Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Informácie  
04/2022  
Využívanie geotermálnej energie  
Vypracovali: Ing. Martina Hogenová,  
JUDr. Helena Latáková,  
Anotácia:  
Mgr. Dominika Nováková,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Materiál poskytuje  
prehlaď o využívaní  
a potenciáli geotermálnej  
energie na Slovensku a vo  
svete.  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
geotermálna energia,  
obnoviteľné zdroje  
energie, priemysel,  
pôdohospodárstvo,  
turizmus  
Bratislava  
december 2022  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti.  
Údaje použité v materiáli sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Využívanie geotermálnej energie  
Anotácia  
Predložený materiál poskytuje prehlaď o využívaní a potenciáli geotermálnej energie na  
Slovensku a vo svete.  
Kľúčové slová  
geotermálna energia, obnoviteľné zdroje energie, priemysel, pôdohospodárstvo, turizmus  
Use of geothermal energy  
Annotation  
The presented material deals with the ways of use and potential of geothermal energy in  
Slovakia and worldwide.  
Key Words  
geothermal energy, renewable energy sources, industry, agriculture, tourism  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Obsah  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Úvod  
Geotermálna energia pochádza z horúceho jadra Zeme, ktoré ma teplotu viac ako 4000 °C.  
1
Z dôvodu nevyčerpateľných zásob sa zaraďuje medzi obnoviteľné zdroje energie. Možno ju  
využiť na vykurovanie, chladenie, výrobu elektriny a uskladňovanie energie s veľkým  
potenciálom využitia vo vykurovaní budov, v priemysle a v poľnohospodárstve.  
2
Podľa správy Európskej rady pre geotermálnu energiu (EGEC) o využívaní geotermálnej  
energie v štátoch EÚ za rok 2021:  
.
.
.
Sektor vykurovania a chladenia predstavoval viac ako polovicu nových zadaných  
projektov.  
Predaj geotermálnych tepelných čerpadiel dosiahol rekordnú úroveň rastu:  
73 % vo Francúzsku, 59 % v Rakúsku 59 %, 35 % v Belgicku a 10 % v Nemecku.  
Pokiaľ ide o celkovú kapacitu inštalovaných geotermálnych tepelných čerpadiel,  
na trhu stále dominovali Nemecko a Švédsko, ktoré predstavujú polovicu inštalovaných  
geotermálnych tepelných čerpadiel v Európe a takmer polovicu ročného predaja.  
Do prevádzky bolo uvedených 14 nových geotermálnych systémov diaľkového vykurovania  
a chladenia. Francúzsko a Holandsko uviedli do prevádzky 3 takéto prevádzky. Zvyšných  
8 prevádzok bolo uvedených v Nemecku, Fínsku, Poľsku a Švajčiarsku. Vo Fínsku bol  
uvedený do prevádzky prvý projekt geotermálneho diaľkového chladenia.  
V Holandsku sa začal prieskum vysokoteplotných zdrojov na zásobovanie zariadenia  
na výrobu papiera. Toto je prvý prípad priemyselnej výroby, ktorá sa obracia  
na geotermálnu energiu, aby uspokojila svoje potreby procesného tepla. Bolo  
nainštalovaných 6 nových geotermálnych elektrární, ktoré priniesli celkový  
inštalovaný výkon 3,4 GWe a vyrobenú 19 TWh.  
.
.
Geotermálna energia má dve primárne aplikácie: vykurovanie/chladenie a výrobu  
3
elektriny. Na výrobu tepla využíva geotermálnu energiu približne 90 krajín,  
v prípade výroby elektriny ju využíva približne 29 krajín. Existujú tri hlavné typy  
geotermálnych energetických systémov:  
.
.
.
priame použitie a systémy diaľkového vykurovania,  
geotermálne elektrárne,  
geotermálne tepelné čerpadlá.  
Všeobecný záujem o geotermálnu energiu, ktorá v porovnaní s inými obnoviteľnými  
zdrojmi energie nadobúda mimoriadny význam vďaka svojim charakteristikám kontinuity  
5
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
a programovateľnosti, nedávno zdôraznila Komisia pre udržateľnú energiu Európskej  
hospodárskej komisie EHK OSN v septembri 2016 v špecifikácií jednotného štandardu  
4
pre prezentáciu projektov týkajúcich sa geotermálnej ťažby.  
Záujem o geotermálnu energiu, v porovnaní s inými alternatívnymi zdrojmi,  
nadobudol mimoriadny význam vďaka charakteristikám kontinuity a programovateľnosti.  
Význam zdôraznila Komisia pre udržateľnú energiu Európskej hospodárskej komisie EHK  
OSN v septembri 2016 v rámci špecifikácií jednotného štandardu pre prezentáciu projektov  
týkajúcich sa geotermálnej ťažby.  
Slovensko má z pohľadu využívania geotermálnej energie veľmi priaznivé podmienky.  
Vyznačuje sa vhodnou skladbou horninového podlažia a vyšším tepelným gradientom, teda  
stúpaním teploty sa smerom do hĺbky zeme, ktorá u nás dosahuje priemerne 38 °C na  
kilometer, (celosvetový priemer je asi o 8 °C nižší). V Slovenskej republike je tepelno-  
5
energetický potenciál geotermálnych vôd stanovený na 5 558 MWt.  
Medzi dôvody, pre ktoré sa u nás geotermálna energia nevyužíva vo väčšom rozsahu, je  
ich finančná náročnosť a riziko spojené s realizáciou vrtov. Aj napriek podrobnému prieskumu  
a meraniam v teréne sa totiž až počas realizácie zistí, či má vrt očakávané parametre: výdatnosť,  
teplotu a vhodné chemické zloženie geotermálnej vody. Realizácia vrtov, prestavuje zhruba  
50 – 75 % celkového rozpočtu projektu.  
Časť Slovenska patrí k oblastiam s vhodným potenciálom rozvoja geotermálnej energie:  
.
na juhozápade Podunajská panva s územím ohraničeným mestami Bratislava, Trnava,  
Nitra, Štúrovo a Komárno.  
.
na východe Východoslovenská nížina, najmä v lokalite Ďurkov pri Košiciach, kde  
6
6
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
1. Potenciál geotermálnej energie v Slovenskej republike7  
Oblasti a vrty  
Na našom území sa nachádza 31 perspektívnych oblastí s geotermálnymi zdrojmi.  
8
Dosiaľ sa v nich realizovalo vyše 283 vrtov.  
Obrázok č. 1: Perspektívne oblasti geotermálnych vôd v Slovenskej republike  
Obrázok č. 2: Geotermálna energia na Slovensku a realizované vrty.  
8 Pwenergy: Geotermálna energia. Dostupné na: https://pwenergy.sk/geotermalna-energia/.  
7
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
1.1 Využívanie a potenciál geotermálnej energie  
Geotermálna energia sa v dôsledku vojny na Ukrajine a nestabilných dodávok palív  
z Ruska stala v posledných mesiacoch jedným z hlavných riešení závislosti európskych štátov  
od dovozu ruských energií. Predstavuje totiž stabilný a miestny zdroj obnoviteľnej energie  
s dobrou dostupnosťou na území celej Európy. Európska komisia počíta v pláne  
REPowerEU, najmä s využívaním takzvanej plytkej geotermálnej energie prostredníctvom  
tepelných čerpadiel. Tie majú nahradiť časť zemného plynu vo vykurovaní domácností.  
Okrem vykurovania a chladenia sa môže z geotermálnej energie vyrábať aj elektrická  
energia. Tá má na rozdiel od elektriny zo slnka a vetra stály výkon, a preto neohrozuje  
stabilitu elektrickej siete, navyše je dostupná 24 hodín denne. Geotermálne elektrárne majú  
vysoké počiatočné investičné náklady súvisiace s vrtnými a geologickými štúdiami, no po  
spustení ponúkajú lacný a energeticky efektívny zdroj energie.  
Výhody geotermálnych elektrární  
rýchla návratnosť investícií  
nižšie emisie – čistá energia  
bezpečnosť  
Nevýhody geotermálnych elektrární  
-
-
-
-
vysoké počiatočné náklady  
vizuálne narušenie krajiny  
nepríjemný zápach  
osamostatnenie sa od iných zdrojov  
príliš hlboké vrty  
energií  
stabilný zdroj (na rozdiel od  
veternej alebo solárnej energie)  
lokálny zdroj energie  
zvyšuje energetickú bezpečnosť  
regiónu  
bezpečná prevádzka, môže byť  
umiestnená v blízkosti  
poľnohospodárskej produkcie  
a potravinárskej výroby  
obnoviteľný zdroj energie,  
prakticky nevyčerpateľný  
znižuje zaťaženie cestných  
komunikácií  
môže byť lacnejším zdrojom ako  
v prípade fosílnych palív  
8
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Obrázok č. 3: Modifikovaná Lindalova schéma účelov využitia zdrojov geotermálnej energie  
v závislosti na teplote pri ich produkcii  
Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Podklady vyžiadané emailovou komunikáciou  
Slovenská republika sa vyznačuje vysokým potenciálom vo využívaní geotermálnej  
energie, nachádza sa tu 31 perspektívnych oblastí. Tepelno-energetický potenciál  
geotermálnych vôd je 5 538 MWt. Teplota vôd je od 20 až do 135 °C.  
