Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Porovnávacie analýzy

27/2022

Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných

štátoch (k tlačiam 1163 a 1147 )

Anotácia:

Predkladaná analýza sa

venuje porovnaniu spôsobov,

akými je možné skracovať

volebné obdobia parlamentov

vybraných štátov.

Vypracoval: Mgr. Martin Mališka,

Odbor Parlamentný inštitút

Schválila:

PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,

riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút

Kľúčové slová:

parlament, ústava, volebné

obdobie, rozpustenie,

predčasné voľby

Bratislava

október 2022

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR

č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,

vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej

poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica

a Oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva

spravidla tieto informačno-analytické materiály:

V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje

úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených

poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej

spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program

pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,

prednáškovú a publikačnú činnosť.

Materiál slúži najmä pre poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky

a zamestnancov Kancelárie NR SR

a nemôže v plnej miere nahrádzať právne

alebo iné odborné poradenstvo v danej

oblasti.

Údaje použité v materiáli sú aktuálne

k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie

materiálu je možné iba so súhlasom

Odboru Parlamentný inštitút a autorov.

Materiál neprešiel jazykovou úpravou.

Všetky iniciatívne materiály PI nájdete na:

https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/ka

ncelaria/pi/oa/materialy/pm

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

Anotácia

Predkladaná analýza sa venuje porovnaniu spôsobov, akými je možné skracovať volebné

obdobia parlamentov vybraných štátov.

Kľúčové slová

parlament, ústava, volebné obdobie, rozpustenie, predčasné voľby

Parliament dissolution in selected countries

Annotation

The presented analysis provides comparison of means by which the parliamentary term of the

parliaments of selected states can be shortened.

Keywords

Parliament, constitution, parliamentary term, dissolution, snap election

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

Obsah

1

2

Situácia v Slovenskej republike ......................................................................................................5

Prehľad právnej úpravy vo vybraných štátoc h ............................................................................7

Be lgické kráľovstv o .......................................................................................................7

Bulharská republika ......................................................................................................7

Cyperská republik a .......................................................................................................7

Česká republika .............................................................................................................8

Dánske kráľovstvo .........................................................................................................9

Estónska republik a ........................................................................................................9

Fínska republika ............................................................................................................9

Francúzska republika ..................................................................................................10

Grécka republika .........................................................................................................10

2.10 Holandské kráľovstvo .................................................................................................10

2.11 Chorvátska republika ..................................................................................................11

2.12 Írska republik a .............................................................................................................11

2.13 Litovská republika .......................................................................................................11

2.14 Lotyšská republika ......................................................................................................12

2.15 Maďarsko ......................................................................................................................12

2.16 Nemecká spolková republika ....................................................................................13

2.17 Poľská republik a ..........................................................................................................13

2.18 Portugalská republika .................................................................................................14

2.19 Rakúska republika .......................................................................................................14

2.20 Rumunsko.....................................................................................................................15

2.21 Severomacedónska republik a ....................................................................................15

2.22 Slovinská republika .....................................................................................................15

2.23 Španielske kráľovstv o .................................................................................................15

2.24 Talianska republik a .....................................................................................................16

Záver ..................................................................................................................................................... 17

Použité zdroje ..................................................................................................................................... 19

3

4

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

1 Situácia v Slovenskej republike

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej tiež

„ústava“) stanovuje ako jeden z možných spôsobov zániku mandátu poslanca rozpustenie

1

Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej tiež „NR SR“). Právomoc rozpustiť NR SR prináleží

prezidentovi SR. V troch prípadoch ústava upravuje možnosť rozpustiť NR SR:



ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania

vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie,

ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom

návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery,

ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá

uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane

zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo

prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava.

Toto právo nemôže prezident uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného

obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. V prípade neúspešného

2

ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta prezident rozpustí NR SR.

Hoci iné spôsoby rozpúšťania NR SR, než sú uvedené vyššie, ústava neupravuje,

v praxi sa aplikovalo rozpúšťanie NR SR prijatím ústavného zákona o skrátení volebného

3

obdobia. Stalo sa tak celkovo trikrát (1994, 2006 a 2011 ). Vo svojej podstate išlo o veľmi

jednoduché návrhy, ktoré stanovovali, že volebné obdobie sa končí dňom volieb, a stanovovali

deň volieb.

4

Predmetný postup však bol vystavený kritike. Dušan Nikodým píše o ústavných

zákonoch, ktoré „prelamujú ústavu a vzťahujú sa na individuálnu situáciu“ a Ladislav Orosz, že je pre

ne „charakteristické ich jednorazové použitie spočívajúce v odchýlení sa od textu Ústavy, ale bez toho, aby

došlo k trvalej zmene“. Boris Balog namieta, že „uvedené ústavné zákony nespĺňajú vôbec požiadavky

a znaky zákona. Nie je v nich znak generality. Neumožňujú opakované použitie, takže sú normou pre

konkrétnu vec. Sú individuálnym právnym aktom. ...Uvedené ústavné zákony predstavujú neželaný zásah

1 Článok 81a Ústavy Slovenskej republiky. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-

predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-81a . [20.09.2022].

2 Článok 102 odsek 1 písmeno e) Ústavy Slovenskej republiky. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-

predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-102.odsek-1.pismeno-e . [20.09.2022].

