1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Kristián Čekovský predkladá na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Verejnoprávny vysielateľ, Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej len „RTVS“), predstavuje systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, spočívajúci v širokom prístupe verejnosti k informáciám, kultúre a vzdelávaniu. Programové služby RTVS majú byť univerzálne, rozmanité, pripravované na základe redakčnej nezávislosti a s pocitom spoločenskej zodpovednosti.

Súčasná platná úprava v zákone č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o RTVS“) zveruje voľbu a odvolanie štatutárneho orgánu RTVS do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), ktorá za podmienok stanovených v zákone o RTVS volí a odvoláva generálneho riaditeľa nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Národná rada zároveň nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov volí a odvoláva aj členov rady RTVS. Stav, v ktorom generálneho riaditeľa aj kontrolný orgán verejnoprávneho média volia politici je v európskom priestore unikátny a nevyhovujúci.

V zmysle zákona o RTVS návrhy kandidátov na členov rady RTVS predkladajú príslušnému výboru národnej rady právnické osoby podľa osobitného predpisu pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.

Národná rada je politickým orgánom, čo znamená, že v procese voľby orgánov RTVS nemožno úplne vylúčiť politické vplyvy. Cieľom navrhovanej úpravy je ich čo do najväčšej miery eliminovať. Pre zabezpečenie nezávislého fungovania verejnoprávneho vysielania, vrátane možnosti efektívnej kontroly verejnosti, je nevyhnutné zmeniť spôsob kreovania súčasných orgánov RTVS ako aj zriadiť nový orgán dozoru a orgán dohliadajúci na dodržiavanie etických princípov RTVS.

Súčasné znenie zákona o RTVS vymedzuje dva orgány RTVS, a to generálneho riaditeľa a radu, pričom oba uvedené orgány sú volené národnou radou. Takýto model kreovania orgánov RTVS predstavuje zvýšené riziko možných politických vplyvov. S cieľom odpolitizovania procesu kreovania orgánov RTVS sa navrhuje presunúť voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa z národnej rady na správnu radu RTVS. Zároveň sa navrhuje, aby správna rada RTVS, ako orgán, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje právo verejnosti na kontrolu činnosti verejnoprávneho vysielateľa, reprezentovala prostredníctvom nominovaných zástupcov okrem odborníkov v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania, vedy a výskumu aj ďalšie zásadné oblasti, ako napr. osoby so zdravotným znevýhodnením, národnostné menšiny, akademickú obec, novinárske prostredie, združenia miest a obcí, či občiansku

2

spoločnosť. Návrh zákona preto upravuje nový spôsob kreovania správnej rady RTVS a nanovo definuje niektoré jej kompetencie.

Pre zabezpečenie efektívneho nástroja kontroly RTVS sa okrem existujúcich orgánov zriaďujú nové orgány, a to dozorná komisia ako orgán dohľadu a tiež výkonný výbor ako poradný orgán generálneho riaditeľa a etická komisia ako nástroj pre garantovanie dodržiavania etických princípov verejnoprávneho vysielateľa, či posilnenie slobody prejavu redaktorov a ďalších zamestnancov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj špecifikácia zloženia a kompetencie týchto jednotlivých orgánov RTVS.

Návrh zákona zároveň zosúlaďuje niektoré pojmy s novou právnou úpravou v oblasti mediálnych služieb.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, na služby verejnej správy pre občana, žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

3

B. Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava spočívajúca v nahradení vnútorného odkazu legislatívnou skratkou súvisí s navrhovanými zmenami v ustanovení § 8 ods. 2 písm. f).

K bodu 2

Návrh zákona rozširuje okruh hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska o podporu a rozvoj audiovizuálneho sektora. Uvedené sa navrhuje predovšetkým z dôvodu potreby systematického podporovania kreatívneho prostredia na Slovensku. RTVS v súčasnosti vytvára sieť audiovizuálnych dielní (štúdií), kde aktéri kreatívneho priemyslu môžu získavať nové skúsenosti, zlepšovať svoje zručnosti a oboznamovať sa s novými inováciami. Každá dielňa je špecializovaná, a pritom vzájomne spolu spolupracujú s cieľom prepojiť jednotlivé kreatívne profesie.

K bodu 3

Navrhuje sa nahradiť pojem „rada“ pojmom „správna rada“. Navrhovaná zmena názvu rady súvisí s vymedzením jej pôsobnosti.

K bodu 4

Ustanovenie oproti predchádzajúcej právnej úprave vymedzuje nové orgány RTVS - dozornú komisiu a etickú komisiu. Zriadením dozornej komisie sa posilňuje dohľad nad riadnym a účelným hospodárením RTVS. Etická komisia, ako orgán vnútornej samoregulácie RTVS, bude mať za cieľ chrániť slobodu prejavu redaktorov a ďalších zamestnancov pred vonkajšími i vnútornými tlakmi, vytvárať im optimálne pracovné podmienky potrebné pre nezávislú žurnalistiku a tvorbu programov, a tiež posilniť dôveru verejnosti v zodpovedný prístup RTVS k otázkam dodržiavania profesijnej etiky.

K bodu 5

V súvislosti s novou úpravou zloženia rady sa navrhuje špecifikovať jej pôsobnosť ako orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje právo verejnosti na kontrolu činnosti RTVS.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanými zmenami v § 8 ods. 1.

K bodu 7

Ustanovenie zveruje rade ako nezávislému orgánu právo voliť a odvolávať generálneho riaditeľa, rozhodovať o predĺžení jeho funkčného obdobia a určovať jeho odmenu. V súvislosti s odmenou generálneho riaditeľa, navrhovaná právna úprava umožňuje rade rozhodnúť aj o skrátení mesačnej mzdy generálneho riaditeľa. Mesačnú mzdu generálneho riaditeľa môže rada v súlade s § 16 ods. 6 svojím rozhodnutím skrátiť najviac o tri štvrtiny a najdlhšie na 6 mesiacov, ak súčasne rozhodne o tom, že generálny riaditeľ neprijal opatrenia na dodržiavanie etického kódexu a iných etických princípov navrhnuté etickou komisiou podľa § 18f ods. 1. Úprava podmienok, spôsobu skrátenia mesačnej mzdy a vyplatenia odmeny bude obsiahnutá v rokovacom poriadku rady.

4

Za účelom zabezpečenia efektívneho fungovania orgánov RTVS sa navrhuje, aby bolo v kompetencii rady schvaľovať personálne návrhy generálneho riaditeľa týkajúce sa výkonného výboru ako poradného orgánu generálneho riaditeľa.

