1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Obmedzenie platieb v hotovosti bolo zavedené 1. januára 2013 zákonom č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti na základe schváleného Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vymedzil podrobný harmonogram postupných krokov na prijatie účinných opatrení proti daňovým podvodom a únikom, stanovila sa zodpovednosť za ich plnenie s cieľom zabezpečiť vytvorenie nevyhnutných podmienok pre kreovanie stabilného, transparentného a spravodlivého ekonomického prostredia.
Snahou zákona o obmedzení platieb v hotovosti je, aby sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, „kreatívnemu účtovníctvu“ na konci účtovného/zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Prijatím tohto zákona získali daňové úrady lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie vedia koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie.
Z dôvodu sprehľadnenia vzťahov medzi fyzickými osobami navzájom a medzi podnikateľmi a fyzickými osobami nepodnikateľmi sa do okruhu osôb, na ktoré sa zákon o obmedzení platieb v hotovosti vzťahuje, zahŕňajú jednak podnikatelia (právnické osoby a fyzické osoby) a zároveň aj fyzické osoby nepodnikatelia. Dôvodom bolo napríklad stransparentnenie príjmov plynúcich z prenájmu medzi fyzickými osobami alebo pri uľahčení dokazovania napríklad na súde pri problémoch s uznaním pôžičiek medzi fyzickými osobami.
Na základe existujúcej legislatívy, poznatkov daňovej správy a poznatkov z niektorých členských štátov EÚ sa dá predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti, či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe úlohy, ktorá vyplynula z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 8 z 12. januára 2022 k Akčnému plánu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia s výhľadom do roku 2024, vypracovalo analýzu týkajúcu sa prehodnotenia limitov, existujúcich výnimiek a ukladania sankcií podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. V tejto súvislosti Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripravilo dotazník, ktorý zaslalo všetkým ministerstvám, Národnej banke Slovenska a Finančnému riaditeľstvu SR, v ktorom požiadalo o zhodnotenie výnimiek podľa § 8 (ktoré výnimky sa pokladajú za nevyhnutné, ktoré je možné vypustiť, ďalšie návrhy zmien výnimiek), ukladanie sankcií podľa § 9 a 10 (návrhy na sprísnenie sankcií) a prehodnotenie limitov podľa § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Na základe odpovedí Ministerstvo financií Slovenskej republiky navrhuje zmeny v zákone č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.
Hlavným cieľom tohto návrhu je zúžiť výnimku v § 8 písm. h) zákona o obmedzení platieb v hotovosti, podľa ktorej v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie sa na platby v hotovosti nevzťahuje zákaz podľa § 4. V praxi to znamená, že už vyhlásenie mimoriadnej situácie v krajine vylúči uplatňovanie tohto zákona, a teda aj zákazu platby v hotovosti plošne. Táto výnimka v podobe, v akej je dnes, sa javí ako nadmieru benevolentná a je v rozpore s cieľom zákona o obmedzení platieb v hotovosti.
2
Súčasný stav uplatňovania výnimky zo zákazu obmedzenia platieb v hotovosti z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie spôsobuje:
•podporu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a znemožnenie zisťovania (§ 14) a ohlasovania (§ 17) neobvyklých obchodných operácií v zmysle zákona 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
•znemožnenie náležitého zistenia skutkového stavu orgánmi finančnej správy (tak colnými, ako aj daňovými),
•znemožnenie prehľadu / kontroly finančných tokov (šedá ekonomika) a sekundárna podpora protiprávnych konaní na to nadväzujúcich (financovanie terorizmu).
Zistiteľnosť objemu príjmov, resp. odplatnosti zdaniteľných obchodov realizovaných daňovými subjektmi patrí k základným pilierom úloh finančnej správy pri ochrane záujmov štátu. Tok hotovostných prostriedkov, ktorý nie je zaznamenaný ani v systéme e-kasa, nepodlieha zaznamenávaniu preukázateľným a hodnoverným spôsobom nezávislým subjektom, a preto nie sú k dispozícii žiadne podklady umožňujúce zistenie reálnych zdaniteľných príjmov a identifikáciu zdaniteľných obchodov pre účely dane z pridanej hodnoty, kde je podstatnou náležitosťou odplatnosť transakcie, čo na jednej strane umožňuje nezahrnutie takýchto transakcií do základu dane alebo odpočítanie dane aj z transakcie, ktorá reálne nebola uskutočnená, pričom sa deklaruje jej hotovostný charakter voči subjektom, u ktorých to nie je možné porovnať a zistiť miesto daňového úniku. Dodatočné zisťovanie všetkých hotovostných tokov u všetkých prepojených daňových subjektov nie je možné, čo podporuje zneužívajúce konania prostredníctvom rôzne prepojených transakcií s vysoko rizikovými daňovými subjektmi. To umožňuje dosahovanie neoprávnenej výhody spočívajúcej v neoprávnenom znižovaní základu dane.
