hodnotou z roku  
1990 a do roku 2050 dosiahla uhlíkovú neutralitu v sektore elektrickej energie. Taktiež zaväzuje  
vládu znížiť emisie skleníkových plynov o 49 % do roku 2030 v strednodobom horizonte.  
Napokon, zákon obsahuje ustanovenia na vypracovanie plánu implementácie, meranie pokroku  
a monitorovanie dodržiavania a zodpovednosti.  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona:  
CO neutrálna výroba elektriny do roku 2050  
zníženie emisií skleníkových plynov o 49 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku  
2
1990  
zníženie emisií skleníkových plynov o 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami v roku  
1990  
4.4 MAĎARSKO  
27  
Zákon o ochrane klímy – schválený v roku 2020.  
Maďarský parlament schválil zákon o ochrane klímy, v ktorom sa zaväzuje chrániť prírodné  
dedičstvo a „prírodné podmienky spôsobu života. Zdôrazňuje, že rozsah politiky stanovenej  
v zákone sa musí vzťahovať na celú Karpatskú kotlinu, musí byť v súlade s medzinárodnými  
záväzkami a záväzkami EÚ, umožňovať novú jadrovú energiu a primerané opatrenia.  
Zákon je vychádza z návrhu zákona, ktorého cieľom bolo vyhlásiť národnú núdzovú situáciu  
pre klimatickú krízu. Namiesto toho stanovuje ciele zníženia emisií skleníkových plynov a cieľ  
klimatickej neutrality do roku 2050.  
Zákon tiež určuje, že Národný úrad pre ochranu klímy má pre svoje úlohy súvisiace s EU ETS  
prístup do Národného informačného systému o životnom prostredí.  
16  
 
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona:  
90 % bezuhlíkovej výroby elektriny do roku 2030  
od roku 2022 budú novo nasadené iba elektrické autobusy  
podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe krajiny  
bude do roku 2030 minimálne 21 %  
zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 40 % v porovnaní  
s rokom 1990  
Maďarsko dosiahne do roku 2050 úplnú klimatickú neutralitu.  
V Maďarsku existuje viacero dlhodobých stratégií s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj,  
životné prostredie, klímu a energiu.  
28  
Druhá maďarská stratégia pre zmenu klímy (NCCS–2) . Národná stratégia zmeny  
klímy sa vzťahuje na obdobie rokov 2018–2030 s výhľadom aj na obdobie do roku 2050.  
K NCCS2 boli zatiaľ prijaté 4 akčné plány pre zmenu klímy, ktoré pokrývajú trojročné  
obdobia. Ďalej NCCS–2 obsahuje tzv. plán dekarbonizácie a adaptačnú stratégiu.  
Do roku 2030 má Maďarsko podľa stratégie za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov  
aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Cieľom Maďarska je tiež zvýšiť podiel  
obnoviteľných zdrojov na 21 % svojej hrubej spotreby energie.  
29  
Národná stratégia čistého rozvoja na roky 2020 – 2050 (NCDS) . Národná stratégia  
čistého rozvoja načrtáva cesty ku klimatickej neutralite a potvrdzuje, že maďarská vláda  
podniká konkrétne kroky na boj proti klimatickým zmenám. Dlhodobá vízia stratégie  
prispieva k niektorým z cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG) Organizácie  
Spojených národov (OSN):  
.
„Poskytovanie dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energie pre  
každého,“  
.
.
„Vytváranie trvalo udržateľných modelov spotreby a výroby“ a  
„Boj proti klimatickým zmenám a ich vplyvom pomocou opatrení naliehavej  
reakcie“  
30  
nová Národná energetická stratégia do roku 2030 s výhľadom do roku 2040 .  
Najdôležitejším cieľom novej Národnej energetickej stratégie je okrem iného posilnenie  
energetickej suverenity a energetickej bezpečnosti, ako aj dekarbonizácia výroby energie,  
ktorá je možná len pri kombinovanom využívaní jadrovej energie a obnoviteľných  
zdrojov energie.  
30 Nemzeti Energiastratégia 2030, kitekintéssel 2040-ig. Dostupné na internete (v maďarčine):  
17  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
31  
Národný energetický a klimatický plán (NECP) .  
Záujem Maďarska je znížiť dopyt po dovoze energie a zároveň zabezpečiť jej pripojenie na  
regionálne elektrické siete a siete zemného plynu, čo zaručí bezpečnosť dodávok a efektívnu  
dovoznú konkurenciu. Najčistejšie zdroje energie sú nevyužité fosílne palivá. Zníženie  
využívania fosílnych palív možno dosiahnuť využívaním riešení vykurovania/chladenia na  
báze obnoviteľných zdrojov, implementáciou programu Zelené diaľkové vykurovanie  
a znižovaním spotreby energie vo verejných inštitúciách, priemysle a doprave.  
Vďaka vysokej úžitkovej účinnosti elektromotorov vedie rozšírenie elektromobility jednoznačne  
k úsporám energie pre koncových zákazníkov. Realizáciou programu Zelený autobus –  
zameraného na ekologizáciu miestnej dopravy – sa vo väčších mestách začnú využívať  
ekologické elektrobusy.  
Energetickú nezávislosť rodín možno uľahčiť podporou výroby energie v domácnostiach na  
súkromné účely a šírením inteligentných meračov.  
Cieľom vlády je zabezpečiť, aby väčšina elektriny vyrobenej v Maďarsku pochádzala z dvoch  
zdrojov: jadrovej energie a obnoviteľnej energie – obnoviteľnej energie, ktorá sa vyrába najmä  
v solárnych elektrárňach. Tieto technológie sa navzájom nenahrádzajú ani nevylučujú, ale  
vzájomne sa podporujú a obe sa považujú za čisté zdroje energie. Uhlíkovo neutrálna jadrová  
energia zabezpečuje zhruba polovicu výroby energie v Maďarsku.  
Maďarsko patrí medzi 21 krajín sveta, kde od roku 1990 vzrástol HDP s 32 % poklesom emisií  
oxidu uhličitého a 15 % poklesom spotreby energie.  
Posledné dva vyššie spomenuté programy sú životne dôležité pre splnenie cieľa Maďarska stať  
sa klimaticky neutrálnym do roku 2050.  
