Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
30/2022  
Stále výbory vybraných parlamentov  
zasadajúce neverejne  
Anotácia:  
Predkladaná analýza sa  
zaoberá stálymi výbormi  
parlamentov, pre ktoré sú  
typické neverejné schôdze.  
Analýza približuje  
zriaďovanie týchto výborov,  
ich fungovanie, organizáciu  
a rozhodovanie.  
Vypracovala: JUDr. Helena Latáková, Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
stále výbory, neverejné  
schôdze, fungovanie výborov,  
parlament  
Bratislava  
december 2022  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje použité v materiáli sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Anotácia:  
Predkladaná analýza sa zaoberá stálymi výbormi parlamentov, pre ktoré sú typické neverejné  
schôdze. Analýza približuje zriaďovanie týchto výborov, ich fungovanie, organizáciu  
a rozhodovanie.  
Kľúčové slová:  
stále výbory, neverejné schôdze, fungovanie výborov, parlament  
Standing committees of selected parliaments which meet in closed  
meetings  
Annotation:  
The presented analysis deals with standing committees of parliaments, which typically meet  
in closed meetings. The analysis focuses on the establishment of these committees, their  
functioning, organization and decision-making.  
Keywords:  
standing committees, closed meetings, functioning of committees, parliament  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Obsah  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
1 Úvod  
Výbory sú v parlamentoch zriaďované ako iniciatívne alebo aj kontrolné orgány, ktorých  
primárnou úlohou je zaoberať sa návrhmi zákonov zákonodarného orgánu. Obvykle majú  
stanovenú oblasť vecnej pôsobnosti priamo právnym predpisom (ide o tzv. stále výbory),  
prípadne sa výbory tvoria ad hoc v danom volebnom období priamo príslušným parlamentom.  
Predkladaná analýza sa zaoberá stálymi výbormi parlamentov, ktorých spoločným  
menovateľom sú neverejné schôdze, ak výbor nerozhodne inak. Na Slovensku je prístup opačný,  
zákon NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení  
neskorších predpisov totiž hovorí, že schôdze výborov sú verejné, ak zákon neustanovuje inak.  
Pre Slovensko je typické, že výbory napĺňajú obe funkcie, sú iniciatívne aj kontrolné  
orgány Národnej rady Slovenskej republiky. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať  
návrh zákona. Výbory majú právo zákonodarnej iniciatívy, na svoje schôdze, ktoré sú verejné,  
môžu pozývať členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho  
prokurátora a vyžadovať od nich správy, vysvetlenia a potrebné podklady. Členmi výborov  
môžu byť výlučne poslanci, pričom v priemere má jeden výbor 12 členov a poslanci sú  
1
zaradení najviac do dvoch výborov. Zloženie výborov odráža zastúpenie strán v parlamente.  
Analýza má za cieľ priblížiť, ako fungujú neverejné stále výbory, ktorým oblastiam sa  
venujú, aká je ich organizácia, predsedníctvo a uznášaniaschopnosť, a ako sú tvorené.  
V analýze sme vychádzali predovšetkým z dvoch požiadaviek v rámci siete Európskeho  
2
centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu . Odpovede na požiadavky sme použili ako  
primárny zdroj na spracovanie predkladaného materiálu, pričom na základe predbežného  
prehľadu sme vybrali štáty, ktorých výbory zasadajú na neverejných schôdzach.  
1 Dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/?sid=vybory/kompetencie. Pozri tiež zákon NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.  
5
 
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
2 Stále výbory vybraných parlamentov  
2.1 Dánsko  
Základné informácie  
počet stálych výborov: 27  
obsadenie: pomerné, odráža zloženie parlamentu (na základe  
d’Hondtovej metódy)  
oblasti pôsobnosti: rozdelenie oblastí politiky väčšinou  
odzkadľuje oblasti pôsobnosti ministerstiev  
D’Hondtova metóda v praxi dánskeho parlamentu: poslanci vytvoria dve veľké  
frakcie, hovorovo známe ako „červená“ a „modrá“, a pozície vo výboroch sa potom  
rozdelia medzi tieto dve frakcie. V rámci každej frakcie sú pozície rozdelené medzi strany  
a prípadných nezávislých poslancov podľa politických dohôd. Proces sa uskutočňuje  
písomne. V pléne sa o členstve vo výboroch nehlasuje.  
Členovia a náhradníci  
Väčšina stálych výborov má 29 členov, niektoré menej, napr. Finančný výbor má  
17 členov, Výbor pre poriadok 21 členov. Vzhľadom na počet stálych výborov a členov  
sú prakticky všetci dánski poslanci členmi niekoľkých výborov (v priemere 4 alebo 5 výborov).  
Členovia menších strán môžu byť členmi v 8 až 10 výborov. Členovia sa volia vždy na jeden  
parlamentný rok začiatkom októbra alebo keď sa po voľbách zíde nový parlament.  
Náhradníci nie sú súčasťou výborovej štruktúry (v minulosti mala väčšina výborov  
17 riadnych členov a 12 náhradníkov). Platí, že ak člen výbor opustí, jeho stranícka skupina  
má právo vymenovať nového člena. Toto pravidlo sa používa aj na zastupovanie jedného člena  
za druhého, či už na dlhšie obdobie alebo na rokovanie schôdze jednotlivých výborov,  
alebo aj na konkrétne body programu schôdze.  
3
Organizácia, odbornosť a rozhodovanie  
Postavenie predsedu a podpredsedu  
Každý stály výbor si na začiatku každého parlamentného roka volí predsedu  
a podpredsedu rešpektujúc pomerné rozdelenie síl. Predseda a podpredseda zvyčajne  
zastupujú rôzne frakcie. Predsedovia a podpredsedovia nedostávajú žiadne odmeny ani iné  
výhody nad rámec toho, čo sa vypláca ostatným poslancom.  
3
ECPRD Request No 3456: Standing Committees administration, staff, procedures, documents, structure,  
Dostupné  
po  
prihlásení  
na:  
6
 
 
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Odborná a technická podpora výboru  
Predsedom a podpredsedom pri výkone ich povinností pomáha jeden alebo dvaja  
tajomníci výborov, ktorí musia mať akademický titul z práva, politológie, ekonómie  
alebo podobného odboru, a jeden alebo dvaja asistenti výborov, ktorí majú väčšinou odborné  
vzdelanie v oblasti administratívnych prác. Tajomník výboru radí výboru pri pozmeňujúcich  
a doplňujúcich návrhoch, záverečných správach, ako aj návrhoch zákonov alebo parlamentných  
uzneseniach, ktoré by poslanci mohli chcieť predložiť v pléne. Tajomníci výboru tiež radia  
pri formálnych postupoch parlamentu a zabezpečujú, aby ich výbor dodržiaval.  
