DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a predstavuje revíziu reformy súdnej mapy schválenej parlamentom, a to zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona nadväzuje na výstupy interného auditu pripravenosti rezortu spravodlivosti na implementáciu parlamentom schválenej reformy súdnej mapy a odborných diskusií prebiehajúcich nie len v rámci rezortu spravodlivosti.

Ministerstvo spravodlivosti vykonalo v nadväznosti na schválenú reformu súdnej mapy sériu intenzívnych odborných diskusií so všetkými aktérmi zapojenými do procesu jej implementácie, a to s predsedami dotknutých súdov vrátane poverených predsedov správnych súdov, predsedami najvyšších súdov, správou súdov, stavovskými organizáciami sudcov, Súdnou radou Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a odborným tímom Úradu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti.

Zistenia interného auditu a výsledky diskusií, ktoré sú východiskom pre predkladateľ pre formovanie obsahu predkladaného návrhu zákona, možno zhrnúť nasledovne:

1.aktuálna personálna situácia na zriaďovaných správnych súdov aj jej očakávaný vývoj k pôvodnému termínu implementácie reformy súdnej mapy (1. január 2023) nevytvára predpoklad pre bezproblémový začiatok činnosti správnych súdov, pretože má dôjsťk presunu takmer 10000 „živých“ súdnych spisov v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy, ktoré k 1. januáru 2023 nebudú disponovať aspoň minimálnym potrebným počtom sudcov pre zvládnutie tejto záťaže, berúc pritom do úvahy aj spustenie nového nápadu vecí,

2.organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje, vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava, dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu; situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií,

3.schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy, ako aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov; oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu,

4.vzhľadom na to, že reforma súdnej mapy predstavuje jeden logický celok, ktorého jednotlivé prvky sú navzájom podmienené, nefunkčnosť niektorého z jej prvkov môže negatívne ovplyvniť implementáciu zvyšných prvokov; je dôležité túto skutočnosť mať na pamäti a vnímať reformu súdnej mapy ako jeden celok pri koncipovaní návrhov na jej revíziu,

5.je dôležité, aby reforma súdnej mapy bola implementované v relatívne stabilnom justičnom prostredí, čomu súčasný stav v úplnosti nezodpovedá.

Vyššie uvedené východiská vedú predkladateľa k tomu, že je potrebné v prvom rade vytvoriť dostatočný časový rámec pre implementáciu reformy súdnej mapy. Tomu zodpovedá základný cieľ predkladaného návrhu zákona, ktorým je posun termínu účinnosti reformy súdnej mapy z 1. januára 2023 na 1. júna 2023. Okrem toho návrhom zákona sa vykonávajú korekcie schválenej právnej úpravy, ktoré sa zameriavajú na vytvorenie lepších predpokladov pre funkčnosť súdov dotknutých reformou súdnej mapy z hľadiska ich personálneho obsadenia (najmä vo vzťahu k správnym súdom), a súčasne sa navrhujú úpravy, ktorými sa koriguje nedostatočná úprava spojená napríklad s procedúrou tvorby prvých rozvrhov prác, ktorými sa budú zohľadňovať implikácie spojené so samotnou reformou.

Predkladateľ má za to, že opatrenia navrhované v predkladanej právnej úprave sú dostatočnou zárukou pre úspešnú implementáciu reformy súdnej mapy k termínu 1. júna 2023. Bez ich schválenia reálne hrozí, že súdna sústava nebude adekvátne pripravená zvládnuť dopady reformy súdnej mapy, čo sa negatívne ovplyvní ústavné práva účastníkov konania, najmä právo na súdnu ochranu a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Treba si uvedomiť, že justícia, tak ako akékoľvek iná zložka štátnej moci, plní službu občanom našej krajiny. Občania majú legitímne očakávania, že štát je spôsobilý poskytovať očakávané služby na takej úrovni, ktorá umožňuje reálnu ochranu práv a vymáhanie plnenia právnych povinností. Je preto úlohou štátu robiť všetko preto, aby právomoci štátnych orgánov boli vykonávané efektívne. Tomu je nepochybne podriadená aj reforma súdnej mapy, pretože jej cieľom je poskytnúť kvalitnejšie služby v oblasti súdnej ochrany efektívnejším využitím ľudského potenciálu súdnictva aj optimálnym nastavením sústavy súdov a dôslednej špecializácie súdov a sudcov. Ako každá systémová reforma, tak aj reforma súdnej mapy, prináša efekty v dlhšom časovom horizonte. Je prirodzené, že v rámci nábehovej fázy nie je možné vylúčiť dočasné komplikácie rôzneho charakteru. Je však legitímne, aby potenciál ich vzniku bolo minimalizovaný. A presne tomu cieľu je podriadený predkladaný návrh zákona. Predkladateľ pri koncipovaní návrhu zákona rešpektuje východiská reformy súdnej mapy a jej ciele, ktoré sa v konečnom dôsledku stali súčasťou Plánu obnovy a odolnosti. Dáva však reforme súdnej mapy reálnejšie kontúry pre jej úspešnú implementáciu.

Z hľadiska vymedzenia konkrétnych zámerov predkladaného návrhu zákona, tieto možno zhrnúť nasledovne:

1.posun termínu implementácie reformy súdnej mapy z 1. januára 2023 na 1. júna 2023,

2.doplnenie, prípadne precizovanie úpravy tvorby prvých rozvrhov prác, resp. ich zmien do momentu implementácie súdnej mapy,

3.regulácia presunu sudcu z pracoviska do sídla a naopak je možný len s jeho súhlasom, bez jeho súhlasu len na základe rozhodnutia súdnej rady,

4.obnovenie inštitútu dočasného pridelenia sudcu v znení účinnom do 31. decembra 2021,

5.zjednodušenie procedúry obsadzovania prvých miest sudcov správnych súdov,

6.zavedenie pravidla, že súdne spisy krajských súdov v agende správneho súdnictva sa nepresúvajú na správne súdy, ak sa k 28. februáru 2023 nedosiahne obsadenosť správnych súdov aspoň na úrovni 50% celkového počtu sudcov toho-ktorého správneho súdu

7.zjednodušenie procedúry pre výber predsedov senátov správnych súdov (tzv. „dočasní predsedovia“)

8.oprava niektorých zjavných nesprávnosti v pôvodne schválených zákonoch reprezentujúcich reformu súdnej mapy.

Na dosiahnutie uvedených zámerov je potrebné vykonať novelizácie zákonov, ktorými bola schválená reforma súdnej mapy, a to zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem toho je potrebné novelizovať aj súvisiace zákony, najmä tie, do ktorých boli doplnené prechodné ustanovenia zohľadňujúce reformu súdnej mapy – v tomto prípade ide skôr o legislatívno-technické úpravy vyvolané zámerom odložiť o päť mesiacov implementáciu reformy súdnej mapy.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. decembra 2022. Je dôležité, aby riešenia, ktoré návrh zákona prináša nadobudli účinnosť čo najskôr a predstihli pôvodný termín implementácie reformy súdnej mapy, ktorým je 1. január 2023.

Návrh zákona predpokladá aktualizáciu vyhlášok Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vydaných v mesiaci september 2022 na vykonanie zákonnej úpravy reformy súdnej mapy. Návrhy týchto vykonávacích predpisov sú súčasťou predkladaného návrhu zákona a budú predmetom samostatného legislatívneho procesu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona sám o sebe nebude mať vplyvy rozpočet verejnej správy. Avšak pre úspešnú implementáciu reformy súdnej mapy je potrebné vynaložiť rozpočtové prostriedky kvantifikované v príslušnej analýze, čo predpokladá aj pôvodne schválená reforma súdnej mapy. V tejto súvislosti predkladateľ poukazuje aj na politické súvzťažnosti reformy súdnej mapy, kde boli vytýčené očakávané prínosy reformy súdnej mapy. Ich naplnenie sa nezaobíde bez počiatočnej investície, či už v oblasti mzdových výdavkov, tak aj bežných a kapitálových výdavkov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je na rokovanie vlády Slovenskej republiky predkladaný v režime § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto nebol predmetom pripomienkového konania ani rokovania poradných orgánov vlády Slovenskej republiky. Spolu s návrhom zákona sa predkladá vláde Slovenskej republiky aj návrh na skrátené legislatívne konanie, pretože pre dosiahnutie cieľa sledovaného právnou úpravou, niet inej možnosti ako schváliť návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 19. októbra 2022.

B.Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 150/2022 Z. z.)

V záujme riadneho zabezpečenia personálnych a organizačno-technických príprav sa javí ako nevyhnutné vytvorenie dodatočného časového priestoru na implementáciu reformy súdnej mapy v trvaní piatich mesiacov. Dochádza preto k posunu účinnosti dotknutých novelizačných článkov zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov. Týmto sa fakticky posúva termín implementácie reformy súdnej mapy o päť mesiacov. Vzhľadom na podstatu tejto zmeny zákona je dôležité, aby účinnosť tejto zmeny predchádzala pôvodnému dátumu účinnosti novelizovaného zákona. Preto predkladaný návrh musí mať skoršiu účinnosť ako je dátum 1. januára 2023.

K čl. II

(Trestný poriadok)

Pre zákonnú úpravu reformy súdnej mapy je charakteristické, že ju reprezentuje séria prechodný ustanovení naprieč zákonmi upravujúcich konanie pred súdmi. Ide o prechodné ustanovenia k zmenám právnej úpravy účinným od 1. januára 2023. Pri posune termínu implementácie reformy súdnej mapy je potrebné posunúť účinnosť pôvodnej zákonnej úpravy, ale je potrebné vykonať aj zmenu s tým súvisiacich prechodných ustanovení osobitných predpisov, ktoré referujú na termín implementácie reformy súdnej mapy.

K čl. III

(Civilný sporový poriadok)

V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodného ustanovenia upravujúceho dokončenie začatých a právoplatne neskončených konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Nakoľko prechodné ustanovenie má predstavovať právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu, navrhovanými zmenami sa zabezpečuje táto plynulosť. K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

K čl. IV

(Civilný mimosporový poriadok)

K čl. V

(Správny súdny poriadok)

Zmena dikcie prechodného ustanovenia Správneho súdneho poriadku reflektuje zmenu zákona o zriadení správnych súdov, kde sa mení pravidlo o prechode výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi tak, že k tomuto prechodu nemusí dôjsť. Preto je potrebné, aby prechodné ustanovenie pôvodne zavedené zákonom č. 150/2022 Z. z. bolo zmenené tak, aby túto skutočnosť zohľadnilo. Okrem toho treba mať na pamäti, že § 493b pokrýva aj presun agendy medzi okresnými súdmi a správnymi súdmi v rámci správneho súdnictva (agenda podľa § 12 Správneho súdneho poriadku). A teda pre presun agendy medzi okresným súdom a správnym súdom platí prechodné ustanovenie v časti pred bodkočiarkou, pretože niet osobitného predpisu, ktorý by ustanovil prechod agendy. Pre vzťah krajských súdov a správnych súdov ohľadom prechodu agendy platí časť vety za bodkočiarkou prípade, ak sa aplikuje § 3 ods. 2 zákona o správnych súdoch, alebo časť vety pred bodkočiarkou, ak sa neaplikuje § 3 ods. 2 zákona o správnych súdoch.

