Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
6/2022  
Ľudskoprávne výbory  
Anotácia:  
Vypracovala: JUDr. Helena Latáková,  
Predložený materiál sa venuje  
parlamentným výborom zameraným na  
problematiku ľudských práv. Poskytuje  
prehľad o základných typoch výborov  
a ich postavenia v parlamentoch  
vybraných štátov.  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
ľudskoprávny výbor, výbor pre ľudské  
práva, parlament  
Bratislava  
december 2022  
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje použité v materiáli sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Ľudskoprávne výbory v parlamentoch vybraných štátov  
Anotácia  
Predložený materiál sa venuje parlamentným výborom zameraných na problematiku ľudských  
práv. Poskytuje prehľad o základných typoch výborov a ich postavenia v parlamentoch vybraných  
štátov.  
Kľúčové slová  
ľudskoprávny výbor, výbor pre ľudské práva, parlament  
Human rights committees in parliaments of selected states  
Annotation  
The presented analysis focuses on parliamentary committees devoted to human rights.  
It provides an overview of the basic types of committees and their status in selected statesʹ  
parliaments.  
Key words  
human rights committee, parliament  
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Obsah  
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Úvod  
V prehľadovej štúdii sa zaoberáme výbormi, ktorých činnosť sa orientuje  
na problematiku ľudských práv. Vychádzame z vypracovaných odpovedí na požiadavku  
1
z Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) , a rokovacích  
poriadkov parlamentov vybraných štátov. V rámci siete ECPRD bolo oslovených 38 štátov,  
na požiadavku reagovalo 27 z nich. Na základe analýzy všetkých odpovedí bolo možné  
ľudskoprávne výbory rozdeliť do troch základných modelov:  
1. ľudskoprávny výbor ako samostatný stály výbor parlamentu zriaďovaný na základe  
právneho predpisu,  
2. ľudskoprávny výbor ako samostatný ad hoc zriaďovaný výbor parlamentu na základe  
rozhodnutia parlamentu; a  
3. výbor, ktorého súčasťou je okrem iného aj agenda ľudských práv.  
Na porovnanie ľudskoprávnych parlamentných výborov bolo za reprezentatívnu vzorku  
vybraných osem štátov, ktoré poskytujú ucelený obraz o fungovaní týchto modelov.  
Pri analýze stálych ľudskoprávnych výborov rozdeľujeme informácie do kategórií  
(ako právomoc a pôsobnosť, zloženie, schôdze a účasť iných osôb na schôdzach). Pri ostatných  
dvoch modeloch prinášame stručný prehľad o ich fungovaní v blokoch, keďže obvykle sa ich  
pôsobnosť určuje rozhodnutím parlamentu ad hoc, prípadne je ľudskoprávna agenda len jednou  
z viacerých oblastí, ktorou sa výbor zaoberá.  
5
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Ľudskoprávny výbor ako stály výbor  
Štáty, ktoré zriaďujú stále ľudskoprávne výbory zo zákona sú napríklad:  
Bulharsko: Výbor pre ľudské práva, náboženstvá a sťažnosti občanov;  
Cyprus: Výbor pre ľudské práva a rovnaké príležitosti mužov a žien;  
Chorvátsko: Výbor pre ľudské a národné menšinové práva;  
Poľsko  
-
-
Sejm: Výbor pre spravodlivosť a ľudské práva;  
Senát: Výbor pre ľudské práva, právny štát a petície.  
1 Bulharsko  
V Národnom zhromaždení sa zriaďuje stály Výbor pre ľudské práva, náboženstvá  
a sťažnosti občanov.  
Právomoc a pôsobnosť:  
posudzuje všetky návrhy zákonov, rozhodnutí a deklarácií v oblasti ľudských práv  
a náboženstva, a vo väčšine z nich je gestorským výborom;  
pripravuje správy, návrhy a stanoviská k návrhom zákonov Národného zhromaždenia;  
posudzuje sťažnosti a podnety od občanov; na výbor sa môže obrátiť každý občan  
v prípade nezákonného, nesprávneho konania alebo nečinnosti správnych orgánov  
a úradníkov, ktoré sa dotýkajú ich zákonných práv a záujmov;  
spolupracuje priamo s národnými inštitúciami pre ľudské práva, ktorých členov volí  
Národné zhromaždenie (ombudsman, Komisia na ochranu pred diskrimináciou);  
je kompetentný výbor na vykonávanie voľby ombudsmana a jeho, predsedu,  
podpredsedu a troch členov Komisie na ochranu pred diskrimináciou (organizuje verejné  
vypočutie, pripravuje podklady a navrhuje kandidátov Národnému zhromaždeniu);  
posudzuje výročné správy ombudsmana a Komisie na ochranu pred diskrimináciou  
a navrhuje ich prijatie;  
spolus Výborom pre právne záležitosti posudzuje výročnúsprávuministra spravodlivosti  
o implementácii rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v prípadoch  
proti Bulharskej republike.  