32  
Akčný plán ochrany klímy a životného prostredia (2020) . Maďarsko sa môže stať  
klimaticky neutrálnou krajinou do roku 2050. Na dosiahnutie tohto cieľa je však  
potrebné splniť štyri kritériá:  
Náklady na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo musia v prvom rade znášať  
tí, ktorí klímu poškodzujú: krajiny a veľké spoločnosti, ktoré sú hlavnými  
znečisťovateľmi.  
Ceny, ktoré platia maďarské rodiny za energie a potraviny, sa v dôsledku adaptačného  
procesu nesmú zvýšiť.  
Je neprijateľné, aby budúci rozpočet Európskej únie financoval ciele ochrany klímy  
znížením Kohézneho fondu vyčleneného na hospodársku integráciu chudobnejších  
krajín.  
Klimaticky neutrálne hospodárstvo nebude možné bez jadrovej energie. Preto by sa  
malo využívanie jadrovej energie v Európe podporovať, nie obmedzovať.  
18  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
4.5 NEMECKO  
Cesta Nemecka ku klimatickej neutralite je stanovená vo federálnom zákone o zmene klímy  
33  
KSG . Po rozhodnutí Spolkového ústavného súdu z 29. apríla 2021 a s ohľadom na nový  
európsky klimatický cieľ do roku 2030, predložila nemecká spolková vláda 12. mája  
novelizovaný zákon o zmene klímy z roku 2021. Rozhodnutie súdu zaväzuje štát, aby podnikol  
kroky na zamedzenie akýchkoľvek budúcich neprimeraných obmedzení základných slobôd  
dnešnej mladej generácie. S novým zákonom o zmene klímy čelí federálna vláda konkrétnym  
výzvam, ktoré predstavuje zmena klímy. Spolkový snem schválil novelu zákona o zmene klímy  
24. júna. Dňa 25. júna ho schválil aj Bundesrat.  
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh stanovuje sprísnenie cieľov zníženia emisií oxidu uhličitého  
CO2). Cieľ na rok 2030 sa má zvýšiť o 10 percentuálnych bodov na minimálne 65 %. To znamená,  
že Nemecko má do konca dekády znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 65 % úrovne z roku  
1990. Tento ešte ambicióznejší cieľ ovplyvní ciele zníženia CO  
2
v jednotlivých sektoroch vrátane  
energetiky, dopravy a stavebníctva do roku 2030.  
Klimatické ciele sa prehodnocujú prostredníctvom nepretržitého monitorovania. Rada expertov  
pre klimatické záležitosti každé dva roky predloží správu o dosiahnutých cieľoch, ako aj  
o opatreniach a trendoch. Prvá správa bude pripravená v roku 2022. Ak sa nenaplnia rozpočty,  
spolková vláda okamžite upraví svoj prístup.  
Pre rok 2040 je cieľom zníženie emisií minimálne o 88 %. Na ceste k tomuto cieľu zákon stanovuje  
konkrétne ročné ciele znižovania počas 30. rokov 20. storočia. Do roku 2045 sa Nemecko stane  
neutrálnym voči skleníkovým plynom. To znamená, že musí existovať rovnováha medzi  
emisiami skleníkových plynov a odstránením takýchto plynov. Od roku 2050 sa Nemecko snaží  
mať negatívnu bilanciu emisií, čo znamená, že by potom pomocou prirodzených záchytov  
odstránilo viac skleníkových plynov, ako vypustí.  
Návrh právnych predpisov zdôrazňuje, že prírodné ekosystémy prispievajú k zlepšovaniu klímy.  
Lesy a slatiny fungujú ako zachytávače uhlíka – tzv. prírodné záchyty. Sú dôležité na viazanie  
zostávajúcich nevyhnutných emisií skleníkových plynov. Spolková vláda tak špecifikuje  
34  
konkrétne ciele na zlepšenie vplyvu prírodných záchytov na viazanie oxidu uhličitého.  
Prípustné ročné emisie za jednotlivé sektory, ako sú energetika, priemysel, doprava a budovy  
majú byť zredukované.  
35  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona :  
emisie v energetickom priemysle na úrovni 175 mil. ton ekvivalentu CO  
2
do roku 2030  
emisie z priemyslu na úrovni 140 miliónov ton ekvivalentu CO do roku 2030  
2
19  
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
emisie z budov na úrovni 70 miliónov ton ekvivalentu CO  
emisie z dopravy na úrovni 95 miliónov ton ekvivalentu CO  
emisie z poľnohospodárstva na úrovni 68 miliónov ton ekvivalentu CO  
emisie z odpadu na 5 miliónov ton ekvivalentu CO do roku 2030  
klimaticky neutrálna federálna správa do roku 2030  
2
do roku 2030  
do roku 2030  
do roku 2030  
2
2
2
znížiť emisie skleníkových plynov o 65 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku  
1990 a o 88 % do roku 2040  
klimatická neutralita do roku 2045  
Spolková vláda 23. júna 2022 schválila okamžitý Akčný program v hodnote 8 miliárd eur, aby  
bolo možné dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele stanovené zákonom. Cieľom programu je  
zintenzívniť podporu dekarbonizácie priemyselného sektora, zeleného vodíka, energeticky  
orientovaných rekonštrukcií budov, mobility šetrnej ku klíme, ako aj udržateľného lesníctva  
a poľnohospodárstva. Hlavný dôraz sa kladie na opatrenia, ktoré umožňujú krátkodobé účinky,  
ktoré viditeľne a overiteľne znížia emisie skleníkových plynov.  
Cesta ku klimatickej neutralite je teraz vytýčená ešte podrobnejšie. Tu je prehľad míľnikov:  
Rozhodnutie kabinetu z 12. mája 2021: Zvýšenie ročných cieľov zníženia podľa sektora  
na obdobie rokov 2023 až 2030 a zákonné zakotvenie ročných cieľov zníženia na obdobie  
rokov 2031 až 2040  
2024: Stanovenie ročných cieľov zníženia podľa sektorov na obdobie 2031 až 2040  
Najneskôr do roku 2032: Stanovenie ročných cieľov zníženia na obdobie 2041 až 2045  
2034: Stanovenie ročných cieľov zníženia emisií podľa sektorov pre záverečnú fázu  
vedúcu k neutralite skleníkových plynov (2041 až 2045)  
4.6 NÓRSKO  
36  
Zákon o zmene klímy – schválený v roku 2017.  