K bodu 8

Vzhľadom na predmet úpravy štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov Rozhlasu a televízie Slovenska, pre ktorý bola v § 4 ods. 2 zavedená skratka „etický kódex“, ako aj potrebu podrobnejšej úpravy rokovania rady, dozornej komisie, etickej komisie ustanovenie upravuje kompetenciu rady schvaľovať rokovací poriadok rady, rokovací poriadok dozornej komisie, štatút etickej komisie a etický kódex.

K bodu 9

Nakoľko RTVS poskytuje viacero programových služieb, navrhuje sa precizovať znenie ustanovenia.

K bodom 10, 11, 12 a 14

Navrhuje sa upraviť pôsobnosť rady vo vzťahu k dozornej komisii a k etickej komisii.

Navrhované ustanovenia spresňujú vzťah medzi radou a kontrolným orgánom – dozornou komisiou a vytvárajú priestor pre transparentný verejný a odborný dozor nad hospodárskou činnosťou RTVS. V súvislosti s novými orgánmi RTVS je potrebné upraviť kompetenciu rady voliť a odvolávať členov dozornej komisie a etickej komisie, poverovať dozornú komisiu kontrolou hospodárenia RTVS, ako aj právomoc rady prijímať uznesenia v súvislosti s činnosťou uvedených orgánov.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava názvu národného regulátora v oblasti mediálnych služieb v súlade so zákonom č. 264/2022 Z. z.

K bodu 15

Z dôvodu, že výročná správa o činnosti RTVS by mala obsahovať aj informácie o činnosti jej jednotlivých orgánov, navrhuje sa, aby rada nebola povinná predkladať príslušnému výboru národnej rady osobitnú správu o svojej činnosti.

K bodu 16

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom kompetencie odvolávať generálneho riaditeľa z národnej rady na radu.

K bodu 17

Návrh zvyšuje počet členov rady z pôvodných deviatich na pätnásť členov. Cieľom predmetnej úpravy je, aby nové zloženie rady eliminovalo politické vplyvy na proces voľby generálneho riaditeľa RTVS a aby v rade boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania.

5

Navrhuje sa, aby rada reprezentovala prostredníctvom nominovaných zástupcov okrem odborníkov v oblasti vysielania, ekonómie a práva aj ďalšie zásadné oblasti, ako napr. osoby so zdravotným znevýhodnením, národnostné menšiny, akademickú obec, novinárske prostredie, športovcov, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, združenia samosprávnych krajov, miest a obcí, či občiansku spoločnosť.

K bodu 18

Navrhuje sa precizovať, že konkrétne šiestich členov rady - troch odborníkov v oblasti rozhlasového vysielania a troch odborníkov v oblasti televízneho vysielania bude voliť národná rada z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady.

K bodu 19

Navrhuje sa úprava požiadaviek na fyzickú osobu, ktorá môže byť považovaná za odborníka. Navrhuje sa, aby sa za odborníka nepovažovala výlučne osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Za odborníka sa v zmysle predloženého návrhu považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie aspoň prvého stupňa a aspoň päť rokov odbornej praxe alebo osoba s úplným stredoškolským vzdelaním, ktorá má aspoň 10 rokov odbornej praxe.

K bodu 20

V súvislosti s novým zložením rady, pri ktorom šiesti členovia rady budú volení národnou radou, sa navrhuje, aby výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady zverejnil príslušný výbor národnej rady prostredníctvom vysielania RVTS, na webovom sídle RTVS, na webovom sídle národnej rady a prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

K bodu 21

Vzhľadom na nový spôsob kreovania rady je potrebné upraviť spôsob nominácie subjektov, ktorí nebudú volení národnou radou. S cieľom posilniť názorovú i profesijnú rozmanitosť rady a dosiahnuť tak užší kontakt s verejnosťou sa navrhuje, aby členovia rady podľa § 9 odseku 1 písm. c) až k) boli nominovaní subjektmi uvedenými v § 9 odseku 1 písm. c) až k). V záujme informovania verejnosti a najmä relevantných subjektov RTVS zverejní výzvu na predkladanie nominácií na členov rady prostredníctvom svojho vysielania, na svojom webovom sídle a výzva na predkladanie nominácií bude zverejnená aj prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Ak nastane situácia, že subjekty uvedené v § 9 ods. 1 písm. i) až k) nominujú viac ako jedného člena rady, navrhuje sa, aby člena rady určila dozorná komisia žrebom. Ak nedôjde k nominácii príslušného člena rady ani do 10 dní po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na predkladanie nominácií na členov rady, príslušného člena rady zvolí národná rada.

K bodom 22 a 23

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanými zmenami v zložení rady.

K bodu 24

Navrhuje sa rozšíriť nezlučiteľnosť funkcie člena rady a generálneho riaditeľa RTVS o funkciu poslanca Európskeho parlamentu. Návrh vychádza zo skutočnosti, že ak je obsadenie orgánov

6

RTVS nezlučiteľné s inými politickými funkciami, malo by rovnaké pravidlo platiť aj vo vzťahu k funkcii poslanca Európskeho parlamentu, ktorá má tiež politický charakter.

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 26 až 28

Navrhuje sa rozšíriť nezlučiteľnosť funkcie člena rady aj o funkciu člena Rady pre mediálne služby, a tiež okrem funkcie člena rady Audiovizuálneho fondu aj o funkciu riaditeľa a člena dozornej komisie Audiovizuálneho fondu.

Zároveň, keďže od prijatia zákona o RTVS vznikli dva nové podporné fondy v oblasti umenia a kultúry – Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín, navrhuje sa doplniť, aby sa analogicky, ako pri riaditeľovi alebo členovi iného orgánu Audiovizuálneho fondu, vzťahovala nezlučiteľnosť funkcie člena rady aj na funkciu riaditeľa alebo člena iného orgánu Fondu na podporu umenia a riaditeľa alebo člena iného orgánu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

K bodu 29

Navrhuje sa precizovať ustanovenie o nezlučiteľnosti funkcie člena rady s výkonom iných činností v oblasti poskytovania obsahových služieb, a to predovšetkým s ohľadom na nový zákon o mediálnych službách.

K bodu 30

Vzhľadom na nové zloženie rady, v prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen rady povinnosť bezodkladne o tejto skutočnosti písomne informovať subjekt, ktorý dotknutého člena rady nominoval, inak predsedu rady.