Zloženie výboru:  
2
-
pozostáva z predsedu, 4 podpredsedov a členov volených Národným zhromaždením.  
2 V súčasnosti sa výbor skladá zo 16 členov.  
6
 
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Schôdze:  
-
schôdzu zvoláva predseda (a ak o to požiada aspoň tretina členov výboru), ktorý oznámi  
program, čas a miesto rokovaní najmenej dva dni pred konaním schôdze na webovom  
sídle Národného zhromaždenia a e-mailom členom výboru;  
-
výbor sa schádza na pravidelných a mimoriadnych zasadnutiach:  
o
pravidelné schôdze sa konajú týždenne počas schôdzí Národného zhromaždenia;  
ak si to okolnosti vyžadujú, môžu sa konať mimoriadne zasadnutia a výnimočne zasadnutia  
mimo hlavného mesta;  
o
-
-
-
-
-
schôdze sú verejné. Rokovania sú vysielané v reálnom čase na internete prostredníctvom  
webovej stránky Národného zhromaždenia, ako aj na oficiálnych profiloch na sociálnych  
sieťach;  
správy z verejných schôdzí sú prístupné na internetovej stránke výboru. Z rokovania sa  
vyhotovuje prepis, ako aj zvukovo-obrazový záznam, ktorý sa najneskôr nasledujúci deň  
po rokovaní zverejní na webovom sídle výboru;  
výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.  
Ak po ohlásenom čase začiatku schôdze nie je uznášaniaschopná, výbor sa síce môže zísť,  
ale môže vykonávať len vypočutia a diskusie (nemôže hlasovať a prijímať rozhodnutia);  
rozhodnutia sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou prítomných členov, hlasovanie  
je prezenčné  
a poznamenáva sa, koľko poslancov hlasovalo „za“, „proti“  
a „zdržalo sa hlasovania“.  
Účasť iných osôb na schôdzach:  
-
-
poslanci, ktorí nie sú členmi výboru, sa môžu zúčastniť všetkých jeho schôdzí  
bez hlasovacieho práva;  
občania sa môžu zúčastňovať na rokovaniach výboru v súlade s režimom prístupu  
v Národnom zhromaždení a postupom ustanoveným vo výbore, ako aj podávať písomné  
stanoviská k návrhom zákonov;  
-
zástupcovia mimovládnych organizácií, náboženských spoločností môžu predkladať  
písomné vyjadrenia a z ich podnetu majú právo zúčastňovať sa na rokovaniach výboru  
a zúčastňovať sa na prerokovávaní prerokúvaných návrhov zákonov Národného  
zhromaždenia týkajúcich sa predmetu ich činnosti v súlade s postupom stanoveným  
vo výbore; na zasadnutia výboru sa pozývajú zástupcovia organizácií, ktoré predložili  
písomné podania;  
-
štátne orgány, funkcionári štátnej a obecnej správy, a občania sú povinní poskytnúť  
na požiadanie všetky informácie a podklady, ako aj stanoviská potrebné na činnosť  
výboru.  
7
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
2 Litva  
Výbor pre ľudské práva je jedným zo 16 stálych výborov Seimas-u (parlamentu).  
Právomoc a pôsobnosť:  
posudzuje a predkladá návrhy na rozvoj štátnej politiky ľudských práv a slobôd;  
pripravuje a prerokováva návrhy zákonov a iných právnych aktov v oblasti ochrany  
ľudských práv a slobôd;  
predkladá ministerstvám, štátnym inštitúciám a iným organizáciám, ako aj výborom  
Seimas odporúčania a návrhy k otázkam patriacim do pôsobnosti výboru;  
predpísaným spôsobom predkladá Seimas-u a v zmysle rokovacieho poriadku  
predsedovi výboru návrhy týkajúce sa počtu pracovných miest a financovania úradu  
ombudsmana, a iných zodpovedných inštitúcií, ktoré zabezpečujúochranu ľudských práv  
a slobôd;  
posudzuje sťažnosti, stanoviská a návrhy týkajúce sa práce ombudsmana a iných inštitúcií  
zodpovedných Seimas-u, ktoré zabezpečujú ochranu ľudských práv a slobôd bez toho,  
aby bola porušená zásada nezávislosti;  
v prípade potreby pripravuje návrh uznesenia o vyslovení nedôvery ombudsmanovi  
alebo akémukoľvek inému úradníkovi poverenému Seimas-om, ktorý zabezpečuje  
ochranu ľudských práv a slobôd, a predloží ho Seimas-u na posúdenie;  
predkladá Seimas-u závery týkajúce sa návrhov uznesení, ktoré pripravujú iné výbory;  
posudzuje a pripravuje návrhy zákonov, posudzuje návrhy jednotlivcov, organizácií  
a inštitúcií v otázkach spadajúcich do pôsobnosti výboru a záležitostí týkajúcich sa  
občanov Litvy s pobytom v zahraničí,  
vykonáva kontrolu inštitúcií (okrem súdov), ktoré riešia otázky týkajúce sa ochrany  
ľudských práv a slobôd;  
spolupracuje s organizáciami a inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ochrany ľudských práv  
a slobôd.  
