1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Dňa 23. septembra 2019 vydala Európska komisia Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1780 z 23. septembra 2019, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 (elektronické formuláre). Predmetné vykonávacie nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 14. novembra 2022. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 sa zrušuje s účinnosťou od 25. októbra 2023. Od 25. októbra 2023 je preto v rámci celej povinná plná implementácia vykonávacieho nariadenia 2019/1780.
Na základe vykonávacieho nariadenia 2019/1780 je Slovenská republika, ako členský štát, povinná do stanovených termínov zabezpečiť reálnu vnútroštátnu implementáciu štandardných formulárov používaných na uverejňovanie konkretizovaných oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie. Problematika používania formulárov vo verejnom obstarávaní na uverejňovanie oznámení v Úradom vestníku je legislatívne upravená v zákone o verejnom obstarávaní a osobitnom vykonávacom predpise.
Predmetom novelizácie legislatívne úpravy potrebné pre riadnu implementáciu nariadenia 2019/1780 a to predovšetkým úprava zverejňovania niektorých informácií v rámci oznámení používaných v procese verejného obstarávania a taktiež zákonné zadefinovanie nových štandardných formulárov na uverejňovanie oznámení používaných vo verejnom obstarávaní. Uvedené nariadenie bude v plnej miere implementované na základe prijatia novej vyhlášky podľa § 186 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorou sa upravia predovšetkým obsahové náležitosti nových oznámení používaných vo verejnom obstarávaní. Návrhom zákona sa teda vytvára zákonný základ, ktorý je potrebný pre následné prijatie vyhlášky podľa § 186 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.
Návrh zákona taktiež upravuje niektoré ustanovenia upravujúce problematiku výkonu dohľadu nad verejným obstarávaní. V tejto súvislosti navrhovaná úprava predovšetkým precizuje a opravuje legislatívnu úpravu v rámci výkonu dohľadu, ktorá bola prijatá v rámci ostatných novelizácii zákona o verejnom obstarávaní, ktoré nadobudli účinnosť v prvom polroku 2022.
Účinnosť ustanovení, ktorých cieľom je precizovať a opraviť legislatívnu úpravu v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním sa navrhuje na 15. 4. 2023. Účinnosť ustanovení, ktoré sa týkajú implementácie vykonávacieho nariadenia 2019/1780 je stanovená na 25. 9. 2023 a zohľadňuje jednak termín stanovený pre členské štáty pre implementáciu vykonávacieho nariadenia a zároveň zohľadňuje termín nasadenia nových formulárov do prevádzky dohodnutý s dodávateľom technického riešenia. Vykonávacie nariadenie 2019/1780 upravuje pre jeho vnútroštátnu implementáciu pre členské štáty hraničný dátum 25. 10. 2023. Návrh zákona v tejto súvislosti upravuje účinnosť ustanovení naviazaných na implementáciu tohto nariadenia na 25. 9. 2023. Uvedené predsunutie účinnosti návrhu zákona v porovnaní s hraničným termínom nariadenia je odôvodnené mitigáciou rizika neúspešného nábehu projektu eForms, ktorý predstavuje technickú stránku implementácie predmetného nariadenia a jeho podstata spočíva vo vytvorení nových elektronických formulárov, ktoré sa budú používať na vnútroštátnej úrovni vo verejnom obstarávaní. V prípade neočakávaných problémov po
2
spustení nových elektronických formulárov (ostrá prevádzka je naviazaná na navrhovanú účinnosť návrhu zákona, t. j. 25. 9. 2023) sa uvedeným predsunutím účinnosti návrhu zákona vytvorí časový priestor na „sanovanie“ možných technických problémov, tak aby bol dodržaný hraničný termín pre implementáciu vyplývajúci z nariadenia.
Účinnosť pre povinnosť používať elektronické nástroje s novou funkcionalitou elektronických prostriedkov vymedzenou v § 20 ods. 22 sa navrhuje na 1. 4. 2024, t. j. prevádzkovateľom elektronických prostriedkov sa poskytuje obdobie 6 mesiacov na implementáciu tejto funkcionality do elektronických prostriedkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
3
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad pre verejné obstarávanie (Úrad vlády Slovenskej republiky, odbor legislatívy ostatných ústredných orgánov štátnej správy)
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
💧 Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 9.6.2022Ukončenie: 20.6.2022
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
júl 2022
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
september 2022
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
október 2022
2. Definovanie problému
Dňa 23. septembra 2019 vydala Európska komisia Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1780 z 23. septembra 2019, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 (elektronické formuláre). Predmetné vykonávacie nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 14. novembra 2022. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 sa zrušuje s účinnosťou od 25. októbra 2023. Od 25. októbra 2023 je preto v rámci celej EÚ povinná plná implementácia vykonávacieho nariadenia 2019/1780. Na základe vykonávacieho nariadenia 2019/1780 je Slovenská republika, ako členský štát, povinná do stanovených termínov zabezpečiť reálnu vnútroštátnu implementáciu štandardných formulárov používaných na uverejňovanie konkretizovaných oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie. Problematika používania formulárov vo verejnom obstarávaní na uverejňovanie oznámení v Úradom vestníku EÚ je legislatívne upravená v zákone o verejnom obstarávaní a osobitnom vykonávacom predpise. Predmetom novelizácie sú legislatívne úpravy potrebné pre riadnu implementáciu nariadenia 2019/1780 a to predovšetkým úprava zverejňovania niektorých informácií v rámci oznámení používaných v procese verejného obstarávania a taktiež zákonné zadefinovanie nových štandardných formulárov na uverejňovanie oznámení používaných vo verejnom obstarávaní. Uvedené nariadenie bude v plnej miere implementované až na základe prijatia novej vyhlášky podľa § 186 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorou sa upravia predovšetkým obsahové náležitosti nových oznámení používaných vo verejnom obstarávaní. Návrhom zákona sa teda vytvára zákonný základ, ktorý je potrebný pre následné prijatie vyhlášky podľa § 186 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Návrh zákona taktiež upravuje niektoré ustanovenia upravujúce problematiku výkonu dohľadu nad verejným obstarávaní. V tejto súvislosti navrhovaná úprava predovšetkým precizuje a opravuje legislatívnu úpravu v rámci výkonu dohľadu, ktorá bola prijatá v rámci ostatných novelizácii zákona o verejnom obstarávaní, ktoré nadobudli účinnosť v prvom polroku 2022.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je vytvorenie zákonného základu, ktorý je nevyhnutný pre riadnu technickú implementáciu vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1780
4
4. Dotknuté subjekty
Verejní obstarávatelia, obstarávatelia, osoby podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní a prevádzkovatelia elektronických prostriedkov na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní.
5. Alternatívne riešenia
Implementácia nových oznámení používaných vo verejnom obstarávaní vychádza z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1780. Úprava predmetného vykonávacieho nariadenia vymedzuje v rámci jednotlivých oznámení tzv. povinné a dobrovoľné polia. Pri povinných poliach je povinnosťou členského štátu tieto implementovať do formulárov ako obligatórne informácie, t. j. povinné polia obsahujú informácie, ktoré musia verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo verejnom obstarávaní povinne uvádzať. Pri nepovinných poliach ponecháva vykonávacie nariadenia možnosť sa rozhodnúť, či budú implementované. Alternatívne riešenia teda prichádzajú do úvahy len v prípade implementácie tzv. dobrovoľných polí v rámci formulárov. Je však potrebné uviesť, že predmetom návrhu zákona nie je samotná obsahová úprava oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, ktorá bude predmetom úpravy vykonávacieho právneho predpisu, ktorý vydá úradu podľa § 186 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.
Súčasný stav v rámci implementácie oznámení používaných vo verejnom obstarávaní vychádza z vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/1986, ktoré sa zrušuje vykonávacím nariadením č. 2019/1780 s účinnosťou od 25. októbra 2023. V kontexte uvedeného teda aktuálne platná a účinná úprava zákona o verejnom obstarávaní a relevantného vykonávacieho predpisu (vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 152/2016 Z. z ktorou sa ustanovujú podrobnosti o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní a o ich obsahu) reflektujú vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1968. Vzhľadom na uvedené je potrebné implementovať vykonávacie nariadenie 2019/1780. V dôsledku neimplementovania nariadenia č. 2019/1780 by Slovenskej republike vznikol transpozičný deficit.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie
7. Transpozícia práva EÚ
Návrh zákona sa vytvára zákonný základ, ktorý je potrebný pre následné prijatie vyhlášky podľa § 186 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bude predstavovať legislatívnu implementáciu vykonávacieho nariadenia, t. j. úpravu obsahových náležitostí nových oznámení používaných vo verejnom obstarávaní. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1780 upravuje pre jeho vnútroštátnu implementáciu pre členské štáty hraničný dátum 25. 10. 2023. Návrh zákona v tejto súvislosti upravuje účinnosť ustanovení naviazaných na implementáciu tohto nariadenia na 25. 9. 2023. Uvedené predsunutie účinnosti návrhu zákona v porovnaní s hraničným termínom nariadenia je odôvodnené mitigáciou rizika neúspešného nábehu projektu eForms, ktorý predstavuje technickú stránku implementácie predmetného nariadenia a jeho podstata spočíva vo vytvorení nových elektronických formulárov, ktoré sa budú používať na vnútroštátnej úrovni vo verejnom obstarávaní. V prípade neočakávaných problémov po spustení nových elektronických formulárov (ostrá prevádzka je naviazaná na navrhovanú účinnosť návrhu zákona, t. j. 25. 9. 2023) sa uvedeným predsunutím účinnosti návrhu zákona vytvorí časový priestor na „sanovanie“ možných technických problémov, tak aby bol dodržaný hraničný termín pre implementáciu vyplývajúci z nariadenia.
8. Preskúmanie účelnosti
Úrad bude na základe komunikácie s verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi priebežne posudzovať predovšetkým technickú stránku používania nových oznámení/formulárov vo verejnom obstarávaní, a v prípade potreby pristúpi k jeho revidovaniu. Cieľom je po technickej stránke zabezpečiť, aby používanie nových formulárov bolo pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov čo najviac „user friendly“.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnili v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
9. Vybrané vplyvy materiálu
Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
💧 Áno
Nie
Čiastočne
5
Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy zakladajú dve navrhované úpravy v rámci návrhu zákona.
Prvou úpravou, ktorá zakladá negatívny vplyv na rozpočet je úprava vymedzená v bode 7 návrhu zákona nová úprava v § 20 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedenou úpravou sa v podstate zavádza nová povinná funkcionalita pre elektronické prostriedky na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní v podobe zabezpečenia vymedzenej informačnej povinnosti. Navrhovaná úprava s cieľom nezvyšovať administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov navrhuje po technickej stránke zabezpečenie tejto informačnej povinnosti automatizovaným generovaním týchto údajov do oznámenia o výsledku verejného obstarávania prostredníctvom elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu. Bude preto povinnosťou prevádzkovateľov elektronických prostriedkov zabezpečiť predmetnú technickú funkcionalitu. Úrad pre verejné obstarávanie poskytne prevádzkovateľom elektronických prostriedkov predovšetkým potrebné integračné rozhrania.
Elektronická platforma 13 zákona o verejnom obstarávaní) je elektronický prostriedok slúžiaci na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Správcom tohto elektronického prostriedku je Úrad vlády Slovenskej republiky. V kontexte vyššie uvedeného bude povinnosťou Úradu vlády ako správcu elektronickej platformy v rámci jej rozvoja zabezpečiť predmetnú funkcionalitu a za týmto účelom investovať verejné prostriedky do rozvoja elektronickej platformy. Zo strany Úradu vlády Slovenskej republiky boli odhadnuté rozpočtové náklady na implementáciu požiadaviek novej úpravy v bode 4 návrhu zákona vo výške 68 000 Eur s DPH. Uvedený odhad nákladov pokrýva vytvorenie funkcionality pre automatizované predvypĺňanie informácií o ponukách v oznámení o výsledku verejného obstarávania z elektronickej platformy (IS EPVO) aj integráciu na nové formuláre používané vo verejnom obstarávaní (eForms). Odhad zároveň v sebe zahŕňa analýzu, vývoj, testovanie a nasadenie nových funkcionalít do produkčnej prevádzky spolu s dodaním príslušnej dokumentácie. Implementácia novej funkcionality bude zo strany Úradu vlády krytá rozpočtovými prostriedkami určenými na rozvoj elektronickej platformy na rok 2024. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť povinného používania elektronického prostriedku s navrhovanou funkcionalitou od apríla 2024 sa predpokladá vyššie uvedený finančný dopad na rozpočtový rok 2024.
Druhou úpravou, ktorá zakladá negatívny vplyv na rozpočet je navrhovaná úprava v bode 48, ktorou sa vypúšťajú dve skutkové podstaty správnych deliktov upravené v § 182 ods. 3 písm. c) a d). Pokuty uložené za správne delikty príjmom štátneho rozpočtu. V dôsledku vypustenia uvedených správnych deliktov sa preto zníži príjem štátneho rozpočtu o sumu pokút uložených za vypustené správne delikty. V roku 2021 úrad uložil za uvedené správne delikty pokuty v celkovej výške 4500 eur. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že novelizácia zákona o verejnom obstarávaní (zákon č. 395/2021 Z. z.) účinná od 31. 3. 2022 okrem iného upravila v § 182 ods. 11
6
možnosť zníženia pokuty o 50% za správne delikty upravené v § 182 ods. 3 ZVO, teda v prípade uplatňovania tohto nového inštitútu zníženia pokuty by bol negatívny dopad na rozpočet o 50% nižší t. j. 2250 eur. V rámci analýzy vplyvov na rozpočet uvádzame na účely vyčíslenia negatívneho dopadu ako referenčnú sumu 4500 eur, nakoľko nie je možné predikovať v koľkých prípadoch by účastníci konaní využili inštitút zníženia pokuty.
V kontexte vyššie uvedeného predkladateľ vypracoval analýzu vplyvov na rozpočet len v prípade vypustenia úpravy vymedzených správnych deliktov.
Všetky vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z predloženého návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
Vplyv na podnikateľské prostredie
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie zakladá úprava vymedzená v bode 7 návrhu zákona nová úprava v § 20 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedenou úpravou sa zavádza nová povinná funkcionalita pre elektronické prostriedky na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní v podobe zabezpečenie vymedzenej informačnej povinnosti. Bude preto povinnosťou prevádzkovateľov elektronických prostriedkov zabezpečiť predmetnú technickú funkcionalitu. Aktuálne v podmienkach Slovenskej republiky existuje asi 13 súkromných prevádzkovateľov elektronických prostriedkov slúžiacich na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní, ktorých sa navrhovaná úprava negatívne dotkne, nakoľko budú musieť investovať do rozvoja svojich elektronických prostriedkov za účelom zabezpečenia navrhovanej funkcionality. Presná kvantifikácia rozpočtových nákladov na zabezpečenie predmetnej funkcionality u jednotlivých prevádzkovateľov na účely kvantifikácie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie zo strany ÚVO nie je možná a to z tých istých dôvodov, ktoré uvedené vyššie v súvislosti s elektronickou platformou, t. j. zo strany úradu nie je možné predikovať, aké náklady budú musieť jednotliví prevádzkovatelia elektronických prostriedkov vynaložiť na rozvoj svojich systémov, nakoľko to bude vysoko individuálne u každého prevádzkovateľa.
V kontexte vyššie uvedeného predkladateľ vzhľadom na objektívnu nemožnosť kvantifikácie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie nepredkladá analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.
11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Róbert Majchrák tel: 50264 545, útvar predsedu, Úrad pre verejné obstarávanie
12. Zdroje
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1780
13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 126_2/2022 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné  Súhlasné s návrhom na dopracovanie 💧 Nesúhlasné
K doložke vybraných vplyvov
Komisia žiada predkladateľa v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. Vybrané vplyvy materiálu o vyznačenie aj pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie a rovnako vyznačenie uplatňovania mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Odôvodnenie: Materiál uvádza v bode 11 (§64 ods. 1) vypustenie informačnej povinnosti.
