Dôvodová správaI.Všeobecná časť
Poslanec za Ľudovú stranu Naše Slovensko Martin Beluský predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je odstrániť možnosť štátu zasahovať do obydlí obyvateľov Slovenskej republiky vo výnimočnom a núdzovom stave.
Súčasná legislatíva rozlišuje 4 krízové situácie, počas ktorých, po splnení určitých podmienok, môže štát vyhlásiť vojnu, vojnový stav, výnimočný stav alebo núdzový stav. V každej situácii môže štát zasiahnuť alebo obmedziť práva právnických ako aj fyzických osôb.
V stave vojny, alebo vojnového stavu, teda v prípade obrany Slovenskej republiky pred prípadným agresorom musia byť všetky ostatné práva potlačené pred potrebou obrany územia nášho štátu. Avšak v stave núdzového a výnimočného stavu neexistuje právny argument, prečo by mal mať štát možnosť zasahovať do nedotknuteľnosti obydlia občanov Slovenskej republiky a obmedzovať výkon ich vlastníckeho práva.
Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.
Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov.
Z definícii núdzového a výnimočného stavu vyplýva, že pri pandémii, živelnej katastrofe, pouličných nepokojoch alebo pri drancovaní obchodov má štát možnosť využiť kapacity orgánov verejnej moci, ako sú okresné úrady, obecné, mestské úrady, kultúrne inštitúcie alebo školské zariadenia a tie sú z hľadiska potreby dostačujúce na zabezpečenie činnosti štátu. Preto sa v ústavnom zákone navrhuje, aby možnosť obmedzenia výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v čase núdzového a výnimočného stavu bola úplne odstránená.
Prijatie návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na životné prostredie, na