Zloženie výboru:  
3
-
skladá sa z predsedu a podpredsedu, a ďalších členov vymenovaných Seimas (výbory sa  
skladajú najmenej zo 7 a najviac 13 členov s výnimkou dvoch výborov podľa zásady pomerného  
zastúpenia politických skupín – konkrétny počet členov každého výboru sa určí uznesením výboru  
Seimas).  
3 Výbor pre ľudské práva má v súčasnosti 7 členov.  
8
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
4
Schôdze :  
-
-
zasadnutiam výboru predsedá predseda výboru alebo v jeho mene podpredseda. Kým  
predsedu výboru neschváli Seimas, schôdzam výboru predsedá najstarší člen výboru;  
riadne a mimoriadne schôdze sa konajú na základe rozhodnutia predsedov výborov.  
Mimoriadne schôdze výborov sa konajú aj na žiadosť aspoň tretiny členov výboru,  
ako aj na žiadosť Seimas. Predbežný program riadnej schôdze výboru sa spravidla prijíma  
na predchádzajúcej schôdzi výboru. Počas mimoriadnej schôdze výboru sa posudzujú len  
otázky, ktoré predložili iniciátori schôdze;  
-
schôdze sú verejné. Výbory môžu organizovať neverejné schôdze, na ktorých sa počas  
rokovaní predkladajú informácie týkajúce sa štátneho alebo obchodného tajomstva,  
ako aj iné informácie, ktorých použitie a šírenie je obmedzené zákonom. Schôdzí sa môžu  
zúčastňovať zástupcovia médií (s výnimkou neverejných schôdzí). Rozhodnutie o konaní  
neverejnej schôdze sa prijme, ak o ňom hlasuje väčšina členov výboru;  
-
-
výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná viac ako polovica členov výboru;  
rozhodnutia sa prijímajú na základe otvoreného hlasovania jednoduchou väčšinou  
členov výboru prítomných na schôdzi (v prípade rovnosti hlasov rozhoduje predseda).  
Účasť iných osôb na schôdzach:  
-
ak výbor rozhodne, že je potrebné vypočuť člena vlády alebo funkcionára inej štátnej  
inštitúcie (okrem súdov), dotknutú osobu o tom upovedomí predseda výboru. Oslovená  
osoba sa musí najneskôr do dvoch týždňov (ak výbor nepožiada inak) zúčastniť na schôdzi  
výboru, na ktorej sa relevantná otázka vopred zaradená do programu prerokuje;  
výbor organizuje diskusie pre verejnosť zamerané na oboznámenie sa verejnosti  
s legislatívnymi iniciatívami EÚ, na zistenie názorov verejnosti, odborníkov  
a zainteresovaných skupín na návrhy na prijatie právnych predpisov EÚ a ich možný  
vplyv na Litvu, s cieľom zistiť ich stanoviská a argumenty. Na tieto diskusie sú pozvaní  
politici, odborníci, vedci, zástupcovia rôznych mimovládnych organizácií, verejných  
-
5
skupín, sociálnych partnerov, štátnych inštitúcií.  
4 Rokovací poriadok Seimas Litovskej republiky. Dostupné na: https://www.e-tar.lt/portal/lt/legalAct/TAR.123B53  
5 Činnosť Výboru pre ľudské práva Litovskej republiky. Dostupné na: https://www.lrs.lt/sip/portal.show?p_r=385  
9
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
3 Lotyšsko  
Saeima (parlament) zriaďuje stály Výbor pre ľudské práva a verejné záležitosti na základe  
článku149 Rokovacieho poriadku. Výbor pokrýva všetky otázky súvisiace s ľudskými právami, vrátane  
práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím, menšín a žiadateľov o azyl, ako aj širšieho okruhu vecí  
verejných (napríklad problematikunáboženských organizácií, štátnych sviatkov a pamätných dní,  
veteránov; médií v rozsahu slobody prejavu a zlepšenia mediálneho prostredia).  