Vyhodnotenie predkladateľa: K vypusteniu uvedenej informačnej povinnosti v ustanovení § 64 zákona
o verejnom obstarávaní v rámci zverejňovania informácii v profile dochádza výlučne z dôvodu, že uvedená informácia sa bude poskytovať technicky formou oznámenia o ukončení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, tak ako to uvádza aj dôvodová správa k bodu 6 návrhu zákona, kde sa uvádza cit.: Predmetnou úpravou sa vymedzuje nový typ povinného oznámenia, ktoré bude z vecného hľadiska substitútom plnenia informačnej povinnosti v profile verejného obstarávania upravenej v ustanovení § 64 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní.“. Z vecného hľadiska teda predmetná informačná povinnosť zostáva zachovaná, avšak mení sa technická stránka poskytovania tejto informácie t. j. prostredníctvom formulárov zverejňovaných vo Vestníku. Zároveň uvádzame, že predmetná informačná povinnosť sa nevťahuje na podnikateľské prostredie t.
7
j. na subjekty, ktoré sa vo verejnom obstarávaní uchádzajú o zákazky (dodávateľov tovaru, služby alebo stavebnej práce.), ale uvedená informačná povinnosť sa vzťahuje výlučne na verejného obstarávateľa/obstarávateľ a jej cieľom je poskytnúť informáciu ako sa reálne vynaložili verejné prostriedky v rámci kontraktu, ktorý bol výsledkom verejného obstarávania.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že predložený materiál bude mať negatívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný pokles príjmov v sume 4 500 eur na roky 2023 2026 každoročne v súvislosti s legislatívnou zmenou pri správnych deliktoch. V doložke vybraných vplyvov je zároveň uvedené, že návrhom zákona sa zavádza nová povinná funkcionalita na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní, pričom správcom tohto elektronického prostriedku bude Úrad vlády SR a ÚVO SR bude poskytovateľom zabezpečovať integračné rozhranie.
Vzhľadom na to, že zabezpečenie novej funkcionality vo verejnom obstarávaní bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, Komisia žiada uvedené zohľadniť v doložke vybraných vplyvov a predpokladané zvýšené výdavky kvantifikovať v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy. Zároveň Komisia žiada všetky výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona zabezpečiť v rámci limitov dotknutých subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
Vzhľadom na to, že zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, Komisia žiada analýzu vybraných vplyvov vypracovať na roky 2022 až 2025.
Vyhodnotenie predkladateľa: Úrad pre verejné obstarávania požiadal Úrad vlády SR o poskytnutie odhadu
rozpočtových prostriedkov potrebných na implementovanie novej funkcionality v rámci elektronickej platformy, ktorej správcom je Úrad vlády SR. Úrad vlády na základe tejto požiadavky poskytol orientačnú kalkuláciu rozpočtových nákladov a to vo výške 68 000 Eur s DPH. Implementácia novej funkcionality bude zo strany Úradu vlády krytá rozpočtovými prostriedkami určenými na rozvoj elektronickej platformy.
Úrad pre verejné obstarávanie požiadal o odklad termínu na predloženie návrhu zákona na rokovanie vlády z júna 2022 na október 2022. V kontexte uvedeného bude Úrad pre verejné obstarávanie predkladať návrh zákona na rokovanie vlády v mesiaci október 2022. Je preto nepravdepodobné, že návrh zákona nadobudne účinnosť v roku 2022.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Nakoľko predkladateľ vyznačil v Doložke vybraných vplyvov negatívne vplyvy na podnikateľské
prostredie, v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je potrebné vypracovať príslušnú Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie. Zároveň je potrebné v Analýze opísať negatívny vplyv, ktorý predkladateľ uvádza v Doložke vybraných vplyvov v časti 10. Poznámky a tieto vplyvy doplniť o body 12 a 13. Pri kvantifikáciách vplyvov Komisia odporúča osloviť dotknuté subjekty. Pokiaľ nie je možné získať potrebné dáta, Komisia odporúča uviesť vplyvy na modelovom príklade. V prípade potreby konzultácie pri vytváraní Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a Kalkulačky nákladov môžete kontaktovať MH SR prostredníctvom mailu
1in2out@mhsr.sk
.
Vyhodnotenie predkladateľa: Vzhľadom na nemožnosť z dôvodov uvedených kvantifikovať dopad na
podnikateľské prostredie predkladateľ v rámci analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v bode 3.4 uvedie popis technického riešenia.
14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné 💧 Súhlasné s návrhom na dopracovanie Nesúhlasné
K doložke vybraných vplyvov
8
Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 5. Alternatívne riešenia doplniť nulový variant.
Odôvodnenie: V rámci alternatívnych riešení je potrebné uviesť minimálne nulový variant, t. j. analýzu súčasného
stavu, v rámci ktorej sa uvedú dôsledky vyplývajúce z dôvodu absencie právnej úpravy alebo nelegislatívneho materiálu, resp. z dôvodu ich neprijatia.
Vyhodnotenie predkladateľa: Akceptované. V časti 5 doložky vybraných vplyvov predkladateľ uvedie súčasný
stav a dôsledky vyplývajúce z neprijatia návrhu zákona.
Komisia odporúča predkladateľovi Doložke vybraných vplyvov doplniť funkciu spracovateľa v časti 11. Kontakt na spracovateľa.
Odôvodnenie: Odporúča sa uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický kontakt.
Vyhodnotenie predkladateľa: Akceptované
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia odporúča predkladateľovi aby kvantifikoval administratívnu záťaž (čas vynaložený na úpravu systému) vyplývajúcu z § 20 s použitím Kalkulačky nákladov a premietol tieto náklady do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Komisia zato, že túto administratívnu záťaž je možné kvantifikovať. Aktuálna verzia kalkulačky
je dostupná na:
https://www.mhsr.sk/podnikatelske
-prostredie/jednotna-metodika/dokumenty. V prípade potreby
konzultácii je možné kontaktovať kolegov na adrese:
1in2out@mhsr.sk
.
Vyhodnotenie predkladateľa: Vzhľadom na nemožnosť z dôvodov uvedených kvantifikovať dopad na
podnikateľské prostredie predkladateľ v rámci analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v bode 3.4 uviedol popis technického riešenia.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné vypracovať v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov platnej od 10. 6. 2022.
Komisia upozorňuje, že v tabuľke č. 1 analýzy vplyvov je v časti „Financovane zabezpečené v rozpočte“ potrebné uviesť aj subjekty, v ktorých je vplyv zabezpečený.
Vyhodnotenie predkladateľa: Akceptované
9
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
-4 500
-4 500
-4 500
-4 500
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
Úrad pre verejné obstarávanie
z toho:
- vplyv na ŠR
-4 500
-4 500
-4 500
-4 500
Rozpočtové prostriedky ÚVO
-4 500
-4 500
-4 500
-4 500
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
68 000
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Úrad vlády Slovenskej republiky
z toho:
- vplyv na ŠR
0
68 000
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
68 000
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
Spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
4 500
72 500
4 500
4 500
v tom:
Úrad pre verejné obstarávanie
4 500
4 500
4 500
4 500
Úrad vlády Slovenskej republiky
0
68 000
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
10
11
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Navrhované zníženie príjmov kapitoly Úrad pre verejné obstarávanie predstavuje negatívny dopad na rozpočet verejnej správy.
Úrad pre verejné obstarávanie z hľadiska plnenia rozpočtu v oblasti dosahovania príjmov každoročne niekoľko násobne prekročí stanovené limity.
Negatívny vplyv na rozpočet predstavujú aj výdavky na potrebné úpravy existujúceho SW, ktorý je v správe Úradu vlády Slovenskej republiky. Tieto výdavky rozpočtovo zabezpečené v rámci schválených limitov.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Navrhovaná úprava v bode 48 vypúšťa dve skutkové podstaty správnych deliktov upravené v § 182 ods. 3 písm. c) a d) zákona o verejnom obstarávaní.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Negatívny vplyv na rozpočet zakladá navrhovaná úprava v bode 48, ktorou sa vypúšťajú dve skutkové podstaty správnych deliktov upravené v § 182 ods. 3 písm. c) a d).
12
Pokuty uložené za správne delikty príjmom štátneho rozpočtu. V dôsledku vypustenia uvedených správny deliktov sa preto zníži príjem štátneho rozpočtu o sumu pokút uložených za vypustené správne delikty. V roku 2021 úrad uložil za uvedené správne delikty pokuty v celkovej výške 4500 eur. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že novelizácia zákona o verejnom obstarávaní (zákon č. 395/2021 Z. z.) účinná od 31. 3. 2022 okrem iného upravila v § 182 ods. 11 možnosť zníženia pokuty o 50% za správne delikty upravené v § 182 ods. 3 ZVO, teda v prípade uplatňovania tohto nového inštitútu zníženia pokuty by bol negatívny dopad na rozpočet o 50% nižší t. j. 2250 eur. V rámci analýzy vplyvov na rozpočet uvádzame na účely vyčíslenia negatívneho dopadu ako referenčnú sumu 4500 eur, nakoľko nie je možné predikovať v koľkých prípadoch by účastníci konaní využili inštitút zníženia pokuty.
Negatívny vplyv na rozpočet zakladá aj úprava vymedzená v bode 4 návrhu zákona nová úprava v § 20 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedenou úpravou sa v podstate zavádza nová povinná funkcionalita pre elektronické prostriedky na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní v podobe zabezpečenia vymedzenej informačnej povinnosti. Navrhovaná úprava s cieľom nezvyšovať administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov navrhuje po technickej stránke zabezpečenie tejto informačnej povinnosti automatizovaným generovaním týchto údajov do oznámenia o výsledku verejného obstarávania prostredníctvom elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu. Bude preto povinnosťou prevádzkovateľov elektronických prostriedkov zabezpečiť predmetnú technickú funkcionalitu. Úrad pre verejné obstarávanie poskytne prevádzkovateľom elektronických prostriedkov predovšetkým potrebné integračné rozhrania. Elektronická platforma 13 zákona o verejnom obstarávaní) je elektronický prostriedok slúžiaci na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Správcom tohto elektronického prostriedku je Úrad vlády Slovenskej republiky. V kontexte vyššie uvedeného bude povinnosťou Úradu vlády ako správcu elektronickej platformy v rámci jej rozvoja zabezpečiť predmetnú funkcionalitu a za týmto účelom investovať verejné prostriedky do rozvoja elektronickej platformy. Zo strany Úradu vlády Slovenskej republiky boli odhadnuté rozpočtové náklady na implementáciu požiadaviek novej úpravy v bode 4 návrhu zákona vo výške 68 000 Eur s DPH. Uvedený odhad nákladov pokrýva vytvorenie funkcionality pre automatizované predvypĺňanie informácií o ponukách v oznámení o výsledku verejného obstarávania z elektronickej platformy (IS EPVO) aj integráciu na nové formuláre používané vo verejnom obstarávaní (eForms). Odhad zároveň v sebe zahŕňa analýzu, vývoj, testovanie a nasadenie nových funkcionalít do produkčnej prevádzky spolu s dodaním príslušnej dokumentácie. Implementácia novej funkcionality bude zo strany Úradu vlády krytá rozpočtovými prostriedkami určenými na rozvoj elektronickej platformy na rok 2024. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť povinného používania elektronického prostriedku s navrhovanou funkcionalitou od apríla 2024 sa predpokladá vyššie uvedený finančný dopad na rozpočtový rok 2024.
Všetky vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z predloženého návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
13
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
-4 500
-4 500
-4 500
-4 500
222 003 – za porušenie predpisov
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
-4 500
-4 500
-4 500
-4 500
14
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
68 000
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
68 000
718 006 – rekonštrukcia a modernizácia SW
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
68 000
0
0
15
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
15
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ: Úrad pre verejné obstarávanie
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Nepriame finančné náklady
0
0
D. Administratívne náklady
0
0
Spolu = A+B+C+D
0
0
z toho
E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky
0
0
F. Úplná harmonizácia práva EÚ
0
0
VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov
IN
OUT
G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F
0
0
16
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP
Číslo normy
(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia (§, ods.)
Pôvod regulácie:
SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby
Účinnosť
regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet subjektov v dotk. kategórii
Počet subjektov MSP v dotk. kategórii
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €
Druh vplyvu
In (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
17
Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Úrad pre verejné obstarávanie zverejnil informáciu o začatí konzultácií s podnikateľskými subjektmi dňa 16. marca 2022. O konzultácie prejavili záujem nasledujúce subjekty: Asociácia priemyselných zväzov a dopravy a spoločnosť ProWise, a. s.
Konzultácia so spoločnosťou ProWise, a. s. sa konala on-line formou v dňoch 29. marca 2022 a 31. marca 2022 a konzultácia s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy dňa 7. apríla 2022.
Predmetom konzultácie so spoločnosťou ProWise boli nasledovné tematické okruhy:
-problematika automatizovaného predvypĺňania polí vo formulároch za účelom eliminácie manuálneho vstupu do formulárov,
-zvýšenie užívateľského komfortu pri používaní formulárov vytvorením tzv. nápovedy priamo vo formulároch za účelom poskytnutia informácie, čo byť ich obsahom, resp. ako ich správne vyplniť,
-vypĺňanie CPV kódov do formulárov na účely opisu predmetu zákazky,
-
Závery konzultácie so spoločnosťou ProWise:
-Potreba zbierania väčšieho množstva dát o ponukách v oznámení o výsledku verejného obstarávania a to za účelom zvýšenia transparentnosti a lepšej analýzy dát.
-V nadväznosti na problematiku rozsahu zbierania dát o ponukách v oznámení o výsledku verejného obstarávaniaže za účelom nájdenia správneho balansu medzi transparentnosťou a znižovaním administratívnej záťaže vo verejnom obstarávaní, sa javí ako vhodné riešenie, aby potrebné dáta o ponukách automatizovane generovali elektronické prostriedky zabezpečujúce elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní.
18
Predmetom konzultácie s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy boli nasledovné tematické okruhy:
-aktuálna trhová situácia vyvolaná pandémiou covid-19 a aktuálnym vojenským konfliktom na Ukrajine, ktorá v globálnom meradle spôsobuje veľké inflačné tlaky, narušenie existujúcich dodávateľsko-odberateľských reťazcov, zvyšovanie cien stavebných a iných materiálov a taktiež nedostatok komodít, ktoré predstavujú základné vstupy pre výrobu tovarov a poskytovanie služieb
-rigídnosť úprava zmlúv, ktoré sa uzatvárajú v procese verejného obstarávania, ktoré nie sú dostatočne flexibilné a nezohľadňujú aktuálnu situáciu,
Závery konzultácie s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy:
-Potreba v rámci komunikácie s Európskou komisiou akcentovať potrebu zmeny pravidiel verejného obstarávania v rámci smerníc, tak by tie umožňovali väčšiu mieru flexibility,
-Potrebu uplatňovať v praxi verejného obstarávania v zmluvách indexačné/inflačné doložky, ktoré umožňujú zohľadňovať meniacu sa situáciu na trhu.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? - NIE
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? - NIE
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? - NIE
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? - NIE
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?- NIE
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
zvyšuje x nemení znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
zvyšuje x nemení znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;
b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným
19
javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie zakladá úprava vymedzená v bode 7 návrhu zákona nová úprava v § 20 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedenou úpravou sa zavádza nová povinná funkcionalita pre elektronické prostriedky na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní v podobe zabezpečenie vymedzenej informačnej povinnosti. Bude preto povinnosťou prevádzkovateľov elektronických prostriedkov zabezpečiť predmetnú technickú funkcionalitu. Aktuálne v podmienkach Slovenskej republiky existuje asi 13 súkromných prevádzkovateľov elektronických prostriedkov slúžiacich na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní, ktorých sa navrhovaná úprava negatívne dotkne, nakoľko budú musieť investovať do rozvoja svojich elektronických prostriedkov za účelom zabezpečenia navrhovanej funkcionality. Presná kvantifikácia rozpočtových nákladov na zabezpečenie predmetnej funkcionality u jednotlivých prevádzkovateľov na účely kvantifikácie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie zo strany ÚVO nie je možná, nakoľko nie je možné predikovať, aké náklady budú musieť jednotliví prevádzkovatelia elektronických prostriedkov vynaložiť na rozvoj svojich systémov, nakoľko to bude vysoko individuálne u každého prevádzkovateľa. Uvedená kvantifikácia nákladov je výlučne záležitosť individuálneho technického prevedenia u každého súkromného prevádzkovateľa elektronického prostriedku ako po technickej stránke prevedie integráciu s novými formulármi a automatizované agregovanie informácií do oznámenia o výsledku.
