Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
27/2022  
Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných  
štátoch (k tlačiam 1163 a 1147)  
Anotácia:  
Predkladaná analýza sa  
venuje porovnaniu spôsobov,  
akými je možné skracovať  
volebné obdobia parlamentov  
vybraných štátov.  
Vypracoval: Mgr. Martin Mališka,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
parlament, ústava, volebné  
obdobie, rozpustenie,  
predčasné voľby  
Bratislava  
október 2022  
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži najmä pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti.  
Údaje použité v materiáli sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
Anotácia  
Predkladaná analýza sa venuje porovnaniu spôsobov, akými je možné skracovať volebné  
obdobia parlamentov vybraných štátov.  
Kľúčové slová  
parlament, ústava, volebné obdobie, rozpustenie, predčasné voľby  
Parliament dissolution in selected countries  
Annotation  
The presented analysis provides comparison of means by which the parliamentary term of the  
parliaments of selected states can be shortened.  
Keywords  
Parliament, constitution, parliamentary term, dissolution, snap election  
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
Obsah  
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
1 Situácia v Slovenskej republike  
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej tiež  
„ústava“) stanovuje ako jeden z možných spôsobov zániku mandátu poslanca rozpustenie  
1
Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej tiež „NR SR“). Právomoc rozpustiť NR SR prináleží  
prezidentovi SR. V troch prípadoch ústava upravuje možnosť rozpustiť NR SR:  
ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania  
vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie,  
ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom  
návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery,  
ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá  
uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane  
zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo  
prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava.  
Toto právo nemôže prezident uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného  
obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. V prípade neúspešného  
2
ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta prezident rozpustí NR SR.  
Hoci iné spôsoby rozpúšťania NR SR, než sú uvedené vyššie, ústava neupravuje,  
v praxi sa aplikovalo rozpúšťanie NR SR prijatím ústavného zákona o skrátení volebného  
3
obdobia. Stalo sa tak celkovo trikrát (1994, 2006 a 2011 ). Vo svojej podstate išlo o veľmi  
jednoduché návrhy, ktoré stanovovali, že volebné obdobie sa končí dňom volieb, a stanovovali  
deň volieb.  
4
Predmetný postup však bol vystavený kritike. Dušan Nikodým píše o ústavných  
zákonoch, ktoré „prelamujú ústavu a vzťahujú sa na individuálnu situáciu“ a Ladislav Orosz, že je pre  
ne „charakteristické ich jednorazové použitie spočívajúce v odchýlení sa od textu Ústavy, ale bez toho, aby  
došlo k trvalej zmene“. Boris Balog namieta, že „uvedené ústavné zákony nespĺňajú vôbec požiadavky  
a znaky zákona. Nie je v nich znak generality. Neumožňujú opakované použitie, takže sú normou pre  
konkrétnu vec. Sú individuálnym právnym aktom. ...Uvedené ústavné zákony predstavujú neželaný zásah  
4 Pozri napr. OROSZ, L.: K problémom kompatibility ústavného systému Slovenskej republiky. Justičná revue 57,  
2005, č. 3, s. 335, BALOG, B.: Ústavné zákony v právnom poriadku Slovenskej republiky. Justičná revue 59, 2007,  
č. 12, s. 1582-1583, NIKODÝM, D.: Ústavná legislatíva a otvorené problémy. Právny obzor 97, 2014, č. 6, s. 557.  
5
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
do ústavného systému aj z toho dôvodu, že ad hoc pre konkrétny prípad menia určité pravidlo stanovené  
ústavou, resp. sú formou „obídenia“ určitej ústavnej normy.“  
Tieto výhrady si osvojil aj ústavný súd, keď „ako obiter dictum ... uvádza, že prijatie  
ústavných zákonov národnej rady skracujúcich v minulosti ad hoc jej volebné obdobie (pozri  
bod 44 odôvodnenia tohto nálezu), rovnako ako neplatné referendá o predčasnom skončení volebného  
obdobia národnej rady konané v rokoch 2000 a 2004 nepredstavujú relevantný argument v prospech  
záveru o súlade sporného predmetu referenda s ústavou. Ústavnosť týchto zákonov a referend  
nemohla byť totiž potvrdená ústavným súdom, pretože neboli predmetom jeho prieskumu (aj keď je  