V praxi veľkú časť každodenných činností výborov riadi jeden sekretariát, ktorý  
pomáha väčšine stálych výborov. Tvorí ho 45 zamestnancov. Spadajú pod neho  
administratívne úlohy, ako je plánovanie stretnutí, študijných návštev, vypočutí a dialógov s  
externými partnermi a kontaktmi (so sekretariátom ministrov, organizáciami, mimovládnymi  
organizáciami, miestnymi a zahraničnými orgánmi, verejnosťou vo všeobecnosti). Ak výbor  
potrebuje odborne poradiť, tajomník má možnosť konzultovať otázky s inými kolegami, či už  
pracujú na sekretariáte alebo v iných sekciách alebo výboroch. Podstatná je aj pomoc Výboru  
pre parlamentnú kontrolu vlády, ktorý okrem iného pripravuje otázky pre ministrov (napríklad  
týkajúce sa zákonov v ich pôsobnosti) a následne ich odpovede analyzuje. Zamestnanci  
výboru zhromažďujú informácie pre iný výbor, vypracúvajú návrhy oznámení alebo  
stanovísk.  
Parlament má tiež zamestnancov s odbornými znalosťami o rôznych otázkach vrátane  
ekonomiky, medzinárodných vzťahov, EÚ a podobne. Úlohou týchto zamestnancov je  
podporovať prácu výborov, okrem iného pri kontrole vládnych rozhodnutí a prognóz.  
Nepracujú pre konkrétny výbor (väčšinou sa však profilujú: zamestnanci s odbornosťou  
napríklad v EÚ budú prirodzene viac zapojení do činnosti Výboru pre európske záležitosti).  
Sekretariát spolupracuje naprieč rôznymi výbormi, aby si navzájom vymieňali  
poznatky a pomáhali si pri rôznych úlohách; pozostávajú z výborov s prekrývajúcimi sa  
alebo blízkymi oblasťami pôsobnosti. Existujú tu tri riadne tímy, ktoré sú zamerané na:  
blahobyt (zaoberajúce sa vzdelávaním, zdravím, zamestnanosťou atď.);  
hodnoty (zaoberajúce sa kultúrou, financiami, právnou politikou atď.);  
rast (zaoberajúce sa dopravou, podnikaním, energetikou atď.)  
Schôdze  
Zasadnutia sú spravidla neverejné, výbory však môžu otvoriť schôdzu verejnosti.  
Schôdze sú v prípade prítomnosti ministra na rokovaní výboru obvykle verejné (ide o tzv.  
konzultácie s ministrom). Výbory tiež organizujú stretnutia a vypočutia odborníkov, ktoré sú  
vo väčšine prípadov prístupné verejnosti. Verejnosti sú však prístupné len časti týchto  
zasadnutí (napríklad po dokončení konzultácie s ministrom bude schôdza pokračovať ako  
neverejná). Všetci občania, mimovládne organizácie a spoločnosti majú možnosť predstúpiť  
pred výbor, v prípade, ak chcú výboru o prerokovávanej veci poskytnúť informácie.  
Ak sa výbor rozhodne schôdzu otvoriť verejnosti, takmer všetky schôdze alebo ich časti  
sú vysielané naživo alebo aspoň zo záznamu (napríklad prostredníctvom internetovej stránky  
parlamentu www.ft.dk alebo na jeho televíznom kanáli). Neverejné zasadnutia  
7
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
sa nezaznamenávajú; diskusie na schôdzach sú dôverné, a to tak vo vzťahu k poslancom,  
ako aj hosťom a tajomníkom. Informácie o rokovaniach, či sú verejné alebo neverejné, ich téma,  
čas, miesto sú zverejnené na webovej stránke pod jednotlivými výbormi, najneskôr týždeň  
pred konaním schôdze.  
Uznášaniaschopnosť  
Pre uznášaniaschopnosť výboru sa vyžaduje, aby bola prítomná aspoň polovica jeho  
členov.  
Rozhodovanie  
4
Podľa rokovacieho poriadku výbory rozhodujú nadpolovičnou väčšinou . V praxi  
sa rozhodnutia prijímajú len veľmi zriedka prostredníctvom formálneho hlasovania. Väčšina  
rozhodnutí výborov má procedurálny charakter.  
Právomoc  
Výbory nerozhodujú priamo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k legislatíve,  
ale iba predkladajú návrhy na rokovanie parlamentu, ktorý pozmeňujúce a doplňujúce návrhy  
formálnym hlasovaním schváli alebo zamietne.  
Stále výbory sa môžu samostatne zaoberať, a veľmi často to aj robia, problematickými  
témami z vlastnej iniciatívy bez toho, aby im boli predložené nejaké konkrétne návrhy (ide  
napríklad o tú časť ich práce, pri ktorej výbory bežne kladú otázky ministrom a vedú diskusiu  
počas konzultácie alebo prizvania odborníkov, prípadne iných osôb, ak majú záujem  
o odborný názor alebo bližšie oboznámenie sa s problematikou).  
Výbory nemajú formálne zákonné právomoci vynucovať si dôkazy. Napríklad, keď  
ministri odpovedajú na otázky výboru, musia to robiť pravdivým a nezavádzajúcim  
spôsobom. Ak výbor zistí, že minister postupoval nesprávne alebo nezákonne, môže navrhnúť  
na rokovanie parlamentu vyslovenie jeho nedôvery. Oveľa častejšie však výbor zverejní  
formálne pokarhanie v stručne formulovanej správe. Takéto pokarhanie pre ministra hanbou  
a zvyčajne si získa určitú pozornosť verejnosti, no nemá žiadne právne dôsledky.  
8
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
2.2 Estónsko  
Základné informácie  
počet stálych výborov: 11  
obsadenie: pomerné, odráža zloženie parlamentu, Riigikogu  
určuje počet členov v každom výbore a rozdeľuje miesta  
medzi frakcie, ktoré musia byť úmerné ich veľkosti. De facto  
sa rozhoduje v spolupráci s frakciami.  
oblasti pôsobnosti: podľa zavedenej praxe; veľmi voľne  
odrážajú oblasti politiky ministerstiev (zoznam stálych  
výborov Riigikogu sa dlho nemenil, zatiaľ čo zoznam  
ministerstiev a ich oblastí zodpovednosti sa pomerne často  
reformoval). Niektoré výbory spolupracujú  
s
viacerými  
ministerstvami a naopak, napr. výbor pre kultúru spolupracuje  
s ministerstvom kultúry a ministerstvom školstva a výskumu  
a ministerstvo spravodlivosti spolupracuje s ústavným výborom  
a výborom pre právne záležitosti.  