Časť Slovenska patrí k oblastiam s vhodným potenciálom rozvoja geotermálnej energie.  
Na juhozápade je Podunajská panva s územím ohraničeným mestami Bratislava, Trnava, Nitra,  
Štúrovo a Komárno. Na východe Východoslovenská nížina, najmä v lokalite Ďurkov pri Košiciach,  
kde realizované vrty dosahujú teplotu vody až 135 °C.  
Celkový počet geotermálnych vrtov na Slovensku dosahuje v súčasnosti zhruba 183.  
Najviac vrtov sa nachádza pri Komárne, Dunajskej Strede a Nových Zámkoch. Najnovšie vrty  
pribudli v Zemnom, Kolárove a Veľkom Mederi a Zemnom.  
V zmysle dokumentu Program Slovensko majú najväčší potenciál na využitie  
geotermálnej energie Košice, kde je plán využívať geotermálnu energiu v centrálnom  
vykurovaní. Geotermálne projekty majú v pláne aj Banskobystrický kraj či uhoľný región  
hornej Nitry. Okrem eurofondov sa projekty môžu uchádzať o podporu z Modernizačného  
9
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
fondu, ktorého cieľom je podporiť investície zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality  
v roku 2050.  
Najväčšie zastúpenie má na Slovensku v súčasnosti využitie na rekreačné účely (termálne  
bazény, kúpele), s teplotou vody od 30 60 °C. Najväčšie rezorty akvaparkov a rekreačných  
komplexov vznikli pod Tatrami, akvaparky sú však naprieč celým územím Slovenska (Tatry,  
Oravy, Liptov, Podunajská nížina, stredné a tiež východné Slovensko).  
Geotermálnu energiu Slovensko využíva aj na poľnohospodárske účely. Slovenskí  
9
GreenCorp 10-tisíc ton paradajok ročne, čo predstavuje polovicu slovenskej  
produkcie. Geotermálne skleníky sa nachádzajú aj v regiónoch Hornej Nitry, v Podhájskej, či pri  
Nových Zámkoch. Široké využitie geotermálnej energie je aj v potravinárstve, a tiež pri chove  
rýb.  
Produkcia tepelnej energie z geotermálnych zdrojov má na Slovensku veľký potenciál,  
doteraz sa však využíva len ako lokálny zdroj tepla v niektorých mestách – Veľkom Mederi,  
Galante, Šali a Seredi. Vo výstavbe je projekt v Kežmarku. Do budúcnosti sa pripravujú viaceré  
projekty, ktoré budú dodávať teplo do domácností (využitie zdrojov pri Ďurkove, a vrt pri  
Čižaticiach). Vykurovanie geotermálnou energiou predstavuje veľký potenciál pri náhrade  
vykurovania plynom.  
Na Slovensku sa zatiaľ elektrina z geotermálnej energie nevyrába, aj keď vhodné  
predpoklady na to sú najmä v Podunajskej nížine, Východoslovenskej nížine a oblastí  
Pohronia. V blízkej budúcnosti by sa to malo zmeniť, keďže v procese povoľovania sú dva  
projekty geotermálnych stredísk spoločnosti PW Energy pri Žiari nad Hronom a pri Prešove.  
Slovenská republika má veľký potenciál na získavanie lítia z geotermálnych vôd.  
Pri využívaní lítia na rozvoj elektromobility, je totiž neoddeliteľnou zložkou  
vysokovýkonných batérií, sa čoraz viac hovorí aj o jeho neekologickej ťažbe. Je totiž  
neoddeliteľnou zložkou vysokovýkonných batérií. Lítium sa dá získať aj „čistejšie“, a čoraz  
viac projektov geotermálnych elektrární počíta s technológiami na jeho ťažbu. Práve extrakcia  
lítia môže pomôcť zatraktívniť projekty nových geotermálnych elektrární pri hľadaní  
investičných partnerov, keďže táto činnosť pridáva k produkcii zelenej energie ďalší  
potenciálny zdroj príjmov, a teda rýchlejšiu návratnosť investície. Príkladom môže byť voda  
navŕtaná v Bruchsale (Nemecko) ,ktorá je pomerne bohatá na lítium, s približne 150 mg lítia  
na liter vody.  
Využitie geotermálnej energie má veľkú perspektívu aj v oblasti priemyslu, je možné  
využiť ju na sušenie dreva, výrobu papiera a celulózy a iné. Na Slovensku existuje projekt  
priemyselnej spoločnosti, ktorá geotermálnu energiu používa pri ohrievaní technickej vody  
určenej na spracovanie koží.  
10  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Tabuľka č. 1: Možnosti využitia geotermálnej energie  
Účel  
Teplota  
vody  
Príklady projektov  
10  
Rekreačné účely  
30 60 °C  
Slovensko, Island  
Termálne kúpaliská  
Aquaparky  
Liečivé minerálne vody  
Vykurovanie  
20 130 °C Slovensko, Francúzsko,  
Vykurovanie budov  
Chladenie  
45 50 °C  
pri použití emiráty  
Spojené arabské  
systém diaľkového chladenia  
čerpadla  
môže byť  
nižšia  
Poľnohospodárstvo  
20 150 °C+ Slovensko, Island,  
podľa účelu Spojené kráľovstvo,  
Vykurovanie skleníkov  
(zeleninárstvo, ovocinárstvo,  
pestovanie kvetov)  
Rybné hospodárstvo  
Potravinárstvo (ohrievanie,  
varenie potravín, pasterizáciu  
potravín)  
použitia  
a potreby  
čerpadla  
Japonsko, Holandsko,  
USA, Grécko, Turecko  
Využitie v priemysle  
20 180 °C Island  
Sušenie dreva  
Sušenie cementu  
Výroba papiera, celulózy  
Betónové dielce  
Farbenie textilu  
Topenie  
snehu  
a ľadu  
na  
chodníkoch  
Elektromobilita  
100 160 °C Island, USA, Nemecko  
Extrakcia lítia  
Výroba elektriny  
70 300 °C USA, Indonézia,  
Filipíny, Turecko,  
Nový Zéland, Mexiko,  
Taliansko, Keňa,  
Island, Japonsko.  
Zdroj: vypracovali autorky podľa zistených informácií  
11  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
2. Stav Slovenskej republiky v oblasti geotermálnych zdrojov  
Na našom území sa nachádza 31 perspektívnych oblastí (Obrázok č. 4) s overenými,  
alebo predpokladanými zdrojmi geotermálnej energie. Množstvo vrtov (hydrogeotermálnych,  
hydrogeologických, štruktúrno-geologických, prieskumných na ropu a zemný plyn),  
ktoré overili prítomnosť geotermálnych vôd presahuje 283.  
Overená teplota zdrojov geotermálnej energie na Slovensku dosahuje na ústí vrtov  
20 135 °C. Teploty na prítoku geotermálnych vôd z rezervoáru v hĺbke do vrtov sú zvyčajne  
o 1 15 °C vyššie. Väčšina zdrojov geotermálnej energie má fázový charakter geotermálnej  
vody. Doteraz najvyššie rezervoárové teploty boli zaznamenané v okolí Čičaroviec,  
s prítokom 170 °C (vrt Čičarovce-8) do prieskumného vrtu, avšak zdroj geotermálnej energie  
nebol overený skúškami. Výnimočne (doteraz len na lokalitách Ďurkov a Čižatice) boli  
overené geotermálne vody s prítomnosťou tzv. vlhkej pary – na geotermálnu vodu naviazaná  
(saturovaná) para schopná uvoľnenia pri významnej zmene tlaku, pri priblížení sa  
atmosférickému tlaku, v porovnaní s rezervoárovými podmienkami. Hlbinné modely však  
naznačujú, že v mnohých vymedzených oblastiach (napr. Košická kotlina, Trebišovská panva,  
Žiarska kotlina) môžu rezervoárové teploty presiahnuť 180 – 200 °C. Tieto hĺbky  
(nad 3 500 4 000 m) ale neboli doteraz vrtmi overené.  
Tepelno-energetický potenciál zdrojov geotermálnej energie na Slovensku bol dlhodobo  
udávaný na úrovni 5 538 MWt, plus 176 MWt vrtmi overených zásob geotermálnej energie.  
Systematická rekonštrukcia databázových údajov a zavádzanie inovatívnych modelov  
odhadu energetického potenciálu v pilotnej fáze indikuje celkový energetický potenciál  
zdrojov geotermálnej energie na úrovni 6 720 MWt na obdobie 40 rokov, respektíve  
2 690 MWt pre na obdobie 100 rokov, ktoré zodpovedá minimálnej bilančnej dobe produkcie  
podľa tzv. koncepcie trvalo udržateľného rezervoárového manažmentu, ktorú prijala Svetová  
geotermálna asociácia (IGA) a pracovná skupina pre geotermálnu energiu Rámcového  
dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC). Pilotné modely prezentované v roku 2020 z tohto  
množstva udávajú 3 360 MWt respektíve 1 340 MWt ako udržateľný tepelno-energetický  
potenciál perspektívnych geotermálnych oblastí. Tieto energetické bilancie sú aktuálne  
kalibrované a upresňované v rámci aktivít Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra  
(ŠGÚDŠ) s plánovaným termínom ukončenia 2023/2024.  