Vzhľadom na nemožnosť z vyššie uvedených dôvodov kvantifikovať dopad na podnikateľské prostredie predkladateľ uvádza popis technického riešenia. Popis technického riešenia predstavuje všeobecný odhadovaný rámec úkonov na strane prevádzkovateľov elektronických prostriedkov. Z pohľadu samotnej technickej realizácie, predpokladáme že jednotlivý prevádzkovatelia elektronických prostriedkov budú musieť zrealizovať úkony v nasledovnom rozsahu:
oanalýza
onávrh riešenia
oimplementácia / konfigurácia
otestovanie
onasadenie do prevádzky / produkcie
Nakoľko každý elektronický prostriedok predstavuje jedinečné dielo môže byť rozsah úkonov potrebných na zabezpečenie novej funkcionality u jednotlivých prevádzkovateľov rozdielny.
Metodický postup pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
20
Tabuľka č. 1: Zmeny ročných nákladov v prepočte na podnikateľské prostredie, Vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov:
Predkladateľ: tabuľka č. 1 sa vypĺňa na základe detailných informácií uvedených v tabuľke č. 2 a v doplňujúcich informáciách k nej.
Na vypĺňanie použite Kalkulačku nákladov, ktorá vyplnenie tejto tabuľky automatizuje. Samotná kalkulačka obsahuje vysvetlivky aj návod na vypĺňanie. Identickou tabuľkou z kalkulačky následne nahraďte tabuľku č. 1.
Pokyny k jednotlivým stĺpcom tabuľky č. 1:
Priame finančné náklady sa rozdeľujú na A. a B. z dôvodu, že na zmeny v regulácii výšky daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality sa neuplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov. Na iné poplatky sa pravidlo uplatňuje, preto sú uvedené osobitne.
A: Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality (patria medzi priame finančné náklady): vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú, rušia či menia ich výšku. Pod negatívnymi externalitami sa myslí prenos nákladov produkcie či spotreby na iné subjekty, napríklad poškodenia, zníženia hodnoty, znehodnotenia či znečistenia. Medzi takéto poplatky patria napríklad tie, ktorých cieľom je znižovať emisie skleníkových plynov, emisie iných znečisťujúcich látok alebo chrániť obmedzené prírodné zdroje.
Použite najmä údaje z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy (tabuľka č. 3). Zmeny v administratívnej náročnosti plnenia povinností spojené s daňami, odvodmi, clami a poplatkami sa kvantifikujú v rámci „D. Administratívne náklady“. Ide o ročný vplyv na PP v eurách. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.
B: Iné poplatky (patria medzi priame finančné náklady): vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú/rušia či menia výšku iných poplatkov. Nápomocné môžu byť údaje z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy (tabuľka č. 3). Ide o ročný vplyv na PP v eurách. Dôležité je kvantifikovať aj poplatky, ktoré do rozpočtu verejnej správy nevstupujú. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.
Medzi poplatky patria napríklad: poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, poplatok za žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia, úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, poplatky organizáciám kolektívnej správy, napríklad SOZA alebo iné správne/súdne poplatky. Medzi poplatky nepatria pokuty.
C: Nepriame finančné náklady: vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú rušia či menia výšku nepriamych nákladov. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady. V prípade objektívnej nedostupnosti požadovaného údaja použite expertný odhad.
21
Nepriame finančné náklady náklady, ktoré musí podnikateľ vynaložiť na účely zabezpečenia súladu výrobku, služieb, interných procesov, vybavenia prevádzky s požiadavkami regulácie (napr. náklady spojené so zabezpečením ochranných pracovných odevov, náklady na zabezpečenie pitného režimu, náklady na vybavenie prevádzky elektronickou registračnou pokladňou, náklady na školenie, na získanie potrebných vedomostí nevyhnutných na dosiahnutie určitého diplomu alebo osvedčenia a iné). Patria sem aj, príplatky k mzde, príspevky zamestnancom, cestovné náhrady, stravné a pod.
D. Administratívne náklady: vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú, rušia či menia výšku administratívnych nákladov. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady. Pri kvantifikácii administratívnych nákladov je možné použiť štandardizovanú časovú náročnosť pre typické administratívne povinnosti (uvedenú v tabuľke na str. 10), alebo je možné použiť expertný odhad.
Administratívne náklady Ide o nákladové vyjadrenie času, ktorý strávi podnikateľ resp. jeho zamestnanci realizáciou konkrétnych činností v súvislosti s dodržiavaním regulačných povinností resp. pri plnení informačnej povinnosti. Patria sem aj administratívne náklady súvisiace so samotným oboznámením sa s novou reguláciou a jej implementáciou.
Spolu A+B+C+D: spočítajú sa všetky vplyvy (A+B+C+D). Tento súčet vyjadruje aký celkový pozitívny vplyv a aký celkový negatívny vplyv má regulácia na náklady PP.
E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky (MSP): vypočítajú sa náklady tých ustanovení predkladaného právneho predpisu, ktoré majú vplyv na MSP resp. aj na MSP. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady. Kategóriu MSP tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná bilančná suma neprevyšuje 43 miliónov eur.
F. Úplná harmonizácia práva : spočítajú sa náklady tých ustanovení predkladaného právneho predpisu, ktoré vyplývajú z legislatívy EÚ, od ktorej sa nemožno odkloniť a ktorú ani nie je možné upraviť inak (z Tabuľky č. 2 Pôvod regulácie: úplná harm.). Neuvádzajú sa sem vplyvy na náklady, ktoré vychádzajú z harmonizácie s právom s možnosťou voľby (tie nemajú výnimku z mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov). Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.
G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F: vypočítajú sa náklady, ktoré vstupujú do mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov. Ide o súčet iných poplatkov, nepriamych finančných nákladov a administratívnych nákladov, oslobodený od výšky nákladov, vyplývajúcich z úplnej harmonizácie s právom EÚ. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Predkladateľ vloží tabuľku č. 2, ktorú mu vygeneruje Kalkulačka nákladov:
Pokyny k jednotlivým stĺpcom tabuľky č. 2:
22
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP: v tomto stĺpci predkladateľ uvedie stručne a výstižne aj dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP. Predkladateľ nekopíruje paragrafové znenie regulácie! Napríklad: zníženie frekvencie povinných kontrol strojov z ročnej na dvojročnú.
Číslo normy (zákona, vyhlášky a pod.): predkladateľ uvedie číslo právneho predpisu, v ktorom je upravená predmetná regulácia, čo slúži pre exaktnú identifikáciu zdroja právnej úpravy, zvlášť v prípadoch, kedy materiál upravuje dva a viac právnych predpisov. Napríklad: zákon č. 311/2001 Z. z.
Lokalizácia (§, ods.): predkladateľ uvedie, ktorý paragraf, odsek, písmeno a bod upravuje zmenu predmetnej regulácie. Napríklad: § 15 ods. 2 písm. b).
Pôvod regulácie: predkladateľ vyberie jednu z možností pôvodu regulácie: SK; úplná harm.; harm. s možnosťou voľby. Regulácie s pôvodom „SK“ domáce iniciatívne regulácie. Pôvod „EÚ úplná harmonizácia“ majú tie ustanovenia, ktoré transpozíciou práva EÚ, pri ktorých nie je možná voľba ani odklon od znenia práva EÚ. Napríklad: presné znenie predzmluvnej informácie, ktorú musia obsahovať všeobecné obchodné podmienky. Pôvod „EÚ harmonizácia s možnosťou voľby“ majú tie ustanovenia, ktoré transpozíciou alebo implementáciou práva EÚ, ktoré úroveň minimálnej harmonizácie alebo ide o transpozíciou alebo implementáciu s možnosťou voľby. Napríklad: Povinnosť mať systém ochrany pre prípad úpadku, avšak samotný mechanizmus, fungovanie na voľbe členského štátu.
Účinnosť regulácie: predkladateľ uvedie dátum/dátumy účinnosti resp. navrhovanej účinnosti regulácie (obzvlášť dôležité v prípade, ak právny predpis obsahuje ustanovenia s rôznymi dátumami účinnosti). Napríklad: 1.7.2022.
Kategória dotknutých subjektov: predkladateľ definuje kategóriu dotknutých subjektov, ktoré budú ovplyvnené predkladanou reguláciou. Napríklad: ubytovacie zariadenia, autoškoly a pod. alebo všetky podniky. V prípade, ak sa návrh týka celého podnikateľského prostredia, predkladateľ uvedie "všetky kategórie".
Počet subjektov v dotknutej kategórii: predkladateľ uvedie počet dotknutých subjektov v posudzovanej kategórii. Ak jedna regulácia rôzny vplyv na zmenu nákladov viacerých kategórií podnikov, tak pre každú takúto kategóriu je potrebné uviesť samostatný riadok. Tento údaj môže byť určený presne na základe evidencie zodpovedných útvarov za predchádzajúce obdobie, odhadom prostredníctvom údajov za predchádzajúce obdobie, prostredníctvom
štatistík podľa SK NACE klasifikácie, iných štatistík alebo expertným odhadom. Ak nie je možné definovať počet dotknutých subjektov, predkladateľ uvedie „N/A“. Ak sa týka všetkých kategórií, tak uvedie celkový počet dotknutých subjektov.
Počet subjektov MSP v dotknutej kategórii: ak zmena regulácie vplyv aj na MPS, tak predkladateľ uvedie ich počet (kategóriu MSP tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná bilančná suma neprevyšuje 43 miliónov eur). Ak vplyv na MSP, ale z objektívnych dôvodov nie je možné definovať počet dotknutých subjektov, ani vykonať expertný odhad, predkladateľ uvedie „N/A“.
23
Vplyv na 1 podnikateľa v eurách: vypočíta Kalkulačka nákladov na základe údajov v predchádzajúcich stĺpcoch. Podrobnosti výpočtu uvedené v ďalšej časti Metodického postupu.
Vplyv na kategóriu subjektov v eurách: vypočíta Kalkulačka nákladov na základe údajov v predchádzajúcich stĺpcoch. Podrobnosti sú uvedené v ďalšej časti Metodického postupu.
Druh vplyvu IN (zvyšuje náklady) / OUT (znižuje náklady): vyberie sa druh vplyvu. Napríklad: Zníženie príplatkov za prácu v sobotu bude mať druh vplyvu OUT, pretože znižuje náklady podnikateľom. Zavedenie nových povinností BOZP bude mať druh vplyvu IN, pretože zvyšuje náklady podnikateľom.
Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
V tejto časti uvedie predkladateľ doplňujúce informácie k tabuľke č. 2 a k údajom vyplneným v Kalkulačke nákladov tak, aby umožňoval skontrolovať spôsob a správnosť výpočtov. Predkladateľ osobitne uvedie aj jednotlivé zdroje dát, ktoré použil na výpočty. Pri odkazoch z internetu je potrebné uviesť konkrétnu podstránku, odkiaľ boli čerpané dáta, nielen kmeňovú adresu webu a zároveň aj dátum, kedy bola informácia z danej podstránky prebratá.
V prípade, ak predkladateľ nemá k dispozícii konkrétne dáta, pokúsi sa vykonať expertný odhad, pričom v tejto časti popíše, akým spôsobom a z akých informácií vychádzal pri expertnom odhade.
V prípade, ak vplyvy objektívne nie je možné kvantifikovať alebo vykonať expertný odhad a predkladateľ z tohto dôvodu uvedie v tabuľke znak „N/A“, tak ich v tejto časti aspoň čo najpresnejšie vysvetlí a uvedie dôvod, pre ktoré ich nebolo možné kvantifikovať, alebo vykonať expertný odhad.
Za objektívny dôvod je možné považovať skutočnosť, ak sa pre konkrétny údaj nevykonáva štatistické zisťovanie, resp. neexistuje žiadna iná forma sledovania alebo vykazovania, ktorá by mohla byť použitá pre tento účel.
Expertný odhad je možné vykonať na základe rôznych dát, napr. z dát z minulosti. Napríklad, ak je potrebný údaj typu „počet úkonov“ a predkladateľ nevie odhadnúť, koľko úkonov sa v budúcom období vykoná, mal by vykonať expertný odhad na základe údajov z minulosti (ideálne z posledného roka), ak je takýto údaj k dispozícii.
Metodika kvantifikácie vplyvov jednotlivých regulácií:
I.Rozdelenie materiálu na jednotlivé regulácie, ktoré menia náklady jednotlivých kategórií podnikateľských subjektov
Niektoré materiály obsahujú zmenu (resp. zavedenie či zrušenie) iba jednej regulácie, väčšina materiálov však mení viacero regulácií, ktoré majú vplyv na zmenu nákladov PP. V prvom kroku je preto potrebné materiál rozdeliť na jednotlivé regulácie.
Napríklad: Zmena Zákonníka práce môže obsahovať zmenu povinností zamestnávateľa v súvislosti so zabezpečením stravovania zamestnancov a tiež zmenu vo výške odstupného a zmenu v mzdovom zvýhodnení za prácu v sobotu.
Následne je potrebné určiť, na ktoré kategórie dotknutých podnikateľských subjektov sa jednotlivé regulácie vzťahujú.
Napríklad: Zmena zákona o sociálnych službách zavádza povinnú bezbariérovosť budov, v ktorých sídlia zariadenia poskytujúce iba konkrétne sociálne služby, nie všetky, napr. zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.
II.Identifikovanie typov nákladov, ktoré mení regulácia
24
Niektoré regulácie menia len jeden typ nákladov, iné viacero. Dôležité je preto zmenu regulácie rozložiť na menšie nákladové položky podľa typov nákladov (Priame finančné náklady osobitne dane, odvody, clá, a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality (A) a osobitne Iné poplatky (B), Nepriame finančné náklady (C), Administratívne náklady (D).
Napríklad: Rozšírenie povinností pri protipožiarnej ochrane stavby môže obsahovať kúpu hasiacich prístrojov (nepriame finančné náklady), čas (a tým aj náklady na mzdy) vlastných zamestnancov potrebný na ich obstaranie a montáž (administratívne náklady).
III.Výpočet jednotlivých typov nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
V prípade priamych finančných nákladov (odvody, dane, clá, poplatky) ide o ročný vplyv, z tohto dôvodu sa výška nákladov nenásobí frekvenciou. V nasledujúcom texte nie poplatky rozdelené na tie, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality a na iné poplatky z toho dôvodu, že sa kvantifikujú rovnako. Na stanovenie výšky týchto nákladov je potrebné použiť údaje z Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, kde je povinnosť ich kvantifikovať ak prichádza k ich zmene. V prípade poplatkov je navyše potrebné doplniť aj kvantifikáciu tých, ktoré sa menia a zároveň nie príjmom rozpočtu verejnej správy (napr. zo zákona povinné poplatky komorám, asociáciám a pod.).
Priame finančné náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené podľa vzorca:
Nepriame finančné náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené na základe vzorca:
Administratívne náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené na základe vzorca:
* Pokyny k vyplneniu frekvencie plnenia povinnosti sú uvedené na str. 8
** Pokyny k vyplneniu časovej náročnosti sú uvedené na str. 9
*** Tarifa pre zjednodušenie výpočtov vychádza z priemernej ceny práce, ktorá je uvedená v Kalkulačke nákladov (priemerná mzda + odvody zamestnávateľa).
Celkové náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené na základe vzorca:
Čas**
x
Tarifa ***
x
Frekvencia
Administratívne náklady na jedného podnikateľa
Priame finančné náklady (dane, odvody, clá, poplatky) na jedného podnikateľa ročný vplyv
Nepriame finančné náklady na jedného podnikateľa
+
+
Frekvencia
x
Nepriame finančné náklady na 1 podnikateľa
Priame finančné náklady (dane, odvody, clá, poplatky) - ročný vplyv
Počet dotknutých subjektov
/
25
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame a nepriame finančné náklady na celé PP sú vyčíslené na základe vzorca:
Administratívne náklady na celé podnikateľské prostredie sú vyčíslené na základe vzorca:
Celkové náklady na celé podnikateľské prostredie sú vyčíslené na základe vzorca:
Stanovenie frekvencie plnenia povinnosti sa určí pomocou nasledovných koeficientov:
Východiskom, ktorým je stanovovaná frekvencia plnenia povinnosti, je obdobie 1 roka. Povinnosti môžu byť plnené pravidelne na ročnej báze, polročne, kvartálne, raz za niekoľko rokov, prípadne jednorazovo (napr. povinnosti v súvislosti so vznikom a ukončením podnikania) alebo nepravidelne (v prípade zriedkavého výskytu určitej udalosti, napr. vznik priemyselnej havárie). Koeficienty pre výpočet nákladov regulácie zodpovedajúce frekvencii plnenia uvedené v tabuľke. Koeficient „jednorazovo“ vychádza z dĺžky volebného obdobia (4 roky), v rámci ktorého je ambícia, aby vláda stihla odstrániť jednorazovú záťaž, ktorú vytvorí.
