Dôvodová správaVšeobecná časť
Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 30. marca 2022, ktorým bol schválený Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 – 2024 (ďalej len „akčný plán“). Z akčného plánu vyplýva úloha Z.1 novelou zákona č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru v znení neskorších predpisov zriadiť stály pracovný výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre hybridné hrozby.
Bezpečnostná rada Slovenskej republiky v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom, ktorý by sa špecializoval výhradne na problematiku hybridných hrozieb a ktorý by dokázal pružne reagovať na dynamický vývoj medzinárodného bezpečnostného prostredia v oblasti hybridných hrozieb. Cudzie mocnosti voči Slovenskej republike v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia, ktorých cieľom je manipulovať verejnou mienkou, oslabovať dôveru v demokratické inštitúcie a právny štát, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky, či narušiť vnútornú kohéziu Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Cieľom návrhu zákona je posilnenie odolnosti štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečenie medzirezortnej spolupráce a koordinácie opatrení na boj proti hybridným hrozbám. Návrhom zákona sa navrhuje zriadiť nový pracovný orgán Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, a to výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre hybridné hrozby. Hlavným poslaním nového výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky bude podieľať sa na koordinácii činností zameraných na vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie doma i v zahraničí, prijímanie opatrení na riešenie hybridného pôsobenia proti záujmom Slovenskej republiky a tvorbu relevantných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám.
Návrh zákona reaguje aj na ďalšie aplikačné problémy, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní zákona č. 110/2004 Z. z. Navrhovaná právna úprava vychádza zo schválených koncepčných dokumentov, najmä z Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky 28. januára 2021, Obrannej stratégie Slovenskej republiky, schválenej Národnou radou Slovenskej republiky 27. januára 2021, zo Spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám, ktorý Európska komisia vydala 6. apríla 2016, a z Koncepcie pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 345 z 11. júla 2018. Podľa predmetnej koncepcie majú hybridné hrozby „prierezový, medziinštitucionálny charakter a spadajú do kompetencie viacerých štátnych orgánov“. Medzi základné indikátory hybridných hrozieb predmetná koncepcia zaraďuje „externý alebo interný politický nátlak na najvyšších štátnych predstaviteľov a štátne inštitúcie, ekonomický alebo energetický nátlak ako rozšírenie politického nátlaku, rozsiahle sabotáže proti kľúčovej infraštruktúre, kybernetické útoky s potenciálom spôsobiť škody veľkého rozsahu, informačné a propagandistické operácie s cieľom podkopať dôveru v štátne inštitúcie, vyvolať spoločenské nepokoje a vážne destabilizovať politickú a bezpečnostnú situáciu, ovplyvňovanie etnických, náboženských a kultúrnych menšín a ich manipulácia na politické účely, hrozba použitia vojenskej sily“. „Podstatnou črtou hybridného spôsobu boja je súčinnosť a prepojenie rôznych prvkov hybridnej hrozby a ich paralelné nasadenie tak, aby vytvorili kvalitatívne vyššiu a zložitejšiu viacdimenzionálnu hrozbu.“ V Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky sa vláda zároveň zaviazala, že „na zvýšenie odolnosti štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám Slovenská republika posilní kapacity a expertízu vo verejnej správe, ako aj celoštátnu koordináciu predovšetkým v oblasti plánovania, riadenia a tvorby politík na vládnej a rezortnej úrovni“. Zároveň štát v zmysle Obrannej stratégie Slovenskej republiky na