Celkovo 283 vrtmi bolo overených takmer 440 MWt zásob geotermálnej energie.  
K obdobiu 2020/2021 bolo aktívnych 122 vrtov, z čoho 46 vrtov produkuje tzv.  
termominerálne geotermálne vody v správe Inšpektorátu kúpeľov a žriedel (IKŽ) pri MZ SR.  
Geotermálna voda je v danom období využívaná na 77 lokalitách. Inštalovaný výkon  
(tepelný výkon vrtu pri spádovej teplote 15 °C a schválenej výdatnosti geotermálnych vôd)  
aktívnych vrtov dosahoval 230 MWt. Reálny priemerný výkon vrtov (tepelný výkon pri  
reálnej priemernej ročnej výdatnosti na spádovú teplotu 15 °C) bol vypočítaný na úrovni  
60 MWt. Pre roky 2020/2021 dosiahla kumulatívna produkcia geotermálnej energie 471 TWh,  
čo zodpovedá kumulatívnemu množstvu tepla 1 685 TJ. Celkové nahlásené odbery  
3
geotermálnych vôd dosiahli 14 mil. m . Priemerný ročný faktor využitia zdrojov geotermálnej  
energie (aktuálna vs. ideálna produkcia geotermálnej energie vrtu) bol vypočítaný na 0,28,  
priemerný ročný faktor kapacity (aktuálny vs. ideálny tepelný výkon vrtu) dosiahol 0,315.  
12  
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Obrázok č. 4: Vyčlenené útvary geotermálnych vôd (perspektívne geotermálne oblasti) na Slovensku  
k 2020/2021  
Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Podklady vyžiadané emailovou komunikáciou  
Priložená Tabuľka 2 udáva prehľad aktuálneho stavu spôsobov/ účelu využitia  
geotermálnej energie na Slovensku v období 2020/2021. V súčasnosti sú zdroje geotermálnej  
energie – geotermálne vody, využívané v systémoch tzv. priameho využitia, t. j. v rozdielnych  
systémoch zásobovania teplom, pričom príkladmi jednotlivých účelov môžu byť:  
systémy centrálneho zásobovania teplom: Veľký Meder, Galanta, Šaľa, Sereď  
systémy individuálneho vykurovania objektov: Bešeňová, Dunajská Streda, Veľká  
Lomnica, Senec, Diakovce  
skleníkové hospodárstvo a chov rýb: Vrbov, Zlatná na Ostrove, Zemné, Topoľníky, Horná  
Potôň  
rekreačné účely: Chalmová, Liptovský Trnovec, Oravice, Rapovce, Kaluža  
balneoterapia: Trenčianske Teplice, Vyšné Ružbachy, Piešťany, Dudince, Sklené Teplice  
13  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Tabuľka 2: Prehľad účelov a intenzity využitia zdrojov geotermálnej energie na Slovensku  
k 2020/2021  
produkcia  
tepelnej  
energie  
inštalovaný aktuálny  
produkcia  
vrty lokality  
výkon  
výkon  
tepla  
účel využitia  
(-)  
5
10  
(-)  
4
10  
11  
41  
11  
(MWt)  
20,6  
33,4  
41,2  
96,5  
37,7  
(MWt)  
7,6  
9,8  
10,1  
19,8  
10.1  
(GWh,th)  
(TJ)  
centrálne zásobovanie  
individuálne vykurovanie  
64,2  
80,2  
81,3  
158,6  
86,4  
220,5  
288,7  
292,6  
572,1  
310,2  
poľnohospodárstvo/chov rýb 12  
rekreačné účely  
balneoterapia  
49  
46  
Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Podklady vyžiadané emailovou komunikáciou  
Do roku 2022 sú aktuálne práce pre prieskum a využívanie zdrojov geotermálnej energie  
realizované napríklad v lokalitách:  
Kežmarok (centrálne zásobovanie teplom) – ukončené vrtné práce, prebiehajúce skúšky  
a oživovanie vrtu  
Čižatice (bez určenia) – ukončené vrtné práce, plánuje sa projekt reinjektážneho vrtu  
Lovča (produkcia elektrickej energie) – ukončené prieskumné práce, EIA, plánujú sa  
vrtné práce  
Teriakovce (produkcia elektrickej energie) – ukončená predbežná EIA, plánujú sa  
prieskumné a vrtné práce  
Liptovský Mikuláš (zásobovanie teplom pre priemyselné využitie a výrobu kože) –  
prebiehajú vrtné práce  
Ďurkov (centrálne zásobovanie teplom) – skúšky na vrtoch  
Stará Lesná, Lipany, Piešťany, Bardoňovo (individuálne vykurovanie a rekreácie) –  
povoľovacie procesy.  
Doteraz overené zdroje geotermálnej energie sú vhodné pre účely spojené so zásobovaním  
tepla (systémy priameho využitia). Viaceré perspektívne oblasti (napr. Košická kotlina,  
Trebišovská panva, Žiarska kotlina, Bátovsko-rykinčická depresia, Trnavský záliv, Levočská  
panva – SV časť atď.) podľa zostrojených geologických a geotermických modelov poukazujú  
na možnosť produkcie elektrickej energie (čiže nepriameho využitia zdrojov geotermálnej energie,  
v takzvaných binárnych systémoch typu ORC alebo Kalina, v ktorých je v okruhu výroby  
elektrickej energie geotermálna para nahradená zvyčajne organickou pracovnou látkou  
s nízkym bodom vyparovania, ktorú geotermálna voda prehrieva v na to určených  
výmenníkoch tepla). To je príklad plánovaných lokalít Lovča a Teriakovce, kde projekt  
realizuje súkromná spoločnosť PW Energy. Výhodou binárnych systémov sú požiadavky na  
geotermálne vody s teplotami 75 190 °C, v závislosti na požadovanom dizajne  
a energetickom výkone elektrárne.  
Aktuálny výskum ŠGÚDŠ a modelovanie potenciálu perspektívnych geotermálnych  
oblastí zároveň poukazuje na široké možnosti tzv. autonómnych binárnych kogeneračných  
jednotiek. Ide o systémy binárnych elektrární s elektrickým výkonom do 1 – 3 MWe  
14  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
a súčasným tepelným výkonom do 1 – 5 MWe, ktoré sú vhodné pre komplexné energetické  
zásobovanie veľkých priemyselných parkov, rekreačných komplexov alebo menších  
konglomerácií, ako ukazujú príklady zo sveta (Japonsko, Nemecko, Nový Zéland,  
Funchal/Madeira, Turecko, USA).  
Ďalšie spôsoby možného využitia zdrojov geotermálnej energie udáva tzv. Lindalov  
diagram (Lindalova schéma – Obrázok č. 3), ktorá udáva zvyčajné teplotné rozsahy pre  
konkrétne účely využitia. Diagram je možné čítať tak, že teploty zdrojov geotermálnych vôd  
naľavo od daného účelu nie sú dostatočné pre jeho termodynamicky účinné využitie, zatiaľ čo  
teploty zdrojov geotermálnej energie napravo od daného účelu indikujú termodynamicky  
účinné využitie z pohľadu „nadmerného“ potenciálu zdroja. To umožňuje kombinovať  
jednotlivé účely využitia geotermálnej energie v tzv. kaskádových systémoch.  
V súčasnej dobe je Lindalova schéma nahradzovaná tzv. mapovaním termodynamickej  
kvality a termodynamického potenciálu zdrojov geotermálnej energie. Kým vo svete ide  
o štandardizovanú prax, takéto hodnotenia boli doteraz pre zdroje geotermálnej energie na  
Slovensku realizované len pilotne.  
Obrázok č. 5: Geotermálna energia – Použitie podľa teploty  
Zdroj: SAVBA  
15  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
2.1 Využívanie geotermálnej energie ako zdroja tepla11  
Produkcia energie z geotermálnych zdrojov má na Slovensku veľký potenciál, doteraz sa  
však využíva len ako lokálny zdroj tepla v niektorých mestách – Veľkom Mederi, Galante, Šali  
a Seredi. Vo výstavbe je projekt v Kežmarku, ktorý financuje súkromný investor Geovrt  
Kežmarok, a ktorý po dokončení bude zásobovať teplom 1 500 domácností a miestnu školu.  
Plánovaným projektom, ktorý niekoľko desiatok rokov plánuje využiť štát sú geotermálne  
zdroje pri Ďurkove. Rozpočet projektu je aktuálne tvorený sumou 50 miliónov EUR a teplo  
z neho má dodávať tisícom domácností v Košiciach. Košický samosprávny kraj realizuje  
prieskumný vrt pri Čižaticiach a na základe zistených parametrov ďalej rozhodne ako vrt  
využiť. Plánované využite zdroja je na rekreačné účely, výrobu elektriny, tepla a vodíka.  
Momentálne je projekt pozastavený, keďže potrebuje získať ďalšie investície na realizáciu  
reinjektážneho vrtu.  