3 Ústavné zákony o skrátení volebného obdobia NR SR. Dostupné na:

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/70/19940410 .

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/82/20060214 .

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/330/20111018 . [20.09.2022].

4 Pozri napr. OROSZ, L.: K problémom kompatibility ústavného systému Slovenskej republiky. Justičná revue 57,

2005, č. 3, s. 335, BALOG, B.: Ústavné zákony v právnom poriadku Slovenskej republiky. Justičná revue 59, 2007,

č. 12, s. 1582-1583, NIKODÝM, D.: Ústavná legislatíva a otvorené problémy. Právny obzor 97, 2014, č. 6, s. 557.

5

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

do ústavného systému aj z toho dôvodu, že ad hoc pre konkrétny prípad menia určité pravidlo stanovené

ústavou, resp. sú formou „obídenia“ určitej ústavnej normy.“

Tieto výhrady si osvojil aj ústavný súd, keď „ako obiter dictum ... uvádza, že prijatie

ústavných zákonov národnej rady skracujúcich v minulosti ad hoc jej volebné obdobie (pozri

bod 44 odôvodnenia tohto nálezu), rovnako ako neplatné referendá o predčasnom skončení volebného

obdobia národnej rady konané v rokoch 2000 a 2004 nepredstavujú relevantný argument v prospech

záveru o súlade sporného predmetu referenda s ústavou. Ústavnosť týchto zákonov a referend

nemohla byť totiž potvrdená ústavným súdom, pretože neboli predmetom jeho prieskumu (aj keď je

potrebné uviesť, že už v rozhodnutí vo veci II. ÚS 153/2013 sa ústavný súd v rámci obiter dictum

vyjadril, že „vníma nedokonalosť či diskutabilnosť spôsobu samorozpúšťania parlamentu ad

hoc ústavným zákonom a problematickosť ad hoc ústavných zákonov vôbec“, ako na to

napokon poukázala vo svojom vyjadrení aj národná rada – pozri bod 59 odôvodnenia). Vzhľadom na

závery ústavného súdu vyslovené v tomto náleze možno konštatovať, že názory ústavného súdu

v prípade hodnotenia uvedených referend, ako aj ústavných zákonov by boli analogické. Jednorazové

prelamovanie ústavou normovaných pravidiel nesvedčí ani zákonodarnému orgánu

5

a ústavný súd ho nepovažuje za vhodnú ústavnú prax.“

„...Predmet referenda by však v prípade jeho úspechu tento cieľ napĺňal ústavne

nedovoleným spôsobom, a to suspendovaním (prelomením) ústavnej úpravy trvania volebného

6

obdobia výlučne pre konkrétny prípad, teda v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy. ...“

Ďalej uvádza: „Jedným z princípov právneho štátu je aj princíp všeobecnosti právnych

noriem (generality práva), prostredníctvom ktorého sa chráni ústavná deľba moci a jeho dodržiavaním

7

sa predchádza svojvôli pri správe verejných vecí a rozhodovaní o slobode jednotlivcov.“

„Bez ustanovenia ústavy s povahou normatívnej úpravy oprávňujúcej na ďalej uvedený postup

(ktoré nie je súčasťou jej platného a účinného znenia) nie je možné rozhodnutím v referende ani

osobitným ústavným zákonom zmeniť pre jednotlivý prípad ústavou kogentne ustanovené a periodicky

sa opakujúce funkčné obdobie orgánu verejnej moci alebo takým spôsobom ukončiť jeho činnosť

8

v aktuálnom personálnom obsadení, legálne viazanom na už plynúce funkčné obdobie.“

K už uvedeným námietkam ústavný súd pridal rozpor s princípom deľby moci:

„Z hľadiska ústavného nesúladu oba predpokladané postupy na skrátenie jednotlivého volebného obdobia

národnej rady (referendum, ústavný zákon) by znamenali porušenie princípu deľby moci, obsahovo

pokrytého čl. 1 ods. 1 ústavy [pre konflikt s výlučnou pôsobnosťou prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. e)

9

ústavy, ako aj pre rozhodovanie zákonodarnej moci individuálnym právnym aktom].“

5 Bod 136 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.

6 Bod 168 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.

7 Bod 179 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.

8 Bod 183.2 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.

9 Bod 153 nálezu ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.

6

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

2 Prehľad právnej úpravy vo vybraných štátoch

2.1 Belgické kráľovstvo

V zmysle článku 46 belgickej ústavy môže kráľ rozpustiť Snemovňu reprezentantov,

ak sa snemovňa absolútnou väčšinou poslancov



nevysloví dôveru vláde a do troch dní od nevyslovenia dôvery nenavrhne kráľovi

kandidáta na predsedu vlády,

alebo vysloví nedôveru vláde a súčasne nenavrhne kráľovi kandidáta na predsedu

vlády.

O návrhu na vyslovenie dôvery alebo na vyslovenie nedôvery sa môže hlasovať až 48

hodín od jeho podania.

Kráľ môže po odstúpení vlády rozpustiť parlament, ak sa na tom zhodne absolútna

väčšina poslancov. Voľby sa konajú do 40 dní od rozpustenia snemovne a snemovňa sa zíde

do dvoch mesiacov od rozpustenia. Ak sú rozpustené obe komory (článok 195 – zmena

ústavy), tak sa voľby konajú do 40 dní a komory sa zídu do troch mesiacov. Ak bolo volebné

obdobie parlamentu ukončené predčasne, tak nové volebné obdobie nesmie presiahnuť prvé

10

voľby do Európskeho parlamentu nasledujúce po rozpustení snemovne.

2.2 Bulharská republika

Podľa článku 99 Ústavy Bulharskej republiky prezident rozpustí Národné

zhromaždenie, ak sa nedosiahne žiadna dohoda na vytvorení vlády. Prezident zároveň

ustanoví dočasnú vládu. Voľby sa v zmysle článku 64 odsek 3 konajú do 2 mesiacov odo dňa

rozpustenia. Presný dátum určí prezident v rozhodnutí o rozpustení parlamentu. Prezident

11

nemôže využiť túto právomoc počas posledných troch mesiacov jeho funkčného obdobia.

2.3 Cyperská republika

Podľa článku 67 cyperskej ústavy možno parlament rozpustiť iba na základe

rozhodnutia prijatého absolútnou väčšinou, ktorá zahŕňa aspoň tretinu poslancov zvolených

tureckou menšinou. Zaujímavosťou je, že volebné obdobie novozvoleného parlamentu sa

rovná zostatku volebného obdobia rozpusteného parlamentu. Bežné volebné obdobie trvá

10 Článok 46 belgickej ústavy. Dostupné na:

https://www.lachambre.be/kvvcr/pdf_sections/publications/constitution/GrondwetUK.pdf . [23.09.2022].

11 Článok 99 Ústavy Bulharskej republiky. Dostupné na: https://www.parliament.bg/en/const . [23.09.2022].

7

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

5 rokov; ak je rozpustený v poslednom roku, tak sa parlament volí súčasne na zostatok

volebného obdobia, keď sa schôdze považujú za mimoriadne, ako aj na nové päťročné volebné

obdobie. Voľby sa konajú v rozmedzí 30 až 40 dní od prijatia rozhodnutia a parlament sa zíde

do 15 dní od volieb (presné termíny sa určia v rozhodnutí). Dovtedy pokračuje v činnosti

predchádzajúci parlament (v zmysle článku 68 nemá takýto parlament právo prijímať zákony

alebo rozhodnutia s výnimkou naliehavých a výnimočných nepredvídateľných okolností,

12

ktoré treba uviesť v príslušnom zákone alebo rozhodnutí).

2.4 Česká republika

Ústava Českej republiky upravuje rozpustenie Poslaneckej snemovne v článku 35.

Prezident môže rozpustiť poslaneckú snemovňu, keď:



nevyslovila dôveru novovymenovanej vláde, ktorej predseda bol prezidentom

menovaný na návrh predsedu Poslaneckej snemovne,

sa neuznesie do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila

vyslovenie dôvery,

zasadanie Poslaneckej snemovne bolo prerušené na dlhšiu dobu než je prípustné (120

13

dní v roku ),

nebola uznášaniaschopná po dobu dlhšiu než tri mesiace, hoci jej zasadanie nebolo

prerušené a bola viackrát zvolaná schôdza.

Prezident rozpustí Poslaneckú snemovňu, ak ho Poslanecká snemovňa o to požiada

uznesením, s ktorým vyslovila súhlas trojpätinová väčšina poslancov. Poslaneckú snemovňu

14

nemožno rozpustiť tri mesiace pred koncom jej volebného obdobia.

15

Voľby sa konajú do 60 dní od rozpustenia. Senát má v prípade rozpustenia snemovne

právomoc prijímať zákonné opatrenia, ktoré neznesú odklad a inak by vyžadovali prijatie

zákona. To neplatí v prípade ústavy, štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, volebného

zákona a medzinárodných zmlúv podľa čl. 10. Zákonné opatrenia navrhuje iba vláda, ak ich

16

na prvej schôdzi neschváli snemovňa, tak strácajú platnosť.

12 Článok 67 Ústavy Cyperskej republiky. Dostupné na: http://www.cylaw.org/nomoi/enop/non-

ind/syntagma/full.html . [06.10.2022].

13 Článok 34 odsek 2 Ústavy Českej republiky. Dostupné na: https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html .

[24.09.2022].

14 Článok 35 odseky 1, 2, 3 Ústavy Českej republiky. Tamže

15 Článok 17 odsek 2 Ústavy Českej republiky. Tamže

16 Článok 33 Ústavy Českej republiky. Tamže

8

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

2.5 Dánske kráľovstvo

Kráľ môže kedykoľvek vyhlásiť voľby (hoci táto právomoc reálne prináleží predsedovi

vlády ), jedinou výnimkou je, ak predseda vlády ešte nepredstúpil prvýkrát pred parlament.

17

18

2.6 Estónska republika

Predčasné voľby môže vyhlásiť iba prezident, ktorý však musí postupovať iba podľa

19

článkov 89, 97, 105 a 119 Ústavy Estónskej republiky. Článok 89 upravuje postup pri kreácii

novej vlády po voľbách. Ak postupy uvedené v predmetnom článku nevedú k vytvoreniu

20

vlády, tak prezident vyhlási predčasné voľby. Ak je vyslovená nedôvera vláde alebo

21

predsedovi vlády, tak na návrh vlády môže prezident do troch dní vyhlásiť predčasné voľby.