Keďže vyhlásenie mimoriadnej situácie v marci 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky, ktorá trvá aj naďalej, nespôsobilo a nespôsobuje obmedzenie občanov a podnikateľov v bezhotovostnom platobnom styku, je dôležité urýchlene vypustiť uplatňovanie tejto výnimky pri mimoriadnej situácii s cieľom zabrániť daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Účelom zriadenia Centrálneho registra účtov je zefektívniť predchádzanie, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti a predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Vychádza z transpozície čl. 32a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ, ako aj transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1153, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV, ktorá bola vykonaná prijatím zákona č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov. Reflektuje tiež odporúčania výboru Rady Európy MONEYVAL vyplývajúce z jeho piatej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Centrálny register účtov bol zriadený prijatím zákona č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov. Jeho uvedenie do prevádzky je procesom nezávislým od transpozície európskych smerníc. Je na rozhodnutí Slovenskej republiky, ako a kedy uvedie Centrálny register účtov do prevádzky a okrem časového hľadiska by pri tomto procese mali byť posudzované najmä
3
otázky efektivity pripravovaného riešenia a ochrany v ňom obsiahnutých údajov. Príprava spustenia Centrálneho registra účtov do prevádzky je v tomto ohľade náročný a unikátny proces. Zasahuje do neho množstvo subjektov. Prioritou Ministerstva financií Slovenskej republiky je nastavenie Centrálneho registra účtov ako efektívneho nástroja na vyhľadávanie informácií potrebných na potláčanie trestnej činnosti, pričom je potrebné dosiahnuť vysoké štandardy bezpečnosti pri prístupe do registra a komunikácii registra so subjektmi zasielajúcimi údaje a prijímajúcimi údaje z neho. Tento proces má za cieľ nielen zefektívnenie predchádzania, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov, ale najmä ochranu bankového tajomstva fyzických osôb a právnických osôb. Potrebné nastavenie Centrálneho registra účtov tak, aby dosahoval uvedené požiadavky, je časovo náročné a vyžaduje si dlhší čas, ako bolo pri príprave zákona č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov pôvodne zamýšľané. Termín odovzdania Centrálneho registra účtov do prevádzky je potrebné posunúť aj s ohľadom na skutočnosť, že náklady na tvorbu tohto registra majú byť hradené z Plánu obnovy a odolnosti. Nesplnenie zákonom ustanovenej lehoty uvedenia do prevádzky by mohlo spôsobiť ťažkosti pri žiadosti Slovenskej republiky o plnenie nákladov na vznik tohto systému z Plánu obnovy a odolnosti, a tým preniesť náklady na jeho tvorbu na štátny rozpočet. Posunutím termínu uvedenia Centrálneho registra účtov do prevádzky sa predíde možným hospodárskym škodám na štátnom rozpočte.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a nemá vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
4
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti a ktorým sa mení zákon č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh“)
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Na základe úlohy, ktorá vyplynula z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 8 z 12. januára 2022 k Akčnému plánu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia s výhľadom do roku 2024, Ministerstvo financií Slovenskej republiky analyzovalo limity, existujúce výnimky a ukladanie sankcií podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. V súvislosti s touto analýzou Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripravilo dotazník, ktorý zaslalo všetkým ministerstvám, Národnej banke Slovenska a Finančnému riaditeľstvu SR, v ktorom požiadalo o zhodnotenie výnimiek podľa § 8 (ktoré výnimky pokladajú za nevyhnutné, ktoré je možné vypustiť, ďalšie návrhy zmien výnimiek), ukladanie sankcií podľa § 9 a 10 (návrhy na sprísnenie sankcií) a prehodnotenie limitov podľa § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky zároveň pri príprave systému Centrálneho registra účtov vyhodnotilo, že na zabezpečenie dôslednej ochrany bankového tajomstva a efektívneho a bezpečného vyhľadávania informácií potrebných na predchádzanie, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti a predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a zabezpečenie súladu s podmienkami plnenia nákladov na vývoj Centrálneho registra účtov z Plánu obnovy a odolnosti je potrebné posunúť termín uvedenia Centrálneho registra účtov do prevádzky na 1. júla 2023.