Tento rámcový zákon je určený na podporu implementácie nórskych klimatických cieľov  
v rámci prechodu na spoločnosť s nízkymi emisiami uhlíka v Nórsku do roku 2050. V tejto  
súvislosti sa snaží podporiť transparentnosť a verejnú diskusiu o stave, smerovaní a pokroku  
v tomto úsilí. Zákon zakotvuje ciele krajiny na zníženie emisií na roky 2030 a 2050 (uhlíková  
neutralita do roku 2050) a ročné a päťročné hodnotiace procesy vyplývajúce z Parížskej dohody.  
Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018.  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona:  
do roku 2020 musí byť čistý uhlíkový účet o 34 % nižší ako základná úroveň z roku 1990  
znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % do roku 2030 v porovnaní  
s východiskom z roku 1990  
do roku 2050 má byť čistý uhlíkový účet o 100 % nižší ako základné ciele z roku 1990  
20  
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
4.7 PORTUGALSKO  
Rámcový zákon o klíme č. 98/2021 – schválený v roku 2021  
37  
Portugalský rámcový klimatický zákon stanovuje pre klimatickú politiku krajiny v článku 3  
tieto ciele:  
podporovať rýchly a sociálne vyvážený prechod k udržateľnému hospodárstvu  
a spoločnosti, ktoré sú neutrálne z hľadiska skleníkových plynov;  
zaručiť klimatickú spravodlivosť, zabezpečiť ochranu komunít, ktoré sú najviac ohrozené  
klimatickou krízou, rešpektovanie ľudských práv, rovnosť a kolektívne práva nad  
spoločným majetkom; zabezpečiť udržateľnú a nezvratnú trajektóriu znižovania emisií  
skleníkových plynov;  
podporovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a ich integráciu do systému  
národnej energetiky;  
podporovať obehové hospodárstvo, zlepšenie energetickej účinnosti a efektívnosti zdrojov;  
rozvíjať a posilňovať súčasné záchyty uhlíka; posilniť národnú odolnosť a schopnosť  
prispôsobiť sa zmene klímy;  
podporovať klimatickú bezpečnosť;  
Stimulovať vzdelávanie, inovácie, výskum, vedomostí a vývoj a prijímanie a šírenie  
technológií, ktoré prispievajú k týmto cieľom;  
bojovať proti energetickej chudobe, a to prostredníctvom zlepšovania životných  
podmienok; obývateľnosť a spravodlivý prístup občanov k využívaniu energie;  
podporovať prosperitu, zelený rast a sociálnu spravodlivosť, bojovať proti väzbám  
nerovností a vytvárať viac bohatstva a zamestnanosti;  
chrániť a podporovať obnovu biodiverzity, ekosystémov a služieb;  
stimulovať udržateľné financovanie a podporu informácií o klimatických rizikách zo strany  
hospodárskych a finančných subjektov;  
zabezpečiť angažovanú, ambicióznu a vedúcu účasť na medzinárodných rokovaniach  
a medzinárodnej spolupráci;  
vytvoriť prísny a ambiciózny základ pre definovanie a plnenie klimatických cieľov a politík;  
posilniť transparentnosť, dostupnosť a efektívnosť informácií, právny rámec a informačné,  
oznamovacie a monitorovacie systémy;  
zabezpečiť, aby všetky významné legislatívne opatrenia a verejné investície boli strategicky  
vyhodnocované vo vzťahu k ich príspevku k naplneniu uvedených predpokladov,  
integrovanie rizík spojených so zmenou klímy do národného a sektorového plánovania  
a ekonomických investičných rozhodnutí.  
Článok 2 uznáva stav klimatickej núdze.  
Kapitola II o právach a povinnostiach v oblasti klímy najmä v čl. 8 uvádza zoznam verejných  
a súkromných subjektov, ktorých sa týkajú činnosti súvisiace s klímou, ktoré sú právne  
zastrešené týmto zákonom. Týmito subjektmi sú štát, verejné inštitúcie, autonómne regióny,  
miestne orgány, Rada pre opatrenia v oblasti klímy (Climate Action Council), nezávislé  
administratívne subjekty s regulačnými funkciami pre hospodársku činnosť, subjekty občianskej  
21  
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií a investičných skupín a občania, súkromné  
spoločnosti a iné subjekty regulované súkromným právom. V čl. 9 sa uvádza, že občania majú  
právo zúčastňovať sa na procesoch navrhovania a revízie nástrojov politiky v oblasti klímy.  
Kapitola III sa zameriava na riadenie politiky v oblasti klímy. Zriaďuje sa Rada pre opatrenia  
v oblasti klímy (CAC) (článok 12). CAC spolupracuje s legislatívnou a výkonnou zložkou na  
príprave štúdií, hodnotení a stanovísk ku klimatickým opatreniam a súvisiacej legislatíve. CAC  
musí tiež, ako poradný orgán, vydať stanovisko k plánovaniu, vykonávaniu a účinnosti  
klimatickej politiky a prispievať do verejnej diskusie o jej vykonávaní. V článku 13 sa podrobne  
uvádzajú ďalšie ustanovenia CAC. V článku 15 sa predovšetkým uvádza, že vláda musí aktívne  
brániť, a to aj vo svojej zahraničnej politike, definíciu pojmu klimatický utečenec, jeho štatút  
a jeho uznanie portugalským štátom. V článku 16 o verejnom zdraví a zdraví životného  
prostredia sa uvádza, že štát musí podporovať „hodnotenie globálnych a národných rizík  
a prípravu akčných, preventívnych a pohotovostných plánov vzhľadom na extrémne klimatické  
javy, výskyt nových chorôb alebo zhoršenie výskytu chorôb v dôsledku klimatických zmien“.  
Článok 17 ďalej ukladá vláde povinnosť podporovať klimatickú bezpečnosť, identifikovať riziká  
a predchádzať nepriaznivým vplyvom klimatických zmien „na verejný poriadok, bezpečnosť  
a pokoj, na integritu ľudí a tovarov a na pravidelné uplatňovanie práv, slobôd a záruk“.  
