1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.
Predkladaný návrh zákona reaguje na zistenia analýzy súčasného stavu, ktorá bola vypracovaná v rámci Koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027 a potreby prispôsobenia legislatívneho prostredia na implementáciu rozvojových a reformných opatrení vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
V rámci vypracovaných analýz bolo zistené, že je potrebné posilnenie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia a koordinácie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, dobudovanie súboru základných záchranných zložiek, ktorého súčasťou musí byť Policajný zbor a záchranná zdravotná služba ako celok, zvýšenie odbornej úrovne jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému rozšírením odbornej prípravy na úseku integrovaného záchranného systému, zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému ako predpokladu na výkon činnosti operátora koordinačného strediska integrovaného záchranného systému a vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek - právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Predmet úpravy predkladaného návrhu zákona zohľadňuje úpravu všetkých spomenutých inštitútov.
Predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona aj zmeny v posilnení pôsobností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia vo vzťahu k záchranným zložkám, ktorého úlohou bude vypracovanie jasných spoločných metodických postupov v oblasti integrovaného záchranného systému. Tieto metodické postupy jasne určia úlohy záchranných zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni na operačnej a taktickej úrovni.
Začlenenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému umožní efektívnejšiu koordináciu týchto zložiek.
Navrhované znenie zákona umožňuje vybudovať integrované bezpečnostné centrá, ktoré významným prvkom reformného úsilia vyplývajúceho z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti krízového riadenia. Tieto pracoviská budú jedinečné pracoviská základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a orgánov krízového riadenia na území kraja.
Významnou snahou zákona je zvýšenie odbornosti aktérov integrovaného záchranného systému, ktorej dosiahnutie sa navrhuje docieliť v dvoch oblastiach. V prvej oblasti sa zavádza inštitút odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému, ktorý výrazne zvýši pripravenosť personálu koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na riešenie pomoci v tiesni. Druhá oblasť je vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb. Cieľom akreditácie je výrazné zvýšenie pripravenosti týchto zložiek na riešení pomoci v tiesni v spolupráci so základnými záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému.
2
Návrh zákona vytvára tiež legislatívne predpoklady na výrazne zefektívnenie výchovnej a osvetovej činnosti na úseku integrovaného záchranného systému vo vzťahu k verejnosti a tiež stanovenie dlhodobej komunikačnej stratégie prezentovania integrovaného záchranného systému, jeho zložiek a čísel tiesňového volania.
Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z poznatkov uplatňovania zákona v praxi, najmä z poznatkov získaných z činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, prevádzky koordinačných stredísk, ako aj z prevádzky čísla tiesňového volania 112 a národných čísiel tiesňového volania a tiež z problémov vyskytujúcich sa pri zabezpečovaní pomoci v tiesni.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom zakladá negatívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Minister vnútra Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018).
Termín začiatku a ukončenia PPK
5. september 2022, 14. september 2022
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
september 2022
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
november 2022
2.Definovanie problému
Dôvodom vypracovania novely zákona boli zistenia z analýzy súčasného stavu vypracované v rámci Koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027 a potreba vytvorenia legislatívneho prostredia na implementáciu reformných opatrení. V rámci analýz bolo zistené, že je potrebné dobudovať súbor základných záchranných zložiek, ktorého súčasťou musí byť záchranná zdravotná služba a Policajný zbor, potreba bližšie špecifikovať odbornú prípravu, potreba zaviesť odbornú spôsobilosť na úseku integrovaného záchranného systému (ďalej len „IZS“) ako predpokladu na výkon činnosti operátora koordinačného strediska IZS, vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia a majetku, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb, zrovnoprávnenie všetkých čísiel tiesňového volania (ďalej len „ČTV“) v záujme ich ochrany pred zneužívaním neodôvodnenými i volaniami alebo neodôvodneným vyžiadaním síl a prostriedkov zložiek IZS. Tiež sa ukazuje ako neudržateľný stav, kedy sa na nepretržitej činnosti koordinačného strediska IZS (príjme volaní na jednotné európske ČTV 112) podieľajú aj zástupcovia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, čím sa zdravotnícky personál vyčleňuje na plnenie úloh, na ktoré nie je potrebné zdravotnícke vzdelanie. Slovenská republika čelí nedostatku zdravotníckych pracovníkov, je preto potrebné zdravotníckych pracovníkov uvoľniť na plnenie úloh v zdravotníctve, najmä na príjem tiesňových volaní na ČTV 155 a vzniknutý nedostatok nahradiť zamestnancami v pôsobnosti ministerstva vnútra.
3.Ciele a výsledný stav
Komplexné pozdvihnutie úrovne zabezpečovania služieb IZS, na úrovni príjmu oznámenia o stavoch tiesne a v reakcii záchranných zložiek a štátnych orgánov na operačnej aj taktickej úrovni.
Príjem a spracovanie informácie na koordinačnom stredisku IZS, riadenie a zásah záchranných zložiek a reakcia dotknutých orgánov bude vykonávaná na základe spoločných postupov.
Činnosť koordinačného strediska IZS vrátane príjmu jednotného európskeho ČTV 112 budú zabezpečovať odborne spôsobilí operátori v pôsobnosti okresných úradov v sídlach kraja, ktorých počet sa navrhuje navýšiť, aby bol pokrytý výpadok operátorov v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.
Operátori záchrannej zdravotnej služby s vysokošpecializovaným vzdelaním budú zabezpečovať činnosť operačného strediska záchrannej zdravotnej služby a s výnimkou ohrozenia alebo krízovej situácie sa od 1.1.2024 nebudú podieľať na nepretržitom výkone činnosti koordinačného strediska IZS.
Ostatné záchranné zložky právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia budú podrobení akreditácii ministerstvom, aby bola zabezpečená úroveň ich pripravenosti, spôsobilosti a zabezpečenia na poskytovanie pomoci v tiesni. Platnosť akreditácie bude 5 rokov.
4.Dotknuté subjekty
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, okresné úrady v sídle kraja, ostatné záchranné zložky - právnické a fyzické osoby podnikatelia, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku, operátori zabezpečujúci nepretržitý výkon činnosti koordinačného strediska IZS.
4
5.Alternatívne riešenia
Nulový variant je variant, z ktorého predkladateľ vychádzal pri príprave návrhu zákona. Podľa platnej právnej úpravy nulový variant by znamenal, že by zostali neošetrené systémové nedostatky zistené aplikáciou zákona od nadobudnutia jeho účinnosti v roku 2002, najmä absencia odbornej spôsobilosti na úseku IZS, akreditácie ostatných záchranných zložiek právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku a je zásadným nedostatkom brániacim pozdvihnutiu úrovne služieb integrovaného záchranného systému ako celku.
Osobitným problémom v rámci nulového variantu je zabezpečovanie nepretržitej činnosti koordinačného strediska IZS zástupcami Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, pri ktorom je neefektívne využitý vysokošpecializovaný zdravotnícky personál na zabezpečovanie úloh, na ktoré stačia kvalifikačné predpoklady pre 5. platovú triedu podľa zákona o štátnej službe a po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona osobitný kvalifikačný predpoklad – odborná spôsobilosť na úseku IZS.
6.Vykonávacie predpisy
Áno
Nie
7.Transpozícia práva EÚ
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. L 321, 17. 12. 2018), (ďalej len „smernica“).
Navrhovaná právna úprava transponuje Čl. 109 ods. 3 smernice.: „Členské štáty zabezpečia, aby sa na všetky tiesňové komunikácie na jednotné európske tiesňové číslo 112 primerane odpovedalo a aby boli vybavované tak, aby čo najlepšie vyhovovali vnútroštátnej organizácii záchranných systémov. Na takéto tiesňové komunikácie sa odpovedá a vybavujú sa aspoň tak rýchlo a účinne ako tiesňové komunikácie s vnútroštátnym tiesňovým číslom alebo číslami, ak sa používajú naďalej.“ Je transponovaná v § 6 návrhu zákona Jednotné európske číslo tiesňového volania. Použitá terminológia je v súlade so zákonom č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 533/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Transpozícia práva EÚ nejde nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených smernicou.