potrebné uviesť, že už v rozhodnutí vo veci II. ÚS 153/2013 sa ústavný súd v rámci obiter dictum  
vyjadril, že „vníma nedokonalosť či diskutabilnosť spôsobu samorozpúšťania parlamentu ad  
hoc ústavným zákonom a problematickosť ad hoc ústavných zákonov vôbec“, ako na to  
napokon poukázala vo svojom vyjadrení aj národná rada – pozri bod 59 odôvodnenia). Vzhľadom na  
závery ústavného súdu vyslovené v tomto náleze možno konštatovať, že názory ústavného súdu  
v prípade hodnotenia uvedených referend, ako aj ústavných zákonov by boli analogické. Jednorazové  
prelamovanie ústavou normovaných pravidiel nesvedčí ani zákonodarnému orgánu  
5
a ústavný súd ho nepovažuje za vhodnú ústavnú prax.“  
...Predmet referenda by však v prípade jeho úspechu tento cieľ napĺňal ústavne  
nedovoleným spôsobom, a to suspendovaním (prelomením) ústavnej úpravy trvania volebného  
6
obdobia výlučne pre konkrétny prípad, teda v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy. ...“  
Ďalej uvádza: „Jedným z princípov právneho štátu je aj princíp všeobecnosti právnych  
noriem (generality práva), prostredníctvom ktorého sa chráni ústavná deľba moci a jeho dodržiavaním  
7
sa predchádza svojvôli pri správe verejných vecí a rozhodovaní o slobode jednotlivcov.“  
Bez ustanovenia ústavy s povahou normatívnej úpravy oprávňujúcej na ďalej uvedený postup  
(ktoré nie je súčasťou jej platného a účinného znenia) nie je možné rozhodnutím v referende ani  
osobitným ústavným zákonom zmeniť pre jednotlivý prípad ústavou kogentne ustanovené a periodicky  
sa opakujúce funkčné obdobie orgánu verejnej moci alebo takým spôsobom ukončiť jeho činnosť  
8
v aktuálnom personálnom obsadení, legálne viazanom na už plynúce funkčné obdobie.“  
K už uvedeným námietkam ústavný súd pridal rozpor s princípom deľby moci:  
Z hľadiska ústavného nesúladu oba predpokladané postupy na skrátenie jednotlivého volebného obdobia  
národnej rady (referendum, ústavný zákon) by znamenali porušenie princípu deľby moci, obsahovo  
pokrytého čl. 1 ods. 1 ústavy [pre konflikt s výlučnou pôsobnosťou prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. e)  
9
ústavy, ako aj pre rozhodovanie zákonodarnej moci individuálnym právnym aktom].“  
5 Bod 136 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.  
6 Bod 168 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.  
7 Bod 179 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.  
8 Bod 183.2 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.  
9 Bod 153 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.  
6
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
2 Prehľad právnej úpravy vo vybraných štátoch  
2.1 Belgické kráľovstvo  
V zmysle článku 46 belgickej ústavy môže kráľ rozpustiť Snemovňu reprezentantov,  
ak sa snemovňa absolútnou väčšinou poslancov  
nevysloví dôveru vláde a do troch dní od nevyslovenia dôvery nenavrhne kráľovi  
kandidáta na predsedu vlády,  
alebo vysloví nedôveru vláde a súčasne nenavrhne kráľovi kandidáta na predsedu  
vlády.  
O návrhu na vyslovenie dôvery alebo na vyslovenie nedôvery sa môže hlasovať až 48  
hodín od jeho podania.  
Kráľ môže po odstúpení vlády rozpustiť parlament, ak sa na tom zhodne absolútna  
väčšina poslancov. Voľby sa konajú do 40 dní od rozpustenia snemovne a snemovňa sa zíde  
do dvoch mesiacov od rozpustenia. Ak sú rozpustené obe komory (článok 195 – zmena  
ústavy), tak sa voľby konajú do 40 dní a komory sa zídu do troch mesiacov. Ak bolo volebné  
obdobie parlamentu ukončené predčasne, tak nové volebné obdobie nesmie presiahnuť prvé  
10  
voľby do Európskeho parlamentu nasledujúce po rozpustení snemovne.  
2.2 Bulharská republika  
Podľa článku 99 Ústavy Bulharskej republiky prezident rozpustí Národné  
zhromaždenie, ak sa nedosiahne žiadna dohoda na vytvorení vlády. Prezident zároveň  
ustanoví dočasnú vládu. Voľby sa v zmysle článku 64 odsek 3 konajú do 2 mesiacov odo dňa  
rozpustenia. Presný dátum určí prezident v rozhodnutí o rozpustení parlamentu. Prezident  
11  
nemôže využiť túto právomoc počas posledných troch mesiacov jeho funkčného obdobia.  
2.3 Cyperská republika  
Podľa článku 67 cyperskej ústavy možno parlament rozpustiť iba na základe  
rozhodnutia prijatého absolútnou väčšinou, ktorá zahŕňa aspoň tretinu poslancov zvolených  
tureckou menšinou. Zaujímavosťou je, že volebné obdobie novozvoleného parlamentu sa  
rovná zostatku volebného obdobia rozpusteného parlamentu. Bežné volebné obdobie trvá  
11 Článok 99 Ústavy Bulharskej republiky. Dostupné na: https://www.parliament.bg/en/const. [23.09.2022].  