Tabuľka koeficientov frekvencie
Frekvencia plnenia povinnosti
Koeficient frekvencie
Frekvencia plnenia povinnosti
Koeficient frekvencie
1 – krát ročne
1
každé 2 roky
0,50
2 – krát ročne (polročne)
2
každé 3 roky
0,33
3 – krát ročne
3
každé 4 roky
0,25
4 – krát ročne (štvrťročne)
4
každých 5 rokov
0,20
Mesačne
12
nepravidelne/ jednorazovo
0,25
Počet dotknutých subjektov
x
x
x
Čas
Tarifa
Frekvencia
Administratívne náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady (dane, odvody, clá, poplatky) ročný vplyv
Nepriame finančné náklady na celé podnikateľské prostredie
+
+
26
Stanovenie časovej náročnosti pri administratívnych nákladoch
Kalkulácia nákladov vychádza z metodiky štandardného nákladového modelu (SCM). Jej podstatou je rozklad regulácie a paragrafového znenia do súboru menších, ľahšie merateľných komponentov – jednotlivých regulácií, s následným nákladovým vyjadrením ich plnenia.
Pri priraďovaní časovej náročnosti plnenia povinnosti je možné použiť dva základné prístupy:
a)Expertný odhad trvania povinnosti (v min.)
Odhad predkladateľa trvania povinnosti (v min.) Ak predkladateľ disponuje údajmi o trvaní povinnosti získanými na základe vlastných meraní alebo reprezentatívnym prieskumom medzi zainteresovanými subjektmi tieto údaje môže predkladateľ použiť pre výpočet nákladov regulácie. Rovnako postupuje ak identifikuje špecifické povinnosti, ku ktorým nie je možné priradiť žiadnu z vyššie uvedených typických informačných povinností. Predkladateľ je povinný zverejniť všetky vstupné údaje, ktoré využil pri odhade trvania povinnosti a pri kvantifikácii časovej náročnosti vychádza z porovnania budúceho stavu so súčasným stavom. V kvantifikácii je potrebné zohľadniť časové parametre (trvanie spracovaniam, čas potrebný na zaslanie), kvantitatívne parametre (výška poplatku, materiálne náklady na podanie) a kvalitatívne parametre (prínos alebo náklad zavedenia predpisu, ktoré nie je možné zohľadniť v iných kategóriách).“
b)Štandardná časová náročnosť povinnosti (min.)
Ak predkladateľ nevie odhadnúť trvanie administratívnej povinnosti presnejšie, tak si môže pomôcť výberom z 10 typických informačných povinností, ktorým priradené štandardizované časové náročnosti uvedené v tabuľke.
Tabuľka štandardných časových náročností typických informačných povinností podľa veľkosti podniku je uvedená v Kalkulačke vplyvov na PP, časti „Vysvetlivky ku kroku 1“.
Uvedené časové náročnosti budú zo strany Ministerstva hospodárstva SR v primeraných časových intervaloch aktualizované.“. Odôvodnenie: Pravidelná aktualizácia časových hodnôt zabezpečí exaktnejšiu kvantifikáciu nákladov na podnikateľské prostredie. Využívanie neaktuálnych hodnôt časovej náročnosti môže pri kvantifikácii vplyvu na celé podnikateľské prostredie vytvárať veľké rozdiely kvantifikované v eurách.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií, musí však obsahovať všetky požadované informácie.
27
Predkladateľ do tejto časti uvedie tieto informácie:
či a akou formou sa k predkladanému materiálu konali konzultácie s podnikateľskými subjektmi
link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené
zdôvodnenie výberu formy, vrátane údaju o spôsobe oslovenia dotknutých subjektov
trvanie konzultácií (od – do) a prípadné termín/y stretnutí
zoznam konzultujúcich subjektov
hlavné body konzultácií a ich závery
zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov
zoznam navrhnutých opatrení na zníženie nákladov regulácií na PP od konzultujúcich subjektov (uveďte konkrétne), ktoré neboli akceptované a dôvod ich neakceptovania.
Pre uskutočnenie konzultácií predkladateľ postupuje podľa bodu 5. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov ako aj podľa odporúčaní ku konzultáciám v časti III. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Konkurencieschopnosť
Predkladateľ na základe odpovedí na uvedené otázky vyberie, aký vplyv predkladaný materiál na konkurencieschopnosť (zvyšuje, nemení, znižuje konkurencieschopnosť) a napíše zdôvodnenie obsahujúce zároveň aj odpovede na otázky uvedené v texte.
V princípe existujú tri možnosti, ako môžu regulácie ovplyvniť fungovanie podnikateľských subjektov na trhu:
a)stanovením resp. zmenou podmienok pre vstup na trh a začatie podnikania napríklad problém s otvorením prevádzkarne, vysoké vstupné náklady, náročné administratívne procedúry a pod.,
b)stanovením resp. zmenou podmienok pre správanie sa na trhu nové povinnosti a požiadavky pre existujúcich podnikateľov môžu znamenať obmedzenie rozsahu podnikania pre podnikateľské subjekty, čo im môže spôsobovať ťažkosti pri profilovaní sa na trhu alebo až stratu istého segmentu trhu,
c)stanovením resp. zmenou podmienok, ktoré vedú k zmenám v štruktúre trhu spravidla ide o také opatrenia, ktoré postihujú iba veľké podnikateľské subjekty.
Predkladateľ v tejto časti preto uvedie, či dochádza k vytvoreniu resp. zmene bariér pre vstup na trh pre nových výrobcov, dodávateľov, poskytovateľov či odberateľov tovarov alebo služieb a či dôjde k sprísneniu regulácie správania sa pre niektoré podniky.
Predkladateľ opíše tiež situácie, kedy sa bude zaobchádzať s niektorými podnikmi alebo produktmi v porovnateľnej situácii rôzne (napríklad špeciálne režimy pre MSP alebo vytvorenie povinného produktu zo zákona).
Predkladateľ opíše, či a aký vplyv návrh na prekážky pri vývoze alebo dovoze z tretích krajín a či ovplyvní cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch).
28
Predkladateľ zároveň posúdi priame aj nepriame vplyvy so zameraním na dostupnosť zdrojov financovania, pracovnej sily, surovín, polotovarov, súčiastok, strojov a zariadení, energií a pod. Z hľadiska prístupu k financiám uvedie, či sa vytvárajú nové možnosti financovania aktivít pre podnikateľov, napríklad vo forme dotácií, úverov, alebo zjednodušuje prístup k existujúcim nástrojom financovania.
Predkladateľ na záver tejto časti uvedie, či a ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ. Jedným z cieľov zmien regulácie je, aby sa Slovensko stalo najkonkurencieschopnejšou krajinou v regióne a to hlavne v porovnaní so susednými krajinami (Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko). Z tohto dôvodu odporúčame predkladateľom zaoberať sa nastavením regulácií v susedných krajinách a navrhovať ich zmeny tak, aby sme ich vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu mali lepšie ako susedné štáty. V prípade, že predkladateľ vie o lepšom nastavení regulácie v niektorej zo susedných krajín, tak to popíše v tejto časti.
Produktivita
Predkladateľ na základe odpovede na uvedenú otázku vyberie, aký vplyv predkladaný materiál na produktivitu (zvyšuje, nemení, znižuje produktivitu) a napíše zdôvodnenie. Produktivita predstavuje pomer medzi vyprodukovaným množstvom a vstupmi použitými pri výrobe vo finančnom vyjadrení. Zvýšiť ju je možné takou zmenou regulácií, ktorá zníži podnikom náklady alebo umožní produkovať viac pri nezmenených nákladoch alebo kombinovaným spôsobom prispieva k zlepšeniu pomeru medzi produkciou a nákladmi podnikov.
Napríklad: Ak ide o zmenu regulácie, ktorá znižuje náklady podnikateľom a nemá negatívny vplyv na veľkosť produkcie, tak dochádza k zvýšeniu produktivity. Ak ide o zmenu regulácie, ktorá zvyšuje náklady podnikateľom a nemá iný väčší pozitívny vplyv na zvýšenie produkcie, tak dochádza k zníženiu produktivity. Ak sa zmenou regulácie zavedie povinná elektronizácia niektorého z procesov, ale na druhej strane sa tým vo väčšej miere zvýši produkcia podnikov, tak dochádza k zvýšeniu produktivity.
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Predkladateľ do tejto časti uvedie a popíše nasledovné informácie:
-Pri sankciách a pokutách uveďte tie zmeny, ktoré budú mať vplyv na podnikateľské prostredie. Nie je potrebné odhadovať ich celkový ročný výber alebo inak kvantifikovať celkový ročný vplyv, dôležité je však kvalitatívne popísať vplyv ich zmeny na podnikateľské prostredie.
-Pri dotáciách, fondoch, štátnej pomoci a iných formách podpory zo strany štátu kvalitatívne popíšte pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. V prípade zmeny administratívnej náročnosti kvantifikujte vplyvy na modelovom príklade.
-Pri regulovaných cenách odhadnite ročný finančný vplyv na podnikateľské prostredie.
-Pri iných vplyvoch využite kvalitatívne a kvantitatívne metódy tak, aby bolo zrejmé ako pozitívne a ako negatívne budú pôsobiť na podnikateľské prostredie.
Príklady:
- predĺženie lehoty na prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne pred nástupom do zamestnania,
- sprísnenie dôvodov pre umožnenie odkladu daňového priznania,
- zmena výšky alebo mechanizmu udeľovania pokút,
29
- náklady znečisťovateľov vyplývajúce z povinností odstraňovania znečistenia, ktoré predstavuje závažné riziko pre niektorú zložku životného prostredia, chránené časti krajiny, chránené živočíchy alebo rastliny alebo ľudské zdravie
- zabezpečenie právnej istoty
- zmeny na tlačivách a v povinných prílohách v rámci žiadostí o dotácie
- zmeny regulovaných cien, napríklad v oblasti telekomunikácií, energetiky, financií a iných
30
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
Nepredpokladá – návrh sa netýka koncových služieb, tak ako ich vysvetľuje nižšie metodický postup
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_11101
Elektronická platforma verejného obstarávania (EPVO)
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
Áno
Nie
(Uveďte, o aké konanie ide.)
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
Áno
Nie
(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
Áno
Nie
(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
Áno
Nie
(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
Áno
Nie
(Uveďte, o akú evidenciu ide.)
31
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
Áno
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
Áno
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
Áno
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
Áno
Nie
(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
Áno
Nie
(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
Áno
Nie
(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
Áno
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)
32
Metodický postup pre analýzu vplyvov na informatizáciu
Predkladateľ pri vypracovávaní doložky v časti týkajúcej sa vplyvov na informatizáciu spoločnosti identifikuje vplyvy na základné piliere informatizácie (biznis vrstvu, aplikačnú a technologickú infraštruktúru a ich financovanie) a vplyvy na prístup k elektronickým službám a znižovanie byrokratického zaťaženia pri elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci. Uvedené oblasti predstavujú v zmysle zákona č. 95/2019 Z.z. o ITVS a v zmysle Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy posúdenie vplyvov na informačné technológie.
Informačnou technológiou je prostriedok alebo postup, ktorý slúži na spracúvanie údajov alebo informácií v elektronickej podobe, najmä informačný systém, infraštruktúra, informačná činnosť a elektronické služby.
Analýza vplyvov sa v prvej časti (piliere informatizácie a ich financovanie) zameriava na informačný systém ako funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických prostriedkov a programových prostriedkov. Informačná technológia verejnej správy v pôsobnosti správcu podporuje služby verejnej správy a vzťahuje sa na údaje, procesné postupy, personálne zabezpečenie a organizačné zabezpečenie, ak tvoria funkčný celok alebo ak samy o sebe slúžia na spracúvanie údajov alebo informácií v elektronickej podobe. Preto sa analýza vplyvov zameriava na koncové služby, ktoré poskytuje inštitúcia verejnej správy občanovi alebo podnikateľovi, ako súčasti referenčnej architektúry integrovaného informačného systému verejnej správy.
V druhej časti sa sústreďuje na podmienky, za ktorých je občanom a podnikateľom elektronická služba dostupná a na spôsob, akým orgány verejnej moci využívajú výmenu údajov, ktorými disponujú, na zníženie byrokratickej záťaže pre občanov a podnikateľov. V tejto časti sa sleduje najmä využívanie už existujúcich nástrojov.
Budovanie základných pilierov informatizácie
Pilier I.: Biznis vrstva
V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný návrh vplyv na inovácie a zlepšenie existujúcich služieb, t.j. zmeny koncových služieb, ako aj zavádzanie nových elektronických služieb verejnej správy.
Koncovou službou verejnej správy je komunikácia občana alebo podnikateľa s inštitúciou verejnej správy pri vybavovaní podaní, oznámení, prístupe k informáciám a ich poskytovaní, alebo účasti verejnosti na správe verejných vecí. Pre zavádzanie novej koncovej služby verejnej správy je charakteristické jej poskytovanie všetkým dotknutým subjektom, pričom sa požaduje včasnosť, transparentnosť a efektívnosť poskytovania tejto služby a zohľadnenie komplexnosti spoločenských interakcií.
Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení správcovia informačných technológií verejnej správy povinní bezodkladne sprístupňovať informácie o poskytovaných elektronických službách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (ďalej len „MetaIS“). Do tohto systému sa zapisujú nielen reálne poskytované ale aj plánované služby. Potrebné informácie je možné nájsť na webovej stránke
33
Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“).1
Zoznam hlavných kontaktných osôb určených na prístup do MetaIS za jednotlivé inštitúcie verejnej správy sa nachádza na webovej stránke MIRRI SR.2
Úrovne elektronizácie elektronických služieb verejnej správy môžu nadobúdať hodnoty od 0 do 5 3:
úroveň 0, pri ktorej informácia o službe a ani služba nie je on-line elektronicky dostupná,
úroveň 1, pri ktorej je informácia, potrebná na začatie alebo vykonanie služby, dostupná v elektronickej podobe, najmä informácia o mieste, čase, spôsobe a podmienkach vybavenia služby, pričom samotná služba nie je elektronicky poskytnutá, ani nie je poskytnutý príslušný formulár v elektronickej podobe,
úroveň 2, pri ktorej je možné stiahnuť príslušný formulár v elektronickej podobe, ale podanie sa nevykonáva elektronickými prostriedkami,
- úroveň 3, pri ktorej prebieha vybavovanie služby elektronicky, avšak pri preberaní výsledku služby sa vyžaduje osobný alebo listinný kontakt,
- úroveň 4, ktorá umožňuje úplné vybavenie služby elektronickými prostriedkami, najmä vybavenie on-line, a to vrátane rozhodnutia, zaplatenia a doručenia, ak sa vyžaduje; pri tejto úrovni sa vylučuje akýkoľvek osobný alebo listinný kontakt,
- úroveň 5, ktorá obsahuje funkčnosť úrovne 3 alebo úrovne 4, a pri ktorej sa naviac využívajú personalizované nastavenia používateľa a možnosť proaktívneho automatizovaného vykonávania častí služby.
Ak návrh predpokladá zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových koncových služieb v zmysle uvedených definícií, predkladateľ to uvedie v analýze použitím písmen „A“ alebo „B“ vrátane názvu, kódu a úrovne elektronizácie elektronickej služby verejnej správy podľa koncových služieb z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.
Príklad č. 1:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza dve nové koncové služby, a to
- „Povoľovanie verejných zbierok“
- „Zverejňovanie údajov zapísaných v registri zbierok“.
Nové koncové služby v zmysle platných predpisov musia byť zaevidované v MetaIS.