8.Preskúmanie účelnosti
Vyhodnotenie účelnosti vynaložených finančných prostriedkov bude vykonané do 31. marca 2025 v zmysle úlohy B.1. uznesenia vlády č. 226 z 30. marca 2022 predložiť na rokovanie vlády vyhodnotenie realizácie Koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027 so stavom k 31. decembru 2024.
9. Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
5
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
Ťažiskom návrhu z pohľadu vplyvov na rozpočet verejnej správy je uvoľnenie operátorov Ministerstva zdravotníctva SR zo zabezpečovania nepretržitého výkonu činnosti koordinačného strediska IZS a požiadavka na pokrytie tohto výpadku zamestnancami okresného úradu v sídle kraja.
Uvoľnenie operátorov zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR sa požaduje na posilnenie výkonu činnosti krajských operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby, miesta teda nezaniknú. Výkony záchrannej zdravotnej služby sa v posledných rokoch rapídne navyšujú, ako demonštruje tabuľka počtu prijatých volaní na číslo 155.
Počet všetkých prichádzajúcich volaní na číslo tiesňového volania 155
BA
TT
NR
TN
ZA
BB
PO
KE
SR
2018
130 812
81 753
91 626
71 585
82 511
99 775
113 573
127 057
798 692
2019
127 778
81 166
93 904
72 983
85 154
101 590
116 643
134 594
813 812
2020
122 678
81 909
94 909
81 707
88 035
104 828
122 376
138 866
835 308
2021
128 334
91 521
102 081
92 494
92 446
120 724
130 954
148 135
906 689
Počet volaní na jedného zamestnanca pôsobiaceho na ČTV 155 vrástol za 3 roky o 25%. Dôvodom je nárast volaní a súčasný úbytok personálu. Počet volaní na linku 155 vzrástol medzi rokmi 2018 a 2021 o 13,5%. Reálny počet zamestnancov zabezpečujúcich príjem volaní na ČTV 155 klesol medzi rokmi 2018 a 2021 o 9%. Z nich 40 operátorov zabezpečuje príjem ČTV 112. Za týchto podmienok vzrástol počet volaní na jedného zamestnanca pôsobiaceho na linke ČTV 155 medzi rokmi 2018 a 2021 o 25%. Presunom 40 zamestnancov Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby na príjem ČTV155, je možné zmierniť počet volaní na jedného operátora o 13,4 % (pre rok 2021 by to bolo z 3514 na 3040).
Stav volaní na zamestnanca pri plnom plánovanom počte personálu ČTV 155 by bol 2825 v roku 2021 a 2420 v roku 2018.
Počet volaní na za zamestnanca pôsobiaceho na ČTV 155 pre rok 2018 by bol 2812 (v službe a súčasne mimo linky112).
Počet plánovaných zamestnancov na pracovnej pozícii operátor ČTV 155, skutočný počet zamestnancov a prepočet počtu hovorov na jedného zamestnanca
rok
plán
skutočnosť k 31.12.
rozdiel
skutočnosť bez ČTV 112
počet (pri ČTV 112)
počet pri plánovanom počte
počet bez
ČTV 112
Počet volaní
2018
330
324
-6
284
2 812
2420
2465
798692
2019
330
321
-9
281
2 896
2466
2535
813812
2020
321
313
-8
273
3 238
2602
2669
835308
2021
321
298
-23
258
3 514
2825
3043
906689
2022 k 30.09.2022
321
295
-26
255
Zmena v %
-9,0
-10,2
25,0
16,7
23,4
13,5
V súčasnosti nepretržitý výkon činnosti koordinačného strediska IZS a príjem volaní na číslo 112 zabezpečujú štyria operátori:
dvaja operátori - zástupcovia okresného úradu v sídle kraja,
jeden operátor - zástupca Hasičského a záchranného zboru,
jeden operátor – zástupca Ministerstva zdravotníctva SR (operátor záchrannej zdravotnej služby).
6
Na zabezpečenie jedného operátora v nepretržitej službe je potrebných päť zamestnancov, ktorí sa v nepretržitej službe striedajú. Koordinačné stredisko IZS je zriadené na každom okresnom úrade v sídle kraja, dokopy je teda prevádzkovaných osem koordinačných stredísk. Výpadok operátorov zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR vytvára požiadavku na prijatie 40 zamestnancov, po päť na každom okresnom úrade v sídle kraja.
S uvoľnením zástupcov Ministerstva zdravotníctva z príjmu ČTV 112 sa ráta od 1. januára 2024. V období od 1.apríla 2023 do 31. decembra 2023 plynie prechodné obdobie, počas ktorého je nutné prijať a vyškoliť 40 operátorov v zamestnancov okresného úradu v sídle kraja, ktorí postupne nahradia operátorov zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR. Predmetné náklady vyčíslené v analýze dopadov na rozpočet verejnej správy, pričom je vyčíslený optimistický scenár, aby bolo možné zabezpečiť nástup všetkých 40 zamestnancov od 1. apríla 2023.
Uvoľnenie zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR je navrhované aj z dôvodu efektívnejšieho zabezpečenia služby zamestnancami okresného úradu v sídle kraja nakoľko mesačné výdavky na zabezpečenie jedného štátnozamestnaneckého miesta zamestnancami okresného úradu 2 473,50 EUR, po zarátaní všetkých príplatkov a pripravovaného navýšenia miezd v štátnej službe v priebehu roka 2023. Náklady na zabezpečenie jedného zamestnanca záchrannej zdravotnej služby 2772 EUR, teda o 12% vyššie ako v prípade zamestnancov okresného úradu.
Výpadok operátorov zmenovej služby nie je zároveň možné riešiť znížením počtu operátorov zabezpečujúcich nepretržitý výkon koordinačného strediska IZS. Na ČTV bolo v roku 2021 prijatých 905 918 volaní a v roku 2020 1 010 286 volaní. Výpadok jedného operátora, znamená nárast práce pri príjme volaní na ČTV 112 pre zvyšných troch operátorov o 33% a pri porovnávaní úrovne z roku 2021 by išlo o navýšenie volaní na jedného operátora z 5662 volaní až na úroveň 7530 volaní ročne.
Nad rámec príjmu volaní na ČTV 112 operátori okresného úradu v sídle kraja zabezpečujú príjem alternatívnych prístupov k službám ČTV 112, konkrétne ide o SMS komunikáciu na ČTV 112 a volania eCall systému tiesňového volania z automobilov. V roku 2020 bolo na ČTV 112 prijatých 16 421 SMS a v roku 2021 19 904 SMS. Počet volaní e-Call bol v roku 2020 2 323 a v roku 2021 3 074. V tejto súvislosti môžeme konštatovať, že od spustenia služby SMS na ČTV 112 v roku 2018 každý rok stúpa počet prijatých SMS. Rovnaký trend sme zaznamenali aj v prípade volaní e-Call.
Európska legislatíva nám ukladá povinnosť rozširovať možnosti prístupu k službám na ČTV 112. Najneskôr v roku 2025 bude v zmysle smernice EP a Rady č. 2019/882 nutné zaviesť mobilnú aplikáciu určenú primárne pre sluchovo postihnutých, ktorá bude umožňovať prenos textu v reálnom čase a videohovory. Následne v kontexte zmien komunikačných návykov obyvateľstva zvažujeme zavedenie tiesňovej komunikácie prostredníctvom komunikačných služieb nezávislých na číslovaní, ktoré v súčasnosti bežne využívané, ako napr. Whatsapp, Messenger, Viber, Signál atď.
Operátori okresného úradu v sídle kraja sa okrem príjmu a spracovania tiesňových informácií (volania, SMS a volania eCall) podieľajú aj na plnení úloh pri riešení mimoriadnych udalostí vyplývajúcich zo zákona 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, najmä zabezpečenie vyrozumenia a varovania po vzniku mimoriadnej udalosti a tiež zabezpečenie informačnej služby civilnej ochrany (podávanie hlásení o mimoriadnych udalostiach). Operátori v spolupráci so zástupcami odboru krízového riadenia okresného úradu v roku 2020 riešili 535 mimoriadnych udalostí a v roku 2021 riešili 400 mimoriadnych udalostí. Osobitnou úlohou je zabezpečenie odovzdávania hydrologických, meteorologických a smogových výstrah zodpovedným osobám na území kraja, v priemere bolo na koordinačných strediskách v roku 2020 a 2021 spracovaných 700 výstrah.
