DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miloš SVRČEK.

Cieľom návrhu zákona je upraviť právnu úpravu trestu prepadnutia majetku tak, aby zodpovedala ústavným a medzinárodnoprávnym požiadavkám na primeranosť trestov a minimalizáciu dopadu trestu na iné osoby ako páchateľa, a zároveň zvýšiť hranice škody v Trestnom zákone.

Návrhom zákona sa najmä ruší obligatórny trest prepadnutia majetku a posilňujú sa podmienky pre ukladanie individualizovaných a primeraných trestov prepadnutia majetku, a to aj v otázke rozsahu tohto trestu (t. j. v akom rozsahu môže postihovať majetok páchateľa).

Návrh zákona tiež zohľadňuje požiadavku, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona), keďže bližšie špecifikuje majetok, vo vzťahu ku ktorému možno uložiť trest prepadnutia majetku, a zároveň vytvára podmienky pre to, aby tento majetkový trest postihoval rodinu páchateľa čo najmenej.

Prvýkrát od r. 2006 sa upravujú hranice škody v Trestnom zákone. Návrh zákona tak reaguje na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu a jej predpokladaný vývoj (najmä s ohľadom na aktuálnu a odhadovanú infláciu).

Konkrétne odôvodnenia navrhovaných zmien sú uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona zakladá pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 5 (§ 58 a § 59)

Navrhuje sa obligatórny trest prepadnutia majetku nahradiť fakultatívnym trestom. Obligatórny trest prepadnutia majetku vyvoláva pochybnosti o jeho súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými a európskymi záväzkami Slovenskej republiky. Zároveň sa v § 58 ods. 4 navrhuje vzhľadom na závažnosť tohto trestu a jeho dopad na páchateľa a jeho blízke osoby osobitne vyjadriť požiadavku na primeranosť tohto trestu.

V záujme posilnenia podmienok pre ukladanie individualizovaného a primeraného trestu prepadnutia majetku sa navrhuje v zákone explicitne vymedziť konkrétne hranice odvodené od hodnoty legálne nadobudnutého majetku páchateľa, ktoré bude súd pri ukladaní trestu prepadnutia majetku povinný zohľadniť. Súd tak podľa navrhovanej úpravy bude môcť uložiť trest prepadnutia majetku iba vo vzťahu k legálne nadobudnutému majetku, ktorého súhrnná hodnota nebude presahovať ustanovené hranice. Na nelegálne nadobudnutý majetok sa táto limitácia nevzťahuje.

Taktiež sa zavádza oprávnenie súdu vylúčiť z trestu prepadnutia majetku vec, ktorej prepadnutie súd považuje za neprimerane prísne.

V nadväznosti na navrhované zmeny sa upravujú aj konkrétne následky vylúčenia časti majetku z trestu prepadnutia majetku prostredníctvom určenia časti majetku, na ktorý sa trest prepadnutia majetku vzťahuje, a vylúčenia veci z trestu prepadnutia majetku.

S ohľadom na zákonnú požiadavku, aby trest postihoval iba páchateľa pri zabezpečení čo najmenšieho vplyvu na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona), sa upravujú následky uloženia tohto trestu vo vzťahu k majetku patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

K bodu 6 (§ 125 ods. 1)

Hranica škody v Trestnom zákone sa od r. 2006 nemenili. V dôsledku vývoja spoločensko-ekonomickej situácie vrátane inflácie (osobitne v súčasnosti) majú aktuálne hranice škody v Trestnom zákone podstate nižší význam ako v r. 2006. Pod vplyvom uvedených faktorov tak každoročne dochádza k automatickému zvyšovaniu trestnosti trestných činov, medzi znaky skutkových podstát ktorých patrí aj škoda, resp. rozsah činu, hodnota veci alebo prospech.

Preto sa navrhuje, aby sa škodou malou rozumela škoda najmenej 800 eur, škodou väčšou škoda najmenej 8 000 eur, škodou značnou škoda najmenej 80 000 eur a škodou veľkého rozsahu škoda najmenej 400 000 eur.

K bodu 7 (§ 438k)

Prechodným ustanovením sa ustanovuje, že nevykonaný trest uložený pred účinnosťou tohto návrhu zákona za trestný čin, ktorý podľa tohto návrhu zákona nie je trestným činom, sa nevykoná. Navrhovaná úpravu má pokrývať prípady, v ktorých v dôsledku zvýšenia hranice malej škody dôjde k zániku trestnosti činu.

Prechodným ustanovením sa zároveň riešia dopady zrušenia obligatórneho trestu prepadnutia majetku na už uložené a zároveň nevykonané tresty prepadnutia majetku. Najmä sa súdu umožňuje, aby na základe návrhu odsúdeného páchateľa opätovne prehodnotil, či s ohľadom na všetky okolnosti veci a pomery páchateľa naozaj bolo uloženie trestu prepadnutia majetku naozaj primerané.

K Čl. II

K bodom 1 až 3 (§ 13)

S ohľadom na navrhované zrušenie obligatórneho trestu prepadnutia majetku v Trestnom zákone a nadväzujúce úpravy tohto trestu sa obdobné úpravy zavádzajú aj vo vzťahu k trestaniu právnických osôb.

K Čl. III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje sa účinnosť zákona od 1. mája 2023.