Analýza vplyvov sa v bode 6.1. vyplní nasledovne:
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby z MetaIS
Názov služby z MetaIS
Úroveň elektronizácie z MetaIS
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb
A
ks_1134
Povoľovanie verejných zbierok
4
1
https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/egovernment/sprava-architektury/centralny-metainfromacny-
system-verejnej-spravy-metais/index.html
2 https://metais.vicepremier.gov.sk/help , časť „Zoznam hlavných kontaktných osôb s prístupom na zapisovanie
údajov do MetaIS“.
3 § 34 Vyhlášky ÚPVII č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy.
34
verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
A
ks_1135
Zverejňovanie údajov zapísaných v registri zbierok
4
Príklad č. 2:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá zmenu existujúcej koncovej služby „Povoľovanie verejných zbierok“:
Pôvodná elektronická služba neumožňovala elektronické vyplnenie a podanie žiadosti, ale iba stiahnutie formuláru žiadosti a jeho vytlačenie, ktorý sa vypĺňal ručne a posielal poštou, t. j. úroveň elektronizácie služby 2.
Návrh zákona umožní elektronické podanie žiadosti a elektronické vydanie rozhodnutia o zápise zbierky do registra zbierok, z čoho vyplýva zmena doterajšej úrovne elektronizácie koncovej služby z úrovne 1 na cieľovú úroveň elektronizácie 4.
V takom prípade správca vytvorí novú koncovú službu s novým kódom, s rovnakým názvom, s fázou životného cyklu „plánovaná“. Po nasadení novej koncovej služby do prevádzky bude pôvodná koncová služba zneplatnená.
Analýza vplyvov sa v bode 6.1. vyplní nasledovne:
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby z MetaIS
Názov služby z MetaIS
Úroveň elektronizácie z MetaIS
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
B
ks_1134 bude nahradená službou
ks_337777
Povoľovanie verejných zbierok
z 1 na 4
Pilier II.: Aplikačná a technologická vrstva
V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný návrh vplyv na rozširovanie, inovácie, vytvorenie a zavádzanie nových informačných systémov verejnej správy.
Informačným systémom sa podľa zákona o informačných technológiách verejnej správy rozumie funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických a programových prostriedkov. Informačným systémom verejnej správy je informačný systém v pôsobnosti správcu podporujúci služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme alebo verejné služby.
Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správcovia informačných technológií verejnej správy povinní bezodkladne sprístupňovať informácie o informačných technológiách verejnej správy, ktoré prevádzkujú, prostredníctvom MetaIS. Do tohto systému sa zapisujú nielen prevádzkované, ale aj plánované informačné technológie verejnej správy. Potrebné informácie je možné nájsť na webovej stránke MIRRI SR.
1
Pod rozvojom informačného systému sa chápe jeho inovácia chápaná ako proces obnovy, zmeny vizuálneho stavu (redizajnu), optimalizácie vytvoreného informačného systému, technickej zmeny, alebo rozšírenie, pridanie dátových modulov, využitie vládnych cloudových služieb typu Infraštruktúra ako služba - IaaS, platforma ako služba - PaaS, Softvér ako služba SaaS, využitie otvoreného softvéru, zavedenie open API, novej funkčnosti a vzájomné prepájanie informačných systémov na základe štandardov so zabezpečením interoperability.
35
V rámci analýzy vplyvov na informatizáciu nie je potrebné posudzovať rozvoj, ktorého cieľom budú drobné zmeny a modifikácie funkcionalít.
Pre nový informačný systém je charakteristická jeho jedinečnosť, systémovosť, pričom tento je svojou podstatou unikátnym a jedinečným súborom svojich činností, ktoré sa odlišujú od činností rutinných nielen svojím obsahom, ale aj cieľovým zameraním.
V prípade, ak návrh materiálu obsahuje zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy, predkladateľ uvedie v analýze použitím písmen „A“ alebo „B“ vrátane kódu a názvu systému podľa MetaIS.
Pod integrovanou infraštruktúrou sa rozumie koordinovane budovaná a prevádzkovaná infraštruktúra, zabezpečujúca prevádzku informačných systémov verejnej správy v centralizovanej architektúre. Infraštruktúra musí byť dostupná a technologicky interoperabilná.
V rámci analýzy vplyvov na informatizáciu sa preto hodnotí, či
-budovaný informačný systém verejnej správy bude vyvíjaný a prevádzkovaný vo vládnom cloude alebo
-inovovaný informačný systém je prevádzkovaný vo vládnom cloude, a ak nie, či bude migrovaný do vládneho cloudu.
Príklad č. 1:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá zavedenie nového informačného systému verejnej správy, ktorým je „Register zbierok“. Nový informačný systém bude vyvíjaný a prevádzkovaný vo vládnom cloude. Nový informačný systém musí byť zaevidovaný v MetaIS.
Analýza vplyvov sa v bode 6.2. vyplní nasledovne:
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
A
isvs_5836
Register zbierok
áno
Príklad č. 2:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov mení informačný systém verejnej správy, ktorým je „Register zbierok“.
Plánovaná zmena informačného systému musí byť zaevidovaná v „popise cieľového stavu“ predmetného informačného systému, s výstižným popisom kľúčových vlastností, v MetaIS. Ďalej musí byť uvedené, či bude systém prevádzkovaný vo vládnom cloude:
Alt. 1: Existujúci informačný systém bude migrovaný a následne prevádzkovaný vo vládnom cloude.
Alt. 2: Existujúci informačný systém je od roku 2017 prevádzkovaný vo vládnom cloude.
36
Analýza vplyvov sa v bode 6.2. vyplní nasledovne:
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_5836
Register zbierok
Alt. 1: Áno v roku 2019 Alt. 2: Áno od roku 2017
Financovanie informatizácie spoločnosti
Proces informatizácie spoločnosti je investične náročný a vyžaduje finančné investície zo strany všetkých subjektov zapojených do tohto procesu. V oblasti financovania procesu informatizácie je nezastupiteľná úloha štátu, ako aj komerčnej sféry. Štát je však v tejto oblasti dôležitý nielen ako subjekt priamo financujúci proces informatizácie, ale taktiež ako subjekt vytvárajúci motivačný a regulačný rámec pre finančnú participáciu komerčnej sféry.
Financovanie procesu informatizácie v súčasnosti prebieha na nasledovných úrovniach:
rezortná úroveň financovanie projektov realizovaných v rámci jednotlivých rezortov a v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol,
nadrezortná úroveň financovanie projektov s nadrezortnou pôsobnosťou. Finančné prostriedky budú rozpočtované v rámci kapitoly ministerstva financií.
V rámci rezortnej a nadrezortnej úrovne je možné financovanie:
z prostriedkov Európskej únie prostredníctvom čerpania štrukturálnych fondov Európskej únie, ako aj prostredníctvom komunitárnych programov (v oblasti vedy a výskumu napr. 7. rámcový program a komunitárne programy v oblasti vzdelávania).
z ďalších zdrojov financovania z prostriedkov Európskej investičnej banky, Svetovej banky a pod..
V prípade požiadaviek na čerpanie finančných prostriedkov z uvedených zdrojov na účely informatizácie spoločnosti predkladateľ uvedie v analýze príslušnú úroveň financovania označením kolónky pri rezortnej a nadrezortnej úrovni znakom „x“ a pri ďalších zdrojov financovania použitím písmen „A“ alebo „B“. Kvantifikáciu predpokladaných finančných dôsledkov na účely informatizácie spoločnosti predkladateľ uvedie v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Príklad č.1:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza nový informačný systém verejnej správy, ktorý bude financovaný zo štátneho rozpočtu.
Analýza vplyvov sa v bode 6.3. vyplní nasledovne:
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ
37
B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
Príklad č.2:
Návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza nový informačný systém verejnej správy, ktorý bude financovaný čiastočne zo štátneho rozpočtu a čiastočne prostredníctvom čerpania štrukturálnych fondov.
Analýza vplyvov sa v bode 6.3. vyplní nasledovne:
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ
B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
A
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
Povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky vo všeobecnosti platí od 1. novembra 2013, resp. po uplynutí prechodného obdobia od 1. novembra 2016, s výnimkami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až c) zákona o e-Governmente.
Z vecnej pôsobnosti zákona o e-Governmente vyplýva, že sa vzťahuje na výkon verejnej moci, teda na prípady, kedy sa rozhoduje o, zjednodušene, konkrétnych právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Inými slovami, je obmedzená na konania, ktorých výsledkom je rozhodnutie ako individuálny právny akt a nevzťahuje sa na akýkoľvek výkon právomocí orgánov verejnej moci podľa osobitných zákonov. Na ilustráciu tohto rozdielu je možné použiť napríklad konania podľa Stavebného zákona, v ktorých obec vystupuje ako stavebný úrad. V rámci územného plánovania obec vykonáva rôzne činnosti a konania, ktorých výsledkom územnoplánovacie podklady a územnoplánovacia dokumentácia (napr. urbanistická štúdia či územný plán obce), avšak vzhľadom na typ týchto konaní a povahu ich výsledku nejde o konanie o právach, či povinnostiach konkrétnych osôb. Naopak, ak ide napríklad o výsledky územného konania, povedzme rozhodnutie o umiestnení stavby
38
či rozhodnutie o stavebnej uzávere, tu ide o také konanie, ktorého výsledkom je individuálny právny akt, ktorý priamo zakladá práva, či ukladá povinnosti konkrétnej osobe.
Z pohľadu podporovania informatizácie je dôležité, aby najmä v prípadoch, kedy štát koná a ukladá občanom a podnikateľom povinnosti, resp. občania a podnikatelia si uplatňujú svoje práva, bolo občanom a podnikateľom umožnené začať a dokončiť celé konanie elektronicky, prostredníctvom elektronického podania, elektronickej komunikácie a prijatím elektronického rozhodnutia vo veci samej.
Zákon o e-Governmente upravuje základné inštitúty, ktoré v konaniach použiteľné na to, aby mohlo konanie prebehnúť elektronicky. nimi prístupové miesta, elektronické podanie a elektronický úradný dokument, na realizáciu elektronickej komunikácie, elektronická schránka na doručovanie, nástroje na autentifikáciu a autorizáciu, spoločné moduly na zabezpečenie súvisiacich činností, ako aj zaručená konverzia na zabezpečenie možnosti transformácie dokumentu do elektronickej podoby a referenčné registre na získavanie relevantných údajov. Využitie týchto inštitútov slúži nielen na zabezpečenie elektronickej podoby konania, ale aj na zjednotenie jeho priebehu. Inými slovami, je dôležitá nielen dostupnosť nástrojov pre občana a podnikateľa, ale aj dobrá orientácia v nich a zabezpečenie toho, aby v komunikácii so štátom vždy vedel, ktorý nástroj, resp. inštitút môže použiť a kde je mu dostupný.
V tejto časti sa hodnotí rozsah elektronizácie konania (celé konanie, niektoré časti) a jednotlivé inštitúty a postupy, ktoré sa na elektronické konanie využívajú. Pozitívnym vplyvom na informatizáciu sa v prípadoch elektronických konaní rozumie v prvom rade stav, kedy je konanie možné začať a dokončiť elektronicky. Nahradenie inštitútov a postupov podľa zákona o e-Governmente inými inštitútmi a postupmi je možné akceptovať len ak to zákon pripúšťa, neznižuje sa tým úroveň dostupnosti a kvality pre občana a podnikateľa a existuje na to relevantný dôvod, spočívajúci v osobitosti daného konania.
Príklad č. 1:
Novela Správneho poriadku (zákon č. 238/2017 Z.z.) zaviedla niektoré zmeny v podaní, rozhodnutí a doručovaní. Vo vzťahu k podaniu o.i. zjednotila pojmy podľa Správneho poriadku s pojmami podľa zákona o e-Governmente, v elektronickej podobe podania a rozhodnutia zaviedla inštitút autorizácie podľa tohto zákona a v elektronickom doručovaní v plnej miere odkázala na zákon o e-Governmente. Vykonané zmeny teda viedli k zjednoteniu inštitútov Správneho poriadku so zákonom o e-Governmente pri zachovaní možnosti vykonania konania v celku elektronicky.
Analýza vplyvov v časti 6.4 sa vyplní nasledovne:
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
Áno
Nie
Kódexový procesný predpis, upravujúci pravidlá pre konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
Áno
Nie
39
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
Áno
Nie
Príklad č. 2:
Novela Daňového poriadku (zákon č. 267/2017 Z. z.) zaviedla o. i. osobitnú úpravu pre podávanie podaní, ktoré zákonom predpísanú štruktúrovanú formu 13 ods. 5). Pre tieto podania sa upravuje len možnosť podať ich prostredníctvom elektronickej podateľne podľa
§ 33 ods. 2
Daňového poriadku cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva – teda nie aj cez ústredný portál verejnej správy.
Ak posudzujeme len túto zmenu, tak platí, že dané konanie je možné uskutočniť v celku elektronicky, avšak niektoré inštitúty zákona o e-Governmente (ústredný portál verejnej správy ako prístupové miesto) sú na účely podania vylúčené.
Analýza vplyvov v časti 6.4 sa vyplní nasledovne:
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
Áno
Nie
Procesný predpis, upravujúci pravidlá pre konanie v oblasti správy daní.
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
Áno
Nie
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
Áno
Nie
Štruktúrované podania podľa § 13 ods. 5 je možné podať len prostredníctvom prístupového miesta prevádzkovaného finančným riaditeľstvom z dôvodu ...
Zásada „jedenkrát a dosť“
Jedným z primárnych prínosov informatizácie by malo byť zjednodušenie v komunikácii občana a podnikateľa so štátom, pričom podstatným zjednodušením je najmä využívanie údajov, ktoré na konanie potrebné a ktorými štát disponuje. Ide o princíp, ktorý je na zákonnej úrovni zakotvený nielen v § 17 ods. 5 7 zákona o e-Governmente ale najmä v zákone č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý tento princíp ukladá ako povinnosť voči tam ustanoveným registrom a zákonným evidenciám.
Pokiaľ ide o pojem „zákonom ustanovená evidencia“, myslí sa tým najvšeobecnejšie vyjadrenie, zahŕňajúce nielen registre a zoznamy, ale akékoľvek evidencie a databázy údajov, ktorými orgány verejnej moci disponujú, ktoré vytvárajú pri plnení svojich úloh, bez ohľadu na to, či sú formálne zriadené zákonom alebo ich vedenie zo zákona „len“ vyplýva.
Pod pojmom „údaje“ sa myslia v najvšeobecnejšom vyjadrení všetky dokumenty, informácie, preukazovanie skutočností a iné veci, ktoré sa v konaní predkladajú alebo preukazujú orgánu verejnej moci a na základe ktorých sa rozhoduje.
Žiaducim stavom je, aby v prípade zavádzania nových konaní bol tento princíp v plnej miere rešpektovaný a nové konania s ním počítali ako s bežnou praxou teda aby občania
40
a podnikatelia neboli povinní predkladať orgánu údaje, ktorými štát disponuje. V prípade existujúcich konaní je žiaducim stavom, aby bol tento princíp zavedený v čo najkratšom možnom čase.
Z povahy niektorých konaní vyplýva, že tento princíp nie je možné zaviesť nie preto, že by to nebolo objektívne možné, ale preto, že by to poprelo zmysel alebo charakter daného konania, resp. predkladania údajov. Ako typický príklad je možné uviesť predkladanie dôkazov v konaniach pred civilným súdom. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd za určitých podmienok možnosť (avšak nie povinnosť) aj bez návrhu (teda z vlastnej iniciatívy) vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov. Zmyslom takto formulovaného ustanovenia pritom nie je „udržanie byrokratickej prekážky“, ale charakter civilného sporového konania samotného. V inom príklade, v konaní o udelení oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je ustanovená o.i. povinnosť predkladať dokumenty a údaje v tzv. bezpečnostnom dotazníku, pričom v danom prípade je dôležitá nielen hodnota údaja (teda obsah toho, čo sa predkladá a preukazuje) ale aj samotný fakt, či a s akým obsahom sám účastník konania dokument či údaj predloží. Inými slovami, posudzuje sa (aj) konanie účastníka pri predkladaní a nielen samotný skutočný stav danej veci.
