1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. OL ÚS 13/2022-337, ktorý sa týkal tzv. rodinného balíčka pomoci a je tzv. dvojičkou s novelou ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá sa predkladá súbežne s týmto návrhom zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Hoci sa Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto konaní stotožnil s argumentmi Národnej rady Slovenskej republiky a nekonštatoval nesúlad rodinného balíčka pomoci s Ústavou Slovenskej republiky z dôvodu, že by došlo k hrubému alebo svojvoľnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, konštatoval rozpor s čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky (dlhodobá udržateľnosť rozpočtového hospodárenia), predovšetkým preto, že sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemali možnosť oboznámiť so stanoviskom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť počas prerokovanie rodinného balíčka pomoci v skrátenom legislatívnom konaní.
Cieľom návrhu zákona je preto:
zakotviť povinnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyjadrovať sa formou stanoviska k legislatívnym návrhom prerokovávaným v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní, ak jedným z dôvodov pre takéto konanie značné hospodárske škody hroziace štátu alebo ak legislatívny návrh predložený v takomto konaní významný vplyv na hospodárenie Slovenskej republiky,
stanovenie lehoty na vypracovanie stanoviska pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť na 5 pracovných dní s možnosťou predĺženia o ďalších 5 pracovných dní pri zložitých návrhoch zákonov, pričom ak stanovisko nebude v tejto lehote doručené parlamentu, tak sa na neho neprihliada,
povinnosť pre gestorský výbor parlamentu rokovať o skrátenom legislatívnom konaní po doručení stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo po márnom uplynutí lehoty na doručenie jej stanoviska parlamentu.
Návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať však vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie alebo vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými
2
zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Hoci sa Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto konaní stotožnil s argumentmi Národnej rady Slovenskej republiky a nekonštatoval nesúlad rodinného balíčka pomoci s Ústavou Slovenskej republiky z dôvodu, že by došlo k hrubému alebo svojvoľnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, konštatoval rozpor s čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky (dlhodobá udržateľnosť rozpočtového hospodárenia), predovšetkým preto, že sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemali možnosť oboznámiť so stanoviskom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť počas prerokovanie rodinného balíčka pomoci v skrátenom legislatívnom konaní.
Konkrétne, v bodoch 160 a 161 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. OL ÚS 13/2022-337, ktorý sa týkal tzv. rodinného balíčka pomoci, tento súd konštatoval, že: „[...] Hodnota chránená ústavou v čl. 55a svoj hmotnoprávny i procesný rozmer. [...][...] Pokiaľ ide o postavenie ústavného súdu vo vzťahu k čl. 55a ústavy, ktorého ochrana je jeho úlohou (čl. 124 ústavy), ústavný súd v zásade nie je povolaný na to, aby sám vyhodnocoval odborné otázky udržateľnosti hospodárenia a transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. [...]. Táto úloha prislúcha o. i. aj Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola ústavou a ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti práve na tento účel zriadená. Ak byť táto jej úloha nielen formálna, ale aj prakticky naplniteľná, je potrebné, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mohla zo svojej nezávislej a odbornej pozície do diskusie o otázkach s reálnym dopadom na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia aspoň v minimálnej miere zasiahnuť. [...].“.
Aby teda mohla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v zmysle vyššie uvedeného reálne a nielen formálne zasiahnuť aj do skráteného legislatívneho konania, návrh zákona:
jej priznáva právo, resp. povinnosť zakotviť povinnosť vyjadrovať sa formou stanoviska k legislatívnym návrhom prerokovávaným v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní, ak jedným z dôvodov pre takéto konanie značné hospodárske škody hroziace štátu alebo ak legislatívny návrh predložený v takomto konaní významný vplyv na hospodárenie Slovenskej republiky,
stanovuje lehotu na vypracovanie stanoviska pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť na 5 pracovných dní s možnosťou predĺženia o ďalších 5 pracovných dní pri zložitých návrhoch zákonov, pričom ak stanovisko nebude v tejto lehote doručené parlamentu, tak sa na neho neprihliada (čo je obdobné
3
ako pri stanovisku vlády Slovenskej republiky k poslaneckým návrhom zákonov,
ukladá povinnosť pre príslušný gestorský výbor parlamentu rokovať o skrátenom legislatívnom konaní po doručení stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť parlamentu alebo po márnom uplynutí lehoty na doručenie jej stanoviska parlamentu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by sa mala vo svojom stanovisku vyjadrovať tak k skráteniu legislatívneho konania, ako aj k samotnému návrhu, o ktorom by sa malo rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Komunikácia medzi parlamentom a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť by mala prebiehať na úrovni predsedov týchto ústavných orgánov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by sa mala vo svojom stanovisku sústrediť na otázky, ktoré sa týkajú jej pôsobnosti, t.j. na dôsledky legislatívneho návrhu na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť rozpočtu a verejných financií vrátane vyjadrenia, či štátu hrozia značné hospodárske škody, ak by legislatívny návrh nebol schválený.
K Čl. II
Nadobudnutie účinnosti zákona sa stanovuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu od 1. mája 2023.
4
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
5
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6
A.3. Poznámky
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie alebo vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Jeho uplatňovanie by však malo mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože návrhy zákonov schválené v parlamente budú aj s prispením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viac rešpektovať zásady rozpočtového hospodárenia vyjadrené v čl. 55a Ústavy SR a príslušnom ústavnom zákone.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.