Právomoc a pôsobnosť:  
posudzuje návrhy zákonov pripravené kabinetom ministrov, samotným výborom  
alebo najmenej piatimi poslancami, ako aj návrhy zákonov, ktoré inicioval prezident  
Lotyšska alebo desatina voličov;  
pripravuje pridelené legislatívne návrhy do parlamentných čítaní;  
pripomienkuje legislatívne návrhy a navrhuje právne predpisy;  
pripravuje rozhodnutia pre Saeima o vymenovaní alebo prepustení kľúčových verejných  
činiteľov;  
požaduje od zodpovedných ministrov, miestnych samospráv a ich orgánov (orgánov  
podriadených ministerstvám a obecným úradom alebo pod ich dohľadom) relevantné  
informácie a údaje;  
preskúmava a hodnotí návrhy alebo žiadosti predložené fyzickými a právnickými  
osobami v otázkach, ktoré patria do jeho pôsobnosti;  
je oprávnený vytvárať podvýbory, ktoré vykonávajú prípravné práce alebo špecifické  
úlohy.  
Zloženie výboru:  
-
o štruktúre výboru rozhoduje Saeima. Všetky politické skupiny zvolené do Saeimy majú  
vo výbore pomerné zastúpenie .  
6
Schôdze:  
-
-
zasadnutia výboru sú verejné, výbor však môže rozhodnúť aj o neverejných zasadnutiach;  
výbor môže organizovať rôzne stretnutia i mimo obvyklého miesta schôdzí (napríklad  
v teréne) v podobe konferencií a podujatí;  
6 V súčasnosti má výbor 9 členov.  
10  
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
-
výbor je uznášaniaschopný, ak sa na nich zúčastňuje aspoň polovica počtu členov;  
rozhodnutia sa prijímajú väčšinou hlasov.  
7
Účasť iných osôb na schôdzach:  
-
za účelom zodpovedania otázok a poskytnutia informácií môžu byť verejní funkcionári  
požiadaní o účasť na zasadnutiach výboru. Do výboru sú často pozývaní ministerskí  
zamestnanci, úradníci rôznych vládnych a miestnych orgánov, agentúr a mimovládnych  
organizácií za účelom zabezpečenia efektívnejšieho riešenia verejných otázok;  
-
hlavným partnerom výboru v oblasti ľudských práv je Úrad ombudsmana, úzko  
spolupracuje s ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom spravodlivosti,  
ministerstvom vnútra, ministerstvom sociálnych vecí a ministerstvom zdravotníctva.  
Výbor spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, s profesijnými a sektorovými  
organizáciami, ako aj ďalšími pri riešení otázok súvisiacich s mediálnou politikou.  
11  
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Ľudskoprávny výbor zriadený rozhodnutím parlamentu v danom  
volebnom období  
Slovensko a Bundestag v Nemecku sú príkladom ad hoc zriaďovania výboru pre ľudské práva.  
V minulosti tak vytváralo ľudskoprávny výbor aj Maďarsko (do r. 2014), aktuálne je problematika  
ľudských práv súčasťou Výboru pre spravodlivosť.  
4 Slovensko  
Národná rada Slovenskej republiky na ustanovujúcej schôdzi aktuálneho VIII. volebného  
obdobia zriadila Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny ako jeden z 19 výborov,  
ktoré v súčasnosti pôsobia a fungujú v parlamente. Výbor pre ľudské práva sa s obmenami názvu  
8
zriaďuje kontinuálne v každom volebnom období od roku 1998.  
Výbory najmä  
a) podávajú národnej rade návrhy zákonov a iné odporúčania vo veciach, ktoré patria do úseku ich  
činnosti,  
b) sledujú, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či predpisy vydané na ich vykonanie sú s nimi  
v súlade. Ak výbor zistí porušenie zákona alebo že vykonávací predpis nie je s ním v súlade alebo  
nebol vôbec vydaný alebo včas vydaný, upovedomí o tom príslušného člena vlády alebo príslušného  
vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy a požiada ho o neodkladné vykonanie nápravy;  
ak nápravu nevykoná, upovedomí o tom národnú radu,  
c) na úseku svojej činnosti rokujú o zásadných otázkach hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej  
republiky, najmä o plnení programového vyhlásenia vlády, o návrhu štátneho rozpočtu a jeho plnení  
a o štátnom záverečnom účte; na tento účel spolupracujú s členmi vlády a vedúcimi iných štátnych  
orgánov, verejnoprávnych ustanovizní a orgánov zriadených zákonom,  
d) spolupracujú s orgánmi verejnej správy a využívajú na svoju činnosť ich podnety a návrhy.  
Na získanie poznatkov môžu pozývať na svoje schôdze k prerokúvaným otázkam, najmä k návrhom  
zákonov, predstaviteľov orgánov verejnej správy; môžu vykonávať aj poslanecké prieskumy  
a výjazdové schôdze výborov.  
Základnou úlohou Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny je posudzovať  
návrhy zákonov predložených oprávnenými subjektmi z pohľadu dodržiavania a podpory  
ľudských práv, práv príslušníkov národnostných menšín, ostatných zraniteľných skupín, ochrany  
8
Prvý takýto výbor vznikol v SNR už roku 1990, ďalšie výbory, ktoré aspoň čiastočne prelínali  
problematiku ľudských práv, práv etník či národností boli zriadené v SNR / NR SR vo volebných  
obdobiach 1992 1994 a 1994 1998.  
