A.Dôvodová správa – všeobecná časť

Dobrovoľníctvo ponúka možnosti participácie pre všetky skupiny obyvateľstva (z hľadiska pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia), významne prispieva k ekonomike našej krajiny, je dôležitým nositeľom sociálneho kapitálu, prispieva k sociálnej inklúzii a prináša inovatívne riešenia spoločenských problémov. Dobrovoľníctvo má priamy vplyv na formovanie detí a mladých ľudí a ich hodnôt, na zvyšovanie ich záujmu o prostredie a spoločnosť, v ktorej žijú. Dobrovoľníctvo tiež podporuje aktívne občianstvo, je prostriedkom osobného rozvoja ľudí a ich sociálnej participácie. Poskytuje priestor na sebarealizáciu, je nástrojom na získavanie a rozvíjanie zručností, čím prispieva k zvyšovaniu zamestnateľnosti a k rozvíjaniu ich konkurencieschopnosti. Zároveň napĺňa aktuálne potreby spoločnosti a prináša prospech všetkým zapojeným stranám. Sociálny a ekonomický prínos dobrovoľníctva potvrdzujú parciálne výskumy, štúdie a prieskumy. Dobrovoľnícke aktivity sú preto vnímané ako želaná súčasť života jednotlivca a spoločnosti.

Uznesením Európskeho parlamentu z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť Európsky parlament vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby uznali hodnotu dobrovoľníckej práce pri podpore sociálnej a hospodárskej súdržnosti. Okrem toho ich vyzýva na partnerskú spoluprácu s dobrovoľníckymi organizáciami a uskutočňovanie užitočných konzultácií s dobrovoľníckym sektorom, s cieľom rozvíjať plány a stratégie na uznanie, ohodnotenie, podporu, uľahčenie a podnecovanie dobrovoľníckej práce a vytvorenie stabilného a inštitucionálneho rámca pre rozvoj dobrovoľníctva. Podpore dobrovoľníctva by sa v rámci verejného diskurzu mala preto venovať pozornosť aj zo strany štátu, a to konkrétnymi krokmi, ktoré budú kreované a realizované v rámci medzisektorovej spolupráce. Kľúčovými prvkami infraštruktúry dobrovoľníctva sú legislatívna úprava a finančná podpora umožňujúce cielený rozvoj dobrovoľníctva.

Na Slovensku existuje základná legislatívna úprava dobrovoľníctva prostredníctvom zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základné pravidlá a vzťahy v tejto oblasti. Vymedzuje dobrovoľnícku činnosť, dobrovoľníka, povinnosti vysielajúcej organizácie a prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a náležitosti zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Zákon bol prijatý pred 10 rokmi a vytvoril základný rámec pre úpravu vzťahov pri realizácii dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti priniesla niekoľko problematických bodov.

V Akčnom pláne Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2019 – 2020 boli stanovené dve úlohy B.9. a B.10., konkrétne analyzovať potrebu legislatívnych zmien zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ako aj návrhy súvisiacich právnych predpisov a pripraviť návrh mechanizmu priamej štátnej podpory dobrovoľníckych programov za účelom podpory dobrovoľníctva v rôznych oblastiach a predložiť ich na rokovanie vlády SR.

Zámerom navrhovaných právnych úprav je reagovať na problematické body aplikačnej praxe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a ďalších právnych predpisov tak, aby bol umožnený rozvoj dobrovoľníctva v rôznych oblastiach spoločnosti. Zároveň navrhované úpravy vytvárajú rámec pre finančnú podporu dobrovoľníctva v budúcnosti zo strany štátu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Predkladaný materiál má pozitívne sociálne vplyvy a má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana a nemá ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

január 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

22.2. – 14.3. 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

september 2022

2.Definovanie problému

Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol prijatý pred 10 rokmi a vytvoril základný rámec pre úpravu vzťahov pri realizácii dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti však priniesla niekoľko problematických bodov, ktoré je potrebné upraviť.

3.Ciele a výsledný stav

Novelizácia ustanovení zákona o dobrovoľníctve v súlade so zisteniami z aplikačnej praxe. Zámerom navrhovaných právnych úprav je reagovať na problematické body aplikačnej praxe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a ďalších právnych predpisov tak, aby bol umožnený rozvoj dobrovoľníctva v rôznych oblastiach spoločnosti. Zároveň navrhované úpravy (vytvorenie finančného mechanizmu na podporu rozvoja dobrovoľníctva v rámci dlhodobých dobrovoľníckych činností prostredníctvom zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) vytvárajú rámec pre finančnú podporu dobrovoľníctva v budúcnosti zo strany štátu. Niektoré požiadavky aplikačnej praxe budú na základe dohody s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy riešené v samostatných legislatívnych procesoch, v ktorých budú otvorené ich dotknuté predpisy.

4.Dotknuté subjekty

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, občianska spoločnosť, orgány verejnej správy, fyzické osoby, právnické osoby, mimovládne neziskové organizácie, akademická obec

5.Alternatívne riešenia

V prípade uplatnenia nulového variantu by naďalej pretrvávali problémy v aplikačnej praxi, ktoré nie je možné riešiť alternatívnymi spôsobmi.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Neuplatňuje sa.

8.Preskúmanie účelnosti

Pravidelne po 3 rokoch, v závislosti od aplikačnej praxe.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Predmetná úloha vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 (časť ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ: „Vláda SR sa hlási k politike podpory dobrovoľníctva a participácie verejnosti na tvorbe verejných politík a legislatívy.“), ako aj z ďalších dokumentov uvedených v predkladacej správe.

