DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš SVRČEK, Milan VETRÁK, Dominik DRDUL, Anna ANDREJUVOVÁ, Lucia DRÁBIKOVÁ a Jozef PROČKO, Lukáš KYSELICA, Richard NEMEC, Karol KUČERA predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní pri dočasnom umiestňovaní obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktorý nie je pre nepríčetnosť v čase spáchania skutku trestne zodpovedný a v prípravnom konaní bolo zistené, že jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný, a tak odstrániť pretrvávajúcu medzeru právnej úpravy postupu orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, a to pri náležitom zohľadnení ochrany práv obvineného spojenej s okamžitým poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a rovnako pri náležitom zabezpečení ochrany práv tretích osôb, ktoré by, v dôsledku voľného pohybu pre spoločnosť nebezpečného páchateľa na slobode, mohli byť vážne ohrozené.

Na tento účel sa navrhuje novelizácia

-zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

-zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

-zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

-zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov.

Deklarovaný cieľ sa má dosiahnuť práve pozitívnou úpravou právomocí a postupu najmä orgánov činných v trestnom konaní v záujme preklenutia obdobia v trestnom konaní vymedzeného v čase od zistenia skutočnosti, že páchateľ skutku je nepríčetný a jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný, do okamihu rozhodnutia o ochrannom liečení páchateľa činu inak trestného. V tomto zmysle je návrh zákona koncipovaný s prirodzeným a systémovým prepojením postupu orgánov činných v trestnom konaní a výkonu ústavnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení s následným rozhodovaním o prijatí a držaní umiestneného v zdravotníckom zariadení v riadnom (civilnom) detenčnom konaní podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku.

Potreba akútneho riešenia uvedenej problematiky vyplynula z opakovaných problémov v aplikačnej praxi orgánov činných v trestnom konaní. Pri absencii právomocí prokurátora umiestniť obvineného páchateľa činu inak trestného do zdravotníckeho zariadenia vzniká stav, pri ktorom obvinený vo väzbe musí byť okamžite prepustený z väzby na slobodu, a to aj v prípade, ak znalec v prípravnom konaní konštatuje jeho nepríčetnosť v spojení

2

s nebezpečnosťou jeho pobytu na slobode. Takýto páchateľ môže seba, ale aj iné osoby (najmä poškodených), bezprostredne v čase po prepustení z výkonu väzby ohrozovať na živote a zdraví.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a implikuje pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä v intenciách okamžitého zabezpečenia zdravotnej starostlivosti páchateľovi činu inak trestného a zvýšenia ochrany tretích osôb pred pohybom týchto páchateľov na slobode. V širšom rámci je tak návrh zákona zlučiteľný aj so zámermi Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti pojednávajúcej o starostlivosti o duševné zdravie, podľa ktorej sa vláda zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie, bude presadzovať rozvoj komunitnej starostlivosti o duševné zdravie a hľadieť na špecifiká starostlivosti o rôzne skupiny.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K čl. I

(Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

K bodu 1 (§ 55 ods. 3)

Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť strán podať sťažnosť na nečinnosť súdu, ktorá spočíva v prieťahoch pri výkone trestov a ochranných opatrení. Aplikačná prax disponuje poznatkami, že k nariadeniu výkonu trestov, najmä ochranných opatrení, dochádza so značným časovým odstupom od nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o ich uložení, čím sa znižuje ich účel.

K bodu 2 (§ 215a)

Zakotvením nového ustanovenia sa sleduje, aby obvinený, ktorý je nepríčetný a jeho pobyt je na slobode nebezpečný, bol príkazom prokurátora dočasne umiestnený v zdravotníckom zariadení. Nepríčetnosť obvineného a nebezpečnosť jeho pobytu na slobode musí vyplývať zo znaleckého posudku. Ak sa obvinený nachádza vo väzbe, prokurátor ho súčasne prepustí z väzby na slobodu a zabezpečí, aby ho príslušníci Policajného zboru dodali do zdravotníckeho zariadenia uvedeného v príkaze. Ak sa obvinený nachádza na slobode, dopĺňajú sa oprávnenia policajta o možnosť zaistiť obvineného, ktorý má byť na základe príkazu dočasne umiestnený v zdravotníckom zariadení. Precizujú sa aj náležitosti príkazu prokurátora na dočasné umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Príkaz sa obvinenému doručí najneskôr pri jeho vykonaní. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia prokurátora o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e) bude prokurátor povinný podať súdu návrh na uloženie ochranného liečenia.