7
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
5 rokov; ak je rozpustený v poslednom roku, tak sa parlament volí súčasne na zostatok  
volebného obdobia, keď sa schôdze považujú za mimoriadne, ako aj na nové päťročné volebné  
obdobie. Voľby sa konajú v rozmedzí 30 až 40 dní od prijatia rozhodnutia a parlament sa zíde  
do 15 dní od volieb (presné termíny sa určia v rozhodnutí). Dovtedy pokračuje v činnosti  
predchádzajúci parlament (v zmysle článku 68 nemá takýto parlament právo prijímať zákony  
alebo rozhodnutia s výnimkou naliehavých a výnimočných nepredvídateľných okolností,  
12  
ktoré treba uviesť v príslušnom zákone alebo rozhodnutí).  
2.4 Česká republika  
Ústava Českej republiky upravuje rozpustenie Poslaneckej snemovne v článku 35.  
Prezident môže rozpustiť poslaneckú snemovňu, keď:  
nevyslovila dôveru novovymenovanej vláde, ktorej predseda bol prezidentom  
menovaný na návrh predsedu Poslaneckej snemovne,  
sa neuznesie do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila  
vyslovenie dôvery,  
zasadanie Poslaneckej snemovne bolo prerušené na dlhšiu dobu než je prípustné (120  
13  
dní v roku ),  
nebola uznášaniaschopná po dobu dlhšiu než tri mesiace, hoci jej zasadanie nebolo  
prerušené a bola viackrát zvolaná schôdza.  
Prezident rozpustí Poslaneckú snemovňu, ak ho Poslanecká snemovňa o to požiada  
uznesením, s ktorým vyslovila súhlas trojpätinová väčšina poslancov. Poslaneckú snemovňu  
14  
nemožno rozpustiť tri mesiace pred koncom jej volebného obdobia.  
15  
Voľby sa konajú do 60 dní od rozpustenia. Senát má v prípade rozpustenia snemovne  
právomoc prijímať zákonné opatrenia, ktoré neznesú odklad a inak by vyžadovali prijatie  
zákona. To neplatí v prípade ústavy, štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, volebného  
zákona a medzinárodných zmlúv podľa čl. 10. Zákonné opatrenia navrhuje iba vláda, ak ich  
16  
na prvej schôdzi neschváli snemovňa, tak strácajú platnosť.  
ind/syntagma/full.html. [06.10.2022].  
13 Článok 34 odsek 2 Ústavy Českej republiky. Dostupné na: https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html.  
[24.09.2022].  
14 Článok 35 odseky 1, 2, 3 Ústavy Českej republiky. Tamže  
15 Článok 17 odsek 2 Ústavy Českej republiky. Tamže  
16 Článok 33 Ústavy Českej republiky. Tamže  
8
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
2.5 Dánske kráľovstvo  
Kráľ môže kedykoľvek vyhlásiť voľby (hoci táto právomoc reálne prináleží predsedovi  
vlády ), jedinou výnimkou je, ak predseda vlády ešte nepredstúpil prvýkrát pred parlament.  
17  
18  
2.6 Estónska republika  
Predčasné voľby môže vyhlásiť iba prezident, ktorý však musí postupovať iba podľa  
19  
článkov 89, 97, 105 a 119 Ústavy Estónskej republiky. Článok 89 upravuje postup pri kreácii  
novej vlády po voľbách. Ak postupy uvedené v predmetnom článku nevedú k vytvoreniu  
20  
vlády, tak prezident vyhlási predčasné voľby. Ak je vyslovená nedôvera vláde alebo  
21  
predsedovi vlády, tak na návrh vlády môže prezident do troch dní vyhlásiť predčasné voľby.  
V zmysle článku 105 môže parlament predložiť návrh zákona (a iné záležitosti) ľudu na  
rozhodnutie prostredníctvom referenda. Ak však návrh zákona nezíska väčšinu hlasov, tak  
22  
prezident vyhlási predčasné voľby. Rovnako prezident vyhlási predčasné voľby, ak  
23  
parlament neprijme štátny rozpočet do 2 mesiacov od začiatku fiškálneho roka. Voľby sa  
24  
nekonajú skôr ako 20 dní od vyhlásenia volieb a najneskôr do 40 dní.  
25  
Parlament nemôže rozpustiť sám seba.  
2.7 Fínska republika  
Prezident môže na základe odôvodneného návrhu predsedu vlády, po konzultácii  
26  
s poslaneckými klubmi a počas zasadania parlamentu nariadiť predčasné voľby.  
27  
Parlament nemôže rozpustiť sám seba.  
18 Článok 32 odsek 2 Ústavy Dánskej republiky. Tamže  
20 Článok 89 Ústavy Estónskej republiky. Tamže  
21 Článok 97 Ústavy Estónskej republiky. Tamže  
22 Článok 105 Ústavy Estónskej republiky. Tamže  
23 Článok 119 Ústavy Estónskej republiky. Tamže  
24 Článok 60 Ústavy Estónskej republiky. Tamže  
26 Článok 26 Ústavy Fínskej republiky. Dostupné na: https://www.finlex.fi/fi/laki/ajantasa/1999/19990731.  
[28.09.2022].  