Výdavky na zriadenie a realizáciu finančného nástroja prostredníctvom dotačného mechanizmu na podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov v rámci zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky budú zabezpečené z výdavkov rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Kvantifikácia predpokladá celkový negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy

•v roku 2023 na úrovni cca 469 869,- Eur, pričom táto finančná alokácia je zložená z dvoch položiek: 450 000,- Eur určených na podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov prostredníctvom predložených projektov uchádzajúcich sa o poskytnutie dotácie a cca 19 869,- Eur na vytvorenie 1 štátnozamestnaneckého miesta za účelom administrácie samotnej dotačnej schémy,

•od roku 2024 každoročne na úrovni cca 473 842,- Eur, pričom táto finančná alokácia je zložená z dvoch položiek: 450 000,- Eur ročne určených na podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov prostredníctvom predložených projektov uchádzajúcich sa o poskytnutie dotácie a cca 23 842,- Eur ročne na vytvorenie 1 štátnozamestnaneckého miesta za účelom administrácie samotnej dotačnej schémy.

Predkladaný návrh zákona môže priniesť nepatrný potenciálny negatívny vplyv (novú povinnosť) na podnikateľské prostredie v prípade, ak vysielajúca organizácia je právnická osoba iná, ako z tretieho sektora. Dotknutými subjektami sú vtedy aj právnické a fyzické osoby, kde môže ísť v nepatrnej miere aj o samotných podnikateľov, ktorým v takom prípade môže vzniknúť nová administratívna povinnosť v podobe vydania písomného potvrdenia o vedomostiach, zručnostiach a kompetenciách, ktoré dobrovoľník nadobudol počas dobrovoľníckej činnosti, a o také sám požiada.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Jana Vallová, PhD. (MV SR SVS OVVS)

tel.: +421 2 485 92 951, e-mail:

ovvs.svs@minv.sk

Mgr. Jozef Kovačič (MV SR SVS OVVS OVS3)

tel.: +421 2 485 92 951, e-mail:

ovvs.svs@minv.sk

Mgr. Mária Milková, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti

tel.: +421 2 509 44 981; e-mail:

maria.milkova@minv.sk

12.Zdroje

Podklady pre prípravu novely boli spracované z podnetov členov pracovnej skupiny, zriadenej za týmto účelom na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Predmetná pracovná skupina bola zložená zo zástupcov vybraných sekcií Ministerstva vnútra SR, vybraných rezortov (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR), zástupcu Združenia miest a obcí Slovenska a tiež zástupcov mimovládneho neziskového sektora (Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií, Vidiecky parlament na Slovensku, Centrum dobrovoľníctva v Bratislave, Rada mládeže Slovenska, Centrum dobrovoľníctva v Banskej Bystrici, Centrum pre filantropiu, CARDO-Národné dobrovoľnícke centrum, DPO-Dobrovoľná požiarna ochrana, Slovenský olympijský a športový výbor).

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 008/2022 z 3.2.2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 10. Poznámky uviesť, že materiál môže priniesť aj potenciálny negatívny vplyv (povinnosti) na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: O vplyvy na podnikateľské prostredie môže ísť vtedy, ak vysielajúca organizácia je právnická

osoba iná, ako z tretieho sektora - nezisková organizácia, cirkev, škola, atď. Dotknutými subjektami sú aj právnické a fyzické osoby, kde môže ísť aj o samotných podnikateľov, ktorým v takom prípade môžu vzniknúť povinnosti (napr. písomné potvrdenie o vedomostiach, zručnostiach a kompetenciách, ktoré nadobudol počas dobrovoľníckej činnosti, atď.).

Pripomienka akceptovaná –doplnenie dôvodu potenciálneho negatívneho vplyvu do časti 10.

Komisia odporúča predkladateľovi tiež doplniť v časti 8. Preskúmanie účelnosti chýbajúcu časovú lehotu a kritériá - konkretizovať časovú lehotu – rok a kritériá – po určitom čase je potrebné preskúmať

navrhovaný zákon a naplnenie stanovených cieľov. Čas preskúmania , ako aj kritériá – indikátory si stanoví sám predkladateľ. Ide o overenie, či riešenie problému plní svoj účel a či bol uvedený problém odstránený.

Odôvodnenie: Chýbajúca časť je povinná, je ju potrebné doplniť v zmysle aktuálnej Jednotnej metodiky na

posudzovanie vybraných vplyvov, schválenej uznesením vlády SR č. 234/2021, s účinnosťou od 1.6.2021.

Pripomienka akceptovaná – preskúmanie účelnosti sa bude vykonávať pravidelne po 3 rokoch, v závislosti od aplikačnej praxe.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov sú v tabuľke č. 1 kvantifikované celkové výdavky v sume 473 842 eur na kapitolu MV SR každoročne od roku 2023 do 2026. Z materiálu vyplýva aj požiadavka na zvýšenie počtu zamestnancov v kapitole MV SR o 1 osobu od roku 2023. V analýze vplyvov v časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že „Zvýšenie výdavkov vyplývajúce z predkladaného zákona bude zabezpečené zvýšením výdavkov kapitoly MV SR nad rámec stanovených limitov (záväzných ukazovateľov) rozpočtovej kapitoly Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Ministerstvom financií Slovenskej republiky.“. Komisia žiada všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov a počtu zamestnancov dotknutého subjektu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy tak, aby z nich nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv. Predmetné konštatovanie je potrebné uviesť v časti 2.1.1. Financovanie návrhu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Pripomienka nebola akceptovaná – úprava doložky vybraných vplyvov a analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Vytvorenie mechanizmu podpory dobrovoľníctva vychádza z realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky prihlásila k politike podpory dobrovoľníctva.

Komisia žiada nevytvárať záväzok štátu na zdravotné poistenie bez vyčíslenia jeho vplyvu na rozpočet verejnej správy.

Odôvodnenie: Vo vlastnom materiáli, v čl. IV sa uvádza, že pri osobách, ktoré vykonávajú dlhodobú

dobrovoľnícku činnosť, sa platiteľom zdravotného poistenia stane štát. Z predkladaného materiálu nie je zrejmé, na aký okruh dobrovoľníkov by sa táto zmena vzťahovala a z akého dôvodu je navrhovaná.