K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

K čl. VI

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena § 12 má za cieľ obnoviť inštitút dočasného pridelenia sudcu na účely zabezpečovania riadneho chodu súdnictva, a to podľa právneho stavu účinného do 31. decembra 2022. S účinnosťou do 1. januára 2021 došlo k modifikácii dočasného pridelenia sudcu tak, že sa obmedzilo len na účely prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie, pričom počas dočasného pridelenia sa nevykonáva funkcia sudcu; sudca teda nesúdi.

Po novom sa pri dočasnom pridelení navrhuje, aby počas dočasného pridelenia sudca aj vykonával súdnictvo, t.j. súdil na súde, na ktorý je dočasne pridelený. Z dikcie odseku 1 je zrejmé, že účelom, na ktorý sa dočasné pridelenie využíva je zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva. Ide teda o situáciu, kedy na dotknutom súde jeho personálne kapacity nepostačujú na vybavovanie súdnej agendy bez toho, aby nevznikali prieťahy v konaní z dôvodu napríklad dočasnej preťaženosti súdu. Využitie dočasného pridelenia sudcu na zabezpečovanie riadneho výkonu súdnictva však bude prichádzať do úvahy až vtedy, ak ostatné zákonodarcom preferované spôsoby zabezpečovania riadneho výkonu súdnictva nebude možné využiť; ide o preloženie alebo pridelenie sudcu, resp. využitie hosťujúceho sudcu tam, kde možno hosťujúceho sudcu využiť.

Obnovenie dočasného pridelenia sudcu bude možné použiť aj pri rozbehu správnych súdov, pretože rozširuje možnosti pre zabezpečenie personálnej kapacity správneho súdu sudcami. V tomto prípade však len dočasne.

Trvanie dočasného pridelenia sa normuje podľa pôvodne platnej a účinnej úpravy, t.j. najviac 2 roky v období 3 rokov.

Právna úprava rozhodovania o dočasnom pridelení (odsek 2) zostáva nedotknutá, rovnako aj úprava niektorých základných práv a povinností dočasne prideleného sudcu (odsek 4).

K čl. VII

(zákon č. 153/2001 Z. z.)

V rámci reformy súdnej mapy sa na úrovni zákona upravili aj sídla a obvody prokuratúr. Faktom je, že pôvodne schválené znenie zákona nie je korektné, pretože nie úplne presne upravuje obvody okresných prokuratúr. Na tento účel sa navrhuje vykonanie opravy, ktorou sa okres Stropkov presúva z obvodu Okresnej prokuratúry Bardejov do obvodu Okresnej prokuratúry Svidník (body 1 a 4), okres Hlohovec sa presúva z obvodu Okresnej prokuratúry Piešťany do obvodu Okresnej prokuratúry Trnava (body 3 a 5) a okres Kysucké Nové Mesto sa presúva z obvodu Okresnej prokuratúry Čadca do obvodu Okresnej prokuratúry Žilina (body 2 a 6).

K čl. VIII

(zákon č. 371/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 18l ods. 7)

Doplnenie nového odseku 7 má za cieľ po vzore napríklad § 18m ods. 5 doplniť chýbajúce ustanovenie upravujúce tvorbu zmeny rozvrhu práce v súvislosti so zlúčením okresných súdov. Nateraz je táto problematika sanovaná vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších predpisov a zákonodarca sa spolieha na dosiahnutie účelu zákonnej úpravy výkladom všeobecnej úpravy tvorby rozvrhu práce (§ 52 zákona o súdoch). Vzhľadom na význam rozvrhu práce pre určovanie zákonného sudcu je však dôležité, aby pravidlá jeho tvorby alebo zmien boli v prípade zlučovania okresných súdov výslovne upravené na úrovni zákona, čím sa dosiahne jednoznačný postup nespoliehajúc sa len na logický výklad všeobecnej právnej úpravy. Preto sa dopĺňa pravidlo, ktorého podstata spočíva v tom, že predseda nástupnického okresného súdu bude musieť prerokovať zmenu rozvrhu práce okresného súdu so sudcami a sudcovskou radou aj zanikajúceho súdu a aj nástupníckeho súdu. Týmto sa dosiahne stav, ktorý plne rešpektuje zásadu participatívnej tvorby rozvrhu práce za účasti sudcov a sudcovských rád. Po účinnosti zlúčenia súdov sa už aplikuje štandardná právna úprava tvorby a vydávania zmien a dodatkov rozvrhu práce podľa § 52 zákona o súdoch.