Členovia a náhradníci  
Výbory majú od 9 do 11 členov (jediný Výbor pre záležitosti Európskej únie má  
17 členov). Každý člen parlamentu je členom jedného stáleho výboru (výnimkou je  
Výbor pre záležitosti Európskej únie, ktorý zahŕňa členov všetkých ostatných stálych výborov)  
a sú vymenovaní po prvej schôdzi nového parlamentu na celé volebné obdobie (voľby  
do výborov ako takých neexistujú, frakcie samy rozhodujú, kto bude v ktorom výbore).  
Predseda a podpredsedovia Riigikogu nesmú byť členmi žiadneho stáleho výboru (okrem  
Výboru pre záležitosti Európskej únie) ani byť v nich náhradníkmi.  
Náhradníci nie sú stáli (ani volení); člen frakcie môže vystúpiť na schôdzi výboru  
ako náhradník, ak sa jej riadny člen z danej frakcie nezúčastňuje.  
Organizácia, odbornosť a rozhodovanie  
Predseda a podpredseda  
Prvé zasadnutie výboru zvolá predseda Riigikogu do troch pracovných dní za  
predpokladu schválenia zloženia výboru, pričom až do zvolenia predsedu a podpredsedu  
5
výboru vedie výbor najstarší prítomný člen. Výbory si volia svojho predsedu a podpredsedu  
na prvom zasadnutí výboru na celé volebné obdobie (4 roky) spomedzi seba tajným  
5 Zákon o rokovacom poriadku Riigikogu. Dostupné na: https://www.riigiteataja.ee/akt/107032019002  
9
 
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
hlasovaním. Je zvykom, že pozícia predsedu patrí koalícii a pozícia podpredsedu opozícii.  
Frakcie si rozdeľujú pozície predsedov a podpredsedov vo výboroch vzájomnou dohodou.  
Plat predsedu a podpredsedu výboru je o niečo vyšší ako bežný plat poslancov.  
Ich úlohou je zastupovať výbor a organizovať jeho prácu, napríklad predkladať návrh  
programu a predsedať rokovaniam výboru a rozhodovať o tom, kto bude pozvaný na diskusiu  
o bodoch programu.  
Odborná a technická podpora výboru  
Sekretariát výboru pri práci výboru pomáha a radí. Hlavnou úlohou štátnych  
zamestnancov pracujúcich vo výboroch je radiť výboru, a tiež pomáhať poslancom pri práci  
s návrhmi právnych predpisov, návrhmi zmien a doplnení zákonov. Pre každý návrh sa určí  
zodpovedný poradca (spomedzi zamestnancov sekretariátu výboru). Sekretariát eviduje  
dokumenty, zodpovedá za korešpondenciu výboru, robí zápisnice zo zasadnutí, zabezpečuje  
technickú podporu a služby potrebné pre prácu výborov.  
Vo Výbore pre záležitosti Európskej únie boli úlohy rozdelené medzi zamestnancov podľa  
oblastí politiky Európskej únie s cieľom umožniť lepšiu prípravu dokumentov pre výbor.  
Funkcionári sekretariátu/tajomníci sa tiež zúčastňujú ako pozorovatelia na týždenných  
zasadnutiach Koordinačnej rady Európskej únie. Spravodajcovia sú určení ad hoc. Tajomníci  
zamestnanci kancelára Riigikogu.  
Schôdze  
Schôdze stálych výborov sa konajú podľa pracovného harmonogramu Riigikogu  
a zo zasadnutí sa vyhotovujú zápisnice. Schôdze sú neverejné, aby sa umožnila otvorená  
diskusia a aby sa uľahčilo dosiahnutie dohody. Výbor môže rozhodnúť o vyhlásení schôdze  
za verejnú, ak zaň hlasuje viac ako polovica členov výboru. Počas verejných schôdzí sa obvykle  
6
venuje výbor vypočutiu názorov záujmových skupín a odborníkov z danej oblasti.  
Uznášaniaschopnosť  
Na riadnom zasadnutí je výbor schopný rozhodovať, ak je prítomná aspoň tretina  
výboru. Na mimoriadnom zasadnutí má výbor rozhodovaciu právomoc, ak je prítomná  
nadpolovičná väčšina členov výboru vrátane predsedu alebo podpredsedu výboru.  
Rozhodovanie  
Výbor prijíma rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov. Rozhodovať môžu  
členovia i konsenzom, ak žiadny z nich nepožiada o hlasovanie. Rozhodovanie na základe  
konsenzu je bežnou praxou (často sa však používa aj hlasovanie).  
Právomoc  
10  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Právomoc výborov je stanovená v Rokovacom poriadku a v zákone o vnútorných  
pravidlách Riigikogu. Stály výbor môže:  
1) požadovať od vlády, výkonných orgánov a vládnych inštitúcií predloženie  
informácií potrebných na výkon jeho funkcií;  
2) požadovať od člena vlády účasť na rokovaní výboru o veciach, ktoré patria do jeho  
pôsobnosti;  
3) pozývať úradníkov a iné osoby, aby sa zúčastnili na schôdzi výboru s cieľom výbor  
informovať a poradiť mu v ďalšej činnosti.  
Výbory konajú aj samostatne. Môžu napríklad iniciovať návrhy zákonov a rezolúcií,  
iniciovať referendum s cieľom prijať návrh zákona alebo rozhodnutie o inej záležitosti  
národnej politiky, iniciovať rokovanie o záležitosti národného významu, diskutovať o rôznych  
témach a žiadať informácie od vlády alebo požiadať ministra alebo vládnych predstaviteľov  
o účasť na rokovaní. Výbor môže pripraviť správu o problematike, ktorú analyzuje, a predložiť  
ju na prerokovanie v pléne. Táto možnosť sa však doteraz využívala len zriedka. V Estónsku  
nemá výbor žiadnu právomoc iniciovať vyslovenie nedôvery vláde alebo ministrovi.  
Ukladanie sankcií vyšetrovacím výborom  
Podľa zákona o rokovacom poriadku a vnútorných pravidlách Riigikogu (článok 23)  
nedostavenie sa pred vyšetrovací výbor bez riadneho dôvodu po predvolaní výboru,  
nepredloženie informácií alebo dokumentov alebo odmietnutie poskytnúť vysvetlenia  
alebo odpovedať na otázky sa trestá pokutou (podľa dostupných informácií až do výšky  
tzv. 300 jednotiek, čo je 1200,-€).  