V zmysle článku 105 môže parlament predložiť návrh zákona (a iné záležitosti) ľudu na

rozhodnutie prostredníctvom referenda. Ak však návrh zákona nezíska väčšinu hlasov, tak

22

prezident vyhlási predčasné voľby. Rovnako prezident vyhlási predčasné voľby, ak

23

parlament neprijme štátny rozpočet do 2 mesiacov od začiatku fiškálneho roka. Voľby sa

24

nekonajú skôr ako 20 dní od vyhlásenia volieb a najneskôr do 40 dní.

25

Parlament nemôže rozpustiť sám seba.

2.7 Fínska republika

Prezident môže na základe odôvodneného návrhu predsedu vlády, po konzultácii

26

s poslaneckými klubmi a počas zasadania parlamentu nariadiť predčasné voľby.

27

Parlament nemôže rozpustiť sám seba.

17 Článok 32 odsek 2 Ústavy Dánskej republiky (komentár na strane 17 ). Dostupné na:

https://www.thedanishparliament.dk/-/media/pdf/publikationer/english/my_constitutional_act

_with_explanations.ashx . [12.09.2022].

18 Článok 32 odsek 2 Ústavy Dánskej republiky. Tamže

19 Článok 78 odsek 3 Ústavy Estónskej republiky. Dostupné na:

https://www.riigiteataja.ee/en/eli/530122020003/consolide . [28.09.2022].

20 Článok 89 Ústavy Estónskej republiky. Tamže

21 Článok 97 Ústavy Estónskej republiky. Tamže

22 Článok 105 Ústavy Estónskej republiky. Tamže

23 Článok 119 Ústavy Estónskej republiky. Tamže

24 Článok 60 Ústavy Estónskej republiky. Tamže

25 ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. Dostupné na:

https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/451096 . [28.09.2022].

26 Článok 26 Ústavy Fínskej republiky. Dostupné na: https://www.finlex.fi/fi/laki/ajantasa/1999/19990731 .

[28.09.2022].

27 ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. C. d.

9

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

2.8 Francúzska republika

Prezident republiky môže po porade s predsedom vlády a predsedami komôr

parlamentu rozpustiť Národné zhromaždenie. Všeobecné voľby sa uskutočnia najmenej 20 dní

a najneskôr 40 dní po rozpustení. K ďalšiemu rozpusteniu nemôže dôjsť do roka po

predčasných voľbách. Parlament sa zíde druhý štvrtok po voľbách. Ak tento deň pripadne

28

mimo riadnej schôdze (október až jún), tak sa zíde na pätnásťdňovej schôdzi.

2.9 Grécka republika

29

Grécky parlament možno rozpustiť podľa článku 41 Ústavy Grécka. Prezident môže

rozpustiť parlament, ak dve predchádzajúce vlády odstúpili alebo im bola vyslovená nedôvera

a zloženie parlamentu nezabezpečuje stabilitu vlády. Prezident taktiež rozpustí parlament na

návrh vlády, ktorej bola vyslovená dôvera, s cieľom obnovenia mandátu od ľudu kvôli riešeniu

národnej otázky mimoriadneho významu. Novozvolený parlament nemožno rozpustiť

z rovnakého dôvodu. Parlament zvolený po rozpustení predchádzajúceho nemôže byť

rozpustený do roka od ustanovujúcej schôdze novozvoleného. Výnimku z uvedeného pravidla

30

predstavuje rozpustenie podľa článku 37 odsek 3 (neschopnosť zostaviť vládu ) a v prípade ak

dve predchádzajúce vlády odstúpili alebo im bola vyslovená nedôvera a zloženie parlamentu

nezabezpečuje stabilitu vlády. Dôvodom na rozpustenie parlamentu je aj neschopnosť zvoliť

prezidenta podľa stanoveného postupu. Dátum konania volieb je určený rozhodnutí o rozpustení

31

(do 30 dní) a podobne je určená ustanovujúca schôdza (do 30 dní od volieb).

32

Parlament nemôže rozpustiť sám seba.

2.10 Holandské kráľovstvo

33

Každú z komôr možno rozpustiť na základe Kráľovského dekrétu. Príkladom

34

rozpustenia parlamentu je prijímanie zmeny ústavy. Podobne je rozpustený parlament

35

v prípade, že treba vybrať nástupcu na trón, pretože sa javí, že inak žiadny nástupca nebude.

36

Parlament nemôže rozpustiť sám seba.

28 Článok 12 Ústavy Francúzskej republiky. Dostupné na: https://www.conseil-

constitutionnel.fr/sites/default/files/as/root/bank_mm/anglais/constiution_anglais_oct2009.pdf . [12.09.2022].

29 Článok 41 Ústavy Grécka. Dostupné na: https://www.hellenicparliament.gr/UserFiles/f3c70a23-7696-49db-

9148-f24dce6a27c8/001-156%20aggliko.pdf . [28.09.2022].

30 Článok 37 odsek 3 Ústavy Grécka. Tamže

31 Článok 41 odseky 3, 4, 5 Ústavy Grécka. Tamže

32 ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. C. d.

