NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VIII. volebné obdobie

Návrh

ZÁKON

z ............ 2023,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z. a zákona č. 111/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 58 ods. 2 sa slovo „uloží“ nahrádza slovami „môže uložiť“.

2.V § 58 ods. 3 sa slovo „uloží“ nahrádza slovami „môže uložiť“.

3.V § 58 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Súd môže trest prepadnutia majetku podľa odsekov 1 až 3 uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu a pomery páchateľa považuje za primerané.“.

4.V § 59 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:

„(2) Ak hodnota legálne nadobudnutého majetku páchateľa presahuje 2-násobok spôsobenej škody, rozsahu činu, hodnoty veci alebo získaného prospechu alebo ak páchateľ nahradil spôsobenú škodu alebo inak odstránil škodlivý následok trestného činu a zároveň hodnota jeho legálne nadobudnutého majetku presahuje výšku spôsobenej škody, rozsah činu, hodnotu veci alebo získaný prospech, súd určí, že trest prepadnutia majetku sa vzťahuje len na tú časť legálne nadobudnutého majetku páchateľa, ktorej hodnota spolu nepresahuje hranicu určenú týmto ustanovením. Ak trestným činom nebola spôsobená škoda a ani nebol získaný prospech a zároveň pri trestnom čine nemožno určiť ani hodnotu veci a rozsah činu, súd určí, že trest prepadnutia majetku sa vzťahuje len na tú časť legálne nadobudnutého majetku páchateľa, ktorej hodnota spolu nepresahuje hodnotu polovice legálne nadobudnutého majetku páchateľa. Na účely tohto ustanovenia súd vychádza z hodnoty legálne nadobudnutého majetku páchateľa, ktorú má tento majetok v čase ukladania trestu prepadnutia majetku.

(3) Súd môže vylúčiť z trestu prepadnutia majetku vec, ktorej prepadnutie považuje s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne; odsek 2 tým nie je dotknutý.

(4) Ak súd postupuje podľa odseku 2 alebo 3, vo výroku rozsudku uvedie, na ktorú časť majetku sa trest prepadnutia majetku vzťahuje alebo ktoré veci sú z trestu prepadnutia majetku vylúčené. Časť majetku, na ktorú sa trest prepadnutia majetku nevzťahuje, a veci vylúčené z trestu prepadnutia majetku nemožno v konkurze zapísať do súpisu majetku a ani speňažiť podľa osobitného predpisu.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 5 a 6.

5.V § 59 ods. 5 druhá veta znie: „Do konkurznej podstaty nepatrí majetok druhého manžela po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo podľa predchádzajúcej vety.“.

6.V § 125 odsek 1 znie:

„(1) Škodou malou sa rozumie škoda najmenej 800 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda najmenej 8 000 eur. Škodou značnou sa rozumie škoda najmenej 80 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda najmenej 400 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.“.

7.Za § 438j sa vkladá § 438k, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 438k

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2023

(1)Trest, ktorý nebol ešte celkom vykonaný, uložený pred 1. májom 2023 za čin, ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. mája 2023 nie je trestným činom, sa nevykoná.

(2)Účinnosťou tohto zákona sa pozastavujú účinky nevykonaných rozsudkov prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 2 a 3 v časti ukladajúcej trest prepadnutia

majetku a prerušujú sa konkurzné konania začaté v súvislosti s uložením trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 2 a 3. Prvostupňový súd, ktorý rozhodol o uložení trestu prepadnutia majetku, na základe návrhu odsúdeného podaného najneskôr do 30. septembra 2023, zruší rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, vo výroku o uložení tohto trestu a opätovne rozhodne o treste prepadnutia majetku v súlade s § 58 a § 59 podľa znenia účinného od 1. mája 2023. Začaté konkurzné konanie pokračuje v súlade s právoplatným rozsudkom podľa predchádzajúcej vety. Ak súd novým rozsudkom trest prepadnutia majetku neuloží, konkurzné konanie sa zastavuje a odsúdenému sa po uspokojení pohľadávok proti podstate bezodkladne vydá výťažok zo speňaženia majetku, ktorý ešte nebol použitý na uspokojenie prihlásených pohľadávok podľa osobitného predpisu, majetok patriaci odsúdenému, ktorý ešte nebol speňažený, a majetok patriaci odsúdenému, ktorý bol vylúčený zo súpisu majetku podstát. Márnym uplynutím lehoty podľa tohto ustanovenia sa pokračuje v konkurznom konaní podľa pôvodného rozsudku, ak nedošlo k jeho zrušeniu podľa tohto ustanovenia.“

Čl. II

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z. a zákona č. 312/2020 Z. z. sa mení takto:

1.V § 13 ods. 1 sa slovo „uloží“ nahrádza slovami „môže uložiť“.

2.V § 13 ods. 1 sa na konci pripája táto veta „Súd môže trest prepadnutia majetku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu a pomery právnickej osoby považuje za primerané.“

3.V § 13 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 4, ktoré znejú:

„(3) Ak hodnota legálne nadobudnutého majetku právnickej osoby presahuje 2-násobok spôsobenej škody, rozsahu činu, hodnoty veci alebo získaného prospechu alebo ak bola nahradená spôsobená škodu alebo inak odstránený škodlivý následok trestného činu a zároveň hodnota legálne nadobudnutého majetku právnickej osoby presahuje výšku spôsobenej škody, rozsah činu, hodnotu veci alebo získaný prospech, súd určí, že trest prepadnutia majetku sa vzťahuje len na tú časť legálne nadobudnutého majetku právnickej osoby, ktorej hodnota spolu nepresahuje hranicu určenú týmto ustanovením. Ak trestným činom nebola spôsobená škoda a ani nebol získaný prospech a zároveň pri trestnom čine nemožno určiť ani hodnotu veci a rozsah činu, súd určí, že trest prepadnutia majetku sa vzťahuje len na tú časť legálne nadobudnutého majetku právnickej osoby, ktorej hodnota spolu nepresahuje hodnotu polovice legálne nadobudnutého majetku právnickej osoby. Na účely tohto ustanovenia súd vychádza z hodnoty legálne nadobudnutého majetku právnickej osoby, ktorú má tento majetok v čase ukladania trestu prepadnutia majetku.

(4) Súd môže vylúčiť z trestu prepadnutia majetku vec, ktorej prepadnutie považuje s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery právnickej osoby za neprimerane prísne; odsek 3 tým nie je dotknutý.“