2.2 Využívanie geotermálnej energie na rekreačné účely12  
Na Slovensku sú dlhodobo najčastejším spôsobom využitia rekreačné účely. Na ne totiž  
postačujú teploty okolo 30 – 40 °C, ktoré sú dostupné v menšej hĺbke, čo podporuje  
ekonomickosť projektov. Aj pod Tatrami sú však oblasti, kde geotermálna voda využívaná na  
rekreačné účely presahuje 50 či 60 °C. Na povrch sa dostáva prirodzeným spôsobom – voľným  
prelivom vďaka prirodzenému tlaku alebo s využitím tepelných čerpadiel. Na Slovensku je  
13  
registrovaných viac ako 176 geotermálnych vrtov a 82 vrtov s liečivou vodou .  
Najväčšie rezorty rekreačných komplexov vznikli pod Tatrami. V jednom z našich  
najznámejších akvaparkov v Bešeňovej sa teplota vody pohybuje od 27 do 39 °C. Geotermálna  
voda s teplotou 60,5 °C v lokalite vyviera z hlavného vrtu s hĺbkou 1987 m, čo je zapamätateľné  
aj preto, že vrt sa realizoval v roku 1987.  
Z výborného potenciálu Liptovskej kotliny ťaží aj neďaleká Tatralandia, ktorá sa takisto  
spolieha na výdatný zdroj v hĺbke 2 500 metrov s teplotou vody 60 °C na povrchu. Horúca  
voda má v areáli všestranné využitie – okrem plnenia bazénov slúži aj na vykurovanie budov,  
prípravu teplej vody, nahrievanie bazénov s pitnou a morskou vodou či vodou pre tobogany.  
O niečo ďalej na východ sa nachádza stredisko Aquacity Poprad, využívajúce vrt napojený na  
podzemný zdroj termálnej vody v hĺbke 1 200 m. Voda vyviera na povrch s teplotu 49 °C  
a vyhovujúca je aj výdatnosť zdroja, maximálne až 60 litrov za sekundu.  
13 Pojem „liečivá termálna minerálna voda“ definuje zákon, ktorý za vodu s takýmito parametrami označuje minerálnu vodu  
s obsahom celkovo rozpustených tuhých látok presahujúcich množstvo 1 000 miligramov na liter. Liečivé účinky minerálnych  
vôd sú širokospektrálne, využívajú sa pri ochoreniach pohybového aparátu, tráviaceho ústrojenstva, ale aj pri neurologických,  
urologických, gynekologických, dermatologických či onkologických ochoreniach, zápaloch aj chronických ťažkostiach.  
16  
 
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
V juhozápadnej časti krajiny, kde sú v rámci podunajskej panvy – našej najvýznamnejšej  
geotermálnej oblasti – jedny z najlepších prírodných podmienok a aj najviac vrtov, patrí  
k najvyhľadávanejším miestam kúpalisko v Podhájskej. Komplex má zaujímavú históriu,  
miestny vrt patrí k najstarším na Slovensku. V obci sa realizoval v roku 1973 v rámci výskumu  
geologického ústavu. S vodou sa počítalo pri vykurovaní skleníkov. Lokalita neďaleko väčších  
miest ju však predurčovala aj na rekreáciu. Vrt napokon siahal do hĺbky 1 900 m a priniesol  
vodu s 80 °C. Pre vyšší obsah jódu má typické hnedé sfarbenie.  
Populárnym je aj Thermal Resort Vadaš v Štúrove, ktorý ťaží z dvojice geotermálnych vrtov.  
Mladší z nich z roku 1988 má hĺbku len 125 m, no geotermálna voda z neho dosahuje  
nadpriemerných 35 – 38 °C. V meste sa aktuálne pripravuje projekt, aby sa geotermálna  
energia z vrtov využila aj na výrobu tepla pre domácnosti, teda ako zdroj pre centrálne  
zásobovanie teplom.  
V rámci Podunajskej nížiny a juhoslovenskej panvy nájdeme aj ďalšie kúpaliská  
a akvaparky, ktoré ťažia z výhodných prírodných podmienok a dostupnosti zdrojov – Vincov  
les v Sládkovičove, Aquapark Senec, Thermalpark Dunajská Streda, AVA aquapark v Diakovciach či  
termálne kúpalisko v Patinciach, ktoré má najväčší interiérový bazén.  
Aj známe kúpeľné rezorty na strednom Slovensku (oblasť stredoslovenských  
neovulkanitov) sa spoliehajú na geotermálne zdroje. Platí to pre Turčianske Teplice, Dudince,  
Rajecké teplice, Kováčovú, Sliač či Sklené Teplice. Termálne bazény nájdeme aj na Orave, kde  
návštevníkov víta rezort Meander Oravice. Z hĺbky 1 611 metrov tu vyviera prírodná termálna  
voda s teplotou 58 °C.  
Na východe, na brehu Zemplínskej šíravy nájdeme Thermalpark Šírava situovaný v obci  
Kaluža na polostrove Medvedia hora. Ide o jeden z mladších rezortov otvorený v roku 2012.  
2.3 Využívanie geotermálnej energie na poľnohospodárske účely14  
Veľkí slovenskí pestovatelia rajčín sa opierajú aj o geotermálnu energiu. Umožňuje im to  
vykurovať skleníky lacnejšie než tradičnými palivami a ich pestovanie je oveľa ekologickejšie:  
.
.
Najväčším odbytovým združením paradajok na Slovensku je firma GreenCoop (na  
Žitnom ostrove), ktorá využíva technológiu vykurovania skleníkov geotermálnou  
vodou. Technológiu využívania termálnej energie využíva od roku 2006 na základe  
skúseností z Holandska a z Izraela.  
Druhým najväčším producentom paradajok na Slovensku je združenie Ovozela. Patria  
sem aj Hornonitrianske bane Prievidza. Baníci sa v rámci premeny neekologickej ťažby  
hnedého uhlia stali pestovateľmi paradajok vyžívajúcimi geotermálnu energiu. Teplo  
z baní, ktoré sa postupne zatvárajú, využívajú na vykurovanie skleníkov.  
17  
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
.
Geotermálna energia sa v niektorých agropodnikoch využíva už dlhé roky. Príkladom  
vykurovania už v roku 2005. Okrem rajčín pestuje v skleníkoch aj gerbery, čo z nej robí  
najväčšieho producenta tohto druhu kvetín na území bývalého Československa.  
15  
Teplo z geotermálnej energie je možné využiť aj v potravinárstve na ohrievanie, varenie  
či pasterizáciu potravín.  
Obrázok č. 6: Geotermálna energia v potravinárstve – teploty  
2.4 Výroba elektriny z geotermálnej energie16  
Okrem vykurovania a chladenia sa môže z geotermálnej energie vyrábať aj elektrická  
energia. Tá má na rozdiel od elektriny zo slnka a vetra stály výkon, a preto neohrozuje stabilitu  
16 Potenciál geotermálnej energie je u nás nevyužitý, prvé dve elektrárne vzniknú pri Prešove a Žiari. ASB: Potenciál  
18  
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
elektrickej siete a je dostupná 24 hodín denne. Geotermálne elektrárne majú vysoké počiatočné  
investičné náklady súvisiace s vrtnými a geologickými štúdiami, no po spustení ponúkajú  
lacný a energeticky efektívny zdroj energie.  
O rozvoji geotermu sa hovorí čoraz viac aj na Slovensku. Za posledných šesť mesiacov  
nastal pokrok vo viacerých projektoch, ktoré budú vyrábať nielen teplo, ale aj elektrinu.  
V rámci čerpania nových eurofondov vláda zrušila jednu z hlavných bariér na využívanie tejto  
energie. O podporu môžu po novom žiadať aj prieskumné vrty, ktoré sú z investičného  
hľadiska najrizikovejšou časťou projektu.  
Aby bolo možné z geotermálnej energie vyrobiť elektrinu, je potrebné, aby voda mala  
aspoň 130 až 150 °C, čo nie každý zdroj spĺňa. Podmienky na jej výrobu majú iba niektoré  
lokality, aj preto sú vo vývoji technológie, ktoré by umožnili elektrinu z geotermálnej energie  
vyrábať kdekoľvek na svete.  
Jednou z najperspektívnejších oblastí na využívanie geotermálnych zdrojov na Slovensku  
je región v okolí Žiaru nad Hronom. Počíta sa tu postupne s výstavbou troch geotermálnych  
stredísk, ktoré budú primárne vyrábať elektrinu. Celková predpokladaná inštalovaná kapacita  
je 20 elektrických megawattov (MWe). Projekt sa pohol vpred uzavretím strategického  
partnerstva medzi spoločnosťami PW Energy a Stredoslovenská energetika Holding.  
Prostredníctvom hlbinných geotermálnych vrtov sa bude v lokalite čerpať horúca geotermálna  
voda s predpokladanou teplotou 130 až 140 °C . Elektrická energia sa bude z geotermálnej  
vody vyrábať v zariadení na povrchu. Zostatkové teplo bude možné využiť na vykurovanie  
domácností a budov, ale tiež v priemysle, poľnohospodárstve či na rekreačné účely. So  
17  
spustením prvej prevádzky sa počíta v roku 2026.  
2.5 Využitie v priemysle  
Využitie geotermálnej energie v priemysle je napríklad na sušenie dreva či cementu,  
spracovanie celulózy a papiera, vytvrdnutie betónových dielcov alebo na farbenie textilu.  
dva plynové kotly na zemný plyn vďaka čomu ušetrí 2 867 ton oxidu uhličitého ročne.  