Podľa kapitoly IV o nástrojoch plánovania a hodnotenia sa Portugalsko predovšetkým zaväzuje  
dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 (článok 18) a poveruje parlament, aby na návrh  
vlády schválil národné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov na päť rokov a v horizonte  
30 rokov (článok 19). Kapitola IV tiež poveruje vládu, aby vypracovala/aktualizovala celý rad  
politík na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy a definuje osobitné vzťahy  
zodpovednosti. Článok 25 ukladá štátu vypracovať národný súpis antropogénnych emisií podľa  
zdrojov a odstraňovania záchytmi látok znečisťujúcich ovzdušie (INERPA), ktorý zabezpečí  
prístup verejnosti.  
Kapitola V o ekonomických a finančných nástrojoch, najmä:  
1) podrobne opisuje zelené fiškálne zásady (článok 28), ktoré zahŕňajú obmedzenie  
využívania fosílnych palív  
2) nariaďuje, aby sa rozpočtové prostriedky na účely klimatickej politiky konsolidovali na  
účte štátneho rozpočtu (článok 29),  
3) poveruje vládu, aby vytvorila a implementovala kategóriu daňových odpočtov – IRS  
Verde – podľa zákona o dani z príjmu právnických osôb, z ktorej budú mať prospech  
daňovníci ktorí nakupujú, spotrebúvajú alebo používajú environmentálne udržateľné  
tovary a služby (článok 30),  
4) odvodzuje ceny ropy a energetických produktov od ceny uhlíka, ktorá sa má „určiť  
v súlade s osvedčenými medzinárodnými postupmi a s ohľadom na dosiahnutie  
klimatických cieľov“ a  
5) vymedzuje hlavné zásady v otázkach klímy, ktoré musia verejné a súkromné subjekty  
prijať vo svojich finančných politikách, finančnom riadení, podpore kapitalizácie  
a pôžičiek (článok 34). Verejní a súkromní činitelia a inštitúcie musia pri svojich  
rozhodnutiach o financovaní zohľadňovať aj klimatické riziko a klimatický vplyv  
(článok 35).  
22  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Kapitola VI definuje sektorové nástroje klimatickej politiky.  
Ďalšie klauzuly v tomto dokumente zahŕňajú:  
ekodizajn sa musí začleniť do produktov, obalov, budov a infraštruktúry  
znížiť plytvanie potravinami a podporovať zdravú výživu  
zakázať používanie uhlia do roku 2021 a zemného plynu do roku 2040 na výrobu  
elektriny (článok 40). Zákaz zemného plynu bude splnený len za predpokladu, že bude  
zaručená bezpečnosť dodávok.  
do roku 2030 bude musieť štát pri verejných investíciách a obstarávaní rešpektovať  
taxonómiu EÚ  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona:  
rok 2035 je stanovený ako referenčný dátum pre ukončenie predaja nových ľahkých  
vozidiel poháňaných výlučne fosílnymi palivami v Portugalsku  
Článok 18:  
1 – Portugalský štát sa zaväzuje dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, čo sa  
premieta do neutrálnej rovnováhy medzi emisiami skleníkových plynov a pohlcovaním  
týchto plynov rôznymi záchytmi.  
2 – Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúceho čísla, vláda do roku 2025  
študuje predvídanie cieľa klimatickej neutrality s ohľadom na záväzok klimatickej  
neutrality najneskôr do roku 2045.  
Článok 19:  
2 – Vo vzťahu k hodnotám z roku 2005 sa prijali tieto ciele zníženia emisií skleníkových  
plynov bez ohľadu na využívanie pôdy a lesov:  
a) do roku 2030 zníženie aspoň o 55 %;  
b) do roku 2040 zníženie aspoň o 65 až 75 %;  
c) Do roku 2050 zníženie minimálne o 90 %.  
3 – Prijal sa aj cieľ pre čistý úbytok ekvivalentu CO  
2
v sektore využívania pôdy a lesného  
hospodárstva v priemere najmenej 13 megaton v rokoch 2045 až 2050.  
Ďalšie strategické dokumenty, týkajúce sa odvrátenia negatívnych dôsledkov klimatickej zmeny  
sú napríklad:  
38  
Uznesenie Rady vlády č. 190-A/2017 zo dňa 11. 12. 2017 zmenené uznesením č. 108/2019  
39  
z 2. júla 2019 , ktorým sa v prílohe schvaľuje Akčný plán pre obehové hospodárstvo  
v Portugalsku [Plano de Ação para a Economia Circular em Portugal (PAEC)], ktorého  
princípmi sú: produkty, služby a obchodné modely, ktoré zabraňujú produkcii odpadu  
a znečisteniu prírodného systému; používať výrobky a materiály v čo najvyššej  
38 Resolução do Conselho de Ministros n.º 190-A/2017. Dostupné na internete (v portugalčine):  
39 Resolução do Conselho de Ministros n.º 108/2019. Dostupné na internete (v portugalčine):  
23  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
ekonomickej hodnote a užitočnosti tak dlho, ako je to možné; a podporovať regeneráciu  
použitých materiálnych zdrojov a základných prírodných systémov;  
40  
Uznesenie Rady vlády č. 53/2020 z 10. júla 2020 , ktorým sa v prílohe stanovuje  
Národný energetický a klimatický plán 2030 [Plano Nacional Energia e Clima 2030  
(PNEC 2030)], niektoré z jeho cieľov sú dekarbonizácia národného hospodárstva,  
uprednostniť energetickú účinnosť a zníženie energetickej závislosti krajiny;  
41  
Uznesenie Rady vlády č. 86/2020 z 13. októbra 2020 , ktorým sa v prílohe schvaľuje  
Inovačný program pre poľnohospodárstvo na roky 2020 – 2030 (Agenda de Inovação  
para a Agricultura 2020 – 2030), jeho päť cieľov do roku 2030 je: zvýšiť úroveň  
konzumácie stredomorskej stravy o 20 %; založiť 80 % nových mladých fariem na  
územiach s nízkou hustotou obyvateľstva; zvýšiť hodnotu agropotravinárskej výroby  
o 15 %; dosiahnuť viac ako polovica (+50 %) poľnohospodárskej plochy s trvalo  
udržateľnou výrobou; a zvýšiť o 60 % investície do výskumu a vývoja (R&D);  
42  
Uznesenie Rady vlády č. 98/2020 z 13. novembra 2020 , ktorým sa schvaľuje Stratégia  
Portugalska 2030 (Estratégia Portugal 2030), je založená na týchto štyroch programoch:  
-
ľudia na prvom mieste: lepšia demografická rovnováha, väčšie začlenenie, menšia  
nerovnosť;  
-
-
-
digitalizácia, inovácie a zručnosti ako hnacia sila rozvoja;  
zmena klímy a trvalá udržateľnosť zdrojov;  
vonkajšie konkurencieschopná a vnútorne súdržná krajina.  