27 ECPRD Dissolution of Parliament Urgent Request 4118. C. d.  
9
 
 
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
2.8 Francúzska republika  
Prezident republiky môže po porade s predsedom vlády a predsedami komôr  
parlamentu rozpustiť Národné zhromaždenie. Všeobecné voľby sa uskutočnia najmenej 20 dní  
a najneskôr 40 dní po rozpustení. K ďalšiemu rozpusteniu nemôže dôjsť do roka po  
predčasných voľbách. Parlament sa zíde druhý štvrtok po voľbách. Ak tento deň pripadne  
28  
mimo riadnej schôdze (október až jún), tak sa zíde na pätnásťdňovej schôdzi.  
2.9 Grécka republika  
29  
Grécky parlament možno rozpustiť podľa článku 41 Ústavy Grécka. Prezident môže  
rozpustiť parlament, ak dve predchádzajúce vlády odstúpili alebo im bola vyslovená nedôvera  
a zloženie parlamentu nezabezpečuje stabilitu vlády. Prezident taktiež rozpustí parlament na  
návrh vlády, ktorej bola vyslovená dôvera, s cieľom obnovenia mandátu od ľudu kvôli riešeniu  
národnej otázky mimoriadneho významu. Novozvolený parlament nemožno rozpustiť  
z rovnakého dôvodu. Parlament zvolený po rozpustení predchádzajúceho nemôže byť  
rozpustený do roka od ustanovujúcej schôdze novozvoleného. Výnimku z uvedeného pravidla  
30  
predstavuje rozpustenie podľa článku 37 odsek 3 (neschopnosť zostaviť vládu ) a v prípade ak  
dve predchádzajúce vlády odstúpili alebo im bola vyslovená nedôvera a zloženie parlamentu  
nezabezpečuje stabilitu vlády. Dôvodom na rozpustenie parlamentu je aj neschopnosť zvoliť  
prezidenta podľa stanoveného postupu. Dátum konania volieb je určený rozhodnutí o rozpustení  
31  
(do 30 dní) a podobne je určená ustanovujúca schôdza (do 30 dní od volieb).  
32  
Parlament nemôže rozpustiť sám seba.  
2.10 Holandské kráľovstvo  
33  
Každú z komôr možno rozpustiť na základe Kráľovského dekrétu. Príkladom  
34  
rozpustenia parlamentu je prijímanie zmeny ústavy. Podobne je rozpustený parlament  
35  
v prípade, že treba vybrať nástupcu na trón, pretože sa javí, že inak žiadny nástupca nebude.  
36  
Parlament nemôže rozpustiť sám seba.  
30 Článok 37 odsek 3 Ústavy Grécka. Tamže  
31 Článok 41 odseky 3, 4, 5 Ústavy Grécka. Tamže  
32 ECPRD Dissolution of Parliament Urgent Request 4118. C. d.  
34 Článok 137 Ústavy Holandského kráľovstva. Tamže  
35 Článok 30 Ústavy Holandského kráľovstva. Tamže  
36 ECPRD Dissolution of Parliament Urgent Request 4118. C. d.  
10  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
2.11 Chorvátska republika  
37  
Parlament môže byť rozpustený väčšinou všetkých členov. Prezident môže, na návrh  
vlády, po kontrasignácii predsedom vlády a po konzultácii so zástupcami parlamentných  
strán rozpustiť parlament, ak po návrhu na vyslovenie dôvery vláde vysloví vláde nedôveru  
alebo neprijme štátny rozpočet do 120 dní odo dňa preloženia. Prezident nemôže rozpustiť  
38  
parlament, ak čelí impeachmentu za porušenie ústavy.  
2.12 Írska republika  
Prezident môže rozpustiť Írske zhromaždenie na návrh predsedu vlády. Ak predseda  
39  
vlády nemá väčšinu v Írskom zhromaždení, prezident môže návrh odmietnuť.  
2.13 Litovská republika  
Predčasné voľby sa môžu konať na základe uznesenia parlamentu prijatého aspoň 3/5  
40  
väčšinou parlamentu. Teoreticky môže parlament zmeniť svoje rozhodnutie o svojom  
rozpustení (dokonca by rozhodnutie mohlo byť zrušené jednoduchou menšinou), ale uvedená  
41  
situácia nenastala, takže ide skôr o úvahu.  
Ďalšími dôvodmi na rozpustenie parlamentu môžu v zmysle článku 58 nasledovné  
situácie:  
parlament nerozhodol o novom programovom vyhlásení vlády do 30 dní od jeho  
predloženia alebo dvakrát po sebe neschválil programové vyhlásenie vlády do 60 dní  
od jeho prvého predloženia,  
na návrh vlády vysloví parlament vláde nedôveru.  