33 Článok 64 odsek 1 Ústavy Holandského kráľovstva. Dostupné na: https://www.government.nl/documents/

reports/2019/02/28/the-constitution-of-the-kingdom-of-the-netherlands . [30.09.2022].

34 Článok 137 Ústavy Holandského kráľovstva. Tamže

35 Článok 30 Ústavy Holandského kráľovstva. Tamže

36 ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. C. d.

10

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

2.11 Chorvátska republika

37

Parlament môže byť rozpustený väčšinou všetkých členov. Prezident môže, na návrh

vlády, po kontrasignácii predsedom vlády a po konzultácii so zástupcami parlamentných

strán rozpustiť parlament, ak po návrhu na vyslovenie dôvery vláde vysloví vláde nedôveru

alebo neprijme štátny rozpočet do 120 dní odo dňa preloženia. Prezident nemôže rozpustiť

38

parlament, ak čelí impeachmentu za porušenie ústavy.

2.12 Írska republika

Prezident môže rozpustiť Írske zhromaždenie na návrh predsedu vlády. Ak predseda

39

vlády nemá väčšinu v Írskom zhromaždení, prezident môže návrh odmietnuť.

2.13 Litovská republika

Predčasné voľby sa môžu konať na základe uznesenia parlamentu prijatého aspoň 3/5

40

väčšinou parlamentu. Teoreticky môže parlament zmeniť svoje rozhodnutie o svojom

rozpustení (dokonca by rozhodnutie mohlo byť zrušené jednoduchou menšinou), ale uvedená

41

situácia nenastala, takže ide skôr o úvahu.

Ďalšími dôvodmi na rozpustenie parlamentu môžu v zmysle článku 58 nasledovné

situácie:



parlament nerozhodol o novom programovom vyhlásení vlády do 30 dní od jeho

predloženia alebo dvakrát po sebe neschválil programové vyhlásenie vlády do 60 dní

od jeho prvého predloženia,



na návrh vlády vysloví parlament vláde nedôveru.

V oboch prípadoch prezident môže vyhlásiť predčasné voľby. Prezident republiky

nemôže vyhlásiť predčasné voľby, ak do konca funkčného obdobia prezidenta republiky

zostáva menej ako 6 mesiacov, ani vtedy, ak od predčasných volieb neuplynulo 6 mesiacov. Deň

volieb je určený v uznesení alebo akte prezidenta republiky o predčasných voľbách. Voľby sa

42

musia uskutočniť najneskôr do 3 mesiacov od prijatia rozhodnutia o predčasných voľbách.

37 Článok 78 Ústavy Chorvátskej republiky. Dostupné na: https://www.sabor.hr/en/constitution-republic-croatia-

consolidated-text . [28.09.2022].

38 Článok 104 Ústavy Chorvátskej republiky. Tamže

39 Článok 13 odsek 2 Ústavy Írskej republiky . Dostupné na:

https://www.irishstatutebook.ie/eli/cons/en/html . [29.09.2022].

40 Článok 58 Ústavy Litovskej republiky. Dostupné na: https://www.e-

tar.lt/portal/lt/legalAct/TAR.47BB952431DA/asr [28.09.2022].

41 ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. C. d.

42 Článok 58 Ústavy Litovskej republiky. Tamže

11

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

2.14 Lotyšská republika

Prezident má právo iniciovať rozpustenie parlamentu. Potom sa uskutoční ľudové

hlasovanie. Ak viac ako polovica voličov v ľudovom hlasovaní hlasuje za rozpustenie

parlamentu, potom sa parlament považuje za rozpustený a vyhlásia sa nové voľby, ktoré sa

43

musia uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po rozpustení.

Ak bol parlament rozpustený, právomoci členov parlamentu zostávajú v platnosti až

do zasadnutia novozvoleného parlamentu, ale parlament sa môže schádzať na zasadnutiach,

len ak ich zvolá prezident štátu. Program takýchto zasadnutí určuje prezident. Nové voľby sa

44

musia konať najskôr jeden mesiac a najneskôr dva mesiace po rozpustení.

Ak je v ľudovom hlasovaní viac ako polovica odovzdaných hlasov proti rozpusteniu

parlamentu, potom sa prezident považuje za odvolaného a parlament zvolí nového prezidenta

45

na zostávajúce funkčné obdobie odvolaného prezidenta.

2.15 Maďarsko

46

Národné zhromaždenie sa môže rozpustiť. Osobitná úprava rozpúšťania nie je

prijatá, preto sa postupuje podľa všeobecnej úpravy. Parlament tak prijíma uznesenie, na

47

prijatie ktorého stačí jednoduchá väčšina.

Prezident republiky môže rozpustiť Národné zhromaždenie vypísaním volieb, ak



v prípade zániku mandátu vlády parlament nezvolí za predsedu vlády osobu

navrhnutú prezidentom republiky do štyridsiatich dní odo dňa prvej nominácie, alebo

Národné zhromaždenie schvaľuje rozpočet na daný rok až 31. marca.

Pred rozpustením parlamentu je prezident republiky povinný vyžiadať si stanovisko

predsedu vlády, predsedu parlamentu a predsedov poslaneckých klubov. Prezident republiky

môže vykonávať svoje právo dovtedy, kým parlament nezvolí predsedu vlády alebo neschváli

48

rozpočet. Voľby sa konajú do 90 dní od rozpustenia.