K bodom 31, 33 a 34

V súvislosti s novým spôsobom kreovania rady sa navrhuje možnosť člena rady opätovne nielen zvoliť, ale aj nominovať, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

K bodu 32

Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle predkladaného návrhu zákona bude časť členov rady volená národnou radou a časť členov rady bude nominovaná subjektmi uvedenými v § 9, s cieľom zabezpečiť zákonnú podmienku, aby sa každé dva roky obmieňala jedna tretina členov rady, sa upravuje postup v prípade skončenia výkonu funkcie všetkých členov rady jednak v prípade členov podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) a jednak podľa § 9 ods. 1 písm. c) až k).

K bodom 35 až 37

Navrhuje sa špecifikovať okamih, v ktorom sa skončí výkon funkcie člena rady v prípade vzdania sa funkcie a odvolania z funkcie. Súčasne sa zavádza nový dôvod skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa, t.j. samotným zánikom funkcie.

7

K bodu 38

Vzhľadom na nové zloženie rady sa upravujú okolnosti, za ktorých subjekt, ktorý člena rady zvolil alebo nominoval do funkcie, môže (fakultatívna možnosť) člena rady odvolať. Týmito okolnosťami sú výkon funkcie alebo činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou člena rady podľa tohto zákona (pracovnoprávny vzťah s RTVS, výkon funkcie v politickej strane alebo politickom hnutí a pod.), ďalším dôvodom, pre ktorý možno člena rady odvolať je začatie trestného stíhania, právoplatné odsúdenie za iný ako úmyslený trestný čin a výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a tiež nevykonávanie funkcie člena rady najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, napr. ak možno dôvodne očakávať, že blokuje riadne fungovanie tejto verejnoprávnej inštitúcie.

K bodu 39

Navrhuje sa špecifikovať podmienky bezpodmienečného zániku funkcie člena rady. Na základe skutočnosti, že predmetné ustanovenie upravuje závažné dôvody, keby má dôjsť k objektívnemu zániku funkcie člena rady, navrhuje sa, aby nebolo potrebné v daných prípadoch odvolanie člena rady, nakoľko k zániku funkcie dôjde automaticky. Dôvodmi zániku sú v zmysle návrhu zákona výkon jednej z funkcií uvedených v § 10 ods. 3, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie člena rady, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený a nakoniec právoplatné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

V nadväznosti na doplnenie predmetného ustanovenia sa ďalšie odseky primerane prečíslujú.

K bodu 40

Navrhuje sa upraviť vnútorný odkaz v ustanovení § 12 ods. 4 v súvislosti s doplnením ustanovenia upravujúceho nový spôsob skončenia funkcie člena rady, a to zánikom funkcie. Zároveň sa v súvislosti s novým spôsobom kreovania rady navrhuje doplniť, že skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre vzdanie sa funkcie a zánik funkcie má člen rady oznámiť subjektu, ktorý člena rady nominoval, inak predsedovi národnej rady, t.j. v prípade členov volených a odvolávaných národnou radou.

K bodom 41 až 43

Vzhľadom na nové zloženie rady sa precizujú aj ustanovenia týkajúce sa skončenia funkčného obdobia jednotlivých členov rady. V prípade členov rady volených a odvolávaných národnou radou sa zachováva lehota na vykonanie opatrení potrebných na zvolenie nového člena rady po uplynutí funkčného obdobia takéhoto člena rady. V prípade uplynutia výkonu funkcie členov rady, ktorí sú volení prostredím, sa navrhuje upraviť, aby prostredie, ktoré nominuje členov rady, vykonalo všetky potrebné opatrenia na nominovanie nového člena rady zhodne do 15 dní pred skončení funkčného obdobia.

Ak nastane situácia, kedy výkon funkcie člena rady skončí vzdaním sa funkcie, zánikom funkcie alebo smrťou člena rady, predseda národnej rady zaradí voľbu nového člena rady na

8

najbližšiu schôdzu národnej rady odo dňa doručenia oznámenia o danej skutočnosti a ak to nie je možné, zaradí voľbu nového člena rady na schôdzu nasledujúcu po najbližšej schôdzi národnej rady. V prípade subjektu, ktorý člena rady do funkcie nominoval, nominuje nového člena rady v lehote do 90 dní odo dňa doručenia oznámenia o existencii skutočnosti odôvodňujúcej predčasné skončenie výkonu funkcie člena rady.

Ustanovenie odseku 7 v § 12 sa precizuje prostredníctvom určenia, že národná rada vykonáva kompetencie výlučne vo vzťahu k členom rady, ktorých volí a odvoláva samotná národná rada.

K bodom 44 a 45

Predkladanou právnou úpravou sa navrhuje, aby v prípade, ak členovi rady, ktorý nie je volený národnou radou, skončí funkčné obdobie z dôvodu odvolania z funkcie, subjekt, ktorý nominoval tohto člena rady, má zabezpečiť novú nomináciu člena do 90 dní od jeho odvolania.

Návrh zákon zároveň počíta s možnosťou, že oprávnený subjekt nenominuje osobu na člena rady v stanovenej lehote. V takom prípade zvolí chýbajúceho člena rady národná rada, pričom zverejnenie výzvy zabezpečí príslušný výbor národnej rady do 30 dní od uplynutia lehoty na nominovanie člena rady.

K bodu 46

V nadväznosti na zvýšenie počtu členov rady sa navrhuje znížiť odmenu za výkon funkcie člena rady na polovicu.

K bodu 47

V súvislosti so zmenou spôsobu kreovania rady sa navrhuje doplniť do ustanovenia § 14 ods. 1 skutočnosť, že niektorí členovia rady sú nielen zvolení, ale aj nominovaní.

K bodom 48 a 49

Z dôvodu závažnosti daného rozhodovania sa popri štandardne požadovanej nadpolovičnej väčšine hlasov členov rady na úspešné prijatie uznesenia stanovuje, že na prijatie uznesenia o zvolení alebo odvolaní generálneho riaditeľa a prijatie uznesenia o predĺžení funkčného obdobia generálneho riaditeľa je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov rady.

V odseku 4 ustanovenia § 14 sa vypúšťa stanovená dvojtretinová väčšina na prijatie uznesenia v prípade voľby a odvolania predsedu a podpredsedu rady, nakoľko bude postačovať nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov rady upravená v odseku 3.

Z dôvodu nadbytočnosti po presune kompetencie kreovania niektorých členov rady z národnej rady sa vypúšťa ustanovenie upravujúce predkladanie návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa príslušnému výboru národnej rady.