V oboch prípadoch prezident môže vyhlásiť predčasné voľby. Prezident republiky  
nemôže vyhlásiť predčasné voľby, ak do konca funkčného obdobia prezidenta republiky  
zostáva menej ako 6 mesiacov, ani vtedy, ak od predčasných volieb neuplynulo 6 mesiacov. Deň  
volieb je určený v uznesení alebo akte prezidenta republiky o predčasných voľbách. Voľby sa  
42  
musia uskutočniť najneskôr do 3 mesiacov od prijatia rozhodnutia o predčasných voľbách.  
consolidated-text. [28.09.2022].  
38 Článok 104 Ústavy Chorvátskej republiky. Tamže  
41 ECPRD Dissolution of Parliament Urgent Request 4118. C. d.  
42 Článok 58 Ústavy Litovskej republiky. Tamže  
11  
 
 
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
2.14 Lotyšská republika  
Prezident má právo iniciovať rozpustenie parlamentu. Potom sa uskutoční ľudové  
hlasovanie. Ak viac ako polovica voličov v ľudovom hlasovaní hlasuje za rozpustenie  
parlamentu, potom sa parlament považuje za rozpustený a vyhlásia sa nové voľby, ktoré sa  
43  
musia uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po rozpustení.  
Ak bol parlament rozpustený, právomoci členov parlamentu zostávajú v platnosti až  
do zasadnutia novozvoleného parlamentu, ale parlament sa môže schádzať na zasadnutiach,  
len ak ich zvolá prezident štátu. Program takýchto zasadnutí určuje prezident. Nové voľby sa  
44  
musia konať najskôr jeden mesiac a najneskôr dva mesiace po rozpustení.  
Ak je v ľudovom hlasovaní viac ako polovica odovzdaných hlasov proti rozpusteniu  
parlamentu, potom sa prezident považuje za odvolaného a parlament zvolí nového prezidenta  
45  
na zostávajúce funkčné obdobie odvolaného prezidenta.  
2.15 Maďarsko  
46  
Národné zhromaždenie sa môže rozpustiť. Osobitná úprava rozpúšťania nie je  
prijatá, preto sa postupuje podľa všeobecnej úpravy. Parlament tak prijíma uznesenie, na  
47  
prijatie ktorého stačí jednoduchá väčšina.  
Prezident republiky môže rozpustiť Národné zhromaždenie vypísaním volieb, ak  
v prípade zániku mandátu vlády parlament nezvolí za predsedu vlády osobu  
navrhnutú prezidentom republiky do štyridsiatich dní odo dňa prvej nominácie, alebo  
Národné zhromaždenie schvaľuje rozpočet na daný rok až 31. marca.  
Pred rozpustením parlamentu je prezident republiky povinný vyžiadať si stanovisko  
predsedu vlády, predsedu parlamentu a predsedov poslaneckých klubov. Prezident republiky  
môže vykonávať svoje právo dovtedy, kým parlament nezvolí predsedu vlády alebo neschváli  
48  
rozpočet. Voľby sa konajú do 90 dní od rozpustenia.  
43 Článok 48 Ústavy Lotyšskej republiky. Dostupné na: https://likumi.lv/ta/id/57980-latvijas-republikas-satversme.  
[28.09.2022].  
44 Článok 49 Ústavy Lotyšskej republiky. Tamže  
45 Článok 50 Ústavy Lotyšskej republiky. Tamže  
47 ECPRD Dissolution of Parliament Urgent Request 4118. C. d.  
48 Článok 3 odseky 3 až 6 Základného zákona Maďarska. Tamže  
12  
 
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
2.16 Nemecká spolková republika  
Spolkový prezident môže rozpustiť Spolkový snem, ak nie je zvolený žiadny spolkový  
kancelár absolútnou väčšinou hlasov. Ak kandidát získa iba relatívnu väčšinu, tak ho  
49  
prezident musí vymenovať alebo do siedmych dní spolkový snem rozpustiť.  
Možnosťou je aj rozpustenie Spolkového snemu, ak návrh spolkového kancelára na  
50  
vyslovenie dôvery nepodporí väčšina poslancov a do 21 dní nezvolí nového kancelára. Voľby  
51  
sa konajú do 60 dní od rozpustenia.  
52  
Spolkový snem nemôže rozpustiť sám seba.  
2.17 Poľská republika  
Článok 98 odsek 3 stanovuje, že Sejm si môže skrátiť volebné obdobie prijatím  
53  
uznesenia, ktoré podporí 2/3 väčšina všetkých poslancov. Prezident môže po konzultácii  
54  
s predsedami oboch komôr skrátiť volebné obdobie v prípadoch predpokladaných ústavou.  
Prezident skráti volebné obdobie Sejmu, ak pri kreácii novej vlády po voľbách vláde nebola  
vyslovená dôvera podľa ustanoveného postupu (neschopnosť zostaviť vládu s dôverou pri  
55  
vyčerpaní predpísaného postupu). Prezident môže do 14 dní rozpustiť Sejm vtedy, ak po 4  
mesiacoch od predloženia návrhu rozpočtu nebol rozpočet schválený alebo predložený  
56  
prezidentovi na podpis.  