43 Článok 48 Ústavy Lotyšskej republiky. Dostupné na: https://likumi.lv/ta/id/57980-latvijas-republikas-satversme .

[28.09.2022].

44 Článok 49 Ústavy Lotyšskej republiky. Tamže

45 Článok 50 Ústavy Lotyšskej republiky. Tamže

46 Článok 3 odsek 2 Základného zákona Maďarska. Dostupné na:

https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a1100425.atv . [29.09.2022].

47 ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. C. d.

48 Článok 3 odseky 3 až 6 Základného zákona Maďarska. Tamže

12

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

2.16 Nemecká spolková republika

Spolkový prezident môže rozpustiť Spolkový snem, ak nie je zvolený žiadny spolkový

kancelár absolútnou väčšinou hlasov. Ak kandidát získa iba relatívnu väčšinu, tak ho

49

prezident musí vymenovať alebo do siedmych dní spolkový snem rozpustiť.

Možnosťou je aj rozpustenie Spolkového snemu, ak návrh spolkového kancelára na

50

vyslovenie dôvery nepodporí väčšina poslancov a do 21 dní nezvolí nového kancelára. Voľby

51

sa konajú do 60 dní od rozpustenia.

52

Spolkový snem nemôže rozpustiť sám seba.

2.17 Poľská republika

Článok 98 odsek 3 stanovuje, že Sejm si môže skrátiť volebné obdobie prijatím

53

uznesenia, ktoré podporí 2/3 väčšina všetkých poslancov. Prezident môže po konzultácii

54

s predsedami oboch komôr skrátiť volebné obdobie v prípadoch predpokladaných ústavou.

Prezident skráti volebné obdobie Sejmu, ak pri kreácii novej vlády po voľbách vláde nebola

vyslovená dôvera podľa ustanoveného postupu (neschopnosť zostaviť vládu s dôverou pri

55

vyčerpaní predpísaného postupu). Prezident môže do 14 dní rozpustiť Sejm vtedy, ak po 4

mesiacoch od predloženia návrhu rozpočtu nebol rozpočet schválený alebo predložený

56

prezidentovi na podpis.

Prezident republiky pri nariadení skrátenia volebného obdobia Sejmu súčasne nariadi

voľby do Sejmu a Senátu a určí termín volieb najneskôr do 45 dní odo dňa nariadenia skrátenia

volebného obdobia. Prezident republiky zvolá prvé zasadnutie novozvoleného Sejmu

57

najneskôr do 15 dní od konania volieb.

49 Článok 63 Základného zákona. Dostupné na: https://www.gesetze-im-internet.de/gg/BJNR000010949.html .

[28.09.2022].

50 Článok 68 Základného zákona. Tamže

51 Článok 39 odsek 1 Základného zákona. Tamže

52 ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. C. d.

53 Článok 98 odsek 3 Ústavy Poľskej republiky. Dostupné na:

https://www.sejm.gov.pl/prawo/konst/polski/kon1.htm . [30.09.2022].

54 Článok 98 odsek 4 Ústavy Poľskej republiky. Tamže

55 Článok 155 odsek 2 Ústavy Poľskej republiky. Tamže

56 Článok 225 Ústavy Poľskej republiky. Tamže

57 Článok 98 odsek 5 Ústavy Poľskej republiky. Tamže

13

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

2.18 Portugalská republika

Podľa článku 133 písm. e) má prezident právomoc rozpustiť parlament po konzultácii

so Štátnou radou a stranami zastúpenými v parlamente v zmysle podmienok stanovených

58

v článku 172. Parlament nemôže byť rozpustený počas prvých šiestich mesiacov volebného

obdobia, počas posledných šiestich mesiacov prezidentovho funkčného obdobia, počas

59

60

výnimočného stavu (port. estado de emergência) alebo „stavu obliehania“ (port. estado do sítio).

2.19 Rakúska republika

Spolkový prezident môže rozpustiť Národnú radu, ale dané oprávnenie môže využiť

z rovnakého dôvodu iba raz. V uvedenom prípade zabezpečí vláda, aby sa voľby konali

v takom čase, aby sa novozvolená Národná rada mohla zísť najneskôr v stý deň od

rozpustenia. Národná rada môže rozhodnúť o vlastnom rozpustení bežným zákonom.

V takom prípade Národná rada vykonáva svoje právomoci do dňa, keď sa zíde novozvolená

Národná rada. Hoci v text uvádza „rozpustenie“ (nem. Auflösung, anglický preklad

dissolution), tak v skutočnosti ide o skrátenie volebného obdobia, čo možno vyvodiť aj z toho,

61

že Národná rada pokračuje v činnosti aj po svojom „rozpustení“.

Od roku 1920 bolo 19 z 26 volebných období Národnej rady skrátených uvedeným

spôsobom. V súvislosti so skrátením volebného obdobia sa polemizuje, či je možné skrátenie

volebného obdobia zrušiť. Jeden názorový prúd zastáva postoj, že je možné skrátenie

volebného obdobia zvrátiť bežným zákonom, keďže skrátenie volebného obdobia je

vykonané bežným zákonom. Preto by prijatím nového zákona bolo možné predchádzajúci

zrušiť. Druhý (prevládajúci) názorový prúd tvrdí, že ústava neupravuje možnosť zrušiť

skrátenie volebného obdobia rovnakým spôsobom, preto to nie je možné. Pre zrušenie

62

skrátenia volebného obdobia by bolo nutné prijať ústavný zákon.