K bodu 50

9

Precizuje sa ustanovenie odseku 8 v § 14, v zmysle ktorého podrobnosti o činnosti rady upravuje rokovací poriadok rady.

K bodu 51

Nakoľko sa popri rade a generálnom riaditeľovi navrhuje zriadenie aj ďalších orgánov RTVS, upravuje sa, že generálny riaditeľ má právomoc rozhodovať v otázkach, ktoré nie sú vyhradené do výlučnej pôsobnosti nielen rady, ale všetkých ostatných orgánov RTVS.

K bodu 52

Navrhuje sa , aby zástupcami generálneho riaditeľa RTVS boli riaditeľ Slovenského rozhlasu a riaditeľ Slovenskej televízie.

K bodu 53

Z dôvodu zmeny mechanizmu voľby a odvolávania generálneho riaditeľa a presunu uvedenej kompetencie z národnej rady na radu sa navrhuje nahradiť pojem národná rada pojmom rada.

K bodom 54 až 56

Z dôvodu zriadenia výkonného výboru, ktorý má zabezpečiť efektívny výkon činností generálneho riaditeľa sa navrhuje, aby predtým, ako generálny riaditeľ predloží zásadné dokumenty rade, k nim zaujal svoje stanovisko priamo výkonný výbor.

V súvislosti s kreovaním výkonného výboru sa navrhuje, aby boli personálne návrhy členov výkonného výboru schválené radou, pričom predloženie návrhov je v kompetencii generálneho riaditeľa.

K bodu 57

Navrhuje sa rozšíriť okruh úloh generálneho riaditeľa o personálne návrhy týkajúce sa výkonného výboru.

K bodu 58

Legislatívno-technická úprava ustanovenia.

K bodom 59 a 66

Legislatívno-technická úprava v dôsledku prechodu kompetencie voľby generálneho riaditeľa z národnej rady na radu. Zároveň sa rozširuje okruh funkcií, ktoré nemôže vykonávať kandidát na generálneho riaditeľa.

K bodu 60

Gramatická úprava ustanovenia.

K bodom 61 a 63

10

Navrhuje sa, aby na výkon funkcie generálneho riaditeľa vyžadovalo ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa za podmienky, že budú naplnené ďalšie zákonné predpoklady.

K bodu 62

V súvislosti so zmenou voľby generálneho riaditeľa a presunu tejto kompetencie z národnej rady na radu sa upravuje povinnosť kandidátov na generálneho riaditeľa predložiť namiesto údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov priamo výpis z registra trestov, nie starší ako tri mesiace, ku dňu predloženia prihlášky. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že RTVS nie je oprávnená vyžiadať si výpis z registra trestov od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 64

V súlade so zákonom Národnej rady SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú orgány a právnické osoby v úradnom styku povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka (českom jazyku) sa navrhuje precizovať, že pri tomto druhu listín nie je potrebné, aby kandidát na generálneho riaditeľa predkladal k prihláške preložené doklady, ak sú v českom jazyku.

K bodu 65

Navrhuje sa, aby funkčné obdobie generálneho riaditeľa trvalo 6 rokov. Oproti pôvodnej úprave sa vypúšťa možnosť opätovného zvolenia do funkcie, avšak zavádza sa možnosť rady predĺžiť funkčné obdobie generálneho riaditeľa o ďalších 6 rokov.

K bodu 67

Ustanovenie upravuje výšku mesačnej mzdy generálneho riaditeľa a výšku odstupného pri skončení výkonu funkcie generálneho riaditeľa uplynutím funkčného obdobia. Navrhuje sa, aby bolo v kompetencii rady mesačnú mzdu generálneho riaditeľa svojím rozhodnutím skrátiť, najviac však o tri štvrtiny a najdlhšie na šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom súčasne rozhodne o tom, že generálny riaditeľ neprijal opatrenia na dodržiavanie etického kódexu a iných etických princípov navrhnuté etickou komisiou. Ustanovenie navrhuje, že toto rozhodnutie rada môže prijať najskôr po márnom uplynutí lehoty na prijatie príslušného opatrenia a najneskôr do šiestich mesiacov od márneho uplynutia lehoty na prijatie príslušného opatrenia. Oproti pôvodnej úprave sa vypúšťa zákaz vyplatenia odstupného v prípade opätovného zvolenia, nakoľko navrhovaná právna úprava možnosť opätovného zvolenia generálneho riaditeľa neupravuje.

K bodu 68

Návrh zákona stanovuje, že generálneho riaditeľa volí rada na základe verejného vypočutia. Súčasťou vypočutia je okrem prezentácie projektu riadenia a rozvoja verejnoprávneho vysielateľa aj odpovedanie na otázky položené kandidátovi radou. Verejné vypočutie má byť za účelom informovania verejnosti vysielané naživo na webovom sídle RTVS.

11

K bodom 69 a 70

V nadväznosti na presun kompetencie voľby generálneho riaditeľa na radu sa navrhuje primerane upraviť ustanovenia a namiesto príslušného výboru národnej rady uviesť radu. V súvislosti s povinnosťou zverejnenia výzvy na prihlásenie kandidátov sa navrhuje namiesto webového sídla národnej rady a denníka celoštátnej periodickej tlače povinnosť zverejnenia prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

K bodu 71

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia z dôvodu neopodstatnenosti vzhľadom na presun kompetencie v súvislosti s voľbou generálneho riaditeľa RTVS.

K bodu 72

Navrhuje sa, aby bolo hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa verejné a uskutočnilo sa do piatich dní od verejného vypočutia všetkých prihlásených kandidátov. Kandidát, ktorý vo voľbe získa najmenej 10 hlasov členov rady, bude zvolený.

K bodu 73

Návrh na legislatívno-technickú úpravu a stanovenie lehoty na uskutočnenie opakovanej voľby generálneho riaditeľa.

K bodu 74

Štylistická úprava ustanovenia a úprava v súvislosti s presunom kompetencie voľby generálneho riaditeľa na radu.