Pripomienka bezpredmetná z dôvodu úpravy návrhu zákona. Vypustené z dôvodu, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v rámci Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky s termínom september 2022 plánuje samostatný legislatívny proces k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení.

Zároveň je potrebné doplniť do analýzy vplyvov do časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie vyjadrenie k vplyvom na rozpočet verejnej správy.

Pripomienka akceptovaná – doplnenie vyjadrenia k vplyvom na rozpočet verejnej správy.

K sociálnym vplyvom

Je potrebné, aby predkladateľ zosúladil číslovanie jednotlivých opatrení – novelizačných bodov vo vlastnom materiáli s číslovaním opatrení v časti 4.2 analýzy sociálnych vplyvov. Napríklad, opatrenie označené ako čl. I bodu 1 v analýze sociálnych vplyvov v skutočnosti zodpovedá návrhu novelizácie čl. I bodu 2 vo vlastnom materiáli.

Pripomienka akceptovaná – zosúladenie číslovania opatrení s číslovaním vlastného materiálu.

Je potrebné, aby predkladateľ vypustil z časti 4.2 analýzy sociálnych vplyvov hodnotenie nasledovných opatrení – novelizačných bodov, pretože ich znenie v skutočnosti nezakladá vznik nových pozitívnych sociálnych vplyvov (číslovanie je uvedené tak, ako uviedol predkladateľ v časti 4.2 analýzy sociálnych vplyvov): čl. I bod 1; čl. I bod 3, 4, 9; čl. I body 5 a 7; čl. I bod 6; čl. I bod 9; čl. I bod 16.

Pripomienka akceptovaná – vypustenie hodnotenia novelizačných bodov, ktoré nezakladajú vznik nových pozitívnych sociálnych vplyvov.

Komisia zásadne žiada, aby predkladateľ zhodnotil nasledovné opatrenia – novelizačné body vo vlastnom materiáli v časti 4.1 ako opatrenia s negatívnym vplyvom na hospodárenie domácností: čl. I body 16 a 18 a čl. I bod 17. Navrhnutá právna úprava v týchto bodoch znamená, že dobrovoľníci už nebudú môcť byť odmeňovaní za ich dobrovoľnícku činnosť, ako tomu bývalo v niektorých prípadoch doteraz, resp. v prípadoch straty času v oblasti dobrovoľníckej činnosti v športe.

Z uvedeného dôvodu zároveň žiadame, aby predkladateľ identifikoval v doložke vybraných vplyvov aj negatívne sociálne vplyvy a v súlade s tým upravil znenie predkladacej správy a všeobecnej časti dôvodovej správy.

Navrhovaná právna úprava v čl. I body 16 a 18 a čl. I bod 17 nezakladajú vplyvy na hospodárenie domácností, nakoľko dobrovoľník má vykonávať dobrovoľnícku činnosť slobodne, vo voľnom čase a hlavne bez nároku na odmenu. To znamená, že dobrovoľnícku činnosť nie je možné považovať za činnosť, na základe ktorej dochádza k zvyšovaniu finančného príjmu dobrovoľníka a jeho domácnosti. Pri výkone dobrovoľníckej činnosti majú byť dobrovoľníkovi uhrádzané zvýšené výdavky spojené s výkonom dobrovoľníckej činnosti v takom rozsahu, v akom vznikli, aby nedochádzalo k vplyvu na jeho príjmu a na hospodárenie domácnosti. Samotná dobrovoľnícka činnosť však nemá produkovať finančný príjem, t. j. nemá byť finančne odmeňovaná. Doterajšia právna úprava je v rozpore so základnými princípmi dobrovoľníctva, preto má navrhovaná úprava vyriešiť tento rozpor.

Komisia považuje za potrebné zvážiť, či návrhom, že sa zákon č. 406/2011 Z. z. už nebude vzťahovať na dobrovoľnú požiarnu ochranu a iné občianske združenia na úseku ochrany pred požiarmi (novelizačný bod č. 1 čl. I) nezakladá vplyvy v niektorej z oblastí sledovaných analýzou sociálnych vplyvov (body 4.1 až 4.4 tejto analýzy) jednak na osoby, ktoré vykonávajú dobrovoľnú požiarnu ochranu alebo činnosti na úseku ochrany pred požiarmi a jednak na obyvateľov, ktorí sú alebo mi mohli byť dotknuté touto dobrovoľnou činnosťou, a to aj v kontexte pozitívnych vplyvov, ktoré prináša predložený návrh zákona pre vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Zároveň vyššie uvedené považuje Komisia za potrebné zvážiť v súvislosti s návrhom, že dobrovoľníckou činnosťou podľa zákona č. 406/2011 Z. z. už nebude činnosť, ktorú vykonávajú príslušníci Hasičského a záchranného zboru podľa osobitných predpisov (novelizačný bod č. 9 čl. I).

Úpravou návrhu zákona je pripomienka bezpredmetná.

Komisia považuje za potrebné zhodnotiť vplyvy návrhu, podľa ktorého sa zavádza možnosť dobrovoľníkov vysielať alebo prijímať aj pre orgány štátnej správy.

Úpravou návrhu zákona je pripomienka bezpredmetná.

Významné pozitívne vplyvy predloženého návrhu možno očakávať v súvislosti s návrhom novely Zákonníka práce (návrh čl. II), podľa ktorého už zamestnávateľ bude môcť finančne alebo inými benefitmi podporiť svojho zamestnanca za vykonávajúcu dobrovoľnícku činnosť.

Akceptovaná doplnená analýza sociálnych vplyvov.