2.3 Fínsko  
Základné informácie  
počet stálych výborov: 17 (16 osobitných a 1 Veľký výbor)  
obsadenie: pomerné, odráža zloženie parlamentu (na základe  
d’Hondtovej metódy)  
oblasti pôsobnosti: každý výbor sa spravidla zaoberá  
záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti príslušného  
ministerstva.  
D’Hondtova metóda v praxi fínskeho parlamentu: po voľbách úradníci  
vypočítajú, koľko kresiel vo výboroch získa každá parlamentná skupina (parlamentné  
skupiny si rozdelia kreslá vo výboroch a vymenúvajú do nich členov); formálne členov  
vymenuje plénum.  
Členovia a náhradníci  
11  
 
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Väčšina výborov má 17 členov a 9 náhradníkov. Výnimku tvoria Finančný výbor  
(21 členov a 19 náhradníkov), Revízny výbor (11 členov a 6 náhradníkov), Výbor pre dohľad  
nad spravodajskými službami (11 členov a 2 náhradníkov) a Veľký výbor (25 členov a 13  
náhradníkov). Zaujímavosťou je, že Finančný výbor je navyše rozdelený na 8 podvýborov,  
ktoré sú zodpovedné za prípravu záležitostí a vypracovanie návrhov pre Finančný výbor.  
Každý poslanec je spravidla členom 2 výborov. Členovia sú vymenovaní na celé volebné  
obdobie (4 roky).  
Ak sa uvoľní miesto člena výboru alebo náhradníka, volí sa nový člen alebo náhradník.  
Ak sa člen výboru nemôže zúčastniť na schôdzi výboru alebo je vylúčený z prerokovania  
prejednávanej veci, nastúpi na jeho miesto náhradník. Poslanca primárne nahradí náhradník  
z toho istého poslaneckého klubu. Ak to nie je možné, stačí ak náhradník pochádza z rovnakej  
politickej koalície ako člen výboru, t. j. buď z koalície alebo opozície.  
Organizácia, odbornosť a rozhodovanie  
Postavenie predsedu a podpredsedu  
Prvé zasadnutie výboru zvoláva jeho najstarší člen. Tento člen výboru predsedá, kým  
nie je oficiálne zvolený predseda. Každý výbor si spomedzi svojich členov volí predsedu  
a podpredsedu na celé funkčné obdobie. V praxi si poslanecké kluby podľa veľkosti rozdeľujú  
predsedníctva výborov a podpredsedov, a rozhodujú medzi nimi, ktorým poslancom tieto  
miesta patria. Výsledok voľby predsedu a podpredsedu sa oznámi parlamentu.  
Predseda riadi prácu a schôdze výboru, a udržiava poriadok na zasadnutiach. Nemá  
však voči členom žiadnu disciplinárnu právomoc. Predseda zabezpečí, aby sa o záležitostiach  
rozhodovalo vo výbore v zložení kvóra, a v súlade s nariadeniami a usmerneniami. Predseda  
výboru, ktorý vypracoval správu výboru, je vždy oprávnený predložiť vec plénu. Predsedovia  
parlamentných výborov tvoria spolu s predsedom a podpredsedami tzv. Radu predsedu  
parlamentu.  
Okrem poslaneckého platu dostávajú predsedovia výborov mesačne zdaniteľný príplatok  
744,- Eur mesačne. V prípade predsedov Veľkého výboru, Ústavnoprávneho výboru,  
Zahraničného výboru, Finančného výboru a Kontrolného výboru je tento príspevok vo výške  
1 226,- Eur.  
Odborná a technická podpora výboru  
V parlamente existuje sekretariát výboru, ktorý zabezpečuje služby pre sektorové  
výbory a prípravu vecí, ktoré sa majú predložiť výborom. Taktiež zabezpečuje súvisiace  
podporné funkcie. Každý výbor má vlastnú kanceláriu na čele s radou výboru.  
Kancelária sektorového výboru sa zvyčajne skladá z poradcu, zástupcu poradcu, tajomníka  
a asistenta (základný model). Niektoré kancelárie výborov však môžu byť väčšie alebo menšie,  
dokonca pracovníci sa môžu zdieľať s inými výbormi. Kancelárie spolupracujú  
pri parlamentných veciach, ako aj na rôznych projektoch. Je to súčasť bežnej každodennej  
práce medzi kolegami.  
12  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Schôdze  
Zasadnutia výborov sú neverejné. Výbor však môže otvoriť svoju schôdzu verejnosti  
v čase, keď zhromažďuje informácie a pripravuje sa na schôdzu. Ak sa výbor rozhodne  
uskutočniť verejné vypočutie expertov, výbor musí rozhodnúť aj o tom, či budú všetky  
vypočutia v tej istej veci verejné alebo sa to bude týkať len jedného vypočutia. Verejné  
vypočutia sa nekonajú, ak riešia citlivé alebo dôverné záležitosti. Verejné schôdze výborov či  
priame prenosy zo schôdzí výborov boli doteraz dosť zriedkavé. Pravidelné schôdze výborov  
sú síce neverejné, ale výbory môžu rozhodnúť o otvorení schôdze verejnosti. Zasadnutia  
spravidla nie sú nahrávané a vysielané naživo. Verejné alebo priame prenosy  
zo zasadnutí výborov boli doteraz pomerne zriedkavé.  
Uznášaniaschopnosť  
Výbor je uznášaniaschopný, ak sú prítomné aspoň dve tretiny jeho členov, pokiaľ  
sa pre danú vec konkrétne nepožaduje vyššie kvórum.  
Rozhodovanie  
O záležitostiach rozhoduje výbor jednomyseľne alebo hlasovaním. Rozhodne  
aj o postupe hlasovania, ktorý sa v danej veci použije. Člen výboru zapojený do záverečného  
čítania veci je oprávnený podať k správe výhradu a nesúhlasné stanovisko k vyjadreniu,  
ak nesúhlasí s rozhodnutím výboru vo veci všeobecne alebo v niektorých ohľadoch.  
Ústavnoprávny výbor a Výbor pre audit majú na rozdiel od ostatných výborov prijímať  
jednomyseľné rozhodnutia.  
