duševné stavy, následne nepredvídateľné konanie, ktoré môže mať za následok poškodenie zdravia, až smrť, b) poškodzuje zdravie a ohrozuje život zvierat všetkých druhov, ktorým spôsobuje enormný stres, v dôsledku ktorého sa zviera môže vážne zraniť, až uhynúť,
c) poškodzuje prírodu a narúša jej biodiverzitu,
d) poškodzuje majetok (požiare, poškodené autá, budovy, pozemky, atď.).
Neopatrné používanie zábavnej pyrotechniky môže spôsobiť nielen ľuďom, ale aj zvieratám, tiež voľne žijúcim, ujmu na zdraví až smrť, resp. úhyn zvierat. Nadmerný hluk spôsobený výbuchmi sa vplyvom stresu podieľa na vzniku niektorých porúch a ochorení ako zvýšený krvný tlak a ďalšie psychosomatické ochorenia (Šístková a Peterka, 2009). Škodlivé častice ako jemný prach, ktoré sa uvoľňujú pri výbuchu sú pri vdýchnutí toxické. Ohňostroj nepredstavuje nebezpečenstvo len pre zvieratá, ktoré žijú alebo sa pohybujú v exponovanej oblasti, ale vzduchom sa toxický prach šíri aj na vzdialenejšie miesta. Zvieratá sú počas osláv vítania Nového roka, osláv narodenín, firemných osláv a pod. v permanentnom strese, trpia úzkosťou, neraz dochádza k úhynom zvierat zo šoku. Existuje riziko olízania alebo požratia zvyškov po použitej pyrotechnike, ktoré obsahujú toxické zložky, napríklad rôzne kovy, ktoré môžu spôsobiť zvieratám otravu. Zvieratá, ktoré sa ocitnú v blízkosti vybuchujúcej pyrotechniky sú vystavené riziku popálenín, poškodenia očí a sluchu.
Zábavná pyrotechnika sa kvôli svetelným efektom používa počas tmy, čím sa znásobuje vizuálny efekt, na ktorý nie sú zvieratá pripravené a zvyknuté. Hluk z výbuchov môže u vtáctva spôsobiť tachykardiu a dokonca až smrť. Kvôli výraznému stresu, ktorý im pyrotechnika spôsobuje, opustia dočasne alebo natrvalo miesta, kde hniezdia. Mnoho vtákov, ktoré v panike odletia zo svojich hniezd sa už nedokážu do nich vrátiť a ich mláďatá ostanú opustené (Bleich et al., 1994). Dezorientácia a stres môže tiež spôsobiť nalietavanie do budov, vrážanie do protihlukových stien, zranenia a smrť. Strach existuje u všetkých druhov zvierat, jeho úlohou je obrana a únik pred nebezpečenstvom. Najčastejším prejavom je preto únik, odbiehanie, schovávanie sa, hryzenie predmetov, môže stuhnúť od strachu, môže vykazovať prvky stereotypného správania.
Vo všeobecnosti patria medzi najcitlivejšie zvieratá voči pyrotechnike psy a kone. Podľa dostupných štúdií trpí až 45% psov fóbiou z ohňostrojov (Dale et al., 2010) a takmer 80% koní úzkosťou spôsobenou výbuchmi, ktoré u tretiny z nich spôsobia zranenia v dôsledku paniky a pokusu o útek, kedy sa napríklad snažia preskočiť plot (Gronqvist et al., 2016). Pre zvieratá je prirodzené, že sa obávajú hlasných zvukov, pretože ich sluch je oveľa citlivejší ako sluch ľudí (Brouček, 2014). Pes je schopný vnímať zvuky v rozsahu 15 Hz až 60 kHz, v porovnaní s človekom, ktorý vníma rozsah iba od 20 Hz do 20 kHz; kone majú frekvenčné rozpätie zvukových podnetov od 14 Hz do 35 kHz a veľmi citlivo reagujú na zvukové efekty. Vedia si však zvyknúť na hluk a známe zvuky, na ktoré už neskôr nereagujú. Mačky registrujú zvuky od 48 Hz až do 85 kHz a sú schopné veľmi presne lokalizovať zdroj zvuku.
Dôsledky, ktoré použitie pyrotechniky spôsobuje na zvieratách možno s určitosťou klasifikovať ako týranie zvierat. V zmysle ustanovení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivost sa zakazuje týranie zvieraťa “použitím podnetu, predmetu alebo pomôcky, ktoré vyvolávajú bolesť, spôsobujú klinicky zjavné poranenie alebo klinicky preukázateľné negatívne zmeny v činnosti nervovej sústavy alebo iných orgánových sústav zvieraťa” (§ 22 ods. 2 písm. j).
Obce a mestá na Slovensku majú síce právomoc zakázať či obmedziť na svojom území alebo jej časti používanie pyrotechnických výrobkov, avšak nakoľko uvedenú právomoc