V prípade mimoriadnych udalostí veľkého rozsahu, alebo krízových situácií môžu operátori, zamestnanci okresného úradu v sídle kraja zabezpečovať ad-hoc úlohy potrebné pre zabezpečenie chodu štátu, napríklad registráciu osôb do tzv. štátnej karantény, alebo iné ad hoc údaje potrebné pre zabezpečenie plnenia úloh krízového riadenia na území kraja. Dlhodobým cieľom je pripraviť operátora, zamestnanca okresného úradu v sídle kraja, ako plnohodnotného krízového manažéra zastupujúceho, schopného v prípade potreby samostatne organizovať reakciu v úvodných fázach životného cyklu mimoriadnej udalosti.
Zníženie počtu operátorov koordinačného strediska IZS o štvrtinu by ohrozilo plnenie úloh súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni a plnením úloh civilnej ochrany a zároveň znemožnilo implementáciu rozvojových projektov a plánov na posilnenie operatívnej reakčnej kapacity okresného úradu v sídle kraja.
7
Návrh potenciálne zakladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, na okruh právnických a fyzických osôb podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia a majetku a životného prostredia. Aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb sa predmetné subjekty budú musieť podrobiť akreditácii v zmysle návrhu.
11. Kontakt na spracovateľa
Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Ing. Adam Regec, č. tel.: 02/4859 3033, adam.regec@minv.sk
Mgr. Miroslav Jancek, č. tel.: 02/4859 3272, miroslav.jancek@minv.sk
12. Zdroje
Kalkulácie personálnych nákladov boli vypracované na základe kalkulácie nákladov na 1 štátnozamestnanecké miesto na pozícii operátora koordinačného strediska IZS a tiež z kalkulácie nákladov na zabezpečenie tejto služby zamestnancom Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby..
13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 200/2022
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Predložený materiál negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov je kvantifikovaný nárast výdavkov v sume 952 160 eur v roku 2023, v sume 1 238 004 v roku 2024 a v sume 1 210 596 v roku 2025. V materiáli sa uvádza, že v súčasnosti poskytuje Ministerstvo zdravotníctva SR na zabezpečenie príjmu volaní na jednotné európske ČTV 112 8 operátorov nepretržitej zmenovej služby na koordinačných strediskách IZS. Ide o operátorov v pôsobnosti Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby a od 1. januára 2025 sa navrhuje uvoľnenie týchto operátorov záchrannej zdravotnej služby zo zabezpečenia nepretržitej činnosti koordinačného strediska IZS na zabezpečenie úloh operačného programu strediska záchrannej zdravotnej služby, najmä príjmu volaní na ČTV 155 a riadenie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Na pokrytie výpadku operátorov záchrannej zdravotnej služby sa navrhuje v pôsobnosti okresných úradov (Ministerstva vnútra SR) vytvoriť 40 miest operátorov koordinačného strediska. V materiáli nie je kvantifikovaná úspora v kapitole Ministerstvo zdravotníctva SR v roku 2025, vyplývajúca z uvoľnenia 8 operátorov od 1.1.2025 a z textovej časti materiálu nie je zrejmé ani od akého termínu bude potrebné zabezpečiť na pokrytie výpadku operátorov ZZS 40 nových miest v kapitole Ministerstvo vnútra SR (kvantifikácia je od roku 2023). Komisia žiada, aby kompetencie vyplývajúce z návrhu predmetného zákona boli zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov dotknutých kapitol na príslušné rozpočtové roky, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
Stanovisko predkladateľa
Predmetným riešením nevzniká v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR úspora finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Miesta operátorov vytvorené na Operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby ako príspevkovej organizácie Ministerstva zdravotníctva SR na zabezpečenie príjmu volaní na jednotné európske ČTV 112 zostanú zachované a budú využité na posilnenie príjmu volaní na linku tiesňového volania 155 a na riadenie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Ministerstvo vnútra SR vychádza v ústrety tejto požiadavke vznesenej Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby. Cieľom tejto zmeny je unifikovanie procesov príjmu a odozvy na tiesňové volania 112, posilnenie príjmu volaní na tiesňovú linku 155, jednoduchšie a adresnejšie identifikovanie riadiacich kompetencií Ministerstva vnútra SR a Ministerstva zdravotníctva SR vo vzťahu k jednotlivým tiesňovým linkám pomoci a maximálne využitie odbornej spôsobilosti jednotlivých záchranných systémov a zložiek vo vzťahu k typológii mimoriadnych udalostí a stavov tiesne. Ministerstvo vnútra SR ako prevádzkovateľ ČTV 112 zabezpečí príjem a spracovanie volaní na ČTV 112 výhradne svojim personálom, čo umožní efektívnejšie riešenie pracovnoprávnych vzťahov, metodické riadenie a jednotnú odozvu pre zabezpečenie adekvátnej reakcie pri volaniach pri ktorých je potrebná pomoc. Uvedené riešenie sa navrhuje po vzájomnej dohode kompetentných metodických orgánov Ministerstva vnútra SR a Ministerstva zdravotníctva SR a vychádza z doterajších prevádzkových a procesných skúseností s príjmom a odozvou na ČTV 112. V konečnom dôsledku prispeje ku skvalitneniu služieb a sprehľadneniu kompetencií na jednotlivých linkách pomoci, čo je jedným z najdôležitejších cieľov v oblasti starostlivosti o životy, zdravie a majetok občanov SR.
8
Pokrytie výpadku operátorov Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby na ČTV 112 je v súlade s navrhovaným znením novelizácie predmetného zákona v súlade s čl. II, kde je navrhovaná účinnosť čl. I bodu 14 od 1. januára 2024. Operátori zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR, v súčasnej dobe zabezpečujú nepretržitý výkon činnosti koordinačných stredísk podľa platného znenia § 5 ods. 5 zákona č, 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov. Podľa navrhovaného znenia novely, Ministerstvo zdravotníctva SR bude zabezpečovať tento výkon na základe žiadosti okresného úradu v sídle kraja počas ohrozenia 3 ods. 4 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z, v platnom znení a § 2 písm. a) zákona č. 387/2022 Z. z. v platnom znení).
Aby bola prevádzka ČTV 112 aj po uvedenej organizačnej a procesnej zmene plnohodnotne zabezpečená, musí Ministerstvo vnútra SR postupne nahradzovať výkon činnosti na ČTV 112 za operátorov záchrannej zdravotnej služby zamestnancami v štátno-zamestnaneckom pomere vo vzťahu s Ministerstvom vnútra SR. Keďže ide o významné s tým súvisiace čiastky sme názoru, že nie je možné pripomienke Komisie, aby výkon činnosti vyplývajúci z návrhu predmetného zákona bol zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov dotknutých kapitol na príslušné rozpočtové roky, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet vyhovieť.
Ku kvantifikácii Komisia uvádza, že v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je v tabuľke č. 1 nesprávne uvedený Vplyv na mzdové výdavky, kde predkladateľ namiesto mzdových výdavkov uvádza sumu celkových výdavkov, takisto v tabuľke č. 5 nesprávne uvedené sumy osobných výdavkov, kde predkladateľ chybne uvádza celkové výdavky.
Stanovisko predkladateľa
Pripomienka je akceptovaná a materiál upravený.
V časti 2.1.1. Financovanie návrhu predkladateľ uvádza, že finančné dopady vyplývajúce z predloženého návrhu zákona nie zohľadnené v rozpočte kapitoly Ministerstvo vnútra SR. Zvýšený objem vynaložených finančných prostriedkov požaduje kapitola Ministerstvo vnútra SR zohľadniť pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025. K uvedenému Komisia uvádza, že predmetný návrh nebol kapitolou Ministerstva vnútra SR predložený v prioritách na rokovanie k návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra SR na roky 2023 2025.