K bodu 75

Upravuje sa skončenie výkonu funkcie generálneho riaditeľa. Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje špecifikovať okamih, v ktorom sa skončí výkon funkcie generálneho riaditeľa v prípade vzdania sa funkcie a odvolania z funkcie. Súčasne sa zavádza nový dôvod skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa, t.j. samotným zánikom funkcie. Na základe skutočnosti, že predmetné ustanovenie upravuje závažné dôvody, keby má dôjsť objektívne k zániku funkcie generálneho riaditeľa, navrhuje sa, aby nebolo potrebné v daných prípadoch odvolanie generálneho riaditeľa z funkcie zo strany rady, nakoľko k zániku funkcie dôjde automaticky. Navrhuje sa upraviť, že jedným z dôvodov zániku funkcie generálneho riaditeľa, kedy nie je potrebné predchádzajúce odvolanie radou, je vykonávanie funkcie nezlučiteľnej s funkciou generálneho riaditeľa, a to aj po uplynutí 30 dní od jeho zvolenia do funkcie generálneho riaditeľa. Návrh zákona zavádza nový dôvod, kedy rada môže odvolať generálneho riaditeľa z funkcie, a to v prípade, že dozorná komisia najmenej trikrát za sebou neprijala súhlasné stanovisko k návrhu programového konceptu vysielania RTVS na príslušný rozpočtový rok. Zároveň sa dôvod obligatórneho odvolania z funkcie generálneho riaditeľa radou z vybraných dôvodov nezlučiteľnosti funkcií podľa tohto zákona navrhuje stanoviť ako fakultatívny, t.j. rada sa bude môcť rozhodnúť, či generálneho riaditeľa odvolá alebo nie a upravuje sa fakultatívna možnosť rady odvolať generálneho riaditeľa aj z dôvodu, že bol

12

právoplatne odsúdený za iný ako úmyselný trestný čin a výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený.

V súvislosti s presunom kompetencie voľby generálneho riaditeľa na radu sa navrhuje vypustenie odsekov 5 a 6 v ustanovení § 18 z dôvodu neopodstatnenosti.

K bodu 76

Návrh zákona upravuje zriadenie dozornej komisie, ako nového orgánu, ktorého úlohou bude dohliadať na riadne a účelné hospodárenie RTVS, nakladanie s jej majetkom a využívanie dostupných finančných prostriedkov. Do pôsobnosti novovzniknutého orgánu patrí predkladanie návrhu vlastného rokovacieho poriadku rade; predkladanie stanovísk rade k návrhom týkajúcich sa rozpočtu, účtovnej závierky, tzv. zmluvy so štátom, výročnej správy RTVS, podnikateľských zámerov či prevodov vlastníctva, nájmov nehnuteľností a iných záležitostí spojených s hospodárením verejnoprávneho vysielateľa; predkladanie rade plán svojej kontrolnej činnosti a iné návrhy v súvislosti s hospodárením RTVS; vykonávanie kontroly v súlade s plánom kontrolnej činnosti; oboznamovanie rady s výsledkami svojej kontrolnej činnosti a pod. Špecifickou úlohou dozornej komisie je overiť splnenie podmienok nominácií na člena rady za oblasť ekonómie, práva, za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím, oblasť ochrany záujmov občianskej spoločnosti, za oblasť športu, registrovaných cirkví a náboženských spoločností, združení samosprávnych krajov, miest a obcí, novinárskej profesie a určiť žrebom člena rady v prípade, ak zástupcovia registrovaných cirkví a náboženských spoločností, reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb združujúcich samosprávne kraje, mestá alebo obce a zástupcovia reprezentatívnych výkonných orgánov samoregulácie na ochranu novinárskej etiky nominujú viac ako jednu osobu za člena rady.

Nakoľko členovia dozornej komisie majú oprávnenie nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri tejto činnosti. Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na zistenia v súvislosti s výsledkami vlastnej činnosti, o ktorých majú oboznamovať radu. Rokovania, ktorých podrobnosti upravuje rokovací poriadok dozornej komisie, sú neverejné. Navrhuje sa, aby s cieľom zabezpečenia informovanosti o relevantných skutočnostiach mali členovia dozornej komisie právo zúčastňovať sa na všetkých rokovaniach rady bez rozdielu.

Dozorná komisia má pozostávať z 3 členov, dvoch odborníkov z oblasti ekonómie a jedného odborníka v oblastí práva, ktorých na základe predchádzajúceho verejného vypočutia volí a odvoláva rada. Predpokladmi na výkon funkcie sú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonnosť. Na člena dozornej komisie sa primerane vzťahujú ustanovenia o nezlučiteľnosti funkcií a vybraných činností, pričom každú zmenu skutočností je člen dozornej komisie povinný oznámiť predsedovi rady. Členstvo v dozornej komisii je nezastupiteľné a funkcia má byť vykonávaná nestranne, bez uprednostňovania osobného záujmu pred verejným záujmom.

13

Stanovuje sa šesťročné funkčné obdobie pre člena dozornej komisie s dvojročným rotačným systémom. Navrhuje sa, že osoba môže byť zvolená do funkcie najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach a funkčné obdobie začína plynúť odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu funkcie člena dozornej komisie, na ktorého miesto bol zvolený, najskôr však odo dňa jeho zvolenia radou. Ak nastane situácia, že sa členstvo v dozornej komisii skončí pred uplynutím funkčného obdobia, nový člen dozornej komisie je v tomto prípade zvolený na zvyšok funkčného obdobia toho člena dozornej komisie, ktorého vo funkcii nahradil. Návrh zákona počíta aj s možnosťou, že výkon funkcie skončí všetkým členom dozornej komisie súčasne. V takom prípade na prvom zasadnutí po zvolení všetkých členov dozornej komisie si noví členovia dozornej komisie určia žrebom jedného člena dozornej komisie, ktorého funkčné obdobie je dva roky a jedného člena dozornej komisie, ktorého funkčné obdobie je štyri roky, aby bol zachovaný navrhovaný rotačný systém.

Členovi dozornej komisie sa skončí členstvo v dozornej komisii obdobne ako členovi rady, t.j. uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie, odvolaním funkcie, zánikom funkcie a smrťou. Fakultatívnymi dôvodmi na odvolanie člena dozornej komisie radou sú výkon funkcie alebo činnosti nezlučiteľnej s funkciou člena dozornej komisie podľa tohto zákona, aj situácia, ak bol člen dozornej komisie právoplatne odsúdený za iný ako úmyselný trestný čin a výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený alebo nečinnosť vo funkcii po dobu dlhšiu ako tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo čin, pri ktorom výkon trestu nebol podmienečne odložený, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a výkon funkcie nezlučiteľnej s funkciou člena dozornej komisie sú v zmysle predkladaného návrhu zákona dôvodmi na zánik funkcie člena dozornej komisie.