Prezident republiky pri nariadení skrátenia volebného obdobia Sejmu súčasne nariadi  
voľby do Sejmu a Senátu a určí termín volieb najneskôr do 45 dní odo dňa nariadenia skrátenia  
volebného obdobia. Prezident republiky zvolá prvé zasadnutie novozvoleného Sejmu  
57  
najneskôr do 15 dní od konania volieb.  
49 Článok 63 Základného zákona. Dostupné na: https://www.gesetze-im-internet.de/gg/BJNR000010949.html.  
[28.09.2022].  
50 Článok 68 Základného zákona. Tamže  
51 Článok 39 odsek 1 Základného zákona. Tamže  
52 ECPRD Dissolution of Parliament Urgent Request 4118. C. d.  
54 Článok 98 odsek 4 Ústavy Poľskej republiky. Tamže  
55 Článok 155 odsek 2 Ústavy Poľskej republiky. Tamže  
56 Článok 225 Ústavy Poľskej republiky. Tamže  
57 Článok 98 odsek 5 Ústavy Poľskej republiky. Tamže  
13  
 
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
2.18 Portugalská republika  
Podľa článku 133 písm. e) má prezident právomoc rozpustiť parlament po konzultácii  
so Štátnou radou a stranami zastúpenými v parlamente v zmysle podmienok stanovených  
58  
v článku 172. Parlament nemôže byť rozpustený počas prvých šiestich mesiacov volebného  
obdobia, počas posledných šiestich mesiacov prezidentovho funkčného obdobia, počas  
59  
60  
výnimočného stavu (port. estado de emergência) alebo „stavu obliehania“ (port. estado do sítio).  
2.19 Rakúska republika  
Spolkový prezident môže rozpustiť Národnú radu, ale dané oprávnenie môže využiť  
z rovnakého dôvodu iba raz. V uvedenom prípade zabezpečí vláda, aby sa voľby konali  
v takom čase, aby sa novozvolená Národná rada mohla zísť najneskôr v stý deň od  
rozpustenia. Národná rada môže rozhodnúť o vlastnom rozpustení bežným zákonom.  
V takom prípade Národná rada vykonáva svoje právomoci do dňa, keď sa zíde novozvolená  
Národná rada. Hoci v text uvádza „rozpustenie“ (nem. Auflösung, anglický preklad  
dissolution), tak v skutočnosti ide o skrátenie volebného obdobia, čo možno vyvodiť aj z toho,  
61  
že Národná rada pokračuje v činnosti aj po svojom „rozpustení“.  
Od roku 1920 bolo 19 z 26 volebných období Národnej rady skrátených uvedeným  
spôsobom. V súvislosti so skrátením volebného obdobia sa polemizuje, či je možné skrátenie  
volebného obdobia zrušiť. Jeden názorový prúd zastáva postoj, že je možné skrátenie  
volebného obdobia zvrátiť bežným zákonom, keďže skrátenie volebného obdobia je  
vykonané bežným zákonom. Preto by prijatím nového zákona bolo možné predchádzajúci  
zrušiť. Druhý (prevládajúci) názorový prúd tvrdí, že ústava neupravuje možnosť zrušiť  
skrátenie volebného obdobia rovnakým spôsobom, preto to nie je možné. Pre zrušenie  
62  
skrátenia volebného obdobia by bolo nutné prijať ústavný zákon.  
59 „Stav obliehania“ alebo výnimočný stav možno vyhlásiť len na časti alebo na celom portugalskom území  
v prípade skutočnej alebo bezprostrednej agresie cudzích síl, vážneho ohrozenia alebo narušenia demokratického  
ústavného poriadku alebo katastrofy. Rozdiel je v závažnosti uvedených situácií, výnimočný stav sa vyhlasuje,  
keď sú uvedené situácie menej závažné a možno obmedziť iba niektoré práva a slobody. Článok 19 odseky 2 a 3  
Ústavy Portugalskej republiky. Tamže  
60 Článok 172 ods. 1 Ústavy Portugalskej republiky. Tamže  
62 ECPRD Dissolution of Parliament Urgent Request 4118. C. d.  
14  
 
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
2.20 Rumunsko  
Prezident môže rozpustiť parlament po konzultácii s predsedami oboch komôr  
a s predsedami poslaneckých klubov, ak vláde nebola vyslovená dôvera do 60 dní od prvej  
žiadosti a aspoň dve boli odmietnuté. Počas rovnakého roka možno rozpustiť parlament iba  
raz. Taktiež nemožno parlament rozpustiť počas posledných 6 mesiacov funkčného obdobia  
prezidenta Rumunska alebo počas stavu vojny, mobilizácie, „stavu obliehania“ alebo  
63  
núdzového stavu.  
2.21 Severomacedónska republika  
Podľa článku 63 môže byť parlament rozpustený na základe rozhodnutia, ktoré  
podporí nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Voľby sa konajú do 60 dní od jeho  
64  
rozpustenia.  