Stanovisko predkladateľa
Keďže dohoda medzi Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom zdravotníctva SR, na ktorého návrh sa plánuje zmena § 5 ods. 5 zákona č.129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov, vyplynula zo vzájomných rokovaní v rámci prípravy novely zákona v priebehu roku 2022 a bola komunikovaná v odlišných variantoch aj s pôvodne avizovanou možnosťou presunu operátorov Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, ktorí momentálne prijímajú volania na ČTV 112 pod Ministerstvo vnútra SR, nebolo možné súvisiace finančné náklady zahrnúť zatiaľ do návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra SR na roky 2023 až 2025.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie spolu s vyznačením riadku Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje „Áno“ v Doložke vybraných vplyvov v bode 9.
Odôvodnenie: Komisia za to, že daný návrh zakladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a to konkrétne na právnické a fyzické osoby podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia a majetku, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb. Vyššie uvedené dotknuté subjekty sa budú musieť podrobiť akreditácii ministerstvom, aby bola zabezpečená úroveň ich pripravenosti, spôsobilosti a zabezpečenia na poskytovanie pomoci v tiesni.
Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Daný materiál zakladá vplyvy na podnikateľské prostredie a preto Komisia žiada aby predkladateľ opísal tieto vplyvy v Analýze vybraných vplyvov na podnikateľské prostredie.
Komisia žiada predkladateľa, aby v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3 uviedol, že daná legislatíva bude mať vplyv na konkurencieschopnosť.
Odôvodnenie: Daný návrh zakladá povinnosť pre právnické a fyzické osoby podnikateľov, aby sa podrobili akreditácií, čím sa sťažuje vstup na trh.
9
Komisia žiada predkladateľa, o zaslanie aktuálnej verzie kalkulačky nákladov dostupnej na stránke ministerstva hospodárstva s kvantifikovanými vplyvmi na podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Komisia za to, že vyššie uvedené vplyvy je možné kvantifikovať. V prípade otázok neváhajte kontaktovať
1in2out@mhsr.sk
.
Stanovisko predkladateľa
V rámci integrovaného záchranného systému sa na poskytovaní pomoci v tiesni podieľajú právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie formou vecného plnenia alebo osobnej pomoci, nie podnikateľskou aktivitou vedúcou k zisku, ide o tzv. ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému. Keďže povinnosť akreditácie sa nevzťahuje na všetky podnikateľské subjekty, ale iba na tie, ktoré chcú vykonávať činnosti pri záchrane životov, zdravia a majetku ľudí na dobrovoľnej báze bez tvorby podnikateľského zisku, nemyslíme, že je možné hovoriť en bloc o negatívnych vplyvoch na podnikateľské prostredie a ani zaslať verziu kalkulačky nákladov. Subjekty, ktoré budú predmetom akreditácie typické v tom, že nevytvárajú zisk a patria sem najmä občianske združenia majúce v predmete činnosti ochranu životov, zdravia a majetku, jednotky civilnej ochrany a podobne. Subjekty, ktoré dobrovoľne požiadajú o zaradenie do databázy ostatných záchranných zložiek, poskytujúcich v prípade potreby podporu a pomoc profesionálnym záchranným zložkám, musia byť z odborného hľadiska spôsobilé na výkon takejto činnosti a uvedená spôsobilosť musí byť odborne posúdená ustanovenou akreditačnou komisiou. V opačnom prípade vzniká nemalé riziko odborného zlyhania takýchto subjektov pri ich prípadnom nasadení ako podpora profesionálnym záchranným zložkám na mieste zásahu. Primárnym účelom zaradenia do takejto databázy nie je teda tvorba zisku ale dobrovoľná činnosť pri záchrane životov, zdravia a majetku občanov SR. K výkonu ich činnosti je nutné posúdenie ich technologickej, kapacitnej a organizačnej základne za účelom eliminácie odborného zlyhania.
14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
10
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2022
2023
2024
2025
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
952 160
1 238 004
1 210 596
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
952 160
1 238 004
1 210 596
Rozpočtové prostriedky
0
952 160
1 238 004
1 210 596
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
40
40
40
- vplyv na ŠR
0
40
40
40
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
687 796
908 048
893 361,60
- vplyv na ŠR
0
687 796
908 048
893 361,60
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
952 160
0
0
11
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
1 238 004
1 210 596
12
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie implementácie novely zákona č. 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov sa predpokladá zo štátneho rozpočtu vo výške 3 400 760 (Reorganizácia zmenovej služby koordinačných stredísk IZS a zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku IZS). Finančný vplyv vyplývajúci z predloženého návrhu zákona v kategórii 610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (ďalej len ,,kat. 610 - Mzdy“), v kategórii 620 Poistné a príspevok do poisťovní (ďalej len ,,kat. 620 - Poistné“) a v kategórii 630 Tovary a služby (ďalej len ,,kat. 630“) od roku 2024 nie je zohľadnený v rozpočte kapitoly Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Napriek skutočnosti, že účinnosť navrhovaného uvoľnenia zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému okresných úradov v sídlach krajov bude od 1. januára 2024, k postupnému uvoľňovaniu operátorov ČTV 155 z koordinačných stredísk IZS bude dochádzať priebežne počas roka 2023, a to v nadväznosti na aktuálne operatívne možnosti postupného prijímania a zaškoľovania nových operátorov ČTV 112. Pre rok 2023 bude návrh v tejto časti financovaný z rozpočtových prostriedkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zvýšený objem finančných prostriedkov na rok 2024 a nasledovné roky si bude rozpočtová kapitola Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uplatňovať pri rokovaniach s Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2024 a nasl., a to aj s ohľadom na priebežne uskutočňované analýzy a vyhodnocovanie vyťaženosti operátorov ČTV 112 po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona od 1. apríla 2023.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Cieľom návrhu je komplexné pozdvihnutie úrovne zabezpečovania služieb IZS, na úrovni príjmu oznámenia o stavoch tiesne a v reakcii záchranných zložiek a štátnych orgánov na operačnej aj taktickej úrovni. Na tento účel sa navrhuje implementovať viaceré konkrétne opatrenia.
Pre zabezpečenie jednotného príjmu a spracovania tiesňovej komunikácie na koordinačnom stredisku IZS, jednotného riadenia a koordinácie zásahu záchranných zložiek a reakcie dotknutých orgánov sa navrhuje vypracovanie spoločných postupov IZS.
Navrhuje sa zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku IZS ako osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečovanie nepretržitej činnosti koordinačného strediska IZS vrátane príjmu tiesňovej komunikácie na jednotnom európskom ČTV 112. Existujúci operátori budú musieť získať odbornú spôsobilosť na úseku IZS 30. júna 2024. Odborná spôsobilosť na úseku IZS týkajúca sa zamestnancov koordinačných stredísk v rozsahu prípravy 80 hodín mesačne zakončená odbornou skúškou pred komisiou bude mať za následok výpadok operátorov zo služieb, ktorý bude potrebné pokryť inými operátormi vo forme práce nadčas. Opatrenie si tiež vyžiada náklady na lektorov a náklady spojené s cestovaním.
Od 1. januára 2024 sa navrhuje uvoľnenie operátorov záchrannej zdravotnej služby zo zabezpečovania nepretržitej činnosti koordinačného strediska IZS vrátane príjmu a spracovania volaní na jednotné európske ČTV 112 na zabezpečovanie činnosti operačného strediska
13
záchrannej zdravotnej služby (zabezpečovanie príjmu ČTV 155 a riadenia poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby). Operátori záchrannej zdravotnej služby majú osobitné zdravotnícke vzdelanie, ktoré nie je potrebné na výkon nepretržitej činnosti koordinačného strediska IZS a ich potenciál je tak nedostatočne využitý najmä s ohľadom na akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov v SR.
Na pokrytie výpadku operátorov záchrannej zdravotnej služby a zabezpečenie nepretržitej činnosti koordinačného strediska IZS sa navrhuje vytvoriť 40 miest v platovej triede 6 podľa zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (päť miest na každom okresnom úrade v sídle kraja), čím sa znížia náklady na zabezpečovanie tejto služby.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2022
2023
2024
2025
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
V súčasnosti poskytuje ministerstvo zdravotníctva na zabezpečenie príjmu volaní na jednotné európske ČTV 112 osem operátorov do nepretržitej zmenovej služby na koordinačných strediskách IZS (jeden operátor nepretržite na každom koordinačnom stredisku). Ide o operátorov v pôsobnosti Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Od 1. januára 2024 sa navrhuje uvoľnenie operátorov záchrannej zdravotnej služby zo zabezpečovania nepretržitej činnosti koordinačného strediska IZS na zabezpečovanie úloh operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, najmä príjmu volaní na ČTV 155 a riadenie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Tento výpadok predstavuje 8760 hodín ročne na jedno koordinačné stredisko IZS, súhrnne pre všetkých osem koordinačných stredísk IZS ide o 70 080 pracovných hodín ročne.