Okrem toho sa v právnej úpravy výslovne upravujú termíny do kedy musí byť zmena, či dodatok rozvrhu práce prerokovaná s dotknutými sudcami a sudcovskými radami (do 31 marca 2023), ako termín pre vydanie zmeny, či dodatku rozvrhu práce (do 30. apríla 2023). Vzniká tak obdobie jedného mesiaca od vydania zmeny (dodatku) rozvrhu práce do účinnosti zlúčenia okresných súdov, čo vytvára priestor pre dotknutých sudcov a zamestnancov súdov sa riadne oboznámiť so zmenami rozvrhu práce súvisiacimi s prechodom výkonu súdnictva zo zanikajúceho súdu na nástupnícky súd.

K bodu 2 (§ 18m ods. 5)

Navrhuje sa precizovať doterajšiu úpravu tvorby a vydávania prvého rozvrhu práce Mestského súdu Košice, a to jednak s ohľadom na posun účinnosti reformy súdnej mapy, kde sa navrhujú nové termíny pre prejednanie návrhu prvého rozvrhu práce a jeho vydanie, a kde

sa súčasne do procesu tvorby rozvrhu práce výslovne zahŕňajú aj sudcovské rady zanikajúcich okresných súdov. K tomu pozri tiež odôvodnenie k § 18l ods. 7 (bod 3).

K bodu 3 (§ 18n ods. 11)

Navrhuje sa precizovať doterajšiu úpravu tvorby a vydávania prvého rozvrhu práce bratislavských mestských súdov, a to jednak s ohľadom na posun účinnosti reformy súdnej mapy, kde sa navrhujú nové termíny pre prejednanie návrhu prvého rozvrhu práce a jeho vydanie, a kde sa súčasne do procesu tvorby rozvrhu práce výslovne zahŕňajú aj sudcovské rady zanikajúcich okresných súdov. K tomu pozri tiež odôvodnenie k § 18l ods. 7 (bod 3).

K bodom 4 a 5

V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodných ustanovení upravujúcich dokončenie začatých a právoplatne neskončených konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Nakoľko prechodné ustanovenia majú predstavovať právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu, navrhovanými zmenami sa zabezpečuje táto plynulosť.

K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

K čl. IX

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 50 ods. 5)

Doplnenie právnej úpravy má za cieľ reguláciu presúvania sudcu medzi sídlom a pracoviskom okresného súdu. Berúc do úvahy medzinárodné štandardy určujúce pre nezávislosť súdnictva sa javí ako účelné preventívne doplniť do zákonnej úpravy právo sudcu vysloviť svoj názor k jeho prípadnému presunu zo sídla súdu na pracovisko alebo naopak z pracoviska do sídla. Pretože materiálne môže byť takýto presun vnímaný ako faktické preloženie sudcu, je dôležité podriadiť takýto prípadný presun súhlasu sudcu.

Na dosiahnutie vyššie uvedeného zámeru je potrebné v platnom znení zákona o súdoch ustanoviť, že určenie miesta výkonu funkcie sudcu sa v prípade okresného súdu, ktorý má zriadené pracovisko, sa určí v rozvrhu práce. To, že ide o náležitosť rozvrhu práce vytvára súčasne priestor preto, aby sa k určeniu miesta výkonu funkcie sudcu vyjadrili ako sudcovia, tak aj sudcovská rada v rámci postupu tvorby rozvrhu práce. Z uvedeného dôvodu sa preto vkladá nový odsek 5, ktorý rozširuje obsahové náležitosti rozvrhu práce.

Cieľom dopĺňanej právnej úpravy je rozptýliť akékoľvek pochybnosti o možnom šikanóznom presúvaní sudcov medzi sídlom a pracoviskom súdu.

K bodu 2 (§ 51b ods. 4)

Normuje sa pravidlo, podľa ktorého ku zmene miesta výkonu funkcie sudcu z pracoviska do sídla súdu (a naopak) bude možné len so súhlasom dotknutého sudcu. Výnimku z tohto pravidla upravuje druhá veta, podľa ktorej, ak súhlas sudcu nebol daný, predseda súdu

sa môže obrátiť na Súdnu radu Slovenskej republiky, aby nahradil neudelený súhlas dotknutého sudcu.

Úprava v § 51b ods. 4 poskytuje sudcovi, ktorý nesúhlasí so zmenou miesta výkonu jeho funkcie medzi sídelným súdom a pracoviskom (alebo naopak), ochranu tým, že takáto zmena musí byť prerokovaná v súdnej rade. Súdna rada zhodnotí dôvodnosť zmeny a či nie je možno dosiahnuť účel zmeny aj iným spôsobom ako preložením dotknutého sudcu. Rozvrh môže byť v tejto časti prijatý až na základe súhlasu súdnej rady.

K bodu 3 (§ 101f)

Prechodné ustanovenie je reakciou na úpravu v § 50 ods. 5 a § 51b ods. 4. V prechodnom ustanovení sa fixuje počiatočný stav určenia miesta výkonu funkcie sudcu na okresných súdoch, ktoré majú zriadené pracovisko. Tento stav sa preto zohľadní v prvom rozvrhu práce. Zmena miesta výkonu funkcie sudcu sa už následne bude realizovať v intenciách § 51b ods. 4 v spojitosti s § 50 ods. 5, a teda pre zmenu tohto stavu sa bude vyžadovať súhlas sudcu.

K čl. X

(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

K čl. XI

(zákon č. 314/2018 Z. z.)