2.22 Slovinská republika  
65  
Národnú radu (horná komora) nemožno rozpustiť.  
Národné zhromaždenie (dolná komora) môže rozpustiť prezident, ak Národné  
zhromaždenie nezvolí kandidáta na predsedu vlády podľa postupu ustanoveného v článku  
66  
111. Ak je Národné zhromaždenie rozpustené, zvolí sa nové najneskôr do dvoch mesiacov  
po rozpustení predchádzajúceho. Funkčné obdobie predchádzajúceho Národného  
zhromaždenia sa končí prvým zasadnutím nového Národného zhromaždenia, ktoré zvolá  
67  
prezident republiky najneskôr do 20 dní po zvolení.  
2.23 Španielske kráľovstvo  
Predseda vlády môže po prerokovaní na vláde navrhnúť rozpustenie Kongresu  
poslancov, Senátu alebo celého parlamentu. Rozpustenie vyhlási kráľ (určí aj dátum volieb).  
Predmetný návrh nemožno učiniť, ak bol predložený návrh na vyslovenie nedôvery. Ďalšie  
rozpustenie nie je prípustné, ak neuplynul rok od posledného rozpustenia. Výnimkou je  
63 Článok 89 Ústavy Rumunska. Dostupné na: https://www.presidency.ro/ro/constitutia-romaniei. [10.10.2022].  
65 ECPRD Dissolution of Parliament Urgent Request 4118. C. d.  
66 Článok 111 Ústavy Slovinskej republiky. Dostupné na: http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=USTA1#.  
[10.10.2022].  
67 Článok 81 Ústavy Slovinskej republiky. Tamže  
15  
 
 
 
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
68  
ustanovenie článku 99 odsek 5. To stanovuje, že ak do dvoch mesiacov nie je vyslovená  
dôvera žiadnemu kandidátovi na predsedu vlády, tak kráľ rozpustí obe komory a vyhlási  
69  
nové voľby. Takéto rozhodnutie kontrasignuje predseda Kongresu poslancov. Rozpustiť  
parlament nemožno taktiež v prípade, ak je vyhlásený stav uvedený v článku 116 (stav  
70  
pohotovosti/poplachu/alarmu, výnimočný stav alebo stav obliehania).  
2.24 Talianska republika  
Parlament (alebo jednu z jeho komôr) môže rozpustiť iba prezident po konzultácii  
s predsedami komôr. Toto právo nemôže využiť posledných šesť mesiacov pred koncom  
funkčného obdobia, pokiaľ sa toto obdobie úplne alebo čiastočne nezhoduje s poslednými  
71  
šiestimi mesiacmi volebného obdobia parlamentu. Kým nezačne rokovať nový parlament,  
72  
tak pokračuje v rokovaní predchádzajúci.  
68 Článok 115 Ústavy Španielska. Dostupné na: https://www.boe.es/buscar/act.php?id=BOE-A-1978-31229.  
[10.10.2022].  
69 Článok 99 odsek 5 Ústavy Španielska. Tamže  
70 Článok 116 Ústavy Španielska. Dostupné na: Tamže  
16  
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
3 Záver  
Predmetom porovnávacej analýzy bolo 24 štátov Európy (Belgicko, Bulharsko, Cyprus,  
Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko,  
Macedónsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko  
a Taliansko). Uvedené krajiny pokrývajú geografickú a politickú rozmanitosť Európy (napr.  
monarchia/republika, jednokomorový/dvojkomorový parlament, história, politické reálie).  
Pokiaľ ide o otázku, kto rozpúšťa parlament, tak vo veľkej väčšine prípadov (Belgicko,  
Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Chorvátsko, Litva,  
Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko  
a Taliansko) ide o hlavu štátu (kráľ/prezident). Existujú však aj výnimky (napr. Litva –  
rozpustenie uznesením parlamentu).  
Medzi dôvodmi, ktoré umožňujú rozpustiť parlament, dominuje najmä otázka  
nevyslovenia dôvery a vyslovenia nedôvery (napr. Belgicko, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko,  
Litva, Nemecko, Rumunsko). Častým dôvodom je neschopnosť zostaviť vládu (Belgicko,  
Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko). V niektorých štátoch (Estónsko,  
Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko) možno rozpustiť parlament aj v prípade problémov s prijímaním  
rozpočtu (napr. Estónsko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko).  
Možnosť parlamentu rozpustiť sa výlučne z vlastnej vôle je upravená v ôsmich  
krajinách (Cyprus, Česko, Chorvátsko, Litva, Macedónsko, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko).  
Požadovaná väčšina poslancov, ktorá musí vysloviť súhlas s rozpustením sa pohybuje od  
kvalifikovanej väčšiny (3/5 v Česku a Litve a 2/3 v Poľsku) cez absolútnu väčšinu (Cyprus,  
Chorvátsko, Macedónsko) až po relatívnu väčšinu (Maďarsko, dôvodom však je absencia  
osobitnej právnej úpravy). Zaujímavosťou je, že rakúska národná rada sa môže rozpustiť  
prijatím bežného zákona, ale ide o výnimku medzi skúmanými krajinami.  
