DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh ústavného zákona je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. OL ÚS 13/2022-337, ktorý sa týkal tzv. rodinného balíčka pomoci.

Hoci sa Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto konaní stotožnil s argumentmi Národnej rady Slovenskej republiky a nekonštatoval nesúlad rodinného balíčka pomoci s Ústavou Slovenskej republiky z dôvodu, že by došlo k hrubému alebo svojvoľnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, konštatoval rozpor s čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky (dlhodobá udržateľnosť rozpočtového hospodárenia), predovšetkým preto, že sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemali možnosť oboznámiť so stanoviskom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť počas prerokovanie rodinného balíčka pomoci v skrátenom legislatívnom konaní.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má aj v súčasnosti podľa čl. 4 ods. 1 písm. c) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti právo iniciatívne vypracovať svoje stanovisko k návrhom legislatívnych návrhov prerokúvaných v parlamente, resp. aj na návrh poslaneckého klubu. Skrátené legislatívne konanie v parlamente však prebieha pomerne rýchlo a bez zmeny uvedeného ústavného zákona nie je možné v tomto procese zohľadniť stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo by mohlo aj pri zákonoch schválených Národnou radou Slovenskej republiky viesť ku konštatovaniu neústavnosti zákona zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu ústavného zákona je preto:

✓zakotviť povinnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyjadrovať sa formou stanoviska k legislatívnym návrhom prerokovávaným v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní, ak jedným z dôvodov pre takéto konanie sú značné hospodárske škody hroziace štátu alebo ak má legislatívny návrh predložený v takomto konaní významný vplyv na hospodárenie Slovenskej republiky, a to spôsobom a v lehotách upravených v rokovacom poriadku parlamentu,

✓rozšíriť možnosť požiadať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť o iniciatívne stanovisko k legislatívnym návrhom nie zo strany poslaneckého klubu, ale zo strany prezidenta Slovenskej republiky, výboru Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať však vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie alebo vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Konkrétne, v bodoch 160 a 161 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. OL ÚS 13/2022-337, ktorý sa týkal tzv. rodinného balíčka pomoci, tento súd konštatoval, že: „[...] Hodnota chránená ústavou v čl. 55a má svoj hmotnoprávny i procesný rozmer. [...][...] Pokiaľ ide o postavenie ústavného súdu vo vzťahu k čl. 55a ústavy, ktorého ochrana je jeho úlohou (čl. 124 ústavy), ústavný súd v zásade nie je povolaný na to, aby sám vyhodnocoval odborné otázky udržateľnosti hospodárenia a transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. [...]. Táto úloha prislúcha o. i. aj Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola ústavou a ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti práve na tento účel zriadená. Ak má byť táto jej úloha nielen formálna, ale aj prakticky naplniteľná, je potrebné, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mohla zo svojej nezávislej a odbornej pozície do diskusie o otázkach s reálnym dopadom na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia aspoň v minimálnej miere zasiahnuť. [...].“.

Aby teda mohla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v zmysle vyššie uvedeného reálne a nielen formálne zasiahnuť aj do skráteného legislatívneho konania, návrh ústavného zákona zakotvuje jej právo, resp. povinnosť vypracovať spôsobom a v lehote, ktorý upraví rokovací poriadok parlamentu, stanovisko k legislatívnemu návrhu, ak aspoň jedným alebo výlučným dôvodom na skrátené legislatívne konanie budú hospodárske škody hroziace štátu v prípade neschválenia legislatívneho návrhu, resp. aj keď bude na skrátenie legislatívneho konania iný dôvod uvedený v § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku parlamentu, ale legislatívny návrh bude mať významný vplyv na hospodárenie Slovenskej republiky.

Týmto spôsobom by mala byť zabezpečená aspoň minimálna účasť Rady pre rozpočtové hospodárenie pri skrátenom legislatívnom konaní a tak naplnené aj požiadavky vyplývajúce z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.

K bodu 2

Pri vypracovávaní stanovísk k legislatívnym návrhom zákona predkladaným na rokovanie národnej rady najmä z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ak takéto stanovisko vypracováva z vlastnej iniciatívy kapacitu venovať sa aj individuálnej žiadosti prezidenta Slovenskej republiky alebo poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Priemerná dĺžka vypracovania stanoviska je asi mesiac.

Nie je preto nevyhnutné obmedzovať takúto možnosť len na poslanecký klub, keďže návrhy zákonov môže podať aj jeden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky alebo výbor Národnej rady Slovenskej republiky a súčasťou legislatívneho procesu je aj prezident Slovenskej republiky, ktorý má právo veta voči zákonu schválenému Národnou radou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené sa rozširuje možnosť požiadať o iniciatívne stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj vyššie uvedené subjekty, ktoré sú dôležitou súčasťou procesu schvaľovania zákonov s potenciálnymi dopadmi na rozpočet verejnej správy.

K Čl. II

Nadobudnutie účinnosti ústavného zákona sa stanovuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu od 1. mája 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie alebo vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Jeho uplatňovanie by však malo mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože návrhy zákonov schválené v parlamente budú aj s prispením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viac rešpektovať zásady rozpočtového hospodárenia vyjadrené v čl. 55a Ústavy SR a príslušnom ústavnom zákone.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh ústavného zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.