DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Alojz Baránik a Ondrej Dostál.
V súlade s právom platným v Československu do roku 1950 sa rozsah ochrany práv poškodených v trestnom poriadku rozširuje o možnosť uplatňovať si svoje práva v trestnom konaní a pred súdom ako súkromní trestní žalobcovia. Cieľom úpravy je reagovať na pochybnosti o tom, či si prokuratúra vždy plní povinnosti v záujme ochrany poškodených, ako je to v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Zákon nezasahuje do postavenia prokuratúry definovaného Ústavou. Ústava definuje prokuratúru ako jedného z možných ochrancov práv, nie však ako garanta (a už vôbec nie ako výlučného garanta) toho, že orgány, ktorých úlohou je ochrana práv poškodených v trestnom konaní, si tieto svoje povinnosti plnia.
V súlade s uvedeným zákon reaguje na potrebu zmeniť nastavenie vzťahov orgánov štátu a verejnosti tak, aby sa odstránila nedôvera v to, ako koná štátny orgán v situácii, kedy má vo svojej vymedzenej oblasti výhradnú právomoc, a to bez možnosti akejkoľvek významnej individuálnej kontroly. Takéto nastavenie odporuje modernému poňatiu štátu slúžiacemu ľudu a je pozostatkom komunistického vnímania prokuratúry ako orgánu výlučne rozhodujúceho o tom, či osoba podozrivá z trestného činu bude postavená pred súd, ktorého rozhodovanie potom je len akýmsi potvrdením ťažiskového rozhodnutia prokuratúry.
Predložený návrh zákona má neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má neutrálny sociálny vplyv, nemá negatívny vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona rovnako nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na služby verejnej správy na občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I
K § 236a
K ods. 1
Stanovujú sa podmienky, za ktorých poškodenému vzniká právo na postavenie súkromného trestného žalobcu tak, že toto je viazané na sťažnosť proti rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania v konaniach, kde podľa § 211 ods. 1 je potrebný súhlas poškodeného.
K ods. 2
Kde je viac poškodených z toho istého skutku, úprava rieši situáciu, tak, že v postavení poškodeného je prvý z nich, pričom ale tomuto vzniká záväzok lojality voči ostatným.
K ods. 3
Stanovujú sa povinnosti policajta voči súkromnému trestnému žalobcovi tak, aby tento mohol efektívne realizovať svoj zámer podať súkromnú trestnú žalobu. Výslovne sa zdôrazňuje povinnosť primeranosti a zákonnosti požiadaviek súkromného trestného žalobcu voči policajtovi; spory o to rozhodne sudca pre prípravné konanie, v súlade s § 10 ods. 3 písm. c) zákona.
K ods. 4
Stanovuje sa povinnosť pre súkromného trestného žalobcu byť aktívny tak, aby svojou nečinnosťou neovplyvňoval negatívne oprávnené záujmy obvineného.
K ods. 5
Na ochranu poškodených sa poskytuje sa možnosť inému poškodenému, ktorý sa pridal k súkromnému trestnému žalobcovi, aby v prípade nečinnosti súkromného trestného žalobcu ho mohol nahradiť v jeho postavení, ak sa jeho súhlas považuje za vzatý späť podľa odseku 4.
K ods. 6
Obdobne ako v ods. 4 sa stanovuje lehota na podanie súkromnej trestnej žaloby.
K ods. 7
Stanovuje sa povaha súkromnej trestnej žaloby a to, aké musí mať náležitosti.
K ods. 8
Práva a povinnosti súkromného trestného žalobcu sa stanovujú ako primerané k tým, ktoré prislúchajú prokurátorovi v konaní pred súdom.
K ods. 9
Na zabezpečenie riadneho spísania súkromnej trestnej žaloby a priebehu konania sa stanovuje povinnosť zastúpenia advokátom, okrem prípadov, kedy je v postavení súkromného trestného ministerstvo spravodlivosti.
K ods. 10
Odsek vyjadruje účel zákona, ktorým je za stanovených okolností a podmienok vytvoriť alternatívu k doterajšej zásade, že len prokuratúra rozhoduje o tom, či sa trestná vec dostane pred súd, ktorá zásada sa týmto zákonom v stanovenom rozsahu podriaďuje právam poškodených. Je preto logické, že zásahy prokuratúry alebo akéhokoľvek prokurátora do týmto zákonom stanovených práv sú v rozpore s takým účelom, a teda neprípustné.
K ods. 11
Týmto ustanovením je vyjadrené rozhodujúce postavenie súdu v otázke, či je v danom prípade prípustná súkromná trestná žaloba. Ak je tomu na základe rozhodnutia súdu tak, potom je logické, aby bol prokurátor povinný si konať svoje zákonné povinnosti pred súdom aj vo veci, ktorú napriek pôvodne odmietavému rozhodnutiu prokuratúry súd prijal na súdne konanie. Súkromný trestný žalobca má však zachované svoje postavenie vedľa prokurátora tak, aby mohol dohliadnuť na riadny výkon oprávnení prokurátora v súdnom konaní.
K ods. 12
Zákon týmto vyžaduje riadnu súčinnosť súkromného trestného žalobcu pred súdom, inak sa predpokladá, že tento stratil záujem na pokračovaní v konaní.
K ods. 13
Aj pred súdom musí mať súkromný trestný žalobca možnosť zachovať si svoje postavenie napriek tomu, že prokurátor v konaní pokračovať nechce. Len ak sa súkromný trestný žalobca pridá k takému stanovisku prokurátora sa však taký úkon prokurátora bude považovať za účinný.
K § 236b
K ods. 1
Zákon stanovuje osobitné postavenie ako poškodenému Ministerstvu spravodlivosti v trestných veciach v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Toto je v súlade so základnou myšlienkou verejnej kontroly orgánov, v ktorých pôsobnosti je stíhanie najzávažnejšej kriminality.
Ministerstvu spravodlivosti je určené postavenie poškodeného v dôsledku jeho kompetencie na plnenie štátnej politiky v oblasti právneho štátu, ľudských práv a expertízy v oblasti trestného práva.
K ods. 2
Na vyriešenie prípadného rozporu v tom, ktorý z viacerých poškodených je oprávnený na postavenie súkromného trestného žalobcu podľa § 236b sa stanovuje, že je ním Ministerstvo spravodlivosti, aj ak sa neprihlásilo ako prvé, pretože celospoločenský záujem v danom prípade preváži nad jednotlivým záujmom najprv prihláseného poškodeného.
K čl. II
Navrhuje sa dátum účinnosti.