V tejto časti sa hodnotí miera používania údajov z existujúcich zákonných evidencií z úradnej moci a odbremenenie občanov a podnikateľov od preukazovania a predkladania údajov, ktorými štát disponuje. Pozitívnym vplyvom na informatizáciu sa v prípade posudzovania zásady „jedenkrát a dosť“ rozumie stav, kedy účastník konania nemusí predkladať orgánu žiadne údaje, ktoré vedené v zákonných evidenciách a tieto údaje si orgán získava sám či od účinnosti predkladaného návrhu zákona alebo po uplynutí primeraného prechodného obdobia pri existujúcich konaniach. Nedodržanie tohto princípu je možné akceptovať výlučne v prípade, ak je to nevyhnutné z dôvodu povahy samotného konania, resp. ak je predkladanie zo strany účastníka pre dané konanie nevyhnutné.
Príklad č. 1:
Zákonom č. 215/2019 Z. z. sa zavádza o. i. registrácia v informačnom systéme elektronickej fakturácie (ďalej len „fakturačný systém“). Na účely tejto registrácie je potrebné získať údaje o samotnom subjekte, ako aj o osobách, ktoré v jeho mene zo zákona oprávnené konať. Podľa § 6 ods. 3 a 10 sa údaje na účely registrácie získajú z iných evidencií štátu.
Analýza vplyvov v časti 6.5 sa pre tento prípad vyplní nasledovne:
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
Áno
Nie
Konanie o registrácii vo fakturačnom systéme podľa § 6 zákona.
Získavajú sa údaje v rozsahu identifikačných údajov registrovanej osoby, konkrétne .... a údaje o osobách oprávnených konať v jej mene v rozsahu ...
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej
Áno
Nie
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 272/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov.
41
orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
Zoznam hospodárskych subjektov podľa zákona č. 343/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov.
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
Áno
Nie
Údaje bude podľa § 6 ods. 3 získavať MF SR priamo z vyššie uvedených evidencií a podľa § 6 ods. 10 ich správcovia evidencií budú povinní poskytovať MF SR spôsobom podľa § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente.
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
Áno
Nie
Údaje budú získavané z úradnej moci od začiatku aplikácie daného ustanovenia o registračnom konaní.
Príklad č. 2:
Na vyššie spomenutom konaní o udelení oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami je možné ilustrovať príklad, kedy zákon zachováva povinnosť predkladania údajov v konaní orgánu verejnej moci. Odmyslíme predkladanie iných dokumentov a na účely príkladu budeme brať do úvahy len povinnosť predkladať osobný dotazník a bezpečnostný dotazník podľa § 16 ods. 1 písm. a) prvý a piaty bod zákona č. 215/2004 Z. z., tak analýza vplyvov v časti 6.5 sa pre tento prípad vyplní nasledovne:
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
Áno
Nie
Predkladanie materiálov na bezpečnostnú previerku podľa § 16 ods. 1.
Predkladajú sa osobný dotazník a bezpečnostný dotazník.
Osobný dotazník obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 zákona a bezpečnostný dotazník podľa prílohy č. 3 zákona.
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
Áno
Nie
Register fyzických osôb podľa zákona č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 272/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Register trestov podľa zákona č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Evidencie orgánov finančnej správy podľa ...
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z .z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
Áno
Nie
Údaje musí predkladať žiadateľ z dôvodu nevyhnutnosti posudzovať bezpečnostnú spoľahlivosť podľa § 14 ods. 1 zákona.
42
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
Áno
Nie
Údaje musí predkladať žiadateľ z dôvodu nevyhnutnosti posudzovať bezpečnostnú spoľahlivosť podľa § 14 ods. 1 zákona.
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
Pendantom povinnosti orgánov verejnej moci používať údaje v konaniach z úradnej moci a nežiadať si ich predkladanie účastníkmi konania je povinnosť tých orgánov, ktoré údajmi disponujú, poskytnúť ich orgánu, ktorý ich na plnenie úloh potrebuje. Ďalším rozmerom výmeny údajov je aj ich používanie v prípadoch, kedy sa nejedná o konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, ale výmena údajov je potrebná na riadne plnenie zákonom ustanovených povinností.
Keďže orgán verejnej moci môže robiť len to, čo mu zákon dovoľuje, musí mať aj poskytovanie údajov zákonnú oporu. V tomto smere je referenčnou úprava zákona č. 177/2018 Z. z., ktorá nielen výslovne ustanovuje evidencie, z ktorých sa údaje povinne poskytujú, ale pri rozširovaní zoznamu týchto evidencií zároveň v osobitných predpisoch ruší povinnosť predkladania údajov účastníkmi konaní, resp. zavádza povinnosť ich získavania z úradnej moci.
V praxi právnych úprav mimo zákona č. 177/2018 Z. z. sa vyskytujú v zásade dva spôsoby úpravy poskytovania údajov. Prvým je taxatívne vymenovanie údajov a/alebo subjektov, ktorým je možné z konkrétnej evidencie údaje poskytnúť, prípadne na aký konkrétny účel. Druhým je všeobecné vyjadrenie možnosti poskytnúť údaje druhovo určenej skupine subjektov na plnenie zákonom ustanovených úloh vo všeobecnosti.
V tejto časti sa hodnotí miera dostupnosti údajov pre orgány verejnej moci na plnenie ich zákonných úloh a spôsob ich poskytovania. Žiadaným stavom je taká právna úprava, ktorá nielen umožňuje zdieľanie a využívanie údajov orgánmi verejnej moci, ale zároveň je dostatočne všeobecná, aby sa vzťahovala na všetky prípady plnenia zákonom ustanovených úloh a súčasne ukladala povinnosť orgánom verejnej moci údaje si navzájom poskytovať, bezodplatne a automatizovaným spôsobom. Z hľadiska spôsobu poskytovania údajov a vychádzajúc aj z princípu využívania existujúcich centrálnych riešení v informačných technológiách je vhodným riešením využitie modulu procesnej integrácie a integrácie údajov podľa § 10 ods. 11 zákona o e-Governmente, ktorý je centrálnou platformou na poskytovanie údajov medzi OVM na účely plnenia zákonných úloh, pričom jeho funkcionalitou je aj evidovanie rolí a oprávnení na automatizované získavanie údajov a zabezpečenie integrity poskytovaných údajov. Takto nastavená právna úprava je úpravou s pozitívnym vplyvom na informatizáciu.
Vyššie uvedené rešpektuje aj výnimky, ktoré môžu byť odôvodnené povahou údajov a systémov, z ktorých sa poskytujú, najmä ak ide o údaje, ktoré utajovanou skutočnosťou.
43
Inými slovami, obmedzenie vyššie uvedeného žiadaného stavu je prípustné vtedy, ak je to nevyhnutné na naplnenie účelu ochrany konkrétneho záujmu a zároveň je to obmedzenie len v nevyhnutnej miere.
Príklad:
Zákonom č. 272/2015 Z. z. bol zriadení register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. V § 7 ods. 1 tohto zákona bolo v čase prijatia zákona upravené poskytovanie údajov z neho v plnom rozsahu, ako automatizované, bezodplatné, elektronické, na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov pre orgány verejnej moci, osoby, ktorým bol výkon verejnej moci zverený, členské štáty a iné štáty, ak tak vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná.
Analýza vplyvov v časti 6.6 by sa pre tento prípad vyplnila nasledovne:
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
Áno
Nie
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
Áno
Nie
Údaje sa poskytujú v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne a v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorým bol zverený výkon úloh podľa osobitných predpisov, a iným členským štátom Európskej únie alebo tretím štátom, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
Áno
Nie
Poskytovanie je zabezpečené elektronicky a automatizovaným spôsobom.
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
Áno
Nie
Referenčné údaje
Cieľom zavedenia referenčných registrov je umožniť zdieľanie a využívanie údajov medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci a ich poskytovanie pre výkon verejnej moci elektronicky.
Na základe domnienky správnosti referenčných údajov budú môcť orgány verejnej moci použiť referenčné údaje o subjektoch evidencie pre výkon verejnej moci elektronicky. Použitím referenčných údajov o subjektoch evidencie pre výkon verejnej moci elektronicky bude možné zrušiť povinnosti fyzických a právnických osôb predkladať pre účely správnych a iných konaní informácie, ktoré vedené v referenčných registroch (v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“). Zmyslom referenčných údajov je však aj zabezpečenie jednotnosti hodnôt
44
údajov, ktoré vychádza z povinnosti referencovať (preberať údaj z referenčného registra) a nezapisovať ho do svojej evidencie.
V tejto časti sa hodnotí pripravenosť na vyhlásenie údajov za referenčné a výber údajov, ktoré sú vo vzťahu k danej evidencii referenčné.
Príklad:
Zákon č. 272/2015 Z.z. bol v čase jeho prípravy a prijímania vnímaný ako právny základ pre register, ktorý sa stane zdrojom referenčných údajov o subjektoch v ňom zapísaných.
Analýza vplyvov v časti 6.7 by sa pre tento prípad vyplnila nasledovne:
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
Áno
Nie
Zriaďuje sa nový register. Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
Referenčnými údajmi budú údaje o
-právnickej osobe v rozsahu ...
-fyzickej osobe podnikateľovi v rozsahu ...
-orgáne verejnej moci v rozsahu ...
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
V priebehu roka 2016.
45
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad pre verejné obstarávanie
2.
Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3.
Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v primárnom práve Európskej úniečl. 48, 114, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)
b)je upravená v sekundárnom práve Európskej únie Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. L 94; 28.3.2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. L 94; 28.3.2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie Smernica Rady 92/13/EHS, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore „(Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie- Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1780, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 („elektronické formuláre“) (Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019), gestor: Úrad pre verejné obstarávanie,
c)je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
C-538/07
Výrok rozhodnutia - Článok 29 prvý odsek smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb sa vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát stanovil okrem dôvodov vylúčenia obsiahnutých v tomto ustanovení aj iné dôvody vylúčenia, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti, pod podmienkou, že takéto opatrenia nepresiahnu to, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.
V rozpore s právom Spoločenstva je vnútroštátne ustanovenie, ktoré hoci sleduje legitímne ciele rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a transparentnosti v rámci verejného obstarávania, stanovuje absolútny zákaz v prípade podnikov, medzi ktorými existuje vzťah ovládania alebo ktoré medzi sebou prepojené, zúčastniť sa súbežne a navzájom si konkurujúcim spôsobom
46
na tom istom verejnom obstarávaní bez toho, aby mali možnosť preukázať, že uvedený vzťah neovplyvnil ich správanie v rámci tohto verejného obstarávania.“
C-531/16
Výrok rozhodnutia Článok 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak neexistuje žiadne výslovné normatívne ustanovenie alebo osobitná podmienka vo výzve na predloženie ponúk alebo v súťažných podkladoch upravujúcich podmienky verejného obstarávania, medzi sebou prepojení uchádzači, ktorí predložia v tom istom verejnom obstarávaní samostatné ponuky, nie povinní z vlastnej iniciatívy oznámiť svoje väzby verejnému obstarávateľovi,
ak verejný obstarávateľ k dispozícii skutočnosti, ktoré spochybňujú samostatnosť a nezávislosť ponúk predložených niektorými uchádzačmi, musí overiť, či ich ponuky skutočne samostatné a nezávislé, pričom si môže prípadne vyžiadať dodatočné informácie od týchto uchádzačov. Ak sa ukáže, že tieto ponuky nie samostatné a nezávislé, článok 2 smernice 2004/18 bráni zadaniu zákazky uchádzačom, ktorí predložili takúto ponuku.“
C-124/17
Výrok rozhodnutia Článok 80 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES, v spojení s článkom 57 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES sa vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré vyžaduje od hospodárskeho subjektu, ktorý chce preukázať svoju spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie, aby komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti týkajúce sa trestného činu alebo pochybenia, ktorého sa dopustil, a to aktívnou spoluprácou nielen s vyšetrovacím orgánom, ale aj s verejným obstarávateľom v rámci úlohy, ktorá tomuto obstarávateľovi prináleží, s cieľom predložiť mu dôkaz o obnovení svojej spoľahlivosti, ak je táto spolupráca obmedzená na opatrenia výlučne nevyhnutné na toto preskúmanie.
2. Článok 57 ods. 7 smernice 2014/24 sa vykladať v tom zmysle, že ak sa hospodársky subjekt dopustil správania, na ktoré sa vzťahuje dôvod na vylúčenie uvedený v článku 57 ods. 4 písm. d) tejto smernice, ktoré bolo sankcionované príslušným orgánom, maximálne obdobie vylúčenia sa vypočíta od dátumu rozhodnutia tohto orgánu.“.
C-549/13
Výrok rozhodnutia V takej situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, v ktorej uchádzač chce vykonať verejnú zákazku výlučne prostredníctvom pracovníkov zamestnaných subdodávateľom so sídlom v členskom štáte odlišnom od štátu, z ktorého pochádza verejný obstarávateľ, článok 56 ZFEÚ bráni uplatneniu právnych predpisov členského štátu, z ktorého pochádza tento verejný obstarávateľ, ktoré tomuto subdodávateľovi ukladajú povinnosť vyplácať uvedeným pracovníkom minimálnu mzdu stanovenú týmito právnymi predpismi.“
47
C-568/13
Výrok rozhodnutia - Článok 1 písm. c) smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje účasť verejného nemocničného zariadenia, o aké ide v konaní vo veci samej, na postupoch verejného obstarávania z dôvodu, že postavenie verejného hospodárskeho subjektu, pokiaľ tento subjekt oprávnenie pôsobiť na trhu zlučiteľné s cieľmi, na ktoré bol založený a ktoré vyplývajú z jeho štatútu, a v rozsahu, v akom to tak je.
2. Ustanovenia smernice 92/50, a najmä všeobecné zásady voľnej hospodárskej súťaže, nediskriminácie a proporcionality, z ktorých táto smernica vychádza, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje, aby sa verejné nemocničné zariadenie, o aké ide v konaní vo veci samej, zúčastnilo na verejnom obstarávaní a predložilo ponuku, ktorej vďaka verejným zdrojom financovania, ktoré využíva, nemožno konkurovať. V rámci posudzovania neobvykle nízkej ceny ponuky na základe článku 37 tejto smernice však verejný obstarávateľ môže vzhľadom na možnosť takúto ponuku odmietnuť zohľadniť existenciu verejných zdrojov financovania, ktoré takýto subjekt využíva.“
C-601/13
Výrok rozhodnutia Na účely zadania zákazky na vzdelávacie a poradenské služby, ktoré službami intelektuálnej povahy, článok 53 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, nebráni tomu, aby obstarávateľ stanovil kritérium, ktoré umožňuje hodnotiť kvalitu tímov, ktoré uchádzači konkrétne navrhnú na vykonanie tejto zákazky, z hľadiska zloženia týchto tímov, ako aj ich preukázaných skúseností a odborných profilov ich členov.“
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Nariadenia (EÚ) 2019/1780 sa podľa článku 4 uplatňuje od 14. novembra 2022.
b)
informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
nie je
c)
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
48
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. L 94; 28.3.2014) v platnom znení Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 493/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov - úplná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. L 94; 28.3.2014) v platnom znení Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 493/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov - úplná Smernica Rady 92/13/EHS, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore „(Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení. Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplná
5.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Úplne
49
B.Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 (§ 1 ods. 2 písm. d))
Navrhovaná úprava koriguje nesprávny vnútorný odkaz.
K bodu 2 (poznámka pod čiarou k odkazu 25f)
Navrhovanou úpravou poznámky pod čiarou k odkazu 25f sa rozširuje okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 1 ods. 13 písm. y) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZVO alebo zákon o verejnom obstarávaní“), ktoré upravuje výnimku z povinnej aplikácie ZVO pri podlimitnej zákazke a zákazke s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby pre zákazky určené výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely. Konkrétne sa tento okruh subjektov rozširuje o verejného obstarávateľa so statusom uvedeným v § 7 písm. d) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, t. j. verejný obstarávateľ uskutočňujúci výskum a vývoj, ktorý patrí do neziskového sektora a je občianskym združením, neziskovou organizáciou alebo združením právnických osôb. V praxi môže ísť napríklad o združenie právnických osôb uskutočňujúce výskum a vývoj, ktoré bolo založené podľa § 20f 20j Občianskeho zákonníka a jeho členmi výlučne ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, a ktoré je z uvedeného dôvodu tiež verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZVO.
K bodu 3 (§ 10 ods. 10, § 111 ods. 2, § 111a ods. 5, § 117 ods. 10, § 118 ods. 4)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa pri zverejňovaní súhrnných správ odkaz na profil, nakoľko cieľom návrhu zákona je zverejňovanie súhrnných správ primárne vo vestníku použitím formulárov v podobe štruktúrovaných údajov, ktoré na tento účel upraví vykonávací predpis podľa § 186 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.
K bodu 4 (§ 11 ods. 3)
Cieľom navrhovanej úpravy je znížiť administratívnu záťaž pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri verifikácii podmienok upravených v § 11 ods. 1 písm. c) a d) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré na účely uzavretia zmluvy vyžadujú preukázanie skutočnosti, že vymedzený verejný funkcionár nie je konečným užívateľom výhod úspešného uchádzača resp. jeho subdodávateľa. Predmetná predkontraktačná povinnosť bola zavedená novelou zákona o verejnom obstarávaní (zákonom č. 395/2021 Z. z.). Snahou úradu v rámci legislatívneho procesu bolo po technickej stránke kreovať v súčinnosti s Ministerstvom spravodlivosti SR a taktiež výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií efektívny nástroj, ktorý by bol použiteľný na verifikáciu uvedených skutočností. Takéto riešenie sa však zatiaľ nepodarilo zaviesť. Vzhľadom na uvedené je preto cieľom návrhu kompenzovať absenciu technického riešenia verifikácie a znížiť tak administratívnu záťaž.
V kontexte vyššie uvedeného navrhovaná úprava preto vymedzuje ako doklad preukazujúci skutočností podľa § 11 ods. 1 písm. c) a d) zákona o verejnom obstarávaní čestné vyhlásenie uchádzača. Zároveň navrhovaná úprava procesne situuje predkladanie tohto čestného vyhlásenia do fázy poskytovania súčinnosti úspešným uchádzačom na účely
50
uzavretia zmluvy. Deliktuálna zodpovednosť v prípade uvedenia nepravdivých informácii návrh zákona v bode 47 vymedzuje individuálne, t. j. deliktuálna zodpovednosť bude vyvodzovaná voči tomu subjektu, ktorý uviedol v čestnom vyhlásení nepravdivé informácie.
K bodu 5 (§ 15 ods. 6)
Predmetnou úpravou sa vymedzuje ako povinná obsahová náležitosť vo vymedzených oznámeniach identifikácia verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov pre ktorých centrálna obstarávacia organizácia bude vykonávať centralizované činnosti vo verejnom obstarávaní, podporné činnosti vo verejnom obstarávaní alebo ktorí budú zadávať zákazky na základe rámcovej dohody uzavretej centrálnou obstarávacou organizáciou. Predmetná informácia bude súčasťou štruktúrovaných dát v rámci štandardného oznámenia, v dôsledku čoho bude možné tieto informácie transparentnejšie vyhodnocovať a efektívnejšie analyzovať.
K bodu 6 (§ 18 ods. 1 písmeno d))
Cieľom navrhovanej úpravy je vyprecizovať pravidlá zmeny zmluvy v prípade nahradenia pôvodného dodávateľa novým dodávateľom alebo pôvodného koncesionára novým koncesionárom na základe právneho nástupníctva. Navrhovaná úprava uvedené precizuje primárne vo vzťahu k právnemu nástupníctvu v dôsledku úmrtia fyzickej osoby. V praxi pôjde predovšetkým o situácie, ak je dodávateľom fyzická osoba so živnostenským oprávnením a v dôsledku jej úmrtia sa na základe nasledujúcej sukcesie zmení fyzická osoba vykonávajúca živnosť.
K bodu 7 (§ 20 ods. 22 a 23)
Navrhovaná úprava za účelom efektívneho zberu dát o ponukách predkladaných v procese verejného obstarávania stanovuje povinnú technickú funkcionalitu elektronického prostriedku používaného na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Cieľom navrhovanej úpravy je teda prostredníctvom zverejnenia oznámenia o výsledku verejného obstarávania stransparentniť väčšie penzum informácií o ponukách predložených do verejného obstarávania. Tieto informácie môžu byť následne efektívne využívané v rámci výkonu kontroly zo strany kontrolných orgánov alebo v rámci vyšetrovania trestnej činnosti vo verejnom obstarávaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Zverejnené informácie o ponukách môžu byť tiež podkladom pre analytickú činnosť subjektov tretieho sektora. Zároveň navrhovaná úprava s cieľom nezvyšovať administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov navrhuje po technickej stránke zabezpečenie tejto informačnej povinnosti automatizovaným generovaním týchto údajov do oznámenia o výsledku verejného obstarávania prostredníctvom elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu. Bude preto povinnosťou prevádzkovateľov elektronických prostriedkov zabezpečiť predmetnú technickú funkcionalitu. Úrad pre verejné obstarávanie poskytne prevádzkovateľom elektronických prostriedkov predovšetkým potrebné integračné rozhrania.
K bodu 8 (§ 25)
Navrhovaná úprava vymedzuje nový typ fakultatívneho oznámenia a to na účely zverejnenia informácie o prípravných trhových konzultáciách. Predmetné oznámenie bude môcť verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ použiť v prípade, ak sa rozhodne využiť prípravnú trhovú konzultáciu. Zverejnenie predmetného oznámenia vo vestníku môže mať pozitívny vplyv na vyššiu informovanosť relevantných subjektov o uskutočnení prípravnej
51
trhovej konzultácie a v konečnom dôsledku aj na vyššiu účasť týchto subjektov na samotnej konzultácií.
K bodu 9 (§ 26 ods. 8)
Predmetnou úpravou sa vymedzuje nový typ povinného oznámenia, ktoré bude z vecného hľadiska substitútom plnenia informačnej povinnosti v profile verejného obstarávania upravenej v ustanovení § 64 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní. Cieľom tohto oznámenia teda bude poskytnutie relevantnej informácie o skutočnom plnení uzavretej zmluvy alebo rámcovej dohody resp. o ich ukončení. Plnenie tejto informačnej povinnosti prostredníctvom osobitného formulára bude zároveň pre používateľov užívateľský priaznivejšie a zároveň štruktúrovanosť dát v rámci tohto oznámenia umožní efektívnejšiu analýzu dát, či zo strany úradu, iných orgánov verejnej moci alebo tretieho sektora. Uvedené oznámenie sa rovnako navrhuje upraviť aj pri podlimitných zákazkách.
K bodu 10 (§ 28 ods. 4)
Predmetným ustanovením sa v prípade rozdelenia zákazky na časti upravuje ako povinná obsahová náležitosť vymedzených oznámení informácia o objektívnych a nediskriminačných pravidlách, ktoré sa uplatnia na určenie častí zákazky alebo koncesie, ktoré sa zadajú jednému uchádzačovi. Predmetná informácia teda bude súčasťou štruktúrovaných dát v rámci štandardného oznámenia, v dôsledku čoho bude možné tieto informácie transparentnejšie vyhodnocovať a efektívnejšie analyzovať.
K bodom 11, 15 a 16 (§ 32, §40)
Cieľom navrhovanej úpravy je korigovať prísnosť súčasnej právnej úpravy, ktorá je z pohľadu vyhodnocovania existencie nedoplatkov ako základných podmienok účasti vo verejnom obstarávaní založená na princípe nulovej tolerancie. Navrhovaná právna úprava reflektuje úpravu v čl. 57 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ, ktorá vymedzuje výnimku z povinného vylúčenia z dôvodu existencie daňových a odvodových nedoplatkov aj v prípade, ak ide o nedoplatok, ktorý je z pohľadu jeho výšky zanedbateľný. V kontexte uvedeného navrhovaného úprava vymedzuje, že nedoplatok na dani alebo príslušnom odvode nepresahujúci výšku 200 eur nebude zakladať dôvod na vylúčenie. Navrhovaná úprava pri stanovení výšky limitu 200 eur brala okrem iného do úvahy napr. úpravu ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré stanovuje od akej výšky daňového nedoplatku je daňový dlžník evidovaný vo verejne prístupnom zozname daňových dlžníkov. Zároveň navrhovaná úprava skorigovala systematiku súčasnej právnej úpravy, keď úpravu liberačných dôvodov pri nedoplatkoch systematicky zaradila do § 40 za ustanovenia upravujúce samoočisťovací mechanizmus, ktorý z funkčného hľadiska rovnako predstavuje úpravu liberačných pravidiel pri uplatňovaní ostatných dôvodov na vylúčenie.
K bodu 12 (§ 34 ods. 1 písm. a)
Navrhovanou úpravou sa na účely preukázania technickej a odbornej spôsobilosti rovnako ako pri stavebných prácach umožňuje pri tovaroch a službách v situácii, ak verejný obstarávateľ/obstarávateľ nevyhotoví referenciu podľa § 12, preukázať skúsenosť s dodávkou tovaru alebo poskytnutím služby prostredníctvom iného dokladu preukazujúceho dodanie tovaru resp. poskytnutie služby. Navrhovaná úprava zároveň osobitne pre dynamický nákupný systém upravuje časový okamih od ktorého sa spätne počíta referenčné obdobie na
52
účely preukázania skúseností, konkrétne sa tento moment viaže na doručenie žiadosti o účasť za účelom zaradenia do dynamického nákupného systému. Uvedená právna úprava reflektuje skutočnosť, že dynamický nákupný systém sa zriaďuje na dlhšie časové obdobie, pričom hospodárske subjekty môžu získať referencie potrebné na zaradenie do dynamického nákupného systému počas jeho trvania.
K bodu 13 (§ 34 ods. 1 písm. b))
Navrhovaná úprava zároveň osobitne pre dynamický nákupný systém upravuje časový okamih od ktorého sa spätne počíta referenčné obdobie na účely preukázania skúseností, konkrétne sa tento moment viaže na doručenie žiadosti o účasť za účelom zaradenia do dynamického nákupného systému. Uvedená právna úprava reflektuje skutočnosť, že dynamický nákupný systém sa zriaďuje na dlhšie časové obdobie, pričom hospodárske subjekty môžu získať referencie potrebné na zaradenie do dynamického nákupného systému počas jeho trvania.
K bodu 14 (§ 34 ods. 1 písm. b) prvý bod)
Navrhovaná úprava pre prípad nevystavenia referencie verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom zužuje rozsah dokladov, ktoré môže predložiť záujemca alebo uchádzač predložiť za účelom preukázania svojich skúseností. Aktuálne platná právna úprava vyžaduje na tento účel vyhlásenie uchádzača alebo záujemcu o uskutočnení stavebných prác a doklad preukazujúci ich uskutočnenie alebo zmluvný vzťah, na základe ktorého boli uskutočnené. Navrhovaná právna úprava vypúšťa povinnosť predkladať vyhlásenie záujemcu/uchádzača a vyžaduje len doklad preukazujúci uskutočnenie stavebných prác.
K bodu 17 (§ 46 ods. 4)
Navrhovanou úpravou sa vymedzuje povinnosť uvádzať informácie súvisiace so zábezpekou v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii. V porovnaní so súčasnou úpravou sa teda len presúva táto informačná povinnosť zo súťažných podkladov do stanoveného oznámenia.
K bodom 18 až 20 (§ 56 ods. 8, 9 a 11)
Ide o úpravu nadväzujúcu na úpravu v bode 4. Cieľom navrhovanej úpravy je procesne situovať predkladanie čestného vyhlásenia preukazujúceho skutočnosti podľa § 11 ods. 1 písm. c) a d) zákona o verejnom obstarávaní do fázy poskytovania súčinnosti úspešným uchádzačom na účely uzavretia zmluvy.
Navrhovanou úpravou sa odstraňuje diskrepancia v rámci úpravy v odsekoch 8, 9 a 12 v ustanovení § 56, keďže súčasná právna úprava v § 56 ods. 9 prvej vete stanovuje presnú lehotu 10 pracovných dní, táto lehota však môže byť podľa úpravy v odseku 12 zo strany verejného obstarávateľa/obstarávateľa určená aj v dlhšom trvaní. Navrhovaná úprava v tejto súvislosti upravuje lehotu 10 pracovných dní od doručenia výzvy na poskytnutie súčinnosti ako minimálnu lehotu. Zároveň sa v odseku 11 navrhuje vypustiť druhá veta, ktorá upravuje osobitnú odkladnú lehotu, nakoľko je zbytočne redundantná vo vzťahu k úprave podľa poslednej vety v odseku 11, kde sa vymedzuje povinnosť postupovať podľa § 55 a 56.
K bodu 21 (§ 57)
Cieľom navrhovanej úpravy je, aby zákonná úprava neviazala zverejnenie informácie o zrušení výlučne na oznámenie o výsledku verejného obstarávania a zároveň vymedzila
53
blanketu pre vykonávací predpis podľa § 186 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý formálne konkretizuje typ oznámenia, prostredníctvom ktorého sa bude zverejňovať informácia o zrušení verejného obstarávania.
K bodu 22 (§ 61 ods. 5)
Cieľom navrhovanej úpravy je explicitne ukotviť reverzný postup pri zadávaní zákazky v rámci dynamického nákupného systému.
K bodu 23 (§ 64 ods. 1)
Navrhuje sa vypustenie informačnej povinnosti v profile vo vzťahu k plneniu zmluvy, nakoľko sa v § 26 ods. 8 a v § 116 ods. 5 navrhuje úprava nových oznámení, ktoré predstavujú substitút tejto informačnej povinnosti.
K bodu 24 (§ 112 ods. 2)
Navrhovanou úpravou sa vymedzuje nový fakultatívny typ oznámenia, a to predbežné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania aj v prípade bežného postupu pre podlimitné zákazky. Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnúť hospodárskym subjektom s väčším časovým predstihom relevantné informácie o plánových nákupoch a umožniť tak trhovému prostrediu lepšie plánovanie a optimalizáciu ich kapacít.
K bodu 25 (§ 114 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu vzhľadom na pridanie odseku v § 40 (pozri bod 16)
K bodu 26 (§ 116)
Navrhovanou úpravou sa vymedzuje pre podlimitné zákazky povinnosť posielať na uverejnenie oznámenie o ukončení zmluvy alebo rámcovej dohody (bližšie pozri dôvodovú správu k bodu 9).
K bodom 27 a 28 (§ 117 ods. 4 a 5)
Navrhovanou úpravou sa v § 117 ods. 4 precizuje pravidlo, že v prípade použitia postupu podľa § 109 111 pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou sa nepoužije postup podľa § 117 ods. 6, t. j. zverejnenie výzvy na predkladanie ponúk, nakoľko postup podľa § 109 až 111 predstavuje procesne osobitný postup zadávania zákazky.
V § 117 ods. 5 sa navrhuje presnejšie legislatívno-technicky upraviť vnútorný odkaz.
K bodom 29 a 33 (§152 a § 158)
Z dôvodu novej úpravy v bode 16, ktorá vymedzuje podmienky, kedy nemožno vylúčiť záujemcu/uchádzača pri posudzovaní splnenia podmienok účasti podľa § 32 ods. 1 písm. b) a c) zákona o verejnom obstarávaní sa navrhuje túto úpravu zrkadlovo premietnuť aj do procedúry zápisu a vyčiarknutia zo zoznamu hospodárskych subjektov, nakoľko v prípade zápisu a vyčiarknutia zo zoznamu hospodárskych subjektov sa rovnako posudzuje splnenie podmienok účasti podľa § 32 ods. 1 písm. b) a c) zákona o verejnom obstarávaní.
K bodom 30 až 32 (§ 153 a § 156)
Navrhovaná úprava reaguje na skutočnosť, že 31. decembra 2022 na úradných dokladoch, ktorými občiansky preukaz s čipom a doklad o pobyte cudzinca s čipom,
54
vydanými do 25. júna 2021, končí platnosť' bezpečnostnej certifikácie čipov pre funkciu vyhotovovania kvalifikovaného elektronického podpisu. Táto skutočnosť' znamená, že od 1. januára 2023 nebude možné prostredníctvom uvedených dokladov vyhotoviť' platný kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) , ktorý je nevyhnutým autorizačným prostriedkom pri využívaní elektronických služieb verejnej správy. Z uvedeného dôvodu sa na účely zápisu do zoznamu hospodárskych subjektov a zmeny údajov v tomto zozname navrhuje vymedziť právnu úpravu takým spôsobom, aby umožňovala hospodárskym subjektom využívať v prípade elektronických podaní okrem KEPu aj iné formy autorizácie aprobované zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
K bodu 34 (§158a ods. 2)
Navrhovaným znením sa v rámci zoznamu elektronických prostriedkov vypúšťa ako povinne zverejňovaná informácia údaj o adrese pobytu fyzickej osoby. Uvedeným sa taktiež zosúlaďuje diapazón zverejňovaných informácií napr. s informáciami, ktoré sa zverejňujú v rámci zoznamu odborných garantov a registrovaných osôb na webovej stránke úradu.