Člen dozornej komisie, ktorého výkon funkcie je považovaný za iný úkon všeobecnom záujme, má v zmysle predloženého návrhu zákona nárok na odmenu vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a tiež nárok na cestovné náhrady.

Okrem uvedeného sa tiež navrhuje zriadiť etickú komisiu ako nový, nezávislý orgán dohliadajúci na dodržiavanie etických a právnych noriem novinárskej práce v RTVS. Jej hlavným cieľom je chrániť slobodu prejavu redaktorov a ďalších zamestnancov pred vonkajšími i vnútornými tlakmi, vytvárať im optimálne pracovné podmienky potrebné pre nezávislú žurnalistiku a tvorbu programov, a tiež posilniť dôveru verejnosti v zodpovedný prístup RTVS k otázkam dodržiavania profesijnej etiky.

Podobné inštitúcie fungujú v zahraničí, napr. vo Švédsku a Írsku funguje tlačový ombudsman na štátnej úrovni, v iných krajinách majú vlastných ombudsmanov jednotlivé redakcie - napr. Associated Press, BBC, Guardian, CBC, ABC atď. Česká televízia má etický panel, v ktorom sú zastúpené rešpektované osobnosti. Návrh zákona sa touto cestou snaží aplikovať najlepšie skúsenosti zo zahraničia.

Zriadenie etickej komisie reaguje aj na opakované odporúčania Európskeho parlamentu, ktorý pravidelne vyzýva členské štáty na vyššiu ochranu novinárov priamo v ich právnych

14

poriadkoch. Napríklad v rezolúcii z 21. mája 2013 o slobode tlače v štátoch EÚ zdôrazňuje význam zriaďovania samoregulačných orgánov médií. V uznesení Európskeho parlamentu o posilnení slobody médií z 3. novembra 2020 sa uvádzajú priamo aj verejnoprávne médiá. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu verejnoprávnych médií, pričom za nevyhnutné považuje zabezpečiť a zachovať ich nezávislosť od politických zásahov.

V legislatívnej rovine sa navrhuje nastaviť iba základný rámec zloženia a fungovania etickej komisie. Etická komisia má pozostávať z najmenej piatich členov, ktorých voľba aj odvolanie bude v kompetenciách rady, pričom sa navrhuje, aby v nej boli zastúpení odborník na profesijnú etiku, novinár zamestnaný v RTVS, odborník v oblasti ochrany ľudských práv, dvaja zástupcovia občianskej spoločnosti, z ktorých jeden by mal byť odborníkom v oblasti dezinformácií a druhý v oblasti mediálnej komerčnej komunikácie. Podrobnosti o etickej komisii, vrátane počtu jej členov a spôsobu ich navrhovania a činnosti upraví štatút etickej komisie. Podrobnosti o rokovaní etickej komisie a procesné pravidlá konania pred etickou komisiou upraví rokovací poriadok etickej komisie.

Zároveň sa po vzore Spojeného kráľovstva navrhuje zriadiť výkonný výbor, ako poradný orgán generálneho riaditeľa, ktorý okrem samotného generálneho riaditeľa pozostáva z nasledovných členov – riaditeľ Slovenského rozhlas a riaditeľ Slovenskej televízie, ekonomický riaditeľ, technický riaditeľ, riaditeľ marketingu a vedúci zamestnanec za oblasť spravodajstva a aktuálnej publicistiky. Osoby do funkcií, z ktorých titulu budú členmi výkonného výboru, s výnimkou funkcie generálneho riaditeľa, bude vymenúvať aj odvolávať generálny riaditeľ po predchádzajúcom schválení radou.

Úlohou výkonného výboru je zaujímať stanoviská k dokumentom predkladaným generálnym riaditeľom podľa tohto zákona. Rokovania výkonného výboru sú vedené generálnym riaditeľom, sú neverejné a podrobnosti o ňom upravuje rokovací poriadok výkonného výboru. Stanoviská výboru sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou všetkých členov.

K bodu 77

Upravujú sa spoločné ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa voľby generálneho riaditeľa. V zmysle návrhu sa o funkciu generálneho riaditeľa môžu uchádzať aj kandidáti zvolení za generálneho riaditeľa pred 1. septembrom 2023. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nová právna úprava vypúšťa možnosť opätovného zvolenia generálneho riaditeľa do funkcie, avšak zavádza možnosť rady predĺžiť funkčné obdobie generálneho riaditeľa o ďalších 6 rokov, ustanovuje sa, že po zvolení takého kandidáta za generálneho riaditeľa sa naňho bude nahliadať, ako na generálneho riaditeľa, ktorému bolo funkčné obdobie predĺžené o šesť rokov, ďalšie predĺženie funkčného obdobia alebo zvolenie nebude možné.

K bodu 78

V záujme zabezpečenia efektívnej vykonateľnosti návrhu zákona sa navrhuje právna úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k činnosti orgánov RTVS.

15

Navrhuje sa, aby súčasní členovia rady, ktorí sú odborníkmi v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, pokračovali vo vykonávaní svojej funkcie člena rady aj po 1. septembri 2023 a aby boli súčasťou prvej rady vykonávajúcej činnosť podľa predkladanej právnej úpravy. Funkčné obdobie uvedených členov rady bude neprerušene plynúť ďalej, čím sa v praxi zabezpečí zákonná podmienka, aby sa každé dva roky obmieňala jedna tretina členov rady.

Zároveň sa navrhuje, aby sa súčasní členovia rady, ktorí sú odborníci v oblasti ekonómie alebo práva stali členmi prvej dozornej komisie podľa predkladanej právnej úpravy. Títo členovia rady sú aj v súčasnosti členmi dozornej komisie, ktorú si RTVS zriadila, takýto stav však nemá legislatívne ukotvenie. Vo vzťahu k dĺžke funkčného obdobia uvedených členov dozornej komisie a k začiatku jeho plynutia sa navrhuje, aby dĺžka ich funkčného obdobia bola zhodná s dĺžkou funkčného obdobia členov rady. Zároveň sa predkladaným návrhom v prípade prvých členov dozornej komisie zavádza fikcia, že ich funkčné obdobie začalo plynúť v deň, kedy začali vykonávať svoju funkciu členov rady ešte predtým, ako sa z nich stali členovia dozornej komisie. Uvedeným návrhom sa praxi zabezpečí zákonná podmienka, aby sa každé dva roky obmieňal jeden člen dozornej komisie a zároveň u nikoho nedôjde k skráteniu alebo predĺženiu funkčného obdobia.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhuje predĺžiť funkčné obdobie generálneho riaditeľa z piatich rokov na šesť rokov, v prechodných ustanoveniach sa upravuje, že súčasnému generálnemu riaditeľovi plynie funkčné obdobie podľa právneho stavu, ktorý platil v čase jeho zvolenia do funkcie, a teda jeho funkčné obdobie trvá päť rokov.

