Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na prístup k spravodlivosti a právnej ochrane.
Návrhom zákona sa na Slovensku vytvára národný preventívny mechanizmus (NPM), ktorého cieľom je pôsobiť predovšetkým preventívne, t. j. odstrašujúco, čím sa bude predchádzať vzniku situácií, ktoré by mohli spadať pod mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (ďalej len „zlé zaobchádzanie“). Táto pôsobnosť sa rozdelí medzi verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. NPM má súčasne právomoc vykonávať neohlásené návštevy na miestach, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na osobnej slobode (či už de facto alebo de iure) – čo je okruch obyvateľstva, ktorý je týmto návrhom zákona ovplyvnený.
Osoby môžu byť obmedzené de iure, t. j. verejnou mocou na základe zákonného oprávnenia, či už na základe príkazu orgánu verejnej moci alebo z jeho podnetu alebo s jeho súhlasom či tichým súhlasom, alebo môže ísť o osoby obmedzené na slobode de facto, teda v dôsledku situácie, v ktorej sa konkrétna osoba nachádza. Napríklad seniori v zariadeniach sociálnych služieb, osoba umiestnená na psychiatrickom oddelení v zdravotníckom zariadení, a to aj v prípade, že je tam umiestnená dobrovoľne. Kľúčovým znakom faktického obmedzenie slobody je teda závislosť osoby na inštitucionálnej starostlivosti, ktorá dosahuje takej miery, že jej z jej pohľadu chýba slobodná možnosť opustiť zariadenie, v ktorom je držaná alebo umiestnená, a to aj v prípade, že nie je vystavená zlému zaobchádzaniu.