Právomoc  
Sektorové výbory pripravujú vládne návrhy zákonov, legislatívne iniciatívy, správy  
vlády a iné záležitosti na prerokovanie na plenárnom zasadnutí. Výbory, ak sú o to požiadané,  
vydávajú tiež vyhlásenia. Každý výbor sa spravidla zaoberá záležitosťami, ktoré patria  
do pôsobnosti príslušného ministerstva. Rada predsedu parlamentu vydáva všeobecné  
usmernenia pre oblasti pôsobnosti a činnosti výborov. Niektoré oblasti pôsobnosti a úlohy  
výborov sú upravené v Ústave. Pre Výbor pre dohľad nad spravodajskou činnosťou ich  
upravuje zákon o dohľade nad spravodajskou činnosťou (121/2019).  
Podľa Ústavy má výbor právo dostávať informácie o záležitosti v rámci jeho  
kompetencie od vlády alebo príslušného ministerstva. Výbor môže na základe informácie  
vydať stanovisko vláde alebo ministerstvu. Na návrh výboru môže Rada predsedu rozhodnúť,  
že informácie budú prerokované v pléne. Výbor pre audit a Výbor pre dohľad  
nad spravodajskými službami môžu z vlastnej iniciatívy nastoliť otázky, ktoré patria  
do pôsobnosti výboru, a môžu o nich vydávať správy na plenárne zasadnutie.  
Vláda predkladá parlamentu výročné správy o činnosti vlády a o opatreniach prijatých  
v nadväznosti na rozhodnutia parlamentu, ako aj výročné správy o hospodárení štátu a plnení  
rozpočtu. Túto výročnú správu vlády spracuje Výbor pre audit, ktorý následne pripraví  
správu na plenárne zasadnutie. Ostatné výbory poskytujú Výboru pre audit k danej záležitosti  
svoje vyjadrenia.  
13  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Ukladanie sankcií  
Výbory nemajú voči tomu, kto odmietol vypočutie, právo uložiť žiadne sankcie,  
ani nemajú žiadne právne prostriedky na to, aby prinútili príslušného odborníka  
k diskutovanej veci zúčastniť sa na výbore alebo poskytnúť mu písomné stanovisko.  
2.4 Nórsko  
Základné informácie  
počet stálych výborov: 12 + 4 iné stále výbory  
obsadenie: pomerné, odráža zloženie parlamentu; všetky  
stranícke skupiny, pokiaľ je to možné, by mali byť  
vo výboroch zastúpené.  
oblasti pôsobnosti: neexistuje priame prepojenie medzi  
odbornými oblasťami výborov a ministerstiev, v skutočnosti  
sa výbory a ministerstvá vo veľkej miere prekrývajú (každé  
štyri roky, na konci každého volebného obdobia, Storting  
skúma, či je rozdelenie pôsobnosti medzi výbory vhodné).  
Členovia a náhradníci  
Všetky stranícke kluby musia mať člena vo Finančnom výbore a majú právo mať člena  
v Kontrolnom a ústavnoprávnom výbore. Stranícke skupiny, ktoré nie sú zastúpené vo  
všetkých výboroch, môžu byť v osobitných prípadoch oslobodené od povinnosti mať člena  
vo Finančnom výbore. Členovia straníckych skupín vo Finančnom výbore alebo v Kontrolnom  
a ústavnoprávnom výbore môžu byť aj členom iného odborného výboru. Nikto nemôže byť  
členom viac ako 2 výborov.  
Volebný výbor, ktorý sa zriaďuje hneď po parlamentných voľbách, určuje zloženie  
výborov (koľko členov je v každom výbore a ktorí poslanci majú vo výbore zasadať; obvykle  
7
ide o 8 až 18 členov ). Volebnému výboru predsedá predseda Stortingu, má 37 členov  
8
a pomerné zastúpenie v ňom majú všetky stranícke skupiny . Ak Storting nerozhodne inak,  
výbory musia mať počas volebného obdobia nezmenené zloženie, pokiaľ stranícke skupiny  
nenavrhnú zmeny, ktoré sa týkajú zástupcov z vlastného zoskupenia, alebo ak si ich odchody  
členov nevyžadujú. Storting môže kedykoľvek rozhodnúť o zmene počtu stálych výborov  
alebo počtu členov výborov.  
Člen pôsobí vo výbore, do ktorého patrí, ak predsedníctvo nerozhodne inak. Pre  
Volebný výbor, Rozšírený výbor pre zahraničné veci a Európsky poradný výbor však platia  
7 Stortinget: O stálych výboroch. Dostupné na: https://www.stortinget.no/en/In-English/Standing-Commitees/  
14  
 
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
osobitné pravidlá. V prípade neprítomnosti člena výboru na schôdzi počas nezasadania  
Stortingu môže predseda z dôvodov, ktoré považuje predseda výboru za prijateľné, predvolať  
náhradníka príslušného poslanca. To isté platí pre neprítomnosť na schôdzach výboru, keď je  
Storting na zasadnutí, ale keď sa nekoná rokovanie a dotknutý poslanec nemohol požiadať  
o voľno.  
Organizácia, odbornosť a rozhodovanie  
Postavenie predsedu a podpredsedu  
Hneď po ustanovení výborov sa zíde každý z nich a zvolí si predsedu, prvého  
a druhého podpredsedu. Predsedníctvo je vopred dané, nakoľko sa novozvolený parlament  
ihneď uznáša na rozdelení vedúcich pozícii v stálych výboroch (strany sa dohodnú  
alebo rozhodne väčšina). Svojich kandidátov nominujú samotné strany. Je tradíciou, že vládna  
strana má vedúce postavenie vo Finančnom výbore, kým opozícia má vedúce postavenie  
vo Výbore pre zahraničné veci a obranu a v Kontrolnom a ústavnoprávnom výbore.  
Predsedovia stálych výborov dostávajú dodatočnú odmenu vo výške 7 % ročnej odmeny.  
Každý, kto pôsobí vo funkcii vedúceho viac ako 5 dní, dostane počas trvania funkcie rovnakú  
dodatočnú odmenu ako predseda. Predseda výboru zvoláva zasadnutia výboru a vedie na  
nich rokovania. Okrem toho predseda výboru zvyčajne vedie vypočutia a iné stretnutia  
výboru s externými subjektmi.  
Odborná a technická podpora výboru  
Tajomníci výborov v jednotlivých sektorových komisiách pomáhajú výborom  
a predsedom odbornými radami.  
Schôdze  
Z rokovania výboru sa uchováva zápisnica, schôdze sú neverejné.  
Uznášaniaschopnosť  
Na schôdzach výboru sa vyžaduje prítomnosť troch pätín jeho členov.  