V prechodných ustanoveniach sa zároveň upravuje proces nominácie a voľby prvých členov rady, a to odborníka v oblasti ekonómie, odborníka v oblasti práva, člena za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, člena za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím, člena za oblasť ochrany záujmov občianskej spoločnosti, člena nominovaného Slovenským olympijským a športovým výborom, člena nominovaného registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Slovenskej republike, člena nominovaného zástupcami celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb združujúcich samosprávne kraje, mestá alebo obce a člena reprezentujúceho novinársku profesiu.

V zmysle navrhovanej úpravy sa RTVS ukladá zverejniť výzvu na predkladanie nominácií na prvých členov rady do 15. septembra 2023. Subjekty, ktoré nominujú prvých členov rady ich nominujú do 31. októbra 2023. Dozornej komisii sa ukladá povinnosť určiť žrebom jedného člena rady do 10. novembra 2023, ak registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, zástupcovia celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb združujúcich samosprávne kraje, mestá alebo obce alebo celoštátny reprezentatívny výkonný orgán samoregulácie na ochranu novinárskej etiky nominujú viac ako jedného člena rady.

V prechodných ustanoveniach sa zároveň upravuje režim v prípade, že subjekt, ktorý má nominovať prvého člena rady podľa novej právnej úpravy ho nenominuje v lehote do 31. októbra 2023. V tomto prípade príslušného člena rady zvolí národná rada. Výzvu na

16

predkladanie návrhov kandidátov na členov rady zverejní príslušný výbor národnej rady do 7. novembra 2023 a vo výzve určí lehotu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady do 15. decembra 2023. Proces predkladania návrhov kandidátov a zverejnenie výzvy na predkladanie návrhov na členov rady sa bude spravovať režimom, ktorý sa uplatňuje v prípade návrhov kandidátov na členov rady, ktorých volí národná rada.

V prechodných ustanoveniach sa zároveň upravuje osobitný režim zvolania prvého zasadnutia rady zvolenej alebo nominovanej podľa tohto návrhu. Prvé zasadnutie rady zvolá člen rady, ktorý k 31. augustu 2023 vykonával funkciu predsedu rady a určí člena rady, ktorý bude rokovania riadiť až do zvolenia nového predsedu rady. Upravuje sa, že prvé zasadnutie rady zvolá tento člen, v lehote najneskôr do 10 dní od zvolenia alebo nominovania členov rady, ktorým sa zabezpečilo, že rada má aspoň osem členov, aby sa nová rada mohla čím skôr po tom, ako sa stane uznášaniaschopnou, ujať výkonu svojej funkcie. Na prvom zasadnutí rady, ktorá má všetkých členov, si rada zvolí svojho predsedu a podpredsedu a zároveň si noví členovia rady určia žrebom troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky a troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.

Z hľadiska režimu zvolania prvého zasadnutia dozornej komisie sa obdobne ako pri rade navrhuje, že prvé zasadnutie zvolá člen rady, ktorý k 31. augustu 2023 vykonával funkciu predsedu rady. Dozorná komisia si zvolí svojho predsedu na prvom zasadnutí dozornej komisie, keďže sa predpokladá, že v tom čase budú svoj funkciu vykonávať všetci členovia dozornej komisie.

Upravuje sa režim ustanovenia etickej komisie, a to do šiestich mesiacov od účinnosti navrhovaného zákona.

Vo vzťahu k vykonávaniu činnosti výkonného výboru, ktorý je poradným orgánom generálneho riaditeľa sa navrhuje, aby bol prvý výkonný výbor vymenovaný generálnym riaditeľom, ktorý vykonáva funkciu k 31. augustu 2023. V čase, kedy ešte nebude výkonný výbor vymenovaný, sa od generálneho riaditeľa nevyžaduje, aby predkladal rade dokumenty uvedené § 15 ods. 3 písm. b) a e) až i) aj so stanoviskom výkonného výboru.

K článku II:

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. septembra 2023.

Doložka vybraných vplyvov

17

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

bezpredmetné

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

bezpredmetné

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

bezpredmetné

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

bezpredmetné

2.Definovanie problému

18

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Súčasné znenie zákona č. 532/2010 Z. z. voľbu a odvolanie generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len „RTVS“), ako aj členov rady RTVS zveruje do pôsobnosti politického orgánu, t.j. Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). V súvislosti so snahou eliminovať politický vplyv na proces kreovania orgánov RTVS sa navrhuje presunúť voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa z národnej rady na správnu radu RTVS. Rovnako sa javí ako žiaduce, aby správna rada RTVS, ako orgán, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje právo verejnosti na kontrolu činnosti verejnoprávneho vysielateľa, reprezentovala prostredníctvom nominovaných zástupcov okrem odborníkov v oblasti vysielania, ekonómie a práva aj ďalšie zásadné oblasti, ako napr. osoby so zdravotným znevýhodnením, národnostné menšiny, akademickú obec, novinárske prostredie, športovcov, združenia miest a obcí, či občiansku spoločnosť. Návrh zákona preto upravuje aj nový spôsob kreovania správnej rady RTVS, a nanovo definuje jej kompetencie. Pre zabezpečenie efektívneho nástroja kontroly RTVS sa okrem existujúcich orgánov zriaďujú nové orgány – dozorná komisia ako orgán dohľadu a etická komisia ako orgán dohliadajúci na dodržiavanie etických princípov a tiež výkonný výbor ako poradný orgán generálneho riaditeľa. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj špecifikácia zloženia a kompetencie jednotlivých orgánov.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť podmienky pre nezávislé kreovanie a fungovanie orgánov verejnoprávneho vysielateľa, Rozhlasu a televízie Slovenska, a s tým súvisiace zefektívnenie hospodárenia, kontroly a riadenia RTVS, o. i. aj prostredníctvom novovytvorených orgánov RTVS.

RTVS predstavuje systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania spočívajúci najmä v širokom prístupe verejnosti k informáciám, kultúre a vzdelávaniu.