Na pokrytie výpadku operátorov záchrannej zdravotnej služby sa navrhuje v pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja vytvoriť 40 miest operátorov koordinačného strediska zaradených v platovej triede 6 podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Na zabezpečenie nepretržitej činnosti jedného operátora koordinačného strediska
14
IZS je potrebných päť zamestnancov, ktorí sa striedajú v 12-hodinových zmenách. Výdavky na jedného zamestnanca vrátane príplatkov za prácu v noci a v štátne sviatky boli vyrátané na základe analýzy mzdových výdavkov súčasných zamestnancov zaradených na pozícii operátora koordinačného strediska. Mesačný vplyv na jedného štátneho zamestnanca predstavuje na obdobie apríl august 2023 v kat. 610 Mzdy a v kat. 620 Poistné spolu sumu 2 279,50 €, z toho v kat. 610 Mzdy sumu 1 688,50 a v kat. 620 Poistné sumu 591 €. Na obdobie september december 2023 v kat. 610 Mzdy a v kat. 620 Poistné spolu sumu 2 473,50 €, z toho v kat. 610 Mzdy sumu 1 832,50 a v kat. 620 Poistné sumu 641 €. Vplyv na rozpočet finančných prostriedkov pre 40 štátnych zamestnancov predstavuje v roku 2023 spolu sumu v kat. 610 Mzdy a v kat. 620 Poistné 851 660 z toho v kat. 610 Mzdy sumu 630 900 a v kat. 620 Poistné sumu 220 760 €. Systemizácia 40 miest štátnych zamestnancov predstavuje ročný vplyv na rozpočet finančných prostriedkov na rok 2024 v kat. 610 Mzdy a v kat. 620 Poistné spolu sumu 1 187 280 €, z toho v kat. 610 Mzdy sumu 879 600 a v kat. 620 Poistné sumu 307 680 €. Systemizácia 40 miest štátnych zamestnancov predstavuje ročný vplyv na rozpočet finančných prostriedkov na rok 2025 v kat. 610 Mzdy a v kat. 620 Poistné spolu sumu 1 187 280 €, z toho v kat. 610 Mzdy sumu 879 600 a v kat. 620 Poistné sumu 307 680 €. Vzhľadom na predpokladanú účinnosť zákona od 1.4.2023 bol výpočet mzdových prostriedkov na daný rok alikvotne krátený.
Tab. Mzdové výdavky na zabezpečenie nepretržitej zmenovej služby koordinačného strediska IZS 40 zamestnancami OÚ v sídle kraja
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
2022
2023
2024
2025
Bežné výdavky (600)
0
851 660
1 187 280
1 187 280
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
630 900
879 600
879 600
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
220 760
307 680
307 680
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
851 660
1 187 280
1 187 280
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
2022
2023
2024
2025
Počet zamestnancov celkom
0
40
40
40
z toho vplyv na ŠR
0
40
40
40
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1910,50
1892,00
1861,00
15
z toho vplyv na ŠR
0
1 752,50
1 832,50
1 832,50
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
851 660
1 187 280
1 187 280
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
630 900
879 600
879 600
z toho vplyv na ŠR
0
630 900
879 600
879 600
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
220 760
307 680
307 680
z toho vplyv na ŠR
0
220 760
307 680
307 680
Na zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku IZS, ako osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečovanie činnosti koordinačného strediska IZS, bude potrebné do 1.7.2024 zabezpečiť vyškolenie všetkých zamestnancov zaradených na koordinačného stredisko integrovaného záchranného systému v pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja. V súlade s návrhom ide o 152 zamestnancov. Z tohto počtu 120 zamestnancov (80 súčasných a 40 novoprijatých) bude zabezpečovať nepretržitú zmenovú službu koordinačného strediska IZS a 32 zamestnancov bude vykonávať svoju činnosť v bežnom pracovnom čase na zabezpečenie riadenia, metodických, administratívnych a obslužných činností.
Zamestnanci koordinačných stredísk IZS zaradení do pozície operátora koordinačného strediska IZS majú spravidla naplnený fond pracovného času. V období, kedy absolvujú odbornú prípravu, budú musieť byť ich plánované zmenové služby zabezpečené iným operátorom. Je možné predpokladať, že na jedného zamestnanca, ktorý absolvuje odbornú spôsobilosť zamestnanca, vznikne 80 hodín nadčas, ekvivalentne k časovej dotácii školenia. Zároveň s odbornou prípravou spojené výdavky v kategórii 630 na zabezpečenie cestovných náhrad pre účastníkov, na jedného účastníka stravné na 10 dní, a náklady na ubytovanie počas 10 dní v súlade so sadzobníkom. V roku 2023 bola kalkulovaná realizácia ôsmych kurzov odbornej prípravy a preškolenia pre celkom 100 osôb, z toho 80 osôb zabezpečujúcich zmenovú službu a 20 osôb vykonávajúcich svoju činnosť v riadnom pracovnom čase. V roku 2024 bola kalkulovaná realizácia šesť kurzov, pri ktorých by bolo preškolených 52 osôb, z toho 40 zabezpečujúcich zmenovú službu a 12 osôb vykonávajúcich svoju činnosť v riadnom pracovnom čase. Od roku 2025 sa ráta s realizáciou dvoch kurzov odbornej spôsobilosti ročne pri preškolení 20 zamestnancov, z toho 18 zabezpečujúcich zmenovú službu (ročná fluktuácia zamestnancov odhadovaná na úrovni 15 %).
Vplyv na jedného štátneho zamestnanca zaradeného na pozícii operátora koordinačného strediska IZS, ktorý absolvuje odbornú spôsobilosť na úseku integrovaného záchranného systému, predstavuje v kat. 610 Mzdy a v kat. 620 Poistné spolu sumu 960 €, z toho v kat. 610 Mzdy sumu 711,20 a v kat. 620 Poistné sumu 248,80 €. Vplyv v kat. 630 Tovary a služby predstavuje na jedného zamestnanca 237 €. Vyškolenie 120 zamestnancov bude mať celkový vplyv na rozpočet verejnej správy 143 640 €, z toho v kat. 610 Mzdy a v kat. 620 Poistné spolu sumu 115 200 €, (v kat. 610 Mzdy sumu 85 344 a v kat. 620 Poistné sumu 29 856 €). Vplyv v kat. 630 – Tovary a služby predstavuje 28 440 €.
Vplyv na jedného štátneho zamestnanca zaradeného na pozícii zamestnanca koordinačného strediska IZS pracujúceho v bežnom služobnom čase, ktorý absolvuje odbornú spôsobilosť na úseku integrovaného záchranného systému v kat. 630 Tovary a služby, predstavuje sumu 237 €. Vplyv na 32 zamestnancov v kat. 630 Tovary a služby predstavuje sumu 7 584 €.