K bodu 35 (§ 169 ods. 5)
Navrhovanou úpravou sa reviduje úprava prekluzívnej lehoty pre začatie kontroly po uzavretí zmluvy. V prvom rade sa dopĺňa výnimka z úpravy prekluzívnej lehoty vo vzťahu k podnetom na výkon kontroly doručeným Úradu pre verejné obstarávanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj pre situácie, kedy na nezákonnosť poukáže orgán činný v trestnom konaní, a to z dôvodu, že OČTK vzhľadom na dlhšiu premlčaciu dobu pri vymedzených trestných činoch môžu iniciovať vyšetrovanie trestnej činnosti súvisiacej s verejným obstarávaním aj s dlhším časovým odstupom ako 5 rokov od protiprávneho konania. Vzhľadom na uvedené sa preto navrhuje, aby začatie výkonu kontroly na základe podnetu orgánu činného v trestnom konaní nebolo limitované päť ročnou prekluzívnou lehotou.
Navrhovanou úpravou sa taktiež reviduje časový moment, od ktorého sa odvíja plynutie prekluzívnej lehoty na začatie kontroly, kým aktuálna úprava tento moment viaže na časové obdobie, kedy k porušeniu prišlo, navrhovaná úprava tento moment viaže na ukončenie postupu, t. j. buď i) uzavretie zmluvy, ak sa kontrola týka postupu zadávania zákazky/koncesie, alebo uzavretia zmluvy bez aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, ii) uzavretie dodatku, ak je predmetom kontroly postup podľa § 18 zákona o verejnom obstarávaní, iii) zrušenie verejného obstarávania, ak je predmetom dohľadu postup predchádzajúci zrušeniu verejného obstarávania alebo iv) ukončenie súťaže návrhov. výkonom komplexnej kontroly a preskúmaním kompletnej dokumentácie k postupu verejného obstarávania možno objektívne identifikovať porušenia ZVO a ich časový moment, čo môže byť v štádiu pred začatím kontroly problematické. Vzhľadom na uvedené sa preto navrhuje naviazať moment rozhodný pre plynutie prekluzívnej lehoty na začatie kontroly po uzavretí zmluvy na právnu skutočnosť, ktorá je pomerne jednoducho identifikovateľná aj z informácii zverejnených vo vestníku resp. v profile verejného obstarávateľa.
K bodu 36 (§ 170 ods. 6)
Navrhovaná úprava vymedzuje ako obsahovú náležitosť námietok povinné identifikovanie dotknutých práv a právom chránených záujmov aj pre prípad, ak námietky podáva záujemca. Uvedená úprava plne reflektuje koncept aktívnej legitimácie záujemcu na podanie námietok upravený v § 170 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Úprava aktívnej legitimácie záujemcu na podanie námietok v intenciách § 170 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní je naviazaná na sféru subjektívnych práv záujemcu. Vzhľadom na
55
uvedené sa identicky ako v prípade osoby podľa § 170 ods. 1 písm. d) vyžaduje ako obsahová náležitosť námietok identifikácia dotknutých subjektívnych práv záujemcu.
K bodu 37 (§ 171)
Legislatívno-technická korekcia nesprávneho vnútorného odkazu.
K bodu 38 (§ 172 ods. 5)
Cieľom navrhovanej úpravy je bližšie upresnenie, že zamietnutie námietok v celom rozsahu ako dôvod zakladajúci prepadnutie celej výšky kaucie sa vzťahuje aj na situáciu, ak úrad rozhodnutím námietky zamietne a súčasne sčasti konanie zastaví. Cieľom navrhovanej právnej úpravy teda nie je rozšírenie úpravy dôvodov prepadnutia kaucie, ale len jasnejšie precizovanie existujúcich pravidiel upravujúcich prepadnutie kaucie, ktoré boli revidované zákonom č. 64/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V dôvodovej správe k úprave § 172 ods. 5 v rámci zákona č. 64/2022 Z. z. sa uvádza cit.: Cieľom navrhovanej úpravy je vymedzenie pravidla nakladania s kauciou v prípade rozhodnutí s kombinovaným výrokom. Na základe navrhovanej úpravy kaucia v celej výške prepadne len v prípade, ak úrad rozhodnutím zamietne námietky v celom rozsahu, t. j. v prípade ak úrad na základe námietok rozhodnutím z časti navrhovateľovi vyhovie sa kaucia v celej výške bude vracať navrhovateľovi.“. Z dôvodovej správy k zákonu č. 64/2022 Z. z. teda explicitne vyplýva, že cieľom zákonodarcu bolo naviazať prepadnutie kaucie v celom rozsahu na situáciu, ak navrhovateľ nedosiahol v konaní ani čiastočný úspech, resp. úrad na základe podaných námietok nevyhovel navrhovateľovi ani čiastočne. V kontexte uvedeného preto navrhovaná úprava logicky precizuje, že zamietnutím námietok v celom rozsahu na účely naloženia s kauciou sa rozumie aj rozhodnutie o námietkach, ktorým sa vo výrokovej časti námietky zamietajú a súčasne sa konanie v časti zastavuje. V tejto súvislosti navrhovaná úprava vymedzuje výnimky, kedy pri výrokovej kombinácii zamietnutia námietok a zastavenia konania nebude prepadávať kaucia a to v prípade, ak bude konanie z časti zastavené z dôvodu zrušenia verejného obstarávania alebo jeho časti (v praxi pôjde predovšetkým o situáciu zrušenia súvisiacej časti verejného obstarávania), alebo, ak bude dôvod zastavenia naviazaný na vykonanie autoremedúry alebo na prekážku rozhodnutej veci v prípade, ak úrad rozhodol až po podaní námietok.
K bodu 39 (§ 174 ods. 1 písm. c))
Navrhuje sa obsahové náležitosti námietok upravené v § 170 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní premietnuť do úpravy zastavovacieho dôvodu konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, ktorý sa týka práve posúdenia obsahovej perfektnosti námietok.
K bodu 40 (§ 174 ods. 2)
Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje predmetné ustanovenie s úpravou súdneho prieskumu v § 187o ods. 3. Úprava v § 187o ods. 3 druhá veta vylučuje súdny prieskum v prípade rozhodnutia o zastavení konania podľa § 174 ods. 1 písm. o) vydanom v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy.
K bodu 41 (§ 177 ods. 1)
Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh subjektov legitimovaných na podanie
56
podnetu na preskúmanie rozhodnutia v konaní podľa § 177 o Najvyšší kontrolný úrad.
K bodu 42 (k § 177 ods. 3)
Cieľom navrhovanej úpravy je ukotvenie právomoci predsedu úradu vydať pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku rozhodnutie, ktorým preskúmavané rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu, ktorý rozhodnutie vydal na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Navrhovaná úprava pomôže vyriešiť aplikačné problémy, ktoré vznikajú v situáciách, keď predseda úradu zistí, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, ale jeho zmena sa javí byť ako problematická z dôvodu ochrany procesných práv účastníka konania a potreby zachovania reálnej a nevyprázdnenej dvojinštančnosti v konaní. Takisto pôjde o vhodné riešenie v prípadoch, ak predseda úradu zistí, že prvostupňový orgán nezistil náležite skutkový stav, prípadne ho nezistil v miere potrebnej pre rozhodnutie, prípadne ak konanie alebo rozhodnutie procesné vady, ktorých odstránenie zo strany predsedu by nespĺňalo požiadavky rýchlosti a hospodárnosti konania. Napokon navrhovaná právna úprava v porovnaní s aktuálnou právnou úpravou rozširuje diapazón rozhodnutí predsedu úradu pri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí aj o rozhodnutie, ktorého výrok bude spočívať výlučne v zrušení preskúmavaného rozhodnutia. Uvedený typ opravného rozhodnutia bude aplikovateľný napríklad v situáciách, ak by napríklad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok v dôsledku nesprávneho procesného počítania lehoty na vydanie rozhodnutia bolo vydané po vzniku fiktívneho rozhodnutia aj faktické rozhodnutie.
K bodu 43 (177 ods. 6)
Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje úprava súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných v konaní podľa § 177 s legislatívnou úpravou súdneho prieskumu upraveného v § 175, § 187i ods. 22 a § 187o ods. 3. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje príslušnú judikatúru Najvyššieho správneho súdu (uznesenie spis. zn. 4Sfk/20/2021).
K bodom 44 až 48 (§ 182)
V nadväznosti na úpravu nových povinných oznámení používaných vo verejnom obstarávaní sa porušenie týchto povinností premieta aj do úpravy správnych deliktov.
V súvislosti s úpravou povinnosti používať na účely elektronickej komunikácie elektronický prostriedok, ktorý spĺňa požiadavku podľa § 20 ods. 22 sa koriguje úprava správnych deliktov.
V intenciách úpravy čestného vyhlásenia uchádzača ako dokladu verifikujúceho skutočnosti podľa § 11 ods. 1 písm. c) a d) bližšie pozri dôvodovú správu k bodu 4 navrhovaná úprava zavádza nový správny delikt, ktorý bude postihovať subjekt, ktorý uviedol v čestnom vyhlásení nepravdivé informácie.
Navrhovaná právna úprava deroguje úpravu správnych deliktov, ktoré postihujú porušenie obchodných podmienok elektronickej platformy. Z praktického pohľadu úprava predmetných správnych deliktov postihuje predovšetkým situácie, ak zo strany dodávateľa nebolo v štádiu plnenia kontraktu v zmysle zmluvných podmienok poskytnuté zmluvné plnenie riadne a včas. Cieľom navrhovanej úpravy je teda ponechať vyvodzovanie konzekvencií v prípade porušovania zmluvných povinností dodávateľom, výlučne na uplatňovaní dojednaných zmluvných sankcií, prípadne na aplikácii inštitútov naviazaných na vystavenie negatívnej referencie.
K bodu 49 (§183 ods. 2)
57
Navrhovaná úprava reflektuje na skutočnosť, že zákaz účasti vo verejnom obstarávaní ako trestná sankcia môže byť uložený aj fyzickej osobe nepodnikateľovi. Z uvedeného dôvodu sa rozširuje diapazón údajov uvádzaných v registri osôb so zákazom o identifikačné údaje fyzickej osoby nepodnikateľa. Údaje o fyzických osobách sa vyžadujú v rozsahu, aby bolo možné presne identifikovať fyzickú osobu so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní a aby nedochádzalo k zameniteľnosti fyzických osôb.
K bodu 50 (§ 184b ods. 2)
Legislatívno-technická oprava nesprávneho vnútorného odkazu.
K bodu 51 (§ 184c ods. 1)
Navrhovaná úprava koriguje všeobecnejší „zamestnanecký pomer“ užším štátnozamestnaneckým pomerom a to z dôvodu, aby sa toto obmedzenie nevzťahovalo na tzv. dohodárov, t. j. osoby s ktorými úrad uzavreté dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
K bodu 52 (§ 184g ods. 2 a § 184o ods. 8)
Navrhovanou úpravou sa precizujú procesné ustanovenia upravujúce zápis do zoznamu odborných garantov, konkrétne sa jasnejšie vymedzuje, že lehota na vykonanie zápisu sa odvíja od momentu, kedy žiadateľ na účely zápisu predloží všetky potrebné doklady a informácie. Teda v prípade ak doručená žiadosť o zápis do zoznamu odborných garantov neobsahuje všetky náležitosti a informácie potrebné pre zápis, tak lehota na zápis v takom prípade nezačne plynúť.
K bodom 53 a 54 (§ 184o)
Navrhuje sa zosúladenie rozsahu informácií uvádzaných v zozname odborných garantov s informáciami uvádzanými v zozname registrovaných osôb. Navrhovanou úpravou sa taktiež vymedzuje rozsah informácií v zozname registrovaných osôb, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle úradu.
K bodu 55 (§ 184q)
Navrhovanou úpravou sa koriguje vecný rozsah výkonu kontroly pri poskytnutí príspevku z prostriedkov Európskej únie upravený v siedmej hlave šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní. Súčasná právna úprava v 184q ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní totiž na účely vymedzenia vecnej pôsobnosti siedmej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní, t. j. procesného postupu pre výkon kontroly upravený v tejto časti zákona o verejnom obstarávaní subsumuje pod pojem prijímateľ - verejného obstarávateľa, obstarávateľa a osobu podľa § 8. Vecná pôsobnosť procesného výkonu kontroly podľa siedmej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní sa teda nevzťahuje na prijímateľa so statusom dotovaného subjektu, ktorý nespadá pod definičné znaky ustanovenia § 8 zákona o verejnom obstarávaní (osoba podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní je definične naviazaná na intenzitu pomoci nad 50% a stavebné práce alebo služby s nimi súvisiace vo finančnom limite nadlimitnej zákazky). Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vecnú pôsobnosť siedmej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní rozšíriť aj na tzv. dotované subjekty, ktoré nespadajú pod vecnú pôsobnosť ustanovenia § 8 zákona o verejnom obstarávaní. Legislatívno-technicky sa komparáciou s aktuálne platnou a účinnou úpravou v § 184q ods. 1
58
rozširuje pojem prijímateľ a to odkazom na definíciu prijímateľa v zákone č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 56 (§ 184aa ods. 3)
Cieľom navrhovanej úpravy je ukotvenie právomoci predsedu úradu vydať pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku rozhodnutie, ktorým preskúmavané rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu, ktorý rozhodnutie vydal na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Navrhovaná úprava pomôže vyriešiť aplikačné problémy, ktoré vznikajú v situáciách, keď predseda úradu zistí, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, ale jeho zmena sa javí byť ako problematická z dôvodu ochrany procesných práv účastníka konania a potreby zachovania reálnej a nevyprázdnenej dvojinštančnosti v konaní. Takisto pôjde o vhodné riešenie v prípadoch, ak predseda úradu zistí, že prvostupňový orgán nezistil náležite skutkový stav, prípadne ho nezistil v miere potrebnej pre rozhodnutie, prípadne ak konanie alebo rozhodnutie procesné vady, ktorých odstránenie zo strany predsedu by nespĺňalo požiadavky rýchlosti a hospodárnosti konania.
K bodu 57 (§ 186)
Navrhovaná úprava rozširuje splnomocňovacie ustanovenie vo vzťahu k súhrnným správam. Cieľom navrhovanej úpravy teda je vo vykonávacom predpise upraviť podrobnosti a obsahové náležitosti formulárov aj pre súhrnné správy.
K bodu 58 (§ 186b)
Navrhovanou úpravou sa vymedzuje pravidlo prekluzívnej lehoty na výkon kontroly (v identickej podobe ako sa navrhuje v rámci ustanovenia § 169 ods. 5 - pozri dôvodovú správu k bodu 35) aj vo vzťahu k verejným obstarávaniam, ktoré boli vyhlásené resp. začaté v čase platnosti a účinnosti predchádzajúceho zákona o verejnom obstarávaní, t. j. zákona č. 25/2006 Z. z..
K bodu 59 (§ 187n)
Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje legislatívna úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k odborným garantom na verejné obstarávanie s úpravou podľa § 184b ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.
K bodu 60
Úprava prechodných ustanovení. Konkrétne v § 187 p ods. 9 sa navrhovanou úpravou zosúlaďuje úprava súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných radou v odvolacom konaní s legislatívnou úpravou súdneho prieskumu upraveného v § 187i ods. 22 a § 187o ods. 3 tretia veta. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje príslušnú judikatúru Najvyššieho správneho súdu (uznesenie spis. zn. 4Sfk/20/2021).
K čl. II
Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje 15. apríla 2023 okrem čl. I bodov 3, 5, § 20 ods. 22 v bode 7, bodov 8 10, 21, 23, 24, 26, 45, 46 a § 187q v bode 60, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 25. septembra 2023 a § 20 ods. 23 v bode 7, bodu 44 a § 187r v bode 60, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2024.
59
Bratislava 11. január 2023
Eduard Heger v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kubovič v. r.
predseda Úradu pre verejné obstarávanie