43  
Uznesenie Rady vlády č. 107/2019 z 1. júla 2019 , ktorým sa v prílohe schvaľuje Skript  
pre uhlíkovú neutralitu 2050 (Roteiro para a Neutralidade Carbónica 2050).  
4.8 RAKÚSKO  
44  
Zákon o ochrane klímy – schválený v roku 2011 (posledná novelizácia v r. 2017)  
Zákon stanovuje prahové hodnoty emisií skleníkových plynov pre šesť sektorov, na ktoré sa  
nevzťahuje EU ETS na obdobie rokov 2008-2012 a obdobie 2013-2020 odpad; energetika  
a priemysel, na ktorý sa nevzťahuje EU ETS; fluórované plyny; budovy; poľnohospodárstvo  
a doprava. Článok 4 vytvára Národný výbor pre ochranu klímy, ktorý tvoria zástupcovia  
spolkových krajín, federálnych ministerstiev zapojených do klimatických zmien (životné  
prostredie, financie, hospodárstvo, doprava, zdravie a spravodlivosť) a zástupcovia odborov,  
priemyslu a poľnohospodárskych združení.  
40 Resolução do Conselho de Ministros n.º 53/2020. Dostupné na internete (v portugalčine):  
41 Resolução do Conselho de Ministros n.º 86/2020. Dostupné na internete (v portugalčine):  
42 Resolução do Conselho de Ministros n.º 98/2020. Dostupné na internete (v portugalčine):  
43 Resolução do Conselho de Ministros n.º 107/2019. Dostupné na internete (v portugalčine):  
24  
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Spolková vláda Rakúska predložila v roku 2019 Európskej únii svoj Národný energetický  
45  
a klimatický plán (ENCP) . Znamená to cestu Rakúska k splneniu cieľa zníženia emisií  
skleníkových plynov – do roku 2030 – zahrnutého v Parížskej dohode.  
46  
Materiál Biohospodárstvo – stratégia pre Rakúsko sa zaoberá otázkou, ako môže spoločnosť  
využívať prírodné zdroje trvalo udržateľným a zodpovedným spôsobom. Poskytuje akčný plán,  
ktorého cieľom je uľahčiť založenie biohospodárstva v Rakúsku a pokročiť v dekarbonizácii  
hospodárskeho systému. Má podporovať plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako aj  
rakúskeho cieľa znižovania emisií skleníkových plynov – oboje do roku 2030.  
V roku 2012 bolo Rakúsko medzi prvými krajinami, ktoré vypracovali komplexný akčný plán  
47  
na implementáciu svojej Stratégie prispôsobenia sa zmene klímy . Samotná stratégia bola  
vypracovaná v roku 2016 a prijatá ministerskou radou v roku 2017.  
Klimatické ciele Rakúska:  
minimálne 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní  
s rokom 1990  
4.9 SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO  
48  
Zákon o zmene klímy bol v Spojenom kráľovstve, vtedy ešte členskom štáte EÚ, prijatý v roku  
2008 s cieľom stanoviť komplexný rámec pre zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu  
v celej krajine. Jeho schválenie ťažilo zo širokého konsenzu medzi stranami a silnej  
angažovanosti občianskej spoločnosti. Zákon bol prvým svojho druhu na svete.  
Zákon stanovuje dlhodobý emisný cieľ a vyžaduje identifikáciu priebežných cieľov. Tie sú  
vyjadrené v päťročných uhlíkových rozpočtoch, ktoré je vláda zo zákona povinná dosiahnuť.  
Zákon tiež vyžaduje, aby vláda každých päť rokov zverejnila hodnotenie rizika zmeny klímy  
a aby vypracovala národný adaptačný program, ktorý by reagoval na hodnotenie rizika.  
V roku 2019 bol hlavný cieľ zákona upravený tak, aby odrážal nulové emisné ambície vlády.  
Pôvodne zákon zaväzoval Spojené kráľovstvo znížiť do roku 2050 emisie skleníkových  
plynov o 80 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Prvých päť uhlíkových rozpočtov  
(2008-12, 2013-17, 2018-22, 2023-27, 2028-32) bolo stanovených na dosiahnutie tohto cieľa.  
25  
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
V roku 2021 vláda prijala šiesty uhlíkový rozpočet (2033 – 37) na zníženie emisií (vrátane emisií  
medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy) o 78 % do roku 2035. Toto je prvý uhlíkový rozpočet,  
ktorý Spojené kráľovstvo nasmeruje na nulovú cieľovú hodnotu (rok 2050).  
Uhlíkové rozpočty by sa mali zostavovať na základe poradenstva od nezávislého odborného  
orgánu – Výboru pre zmenu klímy (Climate Change Committee – CCC). Výbor podáva správu  
o pokroku Parlamentu. Jeho mandát presahuje rámec volebného obdobia, čo pomohlo  
zabezpečiť, že celkové smerovanie Spojeného kráľovstva v oblasti zmeny klímy zostáva  
zamerané na dlhodobý cieľ.  
Zákon vyvažuje prioritu vlády a parlamentu pri rozhodovaní s využitím nezávislých poradcov  
pri interpretácii vedy a dôkazov. Pri stanovovaní uhlíkových rozpočtov by sa malo zvážiť  
niekoľko faktorov, čím sa zabezpečí, že rady CCC budú odrážať politické priority. Vláda  
zároveň musí vziať do úvahy rady CCC a vysvetliť dôvody akéhokoľvek odchýlenia sa od nich.  
Hoci existujú obmedzené sankcie za nedodržiavanie uhlíkových rozpočtov, zákon stanovuje  
transparentný proces a rámec zodpovednosti. Prípady súdneho preskúmania môžu podávať  
49  
členovia verejnosti a iné zainteresované strany s právnou subjektivitou.  