19  
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
2.6 Elektromobilita s využívaním geotermálnej energie18  
Prelomom vo využívaní geotermálnej energie môže byť lítium, ktoré sa vo vysokých  
koncentráciách objavilo vo viacerých hĺbkových vrtoch. Lítium patrí medzi kritické suroviny,  
ktoré sú základom pre technológie obnoviteľných zdrojov či digitalizáciu, a je teda  
predpokladom pre zelenú transformáciu ekonomiky. V súčasnosti je Európska únia do veľkej  
miery závislá od jeho dovozu z tretích krajín.  
Odborníci očakávajú, že dopyt po lítiu bude v nasledujúcich rokoch rásť v dôsledku  
rozvoja elektromobility. Lítium je totiž kľúčovým komponentom v batériách elektrických  
automobilov a využíva sa aj v iných obnoviteľných a digitálnych technológiách. Perspektíva  
ťažby lítia ako vedľajšieho produktu výroby elektriny a tepla z geotermu by pozitívne  
19  
ovplyvnila ekonomickú návratnosť investícií, a tým prilákala nových investorov.  
V rámci rozvoja elektromobility a využití lítia ako zdroja sa čoraz viac hovorí aj o jeho  
získať aj „čistejšie“, z geotermálnych vôd, a čoraz viac projektov geotermálnych elektrární  
počíta s technológiami na jeho ťažbu. Práve extrakcia lítia čistejším spôsobom môže pomôcť  
zatraktívniť projekty nových geotermálnych elektrární pri hľadaní investičných partnerov.  
Táto činnosť pridáva k produkcii zelenej energie ďalší potenciálny zdroj príjmov, a teda  
rýchlejšiu návratnosť investície.  
Podľa dostupných informácií je ťažba lítia z geotermálnych zdrojov možná aj na  
Slovensku, vo výpočte krajín s potenciálom na túto činnosť našu krajinu uvádza aj EGEC .  
Vyrábať lítiové batérie u nás dáva zmysel aj v súvislosti s prítomnosťou automobilového  
priemyslu. Geotermálna voda – takzvaná soľanka (názov súvisí s vysokým obsahom solí  
a minerálov v podzemnej vode) – prechádza v pridanom medzikroku dodatočným okruhom,  
kde prebieha oddelenie lítia vo forme chemickej zlúčeniny. Až potom sa voda (očistená od  
lítiovej zložky) vracia naspäť do zeme, kde sa opätovne ohrieva v udržateľnom uzatvorenom  
cykle výroby elektriny.  
Toto riešenie, tzv. priama extrakcia lítia (DLE), sa zdá byť najuniverzálnejšie, a preto  
pribúdajú projekty geotermálnych elektrární, ktoré už pri výstavbe počítajú popri produkcii  
zelenej energie aj so získavaním lítia.  
20 Lídrami v ťažbe lítia sú dnes Austrália, USA, Čile, Argentína a Čína. Do Európy sa prakticky všetko lítium dováža, Únia  
a rozvoj elektromobility sú tak závislé od importu zo zahraničia a premenlivých cien suroviny.  
20  
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
3. Využívanie geotermálnej energie vo svete  
3.1 Výroba elektriny – nepriame použitie  
Hoci rozvoj geotermálnej energie vyžaduje veľké kapitálové investície, geotermálna  
energia má nízke prevádzkové náklady. V prípade výroby elektriny geotermálnu energiu  
využíva približne 29 krajín. Medzi popredné krajiny sa v súčasnosti zaraďujú USA, Indonézia,  
Filipíny, Turecko, Nový Zéland, Mexiko, Taliansko, Keňa, Island a Japonsko. Na Slovensku  
sa geotermálna energia zatiaľ na výrobu elektriny nevyužíva.  
Tabuľka č. 3: Výrobná kapacita krajín  
#
1
2
3
4
5
6
7
8
9
Krajina  
Kapacita (MWe)  
Spojené štáty  
Indonézia  
Filipíny  
Turecko  
Nový Zéland  
Mexiko  
Taliansko  
Keňa  
Island  
3 722  
2 276  
1 918  
1 710  
1 037  
963  
944  
861  
754  
10 Japonsko  
603  
Geotermálne elektrárne využívajú tepelnú energiu geotermálnej vody, resp. pary na  
výrobu elektriny. Podľa vstupnej teploty a skupenstva geotermálnej vody sa rozlišuje  
niekoľko druhov geotermálnych elektrární. Všetky vyrábajú elektrinu pomocou parnej  
21  
turbíny a elektrického generátora. Existujú 3 hlavné typy geotermálnych elektrární, ktoré  
využívajú:  
.
.
.
protitlak, pri ktorom sa para uvoľňuje do atmosféry;  
kondenzáciu, pri ktorej para kondenzuje a vracia sa späť do podložia;  
flash systém, pri ktorom sa para oddeľuje od vody.  
Voda sa často čerpá ako para na zemský povrch, aby roztáčala turbíny, ktoré vyrábajú  
elektrinu, napr.:  
.
elektrárne na suchú paru, ktoré využívajú paru z geotermálnej nádrže a vedú ju  
priamo cez turbíny, ktoré poháňajú generátory na výrobu elektriny;  
21  
 
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
.
.
.
zábleskové (flash) parné elektrárne, ktoré čerpajú horúcu vodu pod vysokým tlakom  
do povrchovej nádrže pri oveľa nižšom tlaku. Zmena tlaku spôsobí, že voda sa  
v momente zmení na paru, ktorá sa potom použije na roztočenie  
turbíny/generátora na výrobu elektriny;  
elektrárne s binárnym cyklom, ktoré obsahujú geotermálnu vodu a pracovnú  
tekutinu, sú obmedzené na samostatné cirkulačné systémy alebo „uzavreté  
slučky“. Výmenník tepla prenáša teplo z vody na pracovnú tekutinu a vytvorí sa  
para, ktorá potom poháňa turbínu/generátor na výrobu elektriny.  
Enhanced Geotermal System (EGS – vylepšený geotermálny systém) je technológia vo  
vývoji, ktorá by mohla rozšíriť využitie geotermálnych zdrojov do nových  
geografických oblastí. EGS vytvára podpovrchový zlomový systém na zvýšenie  
priepustnosti horniny a umožňuje vstrekovanie teplonosnej tekutiny (zvyčajne  
vody). Vstrekovaná kvapalina sa ohrieva horninou a vracia sa na povrch, čím sa  
vytvára elektrina.  
USA  
USA vedie vo svete v množstve výroby geotermálnej elektriny. V roku 2021 existovali  
geotermálne elektrárne v 7 štátoch, vyrobili približne 16 miliárd kWh, čo sa rovná približne  
0,4 % celkovej produkcie elektrickej energie v USA. Potenciál je však vyšší, podľa ministerstva  
energetiky viac ako 100 GW geotermálnej elektrickej kapacity, čo by predstavovalo takmer 10  
% celkovej produkcie elektrickej energie v USA. Predpokladá sa, že elektrina vyrobená  
z geotermálnych elektrární vzrastie na 47,7 miliárd kWh v roku 2050.  
Obrázok č. 7: Teploty geotermálnych zdrojov v hĺbke 10 km  
22  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Kapitálové náklady na konvenčné geotermálne elektrárne v USA sú približne 2 500 USD  
na inštalovaný kW kapacity.  
Mnoho spoločností nakupuje obnoviteľnú energiu ako súčasť svojich environmentálnych  
programov. Microsoft, Google, T-Mobile, Intel a The Proctor & Gamble Company boli v apríli  
2022 piatimi najväčšími používateľmi obnoviteľnej energie.  
Indonézia  
22  
Indonézia má potenciál na rozvoj približne 23,36 GW geotermálnej energie, nakoľko  
v súčasnosti tu existuje 63 geotermálnych oblastí. Budovanie elektrární má význam z dôvodu,  
aby sa podporil cieľ Indonézie stať sa krajinou s čistými emisiami v roku 2060. Úspešne sa však  
využilo iba 2,29 GW s investičnou hodnotou 0,731 USD. Využitie geotermálnej energie na  
výrobu elektriny je tak stále veľmi minimálne v porovnaní s inými zdrojmi energie, nižšie ako  
10%. Vláda iniciatívu podporuje materiálnou podporou prostredníctvom ministerstva  
energetiky a nerastných zdrojov a ministerstva financií ako aj viacerých štátnych podnikov,  
najmä vo východných provinciách Indonézie. Prostredníctvom Všeobecného plánu na  
poskytovanie elektriny si stanovila cieľ geotermálneho rozvoja 3,3 GW inštalovanej kapacity  
23  
do roku 2030 .  
Obrázok č. 8: 11 geotermálnych elektrární v Indonézii  
23  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Filipíny  
V júni 2018 krajina spustila novú sériu prieskumných vrtov, ktoré sú doplnkom  
k približne 10 zmluvám s energetickými spoločnosťami o geotermálnom prieskume, a to  
z dôvodu prepadu v globálnom rebríčku geotermálnych krajín (za Indonéziu). Filipíny majú  
v súčasnosti 7 geotermálnych oblastí, ktoré dodávajú približne 12 % národnej energie.  