Efektívne fungovanie orgánov RTVS ovplyvňuje najmä úprava procesu výberu a kreovania týchto orgánov. Z dôvodu zabezpečenia nezávislosti fungovania verejnoprávneho vysielateľa sa navrhuje zmena mechanizmu voľby a odvolávania generálneho riaditeľa, reforma súčasnej rady RTVS z hľadiska kompetencií, počtu a výberového procesu jej členov, ako aj zriadenie samostatného kontrolného orgánu RTVS – dozornej komisie pre oblasť nezávislého ekonomického dohľadu nad hospodárením RTVS, a tiež etickej komisie RTVS a výkonného výboru ako poradného orgánu generálneho riaditeľa RTVS.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

-Generálny riaditeľ RTVS

-Rada RTVS

-Zamestnanci RTVS

-Osoby pôsobiace v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, v oblasti ekonómie a práva, v novinárskej oblasti, v oblasti ochrany záujmov národnostných menšín a osôb so zdravotný postihnutím, v oblasti športu, v treťom sektore, v združeniach samosprávnych krajov, miest a obcí na Slovensku a akademickej obce

-Národná rada Slovenskej republiky

5.Alternatívne riešenia

19

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Boli posudzované viaceré modely nového kreovania rady RTVS. Predložený model má podľa predkladateľa najväčší potenciál zlepšiť nezávislosť fungovania, riadenia a priebežnej kontroly verejnoprávneho vysielania popri zabezpečení odbornosti členov jednotlivých orgánov a reflektovaní zásadných požiadaviek spoločnosti.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Zachovaním súčasného stavu by nedošlo k eliminovaniu politického vplyvu na proces kreovania orgánov RTVS.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

20

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Efektívnosť účelu návrhu zákona, ktorého cieľom je eliminovať politický vplyv na proces kreovania orgánov RTVS, bude možné sledovať už v najbližších rokoch po nadobudnutí účinnosti zákona. Najvýraznejšie zmeny možno odhadom očakávať po šiestich rokoch (t.j. po uplynutí funkčného obdobia prvých členov novokreovanej správnej rady RTVS a následne po uplynutí funkčného prvého generálneho riaditeľa zvoleného touto radou).

Zásadnou súčasťou odpolitizovania procesu kreovania orgánov RTVS je zmena voľby a odvolávania správnej rady RTVS, v rámci ktorej budú z 15-tich členov len šiesti volení Národnou radou Slovenskej republiky. Zostávajúci deviati členovia rady, predstavujúci väčšinu, budú nominovaní reprezentatívnymi subjektmi z oblasti ekonómie, práva, ochrany záujmov národnostných menšín, ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím, ochrany záujmov aktérov občianskej spoločnosti, akademickej obce, športu, novinárskej obce ako aj oblasti združujúcej samosprávne kraje, mestá alebo obce. Pozitívny vplyv vo forme zastúpenia subjektov z významných oblastí spoločnosti bude možné sledovať už po prvom kreovaní správnej rady RTVS. Navyše osoby inklinujúce k jednotlivým oblastiam, ktoré budú členovia rady reprezentovať budú môcť prostredníctvom svojich zástupcov efektívnejšie presadzovať svoje požiadavky a návrhy na zlepšenie.

Pozitívny dopad možno vnímať o. i. v zlepšení informovanosti verejnosti o štatutárnom orgáne RTVS, a to prostredníctvom verejného vypočutia či už kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS alebo kandidátov na členov novovzniknutej dozornej komisie RTVS. Verejné vypočutie kandidátov na generálneho riaditeľa bude pozostávať z prezentácie projektu riadenia a rozvoja RTVS a odpovedí na otázky rady, ktorá bude následne spomedzi kandidátov voliť generálneho riaditeľa do funkcie. Garantovanie transparentnosti verejného vypočutia je zabezpečené jeho živým prenosom prostredníctvom webového sídla RTVS. Okrem toho sa navrhuje povinnosť zverejňovať výzvu na prihlásenie sa za kandidáta na generálneho riaditeľa prostredníctvom verejnoprávneho vysielania, webového sídla RTVS a po novom už aj prostredníctvom spravodajských služieb Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

Inštitút verejného vypočutia sa zavádza aj vo vzťahu k novovytvorenému orgánu, dozornej komisii, čo umožní verejnosti informovať sa o osobách, ktoré majú byť v zmysle návrhu zákona zodpovedné za dohľad nad riadnym a účelným hospodárením Rozhlasu a televízie Slovenska, nakladaním s jej majetkom a využívaním jej finančných prostriedkov.

Efektivita prijatej právnej úpravy vo forme zriadenia etickej komisie, ktorej hlavným cieľom je chrániť slobodu prejavu redaktorov a ďalších zamestnancov pred vonkajšími i vnútornými tlakmi, vytvárať im optimálne pracovné podmienky potrebné pre nezávislú žurnalistiku a tvorbu programov, a tiež posilniť dôveru verejnosti v zodpovedný prístup RTVS k otázkam dodržiavania profesijnej etiky sa môže odraziť na kvalite poskytovaného spravodajstva. Merateľným ukazovateľom preskúmania účinnosti tohto návrhu môžu byť v značnej miere prieskumy verejnej mienky v oblasti médií uskutočňované uznávanými prieskumnými agentúrami, ktoré sa zameriavajú na vyhodnotenie vnímania dôveryhodnosti a objektívnosti poskytovaných informácií v médiách zo strany spotrebiteľov.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

21

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

22

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Návrh zákona smeruje k zvýšeným výdavkom v súvislosti so zmenou kreovania rady RTVS, ktorá má mať v zmysle návrhu zákona namiesto pôvodných deväť členov 15 členov.

Navrhuje sa, aby členovi rady patrila za výkon funkcie mesačná odmena vo výške jednej polovice priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa úpravy platnej v súčasnosti majú deviati členovia Rady RTVS nárok na odmenu vo výške priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. K čiastočnej úspore teda aj napriek navýšeniu počtu členov rady dochádza v dôsledku zníženia pôvodnej odmeny člena rady na polovicu.

Okrem toho sa však navrhuje zriadiť nový kontrolný orgán RTVS, dozornú komisiu, ktorá má pozostávať z 3 členov. Členovi dozornej komisie v zmysle predloženého návrhu zákona prináleží za výkon funkcie mesačná odmena vo výške priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Dôsledkom je navýšenie nákladov cca o 30,000 eur ročne oproti súčasnému stavu. Tieto finančné prostriedky bude RTVS hradiť z vlastných zdrojov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Materiál nebol predmetom PPK.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

23

☐ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Materiál nebol predmetom PPK.