Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch
3 Záver
Predmetom porovnávacej analýzy bolo 24 štátov Európy (Belgicko, Bulharsko, Cyprus,
Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko,
Macedónsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko
a Taliansko). Uvedené krajiny pokrývajú geografickú a politickú rozmanitosť Európy (napr.
monarchia/republika, jednokomorový/dvojkomorový parlament, história, politické reálie).
Pokiaľ ide o otázku, kto rozpúšťa parlament, tak vo veľkej väčšine prípadov (Belgicko,
Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Chorvátsko, Litva,
Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko
a Taliansko) ide o hlavu štátu (kráľ/prezident). Existujú však aj výnimky (napr. Litva –
rozpustenie uznesením parlamentu).
Medzi dôvodmi, ktoré umožňujú rozpustiť parlament, dominuje najmä otázka
nevyslovenia dôvery a vyslovenia nedôvery (napr. Belgicko, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko,
Litva, Nemecko, Rumunsko). Častým dôvodom je neschopnosť zostaviť vládu (Belgicko,
Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko). V niektorých štátoch (Estónsko,
Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko) možno rozpustiť parlament aj v prípade problémov s prijímaním
rozpočtu (napr. Estónsko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko).
Možnosť parlamentu rozpustiť sa výlučne z vlastnej vôle je upravená v ôsmich
krajinách (Cyprus, Česko, Chorvátsko, Litva, Macedónsko, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko).
Požadovaná väčšina poslancov, ktorá musí vysloviť súhlas s rozpustením sa pohybuje od
kvalifikovanej väčšiny (3/5 v Česku a Litve a 2/3 v Poľsku) cez absolútnu väčšinu (Cyprus,
Chorvátsko, Macedónsko) až po relatívnu väčšinu (Maďarsko, dôvodom však je absencia
osobitnej právnej úpravy). Zaujímavosťou je, že rakúska národná rada sa môže rozpustiť
prijatím bežného zákona, ale ide o výnimku medzi skúmanými krajinami.
Ďalšou z možností je rozpustenie parlamentu, ktoré predpokladá súčinnosť
viacerých/všetkých najvýznamnejších politických činiteľov. V Belgicku môže parlament
rozpustiť kráľ, ak vláda rezignuje a absolútna väčšina parlamentu vyjadrí s rozpustením svoj
súhlas. Vo Fínsku môže prezident rozpustiť parlament na základe odôvodneného návrhu
predsedu vlády a po konzultácii s poslaneckými klubmi a počas zasadnutia parlamentu.
Prezident Francúzska môže po porade s predsedom vlády a predsedami komôr rozpustiť
parlament.
Viaceré krajiny využívajú časové obmedzenia rozpúšťania parlamentu. Bulharsko
neumožňuje prezidentovi rozpustiť parlament počas posledných 3 mesiacov funkčného
obdobia prezidenta. Českú poslaneckú snemovňu nemožno rozpustiť 3 mesiace pred koncom
jej funkčného obdobia. Chorvátsky prezident nemôže rozpustiť parlament, ak čelí
impeachmentu. V Litve nemožno rozpustiť parlament počas posledných 6 mesiacov funkčného
obdobia prezidenta a 6 mesiacov od predčasných volieb. V Portugalsku nemožno rozpúšťať
parlament počas prvých 6 mesiacov volebného obdobia parlamentu, počas posledných 6
mesiacov funkčného obdobia prezidenta a počas vyhláseného výnimočného stavu alebo
17