Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
29/2022  
SMART CITY TECHNOLÓGIE  
Anotácia:  
Predkladaný materiál sa zaoberá  
rozvojom a implementáciou smart  
city technológií vo vybraných  
európskych štátoch (Česká  
republika, Rakúsko, Slovenská  
republika). Materiál prináša aj širší  
európsky kontext smart technológií  
a možných metód hodnotenia ich  
pozitívnych dopadov.  
Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
smart cities – inteligentné mestá,  
smart city (cities) technológie,  
informačný systém smart cities  
(SCIS), koncept smart, informačné  
a komunikačné technológie (IKT,  
ICT), energetická efektívnosť,  
Bratislava  
november 2022  
emisie CO  
2
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti.  
Údaje použité v materiáli sú aktuálne  
k dátumujehozverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
SMART CITY TECHNOLÓGIE  
Anotácia  
Predkladaný materiál sa zaoberá rozvojom a implementáciou smart city technológií vo vybraných  
európskych štátoch (Česká republika, Rakúsko, Slovenská republika). Materiál prináša aj širší  
európsky kontext smart technológií a možných metód hodnotenia ich pozitívnych dopadov.  
Kľúčové slová  
smart cities – inteligentné mestá, smart city (cities) technológie, informačný systém smart cities (SCIS),  
koncept smart, informačné a komunikačné technológie (IKT, ICT), energetická efektívnosť, emisie CO  
2
SMART CITY TECHNOLOGIES  
Annotation  
The presented material deals with the development and implementation of smart city  
technologies in selected European countries (Czech Republic, Austria, Slovak Republic). The  
material also brings the broader European context of smart technologies and possible methods  
of evaluating their positive impacts.  
Key Words  
smart cities, smart city (cities) technologies, smart cities information system (SCIS), smart concept,  
information and communication technologies (ICT), energy efficiency, CO emissions  
2
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
1. Úvod  
Ešte začiatkom minulého storočia žilo v mestách len 13 % obyvateľov Zeme, dnes je to už viac  
než polovica svetovej populácie. Kým v minulosti boli veľkomestá raritou, v súčasnosti je vo  
svete zhruba 500 miest, v ktorých žije viac než milión ľudí. Práve sťahovanie sa ľudí do miest  
prináša pre planétu novú výzvu – ako spraviť z miest udržateľné miesta na život.  
Za inteligentné mestá a regióny považujeme také, ktoré využívajú dáta, informačné  
a komunikačné technológie (IKT) a participáciu, teda zapájanie širokej škály zainteresovaných  
strán do rozhodovania, ako nástroje na dosahovanie cieľov prispievajúcich k úspore finančných  
a materiálnych zdrojov, poskytovaniu kvalitnejších, pohodlnejších a efektívnejších verejných  
služieb a napĺňaniu merateľných ukazovateľov na úrovni mesta alebo regiónu.1  
Presne o to sa snaží koncept tzv. „smart cities“, teda inteligentných či chytrých miest.  
Zjednodušene, inteligentné mestá využívajú moderné technológie, sú zelené, prispôsobujú sa  
meniacej sa klíme, sú projektované tak, aby všetky tieto potrebné vstupy automaticky  
zohľadňovali. Aby ste nemuseli každodenne precestovať krížom-krážom celé mesto, aby boli  
budovy energeticky nenáročné, aby ste namiesto individuálnej dopravy radi prestúpili do  
mestskej hromadnej dopravy či na bicykel.  
Mestá musia nielen zabezpečovať obyvateľom základné potreby pre život, ale aj znižovať  
dopad na životné prostredie a zároveň maximalizovať potenciál obrovskej masy ľudí, ktorá  
v nich žije a žiť bude. Práve inteligentné riešenia s cieleným plánovaním dokážu zabezpečiť  
svetovej populácii bezpečné a pokojné mesto pre ďalšie generácie. Urbanisti sa zhodujú, že boj  
o udržateľnosť planéty sa bude zvádzať práve v mestách. Aby sme ho vyhrali, treba sa na to  
cielene pripraviť. Mestá musia byť zelené a odolné, stavané umne a prispôsobené meniacej sa  
klíme. Musia nazerať za roh. Mesto, ktorého plánovaniu chýba takéto videnie za roh, je  
zraniteľnejšie na prírodné katastrofy, výkyvy počasia a kvalita života jeho obyvateľov stagnuje.  
Jedna stránka inteligentných miest je o moderných technológiách. Tie môžu mať formu  
napríklad inteligentných lámp, ktoré v súčasnosti chystá napríklad Bratislava. Takéto lampy  
poskytujú obyvateľom informácie o stave ovzdušia alebo o parkovacích miestach. Alebo  
inteligentných lavičiek, ktoré poskytujú pripojenie na internet. Inteligencia mesta sa prejavuje  
aj v smart budovách. Tie však nie sú len o využívaní moderných technológií, ale aj o využívaní  
zelenej energie a o energetickej nenáročnosti.  
Smart inovácie sa teda využívajú na komplexné riešenie problémov miest, ako sú: doprava,  
parkovanie, emisie, úspora energie, odpady, zadržiavanie vody, bezpečnosť atď. Je možné  
vzájomne prepojiť jednotlivé systémy riadenia tak, aby boli všetky dáta na jednom mieste a boli  
jednoznačne identifikovateľné náklady aj úspory.  
inteligentne-mesta-a-regiony/ [cit. 21.10.2022]  
5
 
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Cieľom myšlienky smart cities by však nemalo byť len zavádzanie moderných technológií,  
ale najmä dosiahnutie maximálnej spokojnosti ľudí ruka v ruke s udržiavaním zdravého  
životného prostredia.  
Do roku 2013 uviedlo svoju stratégiu Smart city viac ako 140 miest na svete. Na začiatku roka  
2014 takúto stratégiu malo 240 európskych miest nad 100 000 obyvateľov a rast pokračuje.  
V roku 2017 už aplikujú komplexné riešenia vlastné konceptu Smart city takmer všetky  
západoeurópske mestá. Z prostredia slovenských samospráv možno za posledné roky  
pozorovať stúpajúci záujem o oblasť Smart city, ktorý sa prejavuje realizáciou prvých  
konkrétnych projektov, a to aj napriek absencii systémovej podpory Smart city. Aplikovanie  
prístupu Smart city by výrazne zvýšilo kvalitu života občanov a zlepšilo podnikateľské  
prostredie vrátane dosiahnutia výrazných úspor vo verejných financiách.2  
Niektoré slovenské samosprávy už začali so zavádzaním vlastných inteligentných riešení,  
v porovnaní s mnohými európskymi mestami však majú v mnohých ohľadoch čo dobiehať. Aj  
na Slovensku už vznikajú developerské projekty, ktoré nás inteligentnými riešeniami posúvajú  
do budúcnosti a vďaka ktorým sa mestá postupne stávajú inteligentnými.  
Inteligentné mestá by mali plniť nasledujúce ciele:  
Účinnosť služieb – optimalizovať využívanie verejných zdrojov a zabezpečiť vysokú  
úroveň služieb občanov.  
Udržateľnosť – rozširovať a rozvíjať mesto s dôrazom na znižovanie negatívnych  
vplyvov na životné prostredie.  
Mobilita – umožniť občanom, pracovníkom a návštevníkom pohybovať sa v meste, či  
už peši, bicyklom, autom, či verejnou dopravou atď. (Bez ohľadu na ich finančné  
zdroje).  
Bezpečnosť a ochrana – zlepšiť verejnú bezpečnosť a bezpečnosť v každodennom  
živote a na mimoriadnych udalostiach, ako aj čo najlepšie sa pripraviť na mimoriadne  
udalosti a katastrofy.  
Hospodársky rast – prilákať podniky, investorov, občanov a návštevníkov, podpora  
miestneho podnikania.  
Reputácia mesta – neustále zlepšovať obraz a reputáciu mesta.  
Stratégie a iniciatívy európskeho Smart city musia podľa Európskeho parlamentu3 zahŕňať  
minimálne jednu z nasledujúcich charakteristík, predstavujúcich buď konkrétny cieľ, pre ktorý  
sa zainteresované strany zúčastňujú na iniciatíve Smart city, alebo rámec vykonávaných  
činností, pomocou ktorých bude stanovený cieľ dosiahnutý. Ide o tieto charakteristiky:  
2 Podpora inovatívnych riešení v slovenských mestách, Ministerstvo hospodárstva SR, 2017. Dostupné na  
ITRE_ET(2014)507480_EN.pdf [cit. 14.10.2022]  
6
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Smart Governance (Inteligentné vládnutie – zahŕňajúce princípy transparentnosti,  
účelnosti a efektívnej hospodárnosti)  
Smart People (Inteligentní ľudia – dôraz na vzdelanosť obyvateľov, znalostná  
ekonomika)  
Smart Living (Inteligentné bývanie – inovácie a efektívnejšie riešenia budov a domov,  
ktoré sú energeticky úspornejšie a zároveň šetrnejšie k životnému prostrediu)  
Smart Mobility (Inteligentná doprava – nové technológie v doprave umožňujúce  
efektívnejšiu prepravu šetrnejšiu k životnému prostrediu)  
Smart Economy (Inteligentná ekonomika – spojenie smart cities s hospodárskym  
rastom, účelnejšia a trvalo udržateľná prosperujúca ekonomika)  
Smart Environment (Inteligentné prostredie – prostredie, v ktorom sa využívajú  
technológie pre pohodlnejší život obyvateľov s ohľadom na zachovanie ochrany  
životného prostredia, zahŕňajúce fyzické životné prostredie, ako aj ľudské a virtuálne  
prostredie = ekosystém objektov vo vzájomnej interakcii)  
Prostriedky, ktorými sa inteligentné mesto snaží dosahovať vyššie uvedené ciele, môžu byť  
rôzne. Najčastejšie ide o technológie a technologické inovácie, materiálne, finančné, znalostné  
a organizačné vstupy ako aj procesy, normy a štandardy. Základné tri komponenty budovania  
Smart city sú technologické, ľudské a inštitucionálne.  
Cieľom európskej iniciatívy Smart city je preto povzbudzovať európske mestá, testovať nové  
inovatívne riešenia, a tým posilňovať vlastnú konkurencieschopnosť. Vďaka týmto aktivitám  
by sa mala zvýšiť atraktivita daného mesta pre investorov. Do iniciatívy sa zapojilo mnoho  
miest z členských štátov Európskej únie, no výrazne v tejto oblasti napredujú najmä severské  
mestá. Podľa štúdie Európskeho parlamentu je možné všetky mestá s populáciou väčšou ako  
100 000 obyvateľov, nachádzajúce sa v severských členských štátoch EÚ, charakterizovať ako  
Smart cities. Zaujímavosťou je, že rovnako úspešné sú aj mestá v Taliansku, Rakúsku  
a Holandsku. Za nimi nasledujú Francúzsko, Španielsko a Veľká Británia. O niečo horšie je na  
tom Nemecko a Poľsko, ktoré disponujú iba niekoľkými Smart cities. Najnižší výskyt  
inteligentných miest je v členských štátoch vo východnej Európe, medzi ktoré patrí aj  
Slovensko.  
Trh inteligentných miest (Smart Cities Markertplace) bol spustený ako trh Európskeho  
partnerstva pre inovácie v oblasti inteligentných miest a komunít v roku 2012 a odvtedy sa  
zameriava na zlepšenie kvality života občanov, zvýšenie konkurencieschopnosti miest  
a spoločností v EÚ a pomoc pri dosahovaní energetických a klimatické cieľov. Táto iniciatíva  
poskytuje informácie o zavádzaní riešení pre udržateľné inteligentné mestá pomocou  
integrovaného procesu „Explore-Shape-Deal“, ktorý umožňuje výmenu medzi predkladateľmi  
projektov a členmi financujúcej komunity prostredníctvom zhromažďovania a formovania  
poznatkov o inteligentných mestách do projektov, ktoré je možné financovať. S cieľom  
efektívne podporiť proces vytvárania partnerských vzťahov platforma spája mestá, priemyselné  
odvetvia, malé a stredné podniky, investorov, banky, výskumníkov a iných aktérov  
7
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
v oblastiach, ako je udržateľná mestská mobilita, územné celky a zastavané prostredie, záujem  
občanov a integrované infraštruktúry a procesy v energetike, informáciách a komunikačných  
technológiách a doprave.4  
Informačný systém Smart Cities (Smart Cities Information System, SCIS) zahŕňa údaje  
zozbierané z projektov inteligentné mesto a energetickej efektívnosti, spolufinancovaných  
Európskou úniou. Údaje sa zhromažďujú prostredníctvom digitálnych nástrojov a sú zobrazené  
na jednej webovej platforme5, prístupnej pre používateľov. Tieto uložené informácie je možné  
analyzovať a vyvodiť z nich odporúčania, ktoré umožnia replikáciu a šírenie osvedčených  
postupov.6  
4 European Commission – In focus: Energy and smart cities. Dostupné na internete (v angličtine): https://smart-  
16.10.2022]  
8
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
2. Publikácia Európskej komisie The making of a smart city: Best  
practices across Europe (2017) a spôsob vyhodnocovania prínosov  
smart riešení vo vybraných európskych mestách  
Publikácia Európskej komisie The making of a smart city: Best practices across Europe  
(2017) obsahuje príklady úspešnej implementácie projektov Smart city v európskych mestách.  
Projekty boli zoskupené podľa tém, odzrkadľujúcich zameranie hlavných aktivít:  
• vzorové projekty Smart Cities & Communities  
• strategické plánovanie trvalo udržateľného mesta  
• ukážka veľmi nízkoenergetických budov  
• ukážka optimalizovaných energetických systémov pre vysoko výkonové energetické obvody  
• ukážka takmer nulovej energetickej spotreby na renováciu budov pre mestá a okresy  
• rozsiahle energetické systémy pre mestské vykurovanie a chladenie  
• trvalo udržateľné energetické riešenia: CONCERTO komunity.  
Kľúčové ukazovatele výkonnosti  
Na zhrnutie hlavných informácií o projekte bola použitá nasledujúca schéma:  
Geografická oblasť: názov oblasti, kde projekt prebieha  
Demonštračná oblasť: veľkosť oblasti ovplyvnenej vysoko účinnými zásahmi: m2  
Obyvateľstvo v oblasti: počet obyvateľov, ktorí sú priamo ovplyvnení projektom  
Celková investícia: €  
Financovanie z EU: €  
Konečná úspora energie: kWh/rok  
Úspora primárnej energie: kWh/rok  
Zníženie emisií CO2: tCO2/rok  
Kľúčové technologické ukazovatele  
Energetická efektívnosť budov  
Renovovaná plocha: čistá podlahová plocha energeticky úspornej budovy  
zrekonštruovanej v rámci projektu: m2  
Novovybudovaná plocha: čistá podlahová plocha energeticky úspornej budovy  
postavenej v rámci projektu: m2  
Investície: celková suma peňazí pridelená na zásahy do budov: €/m2  
Doba návratnosti: čas, v ktorom sa očakáva, že počiatočné investície sa vrátia  
z peňažných úspor, generovaných investíciou: roky  
Konečná spotreba energie (základná hodnota): kWh/m2/rok  
Konečná spotreba energie (po uskutočnení projektu): kWh/m2/rok  
Zníženie emisií CO2: tCO2/rok  
Energetická dodávka: zoznam použitých technológií na zásobovanie budovy  
9
 
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Príklady úspešných projektov smart cities:  
Barcelona (Španielsko)  
Barcelona, ako Európske hlavné mesto inovácií 2014, je rozsiahle metropolitné centrum s dlhou  
tradíciou priemyslu a podnikania. Barcelonská mestská rada podporuje strategické iniciatívy  
zamerané na vytváranie medzinárodnej spolupráce a presadzovanie globálnej a perspektívnej  
vízie pre podniky a verejné orgány, ako aj vedecké a technologické centrá.  
Vývoj Barcelony smerom k inteligentnému mestu sa začal pred viac ako 30 rokmi, keď mesto  
inštalovalo optické vlákna na prepojenie dvoch obecných budov. V súčasnosti mestské  
zastupiteľstvo využíva verejno-súkromné partnerstvá na podporu inovácií v oblastiach, ako je  
doprava, nakupovanie, pouličné osvetlenie a monitorovanie životného prostredia. Barcelona sa  
zmenila na mestské laboratórium, pilotné projekty a služby tvoria mesto otvorenejším,  
efektívnejším a priateľskejším.  
Inovačná zóna, známa ako 22. obvod, bola vybratá pre implementáciu inteligentných riešení  
v Barcelone v rámci projektu GrowSmarter. Táto viacúčelová oblasť spája obytné, priemyselné  
a akademické budovy v živej, pulzujúcej štvrti, hraničiacej so Stredozemným morom. Riešenia  
implementované v 22. obvode zahŕňajú predstavenie elektrických vozidiel a inštaláciu nabíjacej  
infraštruktúry, renováciu súčasných budov s cieľom vytvoriť bloky s nulovou spotrebou energie  
a inštaláciu diaľkového vykurovania a chladenia.  
Demonštračná oblasť v Barcelone pozostáva z 10 zrekonštruovaných budov s celkovou hrubou  
podlahovou plochou 33 110 m². Konečná energetická náročnosť lokality sa znížila o 2767 MWh  
každý rok vďaka rekonštrukcii. Podľa výpočtov SCIS na základe údajov energetického návrhu  
a príslušných dostupných emisných faktorov (európske faktory – EN 15603), úspory primárnej  
energie dosahujú až 5 729 MWh/rok, zatiaľ čo zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2)  
predstavuje 1 610 ton ročne.  
FAKTY A ČÍSLA  
Geografická oblasť: Barcelona, Španielsko  
Demonštračná plocha: 33 110 m2  
Konečná úspora energie: 2767 MWh/rok  
Úspora primárnej energie: 5729 MWh/rok  
Zníženie emisií CO2: 1610 t CO2/rok  
OBLASŤ: ZVYŠOVANIE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI BUDOV  
Dodatočná montáž plášťa budovy  
Služby budov: kúrenie, vetranie a klimatizácia a osvetlenie  
Tepelné čerpadlá na akumuláciu tepla vo vykurovacích systémoch a teplovodné systémy  
10  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Integrácia energetických systémov:  
Diaľkové vykurovanie a chladenie  
Skladovanie elektrickej energie  
Batérie na skladovanie obnoviteľnej energie  
Inteligentné pouličné osvetlenie  
Svietidlá ako základ pre senzory, WiFi, mobilné siete  
Rekuperácia odpadového tepla  
Rekuperácia tepla odpadovej vody z odtoku  
Otvorené diaľkové vykurovanie s prívodom odpadového tepla  
Odpadové teplo z dátových centier a vákuové odpadové systémy  
Odpadové teplo z chladničiek a mrazničiek supermarketov  
Energetická efektívnosť budov  
Renovovaná plocha: 33 110 m2  
Konečná spotreba energie (základná hodnota): 170 kWh/m2/rok  
Konečná spotreba energie (po): 92 kWh/m2/rok  
Zníženie emisií CO2: 1610 t CO2/rok  
OBLASŤ: MOBILITA A DOPRAVA  
Čisté palivá a palivová infraštruktúra  
Rozvoj nabíjacej infraštruktúry  
Zriadenie čerpacích staníc pre alternatívne palivo  
Zdieľanie auta  
Zelený parkovací index v kombinácii so zdieľanými elektrickými vozidlami  
Cyklistická infraštruktúra  
Zdieľanie bicyklov  
Logistika mestskej nákladnej dopravy  
Integrovaná multimodálna preprava ľahkého tovaru  
Mikrodistribúcia nákladu  
OBLASŤ: INFORMACNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE  
Systém energetického manažmentu budovy  
Aktívny dom/systémy hospodárenia s energiou v domácnosti/systém inteligentnej  
domácnosti  
Vizualizácia energie  
Inteligentné merače  
Nové techniky adaptívneho riadenia a regulácie pre vykurovacie systémy  
Dynamické cenové modely  
Mestská dátová platforma  
Systém riadenia dopravy  
Inteligentné navádzanie na alternatívne čerpacie stanice a rýchle nabíjanie  
11  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Dopravné signály sú synchronizované tak, aby uprednostnili určité typy vozidla  
Riadenie dopytu po cestovaní  
Infornačné a komunikačné technologie ako podpora plánovania.  
Eindhoven, Holandsko  
Eindhoven je centrom regiónu Brainport, jedného zo súčasných troch najväčších ekonomických  
motorov Holandska, dodáva približne 14 % národného hrubého domáceho produktu (HDP).  
Dva okresy Strijp-S a Eckhart Vaartbroek – sa menia na trvalo udržateľné prostredie pre život  
ako súčasť TRIANGULUM.  
Bývalý priemyselný komplex Philips v štvrti Strijp-S sa stane kreatívnou smart štvrťou.  
Inovatívny koncept čistenia kontaminovanej pôdy sa zdvojnásobí, ako aj prostriedky na výrobu  
energie. Plánuje sa aj optimalizácia zásobovania teplom z obnoviteľných zdrojov energie  
existujúcich budov. Celookresné informačno-komunikačno technologické riešenia umožnia  
obyvateľom prístup k rôznym druhom infraštruktúry, ako napr. rezervovanie elektrických  
vozidiel z okresného systému zdieľania áut, alebo pomocou konceptov inteligentného  
parkovania. Týmto spôsobom sa na základe IT nástrojov pomôže obyvateľom vytvoriť  
udržateľné modely správania v oblasti energie a mobility. Okrem toho elektrobusy urobia  
mestskú dopravu ekologickejšou.  
Iný súbor výziev predstavuje štvrť Eckart Vaartbroek, kde prebieha energeticky efektívna  
renovácia na sociálnom bytovom fonde, ktorý v tejto oblasti prevláda. Aby bolo možné presne  
vypočítať energetickú úsporu, projekt bude využívať IT nástroj na modelovanie nákladov  
a poskytovanie 3D vizualizácie okresu.  
Kľúčové dopady TRIANGULUM opatrení sú:  
výrazný nárast spoločného zdieľania Smart City Eindhoven medzi užívateľmi. Občania  
a iní relevantní aktéri budú zapojení do procesu investovania do Eindhovenu ako  
inteligentného mesta;  
nový, inteligentnejší spôsob práce mestskej správy, ktorý umožňuje skutočnú integráciu  
cieľov inteligentného mesta v rámci mestskej správy obce aj mimo nej;  
zavádzanie inovatívnych technológií pre úspory energie, ktoré znížia účty za energiu  
a obmedzia emisie CO2 o 67 %;  
dátová infraštruktúra a senzorové siete sa posilňujú, pričom platforma otvorených údajov  
ďalej uľahčuje rozvoj inteligentných miest;  
ľudia vedia, že boli vypočutí a projekty sú implementované s ich spolutvorbou;  
došlo k udržateľnej transformácii verejného priestoru a bývanie je stále cenovo dostupné;  
zavádzajú sa inteligentné riešenia a redefinuje sa kvalita života.  
Intervencie v Eindhovene zahŕňajú:  
OBLASŤ: ZVYŠOVANIE ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI BUDOV  
Renovácia plášťa budovy  
Renovácia/rekonštrukcia obydlí: spoluvytváranie procesu s nájomníkmi; využitie úspor  
energie, vizualizačná platforma (WoonConnect)  
12  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Budovanie integrovaných obnoviteľných zdrojov energie  
Výmena zdroja zásobovania teplom – plynu za zdroj poháňaný obnoviteľnou energiou  
(biomasa)  
Služby budov (HVAC a osvetlenie)  
Inovatívny koncept inteligentných energeticky úsporných kancelárií (prostredníctvom  
inštalácie snímačov) na zníženie energie odhadom o 20 %  
Integrácia energetických systémov  
Fotovoltaika  
Veterné turbíny  
Inteligentné pouličné osvetlenie  
OBLASŤ: MOBILITA A DOPRAVA  
Čisté palivá a palivová infraštruktúra  
Inteligentné nabíjanie elektrických vozidiel pomocou optimalizácie používania  
nabíjacej stanice  
OBLASŤ: INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE  
Systém riadenia dopravy  
Vylepšené riadenie parkovania  
Podrobné hodnotenie voľných parkovacích miest (parkovací vodiaci systém v reálnom  
čase)  
Mestská dátová platforma  
Otvorená dátová platforma Smart city IKT  
Transparentnosť  
Stimulovať spoluprácu medzi samosprávou a partnermi v meste  
Informačné a komunikačné technológie ako podpora plánovania  
Inovatívna IKT aplikácia (WoonConnect)  
Interaktívny dizajn a proces pre úpravu bývania (WoonConnect)  
Stimulovať investície do renovácie obydlia  
Strategické urbanistické plánovanie  
Senzorová sieť vo verejnom priestore (dátová infraštruktúra založená na optických  
vláknach)  
Otvorená Wi-Fi  
Senzory zvuku, videa a kvality ovzdušia  
13  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
3. Smart city technológie v Českej republike7  
Oblasti implementácie konceptu Smart a príklady dobrej praxe v ČR  
Dominantnými cieľovými oblasťami pre implementáciu konceptu Smart v Českej republike sú:  
udržateľná mobilita, oblasť informačných a komunikačných technológií a efektívna  
správa územia. Tieto oblasti patria aj k najčastejšie uvádzaným pri identifikácii úspešne  
implementovaných projektov. V tejto kategórii tvoria projekty v oblasti IKT a efektívna správa  
územia 45% z celkového počtu už zrealizovaných projektov a projekty z oblasti udržateľnej  
mobility tvoria 31% projektov. Medzi aktuálne realizovanými projektmi konceptu Smart  
predstavujú projekty pre cieľovú oblasť IKT a efektívnu správu územia 28% z celkového počtu  
aktuálne realizovaných projektov, pričom aktuálne riešené projekty z oblasti udržateľnej  
mobility dosahujú 44%. Dominantné postavenie si tieto dve cieľové oblasti udržujú aj medzi  
pripravovanými projektmi, kedy do každej z týchto oblastí je smerovaná približne jedna tretina  
uvažovaných projektov konceptu Smart.  
Vo všetkých cieľových oblastiach implementácie konceptu Smart City/Region (SC/R) existujú  
v rámci Českej republiky príklady dobrej praxe. Systematickosť pri implementácii konceptu  
SC/R bola príznačná predovšetkým na úrovni krajov, a to predovšetkým u kraja  
Moravskosliezskeho, Stredočeského, Zlínskeho a kraja Vysočina, avšak ako príklad dobrej  
praxe pre systematickosť a komplexnosť vo všetkých relevantných aspektoch implementácie  
konceptu SC/R na krajskej úrovni je nutné označiť prístup Královohradeckého kraja. Túto  
odporučiť aplikovať aj na celoštátnej úrovni.  
Za pozitívne možno považovať, že príklady dobrej praxe z pohľadu systematickosti je možné  
identifikovať aj na úrovni jednotlivých krajských i bývalých okresných miest. Do tejto skupiny  
patria často spomínané príklady krajských miest ako Brno alebo Praha, ďalej môžeme uviesť  
ako príklad aj bývalé okresné mestá ako Kolín, Litoměřice, Písek, Třinec, Tábor, Chomutov,  
Mladá Boleslav, Prostějov, Opava, Přerov alebo Příbram. Systematickosť prístupu  
k implementácii konceptu SC/R je potrebné vyzdvihnúť pri meste Třebíč, ktorej systematický  
prístup ku konceptu Smart by mohol byť veľmi inšpiratívny najmä pre mestá v počiatočnej fáze  
implementácie tohto konceptu.  
Najväčšie prekážky implementácie konceptu Smart  
Ako najväčšie prekážky implementácie a rozvoja konceptu Smart City/Region boli  
identifikované problémy: nedostatok finančných prostriedkov, legislatívne prekážky,  
nedostatočná komunikácia relevantných zástupcov štátnej správy a administratívnu náročnosť.  
Stratégie implementácie konceptu Smart City/Region a oblasti strategického plánovania tejto  
implementácie  
Samostatná stratégia pre koncept Smart existuje v súčasnej dobe síce len v dvoch krajoch, avšak  
v šiestich ďalších sa intenzívne pracuje na jej príprave. V ďalších dvoch regiónoch je  
7 Informácie sú čerpané z materiálu vlády ČR: Shrnutí „Analýzy aktuální úrovně zapojení ČR do konceptu  
14  
 
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
spracovanie takejto stratégie plánované. Iba v jednom kraji nie je spracovanie stratégie pre  
implementáciu konceptu Smart ani plánované.  
Takmer vo všetkých krajoch je cieľovou oblasťou pre implementáciu konceptu Smart  
udržateľná mobilita. Druhou najčastejšou cieľovou oblasťou sú investície do oblasti  
informačných a komunikačných technológií a efektívnej správy územia. V takmer troch  
štvrtinách krajov sú cieľovou oblasťou pre implementáciu konceptu Smart udržateľná  
energetika a zdravotníctvo, bezpečnosť a sociálne služby. Približne polovica krajov sa chce  
sústrediť na životné prostredie a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, kultúru  
a cestovný ruch, inovácie a rozvoj podnikania. Oblasť vzdelávania a športu v rámci konceptu  
Smart sú predmetom implementácie v dvoch krajoch.  
Práca krajov s mestskými dátami  
Žiadny z krajov neuviedol, že by získané dáta boli systematicky využívané. Takmer dve tretiny  
krajov uvádza, že s dátami pracujú v čiastkových oblastiach, avšak päť z krajov pracuje s dátami  
skôr sporadicky alebo vôbec nie. Častou príčinou je krátka doba, ktorá uplynula od realizácie  
implementácie jednotlivých segmentov Smart, alebo ešte len prebiehajúca realizácia, takže  
hľadanie vhodných spôsobov využitia získaných dát sa stane predmetom riešenia v blízkej  
budúcnosti. Pokiaľ kraje s dátami pracujú, jedná sa predovšetkým o cieľovú oblasť udržateľná  
mobilita. Je to tak takmer v troch štvrtinách prípadov. Približne polovica krajov pracuje s dátami  
z cieľových oblastí životné prostredie a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, IKT  
a efektívna správa územia, udržateľná energetika, kultúra a cestovný ruch. Iba približne jedna  
štvrtina krajov pracuje s dátami v cieľových oblastiach inovácie a rozvoj podnikania,  
zdravotníctva, bezpečnosť a sociálne služby, vzdelávanie a šport.  
Motivácia krajov a miest pre implementáciu konceptu Smart  
Motiváciu k implementácii konceptu Smart City/Region vidia krajské zastúpenia predovšetkým  
vo zvyšovaní efektívnosti verejnej správy, a to najmä vďaka možnosti riadenia na základe dát.  
Ďalšími z motívov sú znižovanie nákladov, zvyšovanie kvality služieb poskytovaných  
obyvateľom a návštevníkom miest, zvyšovanie kvality životného prostredia a života v regióne.  
Financovanie implementácie konceptu Smart  
Jedna štvrtina krajov má v rozpočte samostatnú kapitolu pre koncept Smart, ostatné túto  
kapitolu v rozpočte nemajú. Pokiaľ sa týka foriem financovania, všetky kraje využívajú a aj  
naďalej predpokladajú využívanie vlastných zdrojov a dotačných titulov ako z národných, tak  
aj európskych zdrojov. Štyri z 13 krajov financovali svoje projekty prostredníctvom EPC8 a tri  
kraje to vidia aj ako vhodnú formu financovania do budúcnosti. V jednom prípade kraje využili  
pri implementácii konceptu Smart spoluprácu s podnikateľským sektorom prostredníctvom  
PPP projektu, do budúcna by túto formu financovania chceli využiť štyri kraje.  
Prevažná väčšina krajských miest nemá v rozpočte samostatnú kapitolu pre koncept Smart.  
Výnimkou sú 2 krajské mestá. Pokiaľ sa týka foriem financovania, všetky mestá využívajú a aj  
naďalej predpokladajú využívanie vlastných zdrojov a dotačných titulov ako z národných, tak  
aj európskych zdrojov. V dvoch prípadoch krajské mestá využili pri implementácii konceptu  
8 Energy Performance Contracting (EPC, Energiespar-Contracting) je obchodný model, ktorý zakladá zmluva  
o energetickej efektívnosti (energetickej výkonnosti, o úsporách energie)  
15  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Smart spoluprácu s podnikateľským sektorom prostredníctvom PPP projektu. Túto formu do  
budúcnosti vnímajú ako perspektívne celkom štyri krajské mestá. Jedno krajské mesto uvažuje  
do budúcnosti využiť EPC projekt.  
Najlepšie hodnotené mestá a kraje v rámci konceptu PDCA9  
Na účely porovnania úrovne implementácie konceptu SC/R na úrovni krajov ČR bol výberový  
súbor (mimo hlavné mesto Prahu) rozdelený podľa krajov a následne zistená priemerná hodnota  
dosiahnutá v kraji – súhrnne pre zastúpenie kraja, krajského mesta a okresných miest a všetky  
hodnotené mestá daného kraja.  
Výsledky môžu poukazovať na to, že v lepšie hodnotených krajoch sú vytvorené lepšie  
podmienky pre implementáciu SC/R a vertikálnu spoluprácu medzi aktérmi verejnej správy  
a samosprávy. Z prieskumu názorov predstaviteľov krajov/krajských miest/bývalých  
okresných a ďalších miest vyplývajú poznatky pre možnosti rozširovania implementácie  
a prínosov Smart riešení v regiónoch. Menšie mestá a obce s obmedzenou personálnou  
a finančnou kapacitou a zastaranou infraštruktúrou očakávajú podporu ako poradenskú, tak aj  
finančnú. Zvyšovanie efektívnosti a prínosov Smart riešení v regiónoch môže byť dosiahnuté  
najmä opatreniami znižujúcimi asymetriu informácií v oblasti Smart technológií a nákladov na  
implementáciu (najmä transakčných) prostredníctvom výhod zdieľaných riešení a synergických  
efektov. Od vyšších úrovní je vždy očakávané vytvorenie vhodného prostredia (infraštruktúra,  
poradenský servis, koordinácia a zdroje financovania) pre úspešnú implementáciu najmä  
v oblastiach Smart riešení presahujúcich rámec mesta/obce.  
Zaujímavý je pohľad na hodnotenie konceptu PDCA samosprávnych krajov/krajských  
miest/okresných miest. Medzi samosprávnymi krajmi sú na prvých troch miestach súhrnného  
hodnotenie celého cyklu PDCA kraja: Stredočeský, Moravskosliezsky a Zlínsky. Keď sa však  
pozrieme na jednotlivé fázy tohto cyklu, fáza iniciácie bola najlepšie hodnotená  
v Královehradeckom kraji, rovnako tak tento kraj by sa umiestnil medzi tri najlepšie  
hodnotenými aj pre fázu plánovania a realizácie. V nasledujúcich fázach je však hodnotenie už  
nižšie. Ponúka sa vysvetlenie, že v tomto kraji vzhľadom k dĺžke obdobia, po ktoré sa kraj  
zaoberá implementáciou konceptu Smart, ešte neprebehol celý cyklus PDCA. Podobná situácia  
je napríklad aj u krajských a okresných miest. Pri celkovom hodnotení konceptu PDCA sa na  
prvých troch miestach umiestnili Praha, Pardubice a Hradec Králové. V rámci fáz iniciácie  
a následného plánovania však bolo najlepšie hodnotené Brno. Veľmi podobná situácia je aj  
u okresných miest, celý cyklus PDCA je najlepšie hodnotený v Třinci, Litoměřiciach a Mladej  
Boleslavi. Ak sa však zameriame na fázu iniciácia, medzi prvými tromi mestami by bola  
Trebišov a Písek. Písek je v najlepšej trojici aj vo fáze plánovania a spoločne s Táborom  
a Havlíčkovým Brodom tvoria aj tri najvyššie hodnotené mestá pre fázu realizácie.  
Kvantifikácia očakávaných prínosov implementácie konceptu Smart City  
Jednotlivé okresné mestá pristupujú systematicky ku kvantifikácii očakávaných cieľov  
v súvislosti s implementáciou konceptu Smart, resp. jeho segmentov. Ďalšia tretina okresných  
miest sa snaží očakávané ciele kvantifikovať vo vybraných oblastiach, ďalšia štvrtina sa týmto  
kvantifikáciám venuje skôr náhodne a zvyšné mestá sa o kvantifikáciu očakávaných cieľov  
9 PDCA cyklus je iteratívna metóda riadenia, ktorá sa skladá zo štyroch krokov Plan-Do-Check-Act. Používa sa  
na riadenie podnikových procesov, výrobných procesov, alebo procesov kontinuálneho zlepšovania.  
16  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
nepokúša. Najčastejšie dôvody, ktoré vedú okresné mestá k zníženej alebo nulovej snahe  
o kvantifikáciu očakávaných cieľov v súvislosti s implementáciou konceptu Smart, sú:  
rýchly vývoj technológií a potrieb  
na strategickom pláne sa ešte len pracuje  
nie je možné kvantifikovať  
nie je možné vopred odhadnúť  
prínosy sú ťažko uchopiteľné  
nové technológie – nie je možné presne odhadovať a špecifikovať a pod.10  
Súhrn odporúčaní na podporu implementácie konceptu Smart City/Smart Region  
Na základe zistenej úrovne procesu implementácie konceptu Smart a konkrétnych/praktických  
námetov, ktoré rezonovali počas rozhovorov so zástupcami miest a krajov, možno považovať  
za rozhodujúce odporúčania na podporu implementácie konceptu Smart predovšetkým:  
podporu možnosti oboznámiť sa s relevantnými príkladmi dobrej praxe;  
vytvorenie a zabezpečenie aktualizácie zásobníka/databázy overených riešení pre  
jednotlivé cieľové oblasti implementácie konceptu SC/R;  
vytvorenie národnej/regionálnej stratégie implementácie konceptu Smart podporenej  
relevantnou dotačnou podporou;  
implementácia konceptu Smart do oblasti prenesenej štátnej správy, a to z národnej  
úrovne;  
podporovať osvetu a vzdelávanie v oblasti Smart;  
presadzovať všeobecné zásady ako predvídateľnosť, jednoduchosť a zjednodušovanie  
organizačných postupov, zrozumiteľnosť potrieb, rozdelenie kompetencií  
a zodpovednosti za jej implementáciu apod. predovšetkým zo strany vlády.  
V marci 2021 vydalo Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR Koncepciu smart cities.11  
Predkladaná koncepcia je zastrešujúcim dokumentom pre problematiku Smart riešení v Českej  
republike. Jej realizácia preto vyžaduje nielen spoluprácu municipalít a krajov, ale primárne aj  
ústredných orgánov štátnej správy a ďalších organizácií, ktoré napĺňajú v území svoje  
sektorové stratégie. Dokument je orientovaný k roku 2030, aby pokrytie jeho realizácie  
zodpovedalo aj programovému obdobiu fondov EÚ, ktoré budú značnou mierou prispievať  
k realizácii mnohých opatrení.  
Koncepcia je štruktúrovaná podľa troch pilierov trvalo udržateľného rozvoja, s prierezovou  
oblasťou „Odolnosť prostredníctvom SMART riešení pre obce, mestá a regióny“. Táto  
preklenovacia oblasť obsahuje digitalizáciu verejnej správy, princípy spolupráce partnerov pri  
rozvoji obcí, miest a regiónov, regiónov navzájom a rovnako medzinárodné väzby.  
10 Analýza aktuální úrovně zapojení ČR do konceptu smart city a smart region v souvislosti s novými trendy,  
[cit. 20.10.2022].  
17  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Pilier Ľudia a komunity (odolné obce, mestá a regióny) je orientovaný na problematiku  
vzdelávania, dostupnosti sociálnych a zdravotných služieb, spoločenskú odolnosť a schopnosť  
reagovať na krízové stavy.  
V pilieri Lokálna ekonomika (konkurencieschopné obce, mestá a regióny) sa zdôrazňuje  
význam podnikania pre rozvoj územia, využitie nových možností v energetike, zavádzanie  
princípov cirkulárnej ekonomiky a rozhodujúce úlohy IKT infraštruktúry.  
V pilieri Prostredie pre život (zelené obce, mestá a regióny) je zohľadnená kvalita prostredia  
pre život v obciach a regiónoch, význam ich zelenej a modrej infraštruktúry. Akcentovaná je  
tvorba krajiny, schopné adaptácia a zníženie vplyvu na zmenu klímy. Významnú úlohu tiež hrá  
doprava, najmä aktívna mestská mobilita, kvalitná dopravná obslužnosť medzi centrom  
a zázemím regiónu a regióny medzi sebou.  
Ministerstvo pre miestny rozvoj bude prostredníctvom tejto Koncepcie a jej implementácie  
podporovať realizáciu Smart riešení na úrovni obcí, miest a regiónov ako významných aktérov  
v procese tvorby inovatívnych riešení. Tie v dôsledku umožnia municipalitám a regiónom  
zabezpečiť udržateľný rozvoj a kvalitu života svojich obyvateľov.  
18  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
4. Smart city technológie v Rakúsku  
Dobrým príkladom komplexného prístupu k otázkam Smart City zo strany štátu a jednotlivých  
spolkových krajín je Rakúsko. Tu existuje Klimatický a energetický Fond12, ktorého účelom je  
metodicky, finančne a pomocou propagácie príkladov dobrej praxe napomáhať zmene  
energetických zdrojov a zvyšovaniu energetickej efektívnosti v Rakúsku. Jeho súčasťou je aj  
iniciatíva Smart Cities, ktorá je súčasťou tohto fondu a napomáha projektom usilujúcim sa  
o rozšírenie myšlienky Smart Cities v Rakúsku (Die Smart Cities Initiative, 2018). Z tohto  
fondu sú potom spolufinancované projekty, ktoré pomáhajú napĺňať hlavné ciele a sú v súlade  
tak s myšlienkami Smart Cities, ako aj so všeobecnejšími záväzkami Rakúska, vyplývajúcimi  
zo zmlúv podpísaných v rámci boja so zmenou klímy a tiež s ďalšími dokumentmi (napr.  
Európa 2020). Podporovaný je komplexný prístup k problematike – najmä holistické uchopenie  
problému a stanovenie si vízie a strategického plánu rozvoja jednotlivých miest. Avšak fond  
nefunguje na direktívnom prístupe zhora, ale na iniciatíve jednotlivých miest alebo ďalších  
aktérov. Príklady z Rakúska ukazujú, že cesta k presadzovaniu myšlienok a projektov Smart  
Cities je dlhodobým procesom kultivácie ako na úrovni verejnej správy a samosprávy, tak aj  
občanov a tiež podnikateľského sektora. Nezastupiteľnú úlohu tu zohráva motivačná  
a metodická rola na štátnej či regionálnej úrovni.13  
Hlavné oblasti, v ktorých sú využívané smart city technológie14:  
Smart mobilita  
inovatívne riešenia pre individuálnu aj nákladnú mobilitu  
dopravná infraštruktúra  
ITS (inteligentné dopravné systémy)  
technológie vozidiel  
Smart Energia & environmentálne technológie  
trvalo udržateľná výroba energie  
energeticky úsporná budova a koncové technológie  
energetické siete a skladovanie  
inteligentné mestské energetické služby  
odpad a hospodárenie s odpadovými vodami  
Smart informačné a komunikačné technológie IKT  
inovatívna komunikačná infraštruktúra  
IKT pre energiu a mobilitu  
e-government  
elektronické zdravotníctvo  
12 Climate and Energy Fund, Federal Ministry Republic of Austria Climate Action, Environment, Energy,  
20.10.2022]  
13 Shrnutí „Analýzy aktuální úrovně zapojení ČR do konceptu SMART city a SMART region... C. d.  
19  
 
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Bezpečnosť  
ochrana kritickej infraštruktúry a bezpečnosť dodávok  
riadenie ochrany pred krízou a katastrofou  
kybernetická ochrana  
migrácia a integrácia  
Smart city koncepcie rozvoja mesta  
Smart Cities Network Austria15  
Sieť Smart Cities Network Austria má za cieľ posilniť smart prístup a podporuje a spája tieto  
priekopnícke mestá so silným odhodlaním implementovať koncepciu inteligentných miest  
a adaptáciu na zmenu klímy orientovanú na budúcnosť. Mestami, zapojenými do tejto siete sú:  
Viedeň, Graz, Salzburg, Villach, Klagenfurt, Innsbruck a Linz.  
Iniciatívy inteligentných miest podporované Spolkovým ministerstvom pre klímu, životné  
prostredie, energetiku, mobilitu, inovácie a technológie (BMK) a Klimatickým a energetickým  
fondom, umožnili mestám obnoviť a rozšíriť ich zameranie na témy, ako je kvalita života  
v mestách, inovatívne technológie a integrované mestské plánovanie. Vzhľadom na európske  
a národné ciele v oblasti klimatickej neutrality a s tým súvisiaci rastúci význam miest pre  
znižovanie emisií CO2, sú tieto diskusie prvým kľúčovým stavebným kameňom pre rozvoj  
riešení mobility a dodávok energie pre budúcnosť. Aj keď sa priority rakúskych miest líšia,  
spoločné črty vznikajú okrem iného v strategických prístupoch. V minulosti si mestá často  
vymieňali tieto skúsenosti v neformálnych formátoch v rámci miest a medzi nimi. Holistická  
dekarbonizácia existujúcich systémov si však vyžaduje okrem komplexných, strategicky  
orientovaných prístupov a zapojenia mnohých relevantných aktérov (napr. financujúcich  
agentúr, miestnych orgánov, rozhodovacích orgánov, dodávateľov energie atď.) aj prístup  
k inováciám a neustále učenie sa od iných a s ostatnými. Týmito mestami sú Viedeň, Graz,  
Salzburg, Villach, Klagenfurt, Innsbruck a Linz.  
Primárnym cieľom Smart Cities Networks je podpora a urýchlenie komunálnych inovačných  
procesov (vrátane interdisciplinárnych pracovných metód a prístupov viacúrovňového  
riadenia). Prostredníctvom koordinačnej kancelárie (nachádza sa v Salzburgskom inštitúte pre  
regionálne plánovanie a bývanie), ktorá organizuje rôzne sieťové formáty prispôsobené mestu,  
môžu aktéri z obcí spoločne rozvíjať riešenia miestnych problémov so zainteresovanými  
stranami, ako sú bytové spoločnosti, podniky, mestské a výskumné inštitúcie. Formáty ďalej  
umožňujú koncepčné diskusie o prístupoch k posilneniu organizačných štruktúr v mestách  
a výmenu skúseností s cieľom vytvárať nápady na inovatívne projekty a diskutovať  
o strategickom vývoji.  
20  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Dosiahnutie stanovených cieľov si vyžaduje vedomú interakciu množstva aktérov,  
znázornených v organizačnom modeli nižšie. Jadrom siete Smart Cities Network je trojuholník  
BMK – mestá – koordinačná kancelária, ktorý je možné rozšíriť (tematicky) o ďalších  
národných a medzinárodných aktérov.  
21  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Mestá formujú obsah siete. Cestovná mapa (vypracovaná mestami) načrtáva hlavné témy  
záujmu na ďalšie roky, ktoré sa potom sledujú rôznymi ročnými aktivitami. Od spustenia siete  
zúčastnené mestá zrealizovali množstvo národných a medzinárodných (výskumných  
a realizačných) projektov (buď na medzimestskej alebo individuálnej báze) v nasledujúcich  
tematických oblastiach:  
(Priestorové) energetické plánovanie  
Suverénne nástroje zhora nadol  
Ochrana klímy – dekarbonizácia  
Plus-energetické štvrte  
Prispôsobenie sa zmene klímy  
Mobilita – inovatívne riešenia mobility  
Integrované plánovanie, procesy a riadenie – štandardy v procesoch plánovania  
Právne rámce (štátne právo, občianske právo)  
Účasť a zapojenie verejnosti  
Kvalita života v meste  
IKT / dostupnosť dát / otvorené dáta / digitalizácia v plánovaní / stavebných procesoch  
Mestá siete Smart Cities Network sú tiež „priekopníkmi klimatickej neutrality“. Sedem  
inteligentných miest bude v nasledujúcom roku rozvíjať ciele, vízie, stratégie, opatrenia,  
cestovné mapy, kapacity a finančné plány na to, aby sa stalo „klimaticky neutrálnym mestom“.  
Sieť je otvorená pre účasť ďalších miest. Sieť je vhodná pre všetky rakúske mestá, ktoré sa  
zaoberajú medziodvetvovými témami klimatickej neutrality (ako sú napríklad plus-energetické  
štvrte, plánovanie energetických priestorov, adaptácia na zmenu klímy, integrované plánovacie  
procesy a digitalizácia) prostredníctvom zväčša stratégií inteligentných miest.  
Viedeň16  
Viedeň je pravidelne hodnotená ako mesto, ktoré ponúka najlepšiu kvalitu života na svete. Má  
tiež tradíciu silného riadenia a zapojenia obyvateľov do konštruktívneho a participatívneho  
dialógu. Zatiaľ čo miera zamestnanosti a priemerné príjmy vo Viedni sú vysoké, región a mesto  
čelia environmentálnym problémom vrátane znečistenia rieky Dunaj v dôsledku  
neudržateľného rozvoja pozdĺž jej brehov a zvyšujúceho sa znečistenia ovzdušia v dôsledku  
súkromnej dopravy.  
Na tomto pozadí v júni 2014 viedenská mestská rada prijala rámcovú stratégiu pre Smart City  
Wien (SCWFS), komplexné riešenie na vývoj účinných reakcií na zmenu klímy, vrátane  
radikálneho šetrenia zdrojov a produktívneho využívania nových technológií. Projekty, ktoré  
vzišli zo stratégie, zahŕňajú napríklad iniciatívu pre e-car-sharing. Stratégia bola aktualizovaná  
v roku 2019, aby zahŕňala ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a odrážala zvýšenú  
naliehavosť riešenia zmeny klímy.  
policy-overview [cit. 21.10.2022]  
22  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Ako komplexná zastrešujúca stratégia SCWFS poskytuje mestu Viedeň dlhodobú perspektívu  
pre jednotlivé sektorové stratégie, plány a programy. Sila SCWFS spočíva v jej zameraní na  
vzájomné prepojenie jednotlivých funkčných stratégií, čo podporuje interdisciplinárnosť  
plánovanie a rozvoj.  
Existovali obavy, že takýto komplexný, dlhodobý rámec rozvinie činnosti, ktoré by zostali  
bokom medzi každodennými naliehavými agendami miestnej samosprávy. Mestská rada preto  
požiadala samosprávu, aby vykonávala program pravidelného monitorovania a v pravidelných  
intervaloch overovala, či sa ciele rámca plnia. Toto monitorovanie malo slúžiť ako nástroj  
riadenia výkonnosti pre tvorcov politík a na podporu mesta pri implementácii a aktualizácii  
stratégie.  
Viedeň uznala, že na podporu tohto monitorovacieho procesu a sprehľadnenie stratégie by  
mesto potrebovalo zriadiť centrálnu dátovú platformu. To muselo pokryť celú mestskú správu  
a zabezpečiť prístup pre obyvateľov a výmenu informácií. Týmto spôsobom by sa do  
implementácie SCWFS zapojili všetky hlavné zainteresované strany.  
Prvým krokom bolo uskutočnenie rozsiahleho prieskumného projektu na vytvorenie metodiky  
monitorovania, ktorá by odrážala ciele SCWFS. Prvý monitorovací proces sa uskutočnil v roku  
2017 ako súčasť projektu financovaného EÚ a pozostával z:  
cieľov monitorovania ich individuálnym hodnotením na základe rozsiahleho súboru  
ukazovateľov  
monitorovania rámcových výsledkov.  
Jedna tretina cieľov by sa dala merať kvantitatívne. Zostávajúce ciele však predstavovali väčšie  
výzvy, pretože ich meranie si vyžadovalo rozsiahle kvalitatívne popisy. V týchto prípadoch boli  
jednotlivé indikátory zoskupené, čo umožnilo posúdiť predmetnú oblasť všeobecnejšie.  
23  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Monitorovanie je proces náročný na zdroje a čas, ktorý ešte zhoršuje absencia centrálneho  
prehľadu údajov o meste. V skutočnosti bol centralizovaný prístup k viedenským dátovým  
fondom identifikovaný ako oblasť pre budúce zlepšenie.  
Do monitorovacieho procesu mesta sa zapojili účastníci z celej samosprávy a zainteresované  
organizácie. Tieto organizácie prevzali v procese rôzne úlohy, od podávania správ o cieľoch až  
po poskytovanie objektívnych hodnotení a údajov.  
Jedným z aktérov viedenského implementačného rámca je agentúra Smart City Agency, ktorá  
je zodpovedná za koordináciu aktivít v rámci tohto rámca. Agentúra tohto druhu je kľúčovou  
zložkou úspešnej implementácie stratégií inteligentných miest.  
Monitorovanie poskytlo dôkazmi podložené zistenia o pokroku v porovnaní s jednotlivými  
cieľmi a ukázalo, kde mesto potrebuje dosiahnuť ďalší pokrok. V hodnotení sa napríklad zistilo,  
že viedenský cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030 bol takmer dosiahnutý len rok po spustení  
rámca. Hoci išlo o pozitívne zistenie, monitoring identifikoval aj pretrvávajúce sociálne  
znevýhodnenia v prístupe k zeleni. Niektoré namerané výsledky SCWFS, ako je podrobne  
uvedené v monitorovacej správe z roku 201717, zahŕňajú:  
zníženie emisií skleníkových plynov na obyvateľa o 33 percent v roku 2014 v porovnaní  
s východiskom z roku 1990 (pričom hlavným cieľom stratégie je zníženie emisií  
skleníkových plynov)  
pokles spotreby energie na obyvateľa od roku 2005 približne o 14 percent  
rast podielu obnoviteľnej energie z 12,1 percenta v roku 2010 na 19,5 percenta v roku  
2015.  
Používanie rámca monitorovania nielen na podávanie správ o dosiahnutých výsledkoch, ale aj  
na ich uvedenie do kontextu pokroku oproti prípadnému cieľu, zabezpečuje dlhodobý pohľad  
a identifikuje rozsah ďalších potrebných opatrení. Napríklad monitorovacia správa z roku 2017  
identifikovala úspechy a dobrý pokrok v porovnaní s niektorými cieľmi, ale aj oblasti stagnácie  
alebo slabého výkonu, napríklad:  
miera automobilovej dopravy stagnuje od roku 2013 a Viedeň nie je na ceste k splneniu  
svojich cieľov prechodu na iné druhy dopravy  
podobná stagnácia alebo kolísanie trendov environmentálnych ukazovateľov  
v budovách a v sektoroch vodného hospodárstva a odpadov naznačuje, že je potrebné  
vynaložiť úsilie na to, aby sme zostali na správnej ceste alebo sa na ňu vrátili.  
24  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
5. Smart city technológie v Slovenskej republike  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) plní úlohu  
národného koordinátora v téme agendy rozvoja inteligentných miest a regiónov. Oblasť Smart  
city je aktuálne jednou z priorít pre využívanie eurofondov pre najbližšie programové obdobie.  
Podľa informácie MIRRI – ministerstvo ako Sprostredkovateľský orgán prioritnej osi 7  
Informačná spoločnosť Operačného programu integrovaná infraštruktúra malo vyhlásené dve  
výzvy zamerané na vybrané oblasti inteligentného rozvoja miest a regiónov v zmysle súčasných  
trendov využívania moderných informačno-komunikačných technológií a inovatívnych riešení.  
Ide o výzvy:  
Výzva č. OPII-2020/7/11-DOP na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného  
finančného príspevku – „Moderné technológie“  
- v rámci predmetnej výzvy je v implementácii 32 projektov v alokácii 20 301 899,71 eur (zdroj  
EÚ). Ide o projekty miest a obcí mimo Bratislavy, VÚC mimo Bratislavského samosprávneho  
kraja (BSK) a právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom  
Slovenskej republiky (v zmysle § 3 ods. 1 písmena a) a c) zákona č. 523/2004 Z. z.  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov). Nakoľko projekty začali implementáciu v júli až septembri 2021 vrátane  
realizovania verejného obstarávania, tak nie je zatiaľ možné zhodnotiť implementáciu aktivít  
jednotlivých projektov.  
Výzva č. OPII-2021/7/17-DOP na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného  
finančného príspevku so zameraním na „Moderné technológie II“  
- v rámci predmetnej výzvy je v procese hodnotenia žiadostí o nenávratný finančný príspevok  
11 projektov v alokácii 32 727 164,02 eur (zdroj EÚ). Ide o projekty krajských miest okrem  
Bratislavy a VÚC mimo BSK. Súčasťou predmetnej výzvy bolo podporené aj vybudovanie  
WiFi siete, ale žiadny projekt si nenaplánoval danú aktivitu. Nakoľko aktuálne prebieha proces  
hodnotenia predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok, tak nie je množné  
zhodnotiť implementáciu aktivít jednotlivých projektov.  
SMART city technológie za jednotlivé kraje SR  
Všetkých osem samosprávnych krajov bolo oslovených so žiadosťou o informácie o smart city  
projektoch, implementovaných v ich územnej pôsobnosti, a o hodnotenie dopadov týchto  
projektov na danom území. Uvádzame informácie na základe odpovedí, poskytnutých štyrmi  
samosprávnymi krajmi: Trenčianskym, Bratislavským, Žilinským a Košickým.  
25  
 
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Trenčiansky samosprávny kraj (TSK)  
V súčasnosti prebieha implementácia dvoch projektov s využitím prvkov SMART city  
technológií a to:  
1. Projekt „Podpora AAL v podmienkach TSK“.  
Realizácia projektu je plánovaná na obdobie február 2022 až december 2023. Projekt je  
financovaný z prostriedkov EŠIF (Európske štrukturálne a investičné fondy) programu OP  
Integrovaná infraštruktúra. Oprávnené výdavky projektu podľa zmluvy sú vo výške  
3.765.911,24 €. Projekt je zameraný na využitie SMART technológií v oblasti sociálnych  
služieb. Ide konkrétne o zavedenie nástroja pre podporu asistovaného života – vývoj  
a nasadenie monitorovacieho systému „IDA“ (Inteligentná domáca asistentka), ktorý je  
realizovaný prostredníctvom monitorovania domáceho prostredia a pohybu monitorovanej  
osoby v domácnosti ale aj mimo nej. Systém dokáže identifikovať vznik neštandardnej situácie  
a upozorniť na ňu dohliadajúcu osobu. Týmto spôsobom dokáže systém pomôcť osamote  
žijúcim občanom so zníženou zdravotnou kondíciou zotrvať v domácom prostredí a oddialiť  
nástup do pobytového zariadenia sociálnych služieb. Asistenčné technológie budú poskytované  
občanom v trenčianskom kraji formou sociálnej služby „Monitorovanie a signalizácia potreby  
pomoci“.  
V rámci projektu sa plánuje v pilotnej prevádzke nasadiť SMART riešenie do 800 domácností  
klientov. Tento mesiac sa v rámci projektu začala testovacia prevádzka, v ktorej bude systém  
a jeho funkcionality testované na celkovo 10 domácnostiach v meste Handlová.  
2. Projekt „Moderné technológie v Trenčianskom samosprávnom kraji“  
Trenčiansky samosprávny kraj predložil dňa 9. septembra 2022 žiadosť o poskytnutie NFP  
(nenávratného finančného príspevku) z OP II v rámci výzvy „Moderné technológie II“.  
Oprávnené výdavky v žiadosti o NFP sú požadované v sume 4.055.854,50 €. TSK očakáva  
zazmluvnenie NFP vo výške 3.853.061,77€. V rámci projektu budú riešené nasledovné oblasti:  
a) Energetická a prevádzková efektívnosť – V súčasnosti z pohľadu správy budov TSK je  
ich ekosystém tvorený rôznorodými technickými zariadeniami (vykurovacie, vetracie,  
klimatizačné a osvetľovacie) s rôznou úrovňou autonómnej regulácie a vysokým  
stupňom heterogernity. Ich vzájomné prepojenie, ktoré by prinášalo synergický efekt  
v úsporách energie, z hľadiska údržby a celkového facility manažmentu nie je  
v súčasnosti možné. Množstvo rôznorodých zariadení od rôznych výrobcov  
zneprehľadňuje a znemožňuje efektívnu údržbu a servis. Pozitívne efekty v úsporách  
energie prináša využívanie riadiacich systémov a regulácie. Zariadenia sú častokrát  
riadené v ručnom režime, regulácia zariadení je nefunkčná alebo obsluha zariadení  
nevie možnosti regulácie využívať. Meranie spotrieb energie, meranie prevádzkových  
parametrov zariadení i meranie pomocných veličín musí vyhovovať kritériám výberu  
takých meračov a snímačov, ktoré je možné integrovať do systému centrálneho riadenia.  
Plánovaná je inštalácia nasledovných snímačov: elektromer, plynomer, meteostanice,  
kalorimeter, vodomer, združený snímač (CO2, teplota, vlhkosť atď.).  
26  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
b) Efektívna správa mostných telies a predchádzanie havarijným stavom Mosty  
predstavujú kľúčový prvok cestnej infraštruktúry. Podľa údajov z roku 2020 je v správe  
TSK na cestách II. a III. triedy spolu 639 mostov, ktorých stav je hodnotený na  
8-stupňovej stupnici (bezchybný, veľmi dobrý, dobrý, uspokojivý, zlý, veľmi zlý,  
havarijný, neurčený). Úlohou vlastníkov mostov je nastaviť systém prehliadok,  
diagnostiky a následných opráv tak, aby opravy a rekonštrukcie mostov boli  
vykonávané priebežne a preventívne najmä vtedy, keď sú mosty v lepších stupňoch  
stavebno-technického stavu. Minimalizovali by sa tak prípady finančne náročných  
rekonštrukcií a prestavieb mostov, ako aj zatvárania mostov pre hroziacu katastrofu.  
Navrhované riešenie vychádza z premisy Správy NKÚ o rekonštrukcii, oprave a údržbe  
mostov na cestách I., II. a III. triedy, nakoľko implementované IoT senzory počas bežnej  
prevádzky budú poskytovať aktuálne informácie o prevádzke s cieľom efektívne riadiť  
správu mostných telies, ich opráv a predchádzanie havarijným stavom. Tým sa zvýši  
zároveň bezpečnosť dopravy a ušetrí čas pri prípadných obchádzkach a dopravných  
uzáverách. Plánovaná je inštalácia nasledovných IoT snímačov:  
senzor na meranie mechanických zmien, rozťažnosť, napätie, zmeny vzdialeností bodov  
teplotný senzor, meranie teploty vozovky a vzduchu  
senzor na meranie dynamické vibrácie a zmeny spôsobené dopravou  
senzor na meranie náklonu  
senzor na meranie objemu dopravy.  
c) Telemedicína – dlhodobý trend na všetkých úrovniach poskytovania zdravotnej  
starostlivosti je okrem iného poddimenzovanie ľudských zdrojov. Situácia sa  
príchodom pandémie COVID-19 ešte vyostrila a regionálni poskytovatelia zdravotnej  
starostlivosti majú problém so starnúcim zdravotníckym personálom a jeho  
preťaženosťou. Preto je potrebné hľadať riešenia, ktoré odbremenia zdravotnícky  
personál od jednoduchších či repetičných činností. Medzi takéto aktivity je možné  
zaradiť napr. meranie teploty, tepu, tlaku pacientom, ktoré je v súčasnosti možné robiť  
bez ľudskej interakcie, bez obmedzovania pacienta, hromadne, so štatistickým  
spracovaním a vyhodnocovaním vývoja. Pri použití relevantného nástroja pre zber  
údajov, ktorým bude certifikovaná zdravotnícka pomôcka, to povedie nielen k zníženiu  
vyťaženosti zdravotníckeho personálu, ale aj k zvýšeniu komfortu pacientov  
a skvalitneniu zdravotníckej starostlivosti, nakoľko sa personál bude môcť viac venovať  
odbornejším činnostiam, či individuálnej starostlivosti. Pre oblasť telemedicíny bolo  
vytipované interné oddelenie Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom  
v Bojniciach.  
Uvedené projekty sú projekty, kde je žiadateľom o NFP a realizátorom projektov len  
Trenčiansky samosprávny kraj. TSK zo svojej pozície aktuálne nezbiera dáta  
o implementovaných opatreniach SMART city v jednotlivých samosprávach v rámci kraja  
a teda neprebieha ani vyhodnocovanie dopadov týchto opatrení. S cieľom komplexného  
riešenia uplatnenia SMART prístupov v rozvoji verejných politík/služieb TSK sa aktuálne  
spracováva dokument „Koncepcia uplatnenia SMART prístupov v rozvoji verejných politík  
TSK“. V rámci tejto koncepcie sa plánuje nastaviť aj zber a vyhodnocovanie dát o SMART  
riešeniach na území kraja. Termín ukončenia spracovania dokumentu je 31. januára 2023.  
27  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Bratislavský samosprávny kraj (BSK)  
V rámci územia kraja sú na vybraných miestach inštalované cyklosčítače, ktoré  
poskytujú úradu prehľad ohľadom využívania jednotlivých cyklotrás. Údaje pomáhajú  
pri plánovaní ďalšieho rozvoja siete cyklotrás.  
Bratislavský kraj má pravidelne problém s premnoženými komármi popri vybraných  
vodných tokoch a plochách. Za účelom efektívneho boja proti prípadným kalamitám  
vytvoril BSK nástroj, vďaka ktorému vie včasne odhaliť blížiace sa premnoženie  
komárov a ich včasnú elimináciu. Nástroj je založený na aplikácií, do ktorej vybraní  
dobrovoľníci nahlasujú potenciálne zdroje premnoženia komárov, ktoré sú následne  
ošetrené špeciálnym biologickým postrekom.  
Bratislavský samosprávny kraj pristúpil k tvorbe nových kľúčových strategických  
rozvojových dokumentov na základe reálnych dát, problémov a potrieb územia. Týmto  
spôsobom bol spracovaný aktuálny Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho  
rozvoja kraja na roky 2021 2027 s výhľadom do roku 2030, a rovnakým spôsobom  
pristupuje kraj k tvorbe Integrovanej územnej stratégie, ktorá predstavuje  
implementačný nástroj vybraných priorít v rámci programového obdobia 2021 – 2027.  
V rámci týchto dokumentov sú na základe podrobných analýz definované kľúčové  
problémy, opatrenia na ich vyriešenie prípadne zmiernenie negatívnych dopadov,  
pričom aktuálne sa pripravujú zásobníky projektov s presným poradím, na základe  
reálneho príspevku konkrétnych projektov k riešeniu daných problémov. Týmto  
spôsobom sa BSK vo vybraných oblastiach snaží nahradiť dopytový systém systémom  
na základe reálnych potrieb, dopadov a pripravenosti.  
Bratislavský samosprávny kraj aktuálne implementuje projekt Smart región BSK, ktorý  
je financovaný v rámci OP EVS (Operačný program Efektívna verejná správa). V rámci  
tohto projektu boli vytvorené potrebné personálne kapacity za účelom zabezpečenia  
kontinuálneho rozvoja kraja, vypracované boli viaceré stratégie a koncepcie, ktoré  
prispievajú k efektívnejšiemu riadeniu rozvoja kraja (napr. Koncepcia verejnej osobnej  
dopravy, Zvýšenie priepustnosti a bezpečnosti vybraných križovatiek, Smart stratégia,  
Stratégia zdravotnej starostlivosti, Návrh metodiky merania a priebežného  
vyhodnocovania úrovne sociálneho rozvoja BSK na úrovni okresov a obcí s využitím  
metodiky „Social Progress Index, realizácia dátovej analýzy na úrade BSK, Adaptačný  
plán na zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy).  
Práve SMART stratégia predstavuje kľúčový dokument pre úrad BSK ohľadom  
implementácie smart opatrení do fungovania úradu. Táto stratégia navrhuje  
implementáciu vybraných opatrení vo viacerých oblastiach. Stratégia je voľne dostupná  
na webstránke Bratislavského kraja.  
Každá s prijatých stratégií obsahuje akčný plán s konkrétnymi aktivitami, očakávanými  
výstupmi a merateľnými ukazovateľmi, ktoré budú predmetom monitorovania a hodnotenia v  
presne stanovených časových intervaloch. Každá z vyššie uvedených stratégií/koncepcií sú  
čerstvé dokumenty, ktoré ešte neprešli procesom monitorovania akčných plánov, čiže ich  
konkrétny dopad nie je momentálne možné vyhodnotiť.  
28  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Bratislava  
Bratislava, hlavné mesto Slovenska, patrí medzi najmladšie hlavné mestá v Európe. Trojica  
hlavných miest Bratislava, Viedeň a Budapešť, ležiace na rieke Dunaj, sú najbližšie ležiace  
hlavné mestá štátov, čo robí z Bratislavy jedno z najdostupnejších miest v Európe. Mesto má  
približne 500 000 obyvateľov a zameriava sa najmä na priemyselnú ekonomiku.  
Od apríla 2018 má Bratislava vypracovanú vlastnú mestskú stratégiu pre Smart city –  
„Rozumná Bratislava 2030“.18 Za strategické piliere koncepcie sa považujú: správa mesta,  
komunikácia s občanmi a otvorené dáta. Vízia rozumnej Bratislavy je v nadväznosti na koncept  
mestského ekosystému, založená na troch strategických pilieroch 3P: prostredie, prosperita  
a participácia. Rast kvality života založený na 3P pre rozumnú Bratislavu znamená zlepšovanie  
poskytovania služieb a podmienok pre život, ktoré sú prispôsobené a prístupné pre všetkých  
s ohľadom na ich potreby.  
Oblasti, na ktoré sa majú inteligentné technológie zamerať sú: správa mesta, mobilita,  
energetika, životné prostredie, obehové hospodárstvo, podnikanie, verejný priestor, sociálna  
inklúzia, vzdelávania, kultúra, cestovný ruch a šport. Pre každú oblasť sú stanovené opatrenia  
a merateľné ukazovatele na vykázanie pokroku pri realizácii opatrení. Zároveň sú v stratégii  
definované aj aktívne projekty za danú oblasť.  
Žilinský samosprávny kraj ŽSK  
Z hľadiska smart technológií na úrovni regiónu boli zrealizované projekty v týchto oblastiach:  
životné prostredie – vytvorenie predpovedného modelu vývoja kvality ovzdušia  
v regiónoch ŽSK, Sliezke vojvodsvo a Moravsko-slezský kraj  
kultúra – 3D digitalizácia kultúrnych pamiatok a virtuálna prezentácia kultúrnych  
pamiatok  
spracované smart koncepcie v sociálnej, kultúrnej a dopravnej oblasti  
cestovný ruch – aplikácia cyklosčítačov na kostrových trasách a vývoj mobilnej  
aplikácie pre cestovný ruch  
Momentálne sa pripravuje realizácia tzv. moderných technológií:  
telemedicína – sledovanie vitálnych funkcií klientov  
sledovanie aktuálnej meteorologickej situácie na cestách s optimalizáciou výjazdu  
vozidiel zimnej údržby ciest spojená s meraním vybraných znakov kvality ovzdušia  
optimalizácia využitia údajov zo sledovania návštevníkov v kultúrnych zariadeniach.  
ŽSK zatiaľ systematicky nehodnotí projekty samospráv v oblasti Smart city technológií avšak  
od 1.1.2022 bolo otvorené Inovačné centrum INOVIA, ktoré bude sledovať aj smart  
technológie na úrovni miestnych samospráv a podnikateľov.  
29  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Košický samosprávny kraj KSK  
V rámci využívania inteligentných riešení a implementácie Smart technológií úrad KSK  
pripravil dátovú platformu, ktorej primárnym cieľom je zber dát za rôzne oblasti. Postupne sa  
pripájajú rôzne dátové zdroje od dopravy (meteostanice, správy ciest KSK, WAZE, kamery  
s rozpoznávaním ŠPZ, cestná databanka SSC...), z kultúry a športu (kultúrne pamiatky,  
cyklosčítace,...), pripravujú sa dáta z oblasti energetiky (odberné miesta elektromery,  
plynomery,...), z oblasti životného prostredia (IoT – odpadové hospodárstvo, meranie vlastnosti  
pôdy, meranie znečistenia ovzdušia...), školstva (vzdelávací projekt DIY pre učiteľov a žiakov  
stredných škôl – vytvorenie vlastných IoT zariadení a získavanie dát na analýzy).  
Ďalším príkladom smart riešení v KSK sú tzv. Agrokruhy – ide o príspevok k udržateľnému  
a regeneratívnemu poľnohospodárstvu za pomoci využívania SMART prvkov (digitalizácia,  
automatizácia...).  
VUC za účelom podpory zavádzania smart technológií zriadila ICKK (Inovačné centrum  
Košického kraja), aby prostredníctvom podpory inovačných projektov prispela k rozvoju  
SMART technológie do svojho prostredia a vytvorila inovačný ekosystém v kraji.  
Na základe dotazníka Podnikanie, výskum a vývoj, konkurencieschopnosť regiónu využíva  
v KSK smart technológie 19% obcí a 27% plánuje v blízkej budúcnosti využívanie takýchto  
technológií. Ako najčastejšie oblasti zavádzania smart riešení jednotlivé obce uvádzajú:  
mobilná aplikácia (web obce, infoúrad,...); elektronická evidencia odpadu; verejné osvetlenie –  
automatické zapínanie/vypínanie, napájané solárnymi panelmi s inteligentným riadením,  
reagujúce na intenzitu denného svetla; cykloprístrešok s nabíjačkou na elektrobicykle napájaný  
zo solárnych panelov; výroba elektriny na streche obecného úradu s využitím virtuálnej batérie;  
digitálny rozhlas.  
Hodnotenie dopadov zavádzania SMART city technológií v rámci kraja by bolo predčasné.  
Samotný proces zavádzania SMART technológií je len v raných fázach, a tak nie sú k dispozícii  
relevantné dáta na vyhodnotenie dopadov za danú oblasť (zavádzanie SMART technológií).  
Akčný plán inteligentných miest a regiónov19  
Akčný plán inteligentných miest a regiónov na roky 2023 – 2025 (AP) sa zameriava na tri  
základné nástroje a štyri princípy inteligentného rozvoja samospráv a v ich rámci predstavuje  
ciele a typy aktivít napomáhajúcich ich naplneniu.  