V súčasnosti platí od roku 2021 trojročný cyklus obmeny zloženia všetkých senátov ústavného súdu. Podľa prechodného ustanovenia v § 250a ods. 1 zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky sa má preobsadenie senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky prvýkrát aplikovať v rozvrhu práce na rok 2023. S ohľadom na situáciu preťaženosti senátov ústavného súdu po jeho ostatnom zdĺhavom personálnom preobsadení, ale aj v súvislosti s historicky neporovnateľným (extrémne vysokým) nápadom vecí v aktuálnom období sa nejaví ako adekvátne vykonať preobsadenie senátov ústavného súdu od budúceho roka 2023, pretože by sa momentálna kapacitná situácia a stav vybavenosti agendy ústavného súdu zhoršili za hranicu únosnosti. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby sa prvé preobsadenie senátov vykonalo až v rozvrhu práce na rok 2024 namiesto pôvodne zamýšľaného rozvrhu práce na rok 2023.

K čl. XII

(zákon č. 151/2022 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 1)

V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k posunu začatia činnosti správnych súdov a s tým spojeného prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy. Zároveň dochádza k posunu najskoršej možnej účinnosti preloženia sudcu na voľné miesto sudcu na správnom súde alebo vymenovania do funkcie sudcu správneho súdu.

K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

K bodu 2 (§ 3 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novým § 5 ods. 1. Pravidlo v doterajšom § 3 ods. 3 sa neguje § 5 ods. 1. Je preto potrebné pri úprave pravidla výslovne konštatovať existenciu výnimky. K dôvodom zavedenia výnimky pozri odôvodnenie k § 5.

Okrem toho sa v dotknutom ustanovení zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy.

K bodu 3 (§ 3 ods. 4)

Doterajšia právna úprava zriaďovania správnych súdov je vystavaná na pravidle, že z krajských súdov prechádza na správne súdy aj existujúca súdna agenda. Logickým následkom tohto pravidla je presun štátnozamestnaneckých a obdobných miest spolu s agendou na inštitúciu preberajúcu agendu. Ide o štandardnú právnu úpravu spojenú s presunom pôsobnosti medzi dvoma orgánmi štátu.

Pretože v § 3 ods. 3 v spojitosti s dopĺňaným § 4 ods. 1 sa zavádza výnimka z presunu agendy medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi, je potrebné existenciu tejto výnimky zohľadňovať aj v nadväzujúcom ustanovení o prechode zamestnancov spolu s agendu. Bude platiť pravidlo, že k presunu zamestnancov dochádza len vtedy, ak dochádza k presunu agendy. To, či dochádza k presunu agendy alebo nie, bude zrejmé podľa § 4 ods. 1 k 1. marcu 2023.

Okrem toho sa v dotknutom ustanovení zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy.

K bodu 4 (§ 3 ods. 6)

Dochádza k predĺženiu možnosti sudcu ktoréhokoľvek súdu prihlásiť sa do výberového konania na funkciu predsedu správneho súdu do 31. mája 2023.

K bodu 5 (§ 3 ods. 8)

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, jedným z cieľov predkladaného návrhu je vytvoriť legislatívne predpoklady preto, aby sa k začatiu činnosti správnych súdov dosiahlo také personálne obsadenie správnych súdov, ktoré je aspoň minimálnou zárukou pre

zvládnutie dokončenia agendy prevzatej z krajských súdov, ako aj nového nápadu v správnom súdnictve.

Tento cieľ možno dosiahnuť aj tým spôsobom, že sa upraví procedúra výberu prvých sudcov správnych súdov, a to jednak tak, že sa otvorí väčšej množine potencionálnych záujemcov o funkciu sudcu na správnom súde, a na strane druhej sa odbúrajú tie časti výberového procesu, ktoré nie sú nevyhnutné a zároveň sú časovo náročné.

V rámci nového znenia odseku 8 sa preto navrhuje nanovo upraviť obsadzovania prvých miest sudcov správnych súdov preložením. Preloženie sa uplatňuje v prípade sudcov, pretože preložiť možno len sudcu; „nesudca“ sa na súd prideľuje. A teda odsek 8 upravuje procedúru obsadzovania miest sudcov správnych súdov sudcami iných súdov. Uplatňovať sa budú nasledovné pravidlá:

Sudcovia správnych kolégií sa tak ako podľa doterajšej úpravy nepodrobujú výberovému konaniu, ale po novom sa nebudú podrobovať ani preverovaniu sudcovskej spôsobilosti. Zostáv tak len vypočutie v súdnej rade v zmysle § 14 ods. 6 zákona o sudcoch a prísediacich. Tento režim sa bude uplatňovať len u tých sudcov, ktorí požiadajú o preloženie na správny súd do 28. februára 2023.

Sudca správneho kolégia je označený v texte právnej normy ako „sudca, krajského súdu, ktorého prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti tvorí agenda správneho súdnictva“, čím sa zohľadňuje skutočnosť, že nie na každom krajskom súde je vytvorené správne kolégium; bežnou praxou je existencia zmiešaného kolégia, ktorého časť tvoria aj sudcovia vybavujúci agendu správneho súdnictva. Preto nie je vhodné viazať právnu normu na „príslušnosť“ sudcu ku kolégiu, ale potrebné je zohľadniť prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti, t.j. špecializáciu sudcu krajského súdu.