Komisia považuje za potrebné zhodnotiť aj vplyvy návrhu čl. IV., podľa ktorého pri osobách, ktoré vykonávajú dlhodobú dobrovoľnícku činnosť, sa platiteľom zdravotného poistenia stane štát.

Úpravou návrhu zákona je pripomienka bezpredmetná.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia nesúhlasí s tým, že „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“ nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ nesprávne vyhodnotil vplyv materiálu na informatizáciu spoločnosti. V materiáli sa hovorí o registri akreditovaných subjektov a zverejňujú informácie na webovom sídle, čo považuje Komisia za vplyv na informatizáciu spoločnosti. Z uvedeného dôvodu je nutné vyznačiť pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti do doložky vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov.

Pripomienka bezpredmetná z dôvodu úpravy novelizačného bodu 19 v časti § 17 ods. 1 na znenie: „Ministerstvo vnútra na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam akreditovaných subjektov v rozsahu údajov podľa § 10 ods. 1 písm. a).“.).

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

469 869

473 842

v tom: MV SR

469 869

473 842

z toho:

- vplyv na ŠR

469 869

473 842

Rozpočtové prostriedky

469 869

473 842

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

14 723

17 667

- vplyv na ŠR

14 723

17 667

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

469 869

473 842

v tom: MV SR

469 869

473 842

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Hlavným cieľom predkladanej novely zákona je riešenie požiadaviek a potrieb vyplývajúcich z praxe. Zákon o dobrovoľníctve bol prijatý pred 10 rokmi a aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti priniesla niekoľko problematických bodov, ktoré je potrebné novelou zákona upraviť. Navrhované úpravy zákona kladú dôraz na potrebu manažmentu dobrovoľníkov, na zásadu rovnakého zaobchádzania u záujemcov uchádzajúcich sa o výkon dobrovoľnej činnosti, ale zároveň reagujú aj na reálnu prax a nedostatky, ktoré sa vyskytli pri využívaní dobrovoľníkov počas pandémie COVID-19. Navrhovaná právna úprava prináša riešenie založené na preplácaní výdavkov iba na základe preukázateľne vynaložených výdavkov.

Návrh zákona tiež reaguje na prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorým bol zriadený Európsky zbor solidarity na roky 2021 – 2027 a Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc. Jeho cieľom je podporovať rozvoj a budovanie kapacít dobrovoľníckej činnosti, vytvárať príležitosti pre mladých ľudí v celej Únii na to, aby mohli zmysluplným spôsobom prispievať k fungovaniu spoločnosti, prejavovať solidaritu a rozvíjať svoje zručnosti, čím sa im umožní získať nielen pracovné skúsenosti, ale aj neoceniteľné životné skúsenosti.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Kvantifikácia predpokladá celkový negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Bežné výdavky (600)

469 869

473 842

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

14 723

17 667

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

5 146

6 175

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

450 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

469 869

473 842

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 472,25

z toho vplyv na ŠR

1 472,25

Osobné výdavky celkom (v eurách)

19 869

23 842

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

14 723

17 667

z toho vplyv na ŠR

14 723

17 667

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

5 146

6 175

z toho vplyv na ŠR

5 146

6 175

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

4.1.1 Pozitívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2 Negatívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predkladaný materiál Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony obsahuje návrh zmien, ktoré majú pozitívne sociálne vplyvy. Ide predovšetkým o vplyv na prístup k ďalším službám, najmä službám všeobecného záujmu a tovarom, k informáciám, zdrojom, právam, k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, na sociálnu ochranu, sociálne služby. Jednotlivé návrhy zmien majú nasledujúce sociálne vplyvy:

K čl. I bodu 4: Úprava § 2 ods. 1 písm. b má vplyv na zabezpečovanie ďalších služieb, najmä služieb všeobecného záujmu, nakoľko navrhovaná úprava umožňuje členom organizácií byť ich dobrovoľníkmi a zároveň uzatvárať s nimi zmluvy o dobrovoľníckej činnosti.

K čl. I bodom 12 a 14: Doplnenie § 4 ods. 9 a § 5 ods. 6 umožňuje dobrovoľníkom na základe písomného potvrdenia o ich zručnostiach, schopnostiach a skúsenostiach, ktoré nadobudli počas dobrovoľníckej činnosti, získať lepší prístup k zamestnaniu a lepšie sa tým pádom uplatniť aj na trhu práce alebo na príprave na trh práce.

K čl. I bodu 16: Doplnenie § 6 ods. 2 písm. c) uvádza, že dobrovoľník môže vykonávať dobrovoľnícku činnosť aj z domu, napr. prostredníctvom informačno-komunikačných technológií. Navrhovaná úprava zlepšuje prístup k ďalším službám.

K čl. I bodom 17 a 18: § 6 ods. 2 písm. d). Navrhovaná právna úprava umožní preplácať dobrovoľníkom výdavky iba na základe skutočne vynaložených výdavkov, pričom pri cestovnom, ubytovaní a stravnom sa bude vychádzať z právnej úpravy ako je definovaná v zákone o cestovných náhradách. Takéto spresnenie zákona umožní zlepšiť prístup dobrovoľníkov k ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam.

K čl. I bodu 19: Vytvorenie finančného mechanizmu na podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov, a k tomu prislúchajúci akreditačný systém, prispeje k dlhodobej kvalitnej práci s dobrovoľníkmi.

K čl. II bodom 1 a 2: Úprava § 138a ods. 1 a 2 bude mať vplyv na zjednotenie podmienok pri vykonávaní činnosti vo všeobecnom záujme, čím bude mať vplyv na prístup k spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám.

K čl. III: Doplnenie ods. 4 v § 10 reaguje na skutkový stav podpory vykonávania opatrení sociálnoprávnych ochrany detí a sociálnej kurately, a v tomto smere aj v aplikačnej praxi reálne využívaného potenciálu dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou nesporne zvyšujú kvalitu poskytovania opatrení sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately.

