1

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

1. Navrhovateľ zákona: Filip Kuffa, Štefan Kuffa, Tomáš Taraba poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

a) je upravený v primárnom práve Európskej únie

b) je upravený v sekundárnom práve Európskej únie

c) je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

- bezpredmetné,

2

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

Výnimka zo súhlasu orgánu štátnej ochrany prírody pre dreviny podľa osobitného predpisu bola v zákone č. 543/2002 Z. z. uvedená až do 31.7.2019. Jej zrušenie, bez akéhokoľvek vedeckého odôvodnenia, spôsobilo zákaz pestovania napr. šľachtených topoľov, duglasky tisolistej, orecha čierneho a pod., ktoré sa na území Slovenskej republiky úspešne pestujú dlhodobo bez zjavného nepriaznivého vplyvu na druhové zloženie ekosystémov. Naopak, napr. duglaska tisolistá sa, v čase postupujúcej klimatickej zmeny, javí ako vhodná náhrada za hynúci smrek obyčajný. To si už dávno uvedomili odborníci v Česku aj Nemecku, kde sa jej pestovanie dostalo do popredia.

Významným problémom v ekológii lesa je problém chápania a teda aj interpretácie rizík spojených s biotickými a abiotickými činiteľmi. Úplne jasne to bolo viditeľné v súvislosti s rozsiahlym požiarom v Českom Švajčiarsku. Starostovia obcí dopredu upozorňovali na neúnosné riziko požiaru vedenie Národného parku, ktoré ale upozornenie nerešpektovalo. Je to dôsledkom toho, že pri chápaní ekologického systému ako mechanického systému príčina

3

– následok, riziko požiaru neexistuje, kým nehorí. To je síce v rozpore so skúsenosťou a aj praxou, ale takáto interpretácia zákona bola presadená tak v Českej republike ako aj na Slovensku. V zásade správne znenie tohto ustanovenia zákona vo verzii platnej k 31.12.2019, týkajúce sa rizík spojených s ekologickými systémami bolo s platnosťou od 1. januára 2020 zmenené do prakticky nefunkčnej podoby. Je dôležité, aby nižšia právna norma naviazaná na znenie §29 písmeno d) v znení platnom do 31.12.2019 zadefinovala jasne a jednoznačne biotické a abiotické riziká spojené s lesom a každé riziko malo určené samostatnou vyhláškou tri základné stavy:

1. Stav, kedy stresový podnet je spracovaný alostatickými procesmi negatívnej spätnej väzby s plným obnovením kapacity stresového systému, t.j. bez trvalej alostatickej záťaže, t.j. zdravý ekologický systém.

2. Stav, kedy je kapacita stresového systému znížená o trvalé alostatické procesy, kedy intenzita stresového podnetu alebo akumulácia viacerých stresových podnetov postupne vytvára trvalú alostatickú záťaž, pričom sa stále zachováva negatívna spätná väzba, t.j. ekologický systém sa ešte nerozpadá, ale je poškodený a má zníženú kapacitu stresového systému – kritický bod je možné dosiahnuť už pri výrazne nižšej intenzite stresového podnetu, alebo jeho frekvencie

3. Určenie kritickej intenzity stresového podnetu a/alebo akumulácie stresových podnetov s nižšou intenzitou, kedy dochádza k preklopeniu negatívnej spätnej väzby na pozitívnu, spôsobujúcej neodvratný rozpad ekologického systému.

A.4. Alternatívne riešenia

Na dosiahnutie cieľa sledovaného touto právnou úpravou nie je možné použiť iné riešenie, než je predložené.

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu životného prostredia SR