Tab. náklady na zabezpečenie odbornej spôsobilosti na úseku IZS
16
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
2022
2023
2024
2025
Bežné výdavky (600)
0
100 500
50 724
23 316
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
56 896
28 448
13 761,60
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
19 904
9 952
4 814,40
Tovary a služby (630)
0
23 700
12 324
4 740
Bežné transfery (640)
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
100 500
50 724
23 316
Príloha č. 2
17
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2022
2023
2024
2025
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
18
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2022
2023
2024
2025
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
952 160
1 238 004
1 210 596
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
687 796
908 048
893 361,60
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
240 664
317 632
312 494,40
Tovary a služby (630)2
0
23 700
12 324
4 740
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
952 160
1 238 004
1 210 596
19
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2022
2023
2024
2025
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
40
40
40
z toho vplyv na ŠR
0
40
40
40
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1910,50
1892,00
1 861,00
z toho vplyv na ŠR
0
1910,50
1892,00
1 861,00
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
928 460
1 225 680
1 205 856
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
687 796
908 048
893 361,60
z toho vplyv na ŠR
0
687 796
908 048
893 361,60
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
240 664
317 632
312 494,40
z toho vplyv na ŠR
0
240 664
317 632
312 494,40
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
20
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
čl. 168, 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)v sekundárnom práve
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. L 321, 17. 12. 2018) v platnom znení, gestor Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, spolugestor Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie –
a)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie upravená napr. v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-417/18, v ktorom súd rozhodol, že článok 26 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, sa vykladať v tom zmysle, že ukladá členským štátom, pokiaľ je to technicky možné, povinnosť zabezpečiť, aby dotknuté podniky bezplatne poskytovali orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania na jednotnom európskom čísle tiesňového volania „112“ informácie o polohe volajúceho hneď, ako uvedený orgán dané volanie prijme, vrátane prípadu, ak je volanie uskutočnené z mobilného telefónu bez SIM karty. Článok 26 ods. 5 smernice 2002/22, zmenenej smernicou 2009/136, sa vykladať v tom zmysle, že priznáva členským štátom mieru voľnej úvahy pri vymedzení kritérií týkajúcich sa presnosti a spoľahlivosti informácií o polohe volajúceho na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“, pričom sa však zdôrazňuje, že kritériá, ktoré členské štáty vymedzia, musia zabezpečiť, pokiaľ je to technicky možné, určenie polohy volajúceho tak spoľahlivo a presne, ako je potrebné na to, aby sa umožnilo tiesňovým službám účinne mu prísť na pomoc, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. Právo Únie sa vykladať v tom zmysle, že ak sa v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu existencia nepriamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním vnútroštátnych orgánov a škodou, ktorá bola spôsobená jednotlivcovi, považuje za dostatočnú na vznik zodpovednosti štátu, musí byť takáto nepriama príčinná súvislosť medzi porušením práva Únie pripísateľným tomuto členskému štátu a škodou spôsobenou jednotlivcovi taktiež považovaná za dostatočnú na vznik zodpovednosti uvedeného členského štátu za toto porušenie práva Únie..
21
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
b)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – do 21. decembra 2020;
c)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie –;
prebiehajúce konanie o porušení zmlúv č. 2021/0101 týkajúcej sa včasného neoznámenia transpozičných opatrení smernice (EÚ) 2018/1972 v štádiu odôvodneného stanoviska z 23. septembra 2021.
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav smernica 2018/1972 bola prebratá do zákona
č. 452/2021 Z. z. o
elektronických komunikáciách
, zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov, zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne
22
B. Osobitná časť
K čl. I:
K bodu 1:
Zavádza sa nový pojem „integrované bezpečnostné centrum“, ktoré bude vytvárať predpoklad na vytvorenie spoločnej platformy pre dislokáciu pracovísk základných zložiek integrovaného záchranného systému a útvarov krízového riadenia na území kraja. V podobe integrovaných bezpečnostných centier sa vytvoria moderné krízové manažérske a technologické priestory s benefitom okamžitej bezprostrednej operatívnej a preventívnej spolupráce všetkých najdôležitejších záchranných zložiek v Slovenskej republike. Súčasne sa z ekonomického hľadiska dosiahne tzv. „úspora z rozsahu“, čo znamená, že na spoločnom integrovanom stredisku veľkého rozsahu môžu príslušné záchranné zložky vďaka tejto skutočnosti množstvo funkcionalít a služieb zdieľať a využívať lacnejšie. Integrované bezpečnostné centrum bude spĺňať priestorové a bezpečnostné štandardy, ktoré nevyhnutné pre prevádzku pracoviska tohto typu.
Zároveň sa zavádza pojem „plán spoločných postupov“, ktorý bude slúžiť na zvýšenie interoperability záchranných zložiek integrovaného záchranného systému. Cieľom týchto spoločných postupov bude určenie úloh a opatrení jednotlivých zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni, ako aj efektívnejšie rozmiestňovanie ich síl a prostriedkov. Plány spoločných postupov budú jasne definovať úlohy operátorov resp. operačných dôstojníkov na koordinačných strediskách a operačných strediskách tiesňového volania. Zároveň v rámci týchto postupov dôjde k určeniu úloh a kompetencii pre záchranné zložky integrovaného záchranného systému na mieste zásahu.
K bodu 2:
Nový odsek jasne pomenúva a definuje koordináciu záchranných zložiek na rôznych stupňoch riadenia. Taktická úroveň ustanovuje riadenie záchranných zložiek na mieste zásahu, operačná úroveň na úrovni koordinačného strediska a strategická úroveň na úrovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
K bodu 3:
V nadväznosti na zmenu v § 3 ods. 2 sa dopĺňa úvodná veta v § 4.
K bodu 4:
Posilňujú sa pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorých cieľom je výrazne zefektívnenie riadenia a koordinácie integrovaného záchranného systému, pretože sa záchranným zložkám jasne určia úlohy a zabezpečí ich koordinácia pri poskytovaní pomoci v tiesni. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude určovať technické podmienky a prevádzkové podmienky pre integrované bezpečnostné centrá, vrátane ich usporiadania na území Slovenskej republiky. V podobe integrovaných bezpečnostných centier sa vytvoria moderné krízové manažérske a technologické priestory s benefitom okamžitej bezprostrednej operatívnej a preventívnej spolupráce všetkých najdôležitejších záchranných zložiek v Slovenskej republike. Zároveň sa zabezpečí odbornosť zástupcov záchranných zložiek, čím sa zvýši pripravenosť týchto zložiek na riešenie pomoci v tiesni. Ustanovenie odbornej spôsobilosti pre zástupcov koordinačných stredísk vytvára predpoklad zvýšenia kvality personálu na koordinačných strediskách. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa bude vo zvýšenej miere venovať aj preventívno-výchovnej činnosti na úseku integrovaného záchranného systému pre odbornú a laickú verejnosť. Aj keď znalosti obyvateľstva Slovenskej
23
republiky o záchranných zložkách a tiesňových číslach podľa prieskumu Eurobarometra veľmi dobré, zvyšovanie ich povedomia o pomoci v tiesni, rozpoznávaní ohrození a mimoriadnych udalostí, pripravenosti na krízové situácie, o znižovaní neoprávnených volaní na tiesňové čísla a podobne, považujeme do budúcnosti za veľmi dôležité. Edukáciu obyvateľstva v podobe využitia zavedených inštitútov na úseku vzdelávania, prezentácie a organizovania akcií na zvyšovanie povedomia (napríklad Európsky deň čísla tiesňového volania 112) doplníme zavedením systémovej stratégie s ďalšími nástrojmi edukácie, čo považujeme za veľmi nápomocné pri splnení cieľa dosahovania vysokého povedomia obyvateľstva o záchranných zložkách, sebaochrane, a znalosti správania sa v čase stavov tiesne, ohrození, mimoriadnych udalostí a krízových situácií, pri ktorých zasahujú zložky integrovaného záchranného systému.
K bodu 5:
Dopĺňa sa pôsobnosť Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky pri vypracúvaní plánov spoločných postupov na úseku integrovaného záchranného systému.
K bodu 6:
V nadväznosti na nový odsek 2 v § 3 sa dopĺňa ustanovenie § 5 ods. 2.
K bodu 7:
Ustanovenie nahrádza pojem „linka tiesňového volania 112“ novým pojmom „jednotné európske číslo 112“. Uvedený pojem vychádza z nového zákona
č. 452/2021 Z. z.
o elektronických komunikáciách
, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018).
K bodu 8:
Navrhovaná zmena vo zvýšenej miere vytvára predpoklad pre efektívnejšiu komunikáciu medzi jednotlivými aktérmi v rámci koordinácie záchranných zložiek a efektívnejšie rozmiestňovanie ich síl a prostriedkov.
K bodu 9:
Dopĺňa sa previazanie súčasnej dokumentácie koordinačného strediska s plánmi spoločných postupov, ktoré boli touto novelou zavedené. Táto zmena umožní vytvorenie jasných metodických postupov pri jednotlivých typoch tiesne.