Rozhodovanie  
Aby bolo rozhodnutie výboru platné, musia byť prítomné a hlasovať aspoň tri pätiny  
členov výboru. Rozhodnutia výboru sa spravidla prijímajú jednoduchou väčšinou  
(ak je hlasovanie nerozhodné, rozhoduje hlas predsedu výboru). O niektorých otázkach  
možno rozhodnúť menšinovým rozhodnutím (napr. jedna tretina členov Kontrolného  
a ústavnoprávneho výboru môže rozhodnúť, že výbor by mal požiadať ministra o poskytnutie  
informácií, na ktoré sa vzťahuje kontrola zo strany parlamentu alebo akýkoľvek výbor môže  
tretinou rozhodnúť o vypočutí osoby).  
V praxi je len zriedka potrebné formálne hlasovanie vo výboroch. Hľadá sa konsenzus  
a ten sa vo väčšine prípadov dosiahne. Rozhodnutia vo výboroch sa spravidla vzťahujú  
na otázky procedurálneho charakteru. Návrhy rozhodnutí vo veciach, ktoré boli výboru  
zaslané na posúdenie (napr. legislatívne rozhodnutia, otázky vo vzťahu k rozpočtu)  
sa následne rozhodujú v pléne.  
15  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Právomoc  
Výbory, až na niektoré výnimky, sa nemôžu zaoberať inými vecami ako tými, ktoré im  
boli určené parlamentom (oblasti sú dané ako predpokladajú názvy samotných výborov).  
Výnimky sú nasledovné:  
-
-
-
-
Kontrolný a ústavnoprávny výbor môže z vlastnej iniciatívy prevziať na posúdenie  
otázku ústavnej zodpovednosti;  
Výbor pre zahraničné veci a obranu prerokúva s vládou dôležité otázky o zahraničnej  
politike, obchodnej politike, bezpečnostnej politike, pripravenosti;  
Európsky výbor konzultuje s vládou záležitosti týkajúce sa Dohody o EHP (Dohoda  
o Európskom priestore spolupráce);  
iniciatívna rozprava: výbory môžu na každom zasadnutí Stortingu až dvakrát prebrať  
tému, ktorá spadá do predmetu rozpravy, a to aj mimo záležitosti, ktorú výbor dostal  
na posúdenie.  
Kontrolný a ústavnoprávny výbor je hlavným nástrojom Stortingu na zabezpečenie  
vykonávania funkcie dohľadu (návrhy na vyslovenie nedôvery, vypočutie a vyšetrovanie vo  
vzťahu k zásadným otázkam a fungovania vlády, a podobne). Zaoberá sa dvoma kľúčovými  
oblasťami: záležitosťami týkajúcimi sa kontroly Stortingu a ústavných zákonov.  
2.5 Švédsko  
Základné informácie  
počet stálych výborov: 16  
obsadenie: proporcionálne; vychádza zo zásady, že najväčšia  
strana v každom výbore najviac kresiel a zvyčajne sa  
uskutočňuje na základe schváleného zoznamu predloženého  
Výborom pre menovanie (kreovaný na prvom zasadnutí  
komory po voľbách). Menšie strany sa môžu dohodnúť medzi  
sebou, že sa na tento účel spoja (ak nemajú dostatok mandátov  
na získanie miesta  
v
stálych výboroch, získajú ho  
prostredníctvom spolupráce s ostatnými).  
oblasti pôsobnosti: rozdelenie oblastí pôsobnosti medzi výbory  
by malo vychádzať  
ministerstiev.  
z
rozdelenia oblastí pôsobnosti  
d’Hondtovej metóda vo švédskom parlamente: Ak sa voľby do výborov konajú  
tajným hlasovaním, mandáty sa rozdelia proporcionálne na základe d’Hondtovej  
metódy. Voľby členov výboru tajným hlasovaním sa uskutočnili iba pri dvoch  
príležitostiach (v roku 1971 a v roku 1979), keď nominačný výbor nebol schopný  
predložiť dohodnutý zoznam pre všetky výbory.  
Členovia a náhradníci  
16  
 
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Výbory sa volia na každé volebné obdobie najneskôr ôsmy deň po prvom zasadnutí  
Riksdagu daného volebného obdobia. Pred zvolením členov a zástupcov do výborov  
rozhodne Riksdag, koľko členov bude sedieť v každom výbore, ako odpoveď na návrh Výboru  
pre menovanie. Výbory musia mať vždy nepárny počet členov, najmenej však 15; od roku  
1994 má každý výbor 17 členov.  
Do výborov sa volí najmenej toľko náhradníkov, koľko je riadnych členov. Mnohí  
členovia sú náhradníkmi vo viacerých výboroch. Náhradníci môžu byť vždy prítomní  
na schôdzach výboru.  
Organizácia, odbornosť a rozhodovanie  
Postavenie predsedu a podpredsedu  
Každý výbor si zo svojich členov zvolí predsedu a podpredsedu aklamáciou  
alebo tajným hlasovaním. V praxi sú však tieto pozície obvykle rozdelené medzi strany  
dohodou podľa veľkosti strán a určitých osvedčených postupov. Napríklad vládne strany  
9
zvyčajne získajú predsedníctvo vo Výbore pre financie, Výbore pre dane a Výbore pre  
zahraničné veci.  
Predsedovia zvolávajú a riadia schôdze výborov (predseda tiež zvolá členov  
na zasadnutie, ak o to požiada najmenej päť členov). Podľa zákona o odmeňovaní poslancov  
Riksdagu dostane predseda výboru 20% a podpredseda 15% príplatok navyše z mesačného platu  
člena parlamentu.  
Odborná a technická podpora výboru  
V praxi predvolanie na schôdzu výboru vybavuje sekretariát výboru. Každému výboru  
pomáha sekretariát zložený z tajomníkov výboru a asistentov.  
Tajomníci výborov majú akademické tituly z práva, politológie, ekonómie alebo  
podobného odboru a asistenti výborov majú väčšinou odborné vzdelanie v administratívnej  
práci (radia predsedom a podpredsedom o procesných bodoch podľa potreby  
a na požiadanie).  
Schôdze  
Schôdze výborov nie sú verejné. Verejnosť a médiá sa teda na stretnutiach zúčastňovať  
nemôžu. Výbory však môžu usporiadať verejné vypočutie s cieľom získať viac informácií  
o konkrétnej téme, pričom môžu pozvať odborníkov a zástupcov rôznych spoločenských  
záujmov. Verejnosť tak môže sledovať verejné vypočutia na mieste alebo sa schôdze vysielajú  
prostredníctvom webovej televízie (možné je ich sledovať naživo alebo zo záznamu).  