K čl. IV: Podpora finančnej udržateľnosti dlhodobých a systematických dobrovoľníckych programov v rôznych typoch a oblastiach pôsobenia organizácií, ako aj dostatočné priestorové, finančné a personálne kapacity, dostatočné kapacity organizácií pre prácu s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami majú dopad na zvyšovanie kvality práce s dobrovoľníkmi. Tí tak môžu realizovať niektoré typy činností ako napríklad: vedenie záujmových aktivít pre deti, mládež, ale aj dospelých, realizácia doučovania, výpomoc pri realizácii nízkoprahového klubu pre deti a mládež, vedenie vzdelávacích aktivít pre dospelých a mnohé ďalšie. Vyššie uvedené činnosti tak zlepšujú prístup k sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím).

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Má pozitívne vplyvy na nasledovné skupiny:

-mladí nezamestnaní,

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím.

Pozitívne vplyvy sú:

-získanie pracovných skúseností,

-získanie osobnostných skúseností, poznatkov, zručností a kompetencií pre osobný, vzdelávací, sociálny, občiansky a profesijný rozvoj, čím sa zlepší ich prístup k zamestnaniu, zamestnateľnosti na trhu práce, ku školeniam, odbornému vzdelávaniu a k samotnej príprave na trh práce,

-podpora mobility mladých dobrovoľníkov,

-nadobudnutie medzikultúrneho povedomia,

-podpora výkonu dobrovoľníctva v oblasti sociálnej ochrany, sociálno-právnej ochrany, sociálnych služieb (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím).

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Návrh dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie alebo iného statusu, pretože dobrovoľníkom môže byť každá fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti.

Z hľadiska veku nesmie prijímateľ dobrovoľníckej činnosti dohodnúť s dobrovoľníkom mladším ako 18 rokov vykonávanie dobrovoľníckej činnosti, ktorá je neprimeraná anatomickým, fyziologickým a psychologickým osobitostiam jeho veku, alebo pri ktorej by bol vystavený zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo iného poškodenia zdravia. Túto zásadu už vymedzuje zákon o dobrovoľníctve v aktuálne účinnom znení.

Dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť napĺňaním verejného záujmu aj pre osoby so zdravotným postihnutím, cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti, osoby počas výkonu trestu odňatia slobody alebo ochrannej výchovy a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby a z výkonu ochrannej výchovy, drogovo a inak závislé osoby, nezaopatrené deti, osoby, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa osobitného zákona a im blízke osoby, osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, seniorov, osoby trpiace domácim násilím a nezamestnané osoby alebo pri poskytovaní verejnoprospešných činností a ďalších činností v oblasti sociálnych vecí a zdravotníctva.

Návrh nevedie k nepriamej diskriminácii určitých skupín obyvateľstva.

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Návrh nevedie k zväčšovaniu nerovnosti medzi ženami a mužmi a nemá odlišný vplyv na ženy a mužov.

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

Bez vplyvu

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh neuľahčuje vznik nových pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Návrh nevedie k zániku pracovných miest.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh neovplyvňuje dopyt po práci.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh má dosah na fungovanie trhu práce, pretože získaním pracovných skúseností, osobnostných skúseností, poznatkov, zručností a kompetencií pre osobný, vzdelávací, sociálny, občiansky a profesijný rozvoj dobrovoľníkov sa zlepší ich prístup k zamestnaniu, zamestnateľnosti na trhu práce a k príprave na trh práce.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh nemá špecifické negatívne dôsledky pre žiadne skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Návrh neovplyvňuje špecifické vekové skupiny zamestnancov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)v sekundárnom práve

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje program Európsky zbor solidarity a zrušujú nariadenia (EÚ) 2018/1475 a (EÚ) č. 375/2014 (Ú. v. EÚ L 202, 8.6.2021), gestor: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1244/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá na vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 20. novembra 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“) (Ú. v. EÚ L 334, 21.11.2014), gestori: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1398/2014 z 24. októbra 2014, ktorým sa stanovujú normy týkajúce sa záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ (Ú. v. EÚ L 373, 31.12.2014), gestori: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie – bezpredmetné.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – bezpredmetné;

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – bezpredmetné;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav – bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.

B.Dôvodová správa – osobitná časť

K čl. I bodu 1

Doplňuje sa predmet právnej úpravy o akreditáciu v oblasti dobrovoľníckych činností.

K čl. I bodu 2

Upresňuje sa citácia v poznámke pod čiarou na zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Podľa § 34 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov môžu byť, okrem hasičských jednotiek, zaradené aj občianske združenia, ktoré sa zúčastňujú na plnení úloh podľa zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov je systém organizácie a rozmiestnenia hasičských jednotiek v závislosti od stupňa nebezpečenstva katastrálneho územia jednotlivých obcí.

K čl. I bodom 3, 5 a 10 (odseku 6)

Podľa aktuálnej právnej úpravy môže akákoľvek fyzická aj právnická osoba byť prijímateľom dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax a skúsenosti inšpektorátov práce ukazujú, že zákon o dobrovoľníctve je často využívaný aj podnikateľskými subjektmi, ktoré nevykonávajú činnosť v prospech verejného záujmu alebo verejného prospechu. Podnikatelia namiesto pracovných zmlúv uzatvárajú s pracovníkmi zmluvy o dobrovoľníckej činnosti.

Podstatným charakterom dobrovoľníckej činnosti však je, že je vykonávaná vo verejný prospech. Zákon by mal teda definovať ako prijímateľov právnické a fyzické osoby, ktorých prvoradým cieľom nie je tvorba zisku či súkromného obohatenia, ale realizácia činností, ktoré napĺňajú verejný prospech/záujem. Navrhovaná právna úprava sa opiera o definíciu verejného záujmu vymedzenú v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. I bodu 4

Navrhovaná právna úprava reaguje na skutočný stav personálneho zabezpečovania služieb mnohých organizácií, a v tomto smere aj v aplikačnej praxi reálne využívaného potenciálu dobrovoľníkov. Na Slovensku je podľa viacerých výskumov aj aplikačnej praxe dobrovoľníctvo úzko spojené s členstvom v organizáciách. Podľa súčasnej právnej úpravy, aby sa fyzická osoba ako člen organizácie mohla považovať za dobrovoľníka (vo vzťahu k organizácii, ktorej je členom), musí ísť o výkon dobrovoľníckej činnosti mimo rámca jej povinností, ktoré jej vyplývajú z členského vzťahu. Ustanovenie, ktoré členom organizácií neumožňuje byť zároveň dobrovoľníkmi v tej istej organizácii, spôsobuje v organizáciách, ktoré fungujú na členskom princípe, problémy pri organizačnom a administratívnom zabezpečení činností dobrovoľníkov a chode organizácií. Členský vzťah síce zakladá z pohľadu občianskeho práva povinnosti a práva člena organizácie, ale tie sú veľmi často v stanovách či štatútoch organizácií definované všeobecne. V praxi sa stretávame s tým, že organizácie často v stanovách uvádzajú, že členovia združenia majú povinnosť vykonávať všetky aktivity v prospech združenia. Ak je v stanovách uvedené takéto alebo podobné znenie, ktoré zadáva členom povinnosť vykonávať všetky aktivity v prospech združenia, potom nie je možné určiť žiadnu činnosť, ktorú by títo členovia mohli pre občianske združenie vykonávať ako dobrovoľníci podľa aktuálne platnej úpravy v zákone o dobrovoľníctve. Zároveň často

v organizáciách neexistuje písomná zmluva, na základe ktorej by následne bolo možné pre členov organizácií pri výkone ich činností uzatvoriť úrazové poistenie, alebo iný typ poistenia a rovnako preplatiť výdavky spojené s výkonom činností. Členské organizácie, ako napríklad detské a mládežnícke organizácie, alebo dobrovoľné hasičské zbory, či mnohé iné, pritom využívajú členov na výkon dobrovoľníckych činností v organizácii. Navrhovaná právna úprava má umožniť členom organizácií byť zároveň ich dobrovoľníkmi a uzatvárať s nimi zmluvy o dobrovoľníckej činnosti.

K čl. I bodom 6 a 8

Aj keď aktuálna právna úprava neobsahuje vymedzenie všetkých dobrovoľníckych činností a uvádza, že za dobrovoľnícke činnosti je možné považovať najmä činnosti vymenované v zákone, explicitne uvedené činnosti, ktoré sa týkajú pôsobenia dobrovoľníkov v oblasti zdravotníctva doposiaľ absentovali. Navrhovaná právna úprava má podporiť výkon dobrovoľníctva v tejto oblasti, v ktorej zapojenie dobrovoľníkov prispieva k lepšej kvalite služieb.

K čl. I bodu 7

Dochádza k zjednoteniu/zosúladeniu pojmov s inými právnymi predpismi (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov).

K čl. I bodu 9

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 6.

K čl. I bodu 10 (odseku 5)

Upravuje sa výkon krátkodobej a dlhodobej dobrovoľníckej činnosti. Právna úprava súvisí s vytvorením dotačného mechanizmu na podporu dlhodobých dobrovoľníckych činností.

K čl. I bodom 11 a 13

Zákon o dobrovoľníctve ustanovuje v súčasnosti pre organizácie vysielajúce dobrovoľníkov a prijímateľov dobrovoľníckej činností niekoľko úloh, ako napríklad evidovať, vyberať a vysielať dobrovoľníkov či uzatvárať s nimi zmluvu. Medzi kľúčové prvky manažmentu dobrovoľníkov pritom patrí, že organizácia má osobu, ktorá je poverená koordináciou dobrovoľníkov. Kvalifikácia a úlohy tejto osoby sú uvedené v súčasnosti aj v rámci národnej sústavy povolaní.

Dobrovoľníci môžu prispieť zvýšeniu účinnosti humanitárneho sektora pod podmienkou, že sú vhodne vybraní, vyškolení a pripravení na vyslanie, aby sa zaručilo, že budú mať potrebné odborné zručnosti a kompetencie pomôcť ľuďom v núdzi čo najúčinnejšie, a za predpokladu, že sa im na mieste vykonávania poskytne vhodná podpora a zabezpečí sa vhodný dohľad. Vysokokvalifikovaní, dobre vyškolení a skúsení inštruktori, mentori a experti preto zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore poskytovanej dobrovoľníkom v rámci dobrovoľníckej činnosti. Takíto inštruktori, mentori a experti sa môžu zapojiť do dobrovoľníckej činnosti s cieľom

usmerňovať a sprevádzať dobrovoľníkov a pomáhať podporovať rozvoj a budovanie kapacít dobrovoľníckej činnosti.

K čl. I bodom 12 a 14

Zákon o dobrovoľníctve v súčasnosti nestanovuje vysielajúcej organizácii ani prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti povinnosť vystaviť dobrovoľníkovi potvrdenie o získaných zručnostiach, schopnostiach a skúsenostiach v dobrovoľníctve. Takéto potvrdenie umožní dobrovoľníkom lepšie uplatnenie sa na pracovnom trhu. Na Slovensku už existujú možnosti, ako vystaviť takéto potvrdenie, je však potrebné, aby to bolo upravené zákonom, čím by bola potvrdená hodnota dobrovoľníctva a skúseností vyplývajúcich z dobrovoľníctva s previazanosťou na pracovný trh.

K čl. I bodu 15

Legislatívno- technická úprava súvisiaca so znením navrhovanom v bode 19.

K čl. I bodu 16

V zákone o dobrovoľníctve je v súčasnosti definované, že zmluva o dobrovoľníckej činnosti má obsahovať okrem iného aj miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti. V ostatných rokoch, a najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19, sa výrazne rozvíja dobrovoľníctvo, pri ktorom dobrovoľník nie je priamo prítomný u prijímateľa alebo vysielajúcej organizácie a vykonáva dobrovoľnícku činnosť z domu, napríklad prostredníctvom informačno-komunikačných technológií. Navrhovaná úprava má explicitne uviesť, že miestnom výkonu dobrovoľníckej činnosti môže byť aj domácnosť dobrovoľníka.

K čl. I bodom 17 a 18

Zákon o dobrovoľníctve v súčasnosti nedefinuje výšku nákladov súvisiacich s výkonom dobrovoľníckej činnosti. Znamená to, že ak ide napr. o náklady na ubytovanie, dopravu a cestovné pri dlhodobých dobrovoľníckych projektoch a pobytoch, môže organizácia platiť náklady podľa súčasného zákona do akejkoľvek výšky. Organizácie majú voľnú ruku v určovaní výšky nákladov na dobrovoľnícke aktivity. Stáva sa, že zákon zneužijú a namiesto pracovno-právneho vzťahu uzatvoria vzťah na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti a formou materiálneho zabezpečenia vyplácajú odmenu za výkon práce. Toto ukázala aj reálna prax pri využívaní dobrovoľníkov počas pandémie COVID-19 napríklad pri testovaní, kedy dobrovoľníci dostali úhradu nákladov vo výške 100 Eur, rovnakú skúsenosť majú aj inšpektoráty práce, ktoré riešili viacero podaní, v rámci ktorých bola dobrovoľnícka činnosť vyhodnotená ako závislá práca. Navrhovaná právna úprava umožní preplácať dobrovoľníkom výdavky iba na základe skutočne vynaložených výdavkov, pričom pri cestovnom, ubytovaní a stravnom sa bude vychádzať z právnej úpravy ako je definovaná v zákone o cestovných náhradách. Pri výkone dobrovoľníckej činnosti na Slovensku by sa náhrady poskytovali v rozsahu § 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, a to preukázateľné cestovné výdavky (možnosť aplikovať aj § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách), preukázateľné ubytovacie výdavky, stravné v sume podľa § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, preukázateľné potrebné vedľajšie výdavky, preukázateľné cestovné výdavky za cesty k návšteve rodiny; ďalej je možnosť ako nenárokové náhrady poskytovať iné ako vyššie uvedené náhrady. Pri výkone dobrovoľníckej činnosti v cudzine by sa náhrady poskytovali ako pri zahraničnej pracovnej ceste, a to preukázateľné cestovné výdavky (možnosť

aplikovať aj § 4 a 15 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách), preukázateľné ubytovacie výdavky, stravné v sume podľa § 13 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, preukázateľné potrebné vedľajšie výdavky, poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, povinné alebo odporúčané očkovanie, výdavky za cesty k návšteve rodiny (na základe dohody); ďalej je možnosť poskytovať ako nenárokové náhrady iné druhy komerčného poistenia, vreckové a iné ako vyššie uvedené náhrady.

K čl. I bodu 19

Paragrafy 8 až 16 súvisia s vytvorením finančného mechanizmu na podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov, ktorý je upravený v rámci článku IV tohto zákona, pričom obsahom tohto článku je novelizácia zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

S cieľom zabezpečiť kvalitu práce s dobrovoľníkmi je mechanizmus postavený na akreditácii organizácií, ktoré pracujú s dobrovoľníkmi. Iba organizácie, ktoré získajú akreditáciu, budú môcť požiadať o podporu na rozvoj dobrovoľníctva v zmysle zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Organizácia teda v prvej fáze požiada o akreditáciu. Akreditácia v oblasti dobrovoľníckych činností (ďalej len „akreditácia“) je štátne overenie spôsobilosti vysielajúcej organizácie alebo prijímateľa dobrovoľníckej činnosti – právnickej osoby v oblasti dobrovoľníckej činnosti. Základnými podmienkami udelenia akreditácie sú aktívne vykonávanie činnosti žiadateľom podľa tohto zákona najmenej jeden rok a spĺňanie podmienok uvedených v § 9. Po získaní akreditácie môžu organizácie požiadať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o poskytnutie dotácie. Akreditácia organizácií môže tiež slúžiť ako značka kvality pre organizácie.

V jednotlivých paragrafoch je vymedzený postup pri akreditácii subjektov, ktorý vychádza zo skúseností iných akreditačných komisií a zo systému akreditácie organizácií v oblasti dobrovoľníctva v Českej republike. Pre organizácie má byť zároveň systém zjednodušením administrácie pri uchádzaní sa o dotácie.

Ustanovenie § 10 upravuje náležitosti žiadosti o akreditáciu a jej povinné prílohy. Výsledkom konania o udelení akreditácie je rozhodnutie o jej udelení alebo zamietnutie žiadosti, ak nie sú splnené podmienky pre udelenie akreditácie. Proti rozhodnutiu o udelení akreditácie sa nemôže podať odvolanie. Okrem samotného udelenia akreditácie, zákon umožňuje aj jej zrušenie. Ustanovuje sa doba platnosti akreditácie. Navrhuje sa doba štyroch rokov. Vymedzujú sa právomoci akreditačnej komisie, ktorú zriadi na účely rozhodovania o akreditácii Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súčasne sa negatívnym výpočtom ustanovuje, kto nesmie byť členom akreditačnej komisie. Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie budú upravené štatútom, ktorý na tento účel vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Návrh zákona rozlišuje zánik akreditácie a zrušenie akreditácie. K zániku akreditácie bude dochádzať priamo zo zákona, ak nastanú skutočnosti uvedené v zákone. K zrušeniu akreditácie bude dochádzať na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to z dôvodov uvedených v zákone. Zároveň sa upravuje nemožnosť prevodu alebo prechodu akreditácie na právneho nástupcu.