Zákon tiež dáva právomoci na rýchlejšie a jednoduchšie zavádzanie domácich schém  
obchodovania s emisiami prostredníctvom sekundárnej legislatívy – prvým použitím bolo  
zavedenie schémy energetickej účinnosti so záväzkom znižovania emisií uhlíka. Zákon zaviedol  
opatrenia o biopalivách a právomoci na zavedenie pilotných schém finančných stimulov  
v Anglicku pre odpad z domácností.  
Vláda musí najmenej každých 5 rokov podávať správy o rizikách klimatických zmien pre  
Spojené kráľovstvo a zverejniť program, v ktorom sa uvádza, ako sa tieto riziká budú riešiť. Prvé  
takéto hodnotenie rizika zmeny klímy bolo zverejnené v roku 2012. Zákon tiež zavádza  
právomoci pre vládu požadovať od verejných orgánov a štatutárnych správcov, aby vykonali  
vlastné hodnotenie rizika a vypracovali plány na riešenie týchto rizík.  
CCC predkladá parlamentu výročné správy o pokroku pri dosahovaní cieľov a rozpočtov. Vláda  
musí na správy reagovať a zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť. Posledná správa CCC  
o pokroku uvádza niekoľko odporúčaní vo forme priorít pre rozvoj politiky, vrátane:  
umožnenia vstupu na trh vyspelých nízkouhlíkových zdrojov energie (napr. veterná  
energia na pevnine)  
definovania spôsobu financovania a poskytovania zlepšení energetickej účinnosti  
zvýšeného prijímania nízkouhlíkového tepla, ktoré zahŕňa politiky na prekonanie  
doterajších prekážok  
rozšírenia cieľov účinnosti vozidiel do roku 2020 spolu s politikami na zvýšenie  
využívania elektrických vozidiel  
aby všetky nové investície do energetiky od roku 2020 boli nízkouhlíkové, s výnimkou  
záložných a vyrovnávacích zariadení. Od roku 2035 to isté bude platiť pre všetky  
investície do dopravy a vykurovania.  
26  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
50  
Šiesty uhlíkový rozpočet schválil parlament 22. júna 2021.  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona:  
znížiť emisie o 78 % do roku 2035  
čistý uhlíkový účet Spojeného kráľovstva do roku 2050 (zníženie emisií o 100 % oproti  
roku 1990)  
Hlavným politickým dokumentom vlády v oblasti klimatických zmien je stratégia Net Zero  
51  
Strategy (Build Back Greener) , ktorá bola zverejnená 19. októbra 2021 (aktualizovaná v apríli  
2022). Stanovujú sa v ňom politiky a návrhy na dekarbonizáciu všetkých sektorov hospodárstva  
Spojeného kráľovstva, aby sa splnil vládny čistý nulový cieľ do roku 2050, čo je právna  
požiadavka ustanovená v zákone o zmene klímy z roku 2008.  
Stratégia Net Zero vychádza z 10 bodového plánu vlády pre zelenú priemyselnú revolúciu,  
ktorý bol zverejnený 18. novembra 2020. Zameriava sa na tieto oblasti:  
podpora pobrežného vetra  
podpora rastu nízkouhlíkového vodíka  
poskytovanie novej a modernej jadrovej energie  
urýchlenie prechodu na vozidlá s nulovými emisiami  
zelená verejná doprava, cyklistika a chôdza  
„jet zero“ (letecká doprava s veľmi nízkymi až nulovými emisiami uhlíka) a „zelené lode“  
zelenšie budovy  
investície do zachytávania, využívania a skladovania uhlíka  
ochrana nášho prírodného prostredia  
zelené financie a inovácie  
4.10  
ŠPANIELSKO  
52  
Zákon 7/2021 o zmene klímy a energetickej transformácii – schválený v roku 2021.  
Cieľom tohto zákona je:  
1)  
2)  
zabezpečiť súlad Španielska s cieľmi Parížskej dohody,  
uľahčiť dekarbonizáciu španielskeho hospodárstva, jeho prechod na obehový model,  
aby sa zaručilo racionálne využívanie zdrojov, a  
27  
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
3)  
podpora prispôsobenia sa vplyvom zmeny klímy a implementácia modelu trvalo  
udržateľného rozvoja, ktorý vytvára dôstojnú zamestnanosť a prispieva k znižovaniu  
nerovností.  
Tento zákon ukončuje nové udeľovanie licencií na prieskum a ťažbu ropy a plynu v krajine.  
V článkoch 32 a 33 zákona sa ustanovujú najmä povinnosti úverových inštitúcií podávať správy  
o klimatickom riziku a ich cieľom je súčasne uľahčiť investície do udržateľných sektorov.  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona:  
znížiť emisie aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990  
zlepšiť energetickú účinnosť o 39,5 % v porovnaní so základnými nariadeniami  
Spoločenstva  
obnoviteľné zdroje energie by mali do roku 2030 predstavovať 42 % celkovej výroby  
energie  
uhlíková neutralita do r. 2050  
Treba tiež poznamenať, že Španielsko zverejnilo ďalšie stratégie viac sektorového charakteru,  
napríklad: Dlhodobú stratégiu dekarbonizácie do roku 2050 (dlhodobá stratégia pre moderné,  
53  
konkurencieschopné a klimaticky neutrálne španielske hospodárstvo v roku 2050) , alebo  
54  
Integrovaný národný plán pre energetiku a klímu na roky 2021 – 2030.  
4.11  
ŠVÉDSKO  
55  
Klimatický zákon – schválený v roku 2017.  
Tento zákon obsahuje ustanovenia o práci vlády v oblasti klimatickej politiky, o tom, na čo bude  
táto práca zameraná a ako by sa mala vykonávať. Stanovuje, že vláda bude presadzovať  
klimatickú politiku, ktorá:  
1)  
2)  
má za cieľ zabrániť nebezpečným zásahom do klimatického systému,  
pomáha chrániť ekosystémy a súčasné a budúce generácie pred škodlivými účinkami  
zmeny klímy,  
3)  
zameriava sa na zníženie emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov a na  
udržanie a vytvorenie prvkov v životnom prostredí na boj proti zmene klímy a jej  
nepriaznivým účinkom a  
53 ESTRATEGIA A LARGO PLAZO PARA UNA ECONOMÍA ESPAÑOLA MODERNA, COMPETITIVA Y  
54 PLAN NACIONAL INTEGRADO DE ENERGÍA Y CLIMA 2021-2030. Dostupné na internete (v španielčine):  
55 Climate Act. Dostupné na internete (v angličtine): https://climate-laws.org/geographies/sweden/laws/climate-act  
28  
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
4)  
je založená na dôkazoch a na príslušných technických, sociálnych, ekonomických  
a environmentálnych úvahách.  