K bodu 3 [§ 231 písm. o)]

3

Oprávnenie prokurátora nariadiť dočasné umiestnenie nepríčetného obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný, sa premieta aj do všeobecného prehľadu úkonov prokurátora.

K bodu 4 (§ 299a)

Navrhuje sa, aby súd o návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia rozhodol do dvoch mesiacov od podania návrhu, a to bez ohľadu na druh ochranného liečenia a jeho formu. Potreba ochrany spoločnosti v spojení s potrebou liečenia páchateľa činu inak trestného si vyžaduje rýchly a efektívny zásah zo strany súdu. Určením zákonnej poriadkovej lehoty sa sleduje najmä odstránenie prieťahov pri ukladaní ochranného liečenia ústavnou formou, čím sa skráti trvanie tzv. civilnej detencie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorá mu spravidla predchádza.

K čl. II

(Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 3 (§ 19)

Pre účely vykonania príkazu prokurátora na dočasné umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia sa dopĺňajú oprávnenia policajta na zaistenie osoby. Po zaistení osoby je policajt povinný ju dodať do zdravotníckeho zariadenia určeného v príkaze. O dodaní osoby do zdravotníckeho zariadenia policajt spíše úradný záznam; zdravotnícke zariadenie prevzatie osoby písomne potvrdí.

K čl. III

(Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 3 (§ 6)

Okolnosti, za ktorých je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť aj bez súhlasu pacienta, resp. jeho zákonného zástupcu, sa dopĺňajú o ďalší dôvod. Informovaný súhlas sa nebude vyžadovať v prípade osoby, ktorej pobyt na slobode je nebezpečný pre jej duševnú poruchu alebo príznaky duševnej poruchy. Tieto okolnosti musia byť preukázané znaleckým posudkom zabezpečeným v trestnom konaní.

K bodom 4 až 7 (§ 9)

Príkaz prokurátora na dočasné umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia predstavuje špeciálny prípad prijatia do ústavnej starostlivosti, pri ktorom sa nevyžaduje informovaný súhlas. Prílohou príkazu musí byť znalecký posudok zabezpečený v trestnom konaní, z ktorého jednoznačne vyplýva nevyhnutnosť poskytovania ústavnej starostlivosti. Výslovne sa zakotvuje, že nie je možné odmietnuť prijatie osoby do ústavnej starostlivosti, ak o tom rozhodol súd alebo prokurátor. O dôvodnosti prevzatia osoby do zdravotnej starostlivosti následne koná súd v civilnom konaní (§ 252 až 271 Civilného mimosporového poriadku), ktorému zdravotnícke zariadenie oznámi jej prevzatie do ústavnej starostlivosti.

4

K bodu 8 (§ 11 ods. 6)

Podľa navrhovanej právnej úpravy sa právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebude vzťahovať ani na osobu, ktorá bola na základe príkazu prokurátora dočasne umiestnená v zdravotníckom zariadení.

K čl. IV

(Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 261)

Zavádza sa povinnosť súdu prihliadnuť v civilnom detenčnom konaní aj na znalecký posudok zabezpečený v trestnom konaní. Zároveň sa precizuje aj priebeh dokazovania v konaní o prípustnosti držania osoby v zdravotníckom zariadení. V prípade rôznosti záverov v znaleckých posudkoch sa rozpory budú odstraňovať aj výsluchom znalca, ktorý podal znalecký posudok v trestnom konaní. Cieľom je zrýchlenie a zefektívnenie konania o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení a jeho zosúladenie s účelom prebiehajúceho trestného konania o ukladaní ochranného liečenia. Týmto spôsobom sa budú náležite garantovať aj práva osôb umiestnených do zdravotníckeho zariadenia.

K čl. V

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda aby čo najskôr mohli byť odstránené nedostatky v aplikačnej praxi.