Uznášaniaschopnosť  
Neexistujú žiadne predpisy o praktickej úprave hlasovania, ale v prípravných prácach  
sa uvádza, že ak sa predložia viac ako dva návrhy týkajúce sa toho istého bodu rokovania,  
9 Do roku 1991 to platilo aj pre Ústavný výbor. Medzi stranami sa potom zhodli, že je nevhodné, aby vládna strana  
predsedala výboru, ktorého úlohou je skúmať prácu vlády a jej ministrov.  
17  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
použije sa rovnaký postup hlasovania ako v rokovacej sále. V praxi sa rozhodnutia výboru  
len zriedka prijímajú prostredníctvom formálneho hlasovania, ale (ako v rokovacej sále)  
aklamáciou. Rozhodnutie o určitom bode rokovania vo výbore má odrážať následné  
rozhodnutia o tom istom bode v snemovni.  
Rozhodovanie  
Nepárny počet členov vo výboroch je odôvodnený snahou vyhnúť sa, pokiaľ je to  
možné, rovnakému počtu hlasov vo výboroch. V prípade rovnosti hlasov vo výbore má  
prednosť názor predsedu.  
Právomoc  
Výbory Riksdagu majú poradné, legislatívne a kontrolné (vyšetrovacie) funkcie.  
Ich prvoradou úlohou je zabezpečiť, aby sa pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí dôkladne  
zvážili všetky body prejedávanej veci alebo dôkladne zvážila činnosť parlamentu. Dva  
alebo viaceré výbory sa môžu rozhodnúť pripraviť vec spoločne v spoločnom (dočasnom)  
výbore.  
Výbory majú zákonodarnú iniciatívu. Výbor je oprávnený predkladať do Riksdagu  
návrhy na akúkoľvek tému spadajúcu do jeho pôsobnosti (pozn. Výbor pre financie môže  
predložiť návrh výboru aj na tému patriacu do pôsobnosti iného výboru). Výbor sa môže  
napríklad prostredníctvom iniciatívy snažiť o nápravu technických nedostatkov vo formulácii  
vládneho návrhu zákona alebo môže požiadať o zriadenie vyšetrovacej komisie v určitej veci.  
Výbory tiež môžu iniciovať konzultácie s členmi vlády alebo zástupcami orgánov. Štátny  
orgán poskytuje informácie a doručuje stanoviská výboru, ak o to požiada najmenej päť jeho  
členov. Povinnosť vlády, pokiaľ ide o poskytovanie informácií a stanoviská výboru,  
sa obmedzuje na otázky týkajúce sa práce v EÚ a na niektoré audítorské správy od  
generálnych audítorov. Výbory môžu na schôdze pozvať zástupcov záujmových skupín  
a expertov, organizovať verejné vypočutia o aktuálnych otázkach, pozývať domáce  
a zahraničné študijné návštevy v rámci svojich oblastí politiky. Pred prijatím rozhodnutia  
v rokovacej sále musia byť všetky záležitosti prerokované vo výbore.  
Ústavný výbor má osobitnú úlohu, pokiaľ ide o výkon parlamentnej kontroly (inak ju  
vykonávajú poslanci priamo, výbory veľmi okrajovo iba prostredníctvom vypočutia  
vo výbore). Ústavný výbor má „preverovať výkon služobných povinností ministrov a vybavovanie  
vládnych záležitostí“, každoročne skúma prácu vlády; ak dospeje k záveru, že minister  
sa pri výkone svojej funkcie dopustil priestupku, môže začať trestné stíhanie na Najvyššom súde  
(to sa však doposiaľ ešte nestalo).  
18  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
3 Zhrnutie  
Výbory, ktoré sú predmetom analýzy majú spoločného menovateľa, a to, že schôdze,  
ktoré zvolávajú sú neverejné. Ich fungovanie a činnosť je však obdobná, všetky rozhodujú  
a uznášajú sa na problematike v ich pôsobnosti, ktorú im stanovuje právny predpis  
alebo priraďuje príslušný parlament.  
Počty stálych výborov sú v sledovaných štátoch rôzne, pohybujú sa v rozpätí  
od 12 (Nórsko) do 27 (Dánsko). Vecná pôsobnosť obvykle odráža pôsobnosť ministerstiev  
(približne rovnako napr. Fínsko, Nórsko; alebo veľmi voľne napr. Estónsko, kde sa počet výborov  
i napriek zmene počtu ministerstiev z dlhodobého hľadiska nemenil).  
Počty členov sa rôznia, od 8 až do 29 členov na výbor (viac v Tabuľke: Základné  
informácie o stálych výboroch, nižšie), pričom nie všetky štáty ustanovujú zároveň  
náhradníkov týmto členom, ak by sa výboru nemohli zúčastňovať, napr. Dánsko a Estónsko  
neustanovujú náhradníkov automaticky, iba ad hoc, ak by člen nemohol vykonávať činnosť  
vo výbore alebo sa ho zúčastniť. Naopak náhradníkov automaticky ustanovuje parlament  
vo Fínsku, Nórsku a Švédsku. Obsadzovanie výborov je vždy pomerné podľa zastúpenia  
v parlamente, na základe rozhodnutia pléna. V Nórsku je tvorený na začiatku volebného  
obdobia tzv. Volebný výbor, ktorý má 37 členov na základe pomerného zastúpenia a má za  
úlohu rozhodovať o členoch iných výborov, predsedá mu predseda parlamentu.  
Tabuľka: Základné informácie o stálych výboroch  
Počet stálych  
výborov  
Počet  
členov  
Štát  
Uznášaniaschopnosť  
Rozhodovanie  
Dánsko  
27  
17 29  
aspoň polovica členov jednoduchou väčšinou  
Estónsko  
Fínsko  
11  
9 11*  
aspoň tretina členov  
jednoduchou väčšinou  
aspoň dve tretiny  
členov  
jednomyseľne alebo  
jednoduchou väčšinou  
17  
12  
16  
11 25  
8 18  
Nórsko  
Švédsko  
aspoň tri pätiny členov jednoduchou väčšinou**  
*** jednoduchou väčšinou  
15 17  
zdroj:vypracovala autorka nazáklade získaných informácií  
* V Estónsku má jediný Výbor pre záležitosti Európskej únie  
17 členov.  
** O niektorých otázkach v Nórsku možno rozhodnúť  
menšinovým rozhodnutím.  
*** Vo Švédsku neexistujú žiadne predpisy o praktickej  
úprave hlasovania.  
19  
 
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Predsedovia a podpredsedovia výborov, pokiaľ sa nezvolia z členov výboru ešte v čase  
voľby samotných členov, v Estónsku a Fínsku platí, že do času, kým zvolení nie sú, vedie  
schôdzu najstarší člen výboru.  