Ide o dočasný režim obsadzovania prvých voľných miest sudcov správnych súdov. dočasnosť je daná tým, že zjednodušená procedúra prichádza do úvahy vtedy, ak sudca požiada o preloženie do 28. februára 2023. Zmeškanie tejto lehoty vedie k tomu, že žiadosti o preloženie podané po tomto dátume sa už nemôžu vybaviť v rámci zjednodušenej procedúry, ale musia byť riešené štandardnou cestou, a to buď preložením bez výberového konania s preverovaním sudcovskej spôsobilosti alebo preloženie s výberovým konaním, ak ide o sudcu súdu nižšieho stupňa, a s preverovaním sudcovskej spôsobilosti.

V prípade sudcov správnych kolégií sa po novom nebude spúšťať procedúra preverovania sudcovskej spôsobilosti. Podľa právnej úpravy § 27hc ods. 2 zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky sa preverovanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti má vykonať okrem iného aj v prípade preloženia sudcu zo súdu všeobecného súdnictva na súd správneho súdnictva (a naopak). Ide o všeobecné pravidlo. Toto pravidlo sa preto uplatňuje aj v prípade obsadzovania prvých voľných miest sudcov správneho súdu. Predkladateľ má za to, že v prípade preloženia sudcu správneho kolégia krajského súdu na správny súd je fakticky preložením z agendy správneho súdnictva krajského súdu (zo „správneho súdu“) na správny súd. A na túto situáciu sa cit. § 27hc ods. 2 nevzťahuje. Preto je legitímne upustiť od preverovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti v prípade preloženie sudcu správneho kolégia na správny súd. Podporuje sa tým aj zrýchlenie celého procesu v súdnej rade, pretože sa vypúšťa časť procedúry, ktorá nie je nevyhnutná a je časovo náročná. Nespochybniteľným prínosom je aj to, že sa zlepšujú predpoklady pre zachovanie pamäťovej stopy, či skúsenosti sudcov správnych kolégií.

U iných sudcov ako sudcov správnych kolégií krajských súdov sa zachováva po obsahovej stránke doterajší právny stav vyplývajúci z odseku 8, t.j. nepodrobujú sa výberovým konaniam a podrobujú aj previerkam. Novým prvkom je doplnenie lehoty pre podania žiadosti o preloženie, po uplynutí ktorej sa žiadosti o preloženie vybavujú v štandardnom režime; k tomu pozri tiež predchádzajúcu časť odôvodnenia.

V nadväznosti na obsahovú zmenu odseku 8 vo vzťahu k sudcom správnych kolégií krajských súdov sa dopĺňa prechodné ustanovenie uvedené v novom § 4 ods. 2 a 3; k tomu pozri odôvodnenie k § 4.

K bodu 6 (§ 3 ods. 9)

V dotknutom ustanovení sa zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy. V tomto prípade sa preto predlžuje špecifický režim fungovania výberového konania na voľné miesto sudcu správneho súdu. Aplikácia tohto osobitného režimu bola pôvodne naviazaná na termín do 31. decembra 2022. Po novom treba platnosť tohto režimu predĺžiť do 31. mája 2023.

K bodu 7 (§ 3 ods. 10)

Doplnenie § 3 ods. 10 sleduje vytvorenie podmienok pre riadne fungovanie správnych súdov od momentu začatia ich činnosti, a to z hľadiska riadenia a organizácie práce v senátoch.

Novelizačný bod rieši otázku predsedov senátov správnych súdov, a to v dvoch významoch.

V prvom prípade sa do zákona vkladá výkladové pravidlo, ktorým sa výslovne potvrdzuje zachovanie funkcie predsedu senátu u sudcu krajského súdu, ktorý sa stane sudcom správneho súdu. Tento záver síce plynie aj z platnej úpravy v § 15 zákona o sudcoch a prísediacich, pretože niet zákonného dôvodu pre zánik funkcie predsedu senátu pri preložení medzi dvoma súdmi rovnakého stupňa, ale javí sa ako účelné potvrdiť toto pravidlo aj výslovnou úpravou.

Funkcia predsedu senátu je dôležitá pre zabezpečenie riadneho konania a rozhodovania v senátnych veciach. Predseda senátu riadi a organizuje prácu senátu. Berúc do úvahy fakt, že k momentu začatia činnosti správnych súdov sa napriek pravidlu zavádzanému v predchádzajúcej vete nemusí byť na správnom súde dostatok predsedov senátov na to, aby sa zabezpečilo rozhodovanie, je dôležité čo najskôr spustiť procedúru na obsadenie tejto vyššej sudcovskej funkcie.

Výberové konanie na funkciu predsedu senátu je procesom pomerne náročným na čas. Nevylučuje sa jeho opakovanie, ak prvé výberové konanie negeneruje úspešných uchádzačov. Spustiť ho možno z logiky veci až po začatí činnosti správnych súdov, pretože dovtedy nie je účinné žiadne preloženie, či pridelenie sudcu na správny súd. A teda niet pred 1. júnom 2023 možnosti uskutočniť výberové konania na predsedov senátov správnych súdov.

Preto sa navrhuje, aby bol dočasne vytvorená zjednodušená procedúra pre obsadenie pozície predsedu senátu. Dočasný charakter tohto riešenia len potvrdzuje zámer riešiť len prípadnú nepriaznivú situáciu „na začiatku činnosti správnych súdov“. Právna norma je súčasne

nastavená tak, že zjednodušená procedúra je alternatívou k riadnej procedúre. A teda predseda správneho súdu má priestor na úvahu zvoliť, po vyhodnotení konkrétnej situácie na správnom súde, jednu z ponúkaných možností, ak sa správny súd ocitne v stave, že má nedostatok predsedov senátov, prípadne či využije ich kombináciu.