Na základe odpovedí, návrhov a poznatkov aplikačnej praxe a potreby posunúť termín na uvedenie Centrálneho registra účtov do prevádzky Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripravilo tento návrh zákona.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Hlavným cieľom návrhu je upraviť výnimku v § 8 písm. h) zákona o obmedzení platieb v hotovosti, podľa ktorej v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie sa na platby v hotovosti nevzťahuje zákaz podľa § 4. V praxi to znamená, že už vyhlásenie mimoriadnej situácie v krajine vylúči uplatňovanie zákona, a teda aj zákazu platby v hotovosti plošne. Táto výnimka v podobe, v akej je dnes, sa javí ako nadmieru benevolentná a je v rozpore s cieľom zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Keďže vyhlásenie mimoriadnej situácie v marci 2020 z dôvodu ochorenia
5
COVID-19 na území Slovenskej republiky, ktorá trvá aj naďalej, nespôsobilo a nespôsobuje obmedzenie občanov a podnikateľov v bezhotovostnom platobnom styku, je dôležité urýchlene vypustiť uplatňovanie tejto výnimky pri mimoriadnej situácii s cieľom zabrániť daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Súčasťou návrhu je aj posun termínu na uvedenie do prevádzky systému Centrálneho registra účtov. Ten vzniká s cieľom predchádzať, odhaľovať, vyšetrovať a stíhať závažnú trestnú činnosť, ako aj predchádzať legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Má umožniť orgánom činnými v trestnom konaní a iným orgánom presadzovania práva efektívne identifikovať vlastníkov účtov. Komplexnosť prípravy v záujme dôslednej ochrany bankového tajomstva a efektívneho a bezpečného vyhľadávania potrebných informácií si vyžadujú predĺženie lehoty na uvedenie Centrálneho registra účtov do prevádzky. Keďže je tento projekt súčasťou Plánu obnovy a odolnosti, je potrebné termín ustanovený zákonom č. 123/2022 Z. z. o Centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmeniť ešte pred koncom roka 2022, aby sa tak predišlo možným komplikáciám pri posudzovaní oprávnenosti plnenia nákladov projektu z Plánu obnovy a odolnosti, a tým vzniku vážnych hospodárskych škôd prenesením nákladov na tvorbu Centrálneho registra účtov na štátny rozpočet.
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Návrh zákona sa týka všetkých osôb na území Slovenskej republiky, avšak nie je možné určiť okruh osôb, ktoré v období mimoriadnej situácie vykonávajú platby v hotovosti nad príslušný limit. Vzhľadom na rozšírené využívanie bezhotovostného platobného styku, ktorého podiel na uskutočnených platbách v hospodárstve sa neustále zvyšuje, očakávame, že vypustenie tejto výnimky pri mimoriadnej situácii sa dotkne hlavne subjektov, ktoré sa snažia o „optimalizáciu“ svojej daňovej povinnosti, napr. vystavením fiktívnych faktúr bez reálneho plnenia. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby buď neprebehnú, alebo sú príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur (fikcia zaplatenia), pričom posledný článok reťazca uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.
Posun termínu na odovzdanie Centrálneho registra účtov do prevádzky sa týka najmä Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré úzko spolupracujú na príprave Centrálneho registra účtov. Subjekty finančného trhu, ktoré do registra budú poskytovať údaje, a orgány verejnej moci, ktoré budú do registra pristupovať, budú dotknuté len rozsahu predĺženia prípravy, a teda umožnenia lepšieho nastavenia interných informačných systémov a systémov prenosu údajov.
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Alternatívne riešenia neboli zvažované.
Ak by nedošlo k vypusteniu mimoriadnej situácie z výnimky v § 8 písm. h) zákona o obmedzení platieb v hotovosti (nulový variant), naďalej by bolo vylúčené uplatňovanie zákona o obmedzení platieb v hotovosti plošne. Takáto situácia je v príkrom rozpore s cieľom zákona o obmedzení platieb v hotovosti, aj vzhľadom na to, že nie sú žiadne obmedzenia vo fungovaní bezhotovostného platobného styku.