S cieľom dosiahnuť stav trvalo udržateľného systému podpory rozvoja dobrovoľníctva a zachovania prestíže „štátneho overenia spôsobilosti - značky kvality“ sa navrhuje upraviť

kontrolné mechanizmy zo strany štátu. Súčasne sa navrhuje umožniť podávanie sťažností na postup akreditovaných subjektov. Vybavovanie sťažnosti bude v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude poskytovať akreditovaným subjektom dotáciu na rozvoj dobrovoľníctva. Dotácia bude vyplácaná z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Náležitosti žiadosti o dotáciu, prílohy, vyhodnocovanie žiadostí a podobne upraví zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (čl. IV návrhu zákona).

K čl. II

K bodom 1 a 2

Výkon dobrovoľníckej činnosti je činnosťou vo všeobecnom záujme – subjekty, ktorým sa dobrovoľnícka pomoc adresuje, sú subjekty, ktoré plnia verejnoprospešné účely. V praxi sa súčasne ukazuje, že firmy majú záujem podporovať zamestnancov v tom, aby sa realizovali v oblasti spoločenskej zodpovednosti a sú pripravené aj za takúto činnosť poskytnúť náhradu mzdy – teda sa riadiť podmienkami ostatných činností vo všeobecnom záujme. Podmienky a rozsah náhrady mzdy pritom môžu dojednať v kolektívnej zmluve alebo v rámci pracovných podmienok ako tzv. zamestnanecké benefity. Zostane tak na zamestnávateľovi, či a v akom rozsahu podporí zapájanie zamestnancov do spoločensky prospešnej činnosti, ktorú v praxi aj samy organizujú, pričom základný rámec zostáva zachovaný, teda náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí, ak sa nedohodne so zamestnávateľom inak. V súčasnosti tí, ktorí dobrovoľníctvo zamestnancov chcú podporiť, robia tak v rozpore so zákonom. Takýto stav určite nie je prospešný a zdravý, keď konať vo všeobecnom záujme a podporovať zamestnancov v tom, aby boli voči spoločnosti zodpovední a všímaví, nemôže byť protiprávnym konaním.

K čl. III

Navrhovaná právna úprava reaguje na stav podpory vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a v tomto smere aj v aplikačnej praxi reálne využívaného potenciálu dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou nesporne zvyšujú kvalitu poskytovania opatrení sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately.

K čl. IV

K bodu 1

Na Slovensku doposiaľ neexistuje systematická finančná podporu dobrovoľníctva. Výnimku tvoria dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v programe Služby mladým, ktoré podporujú dobrovoľníctvo a informácie o dobrovoľníctve, ale len mladých ľudí do 30 rokov. Náklady na dobrovoľníctvo ľudí nad 30 rokov, dobrovoľníctvo seniorov, podpora inklúzie všetkých znevýhodnených skupín obyvateľstva prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti, či podpora organizácií, ktoré sa zaoberajú rozvojom dobrovoľníctva nie sú momentálne finančne podporované štátom. Výskum (Analýza socioekonomického prínosu neziskového sektora a stavu a trendov rozvoja občianskej spoločnosti. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky / Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti, 2020) poukázal na niektoré problematické miesta, ktoré neumožňujú naplno rozvinúť potenciál organizácií pri podpore ľudí vo vykonávaní dobrovoľníctva.

Ako hlavné problémy boli identifikované: nedostatočná finančná udržateľnosť dlhodobých a systematických dobrovoľníckych programov v rôznych typoch a oblastiach pôsobenia organizácií, nedostatočné kapacity organizácií pre prácu s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami, ktoré sa následne prejavujú v nižšej kvalite práce s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami. Navrhovaná právna úprava má vytvoriť podmienky pre systematickú finančnú podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov. Dlhodobá a pravidelná dobrovoľnícka činnosť prináša pridanú hodnotu, pretože spočíva v dlhodobej spolupráci s konkrétnymi dobrovoľníkmi, ktorí sa môžu podieľať na realizácii, alebo dokonca samostatne realizovať niektoré činnosti.

K bodu 2

Dotáciu možno použiť na úhradu vynaložených nákladov spojených s organizovaním a výkonom dlhodobej dobrovoľníckej činnosti. Medzi takéto náklady patria napríklad náklady na dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a zdravotné poistenie, ak ich vysielajúca organizácia alebo prijímateľ dobrovoľníckej činnosti uhrádza dobrovoľníkovi počas vykonávania dlhodobej dobrovoľníckej činnosti, a ktorých úhrada bola dohodnutá v zmluve o dobrovoľníckej činnosti, na úhradu nákladov na poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu dobrovoľníkom, nákladov na poistenie pre prípad úrazu dobrovoľníka, ak takéto poistenie uzavrela vysielajúca organizácia alebo prijímateľ dobrovoľníckej činnosti v prospech dobrovoľníka, na úhradu nákladov na materiálne zabezpečenie dobrovoľníka, školenia dobrovoľníkov, pracovné pomôcky, cestovné, ale aj náklady na koordináciu programu, teda náklady súvisiace so zaistením výkonu dobrovoľníckej činnosti.

K bodu 3

Konkretizuje sa subjekt, ktorému je možné poskytnúť dotáciu na dlhodobú dobrovoľnícku činnosť.

K bodu 4

Konkretizujú sa náležitosti prílohy žiadosti o poskytnutie dotácie ako aj zloženie hodnotiacej komisie na posudzovanie žiadosti o poskytnutie dotácie na rozvoj a podporu dobrovoľníctva v rámci dlhodobých dobrovoľníckych činností.

K čl. V

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. marca 2023 vzhľadom na primeranú dĺžku legisvakancie a samotného legislatívneho procesu.