Podstata zjednodušenia procedúry spočíva v tom, že sa neuskutoční výberové konanie na funkciu predsedu senátu, ktoré je za štandardných okolností podmienkou pre ustanovenie do funkcie predsedu senátu (s výnimkou predsedov senátov na okresných súdoch). Takto vymenovaný predseda senátu má vopred určené funkčné obdobie, ktoré uplynie najneskôr 31. decembra 2023. To znamená, že predseda správneho súdu má priestor do konca roka 2023 obsadiť funkcie predsedu senátu riadnou procedúrou, t.j. na základe výberového konania. Vzhľadom na uvedené parametre navrhovanej právnej úpravy predkladateľ má za to, že ide o legitímny návrh, ktorý je proporcionálnym a predvídateľným riešením pre všetkých jeho aktérov.

Okrem toho sa v dotknutom ustanovení zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy.

K bodu 8 (§ 3 ods. 11)

Vzhľadom na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy sa primerane mení obdobie, v ktorom zákonom určení zamestnanci krajských súdov majú nárok na náhradu zvýšených výdavkov spojených s prechodom zákonom určených právnych vzťahov.

K bodu 9 (§ 3 ods. 12)

Doplnenie nového odseku 12 má za cieľ po vzore napr. § 18m ods. 5 zákona č. 371/2004 Z. z. doplniť chýbajúce ustanovenie upravujúce tvorbu prvého rozvrhu práce správnych súdov. Nateraz je táto problematika sanovaná vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na význam rozvrhu práce pre určovanie zákonného sudcu je dôležité, aby pravidlá jeho tvorby boli v prípade zriadenia správnych súdov výslovne upravené na úrovni zákona. Preto sa dopĺňa pravidlo, ktorého podstata spočíva v tom, že predseda správneho súdu bude musieť prerokovať návrh prvého rozvrhu práce správneho súdu so sudcami, o ktorých preložení alebo pridelení bolo súdnou radou rozhodnuté do konca apríla 2023. Tu si treba uvedomiť, že všeobecné pravidla pre tvorbu rozvrhu práce vyžadujú prerokovanie návrhu so sudcami súdu a so sudcovskou radou súdu. V prípade správnych súdov nebude v čase vydávania prvého rozvrhu práce existovať sudcovská rada. Preto sa navrhuje výslovné vylúčenie požiadavky na prerokovanie návrhu prvého rozvrhu práce v sudcovskej rade. Ale výslovne sa konštatuje, že rozvrh práce musí byť prerokovaní s budúcimi sudcami správnych súdov, o ktorých už súdna rada rozhodla hoci s účinnosťou odloženou k 1. júnu 2023 (§ 3 ods. 10). Teoreticky sa možno spoľahnúť na výklad, že absencia sudcovskej rady spúšťa pravidlo plnenia jej úloh plénom sudcov, ale je zrejmé pojmovo komplikované hovoriť o pléne sudcov súdu, ktorý ešte nezačal vykonávať súdnictvo, resp. ktorého sudcovia sú síce pridelení alebo preložení na správnych súd, ale toto pridelenie alebo preloženie ešte nie je účinné. Preto predkladateľ volí výslovnú úpravu požiadavky na prerokovanie rozvrhu práce s budúcimi sudcami. Akcentuje sa tak všeobecná požiadavka na participáciu sudcov na tvorbe rozvrhu práce, čo je rozhodne vhodnejšie riešenie ako rezignovať na túto požiadavku.

Aj v tomto prípade ide o dočasnú právnu úpravu, pretože po začatí činnosti správnych súdov sa už aplikuje štandardná právna úprava tvorby a vydávania zmien a dodatkov rozvrhu práce podľa § 52 zákona o súdoch. A teda úlohu sudcovskej rady plní plénum správneho súdu, ak sudcovská rada k čase začatia činnosti správneho súdu nie je zriadená.

Okrem toho sa v právnej úpravy výslovne upravujú termíny do kedy musí byť návrh prvého rozvrhu práce prerokovaný so sudcami (do 30. apríla 2023), ako termín pre vydanie prvého rozvrhu práce (do 15. mája 2023). Vzniká tak obdobie od vydania rozvrhu práce do začatia činnosti správnych súdov, čo vytvára priestor pre sudcov a zamestnancov sa riadne oboznámiť s rozvrhom práce.

Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy sa tiež potvrdzuje, že aj zmeny a dodatky prvého rozvrhu práce správneho súdu sa taktiež prerokúvajú v osobitnom režime s budúcimi sudcami bez účasti sudcovskej rady. Aj v tomto prípade však ide iba o dočasnú úpravu, ktorá sa aplikuje do 31. mája 2023. Po tomto dátume, t.j. po začatí činnosti správnych súdov sa zmeny a dodatky rozvrhu práce prerokúvajú v štandardnom režime podľa § 52 zákona o súdoch.

K bodu 10 (§ 4)

§ 4

V odseku 1 sa navrhuje osobitné ustanovenie, ktoré je určujúce pre riadne začatie činnosti správnych súdov.

Aktuálny stav obsadenosti správnych súdov sudcami je nedostatočný.

V spojení s právnou úpravou prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ho možno označiť za rizikový, pretože nízky počet sudcov správnych súdov v spojení s presunom agendy (niekoľko tisícok spisov) môže byť dôvodom pre spomalenie vybavovania agendy správneho súdnictva a tým pre ohrozenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Aj keď je snahou predkladateľa zjednodušiť procedúru výberu sudcov správnych súdov, čo sa rieši v rámci zmien najmä § 3 ods. 8 a novým § 4, nie je to absolútna záruka preto, že ku dňu začatia činnosti správnych súdov bude dostatok sudcov.