Príplatky pre predsedov k poslaneckému platu sú typické pre Švédsko alebo Fínsko,  
naopak v Dánsku nepožívajú okrem poslaneckého platu žiadne výhody ani príplatky navyše.  
Vo všetkých štátoch činnosť výboru pomáhajú zabezpečovať tajomníci a sekretariát  
výboru.  
Sankcie za nedostavenie sa na výbor uplatňuje Estónsko (výbor môže uložiť peňažnú  
pokutu). Naopak výbory v Dánsku nemajú možnosť vynucovať si dôkazy, vo Fínsku nemajú  
možnosť ukladať sankcie.  
Čo sa týka vlády a ministrov, výbor nemá možnosť iniciovať vyslovenie nedôvery  
v Estónsku.  
Na druhej strane Kontrolný a ústavnoprávny výbor v Nórsku môže podávať návrhy na  
vyslovenie nedôvery, vypočutie a vyšetrovanie vo vzťahu k zásadným otázkam fungovania  
vlády.  
Podobne je tomu i v prípade, ak výbor v Dánsku zistí, že minister nepostupuje správne  
alebo zákonne, môže navrhnúť parlamentu vyslovenie nedôvery. Oveľa častejšie však výbor  
zverejní formálne pokarhanie v stručne formulovanej správe.  
Ústavný výbor vo Švédsku preveruje výkon služobných povinností ministrov  
a vybavovanie vládnych záležitostí, každoročne skúma prácu vlády, a ak dospeje k záveru,  
že minister sa pri výkone svojej funkcie dopustil priestupku, môže začať trestné stíhanie  
na Najvyššom súde.  
Výbory rozhodujú prevažne nadpolovičnou väčšinou (ako je to uvedené v Tabuľke:  
Základné informácie o stálych výboroch, vyššie).  
Niektoré výbory, napr. Ústavnoprávny výbor vo Fínsku rozhoduje jednomyseľne.  
V Nórsku je však možný aj iný typ tzv. menšinového rozhodovania (tretinové), ktoré má  
za cieľ rozhodnúť o predvolaní osôb, ktoré majú byť na výbore vypočuté.  
20  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
4 Príloha: Zoznam stálych výborov  
Dánsko10  
1. Výbor pre zamestnanosť  
2. Výbor pre vzdelávanie  
3. Epidemický výbor  
4. Výbor pre priemysel a obchod  
5. Výbor pre európske záležitosti  
6. Finančný výbor  
7. Výbor pre obranu  
8. Výbor Faerských ostrovov  
9. Grónsky výbor  
10. Výbor pre vnútorné záležitosti a bývanie  
11. Výbor pre imigračné práva  
12. Cirkevný výbor  
13. Výbor pre energiu  
14. Výbor pre kultúru  
15. Výbor pre rodovú rovnosť  
16. Výbor pre životné prostredie a potraviny  
17. Výbor pre právne záležitosti  
18. Výbor pre daňové záležitosti  
19. Sociálny a seniorský výbor  
20. Zdravotný výbor  
21. Výbor pre dopravu  
22. Výbor pre vzdelávanie a výskum  
23. Výbor pre zahraničné veci  
24. Výbor pre imigráciu a integráciu  
25. Výbor pre rokovací poriadok  
26. Výbor pre vidiecke oblasti a ostrovy  
27. Výbor pre výberové konania  
Estónsko  
1. Výbor pre záležitosti Európskej únie  
2. Výbor pre životné prostredie  
3. Výbor pre kultúrne záležitosti  
4. Výbor pre vidiecke záležitosti  
5. Výbor pre hospodárske záležitosti  
6. Ústavný výbor  
7. Finančný výbor  
21  
 
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
8. Výbor národnej obrany  
9. Výbor pre sociálne veci  
10. Výbor pre zahraničné veci  
11. Výbor pre právne veci  
11  
Fínsko  
1. Veľký výbor  
2. Ústavnoprávneho výboru  
3. Výbor pre zahraničné veci  
4. Finančný výbor  
5. Revízna komisia  
6. Správny výbor  
7. Výbor pre poľnohospodárstvo a lesníctvo  
8. Obchodný výbor  
9. Výbor pre budúcnosť  
10. Výbor pre obranu  
11. Výbor pre vzdelávanie a kultúru  
12. Výbor pre zamestnanosť a rovnosť  
13. Výbor pre životné prostredie  
14. Výbor pre právne veci  
15. Výbor sociálnych vecí a zdravotníctva  
16. Výbor pre dopravu a komunikácie  
17. Výbor pre dohľad nad spravodajskými službami  
Nórsko  
1. Výbor práce a sociálnych vecí  
2. Výbor pre energetiku a životné prostredie  
3. Výbor pre rodinu a kultúru  
4. Finančný výbor  
5. Výbor pre zdravie a starostlivosť  
6. Výbor pre spravodlivosť  
7. Obecný a správny výbor  
8. Kontrolný a ústavnoprávny výbor  
9. Obchodný výbor  
10. Výbor pre dopravu a komunikácie  
11. Výbor pre vzdelávanie a výskum  
12. Výbor pre zahraničné veci a obranu  
Iné stále výbory: Rozšírený výbor pre zahraničné veci a obranu, Európsky výbor, Zastupiteľský  
výbor a prípravný splnomocnený výbor, Volebný výbor  
22  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
Švédsko  
1. Výbor pre občianske záležitosti  
2. Ústavný výbor  
3. Výbor pre kultúrne záležitosti  
4. Výbor pre obranu  
5. Výbor pre vzdelávanie  
6. Výbor pre životné prostredie a poľnohospodárstvo  
7. Výbor pre financie  
8. Výbor pre zahraničné veci  
9. Výbor pre zdravie a sociálnu starostlivosť  
10. Výbor pre priemysel a obchod  
11. Výbor pre spravodlivosť  
12. Výbor pre trh práce  
13. Výbor pre sociálne poistenie  
14. Výbor pre dane  
15. Výbor pre dopravu a komunikácie  
23  
Porovnávacia analýza: Stále výbory vybraných parlamentov zasadajúce neverejne  
5 Zdroje  
1. ECPRD Request No. 4956: Questionnaire on committee structures in selected parliaments in  
3. ECPRD Request No. 3456: Standing Committees - administration, staff, procedures, documents,  
prihlásení  
na:  
4. kon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Dostupné  
rokovacom poriadku Riigikogu. Dostupné na: https://www.riigiteataja  
Ústava. Dostupné na:  
Výbory.  
Dostupné  
na:  
Všetky použité zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia materiálu.  
24