Ďalšou z možností je rozpustenie parlamentu, ktoré predpokladá súčinnosť  
viacerých/všetkých najvýznamnejších politických činiteľov. V Belgicku môže parlament  
rozpustiť kráľ, ak vláda rezignuje a absolútna väčšina parlamentu vyjadrí s rozpustením svoj  
súhlas. Vo Fínsku môže prezident rozpustiť parlament na základe odôvodneného návrhu  
predsedu vlády a po konzultácii s poslaneckými klubmi a počas zasadnutia parlamentu.  
Prezident Francúzska môže po porade s predsedom vlády a predsedami komôr rozpustiť  
parlament.  
Viaceré krajiny využívajú časové obmedzenia rozpúšťania parlamentu. Bulharsko  
neumožňuje prezidentovi rozpustiť parlament počas posledných 3 mesiacov funkčného  
obdobia prezidenta. Českú poslaneckú snemovňu nemožno rozpustiť 3 mesiace pred koncom  
jej funkčného obdobia. Chorvátsky prezident nemôže rozpustiť parlament, ak čelí  
impeachmentu. V Litve nemožno rozpustiť parlament počas posledných 6 mesiacov funkčného  
obdobia prezidenta a 6 mesiacov od predčasných volieb. V Portugalsku nemožno rozpúšťať  
parlament počas prvých 6 mesiacov volebného obdobia parlamentu, počas posledných 6  
mesiacov funkčného obdobia prezidenta a počas vyhláseného výnimočného stavu alebo  
17  
 
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
„stavu obliehania“. Rovnako v Rumunsku nemožno rozpustiť parlament počas posledných  
6 mesiacov funkčného obdobia prezidenta a počas stavu vojny, mobilizácie, „stavu  
obliehania“ alebo núdzového stavu. V Taliansku nemožno rozpustiť parlament počas  
posledných 6 mesiacov volebného obdobia parlamentu. Osobitným prípadom je Lotyšsko,  
ktorého úprava umožňuje rozpustiť parlament referendom iniciovaným prezidentom.  
V prípade neúspechu však prezidentovi zaniká mandát.  
Zaujímavosťou je, že v Belgicku nové volebné obdobie nasledujúce po predčasnom  
ukončení predchádzajúceho nesmie presiahnuť prvé voľby do Európskeho parlamentu  
nasledujúce po rozpustení. Podobnú úpravu má aj Cyprus, keď volebné obdobie po rozpustení  
parlamentu nezačína plynúť nanovo, ale dokončuje sa predchádzajúce volebné obdobie.  
Výnimkou je posledný rok, keď je parlament volený súčasne na zostatok volebného obdobia  
a schôdze sa považujú za mimoriadne, a zároveň na nové päťročné volebné obdobie.  
Viaceré štáty majú ústavne upravené aj lehoty, keď sa musia konať predčasné voľby.  
Najkratší časový úsek má Francúzsko (20 až 40 dní od rozpustenia) a najdlhší má Maďarsko (90  
dní), respektíve Litva (3 mesiace). Osobitnou kategóriou je Rakúsko, kde je stanovené, že  
novozvolený parlament sa musí zísť do 100 dní od rozpustenia predchádzajúceho.  
Niektoré krajiny (Rakúsko, Slovinsko, Taliansko) stanovujú, že rozpustený parlament  
pokračuje v činnosti. Cyperská úprava síce umožňuje pokračovanie rozpusteného parlamentu,  
ale obsahuje rozsiahle obmedzenia (napr. nemá právo prijímať zákony alebo rozhodnutia  
s výnimkou naliehavých a výnimočných nepredvídateľných okolností). V Česku prechádzajú  
niektoré právomoci na senát (aj to s obmedzeniami). Lotyšský parlament síce pokračuje  
v činnosti, ale zvoláva ho prezident, ktorý tiež určuje jeho program.  
18  
Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch  
4 Použité zdroje  
3. OROSZ, L.: K problémom kompatibility ústavného systému Slovenskej republiky. Justičná revue  
57, 2005, č. 3, s. 335,  
4. BALOG, B.: Ústavné zákony v právnom poriadku Slovenskej republiky. Justičná revue 59, 2007,  
č. 12, s. 1582 – 1583,  
5. NIKODÝM, D.: Ústavná legislatíva a otvorené problémy. Právny obzor 97, 2014, č. 6, s. 557.  
6. Nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.  
9. Ústava Bulharskej republiky. Dostupné na: https://www.parliament.bg/en/const.  
11. Ústava Českej republiky. Dostupné na: https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html.  
14. Ústava Fínskej republiky. Dostupné na: https://www.finlex.fi/fi/laki/ajantasa/1999/19990731.  
19. Ústava Írskej republiky. Dostupné na: https://www.irishstatutebook.ie/eli/cons/en/html.  
19