K bodu 10:
Koordinácia záchranných zložiek na úseku integrovaného záchranného systému je vykonávaná na operačnej úrovni riadenia koordinačným strediskom. Koordinačné strediská nevyhnutným integrujúcim prvkom na zabezpečenie funkčnosti integrovaného záchranného systému v rámci územnej pôsobnosti kraja. Princíp operatívnosti je zakotvený v úlohách a oprávneniach koordinačného strediska, ktorý umožňuje bez meškania, s využitím všetkých dostupných síl a prostriedkov riešiť akúkoľvek situáciu súvisiacu s poskytovaním pomoci v tiesni. Vzhľadom na to že, koordinačné stredisko disponuje so zoznamom síl a prostriedkov dotknutých subjektov 5 ods. 2 písm. f)), navrhuje sa tesnejšie previazať koordináciu záchranných zložiek na operačnej úrovni riadenia a na taktickej úrovni riadenia.
24
K bodu 11:
Vzhľadom na to, že Policajný zbor sa stáva základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému, toto ustanovenie sa navrhuje s ohľadom na § 10, v ktorom je ustanovené, že operačné stredisko zriaďuje základná záchranná zložka.
K bodu 12:
Toto ustanovenie dopĺňa činnosti operátorov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému, ktoré si vyžiadali požiadavky aplikačnej praxe.
K bodu 13:
S ohľadom na snahu unifikovať príjem a spracovanie tiesňových informácií sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky usiluje o to, aby činnosť koordinačného strediska postupne prešla pod jeden organizačný útvar. Z tohto dôvodu sa mení toto ustanovenie a kapacitne sa posilňujú okresné úrady v sídle kraja, ktoré činnosť koordinačných stredísk primárne vykonávajú. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bude túto činnosť vykonávať len na vyžiadanie okresného úradu.
K bodu 14:
V tomto ustanovení sa navrhuje zmena znenia odseku 6, ktorý umožňoval okresnému úradu v sídle kraja vytvoriť koordinačné stredisko aj na operačnom stredisku základnej záchrannej zložky. Súčasné znenie je aplikačnou praxou prekonané a nepredpokladá sa, že by sa niekedy aplikovalo. Ponecháva sa možnosť koordinačnému stredisku zabezpečovať aj umiestnenie operačných stredísk tiesňového volania. Súčasťou integrovaného bezpečnostného centra je vždy koordinačné stredisko a operačné strediská tiesňového volania. V podobe integrovaných bezpečnostných centier sa vytvoria moderné krízové manažérske a technologické priestory s benefitom okamžitej bezprostrednej operatívnej a preventívnej spolupráce všetkých najdôležitejších záchranných zložiek v Slovenskej republike. Súčasne sa z ekonomického hľadiska dosiahne tzv. „úspora z rozsahu“, čo znamená že na spoločnom integrovanom stredisku veľkého rozsahu môžu príslušné záchranné zložky vďaka tejto skutočnosti množstvo funkcionalít a služieb zdieľať a využívať lacnejšie.
K bodu 15:
Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanou záchrannom systéme upravuje organizáciu integrovaného záchranného systému, pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy a záchranných zložiek v rámci integrovaného záchranného systému, práva a povinnosti obcí a iných právnických osôb, fyzických osôb -podnikateľov a ostatných fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona tiesňou je stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozené aj životné prostredie. Z tohto dôvodu sa navrhuje aj úprava § 5 a § 13.
K bodu 16:
Ustanovenie nahrádza pojem „linka tiesňového volania 112“ novým pojmom „jednotné európske číslo 112“. Uvedený pojem vychádza z nového zákona
č. 452/2021 Z. z.
o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. L 321, 17. 12. 2018). Zároveň definuje zabezpečenie prevádzky tohto čísla podľa zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
25
K bodu 17:
Ustanovenie ruší osobitné postavenie útvarov Policajného zboru a plne ich začleňuje medzi základné záchranné zložky. Ustanovenie zvyšuje kohéziu integrovaného záchranného systému a zlepšuje prehľadnosť a zrozumiteľnosť zákona.
K bodu 18:
Súčasné znenie tohto písmena neobsiahlo celú činnosť záchrannej zdravotnej služby podľa zákona č.
579/2004 Z. z.
o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa v § 2 ods. 1 uvádza, že záchrannú zdravotnú službu tvoria nielen poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ale aj operačné strediská záchrannej zdravotnej služby.
K bodu 19:
Toto ustanovenie začleňuje Policajný zbor medzi základné záchranné zložky. Zaradenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky kompletizuje súbor základných záchranných zložiek s celoštátnou pôsobnosťou a vytvára predpoklad rozvíjania vzájomných vzťahov na základe rovnakého postavenia základných záchranných zložiek.
K bodu 20:
V tomto ustanovení sa pomenovanie Armáda Slovenskej republiky nahrádza pojmom ozbrojené sily Slovenskej republiky.
K bodu 21:
Toto ustanovenie špecifikuje postavenie ostatných záchranných zložiek v systéme, ktorými môžu byť iba právnické osoby alebo fyzické osoby podnikatelia a ktoré musia mať akreditáciu. Cieľom je rozšíriť kapacity síl a prostriedkov, ktoré budú schopné v spolupráci so základnými záchrannými zložkami zabezpečiť pomoc pri ochrane životov, zdravia, majetku a životného prostredia. Dôležitým prvkom na dosiahnutie tohto cieľa je akcieschopnosť a adekvátna odborná pripravenosť týchto zložiek, ktorá sa dosiahne ich akreditáciou.
K bodu 22:
Ustanovenie vytvára predpoklad pre aktívnejšiu participáciu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá zabezpečuje plnenie neodkladných úloh v integrovanom záchrannom systéme počas udalostí, pri ktorých je ohrozené životné prostredie podľa § 1 zákona. Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva nepretržitú pohotovostnú službu pre prípady mimoriadnych zhoršení kvality vôd, pri riešení ktorých spolupracuje so základnými zložkami integrovaného záchranného systému. Slovenská inšpekcia životného prostredia podľa § 41 ods. 10 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení, vrátane prác vykonávaných základnými zložkami integrovaného záchranného systému.
K bodu 23:
Koordinačné stredisko musí disponovať čo najaktuálnejším zoznamom síl a prostriedkov dotknutých subjektov, pretože zásah v rámci integrovaného záchranného systému súvisí s neodkladným poskytnutím pomoci v tiesni pri bezprostrednom ohrození života, zdravia, majetku alebo životného prostredia.
26
K bodu 24:
Vzhľadom na to, že Policajný zbor sa stáva základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému, toto ustanovenie s ohľadom na § 10, v ktorom je ustanovené, že operačné stredisko zriaďuje základná záchranná zložka, ruší operačné stredisko Policajného zboru a toto pracovisko sa tak stáva operačným strediskom tiesňového volania.
K bodu 25:
Doterajšia prax ukázala, že navrhovaná úprava je potrebná najmä v naliehavých prípadoch, keď sily a prostriedky základnej záchrannej zložky v prihraničných oblastiach nie dostatočné na poskytnutie neodkladnej pomoci v tiesni.
K bodu 26:
Legislatívno - technická úprava vzhľadom na nové znenie § 12 a § 13.
K bodu 27:
Legislatívno - technická úprava vzhľadom na nové znenie § 8 ods. 1 písm. b).
K bodu 28:
Toto ustanovenie predpokladá vyriešenie dlhodobo neriešeného problému koordinácie záchranných zložiek na mieste zásahu (taktická úroveň), ktorý bol v súčasnom znení zákona veľmi nerovnomerne zadefinovaný. Nové znenie tohto odseku vychádza zo spoločnej dohody záchranných zložiek integrovaného záchranného systému.
K bodu 29:
Predmetné ustanovenie súvisí s predchádzajúcim novelizačným bodom. Zároveň sa ruší pojem „oprávnená osoba“ a nahrádza sa jediným pomenovaním koordinátora na mieste zásahu.
K bodu 32:
Upresňuje sa, kedy veliteľ zásahu môže požiadať o pomoc (
§ 13 ods. 1
) aj právnické osoby, fyzické osoby - podnikateľov a ostatné fyzické osoby, ktoré majú technické prostriedky na poskytnutie pomoci bezprostredne súvisiacej so zásahom.
K bodom 30, 31, 33, 34:
Legislatívno - technické úpravy vzhľadom na nové znenie § 12 ods. 1 a 2.