Neposunutie termínu na odovzdanie Centrálneho registra účtov do prevádzky bude mať za následok porušenie zákonom stanovenej lehoty, a tým vznik možnej prekážky pri nárokovaní plnenia nákladov na prípravu Centrálneho registra účtov z Plánu obnovy a odolnosti.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
6
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.
Návrh nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Z návrhu analýzy nevyplývajú žiadne termíny a kritériá preskúmania účelnosti predkladaného materiálu.
Presun termínu zabezpečí dostatočný čas na dôslednú prípravu efektívneho a bezpečného systému Centrálneho registra účtov a zároveň minimalizuje možnosť prekážok pri žiadosti o plnenie nákladov na vývoj systému z Plánu obnovy a odolnosti.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☐
Áno
☒
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.
Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).
7
Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
Návrh zákona predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Ide o návrat k normálnemu fungovaniu zákona o obmedzení platieb v hotovosti pred vyhlásením mimoriadnej situácie, kedy všetky subjekty boli povinné vykonávať platby nad limit 5 000 eur, resp. 15 000 eur bezhotovostne. Vyhlásením mimoriadnej situácie v marci 2020, ktorá stále trvá, sa obmedzil zákaz platieb v hotovosti nad príslušný limit. Čo môže navádzať niektoré daňové subjekty k využívaniu hotovosti na napríklad „optimalizovanie“ svojich daňových povinností, uplatňovaniu odpočtov zo zálohových faktúr bez reálneho plnenia a k iným podozrivým operáciám, čo má za následok znižovanie daňových príjmov štátneho rozpočtu.
Keďže nedisponujeme presnými štatistikami reálnych a podvodných platieb nad 5 000 eur, resp. 15 000 eur, nie je v tejto chvíli možné presne vyčísliť výšku predpokladaných vplyvov, preto predkladateľ návrhu zákona nepredkladá podrobnú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Posunutie termínu na uvedenie Centrálneho registra účtov do prevádzky nemá priame vplyvy na rozpočet verejnej správy. Predchádza sa ním však možným negatívnym dopadom na rozpočet verejnej správy v prípade, ak by neuvedenie Centrálneho registra účtov do prevádzky spôsobilo formálne komplikácie pri nároku na úhradu nákladov na jeho vývoj z Plánu obnovy a odolnosti.
11.Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Ing. Anna Bartíková
02/5958 2528, anna.bartikova@mfsr.sk
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
8
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti a ktorým sa mení zákon č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.
9
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Osobitná časť
K čl. I [§ 8 písm. h)]
Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje vypustiť výnimka súvisiaca s vyhlásením mimoriadnej situácie. Zamedzí sa tomu, aby vyhlásenie mimoriadnej situácie v krajine vylúčilo uplatňovanie zákona, a teda aj zákazu platby v hotovosti plošne. Táto výnimka v podobe, v akej je dnes, sa javí ako nadmieru benevolentná a je v rozpore s cieľom zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Keďže vyhlásenie mimoriadnej situácie v marci 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky, ktorá trvá aj naďalej, nespôsobilo a nespôsobuje obmedzenie občanov a podnikateľov v bezhotovostnom platobnom styku, je dôležité vypustiť uplatňovanie tejto výnimky pri mimoriadnej situácii.
K čl. II [§ 11 ods. 1 a § 12]
Z dôvodu komplexnosti prípravy systému Centrálneho registra účtov s cieľom dôsledného nastavenia pripravovaného systému tak, aby na jednej strane zabezpečoval efektívny prístup k údajom o bankových, platobných a majetkových účtoch pre orgány činné v trestnom konaní a iné orgány presadzovania práva a zároveň zabezpečoval najvyššiu úroveň ochrany bankového tajomstva, sa navrhuje predĺženie lehoty na uvedenie Centrálneho registra účtov do prevádzky z 1. januára 2023 do 1. júla 2023. Uvedený posun je potrebný aj z dôvodu, že projekt je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti a posunutie zákonnej lehoty je potrebné na predídenie možným škodám štátneho rozpočtu pri nedodržaní súčasne nastaveného termínu uvedenia Centrálneho registra účtov do prevádzky a tým vzniku formálnych prekážok pri žiadosti o plnenie nákladov na projekt Centrálneho registra účtov z Plánu obnovy a odolnosti.
K čl. III
V súlade s cieľom návrhu obmedziť zneužívanie výnimky a posunúť lehotu na spustenie Centrálneho registra účtov do prevádzky navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia.
V Bratislave dňa 7. decembra 2022.
Eduard Heger v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Igor Matovič v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky