757/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2023
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii
právneho predpisu. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: a) základné zásady činnosti súdov, b) sústavu súdov a pôsobnosť súdov, c) vnútornú organizáciu súdov, d) riadenie a správu súdov, e) sudcovskú samosprávu a f) účasť súdov pri tvorbe rozpočtu súdov. (2) Sídla súdov a obvody súdov upravuje osobitný zákon.1)
(1) Pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike a) prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci v civilnom procese (ďalej len „občianskoprávne veci“), b) prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len „trestnoprávne veci“), c) konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len „správne veci“), d) rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. (2) Súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. (3) Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci. Základné zásady činnosti súdov
(1) Účastníci konania2)
a strany v trestnom konaní3)
sú si v konaní pred súdom rovní. (2) Konanie pred súdom je ústne a verejné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V konaní pred súdom sudca, prokurátor a advokát používajú úradný odev. (3) Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4. (4) Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. (5) Organizácia práce na súde musí rešpektovať špecializáciu sudcov na hlavné súdne agendy, ktorými sú občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda, rodinnoprávna agenda a agenda správneho súdnictva. (6) Rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Predpisy o konaní pred súdmi ustanovia spôsob verejného vyhlásenia rozsudkov. kde sudcovská rada nie je zvolená, zvolá v tomto prípade plénum iný sudca, ktorý je funkčne najstarší.
(1) Základný článok vnútornej organizácie súdu je súdne oddelenie. (2) Súdne oddelenie sa vytvára pre samosudcu alebo senát. Súdne oddelenie možno vytvoriť aj pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona6)
vo veciach, v ktorých nekoná a nerozhoduje sudca alebo senát. (3) Súdne oddelenie sa skladá zo súdnych úradníkov a z ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do súdneho oddelenia sa určí v rozvrhu práce. (4) Súdne oddelenie riadi rozvrhom práce určený súdny úradník. (5) Samosudca, predseda senátu alebo vyšší súdny úradník, pre ktorého je súdne oddelenie vytvorené, ukladá úlohy súdnym úradníkom a ďalším zamestnancom súdu zaradeným do príslušného oddelenia. (6) Na súdoch sa na výkon súdnictva môžu zriaďovať ďalšie organizačné útvary, ktoré plnia úlohy pre jedno alebo viac súdnych oddelení. Senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. (1) Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Na Mestskom súde Košice sa zriaďuje občianskoprávne grémium, obchodnoprávne grémium, trestnoprávne grémium a rodinnoprávne grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. (2) Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon.7)
prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel
a) príslušné kolégium najvyššieho súdu zhromažďuje prostredníctvom predsedov nižších súdov právoplatné rozhodnutia vydané v zásadnej právnej otázke a vyžaduje k nim stanovisko jednotlivých sudcov príslušného kolégia najvyššieho súdu, b) plénum najvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu. (2) Pred prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia najvyššieho súdu môže požiadať o vyjadrenie iné kolégium najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo aj iné orgány verejnej moci, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy. (3) Na zasadnutí pléna najvyššieho súdu alebo kolégia najvyššieho súdu, ktoré prijíma stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby sa na rokovaní môžu zúčastniť, len ak ich zvolávateľ na rokovanie prizval. (1) Najvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych, trestnoprávnych, obchodnoprávnych a správnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej zverejňuje a) stanoviská najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré zaujalo plénum najvyššieho súdu alebo kolégium najvyššieho súdu, b) vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo ostatných súdov. (2) Najvyšší súd zabezpečuje uverejňovanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. Podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho súdu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje plénum najvyššieho súdu; rokovací poriadok najvyššieho súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
d) sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov, e) riadi prieskumnú činnosť kolégia, f) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce. (5) Predseda kolégia najvyššieho správneho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí. (6) Ak na najvyššom správnom súde nie je zriadené ani jedno kolégium, plní úlohy kolégia plénum najvyššieho správneho súdu a úlohy predsedu kolégia plní podpredseda najvyššieho správneho súdu. Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (1) Zriaďuje sa Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho správneho súdu“). (2) Kancelária najvyššieho správneho súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho správneho súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. (4) Kancelária najvyššieho správneho súdu je štátna rozpočtová organizácia. Kanceláriu najvyššieho správneho súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu. Vedúceho kancelárie najvyššieho správneho súdu vymenúva a odvoláva predseda najvyššieho správneho súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť. (5) Vedúcemu kancelárie najvyššieho správneho súdu určuje plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti predseda najvyššieho správneho súdu. (6) Úlohy kancelárie najvyššieho správneho súdu plnia štátni zamestnanci7a)
a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme.7b)
(7) Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho správneho súdu, o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu. ŠPECIALIZOVANÝ TRESTNÝ SÚD
(2) Orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda súdu. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú sudcovia, ktorí sú počas funkčného obdobia na jednotlivých súdoch orgánmi správy súdu, ktorej výkon zabezpečujú a za výkon ktorej zodpovedajú. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú povinní pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľná s funkciou člena súdnej rady. (3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy podľa tohto zákona. (1) Ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy. (2) Orgánom správy súdov je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj riaditeľ správy okresného súdu, riaditeľ správy krajského súdu, riaditeľ správy správneho súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu. PREDSEDA SÚDU A PODPREDSEDA SÚDU
Predseda súdu
(1) Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov. Predseda najvyššieho súdu zabezpečuje správu najvyššieho súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Predseda najvyššieho správneho súdu zabezpečuje správu najvyššieho správneho súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Predseda súdu vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2. Ustanovenie do funkcie predsedu súdu Predsedu súdu, okrem predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu, vymenúva minister na päť rokov zo sudcov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní a ktorí nie sú členmi súdnej rady. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu aj opakovane. Výberové konanie na funkciu predsedu súdu sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(10) Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady. (11) Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady. Funkčné obdobie a zánik členstva v sudcovskej rade
(1) Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady je čestná funkcia. (2) Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej rade vzdať. (3) Členstvo v sudcovskej rade zaniká a) preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady, b) zánikom funkcie sudcu,11)
c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, d) uplynutím funkčného obdobia, (4) Sudcovi, ktorý vykonáva stáž podľa osobitného zákona, členstvo v sudcovskej rade počas výkonu stáže nezaniká. Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia. Kolégium predsedov sudcovských rád (1) Kolégium predsedov sudcovských rád sa zriaďuje na krajskom súde a tvorí ho predseda sudcovskej rady krajského súdu, predsedovia sudcovských rád okresných súdov v obvode tohto krajského súdu a zástupcovia pléna okresných súdov v obvode tohto krajského súdu podľa § 45
ods. 4
druhej vety. Rokovanie kolégia predsedov sudcovských rád zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady krajského súdu alebo ním poverený predseda sudcovskej rady okresného súdu. d) spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce s odkazom na zoznam hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu, e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu, f) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka, g) spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, h) rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona5)
a o neodkladnom opatrení podľa osobitného predpisu, i) ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51
medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi, j) zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií, k) spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie16)
(ďalej len „notársky rozvrh“), l) zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení, m) ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon. (3) Rozvrh práce musí rešpektovať zásadu špecializácie sudcov na hlavné súdne agendy. (4) Ak sudca vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného zákona,16a)
rozvrh práce môže obsahovať aj zníženie rozsahu, v akom sa tento sudca podieľa na výkone súdnictva. Sudca, ktorý je členom súdnej rady, vykonáva súdnictvo v rozsahu najviac jednej polovice zaťaženia sudcu príslušného súdu. (5) Rozvrh práce okresného súdu, ktorý má zriadené pracovisko, obsahuje aj informáciu o tom, či sudca vykonáva funkciu v sídle súdu alebo na pracovisku.
(56) Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné. Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy. Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.
(8) Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce. (9) Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. (10) Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi. (11) Notársky rozvrh môže byť založený na a) obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, ktorých počet sa rovná počtu notárskych úradov v obvode tohto súdu, b) časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka, c) kombinácii systémov podľa písmen a) a b), pričom hranice notárskych obvodov spravidla rešpektujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. (1) Sudcovi možno rozvrhom práce prideliť na konanie a rozhodovanie veci patriace do inej agendy, ak bude tvoriť prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti a) len s jeho predchádzajúcim súhlasom alebo b) bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu. (2) Predseda súdu musí v prípadoch podľa odseku 1 prihliadať na uvedené skutočnosti pri výkone súdnictva dotknutého sudcu najmenej v období troch mesiacov po pridelení veci. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak ide o hosťujúceho sudcu alebo dočasne prideleného sudcu. (1) Rozvrh práce okresného súdu môže byť založený na obvodovom systéme, ktorým sa vytvára obvod pracoviska zriadeného zákonom v rámci obvodu okresného súdu pre určenú hlavnú súdnu agendu, ak sú na vybavovanie výlučne tejto agendy rozvrhom práce určené aspoň tri senáty alebo aspoň traja samosudcovia; obvod pracoviska musí rešpektovať územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky a v prípade trestnoprávnej agendy aj obvod okresnej prokuratúry, ak majú v obvode okresného súdu sídlo dve alebo viaceré okresné prokuratúry.
(2) Ak je podľa odseku 1 vytvorený obvod pracoviska, veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa prideľujú senátom alebo samosudcom podľa odseku 1; tým nie je dotknuté prideľovanie alebo prerozdeľovanie vecí, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu mimo obvodu pracoviska, týmto sudcom, ak je to potrebné z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov okresného súdu. (3) Ak je podľa odseku 1 vytvorený obvod pracoviska a ak je to potrebné z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov okresného súdu, môžu byť veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, prideľované všetkým sudcom okresného súdu, ktorí podľa rozvrhu práce vybavujú príslušnú hlavnú agendu. (4) Zmeniť miesto výkonu funkcie sudcu v rozvrhu práce zo sídla súdu na pracovisko alebo naopak, možno len s predchádzajúcim súhlasom dotknutého sudcu; tým nie sú dotknuté ustanovenia predpisov o konaní pred súdmi o mieste vykonávania úkonov súdu. Bez súhlasu podľa prvej vety možno zmeniť miesto jeho výkonu funkcie s predchádzajúcim súhlasom súdnej rady, ak je to potrebné pre riadny chod súdu; návrh súdnej rade podáva predseda súdu. (1) Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov, ako aj zásadu špecializácie sudcov na hlavné súdne agendy s cieľom efektívneho výkonu súdnictva. Na Mestskom súde Košice zodpovedá za prípravu návrhu rozvrhu práce podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva. (2) Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce, predtým než ho predloží sudcovskej rade podľa odseku 3, prerokovať so sudcami. (3) Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov vznesenými podľa odseku 2. (4) Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady. (5) Ak predseda súdu nepredloží sudcovskej rade na prerokovanie návrh rozvrhu práce v lehote podľa odseku 3 alebo nevydá rozvrh práce v lehote podľa odseku 4, považuje sa takéto konanie predsedu súdu za závažné disciplinárne previnenie podľa osobitného zákona.18)
(6) Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce. (1) Po vykonaní revízie zostavia členovia revízneho oddelenia správu o výsledkoch revízie s návrhom opatrení. K správe pripoja vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie predsedu súdu, ktorého sa revízia týkala, výsledok prerokovania správy na preverovanom súde a stanovisko revízneho oddelenia k podaným vyjadreniam. (2) Vedúci revízneho oddelenia zašle správu predsedovi príslušného krajského súdu, predsedovi správneho súdu, predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho správneho súdu, súdnej rade a ministrovi, ktorí nezávisle od seba vyhodnocujú obsah správy a zašlú vedúcemu revízneho oddelenia a preverovanému subjektu svoje stanovisko k správe a k navrhovaným opatreniam. (3) Predseda krajského súdu a predseda správneho súdu zabezpečujú realizáciu opatrení v rozsahu vlastnej pôsobnosti. SŤAŽNOSTI NA POSTUP SÚDU A PODNETY
Sťažnosti
(1) Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. (2) Anonymné sťažnosti sa nevybavujú. (3) Podanie sťažnosti nesmie byť sťažovateľovi na ujmu; to neplatí, ak sa obsahom svojej sťažnosti dopustí trestného činu alebo priestupku. (1) Sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon3)
neustanovuje inak. Na Mestskom súde Košice vybavuje sťažnosti podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva. (2) Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa. (1) Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. (2) Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti. Riaditeľ správy súdu organizuje a riadi ekonomický a administratívny chod súdu a koná v mene súdu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej zákonom alebo v rozsahu určenom predsedom súdu. (1) Riaditeľ správy súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje a) bežný chod súdu a ochranu budov súdu, b) hospodárenie a nakladanie s rozpočtovými prostriedkami súdu, c) vedenie účtovníctva,22)
d) tvorbu a použitie sociálneho fondu25)
a uzatváranie kolektívnych zmlúv, e) správu majetku štátu,24)
f) verejné obstarávanie,37)
g) výkon základnej finančnej kontroly,19)
h) poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,30)
j) výkon štátnej štatistiky.38)
(2) Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu krajského súdu, riaditeľ správy správneho súdu vykonáva správu správneho súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu tým, že okrem činností uvedených v odseku 1 ďalej zabezpečuje a) materiálno-technické zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností,28)
b) riadenie ochrany pred požiarmi,27)
c) riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,29)
d) investičnú výstavbu,23)
e) školenia a semináre pre administratívnych zamestnancov súdu. (3) Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu tým, že činnosti uvedené v odseku 2 uskutočňuje aj vo vzťahu k okresným súdom v obvode tohto krajského súdu; to neplatí pre Mestský súd Košice. (4) Riaditeľ správy krajského súdu môže po dohode s riaditeľom správy okresného súdu v obvode tohto krajského súdu zabezpečovať pre okresný súd niektoré úlohy podľa odseku 1, ktoré inak vykonáva riaditeľ správy okresného súdu. CENTRÁLNY INFORMAČNÝ SYSTÉM
Zverejňovanie zoznamu pojednávaných vecí Súd na účely informovania verejnosti o konaniach pred súdmi zverejňuje v budove súdu a na webovom sídle ministerstva, a ak ide o najvyšší súd a najvyšší správny súd na ich webovom sídle zoznam pojednávaných vecí, ktorý obsahuje a) dátum a čas úkonu súdu, c) označenie účastníkov konania alebo strán v konaní v rozsahu 1. akademický titul, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov alebo obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, e) predmet konania pred súdom. Prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach
Ustanovenia § 82d až 82h
sa použijú iba v prípadoch, keď sa osobné údaje prenášajú alebo poskytujú medzi členskými štátmi Európskej únie, orgánmi Európskej únie alebo orgánmi vytvorenými spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „príslušný orgán“). Na prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach tvoriacich súčasť centrálneho informačného systému sa vzťahuje osobitný predpis,42c)
ak tento zákon neustanovuje inak. (1) Pri poskytnutí alebo sprístupnení údajov príslušným orgánom sa určí účel poskytnutia alebo sprístupnenia osobných údajov a podľa potreby ďalšie obmedzenia spracúvania osobných údajov poskytnutých alebo sprístupnených príslušnému orgánu, ak je to odôvodnené bezpečnosťou osôb, základnými záujmami bezpečnosti Slovenskej republiky, prebiehajúcim odhaľovaním, objasňovaním alebo vyšetrovaním trestného činu alebo aj zjavnou neprimeranosťou alebo neopodstatnenosťou vzhľadom na účely, na ktoré sa požaduje. (2) Obmedzením spracúvania osobných údajov podľa odseku 1 sa rozumie aj určenie lehoty, po uplynutí ktorej je príjemca povinný poskytnuté osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preskúmať, či ich naďalej potrebuje. (3) O každom poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov podľa § 80 ods. 1
sa vyhotovuje úradný záznam, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému. Mestského súdu Košice predloží predseda tohto súdu v termíne do 31. decembra roka ministerstvu a súdnej rade.
(7) Predseda správneho súdu a riaditeľ správy správneho súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu správneho súdu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít správneho súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu správneho súdu prerokuje minister s predsedom správneho súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu správneho súdu predloží predseda správneho súdu do 31. decembra ministerstvu a súdnej rade. Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly vypracuje návrh rozpočtu súdov zapojených svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva z podkladov súdov a vládou schváleného programu stability v termíne stanovenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Vypracovaný návrh rozpočtu odošle na vedomie predsedovi Mestského súdu Košice, predsedovi Špecializovaného trestného súdu, predsedovi správneho súdu a predsedovi krajského súdu, ktorý s návrhom oboznámi okresné súdy. Ministerstvo, kancelária najvyššieho súdu a kancelária najvyššieho správneho súdu predkladajú súdnej rade podklady pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh rozpočtu súdnictva tak, aby súdna rada mohla v zákonom ustanovenej lehote zaujať k podkladom na tvorbu rozpočtu verejnej správy a k návrhu rozpočtu súdnictva stanovisko. Súdna rada predkladá stanovisko k návrhu rozpočtu súdov vláde a Národnej rade Slovenskej republiky. Ministerstvo rozpisuje pre súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva rozpočtové prostriedky schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové prostriedky pre okresné súdy v obvode príslušného krajského súdu s výnimkou Mestského súdu Košice rozpisuje tento krajský súd z rozpočtových prostriedkov preň rozpísaných ministerstvom podľa prvej vety. V rozpise sa zohľadňujú potreby súdov uplatňované v podkladoch k návrhu rozpočtu. (1) Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zostavuje návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly, ktorý zahŕňa aj návrh záverečného účtu súdov, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva. Návrh záverečného účtu súdov zostavuje ministerstvo v súčinnosti s predsedom Mestského súdu Košice a predsedami krajských súdov a predsedami správnych súdov. (2) Záverečný účet rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvo v súlade s osobitným zákonom ministerstvu financií a príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom financií. výberového konania, náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania a odmeňovanie členov výberovej komisie, ktorí nie sú sudcami.
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Prechodné ustanovenia
(1) Predsedovia okresných súdov a predsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr. (2) Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého predsedu okresného súdu alebo krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový predseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona. (1) Podpredsedovia okresných súdov a podpredsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr. Predsedovia týchto súdov sú povinní v lehote podľa predchádzajúcej vety navrhnúť ministrovi kandidátov na funkciu podpredsedu súdu. (2) Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého podpredsedu okresného súdu alebo podpredsedu krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový podpredseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona. (1) Sudcovské rady na krajských súdoch vytvorené podľa doterajších predpisov vykonávajú činnosť sudcovských rád okresných súdov, krajských súdov a kolégií predsedov sudcovských rád do 31. decembra 2005. (2) Do 31. decembra 2005 sa vytvoria na krajských súdoch a okresných súdoch sudcovské rady podľa tohto zákona. (1) Voľby prvých predsedov kolégií krajských súdov vyhlási predseda príslušného krajského súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (2) Voľby prvých predsedov grémií okresných súdov vyhlási predseda príslušného okresného súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (1) Krajský súd v senáte zloženom z dvoch sudcov a troch prísediacich dokončí konanie vo veciach, v ktorých už konal na hlavnom pojednávaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (2) Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba a nebolo začaté hlavné pojednávanie pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná krajský súd konanie v prvom stupni v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1
. (3) Ak vo veci podľa odseku 1 došlo k zmene v zložení senátu a hlavné pojednávanie musí byť vykonané znovu, vykoná krajský súd v prvom stupni nové konanie v senáte zloženom podľa §
16 ods. 1
. Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich činnosti podľa § 73
k 31. marcu 2005 na krajských súdoch prechádzajú k 1. aprílu 2005 na ministerstvo. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009
(1) Notárska komora vypracuje a predloží prvý návrh notárskeho rozvrhu na rok 2009 podľa tohto zákona predsedom krajských súdov a predsedom okresných súdov najneskôr do 31. januára 2009. Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k tomuto návrhu najneskôr do 28. februára 2009 a predsedovia krajských súdov vydajú prvé notárske rozvrhy podľa tohto zákona najneskôr do 31. marca 2009. (2) Do vydania prvého notárskeho rozvrhu podľa odseku 1 sa veci prideľujú notárom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich k 31. decembru 2008 úlohy podľa § 73
ods. 1