Úsilie vlády v oblasti klimatickej politiky by malo vychádzať z dlhodobých, časovo viazaných  
emisných cieľov stanovených parlamentom. Vláda je tiež povinná predkladať parlamentu  
výročnú správu o klíme a každé štyri roky vypracovať akčný plán v oblasti klímy. Zákon  
nadobudol účinnosť 1. januára 2018.  
Klimatické ciele, vyplývajúce zo zákona:  
znížiť emisie z domácej dopravy, okrem domácej leteckej dopravy, aspoň o 70 % do roku  
2030 v porovnaní s východiskom z roku 1990  
znížiť emisie zo sektorov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EÚ o spoločnom úsilí, aspoň  
o 63 % do roku 2030 v porovnaní s východiskom z roku 1990  
znížiť emisie zo sektorov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EÚ o spoločnom úsilí, aspoň  
o 75 % do roku 2040 v porovnaní s východiskom z roku 1990  
Okrem toho má Švédsko prijatú medzisektorovú dlhodobú stratégiu, ktorá v súčasnosti  
56  
zahŕňa časovo ohraničené ciele pre Švédsko po roku 2030 – „Rámec klimatickej politiky “.  
Rámec zahŕňa klimatické ciele na roky 2030, 2040 a 2045.  
climate-policy-framework/ [cit. 15.11.2022]  
29  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
5. ZÁVER  
Prvé tri kapitoly predkladaného materiálu predstavujú aktualizáciu a doplnenie materiálu  
Parlamentného inštitútu Prehľad 3/2020 Stratégia boja s negatívnymi dôsledkami globálnych  
klimatických zmien (apríl 2020). Prinášajú aktuálne zmeny v legislatívnom rámci, politike EÚ  
a stratégii Slovenskej republiky v danej oblasti. Štvrtá časť predkladaného materiálu prináša  
doplnenie témy o stratégie vybraných štátov Európy v dosahovaní cieľov v boji proti zmene  
klímy.  
Stratégiu boja proti negatívnym dôsledkom klimatickej zmeny majú jednotlivé štáty vytýčenú  
v rôznych strategických a koncepčných dokumentoch, ale niektoré štáty prijali aj osobitný  
zákon o boji proti klimatickej zmene. Tento zákon väčšinou komplexne zahŕňa ciele v danej  
oblasti, ako aj hlavné metódy a postupy na dosahovanie týchto cieľov.  
Pri charakteristike jednotlivých vybraných štátov sme vychádzali jednak z informácií,  
publikovaných Grantham Research Institute pri London School of Economics and Political  
Science a Sabin Center pri Columbia Law School (https://climate-laws.org/about). Tieto  
informácie boli doplnené z iných citovaných internetových zdrojov a taktiež z požiadavky  
Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu č. 5231 Preparation and  
ecprd/private/page/home; uzavretá databáza).  
Vo väčšine štátov sa medzinárodné záväzky premietajú do národných plánov na rôznych  
úrovniach vlády – národnej, nižšej ako národnej a na sektorovej – čo si vo väčšine prípadov  
bude vyžadovať nové inštitucionálne opatrenia. Väčšina sledovaných štátov má definovaný  
konečný cieľ do roku 2050, ktorým je klimatická neutralita, ale aj čiastkové ciele na kratšie  
časové horizonty (2030, 2040).  
V súčasnosti mnohé štáty zaviedli národné medzirezortné výbory, stále a nezávislé odborné  
klimatické poradné orgány alebo iné podobné inštitúcie. V niektorých krajinách, ako napríklad  
vo Fínsku, mali poradné orgány v oblasti klímy kľúčový význam pri určovaní vládneho  
nulového emisného cieľa. Do roku 2020 až 18 krajín IPAC zriadilo klimatické poradné orgány,  
57  
ktoré informujú a hodnotia tvorbu politiky krajín.  
Viaceré štáty majú zákonom danú povinnosť predkladať každoročné správy o plnení  
klimatických cieľov a záväzkov do parlamentu (Fínsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko).  
Takisto povinnosť pravidelnej aktualizácie plánov a prostriedkov na dosahovanie  
vytýčených cieľov vo viacerých sledovaných štátoch vyplýva priamo zo zákona o zmene  
klímy (Fínsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Švédsko).  
Zhrnutie hlavných nástrojov a záväzkov sledovaných štátov prinášajú tabuľky č. 1 a 2.  