K bodu 35: Navrhované zmeny v § 16 rozširujú odbornú prípravu záchranných zložiek, ktorých nevyhnutnosť vyplynula z aplikačnej praxe. Odborná príprava záchranných zložiek je potrebná na to, aby mohlo dôjsť k poskytovaniu adekvátnej koordinovanej pomoci v tiesni. Cieľom týchto zmien je zabezpečiť erudovaný personál záchranných zložiek, ktorý bude dôsledne poznať svoje úlohy a postavanie v rámci systému. V § 16 ods. 1 písm. a) sa ustanovuje základný rozsah vedomostí, ktoré budú základom odbornej prípravy záchranných zložiek.
K bodu 36:
V § 16 ods. 1 písm. b) sa do odbornej prípravy dopĺňa spôsob poskytovania pomoci v tiesni, ktorý vo svojej podstate dotvorí celkovú reakciu na prijatú tiesňovú informáciu.
K bodu 37:
Prax ukázala, že je nevyhnutné, aby bol personál podieľajúci sa na poskytovaní pomoci v tiesni dostatočné erudovaný v komunikácii a pripravený na zvládanie často náročných situácií, preto sa zavádzajú nové oblasti v rámci odbornej prípravy. Vzhľadom na to, že ide o Európske číslo
27
tiesňového volania 112, ktoré je známe v rámci Európskej únie a je všeobecne známe medzi turistami a občanmi iných krajín žijúcimi alebo nachádzajúcimi sa na Slovensku, je nevyhnutné, aby operátori na koordinačných strediskách boli jazykovo zdatní.
K bodu 38:
Toto ustanovenie zavádza periodicitu odbornej prípravy pre operátorov koordinačných stredísk v rozsahu raz ročne.
K bodu 39:
Ustanovenie vypúšťa slová „útvarov Policajného zboru“ vzhľadom na to, že sa Policajný zbor stáva základnou záchrannou zložkou a upravuje rozsah odbornej prípravy pre základné záchranné zložky podľa odseku 1.
K bodu 40:
Toto ustanovenie zavádza inštitút odbornej spôsobilosti pre zamestnancov okresných úradov zaradených na koordinačných strediskách. Zámerom odbornej spôsobilosti je výrazne zvýšiť odbornosť zamestnancov koordinačných stredísk v oblasti integrovaného záchranného systému, ktorá umožní lepšiu pripravenosť personálu týchto pracovísk pri riešení stavov tiesne. Odborná spôsobilosť zamestnancov okresných úradov zaradených na koordinačných strediskách je osobitným kvalifikačným predpokladom podľa § 38 ods. 11 písm. b) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odborná spôsobilosť sa získava odbornou prípravou podľa § 16 ods. 1 písm. a) f) zákona v rozsahu najmenej 60 hodín a úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odbornou skúškou sa posudzujú odborné vedomosti a praktické zručnosti zamestnancov okresných úradov zaradených na koordinačných strediskách. Odborne spôsobilá osoba je povinná každých päť rokov od vykonania odbornej skúšky zúčastniť sa odbornej prípravy podľa § 16 ods. 1 písm. a) f) zákona a po jej skončení absolvovať odbornú skúšku; ak neuspeje na opakovanej odbornej skúške, stratí odbornú spôsobilosť.
Novým prvkom v rámci systému bude tiež zavedenie systému akreditácie ostatných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému. Toto reformné opatrenie vytvára predpoklad, že okrem profesionálnych základných záchranných zložiek môžu v systéme pôsobiť aj právnické a fyzické osoby - podnikatelia, ktoré budú spĺňa vysoké profesionálne štandardy. Tieto akreditované subjekty budú plnohodnotným partnerom základných záchranných zložiek pri riešení pomoci v tiesni a tým pádom rozšíria kapacity využiteľných síl a prostriedkov. Ustanovenie obsahuje podmienky udelenia akreditácie, podrobnosti o tom, ako o akreditáciu požiadať, proces získania akreditácie, povinnosti akreditovaných subjektov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude môcť poskytnúť aj dotácie na rozvoj akreditovaných subjektov.
§ 16d upravuje náležitosti žiadosti o akreditáciu a jej povinné prílohy. Výsledkom konania o udelení akreditácie je rozhodnutie o jej udelení alebo zamietnutie žiadosti, ak nie splnené podmienky pre udelenie akreditácie. Proti rozhodnutiu o udelení akreditácie sa nemôže podať odvolanie. Okrem samotného udelenia akreditácie, zákon umožňuje aj jej zrušenie. Ustanovuje sa doba platnosti akreditácie. Navrhuje sa doba piatich rokov. Vymedzujú sa právomoci akreditačnej komisie, ktorú zriadi na účely rozhodovania o akreditácii Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súčasne sa negatívnym výpočtom ustanovuje, kto nesmie byť členom akreditačnej komisie. Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie budú upravené štatútom, ktorý na tento účel vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
28
Návrh zákona upravuje zánik akreditácie. K zániku akreditácie bude dochádzať priamo zo zákona, ak nastanú skutočnosti uvedené v zákone. K zrušeniu akreditácie bude dochádzať na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to z dôvodov uvedených v zákone. Zároveň sa upravuje nemožnosť prevodu alebo prechodu akreditácie na právneho nástupcu.
S cieľom dosiahnuť stav trvalo udržateľného systému kvality činnosti ostatných zložiek integrovaného záchranného systému sa navrhuje upraviť kontrolné mechanizmy zo strany štátu. Súčasne sa navrhuje umožniť podávanie sťažností na postup akreditovaných subjektov. Vybavovanie sťažnosti bude v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
K bodu 41:
V rámci tohto ustanovenia sa rozširuje možnosť financovania integrovaného záchranného systému o novovzniknuté integrované bezpečnostné centrá.
K bodu 42:
Ustanovenie sa upravuje v súlade s bodom 7.3. prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.
K bodu 43:
Zneužívanie jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 a tiež národných čísel tiesňového volania 150, 155 a 158 neodôvodnenými volaniami alebo neodôvodneným privolaním pomoci zostáva závažným problémom s potenciálom narušiť dostupnosť pomoci v tiesni pre osoby, ktoré neodkladnú pomoc záchranných zložiek potrebujú. Navrhovaná úprava preto rozširuje možnosť sankcionovať osoby dopúšťajúce sa priestupkov na ktoromkoľvek čísle tiesňového volania.
K bodu 44:
Uvedené ustanovenie sa navrhuje vypustiť, pretože rozpočtové určenie pokút uložených za priestupky je ustanovené priamo v zákone Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
K bodu 45:
V súvislosti s akreditáciou ostatných záchranných zložiek bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinne viesť zoznam akreditovaných subjektov, ktorý bude zverejnený na jeho webovom sídle.
K bodu 46:
Návrh zákona obsahuje aj potrebné prechodné ustanovenia k úpravám súvisiacim s akreditáciou a odbornou spôsobilosťou. Právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku, poskytujú odbornú, zdravotnú, technickú a ďalšiu potrebnú pomoc v tiesni na základe vyzvania koordinačným strediskom alebo operačným strediskom tiesňového volania, alebo na základe pokynu svojho dispečerského pracoviska aj bez akreditácie podľa § 16b najneskôr do 31. marca 2024.
Operátor koordinačného strediska, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. marcu 2023, musí získať odbornú spôsobilosť najneskôr do 30. júna 2024.
29
K bodu 47:
Navrhuje sa aktualizovať odkaz na transpozičnú prílohu.
K bodu 48:
Legislatívno-technická úprava. Zosúladenie so zaužívanou terminológiou používanou v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
K bodu 49:
Aktualizuje sa zoznam prebratých právne záväzných aktov Európskej únie. Čl. 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2002/22/ES
zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24. 4. 2002) bol nahradený novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018).
K čl. II:
Navrhuje sa účinnosť 1. apríla 2023 z dôvodu plnenia míľnikov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky okrem čl. I bodu 13, ktorý si vyžaduje dlhšiu legisvakanciu a nevyplýva z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
V Bratislave, 9. novembra 2022.
Eduard H e g e r, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Roman M i k u l e c, v. r.
minister vnútra Slovenskej republiky