12  
 
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
osobných údajov, rovnoprávnosti žien a mužov s dôrazom na princíp zákazu diskriminácie.  
Výbor venuje osobitnú pozornosť zákonom, ktoré upravujú činnosť nezávislých ľudskoprávnych  
inštitúcií (verejný ochranca práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným  
postihnutím, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Úrad na ochranu osobných údajov,  
Ústav pamäti národa). Ako gestorský výbor prerokúva správy prekladané týmito inštitúciami  
Národnej rade SR. Pri vykonávaní svojej kontrolnej činnosti výbor spolupracuje aj s relevantnými  
mimovládnymi organizáciami, ako aj so splnomocnencom vlády pre rómske komunity,  
alebo so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny. Pripravuje voľby predsedu  
Úradu na ochranu osobných údajov, verejného ochrancu práv, predsedu a členov Správnej rady  
Ústavu pamäti národa, členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa, voľby komisára pre deti  
a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Na základe podnetov členov výboru  
a verejnosti môže výbor rokovať o aktuálnych spoločenských problémoch, ak sa domnieva, že boli  
porušené, resp. hrozí porušovanie ľudských práv konkrétnej skupiny osôb.  
5 Nemecko Bundestag  
Nemecký Bundestag vyjadril svoj osobitný záväzok v oblasti ľudských práv a humanitárnej  
pomoci v roku 1998 zriadením osobitného Výboru pre ľudské práva a humanitárnu pomoc:  
-
zaoberá sa širokým spektrom ľudských práv a humanitárnych problémov; medzi kľúčové  
otázky patrí situácia etnických, náboženských a iných menšín, toky utečencov, zmenšujúci  
sa priestor pre občiansku spoločnosť, ochrana obhajcov ľudských práv, boj proti mučeniu  
a zrušenie trestu smrti, no zaoberá sa tiež všeobecnými témami, akými sú rozvoj  
demokracie v jednotlivých krajinách a regiónoch, či vplyv globálnej ekonomickej aktivity  
na ľudské práva a slobodu náboženského vyznania;  
-
s cieľom získať informácie a prispieť k riešeniu problémov sa výbor zapája do dialógu  
s vládami a parlamentmi, národnými a medzinárodnými organizáciami; organizuje  
vypočutia, konzultácie s odborníkmi a dôverné diskusie s cieľom získať relevantné  
informácie z prvej ruky (vrátane vycestovania na miesto alebo práce v teréne);  
požaduje od federálnej vlády pravidelné brífingy o situácii v oblasti ľudských práv  
a o službách humanitárnej pomoci a deficitoch v rôznych krízových regiónoch;  
z iniciatívy výboru vytvoril nemecký Bundestag program „Parlamentári chránia poslancov“,  
ktorým sa podporuje práca vybraných poslancov parlamentu a obhajcov ľudských práv  
na celom svete (ktorí sa nemôžu slobodne vyjadrovať alebo sú prenasledovaní,  
zadržiavaní alebo sa im vyhráža smrťou);  
-
-
13  
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
-
-
je zodpovedný za prípravu rozhodnutí Bundestagu a diskutuje o návrhoch zákonov  
týkajúcich sa oblastí ich politiky; ak je gestorský výbor, zodpovedá za návrh zákona, ktorý  
reviduje tak, aby ho na konci procesu mohlo schváliť plénum;  
na prípravu a podporu jeho práce si môže zriadiť podvýbory.  
Vo všeobecnosti prácu výborom spravidla prideľuje plénum Bundestagu. Po prvom čítaní  
v pléne sa návrhy zákonov postúpia na prerokovanie príslušným odborným výborom. Výbory sa  
však môžu zaoberať záležitosťami aj z vlastnej iniciatívy. Na základe tohto môžu rokovať  
o otázkach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti a získavať informácie o legislatívnych zámeroch  
ministerstiev. Výbory môžu tiež organizovať verejné vypočutia, na ktoré sú pozývaní zástupcovia  
záujmových skupín a experti. Cieľom vypočutí tohto druhu je poskytnúť členom výboru prístup  
k dodatočným informáciám a poskytnúť im čo najkomplexnejšie informácie o možných dopadoch  
zákona.  
Každý výbor sa skladá z predsedu, podpredsedu a určitého počtu členov (každý má  
zároveň náhradníka, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti). Počet členov sa líši od výboru  
9
k výboru v závislosti od množstva práce, ktorú možno očakávať .  
Rokovania výborov v zásade nie sú verejné. Výbor sa môže rozhodnúť, že na konkrétnu  
časť schôdze prístup verejnosti povolí. Výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina  
10  
členov. Pokiaľ základný zákon, spolkový zákon alebo rokovací poriadok neobsahujú iné  
11  
ustanovenia, rozhoduje jednoduchá väčšina.  
9 Aktuálne má Výbor pre ľudské práva a humanitárnu pomoc 19 členov.  
11 Tamtiež.  
14  
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Ľudské práva ako súčasť pôsobnosti všeobecne zameraného výboru  
Štáty, ktoré nezriaďujú stále výbory, ani nezriaďujú ad hoc výbory zamerané vyslovene  
na problematiku ľudských práv, napríklad:  
Belgicko, ktoré sa problematikou ľudských práv zaoberá vo viacerých výboroch;  
Fínsko a Estónsko, kde sa uvedenou problematikou zaoberá Ústavnoprávny výbor;  
Španielsko:  
-
v Kongrese na tento účel zriaďuje Ústavnoprávny výbor a Výbor  
pre sociálne práva;  
-
v Senáte zriaďuje Ústavnoprávny výbor;  
Švédsko, kde sa problematika rieši vo Výbore pre zahraničné záležitosti;  
Portugalsko, ktoré zriaďuje Výbor pre ústavnoprávne záležitosti, práva, slobody  
a záruky.  
6 Belgicko  
12  
V Snemovni reprezentantov sa otázkami ľudských práv zaoberajú rôzne výbory podľa  
ich vecnej pôsobnosti, napríklad:  
Výbor pre spravodlivosť: niektoré ľudské práva a otázky diskriminácie;  
Výbor pre revíziu ústavy: zmeny a doplnenia práv a slobôd zakotvených  
v Ústave;  
Výbor pre vnútorné záležitosti: boj proti obchodovaniu s ľuďmi;  
Zahraničný výbor: porušovanie ľudských práv v zahraničí.  
Všetky výbory môžu skúmať vládne návrhy zákonov, návrhy zákonov jednotlivých  
poslancov a návrhy na riešenie týkajúce sa ochrany ľudských práv, odstraňovania všetkých foriem  
diskriminácie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Okrem toho majú tieto výbory tradičné  
právomoci stálych výborov (napr. vypočutie a prijímanie rád od odborníkov, úradov a inštitúcii;  
zasadnutia pre účely poskytnutia informácií poslancom; návrhy na vytvorenie podvýborov  
a pracovných skupín; prerokovanie problémov na podnet snemovne a podanie správy plénu;  
otázky a interpelácie členov vlády).  
12 Snemovňa môže vytvoriť osobitný výbor na preskúmanie záležitosti všeobecného alebo politického záujmu. Napríklad počas  
plenárneho zasadnutia 24. februára 2022 bol zriadený osobitný výbor poverený hodnotením legislatívy a politík v oblasti  
obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva. Tento osobitný výbor sa skladá z 13 riadnych členov menovaných snemovňou  
spomedzi svojich členov podľa pravidla pomerného zastúpenia politických skupín.  
15  
 
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
V Senáte taktiež neexistuje osobitný výbor zaoberajúci sa výlučne ľudskými právami.  
Výbor pre inštitucionálne záležitosti, ktorý má vo svojej pôsobnosti ústavnú reformu a ústavné  
zmeny, je však v rámci ústavy okrajovo zodpovedný aj za tému ľudských práv. Je jedným z troch  
stálych výborov a predsedá mu predseda Senátu. Má 21 členov a okrem iného sa zaoberá  
legislatívou týkajúcou sa organizácie federálnych štátov a federálnych entít vypracúvaním  
informačných správ o všeobecných témach, najmä ak sa téma dotýka iných úrovní moci: štátu,  
spoločenstiev a regiónov. Je sprostredkovateľom pri konflikte záujmov medzi federálnym štátom  
a federálnymi subjektmi, alebo medzi samotnými federálnymi subjektmi navzájom a má za úlohu  
vymenúvať osoby do súdnych orgánov, vrátane Ústavného súdu, Štátnej rady a Vysokej súdnej  
rady. Zasadnutia výboru sú verejné. Výbor sa môže uznášať len vtedy, ak je prítomná väčšina  
členov a hlasovanie o návrhoch je platné, len ak sa tak uznesie nadpolovičná väčšina  
13  
prítomných .  
7 Fínsko  
V Eduskunte je Ústavnoprávny výbor, ktorého hlavnou funkciou je vydávať stanoviská  
k návrhom zákonov, vydávať stanoviská k ústavnosti legislatívnych návrhov a iných záležitostí  
predložených na prerokovanie, ako aj k ich vzťahu k medzinárodným zmluvám o ľudských  
právach. Navrhuje ústavu a legislatívu, ktorá s ňou úzko súvisí (napríklad legislatívu týkajúcu sa  
autonómie Åland, volieb, občianstva, jazyka a obrany). Zaoberá sa vecami súvisiacimi s údajným  
pochybením ministra, správami kancelárky spravodlivosti a parlamentného ombudsmana  
a výročnou správou vlády. Výbor vykonáva hodnotenie tých, ktorí prejavili záujem o funkciu  
parlamentného ombudsmana a zástupcu parlamentného ombudsmana na účely voľby týchto  
funkcionárov, ktorá sa koná na plenárnom zasadnutí.  
Ústavnoprávny výbor má 17 členov. Výbor je uznášaniaschopný, ak sú prítomné aspoň dve  
tretiny jeho členov, pokiaľ sa pre danú vec osobitne nevyžaduje vyššie kvórum.  
O záležitostiach rozhoduje komisia jednomyseľne alebo hlasovaním. Ústavnoprávny výbor má  
z dôvodu odlišnej úlohy od ostatných výborov za cieľ prijímať jednomyseľné rozhodnutia.  
Prvé zasadnutie výboru zvoláva jeho najstarší člen. Tento člen výboru predsedá, kým nie je  
oficiálne zvolený predseda. Každý výbor si spomedzi svojich členov volí predsedua podpredsedu  
na celé funkčné obdobie. Zasadnutia výborov sú neverejné. Výbor však môže otvoriť svoju  
schôdzu verejnosti v čase, keď zhromažďuje informácie a pripravuje sa na schôdzu. Verejné  
schôdze výborov či priame prenosy zo schôdzí výborov boli doteraz dosť zriedkavé.  
13 Senát: Čl. 21 ods. 6 a čl. 45 Rokovacieho poriadku. Dostupné na: https://www.senate.be/doc/Reglement_2021_F.pdf  
16  
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
8 Švédsko  
V Riksdag-u (parlament) je za oblasť ľudských práv zodpovedný Výbor pre zahraničné  
veci. Zodpovedá tiež za zahraničnú a bezpečnostnú politiku, rozvojovú spoluprácu a pomoc a za  
spoluprácu a vzťahy s inými krajinami vo všeobecnosti. V agende výboru sú aj otázky EÚ, OSN  
a ľudských práv.  
Vo všeobecnosti musia mať výbory vždy nepárny počet členov a musí ich byť najmenej  
15 . Nepárny počet členov vo výboroch je odôvodnený snahou vyhnúť sa, pokiaľ je to možné,  
14  
rovnakému počtu hlasov vo výboroch. Ak by sa predsa skončilo hlasovanie remízou, rozhodujúci  
hlas má predseda výboru. V praxi sa rozhodnutia výboru len zriedka prijímajú prostredníctvom  
formálneho hlasovania.  
Zloženie členov výboru odráža rozdelenie kresiel v parlamente. Všetky výbory majú  
predsedu, a jedného alebo viacerých podpredsedov. Schôdzam výboru predsedá predseda.  
Schôdze výborov nie sú verejné. To znamená, že verejnosť a médiá sa na schôdzach  
zúčastňovať nemôžu. Výbory však môžu usporiadať verejné vypočutie s cieľom získať viac  
informácií o konkrétnej téme, pričom môžu pozvať odborníkov a zástupcov rôznych  
spoločenských záujmov. Verejnosť môže sledovať verejné vypočutia na mieste. Schôdze sa  
vysielajú aj prostredníctvom webovej televízie, je možné ich sledovať naživo alebo zo záznamu.  
Výbory majú poradné, legislatívne a kontrolné funkcie, zaujímajú stanovisko k návrhom  
zákonov. Väčšina návrhov sú vládne návrhy zákonov a návrhy poslancov, ale výbor môže  
predložiť aj svoj vlastný návrh. Výbory sledujú a hodnotia rozhodnutia parlamentu.  
Každý rok Výbor pre zahraničné veci predkladá správu výboru, ktorá sa zaoberá  
problematikou ľudských práv, táto správa sa však zaoberá iba otázkami ľudských práv  
v zahraničnom kontexte. Nedostatok interného monitorovania ľudských práv vo Švédsku  
a odporúčanie Rady OSN pre ľudské práva viedli k iniciatíve na zriadenie inštitúcie pre ľudské  
15  
práva vo Švédsku.  
14 V súčasnosti má každý výbor 17 členov.  
15 Touto inštitúciou je Inštitút pre ľudské práva: V januári 2015 dostalo Švédsko od Rady OSN pre ľudské práva v rámci  
všeobecného pravidelného preskúmania odporúčania na zriadenie inštitúcie pre ľudské práva. Minimálne požiadavky na  
ľudskoprávnu inštitúciu boli sformulované na medzinárodnom pracovnom stretnutí so zástupcami národných  
ľudskoprávnych inštitúcií v spolupráci s Centrom OSN pre ľudské práva v roku 1991 v Paríži.  
17  
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Zhrnutie  
Parlamenty zriaďujú výbory ako svoje poradné, kontrolné a iniciatívne orgány, ktoré majú  
odborne pomáhať pri rozhodovaní parlamentu, venovať sa a prediskutovávať aktuálne témy vo  
vybraných záujmových oblastiach, prípadne predkladať návrhy zákonov. V mnohých právnych  
poriadkoch určuje postavenie výborov ústava alebo rokovací poriadok parlamentu. Parlamenty  
zriaďujú výbory zo zákona alebo na základe vlastného rozhodnutia (podľa potreby). Oblasť  
záujmu výborov často zodpovedá potrebám daného parlamentu alebo fungovaniu štátu,  
prípadne oblastiam pôsobnosti ministerstiev. Ľudské práva sú priorita všetkých parlamentov,  
čo sa prejavuje zriadením osobitných výborov s pôsobnosťou v tejto oblasti alebo zaradením  
problematiky do pôsobnosti stálych výborov parlamentov.  
Na základe získaných informácií možno konštatovať, že výbory s ľudskoprávnou  
problematikou sú vo väčšine prípadov zriaďované ako stále výbory, buď ako:  
osobitné/špecializované (Bulharsko, Litva, Lotyšsko), alebo  
všeobecné (problematika v pôsobnosti iného výboru: Belgicko – Senát, Fínsko,  
Švédsko).  
Počet členov sa pohybuje od 7 (menšie výbory: Litva) do 21 (veľké výbory: Belgicko –  
Senát), priemerný počet členov je okolo 15 na výbor (stredné výbory: Slovensko, Bulharsko).  
Vo väčšine štátov sú schôdze verejné (Slovensko, Belgicko – Senát, Bulharsko, Litva, Lotyšsko),  
v niektorých sú neverejné (Fínsko, Nemecko – Bundestag, Švédsko).  
Uznášaniaschopnosť je v takmer všetkých štátoch stanovená prítomnosťou  
nadpolovičnej väčšiny všetkých členov, pričom na platné prijatie rozhodnutia je potrebné, aby  
zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Iné je to v prípade Fínska, kde sa  
vyžaduje prítomnosť dvoch tretín všetkých členov Ústavnoprávneho výboru a na prijatie  
uznesenia je potrebné, aby prítomní členovia hlasovali jednomyseľne. Vo Švédsku neexistujú  
žiadne predpisy o praktickej úprave hlasovania vo výbore, ale používa sa rovnaký postup  
hlasovania ako v rokovacej sále. Rozhodnutie o určitom bode rokovania vo výbore má odrážať  
následné rozhodnutia o tom istom bode v parlamente.  
18  
 
Prehľad: Ľudskoprávne výbory  
Tabuľka: Ľudskoprávne výbory  
Počet  
členov  
Štát  
Výbor  
Typ  
Schôdze Uznášaniaschopnosť  
Rozhodovanie  
Výbor NR SR pre ľudské práva  
nadpolovičná väčšina  
všetkých členov  
nadpolovičná väčšina prítomných  
členov  
Slovensko  
ad hoc  
13  
verejné  
verejné  
a národnostné menšiny  
Belgicko  
Senát  
nadpolovičná väčšina  
všetkých členov  
nadpolovičná väčšina prítomných  
členov  
Výbor pre inštitucionálne záležitosti stály  
21  
Výbor pre ľudské práva,  
stály  
nadpolovičná väčšina  
všetkých členov  
nadpolovičná väčšina prítomných  
členov  
Bulharsko  
Fínsko  
Litva  
16  
17  
7
verejné  
neverejné  
verejné  
náboženstvá a sťažnosti občanov  
Ústavnoprávny výbor  
Výbor pre ľudské práva  
stály  
stály  
dve tretiny členov  
jednomyseľné  
nadpolovičná väčšina  
všetkých členov  
nadpolovičná väčšina prítomných  
členov  
Výbor pre ľudské práva a verejné  
záležitosti  
nadpolovičná väčšina  
všetkých členov  
nadpolovičná väčšina prítomných  
členov  
Lotyšsko  
stály  
9
verejné  
Nemecko  
Bundestag  
Výboru pre ľudské práva  
a humanitárnu pomoc  
nadpolovičná väčšina  
všetkých členov  
nadpolovičná väčšina prítomných  
členov  
ad hoc  
19  
17  
neverejné  
neverejné  
Švédsko  
Výbor pre zahraničné veci  
stály  
*
nadpolovičná väčšina16  
zdroj: vypracovala autorka na základe získaných údajov  
16 Neexistujú žiadne predpisy o praktickej úprave hlasovania, ale ak sa predložia viac ako dva návrhy týkajúce sa toho istého bodu rokovania, použije sa rovnaký postup hlasovania ako v rokovacej sále.  
V praxi sa rozhodnutia výboru len zriedka prijímajú prostredníctvom formálneho hlasovania (ako v rokovacej sále), ale aklamáciou. Rozhodnutie o určitom bode rokovania vo výbore má odrážať  
následné rozhodnutia o tom istom bode v snemovni.  
19