Prvým nástrojom riadenia inteligentnej samosprávy sú dáta. Hlavným cieľom AP je zabezpečiť  
rozhodovací proces inštitúcií založený na relevantných faktoch a informáciách vychádzajúcich  
z overených dátových zdrojov. Typy aktivít smerujúcich k tomuto cieľu zahŕňajú najmä  
budovanie odborných kapacít pre prácu s dátami na samosprávnych úradoch, vzájomné  
prepájanie dátovej infraštruktúry na všetkých úrovniach správy, podporu tvorby open data  
platforiem či dobudovanie ucelených dátových súborov.  
regionov/ [cit. 21.10.2022]  
30  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Naň nadväzujú informačné a komunikačné technológie (IKT) ako druhý nástroj. Primárnym  
cieľom je využitie potenciálu IKT ako nástroja pre zlepšovanie služieb samosprávy a rozšírenie  
ich spektra vo vzťahu k občanom. Za vhodné typy aktivít sa považujú v tomto smere napr.  
budovanie odborných kapacít pre prácu s IKT, metodická pomoc pri obstarávaní a tvorbe  
nezávislých IKT služieb, identifikácia vhodných štandardov a noriem pri implementácii IKT či  
podpora budovania zdieľaných IKT služieb.  
Tretím definovaným nástrojom je participácia. V nej sa treba zamerať predovšetkým na  
zintenzívnenie spolupráce samospráv s obyvateľmi a cieľovými skupinami na hľadaní lokálne  
prijateľných riešení. Ako adekvátne aktivity sa majú predstaviť budovanie odborných kapacít  
pre občiansku participáciu, nástrojov participácie občanov v rozhodovacom procese a podporu  
implementácie prvkov transparentnej samosprávy.  
Prvým zo štyroch princípov inteligentného rozvoja podľa AP je integrácia s cieľom využiť  
riešenia s pridanou hodnotou pre viac ako jednu špecifickú oblasť, resp. samosprávnu jednotku.  
Dosiahnuť tento cieľ bude možné s pomocou podpory koordinačnej a investičnej spolupráce  
územných jednotiek navzájom a taktiež so štátom, podpory škálovania a replikácie dobrej  
praxe, zavádzania otvorených a modulárnych platforiem, zabezpečenia zdieľaných služieb  
samospráv a podobne.  
Druhý princíp sa zaoberá inklúziou spojenou s predchádzaním negatívnym dopadom  
konkrétnych politík na ohrozené skupiny obyvateľov. Poskytované služby by mali byť  
dostupné všetkým žiadateľom v cieľovej skupine bez ohľadu na možné limity a disproporcie.  
Príslušnými aktivitami by v našom ponímaní mali byť napr. odstraňovanie rôznych druhov  
bariér v prístupe k službám, podpora digitálnej gramotnosti sociálne slabších skupín či  
zavádzanie vzájomného prepájania rôznych komunít.  
Predposledný princíp súvisí s inováciou. Cieľom je primäť samosprávy k hľadaniu nových  
prístupov v spravovaní, prijímať inovatívne postupy a riešenia do praxe, resp. inovovať už  
existujúce. Aktivitami na jeho dosiahnutie sú najmä podpora kooperácie medzi jednotlivými  
sektormi (štátnym, samosprávnym, akademickým, výskumným), metodická pomoc pri  
využívaní inovatívneho verejného obstarávania, testovanie pilotných riešení či výskum a vývoj  
inovatívnej spolupráce a inovácií v riadiacich procesoch.  
Posledný princíp je nazvaný stratégia. Podstatnú úlohu tu plnia strategické dokumenty na  
úrovni miest, regiónov i štátu, resp. súlad rozhodnutí s danými dokumentmi a implementácia  
smart projektov plniacich ciele stanovené v stratégiách, akčných plánoch atď. V tomto ohľade  
sa považujú za dôležité aktivity vzťahujúce sa na šírenie poznatkov o medzinárodných a iných  
záväzkoch, analýzu vybraných výkonnostných ukazovateľov a indexov, podporu tvorby  
lokálnych stratégií, strategického plánovania a pod.  
Všetky uvedené nástroje a princípy AP budú viesť k naplneniu piatich cieľov s dlhodobým  
dopadom. Prvým je úspora zdrojov rôzneho druhu, čo smart projekty dokážu zabezpečiť  
v potrebnom časovom horizonte. Druhým sú lepšie a kvalitnejšie služby s ohľadom na potreby  
občanov, ale aj samotných úradov, tretí sa vzťahuje na monitorovanie výkonnosti samospráv  
prostredníctvom vopred stanovených merateľných ukazovateľov a prispôsobovanie tvorby  
politík zistenému stavu. Štvrtým cieľom je kontinuálny rast kvality života v danom  
meste/regióne a napokon piaty sa týka trvalo udržateľného rozvoja (SDGs).  
31  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
6. Záver  
Inteligentné mestá, kde hrajú digitálne technológie významnú úlohu pri ich transformácii, budú  
nepochybne budúcnosťou mestského bývania. Zatiaľ čo urbanizácia je predpokladom  
inteligentných miest a predstavuje prínos pre inovácie a hospodárstvo, významnú úlohu  
zohrávajú aj jej dopady na sociálne a kultúrne aspekty spoločenstva. Občas vzniká dojem, že  
z inteligentných miest profitujú predovšetkým príslušníci vyššej a strednej triedy a že výhody  
digitálneho prístupu sú obmedzené na malú skupinu ľudí. Preto je jednou zo základných výziev  
v oblasti inteligentných technológií zabezpečiť spravodlivosť a rovnosť v ich dopade na  
všetkých občanov. V ideálnom prípade je inteligentné mesto nielen o podpore technológií  
a ekonomického rastu, ale ide o mesto, ktoré je humanistické, ekologicky nezávadné  
a obývateľné.20  
Cieľom predkladanej štúdie bolo porovnať stav implementácie Smart city technológií v troch  
štátoch: Česká republika, Rakúsko a Slovenská republika. Ako referenčnú kategóriu sme  
použili hodnotenie implementácie smart city technológií podľa štúdie Európskej komisie The  
making of a smart city: Best practices across Europe (2017), v ktorej sú prehľadným spôsobom  
vyhodnotené prínosy smart technológií vo vybraných európskych mestách. Tento príklad  
hodnotenia dopadov (prínosov) smart technológií sme vybrali aj preto, že v dostupných  
zdrojoch sme sa veľmi zriedkavo stretli s jednoznačným kvantifikovaným hodnotením  
prínosov týchto technológií (napríklad vo forme úspor energie za rok, alebo zníženia emisií  
CO2 za rok a pod.) Nie všetky pozitívne dopady smart technológií sa dajú kvantifikovať, ale vo  
všeobecnosti máme dojem, že sa obce (kraje) skôr vyhýbajú stanoveniu si jednoznačných  
ukazovateľov dopadov smart city technológií a ich vyhodnocovaniu. Mnohé mestá (obce)  
argumentujú aj tým, že sa nachádzajú ešte len v počiatočných etapách implementácie stratégie,  
takže ešte nie je vhodný čas na jej vyhodnocovanie.  
V porovnávaných štátoch sme sa zamerali najmä na dominujúce sféry implementácie projektov  
smart city, existenciu určitej stratégie pre túto implementáciu do najbližšej budúcnosti,  
monitorovanie plnenia tejto stratégie, hodnotenie prebiehajúcich projektov a financovanie  
projektov.  
Z predložených informácií vyplýva, že prijatie koncepcie (stratégie) smart city technológií je  
veľmi dôležité pre koordinovanú a úspešnú implementáciu projektov. Rovnako dôležité je však  
aj pravidelné monitorovanie plnenia stratégie a vyhodnocovanie jej dopadov na základe vopred  
stanovených ukazovateľov.  
Čo sa týka financovania týchto projektov, väčšina miest (obcí) využíva fondy EÚ. Viaceré  
mestá využívajú ako zdroj financovania PPP projekty. Zaujímavým príkladom v tomto smere  
je Rakúsko, ktoré na financovanie smart projektov môže využívať Klimatický a energetický  
fond zriadený Spolkovým ministerstvom pre klímu, životné prostredie, energetiku, mobilitu,  
inovácie a technológie (BMK).  
20 Law, K.H., Lynch, J.P.: Smart City: Technologies and Challenges. Dostupné na internete (v angličtine):  
32  
 
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Okrem toho v Rakúsku funguje sieť Smart cities network Austria, ktorá prepája mestá, ktoré sú  
najpokročilejšie v oblasti smart city: Viedeň, Graz, Salzburg, Villach, Klagenfurt, Innsbruck  
a Linz. Primárnym cieľom Smart Cities Networks je podpora a urýchlenie komunálnych  
inovačných procesov. Prostredníctvom koordinačnej kancelárie (nachádza sa v Salzburgskom  
inštitúte pre regionálne plánovanie a bývanie), môžu aktéri z obcí spoločne rozvíjať riešenia  
miestnych problémov so zainteresovanými stranami, ako sú bytové spoločnosti, podniky,  
mestské a výskumné inštitúcie. Formáty ďalej umožňujú koncepčné diskusie a výmenu  
skúseností s cieľom vytvárať nápady na inovatívne projekty a diskutovať o strategickom vývoji.  
Inšpiráciou môže byť aj zriadenie implementačnej agentúry vo Viedni Smart City Agency,  
ktorá je zodpovedná za koordináciu aktivít v rámci tohto rámca. Agentúra tohto druhu je  
kľúčovou zložkou úspešnej implementácie stratégií inteligentných miest.  
Slovenská republika už takisto schválila Akčný plán inteligentných miest a regiónov na roky  
2023 2025.  
33  
Porovnávacia analýza: Smart city technológie  
Použité zdroje  
1. Čo sú to inteligentné mestá a regióny? Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja  
regiony/ [cit. 21.10.2022]  
2017. Dostupné na internete: https://www.mhsr.sk/uploads/files/n5m7duxS.pdf [cit.  
14.10.2022]  
4. Mapping Smart Cities in the EU. European Parliament, 2014. Dostupné na internete  
ITRE_ET(2014)507480_EN.pdf [cit. 14.10.2022]  
16.10.2022]  
6. The making of a smart city: Best practices across Europe (2017). Dostupné na  
7. Materiál vlády ČR: Shrnutí „Analýzy aktuální úrovně zapojení ČR do konceptu  
8. Analýza aktuální úrovně zapojení ČR do konceptu smart city a smart region  
v souvislosti s novými trendy, včetně návrhů opatření. Úrad vlády ČR (2018).  
20.10.2022]  
10. Climate and Energy Fund, Federal Ministry Republic of Austria Climate Action,  
vie/157_Smart_Cities.pdf [cit. 19.10.2022]  
austria.php [cit. 19.10.2022]  
34