DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona je snaha

✓zabrániť podvodom, ktoré sa dejú medzi manželmi pri rozvodoch a týkajú sa bezpodielového vlastníctva manželov (BSM); takéto podvody sa najčastejšie vyskytujú pri ručení, pristúpení k záväzku, ale aj pri zmenkách a šekoch,

✓spresnenie ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o primerané zadosťučinenie vzhľadom na rôzny výklad tohto ustanovenia súdmi, ktorý neraz nezodpovedá obsahu práva na ochranu osobnosti.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie alebo vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Podstatou práva na ochranu osobnosti je poskytnúť primerané zadosťučinenie osobe, ktorej meno, česť, či súkromie bolo poškodené neoprávneným zásahom. Primerané zadosťučinenie je odlišné od upustenia od neoprávnených zásahov, od odstránenia následkov týchto neoprávnených zásahov, či od poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nepostačuje samotné primerané zadosťučinenie.

K neoprávnenému zásahu dochádza zverejnením a/alebo šírením informácie, ktorá nie je pravdivá, ale sa zdá byť spočiatku pravdivá a následne (aj dokazovaním v rámci súdneho konania) sa ukáže ako nepravdivá. Môže sa tiež stať, že zdroj informácie s odstupom času (a pod ťarchou dôkazov alebo absencie dôkazov v jeho prospech) uzná, že informácia je nepravdivá. Medzičasom však už mohlo dôjsť k šíreniu takejto informácie a ďalším neoprávneným zásahom zo strany iných subjektov, napr. médií.

Primeraným zadosťučinením je vždy ospravedlnenie, keďže ostatné možnosti nápravy nezákonného stavu, resp. možnosti odstránenia neoprávnených zásahov nie sú (už) možné. Napriek tomu sa v rozhodovacej praxi súdov vyskytujú prípady, keď sudca podmieňuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia preukázaním skutočností, ktoré sa vyžadujú pre dokázanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takáto rozhodovacia prax súdov je v rozpore s právom na ochranu osobnosti, pretože aj keď sa nepreukáže, že je potrebné poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo poškodený napr. neprišiel o zamestnanie, nebol mu znížení príjem alebo odobrané iné pracovné úžitky, či nenastal rozvrat rodiny, informácie o jeho osobe boli nepravdivé, a tak mu ospravedlnenie za zverejnenie, či šírenie nepravdivých informácií nepochybne patrí.

Podobne, v rozhodovacej praxi súdov sa vyskytujú prípady, keď sudca s prihliadnutím na privilegovaný charakter subjektu, ktorý nepravdivú informáciu zverejnil alebo šíril, nechce priznať primerané zadosťučinenie ani v prípade, ak si zdroj informácie, hoci hodnoverný (napr. štátny úrad, samosprávny orgán), prizná, že ním pôvodne zverejnená informácia, ktorá bola inými subjektmi (napr. médiami) ďalej šírená, nie je pravdivá. Takýto postoj tiež nemá oporu v platnom zákone, pretože ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nerozlišuje medzi privilegovanými a neprivilegovanými subjektmi, ktoré informácie zverejňujú alebo šíria. V demokratickej spoločnosti tiež nie je dôvod, aby sa šíriteľ informácie mal možnosť vyhovárať na zdroj či jeho hodnovernosť len preto, aby mohol

beztrestne a niekedy aj zámerne poškodzovať dobré meno a česť, či zasahovať do súkromia fyzickej osoby.

Je samozrejme vždy potrebné v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj vnútroštátnych súdov rozlišovať, či ide o kritiku (o to viac, ak je jej adresátom verejne činná osoba) alebo o ničím nepodložené tvrdenia a z nich vyplývajúce hodnotiace úsudky. Ako to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku 3Cdo 61/2000 : „Všeobecne však možno uviesť, že ak má ísť o kritiku prípustnú alebo oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna a primeraná, čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Vecná kritika je chápaná tak, že vychádza z reálnych, či pravdivých PODKLADOV a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok. Konkrétnosť kritiky znamená, že je založená na KONKRÉTNYCH SKUTOČNOSTIACH bez vyvodzovania všeobecných záverov.“.

K bodu 2

V poslednom období sa vyskytlo viacero prípadov, ktoré súviseli s pristúpením k záväzku, ručením, či podpísaním zmenky alebo šeku jedným z manželov s cieľom účelovo zaťažiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) jedným z manželov na úkor toho druhého.

Podstata problému spočíva v ustanovení § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje, aby pohľadávka veriteľa voči len jednému z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva a patrí do BSM, a to aj bez súhlasu druhého manžela, mohla byť uspokojená pri výkone rozhodnutia z celého BSM. Týmto spôsobom dochádza neraz k podvodu na manželovi, ktorý o pohľadávke nemá žiadnu vedomosť a ani s ňou nesúhlasil, ale v rámci rozvodového konania je započítaná aj na jeho ťarchu.

Riešením je návrh zákona, ktorým sa novelizuje ustanovenie § 147 Občianskeho zákonníka tak, aby ak dôjde k vyššie popísanej situácii bez súhlasu druhého manžela, mohla byť pohľadávka pri výkone rozhodnutia uspokojený v maximálnej výške polovice BSM, a to v podobe nového odseku 3 tohto ustanovenia.

K bodu 3

V prechodných ustanoveniach návrhu zákona sa zavádza tzv. pravá retroaktivita, ktorá je v občianskom práve prípustná, t.j. ustanovenia zákona sa s účinnosťou od 1. mája 2023 budú vzťahovať aj na prípady podľa § 13 ods. 1 a § 147 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ konania, ak prebiehajú, ešte neboli právoplatne ukončené, alebo ak ešte konanie nezačalo, aj na prípady pohľadávok, ktoré síce vznikli za doterajšieho zákona, ale prípadné konanie, ktoré sa ich týka, ešte len začne.

K Čl. II

Nadobudnutie účinnosti zákona sa stanovuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu od 1. mája 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti