DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Milan Vetrák.

Cieľom predkladaného návrhu je nanovo vymedziť hranice škody na účely Trestného zákona pri zachovaní pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a vylúčiť možnosť obligatórneho ukladania trestu prepadnutia majetku v intenciách doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.

Prvýkrát od prijatia Trestného zákona v roku 2005 sa zvyšujú hranice vymedzenia spáchanej škody z dnešných 266 eur na 500 eur pri hranici malej škody a úmerne sa posúvajú ostatné hranice škôd.

Návrhom zákona sa ďalej aj v nadväznosti na prebiehajúce konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s Ústavou Slovenskej republiky navrhuje, aby Trestný zákon obsahoval obligatórnu formu trestu prepadnutia majetku, ale aby tento trest bolo možné ukladať tak ako iné tresty ako fakultatívny trest v súlade so všeobecnými zásadami pre ukladanie trestov. Zároveň by malo v intenciách doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky platiť, že ak má mať prepadnutie majetku charakter trestu, nemôže byť páchateľovi trestného činu odňatý výlučne nelegálne nadobudnutý majetok, ale treba primeraným spôsobom (napr. finančnou sankciou) postihnúť aj jeho príjmy, resp. legálne nadobudnutý majetok.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie ani na životné prostredie. Rovnako nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na služby verejnej správy pre občana ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Podľa platného znenia § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona sú musí uložiť trest prepadnutia majetku. podľa nového znenia cit. ustanovení súd bude mať možnosť a nie povinnosť uložiť tento trest. Zároveň by malo v intenciách doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. bod 29 uznesenia I. ÚS 66/2021-23) platiť, že ak má mať prepadnutie majetku charakter trestu, nemôže byť páchateľovi trestného činu odňatý výlučne nelegálne nadobudnutý majetok.

K bodu 2

V § 125 ods. 1 sa navrhuje zmeniť malú škodu z 266 eur na sumu 500 eur z dôvodu hospodárskeho vývoja od roku 2006, keďže suma 266 eur má v súčasnosti podstatne nižší význam ako v roku 2006 a pri jej stanovení predkladateľ počíta aj so súčasným obdobím vysokej inflácie. Pôvodne stanovená výška malej škody zodpovedala výške minimálnej mzdy v danom období. Podobným spôsobom aktualizovala výšku škody v Trestnom zákone aj Česká republika. V záujme lepšej zrozumiteľnosti právnej úpravy sa jednotlivé výšky škody vyjadrujú v konkrétnych pevne určených sumách, nie v násobkoch, ako tomu bolo doteraz.

K bodu 3

V prechodnom ustanovení sa upravuje pravidlo, podľa ktorého sa tresty uložené pred 1. júnom 2023, ktoré neboli ešte celkom vykonané, nevykonajú, ak čin, za ktorý boli uložené, už nie je trestným činom. Uvedené pravidlo nadväzuje na zvýšenie hranice malej škody, čím môže dôjsť v niektorých prípadoch k zániku trestnosti, čo odôvodňuje pravidlo nevykonať v takomto prípade uložený trest práve z dôvodu zániku trestnosti.

K Čl. II

Zmeny súvisí so zmenou hranice malej škody v Trestnom zákone. Podľa platného znenia § 14 písm. l) Trestného poriadku patri do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu aj trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisícnásobku malej škody podľa Trestného zákona. Berúc do úvahy referenčného § 125 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné prepracovať aj § 14 písm. l). Ide teda o vyvolanú zmenu. Cieľom je dosiahnuť stav, kedy nebude zmenou Trestného zákona dotknutá pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu, resp. Úradu špeciálnej prokuratúry v prebiehajúcich konaniach.

K Čl. III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to čl. 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie a čl. 87 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na transpozíciu smernice uvedenej v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola stanovená do 21. mája 2011,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernica uvedená v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola úplne transponovaná do nasledujúcich právnych predpisov:

-zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku,

-zákon č. 460/1992 Z. z. Ústava Slovenskej republiky,

-zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,

-zákon č. 312/2020 o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

-zákon č. 154/2015 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

úplný.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti