DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona má za cieľ zvýšiť ústavnoprávnu ochranu Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry tak, že existencia oboch menovaných inštitúcií bude explicitne zakotvená v základnom právnom predpise Slovenskej republiky – v Ústave Slovenskej republiky. Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry sú súčasťou orgánov ochrany práva, ktorých základnou pôsobnosťou je potieranie tej najzávažnejšej trestnej činnosti, a to v rovine vedenia súdneho procesu a teda realizácie práva na spravodlivý proces, ako aj realizácie dozoru a trestného stíhania pri najzávažnejšej trestnej činnosti. Súčasťou tzv. tranzitívneho procesu v krajinách, ktoré prechádzajú od totalitného zriadenia, napr. vláda jednej (komunistickej) strany k demokratickému zriadeniu a ochrany právneho štátu je práve zakotvenie špeciálnych vyšetrovacích a súdnych orgánov do svojich právnych poriadkov. Tento aspekt vychádza najmä zo skúsenosti iných krajín s demokratickou tranzíciou a postupnou a častokrát problematickou aplikáciou princípov správy vecí verejných a budovania ochrany demokratického a právneho štátu. Práve vôľa chrániť demokratický a právny štát aj pred trestnou činnosťou organizovaných zločineckých skupín, ktoré páchajú ako ekonomickú, tak aj násilnú trestnú činnosť, je motiváciou ústavodarcu zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky explicitnú existenciu takýchto orgánov ochrany práva. Osobitným aspektom a argumentom pre ústavné zakotvenie týchto orgánov je boj proti korupcii, ktorá je, žiaľ, častokrát páchaná verejnými činiteľmi a v súvislosti s verejnými prostriedkami.

Prijatím návrhu ústavného zákona sa teda dosiahne stav, v ktorom Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry budú orgánmi, ktoré podľa ústavy musia existovať a nie je možné ich zrušiť zmenou príslušných podústavných právnych predpisov. Špecializovaný trestný súd sa tak stane súčasťou sústavy súdov a Úrad špeciálnej prokuratúry sa stane osobitnou súčasťou existujúcou v rámci prokuratúry. Úrad špeciálnej prokuratúry však nad rámec priznania ústavnoprávnej ochrany získa aj atribút osobitného postavenia a nezávislosti v rámci prokuratúry, a to práve z dôvodu dozoru a trestného stíhania tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Táto nezávislosť je prejavom ochrany Úradu špeciálnej prokuratúry pred akýmikoľvek zásahmi do vyšetrovaní z prostredia mimo Úradu špeciálnej prokuratúry.

Tento návrh nadväzuje na, rozvíja a kodifikuje niektoré závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 17/08-238 zo dňa 20. mája 2009. Predovšetkým sa rešpektuje, že Úrad špeciálnej prokuratúry nie je úplne autonómny. Bez ohľadu na túto skutočnosť musia byť vytvorené také podmienky, aby Úrad špeciálnej prokuratúry mohol vykonávať svoju pôsobnosť nezávisle, a to v rámci sústavy prokuratúry a v rámci výkonu pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. V kontexte aktuálneho fungovania prokuratúry sa javí byť potrebné vytvoriť také podmienky, aby nedochádzalo k zásahom do činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry v rámci výkonu jej pôsobnosti, teda aby Úrad špeciálnej prokuratúry podliehal skôr samoregulácii v zákonom stanovených medziach, ako regulácii zo strany iných činiteľov, okrem iného aj generálneho prokurátora. V tomto kontexte sa zdôrazňuje, že včlenenie Úradu špeciálnej prokuratúry do systému prokuratúry má systematický a inštitucionálny rozmer, čo znamená, že Úradu špeciálnej prokuratúry majú byť vytvorené také podmienky, aby mohla vykonávať svoju pôsobnosť nezávisle ako súčasť prokuratúry. Toto včlenenie Úradu špeciálnej prokuratúry do systému prokuratúr však nemá viesť k potlačeniu osobitného postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Úrad špeciálnej prokuratúry má byť nezávislým najmä vo svojej vecnej pôsobnosti preto, aby do dozoru a vyšetrovania najzávažnejšej trestnej činnosti nemohli zasahovať napríklad vyšetrovaní verejní činitelia.

Špecializovaný trestný súd je inštitúciou, ktorá rieši najzávažnejšie trestné činy, predovšetkým s ohľadom na trestné činy páchané organizovanými skupinami, trestné činy zneužívania právomoci verejných činiteľov a trestné činy korupcie. Vytvorenie Špecializovaného trestného súdu bolo v čase jeho vzniku potrebné preto, aby existovala inštitúcia, ktorá bude rozhodovať o najzávažnejších formách protispoločenskej činnosti. Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu je definovaná v § 14 zákona č. 301/2005 Z. z. trestný poriadok v aktuálnom znení. Týmto návrhom, teda zakotvením existencie Špecializovaného trestného súdu v Ústave Slovenskej republiky, sa má zdôrazniť dôležitosť a spoločenská ochrana Špecializovaného trestného súdu ergo cieľa, pre ktorý bola zákonodarcom prijatá zákonná úprava Špecializovaného trestného súdu, teda vyšetrovanie najzávažnejšej trestnej činnosti, korupcie a závažnej trestnej činnosti násilného charakteru.