30  
 
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Skratky  
IPCC  
Intergovernmental Panel on Climate Change – Mezivládny panel pre zmenu  
klímy  
UNFCCC  
United Nations Framework Convention on Climate Change – Rámcový  
dohovor OSN o zmene klímy  
COP  
Conference of the Parties – Konferencia zmluvných strán (UNFCCC)  
EU ETS  
CSRs  
EU Emissions Trading System – Európsky systém obchodovania s emisiami  
Country Specific Recommendations – špecifické odporúčania EÚ pre  
jednotlivé členské štáty  
NAP  
NAS  
NuS  
– Národný akčný plán (SR)  
Národná adaptačná stratégia (SR)  
– Nízkouhlíková stratégia (SR)  
NECP  
SDG  
CCC  
CAC  
NDCs  
– Integrovaný Národný energetický a klimatický plán na roky 2021-2030 (SR)  
sustainable development goals – ciele trvalo udržateľného rozvoja (Agenda 2030)  
Climate Change Committee – parlamentný výbor pre zmenu klímy (UK)  
Climate Action Council Rada pre opatrenia v oblasti klímy (Portugalsko)  
Nationally Determined Contributions – národne podmienené príspevky  
(Parížska dohoda)  
31  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Tab. 1 Postoj vybraných členských štátov EÚ k riešeniu klimatickej zmeny  
Predkladanie  
pravidelných  
správ do  
parlamentu  
Pravidelná  
aktualizácia plánov  
na dosahovanie  
záväzkov  
Zákon  
o klimatickej  
zmene  
Klimatická  
neutralita do  
roku 2050  
Štát  
Klimatické  
Nezávislý  
odborný orgán  
ciele  
2030,  
2040, 2050  
2015 (2022)  
Fínsko  
ročne  
každých  
10 rokov  
2021  
Francúzsko  
Holandsko  
2019  
2030,  
2050  
2020  
2030,  
2050  
Národný úrad  
pre ochranu  
klímy  
Maďarsko  
2021  
2030,  
2040  
Rada expertov  
pre klimatické  
záležitosti  
(na základe  
priebežných správ  
o plnení cieľov)  
2045  
Nemecko  
2017  
2030,  
2050  
Nórsko  
2021  
2030,  
2040, 2050  
Rada pre  
opatrenia  
v oblasti klímy  
Portugalsko  
32  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Predkladanie  
pravidelných  
správ do  
Pravidelná  
aktualizácia plánov  
na dosahovanie  
záväzkov  
Zákon  
o klimatickej  
zmene  
Klimatická  
Nezávislý  
Štát  
Klimatické ciele  
neutralita do  
roku 2050  
odborný orgán  
parlamentu  
2030  
Národný výbor  
pre ochranu  
klímy  
2011 (2017)  
Rakúsko  
2008 (2019)  
2035,  
2050  
Výbor pre  
zmenu  
ročne  
každých  
5 rokov  
Spojené kráľovstvo  
Španielsko  
klímy  
2021  
2030,  
2050  
2030,  
2040,  
2045  
2017  
ročne  
každé  
4 roky  
Švédsko  
Pozn.: Na porovnanie boli vybrané štáty EÚ, ktoré majú prijatý zákon o klimatickej zmene  
Zdroj: vlastné spracovanie autorky na základe uvedených zdrojov  
33  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Tab. 2 Ciele vybraných členských štátov EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov  
Všeobecné ciele pre redukciu emisií  
Ciele v oblasti  
obnoviteľných  
zdrojov energie  
Ciele v jednotlivých  
skleníkových plynov  
Štát  
Ďalšie ciele  
sektoroch  
2030  
2040  
2050  
klimatická  
neutralita  
(2035)  
-
-
90 %  
95 %  
Fínsko  
klimatická  
neutralita  
doprava,  
pôdohospodárstvo  
výroba elektriny  
Francúzsko  
Holandsko  
Maďarsko  
-
49 %  
-
95 %  
klimatická  
neutralita  
klimatická  
neutralita  
klimatická  
neutralita  
(2045)  
-
-
40 %  
65 %  
21 %  
(do r. 2030)  
výroba elektriny,  
doprava  
verejná správa  
-
88 %  
energetika, priemysel,  
budovy, doprava,  
pôdohospodárstvo,  
odpad  
Nemecko  
-
-
40 %  
55 %  
klimatická  
neutralita  
Nórsko  
-
-
65 %  
75 %  
-
90 %  
doprava,  
pôdohospodárstvo  
Portugalsko  
klimatická  
neutralita  
34  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Všeobecné ciele pre redukciu emisií  
Ciele v oblasti  
obnoviteľných  
zdrojov energie  
Ciele v jednotlivých  
skleníkových plynov  
Štát  
Ďalšie ciele  
sektoroch  
2030  
2040  
2050  
Rakúsko  
-
-
40 %  
78 %  
-
100 %  
doprava,  
energetika,  
budovy  
Spojené kráľovstvo  
Španielsko  
(2035)  
55 %  
63 %  
-
-
klimatická  
neutralita  
42 %  
(do r. 2030)  
doprava  
doprava  
energetika  
-
75 %  
-
85 %  
klimatická  
neutralita  
(2045)  
klimatická  
neutralita  
Švédsko  
-
40 %  
-
19,2 %  
- 43 % v sektore ETS  
(k r. 2005)  
Slovenská  
republika  
- 20 % mimo sektorov  
ETS (k r. 2005)  
Zdroj: Grantham Research Institute on Climate Change and the Environment: Climate Change Laws of the World.  
Dostupné na internete (v angličtine): https://climate-laws.org/ doplnené z ďalších citovaných zdrojov, vlastné spracovanie autorky  
35  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
Použité zdroje:  
1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní  
emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva  
k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene  
2. Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému  
obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa  
3. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie  
a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)  
č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES,  
2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES  
a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)  
4. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na  
5. IPCC Sixth Assessment Report. Dostupné na internete (v angličtine):  
6. COP27 Delivering for people and the planet. Dostupné na internete:  
8. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu  
13. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu  
výboru a Výboru regiónov: Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre  
14. Plán obnovy. Dostupné na internete: https://www.planobnovy.sk/kompletny-plan-obnovy/  
36  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
17. Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030. Dostupné na internete:  
21. Climate Change Laws of the World. Dostupné na internete: https://climate-laws.org/  
22. Climate Change Act. Dostupné na internete (v angličtine; text samotného zákona vo fínskom jazyku):  
24. Carbon neutral Finland 2035 – national climate and energy strategy. Dostupné na internete  
25. Annual Climate Report 2022. Dostupné na internete (v angličtine): https://ym.fi/en/annual-climate-  
28. National Clean Development Strategy 2020-2050. Executive Summary. Dostupné na internete  
31. Resolução do Conselho de Ministros n.º 190-A/2017. Dostupné na internete (v portugalčine):  
32. Resolução do Conselho de Ministros n.º 108/2019. Dostupné na internete (v portugalčine):  
33. Resolução do Conselho de Ministros n.º 53/2020. Dostupné na internete (v portugalčine):  
34. Resolução do Conselho de Ministros n.º 86/2020. Dostupné na internete (v portugalčine):  
37  
Porovnávacia analýza: Nástroje zmierňovania dosahov  
klimatickej zmeny  
35. Resolução do Conselho de Ministros n.º 98/2020. Dostupné na internete (v portugalčine):  
36. Resolução do Conselho de Ministros n.º 107/2019. Dostupné na internete (v portugalčine):  
39. Die österreichische Strategie zur Anpassung an den Klimawandel. Dostupné na internete  
43. ESTRATEGIA A LARGO PLAZO PARA UNA ECONOMÍA ESPAÑOLA MODERNA,  
47. Požiadavka Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu č. 5231 Preparation and  
Všetky zdroje sú aktuálne k dátumu zverejnenia materiálu  
38