Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov sú všetky nedele dňami pracovného pokoja. Napriek tomu má Slovensko vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti zamestnancom v iných krajinách EÚ.

Podľa údajov z Eurostatu (2014) boli slovenskí zamestnanci najčastejšie pracujúcimi zamestnancami počas nedele zo všetkých krajín EÚ, pričom pravidelne v nedeľu pracovalo 21% z nich, čiže každý piaty Slovák. Zámerom predkladaného návrhu zákona je zmierniť túto diskrepanciu medzi citovaným ustanovením zákona a praxou, a to prostredníctvom regulácie podmienok maloobchodného predaja počas nedele.

Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť tráviť voľný deň s rodinou. Navrhovaná zmena zavádza oproti súčasnému stavu približne 44 dní v roku kedy zamestnanci nemusia vykonávať pracovnú činnosť a má tak ambíciu pomôcť manželstvám, rodinám a deťom.

Počas pandémie Covid-19 ostali maloobchody v nedeľu zatvorené. Drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov sa vtedy podľa medializovaného prieskumu vyjadrila, že maloobchodné predajne potravín môžu ostať zatvorené v nedeľu aj do budúcna. Jednoznačne s tým súhlasilo 59% a skôr s tým súhlasilo 21% opýtaných, spolu teda súhlasilo s uzavretím predajní potravín v nedeľu až 80% respondentov.

Medzi pracovníkmi v maloobchodných predajniach bol tento pohľad zastúpený ešte výraznejšie, keď až 88% z nich si prialo, aby ostali obchody v nedeľu zatvorené. Zástancom obmedzenia nedeľného predaja sú aj mnohí obchodníci, zamestnávatelia a podnikatelia.

Z ekonomického hľadiska patria nedele podľa štatistík IFP (na základe e-kasy) medzi najmenej ziskové dni v týždni. Nákupné správanie spotrebiteľov sa tak predpokladane zmení iba v tom, že nebudú nakupovať počas siedmych dní, čoho dôsledkom nebude rapídne znížený obrat predajcov.

Táto zmena má aj legislatívnu oporu. Uznesením č. 1321 zo 17. februára 2009 bol Národnou radou SR vyslovený súhlas s Európskou sociálnou chartou Rady Európy, ktorá má ako medzinárodná zmluva v zmysle Ústavy SR prednosť pred zákonmi.

Článok 2 upravujúci Právo na riadne podmienky práce v niektorých bodoch za účelom zabezpečenia účinného výkonu práva na riadne podmienky práce uvádza, že zmluvné strany sa zaväzujú k "ustanoveniu platených sviatkov a zabezpečeniu odpočinku v týždni, ak je to možné, zhodného s dňom uznaným tradíciou alebo obyčajmi, za deň odpočinku v príslušnej krajine alebo regióne." Vzhľadom na historické a kultúrno-náboženské pozadie ide v prípade Slovenskej republiky jednoznačne o nedeľu.

Podobnú legislatívnu úpravu, teda úplný alebo čiastočný zákaz nedeľného predaja majú aj mnohé vyspelé krajiny Európskej únie a Európy, ako napríklad Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené Kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko či Poľsko.

Medzi najaktuálnejšie benefity navrhovanej zmeny možno zaradiť možnosť šetrenia energií, ktorých ceny zaznamenali z pohľadu obchodníkov v poslednom období prudký rast a z pohľadu štátu existujú dôvody na obavu o ich dostatok.

Návrh zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívne sociálne vplyvy; nemá vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti. Nepredpokladá sa vplyv na rozpočet verejnej správy (štátny rozpočet).

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na legislatívne, ekonomické, sociálne a prorodinné benefity, uvedený návrh predkladá zosúladenie medzi Zákonom o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a Zákonníkom práce v znení neskorších predpisov tým, že explicitne dopĺňa nedeľu k ostatným menovaným dňom v danom ustanovení a zároveň vypustením piatich dní, v ktorých doposiaľ nebol umožnený predaj t. j. 1. mája, 8. mája, 29. augusta a 1. septembra sa otvárajú prevádzky a umožňuje sa tak predaj tovaru a poskytovanie služieb spotrebiteľovi. V prípade, ak niektorý z uvedených dní pripadne na nedeľu, uplatní sa postup ako pri voľnom dni.

K bodu 2

Navrhuje sa zaviesť výnimky z neobchodovania počas nedieľ z dôvodu umožnenia zvýšenia tržieb a zásobenia obyvateľstva pred začiatkom školského roku a pred Vianocami. Pôjde o poslednú nedeľu pred začiatkom školského roka a tri adventné nedele. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa školský rok začína 1.septembra, čiže bude to najbližšia nedeľa, ktorá predchádza tomuto dňu.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. mája 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov