Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Nulový variant: Slovenská republika dňa 14. decembra 2018 podpísala opčný protokol. Uznesením vlády SR č. 414/2018 sa uložilo ministrovi spravodlivosti vykonať právnu analýzu opčného protokolu a v prípade potreby predložiť na rokovanie vlády návrh potrebných legislatívnych úprav na zabezpečenie vykonávania opčného protokolu (úloha C.1.). Až po uskutočnení tejto úlohy možno vykonať ďalšiu úlohu, ktorá je ministrovi spravodlivosti týmto uznesením uložená, a to predloženie návrhu na ratifikáciu opčného protokolu (úloha C.2.). V prípade neprijatia navrhovanej právnej úpravy nebude v SR existovať nezávislý ľudskoprávny orgán, ktorý by bol oprávnený vykonávať neohlásené návštevy na miestach, kde sa nachádzajú alebo môžu nachádzať osoby obmedzené na osobnej slobode (či už de facto alebo de iure), vzhľadom k čomu je riziko vzniku zlého zaobchádzania vyššie (zavedenie kontrolného mechanizmu má osobitný odstrašujúci účinok, a teda pôsobí preventívne). Kontrola sa považuje za účinnú, ak je vykonávaná systematicky, s preventívnym účinkom a ktorá sa nezameriava výlučne na dodržiavanie formálnej zákonnosti, ale sleduje predovšetkým hľadisko dôstojnosti podmienok v zariadeniach a zaobchádzanie s tam umiestenými osobami v zmysle medzinárodných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o ľudských právach. Dôležitým predpokladom účinnosti kontroly je tiež zaistenie jej plnej funkčnej a inštitucionálnej nezávislosti na kontrolovaných subjektoch a ich nadriadených orgánoch. Takýto systém aktuálne v SR absentuje. V neposlednom rade by tak v prípade absencie tejto právnej úpravy, vláda SR nesplnila svoje záväzky stanovené v programovom vyhlásení, ako aj v príslušnom uznesení (viď vyššie).
Alternatíva 1: Orgánom plniacim úlohy národného preventívneho mechanizmu by sa stal verejný ochranca práv ako nezávislý orgán ochrany základných práv a slobôd s ústavnou silou v súlade s medzinárodnou praxou ostatných zmluvných strán opčného protokolu.. Vláda SR sa vo svojom Programovom vyhlásení zaviazala, že „v súlade s medzinárodnými štandardmi zavedie zo strany verejného ochrancu práv pravidelný monitoring dodržiavania práv odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a na iných miestach, kde je obmedzená osobná sloboda (napr. prevzatie a držanie osoby v zdravotníckom zariadení s informovaným súhlasom alebo bez neho.)“. Určenie len jedného orgánu, ktorý by zastával úlohy v zmysle opčného protokolu by predstavovalo najčistejšiu možnosť, prehľadnosť pre obyvateľov SR, ako aj pre všetky zariadenia a miesta, kde sa môžu nachádzať osoby obmedzené na osobnej slobode (posilnenie právnej istoty). Takouto úpravou by sa predišlo akýmkoľvek nejasnostiam s vymedzovaním personálnej či miestnej príslušnosti vo vzťahu k rôznorodým miestam zadržania v zmysle čl. 4 opčného protokolu. Návrh takejto právnej úpravy bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania od 16.07.2021 do 05.08.2021. Vzhľadom k tomu, že tento spôsob úpravy nedostal dostatočnú podporu, MS SR navrhlo inú alternatívu riešenia.
Alternatíva 2: Úlohy národného preventívneho mechanizmu sa rozdelia medzi tri už existujúce orgány ochrany ľudských práv – verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Súčasne sa určí jeden z nich ako koordinačný orgán tak, ako to vyžaduje podvýbor pre prevenciu v prípade, že sa pôsobnosť delí medzi viaceré inštitúcie. V podmienkach SR bude koordinačným orgánom verejný ochranca práv, keďže ide o orgán ochrany ľudských práv a základných slobôd s ústavnou silou. V prípade nejasností, ktorý z orgánov je príslušný na vykonanie návštevy na konkrétnom mieste zadržania, bude platiť pravidlo, že návštevu vykonajú všetky subjekty, medzi ktorými ku sporu o príslušnosť došlo. V prípade, ak sa príslušným nebude cítiť ani jeden zo subjektov, návštevu vykoná verejný ochranca práv. Pôsobnosť medzi komisárov je rozdelená s ohľadom na ich špecializáciu, t. j. podľa miest, kde sa nachádzajú alebo môžu nachádzať deti, resp. osoby so zdravotným postihnutím. Prípady, kde sa nachádzajú osoby, ktoré spĺňajú viaceré charakteristiky (dieťa so zdravotným postihnutím) budú prešetrovať komisári spoločne. Rovnako v prípade, že verejný ochranca práv plánuje vykonať návštevu na miestach, ktoré budú v zmysle návrhu zákona spadať pod jeho pôsobnosť a súčasne bude mať vedomosť o tom, že sa tam nachádza buď dieťa, alebo osoba so zdravotným postihnutím, prizve k vykonaniu kontroly príslušného komisára.