Filipíny majú dlhodobý plán takmer zdvojnásobiť kapacitu do roku 2040: krátkodobo 183  
MW (2016 2020), 900 MW v strednodobom horizonte (2021 až 2025) a následne ešte o 288  
MW v dlhodobom horizonte (2026 až 2030). Celkový cieľ, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2030,  
je 1 371 MW pridanej kapacity (čo zodpovedá celkovej inštalovanej kapacite približne 3 200  
MW). Vďaka tomu by sa Filipíny dostali na úroveň, ktorá sa trochu približuje súčasnej špičke,  
24  
Spojeným štátom, ktoré majú dnes inštalovaný výkon približne 3 676 MW.  
Napriek potenciálu geotermálnych zdrojov však stále existuje množstvo faktorov, ktoré  
prispievajú k poklesu investícií: neatraktívny balík stimulov v porovnaní s inými krajinami –  
privatizovaný energetický sektor, únavné povoľovacie procesy a nedostatok potenciálnych  
investorov, ktorí sú ochotní podstúpiť aj spojené riziko. Hoci je geotermálna energia teoreticky  
bezplatná, hľadanie zdroja je nákladnou časťou procesu, pričom prieskumné vrty stoja až  
8 miliónov USD na každý bez záruky úspechu. Geotermálna energia by však mohla byť jednou  
z odpovedí na cieľ Filipín znížiť emisie uhlíka o 70 % do roku 2030.  
Turecko  
Výroba elektriny z geotermálnej energie sa prvýkrát v Turecku začala v roku 1975  
prostredníctvom verejných investícií. Prvá elektráreň postavená súkromným sektorom bola  
uvedená do prevádzky v roku 2006. Turecko so svojou kapacitou geotermálnej energie 1 613  
25  
MW zaradilo na štvrté miesto na svete a prvé v Európe . Inštalovaný výkon geotermálnej  
elektriny sa koncom júla 2021 zvýšil na 1650 MW, pričom počet geotermálnych elektrární  
dosiahol 63.  
Geotermálna energia tvorila 1,65 % z celkového inštalovaného výkonu elektriny, ktorý ku  
koncu júla 2021 predstavoval 98 263 MW. Z celkového počtu 188,8 miliardy kWh elektriny  
vyrobenej ku koncu júla 2021 tvorili geotermálne elektrárne 3,1 % (5,9 miliardy kWh).  
Geotermálna energia zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní dovozu zemného plynu do krajiny  
a jej celkového účtu za dovoz energie (úspory viac ako 200 miliónov USD).  
V poslednom desaťročí Turecko zrealizovalo viac ako 1 000 geotermálnych vrtov  
v Západnej Anatólii. Vďaka týmto rozsiahlym skúsenostiam sa geológom podarilo  
uskutočniť vrty hlboké až 4 500 m v Büyük Menderes Graben, aktívnej riftovej panve  
v západnom Turecku s veľkým geotermálnym potenciálom, ktorá je dlhá asi 140 km a široká  
až 14 km.  
24  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Od prijatia zákona o geotermálnych zdrojoch a prírodných minerálnych vodách v roku 2007 sa  
geotermálny prieskum zrýchlil. Tento zákon dodal potenciálnym súkromným partnerom  
potrebnú dôveru k investíciám a odstránil niektoré z ich obáv v súvislosti s legislatívnymi,  
26  
technickými a administratívnymi prekážkami. Zákon napríklad znížil počet licencií na dve.  
Obrázok č. 9: Teploty geotermálnych zdrojov v Turecku  
Taliansko  
V Taliansku sú najmä dve oblasti s vysokou geotermálnou energiou a obe sa nachádzajú  
v Toskánsku : trojuholník Larderello-Travale-Radicondoli a Monte Amiata. V tejto oblasti sa  
nachádza aj väčšina talianskych geotermálnych elektrární.  
Dvanásť projektov čaká na konečnú autorizáciu a ďalšie sú uprostred procesu „na  
kapacitu výroby elektriny nad 700 GWh ročne, čo je desatina podielu novej obnoviteľnej  
energie, ktorá sa má zaviesť do siete do roku 2030“. Podľa potenciálu súčasný podiel výroby  
geotermálnej energie by mohol byť desaťnásobný. Rýchlejší proces využitia geotermálnej  
energie brzdia nielen dlhé schvaľovacie postupy (4 až 8 rokov), ale aj nedostatok stimulov  
vzhľadom na vysoké počiatočné náklady.  
V roku 2021 pokrývala elektrina z geotermálnych zdrojov 1,7 % národného dopytu po  
elektrine.  
25  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
3.2 Výroba tepla – priame použitie  
Takmer 90 štátov v súčasnosti využíva geotermálnu energiu na aplikácie s priamym  
27  
využitím . Odhadovaná celková inštalovaná tepelná výrobná kapacita je asi 107 727 MW  
tepelnej energie. S rastúcim záujmom, ako aj pozornosťou venovanou teplárenstvu  
a dekarbonizácii energetického sektora, nie je možno prekvapujúce, že sa očakáva, že sektor  
geotermálneho priemyslu zažije exponenciálny rast.  
Na priame použitie možno použiť geotermálne kvapaliny v rozsahu nízkych až stredných  
teplôt 20 – 120 °C. Nízko až strednoteplotné geotermálne zdroje sa už celé veky využívajú,  
najmä na kúpanie a na vykurovanie priestorov, poľnohospodárske využitie, ako aj na  
chladenie. Zásadný rozdiel je v tom, či sa používa vodný geotermálny rezervoár alebo  
potrubia/vrty na vedenie podpovrchového tepla a vyššie uvedené použitie buď priamo ako  
teplo, alebo prostredníctvom tepelných čerpadiel.  
Tabuľka č. 4: Výrobná kapacita z konca roka 2019 – priame použitie bez tepelných čerpadiel  
#
1
2
3
4
5
Krajina  
Čína  
Turecko  
Japonsko  
Island  
MW  
14 160  
3 480  
2 407  
2 368  
952  
Maďarsko  
Iné krajiny  
Geotermálne tepelné čerpadlá  
Vykurovanie, vetranie a klimatizácia – tepelné čerpadlá sú zariadenia, ktoré slúžia na  
vykurovanie, ale aj na chladenie budov prenosom tepelnej energie z podpovrchu. Čím vyššia  
je teplota v zemi, tým menej elektriny je potrebných na zvyšovanie teploty na vykurovanie.  
Tepelné čerpadlá so zemným zdrojom  
Tepelné čerpadlá zem-voda (tiež označované ako geotermálne tepelné čerpadlo)  
prenášajú teplo do alebo z podpovrchu, čím využívajú konštantnú teplotu zeme počas ročných  
období. Tepelné čerpadlo ako také je napojené na zostavu geotermálnej výmeny. Všetky majú  
spoločné to, že chladivo je vedené cez tie potrubia, ktoré slúžia na prenos tepla nazbieraného  
z podpovrchu do tepelného čerpadla. V zimnom období môže tepelné čerpadlo využiť  
odobratú tepelnú energiu na vykurovanie budovy (alebo budov vo väčších priestoroch), alebo  
v lete na chladenie budovy.  
27 Medzinárodná geotermálna asociácia (IGA) definuje priame geotermálne využitie ako využívanie energie zeme  
(geotermálne teplo) priamo ako teplo namiesto nepriameho využitia tepla na výrobu energie. V geotermálnej literatúre je  
priame využitie geotermálnej energie definované ako využívanie geotermálnych „zdrojov“ pomocou tepelnej energie alebo  
tekutiny z geotermálnych zdrojov bez zásahu nejakého média, na rozdiel od jej premeny na iné formy energie, ako je elektrická  
energia.  
26  
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Kúrenie  
Priame využitie geotermálnej energie na účely vykurovania je najväčšou formou využitia  
geotermálnej energie:  
.
rekreačné účely – kúpanie a horúce pramene ako sú Onsens v Japonsku alebo termálne  
kúpele siahajúce až do rímskych čias, ale dnes vyhrievanie bazénov a kúpeľov po  
celom svete,  
.
vykurovanie priestorov, napr. v systémoch diaľkového vykurovania. Najväčšie  
systémy diaľkového vykurovania pre geotermálnu energiu možno nájsť  
v Reykjavíku/Island, Paríž/Francúzsko a v neuveriteľnom náraste geotermálneho  
diaľkového vykurovania v Číne. V Európe vidíme rastúci záujem o využitie  
geotermálnej energie na dekarbonizáciu trhu s vykurovaním (a chladením – mestá ako  
Mníchov alebo Helsinki),  
.
vykurovanie skleníkov, ktoré sa stávajú čoraz dôležitejším prvkom v udržateľnom  
poľnohospodárstve a potravinárstve (napr. Holandsko s veľkým a prosperujúcim  
sektorom záhradníctva, kde prevádzkovatelia hľadali spôsoby, ako nahradiť zemný  
plyn pre svoje potreby vykurovania, a začali skúmať geotermálnu energiu; alebo  
podobne Grécko, Island, Turecko, USA).  