Pre prípad, že by ani tento pokus neviedol k požadovanému stavu aspoň minimálnej obsadenosti správnych súdov, predkladateľ navrhuje samoregulačný mechanizmus, ktorý umožní vyhodnotiť k 1. marcu 2023 stav celkovej obsadenosti správnych súdov.

Ak obsadenosť bude naďalej nízka (menej ako 50%), tak nedôjde k presunu agendy z krajských súdov na správne súdy. Nedostatočný záujem sudcov krajských súdov o preloženie na správne súdu indikuje, že odborná personálna kapacita doterajších správnych kolégií zostáva na doterajších krajských súdov. Logika veci káže túto kapacitu využiť na dokončenie starých spisov, pričom správne súdy začnú – zjednodušene povedané – s čistým stolom, čo je predpokladom preto, aby na správnych súdoch sa neocitli nové a staré konania v stave prieťahov.

Predkladateľ má za to, že je dôležité spriechodniť v maximálnej možnej miere obsadzovanie voľných miest sudcov na správnych súdov, k čomu smerujú navrhované

opatrenia. Súčasne je predkladateľ presvedčený o tom, že zákonná úprava by mala ísť za horizont očakávaní a pre prípad toho, že aj pri odložení termínu začatia činnosti správnych súdov bude ich personálne obsadenie nedostatočné, tak vytvoriť garancie toho, aby správne súdy začali činnosť podľa možností bez väčších problémov. Vhodným riešením je navrhnúť benchmark, pri dosiahnutí ktorého dôjde k presunu spisov.

Podľa návrhu v odseku 1. marca 2023 zistí aktuálny stav obsadenosti správnych súdov. berie sa pri tom do úvahy počet sudcov, ktorí požiadali o preloženie na správny súd (bez ohľadu na spôsob rozhodnutia o tejto žiadosti), počet sudcov, ktorí boli preložení, pridelení alebo dočasne pridelení na správny súd (bez ohľadu na to, že pridelenie a preloženie je účinné od 1. júna 2023) a počet úspešných uchádzačov z výberových konaní. Ak výsledný počet sudcov (uchádzačov) bude k 1. marcu 2023 nižší ako polovica z celkového počtu sudcov toho ktorého správneho súdu, k prechodu výkonu súdnictva nedôjde a veci budú dokončené na pôvodných krajských súdoch. Ak sa dosiahne aspoň polovičná obsadenosť správnych súdov, tak sa aplikuje ustanovenie § 3 ods. 2 a dôjde k prechodu výkonu súdnictva z príslušných krajských súdov na príslušný správny súd. Tu je potrebné zdôrazniť, že dosiahnutie benchmarku sa posudzuje pre každý správny súd zvlášť. A nie je vylúčené, že z troch správnych súdov dôjde k prechodu spisov z krajských súdov len v dvoch prípadoch, pretože len v prípade dvoch správnych súdov bude dosiahnutý požadovaný benchmark, pričom na zostávajúci správny súd neprejde výkonu súdnictva, pretože nebol dosiahnutý požadovaný benchmark.

§ 4 ods. 2 a 3

Navrhovaný § 4 ods. 2 je prechodným ustanovením, ktoré rieši kolíziu pôvodnej a novej právnej úpravy prekladania sudcov na správne súdy na ich žiadosť. Osobitne sa normuje, že sudca správneho kolégia, ktorý požiada o preloženie na správny súd do 30. novembra 2022 nemusí po zmene právnej úpravy v § 3 ods. 8 opätovne podávať novú žiadosť o preloženie. Jeho pôvodná žiadosť sa považuje za žiadosť podľa nového znenia § 3 ods. 8, a teda u takéhoto sudcu preloženiu predchádza len vypočutie v súdnej rade v súvislosti s preložením bez nutnosti vykonať overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Nie je žiaden rozumný dôvod na to, aby bol sudca nútený znovu žiadať o svoje preloženie. Ak začal proces overovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti pred účinnosťou predkladaného návrhu zákona, musí dôjsť k jeho ukončeniu, pretože odpadá kauza, pre ktorú sa tento proces spustil. Túto otázku však nie je potrebné uchopiť normatívne, pretože vyplýva z povahy veci.

Ak ide o iných sudcov ako sudcov správnych kolégií, tak u nich sa preventívne zavádza v § 4 ods. 3 taktiež prechodné ustanovenie pre posudzovanie ich žiadostí. Tu však treba zdôrazniť, že procedúra preloženia týchto sudcov sa vecne nemení, pretože aj podľa nového znenia § 8 ods. 3 sa podrobujú overeniu predpokladov sudcovskej spôsobilosti.

Vzhľadom na charakter § 4 ako nového prechodného ustanovenia k doterajšej úprave v § 3 sa navrhuje normovať toto ustanovenie ako samostatné prechodné ustanovenie namiesto jeho zakomponovania do pôvodného § 3. Preto sa § 4 označujú nadpisom ako prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2022.

K bodu 11 (čl. XIII)

S ohľadom na odklad termínu implementácie reformy súdnej mapy je potrebné odložiť aj účinnosť novelizovaného zákona, a to k1. júnu 2023.