Ústavodarca musí nepopierateľne reagovať i na aktuálne výzvy, ktoré prináša spoločnosť a ústavné zriadenie, v ktorom spoločnosť žije. Nie je prekvapením, že politická diskusia medzi koalíciou a opozíciou je diskusiou „tvrdou“ a kritickou, a to bez ohľadu na to, kto je členom opozície alebo koalície. Ak však táto diskusia prechádza do situácií, kedy tí, ktorí majú vyšetrovať tú najzávažnejšiu trestnú činnosť, sú atakovaní v hrubej a extenzívnej miere práve vyšetrovanými osobami z prostredia politiky, potom ústavodarca, majúc na pamäti pozitívny záväzok štátu chrániť základné ľudské práva, právny štát a právo na spravodlivý proces, kde možno zaradiť i záväzok potierať trestnú činnosť, musí na takúto situáciu reagovať. Vyšetrovanie samo o sebe nie je ústavnou hodnotou. Ústavnou hodnotou je však právo na spravodlivý a nezávislý súd a vyšetrovacie orgány, ktoré postupujú v súlade so zákonom a chránia tak - v širšom slova zmysle - i demokratický a právny štát. Snaha zastaviť vyšetrovania tým, že existuje dôvodná obava na zrušenie týchto inštitúcií politickou mocou, nie je prípustným prostriedkom obvineného pri realizácii práva na spravodlivý proces. Naopak, bolo by to hrubým zneužitím, hoc aj demokraticky delegovanej moci. Princípy právneho štátu a ochrany právneho štátu nesmú byť limitované na to, kto aktuálne vládne alebo na to, kto je aktuálne vyšetrovaný. Ak ústavodarca nedá prostredníctvom textu ústavy jednoznačne najavo, že chápe význam „špeciálnych“ orgánov ochrany práva, ktorých pôsobnosť a postavenie je kreované tak, aby spĺňali atribúty nezávislosti a nestrannosti práve pre vyšetrovania tej najzávažnejšej trestnej činnosti, ktorá môže byť páchaná verejne činnými osobami, tak v takom prípade rezignuje na ochranu právneho štátu a demokratického poriadku vo vzťahu k primárnemu nositeľovi demokratickej moci, teda občanovi alebo inými slovami povedané ľudu. Koniec koncov, práve preto, aby určité princípy a axiómy, z ktorých vychádzame ako demokratická spoločnosť, boli chránené, existuje ústava ako právny predpis a legislatívny spôsob, akým je možné tento právny predpis meniť.

B.Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Explicitne sa ustanovuje, že existencia Špecializovaného trestného súdu má ústavnoprávny charakter a požíva tak ochranu prostredníctvom ústavy.

verejných činiteľov a trestné činy korupcie. Vytvorenie Špecializovaného trestného súdu bolo v čase jeho vzniku potrebné preto, aby existovala inštitúcia, ktorá bude rozhodovať o najzávažnejších formách protispoločenskej činnosti a bude odolná voči tlakom záujmových osôb, ktoré chcú zmariť tieto vyšetrovania. Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu je definovaná v § 14 zákona č. 301/2005 Z. z. trestný poriadok v aktuálnom znení. Týmto návrhom, teda zakotvením existencie Špecializovaného trestného súdu v Ústave Slovenskej republiky, sa má zdôrazniť dôležitosť a spoločenská ochrana Špecializovaného trestného súdu.

K bodu 2

Navrhuje sa nové ustanovenie čl. 150a, ktoré zakotvuje ústavnoprávny rámec existencie a pôsobenia Úradu špeciálnej prokuratúry a špeciálneho prokurátora. Návrh ústavného zákona rešpektuje, že Úrad špeciálnej prokuratúry je inštitucionálnou súčasťou prokuratúry, avšak posilňuje aspekt nezávislosti a princípu nezasahovania do činnosti a výkonu pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a tam pôsobiacich prokurátorov.

Ustanovuje sa, že na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje, že explicitnou vecnou pôsobnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry je najmä vykonávanie trestnoprávnej pôsobnosti v oblasti výkonu dozoru nad vyšetrovaním trestných činov korupcie, trestných činov spáchaných verejnými činiteľmi a trestnej činnosti pri ktorej dochádza k zneužitiu verejných prostriedkov tak, ako sú uvedené v čl. 60 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedený výpočet je len exemplifikatívny.

K článku II

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. mája 2023.