Chladenie  
Geotermálne teplo sa dá použiť aj na chladenie. Pomocou procesu nazývaného absorpcia  
sa teplo z geotermálneho zdroja využíva ako hnacia energia v tepelnom čerpadle, ktoré potom  
zabezpečuje chladenie budov alebo dokonca prostredníctvom systémov diaľkového chladenia  
(napr. Masdar City v Spojených arabských emirátoch, kde boli vyvŕtané hlboké geotermálne vrty  
na extrakciu tepla, ktoré sa má použiť v systémoch diaľkového chladenia). Tepelné čerpadlá  
zem-voda zároveň dokážu získavať tepelnú energiu aj pri nižších teplotách, aby sa mohla  
použiť priamo na chladenie a väčšie a menšie systémy možno nájsť po celom svete.  
Priemyselné využitie geotermálnej energie  
Výroba elektriny je bežným „priemyselným“ využitím geotermálnej energie, ale ako je  
uvedené vyššie, existuje veľa možností priemyselného využitia na činnosti vyžadujúce  
geotermálnu energiu nižšej až strednej teploty. Príkladmi sú spracovateľské vykurovanie,  
klimatizácia a vykurovanie priemyselných priestorov, spracovanie potravín, dehydratácia potravín  
a rýb, spracovanie buničiny a papiera, pranie a farbenie textílií, chemická výroba a mnohé ďalšie.  
Potravinárstvo  
Existuje veľké množstvo ďalších skvelých príkladov využití geotermálnej energie, napr.  
pre potravinársky a nápojový priemysel. V Anglicku, sa v rámci jedného z geotermálnych  
komplexov sa geotermálna energia využíva na výrobu a dozrievanie rumu. Pomocou tepla sa  
nasimuluje tropické prostredie Karibiku, ktoré je potrebné na správne dozretie rumu. Kapacita  
je 3 600 sudov a rum v nich bude aj vďaka geotermálnemu teplu dozrievať päť až desať rokov.  
V Japonsku zase energiu zo zeme využívajú pri výrobe whiskey a jej destilácii. Teplota  
miestneho zdroja je 59,5 stupňa a následne je zohrievaná na 80 stupňov potrebných pre  
destiláciu. Pre dohrievanie slúži bioplyn, ale vďaka geotermálnemu zdroju sa znižujú výrobné  
27  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
náklady a znižuje uhlíková stopa výroby. Distilérka v meste Nagata plánuje produkciu 16-tisíc  
fliaš mesačne, pričom väčšina bude smerovať na export do USA a Európy.  
Vo svete sa geotermálna voda po ochladení používa aj na udržiavanie stabilnej teploty v  
rybníkoch pri chove rýb. Jedným z najväčších producentov je Island, kde sa nachádza 70  
rybích fariem a z nich 15 až 20 využíva geoterm. Celková produkcia v roku 2018 dosiahla 19-  
tisíc ton rýb. Obrovský projekt rybej farmy ohlásila v roku 2021 spoločnosť Samherji fiskeldi.  
Spolu s energetickou firmou HS Orka, ktorá prevádzkuje geotermálnu elektráreň v Reykjanes,  
majú plán vybudovať komplex s produkciou 40-tisíc ton lososov ročne.  
Geotermálna energia sa dnes využíva na výrobu soli, pasterizáciu mlieka, výrobu  
sušeného mlieka, produkciu rias/spiruliny, produkciu zeleniny v skleníkoch, dehydratáciu  
rýb, varenie piva, výrobu likéru, výrobu kaviáru, chov rýb, výrobu kože produkty  
starostlivosti a mnoho ďalšieho.  
3.3 Stredná Európa – plytká geotermia a Poľsko 2050  
Plytká geotermálna energia predstavuje stále viac využívanú, energeticky nezávislú  
a čistú technológiu na zabezpečenie účinného vykurovania a chladenia nielen na Slovensku,  
ale aj v celej Európe. Tento zdroj energie je ľahšie dostupný a prispieva tak  
k decentralizovanému zásobovaniu teplom a chladom. V strednej Európe je teplota hornín  
v hĺbke 20 metrov pod povrchom obyčajne okolo 10 °C, pričom s rastúcou hĺbkou každých  
ďalších 100 metrov zvyšuje teplotu približne o 3 °C. Čo sa týka energetického potenciálu  
28  
a oblastí, uvedené zobrazuje Obrázok č. 10.  
29  
Obrázok č. 10: Potenciál plytkej geotermálnej energie  
Plytká geotermálna  
energia  
29 Viac dokumentácie k technickým požiadavkám a potenciálu tohto typu geotermálnej energie možno nájsť na:  
28  
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Vzhľadom na geotermálne zdroje vláda v Poľsku v posledných rokoch vynaložila značné  
výdavky, aby identifikovala potenciál geotermálnych zdrojov najmä pre mestá, ktoré by ich  
mohli využívať primárne na vykurovanie.  
Ministerstvo klímy a životného prostredia Poľskej republiky v máji 2022 vypracovalo  
Viacročný program rozvoja využívania geotermálnych zdrojov. Ide o mapu rozvoja  
geotermálnej energie v krajine do roku 2040, s perspektívou do roku 2050. Dokument  
pozostáva z deviatich bodov, zohľadňujúcich potenciál plytkej, nízko-, stredno-  
a vysokoteplotnej geotermálnej energie, skladovanie energie, minimalizáciu investičného  
rizika a navrhované legislatívne zmeny. Zahŕňa aj otázky súvisiace s financovaním  
a koordináciou úloh. Mapa je postavená na troch základných pilieroch: výskum, realizácia  
30  
a realizácia pilotných inštalácií a implementácií, ako aj vzdelávanie a propagácia. Náklady  
na implementáciu programu do roku 2050 sa odhadujú na viac ako 10 miliárd Eur. Okrem  
podpory geotermálneho vykurovania však Poľsko ráta s využitím geotermálnej energie aj na  
výrobu elektrickej energie. Národný fond pre ochranu životného prostredia a vodné  
hospodárstvo Poľska vyhlásil v jeseni 2022 výzvu na predloženie návrhov na  
31  
spolufinancovanie hlbinných geotermálnych projektov.  
3.4 Island  
Island je priekopníkom vo využívaní geotermálnej energie na vykurovanie priestorov.  
Výroba elektriny pomocou geotermálnej energie sa v posledných rokoch výrazne zvýšila.  
Geotermálne elektrárne v súčasnosti vyrábajú 30 % celkovej produkcie elektriny.  
V priebehu 20. storočia sa Island zmenil z jednej z najchudobnejších krajín Európy, ktorá  
bola energeticky závislá od rašeliny a dovážaného uhlia, na krajinu s vysokou životnou  
úrovňou, kde prakticky všetka stacionárna energia pochádza z obnoviteľných zdrojov. V roku  
2014 približne 85 % primárnej energie na Islande pochádzalo z domácich obnoviteľných  
32  
zdrojov. Geotermálne zdroje predstavujú 66 % spotreby primárnej energie Islandu.  
Komerčná výroba elektrickej energie z geotermálnych zdrojov prebieha na Islande už pol  
storočia, ale obyvatelia využívajú toto podzemné teplo už od útleho osídlenia – využívajú ho  
na kúpanie, varenie, vykurovanie priestorov a poľnohospodárske účely. Elektrinu je možné  
vyrábať spracovaním horúcej vody a pary, ktorá sa vynára spod zemského povrchu, a krajina  
vybudovala niekoľko geotermálnych elektrární na využitie tohto bohatého zdroja. Podľa  
vládnych údajov je od roku 2018 celková kapacita geotermálnej energie na výrobu elektriny  
33  
na Islande 755 megawattov (MW).  
32 National Energy Authority: Geothermal. Dostupné na: https://nea.is/geothermal/  
29  
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Obrázok č. 11: Geotermálna mapa Islandu  
Vysokoteplotné polia vo  
vnútri aktívnej sopečnej  
zóny sú zobrazené ako  
červené body; horúce  
a teplé pramene ako žlté  
body.  
Výroba elektriny – nepriame využitie:  
Spoločnosť NS Energy profiluje 6 hlavných geotermálnych elektrární, ktoré v súčasnosti  
34  
fungujú na Islande :  
.
Hellisheiði – 303MW  
Hellisheiði je ôsma najväčšia geotermálna elektráreň na svete a najväčšia na Islande  
s výrobnou kapacitou 303 MW. Nachádza sa na juhozápade, v blízkosti hlavného mesta  
Reykjavík, a zachytáva geotermálnu energiu zo sopečného pohoria Hengill. Výroba elektriny  
sa začala v roku 2006 a bola vyrobená pomocou dvoch turbín s výkonom 45 MW. V rokoch  
2007 až 2011 pribudlo ďalších päť turbín. Okrem jednej, ktorou je nízkotlaková turbína Toshiba  
s výkonom 33 MW, sa elektrina vyrába spoločnosťou Mitsubishi a má kapacitu 45 MW.  
Zariadenie Hellisheiði tiež poskytuje tepelnú energiu na zásobovanie diaľkového vykurovania  
v Reykjavíku – s inštalovaným vykurovacím výkonom 133 MW – ako aj elektrinu susedným  
hliníkovým rafinériám. Vlastní a prevádzkuje ju Orka Náttúrunnar, alebo ON Power – dcérska  
spoločnosť Orkuveita Reykjavíkur, ktorá je väčšinovým vlastníkom mesta Reykjavík.  