58 Článok 133 písm. e) Ústavy Portugalskej republiky. Dostupné na: https://dre.pt/dre/legislacao-

consolidada/decreto-aprovacao-constituicao/1976-34520775-50478475 . [30.09.2022].

59 „Stav obliehania“ alebo výnimočný stav možno vyhlásiť len na časti alebo na celom portugalskom území

v prípade skutočnej alebo bezprostrednej agresie cudzích síl, vážneho ohrozenia alebo narušenia demokratického

ústavného poriadku alebo katastrofy. Rozdiel je v závažnosti uvedených situácií, výnimočný stav sa vyhlasuje,

keď sú uvedené situácie menej závažné a možno obmedziť iba niektoré práva a slobody. Článok 19 odseky 2 a 3

Ústavy Portugalskej republiky. Tamže

60 Článok 172 ods. 1 Ústavy Portugalskej republiky. Tamže

61 Článok 29 Spolkovej ústavy. Dostupné na:

https://www.ris.bka.gv.at/Dokumente/Erv/ERV_1930_1/ERV_1930_1.html . [23.09.2022].

62 ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. C. d.

14

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

2.20 Rumunsko

Prezident môže rozpustiť parlament po konzultácii s predsedami oboch komôr

a s predsedami poslaneckých klubov, ak vláde nebola vyslovená dôvera do 60 dní od prvej

žiadosti a aspoň dve boli odmietnuté. Počas rovnakého roka možno rozpustiť parlament iba

raz. Taktiež nemožno parlament rozpustiť počas posledných 6 mesiacov funkčného obdobia

prezidenta Rumunska alebo počas stavu vojny, mobilizácie, „stavu obliehania“ alebo

63

núdzového stavu.

2.21 Severomacedónska republika

Podľa článku 63 môže byť parlament rozpustený na základe rozhodnutia, ktoré

podporí nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Voľby sa konajú do 60 dní od jeho

64

rozpustenia.

2.22 Slovinská republika

65

Národnú radu (horná komora) nemožno rozpustiť.

Národné zhromaždenie (dolná komora) môže rozpustiť prezident, ak Národné

zhromaždenie nezvolí kandidáta na predsedu vlády podľa postupu ustanoveného v článku

66

111. Ak je Národné zhromaždenie rozpustené, zvolí sa nové najneskôr do dvoch mesiacov

po rozpustení predchádzajúceho. Funkčné obdobie predchádzajúceho Národného

zhromaždenia sa končí prvým zasadnutím nového Národného zhromaždenia, ktoré zvolá

67

prezident republiky najneskôr do 20 dní po zvolení.

2.23 Španielske kráľovstvo

Predseda vlády môže po prerokovaní na vláde navrhnúť rozpustenie Kongresu

poslancov, Senátu alebo celého parlamentu. Rozpustenie vyhlási kráľ (určí aj dátum volieb).

Predmetný návrh nemožno učiniť, ak bol predložený návrh na vyslovenie nedôvery. Ďalšie

rozpustenie nie je prípustné, ak neuplynul rok od posledného rozpustenia. Výnimkou je

63 Článok 89 Ústavy Rumunska. Dostupné na: https://www.presidency.ro/ro/constitutia-romaniei . [10.10.2022].

64 Článok 63 Ústavy Severomacedónskej republiky. Dostupné na:

https://www.sobranie.mk/content/Odluki%20USTAV/UstavSRSM.pdf . [30.09.2022].

65 ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. C. d.

66 Článok 111 Ústavy Slovinskej republiky. Dostupné na: http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=USTA1#.

[10.10.2022].

67 Článok 81 Ústavy Slovinskej republiky. Tamže

15

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

68

ustanovenie článku 99 odsek 5. To stanovuje, že ak do dvoch mesiacov nie je vyslovená

dôvera žiadnemu kandidátovi na predsedu vlády, tak kráľ rozpustí obe komory a vyhlási

69

nové voľby. Takéto rozhodnutie kontrasignuje predseda Kongresu poslancov. Rozpustiť

parlament nemožno taktiež v prípade, ak je vyhlásený stav uvedený v článku 116 (stav

70

pohotovosti/poplachu/alarmu, výnimočný stav alebo stav obliehania).

2.24 Talianska republika

Parlament (alebo jednu z jeho komôr) môže rozpustiť iba prezident po konzultácii

s predsedami komôr. Toto právo nemôže využiť posledných šesť mesiacov pred koncom

funkčného obdobia, pokiaľ sa toto obdobie úplne alebo čiastočne nezhoduje s poslednými

71

šiestimi mesiacmi volebného obdobia parlamentu. Kým nezačne rokovať nový parlament,

72

tak pokračuje v rokovaní predchádzajúci.

68 Článok 115 Ústavy Španielska. Dostupné na: https://www.boe.es/buscar/act.php?id=BOE-A-1978-31229 .

[10.10.2022].