v organizačných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 prechádzajú k 1. januáru 2009 na krajské súdy. Grémiá zriadené na okresných súdoch podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 zanikajú k 31. marcu 2009, ak predseda príslušného krajského súdu do tohto dátumu nerozhodne inak. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Senáty najvyššieho súdu, ktoré boli ku dňu vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa rozvrhu práce senátmi rozhodujúcimi o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, sú odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky senátmi, ktoré rozhodujú o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2011 Funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov, ktorí vykonávajú túto funkciu k 1. máju 2011, sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných k 30. aprílu 2011. Prví kandidáti na členov výberových komisií podľa § 37
sa zvolia alebo vymenujú najneskôr do 30. júna 2011; ak nie sú najneskôr do 30. júna 2011 zvolení, vymenuje ich minister. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2014 Funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov, ktorí vykonávajú túto funkciu k 1. septembru 2014, sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných k 31. augustu 2014. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017 V súvislosti s prechodom pôsobnosti pri výkone správy najvyššieho súdu podľa tohto zákona, s výnimkou vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho súdu a činností uvedených v § 74
ods. 1 písm. b)
, i)
a k)
, prechádzajú od 1. januára 2017 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov najvyššieho súdu, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu. Majetok štátu, ktorý je k 31. decembru 2016 v správe najvyššieho súdu, prechádza od 1. januára 2017 do správy kancelárie najvyššieho súdu. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2017 Povinnosť podľa § 82l ods. 3
sa od 1. júla 2018 vzťahuje na právneho zástupcu, ktorý je fyzickou osobou. Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe
. v súvislosti so zriadením najvyššieho správneho súdu
(1) Najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. (2) Výkon súdnictva prechádza od 1. augustu 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. (3) V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva podľa odseku 2 prechádzajú od 1. augusta 2021 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich jeho výkon z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd. Majetok štátu, ktorý bol k 31. júlu 2021 v správe najvyššieho súdu a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu súdnictva podľa odseku 2, prechádza od 1. augusta 2021 do správy najvyššieho správneho súdu. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností. § 101f
Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júna 2023
Na účely § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. júna 2023 sú sudcovia súdu, ktorý
a)od 1. júna 2023 zaniká, sudcami, ktorí vykonávajú funkciu na pracovisku,
b)je nástupníckym súdom súdu podľa písmena b), sudcami, ktorí vykonávajú funkciou v sídle súdu.
1. zákon č. 335/1991 Zb.
o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 425/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona 589/2003 Z. z. a zákona č. 267/2004. Z. z., 2. zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 318/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 530/2003 Z. z. Zákon č. 371/2004 Z. z.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I sa v nadpise pod § 2 slovo „obvodných“ nahrádza slovom „okresných“. 2. V čl. I sa doterajší text § 18 označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) Do 1. júla 2005 je sídlom Špeciálneho súdu mesto Bratislava a jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.“. 3. V čl. III sa slová „okrem čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2005“ nahrádzajú slovami „okrem čl. I § 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2005, a čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.“. Zákon č. 190/2003 Z. z.
o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: 1. § 19 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: „(3) Policajný útvar v súvislosti so spoľahlivosťou podľa odseku 2 písm. g) požiada o stanovisko útvar Policajného zboru. Ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby neumožňujú vysloviť jednoznačný záver o jej spoľahlivosti, útvar Policajného zboru požiada o stanovisko k spoľahlivosti osobitnú komisiu. Útvar Policajného zboru môže požiadať osobitnú komisiu o stanovisko k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Osobitná komisia zašle svoje stanovisko policajnému útvaru, ktorý je ním viazaný.
(4) Osobitnú komisiu podľa odseku 3 zriaďuje minister vnútra Slovenskej republiky. Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.21a)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie: „21a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“. 2. V § 19 ods. 1 písm. a) sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“. 3. V § 19 ods. 2 písmená a) a b) znejú: „a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo právoplatne podmienečne zastavené do troch rokov odo dňa uplynutia skúšobnej doby,
b) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo zastavené rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru, ak od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynuli tri roky.“. 4. V § 25 ods. 1 písm. c) sa slová „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia“ nahrádzajú slovom „rozhodnutím“. 5. V § 32 ods. 1 písm. a) sa slová „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia“ nahrádzajú slovom „rozhodnutím“. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2005 okrem čl. I § 23 ods. 2
, ktorý nadobúda účinnosť 30. septembra 2005, a čl. XI
, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005. Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 757/2004 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV
z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30. 12. 2008). 1) Zákon č. 371/2004 Z. z.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z. 4) Zákon č. 4/2001 Z. z.
o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. 5) Zákon č. 166/2003 Z. z.
o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).