.
Nesjavellir 120MW  
Druhá najväčšia islandská geotermálna elektráreň Nesjavellir sa tiež nachádza v sopečnej  
oblasti Hengill, východne od Reykjavíku. Tepláreň a elektráreň s kombinovaným cyklom má  
kapacitu na výrobu elektriny 120 MW a rovnako ako Hellisheiði ju vlastní a prevádzkuje  
spoločnosť ON Power. Má inštalovaný vykurovací výkon 300 MW a dodáva teplú vodu na  
obsluhu siete diaľkového vykurovania hlavného mesta. Plány na získavanie geotermálnej  
energie z Nesjavelliru sa začali v roku 1947, hoci výstavba bola odložená až na rok 1987  
a elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1990. Zariadenie pozostáva z 25 vrtov na ťažbu  
geotermálnych kvapalín s hĺbkou od 1 000 do 2 200 metrov a bolo vyvinuté v troch fázach.  
Konečná turbínová jednotka s výkonom 30 MW bola uvedená do prevádzky v roku 2005.  
34 Tamtiež.  
30  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
.
Reykjanes 100MW  
Geotermálna elektráreň Reykjanes, známa aj ako Reykjanesvirkjun, uvedená do  
prevádzky v roku 2006, sa nachádza na juhozápadnom cípe Islandu. S inštalovaným výkonom  
100 MW na výrobu elektriny sa skladá z dvoch 50 MW turbín, ktoré nasávajú paru a soľanku  
zo zásobníka 290 °C – 320 °C – jedného z najhorúcejších geotermálnych polí v prevádzke.  
Vlastní a prevádzkuje ju spoločnosť HS Orka, dcérska spoločnosť kanadskej spoločnosti  
Alterra Power. Reykjanes je otvorená pre verejnosť a ponúka návštevy výstavy Elektrárne  
Zem, ktorá prezentuje, ako sa geotermálna energia využíva na dodávku vykurovacích  
a elektrických služieb obyvateľom Islandu.  
.
Theistareykir 90MW  
Elektráreň Theistareykir sa nachádza na severovýchode Islandu a má výrobnú kapacitu  
90 MW – odvodenú od dvoch turbín s výkonom 45 MW. Výstavba prvej etapy zariadenia,  
ktorá pozostáva z jedinej turbíny, sa začala v roku 2015 a bola uvedená do prevádzky v roku  
2017, pričom druhá jednotka bola nainštalovaná v nasledujúcom roku. Islandská štátna  
energetická spoločnosť Landsvirkjun vlastní a prevádzkuje Theistareykir, čo je prvá  
geotermálna elektráreň, ktorú organizácia postavila od začiatku do konca. V roku 2019 získal  
podnik ocenenie Global Project Excellence Award od Medzinárodnej asociácie pre riadenie  
projektov (IPMA).  
.
Svartsengi 75MW  
Geotermálna elektráreň Svartsengi (alebo "čierna lúka") sa nachádza na geotermálnom  
poli Svartsengi a je vzdialená asi 4 km severne od rybárskeho mesta Grindavík a 45 km od  
hlavného mesta Reykjavík. Výstavbu začala v roku 1976 spoločnosť HS Orka a bola to prvá  
geotermálna elektráreň na svete, ktorá kombinovala výrobu elektriny a teplej vody na použitie  
pri vykurovaní domácností – dodávala tepelnú energiu do viac ako 21 000 domácností pozdĺž  
polostrova Reykjanes. Bola postavená v šiestich fázach, z ktorých každá zahŕňala inštaláciu  
novej elektrárne – šiesta fáza bola dokončená v roku 2008. Má kapacitu 190MW v tepelnej  
energii a 75MW v elektrickej energii. Svartsengi je tiež pozoruhodný servisom neďalekého  
kúpeľného zariadenia Blue Lagoon – najobľúbenejšieho islandského kúpeľného strediska.  
.
Krafla 60MW  
Geotermálna elektráreň Krafla sa nachádza v blízkosti sopky Krafla a jazera Mývatn, na  
severovýchode Islandu. Má inštalovaný výkon 60 MW, ktorý pozostáva z dvoch turbínových  
jednotiek s výkonom 30 MW. Bola uvedená do prevádzky začiatkom roku 1977 a v tom čase  
ju vlastnila islandská vláda – a neskôr ju v roku 1985 kúpila štátom podporovaná spoločnosť  
Landsvirkjun. Sopečná činnosť v regióne narušila stavebné práce, čo viedlo k výstavbe  
zariadenia v dvoch fázach, pričom inštalácia druhej turbíny sa začala v roku 1997. Dva 30MW  
bloky spoločnosti Krafla sú vybavené turbínami s dvojitým tlakovým vstupom a dvojitým  
prietokom. Vysokotlaková a nízkotlaková para z 18 vrtov poháňa zariadenie.  
Výroba tepla – priame využitie  
.
rekreačné účely: na Islande funguje približne 169 stredísk rekreačného kúpania,  
z ktorých 138 využíva geotermálne teplo, nepočítajúc prírodné horúce pramene ani  
Modrú lagúnu, prírodné kúpele Mývatn, prírodné kúpele Fontana a geotermálne  
vyhrievanú pláž Nauthólsvík;  
31  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
.
.
vykurovanie domácností: asi 9 z 10 domácností vykurovaných geotermálnou energiou;  
chov rýb: losos je najdôležitejším druhom, ktorý predstavuje asi 70 % produkcie, ale  
zvýšil sa aj počet sivoňov severných a pstruhov. Sľubné sú pokusy s halibutom  
a treskou. Geotermálna voda, bežne pri 20-50 °C, sa používa na ohrev sladkej vody vo  
výmenníkoch tepla, typicky od 5 do 12 °C;  
.
.
skleníky: skleníková produkcia je rozdelená medzi rôzne druhy zeleniny (paradajky,  
uhorky, paprika atď.) a kvetov pre domáci trh (ruže, črepníkové rastliny atď.);  
tepelné čerpadlá: prijatá legislatíva, ktorá umožňuje užívateľom dotovaného  
elektrického vykurovania získať príspevok na zlepšenie alebo prestavbu svojho  
vykurovacieho systému. Príspevok zodpovedá dotáciám počas 8 rokov;  
priemyselné využitie a potravinárstvo:  
.
-
sušenie rýb: niekoľko desaťročí sa Island orientuje na vnútorné sušenie  
solených rýb, hláv tresky, malých rýb, populácií a iných produktov, len ročný  
export sušených hláv tresky je asi 15 000 ton;  
-
výrobca morských rias Thorverk sídliaci v Reykhólare na západnom Islande  
využíva geotermálne teplo priamo pri výrobe. Spoločnosť zbiera morské riasy  
nájdené vo vodách Breidafjördur na severozápade Islandu pomocou špeciálne  
navrhnutých kombajnov. Po vylodení sa morské riasy nasekajú a sušia na  
pásovej sušičke, ktorá využíva veľké množstvo čistého, suchého vzduchu  
ohriateho na 85 °C geotermálnou vodou vo výmenníkoch tepla. Zariadenie je  
v prevádzke od roku 1976;  
-
-
od roku 1986 zariadenie v Hædarendi v Grímsnes na južnom Islande vyrába  
komerčne kvapalný oxid uhličitý (CO2) z geotermálnej tekutiny. Teplota  
geotermálneho poľa Hædarendi je stredná (160 °C) a obsah plynu v kvapaline  
veľmi vysoký (1,4 % hmotnosti). Zariadenie spotrebuje približne 6 l/s tekutín  
a ročne vyprodukuje približne 2 000 ton. Produkt sa používa v skleníkoch, na  
výrobu sýtených nápojov a v iných potravinárskych odvetviach.  
okrem toho je sušenie krmiva pre domáce zvieratá na Islande novým a rastúcim  
odvetvím s ročnou produkciou okolo 500 ton.  
-
-
-
-
protektorovanie automobilových pneumatík a  
pranie vlny v Hveragerdi,  
vytvrdzovanie cementových blokov v Mývatn a  
pečenie chleba pomocou pary...  
.
topenie snehu a ľadu: geotermálna voda z vykurovania s teplotou približne 35 °C a bežne  
sa používa na odmrazovanie chodníkov a parkovacích miest. V centre Reykjavíku bol  
nainštalovaný systém na topenie snehu pod chodníkmi a ulicami.  
32  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
Použité zdroje  
8. Pwenergy: Geotermálna energia. Dostupné na: https://pwenergy.sk/geotermalna-energia  
14. Energia zo zeme: Lítium do áut či batérií sa ťaží neekologicky. Prelom môže priniesť  
33  
 
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
21. National Energy Authority: Geothermal. Dostupné na: https://nea.is/geothermal/  
23. PWenergy: Geotermálna energia. Dostupné na: https://pwenergy.sk/geotermalna-energia/  
25. UNECE. Dostupné na: https://unece.org/  
34. Ovozela. Dostupné na: https://www.ovozela.sk/farmy  
36. Oremusfarm. Dostupné na: https://oremusfarm.sk/o-nas/  
34  
Informácia: Využívanie geotermálnej energie  
35