69 Článok 99 odsek 5 Ústavy Španielska. Tamže

70 Článok 116 Ústavy Španielska. Dostupné na: Tamže

71 Článok 88 Ústavy Talianskej republiky. Dostupné na: https://www.senato.it/istituzione/la-costituzione/parte-

ii/titolo-ii/articolo-88 . [10.10.2022].

72 Článok 61 Ústavy Talianskej republiky. Dostupné na: https://www.senato.it/istituzione/la-costituzione/parte-

ii/titolo-i/sezione-i/articolo-61 . [10.10.2022].

16

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

3 Záver

Predmetom porovnávacej analýzy bolo 24 štátov Európy (Belgicko, Bulharsko, Cyprus,

Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko,

Macedónsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko

a Taliansko). Uvedené krajiny pokrývajú geografickú a politickú rozmanitosť Európy (napr.

monarchia/republika, jednokomorový/dvojkomorový parlament, história, politické reálie).

Pokiaľ ide o otázku, kto rozpúšťa parlament, tak vo veľkej väčšine prípadov (Belgicko,

Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Chorvátsko, Litva,

Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko

a Taliansko) ide o hlavu štátu (kráľ/prezident). Existujú však aj výnimky (napr. Litva –

rozpustenie uznesením parlamentu).

Medzi dôvodmi, ktoré umožňujú rozpustiť parlament, dominuje najmä otázka

nevyslovenia dôvery a vyslovenia nedôvery (napr. Belgicko, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko,

Litva, Nemecko, Rumunsko). Častým dôvodom je neschopnosť zostaviť vládu (Belgicko,

Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko). V niektorých štátoch (Estónsko,

Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko) možno rozpustiť parlament aj v prípade problémov s prijímaním

rozpočtu (napr. Estónsko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko).

Možnosť parlamentu rozpustiť sa výlučne z vlastnej vôle je upravená v ôsmich

krajinách (Cyprus, Česko, Chorvátsko, Litva, Macedónsko, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko).

Požadovaná väčšina poslancov, ktorá musí vysloviť súhlas s rozpustením sa pohybuje od

kvalifikovanej väčšiny (3/5 v Česku a Litve a 2/3 v Poľsku) cez absolútnu väčšinu (Cyprus,

Chorvátsko, Macedónsko) až po relatívnu väčšinu (Maďarsko, dôvodom však je absencia

osobitnej právnej úpravy). Zaujímavosťou je, že rakúska národná rada sa môže rozpustiť

prijatím bežného zákona, ale ide o výnimku medzi skúmanými krajinami.

Ďalšou z možností je rozpustenie parlamentu, ktoré predpokladá súčinnosť

viacerých/všetkých najvýznamnejších politických činiteľov. V Belgicku môže parlament

rozpustiť kráľ, ak vláda rezignuje a absolútna väčšina parlamentu vyjadrí s rozpustením svoj

súhlas. Vo Fínsku môže prezident rozpustiť parlament na základe odôvodneného návrhu

predsedu vlády a po konzultácii s poslaneckými klubmi a počas zasadnutia parlamentu.

Prezident Francúzska môže po porade s predsedom vlády a predsedami komôr rozpustiť

parlament.

Viaceré krajiny využívajú časové obmedzenia rozpúšťania parlamentu. Bulharsko

neumožňuje prezidentovi rozpustiť parlament počas posledných 3 mesiacov funkčného

obdobia prezidenta. Českú poslaneckú snemovňu nemožno rozpustiť 3 mesiace pred koncom

jej funkčného obdobia. Chorvátsky prezident nemôže rozpustiť parlament, ak čelí

impeachmentu. V Litve nemožno rozpustiť parlament počas posledných 6 mesiacov funkčného

obdobia prezidenta a 6 mesiacov od predčasných volieb. V Portugalsku nemožno rozpúšťať

parlament počas prvých 6 mesiacov volebného obdobia parlamentu, počas posledných 6

mesiacov funkčného obdobia prezidenta a počas vyhláseného výnimočného stavu alebo

17

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

„stavu obliehania“. Rovnako v Rumunsku nemožno rozpustiť parlament počas posledných

6 mesiacov funkčného obdobia prezidenta a počas stavu vojny, mobilizácie, „stavu

obliehania“ alebo núdzového stavu. V Taliansku nemožno rozpustiť parlament počas

posledných 6 mesiacov volebného obdobia parlamentu. Osobitným prípadom je Lotyšsko,

ktorého úprava umožňuje rozpustiť parlament referendom iniciovaným prezidentom.

V prípade neúspechu však prezidentovi zaniká mandát.

Zaujímavosťou je, že v Belgicku nové volebné obdobie nasledujúce po predčasnom

ukončení predchádzajúceho nesmie presiahnuť prvé voľby do Európskeho parlamentu

nasledujúce po rozpustení. Podobnú úpravu má aj Cyprus, keď volebné obdobie po rozpustení

parlamentu nezačína plynúť nanovo, ale dokončuje sa predchádzajúce volebné obdobie.

Výnimkou je posledný rok, keď je parlament volený súčasne na zostatok volebného obdobia

a schôdze sa považujú za mimoriadne, a zároveň na nové päťročné volebné obdobie.

Viaceré štáty majú ústavne upravené aj lehoty, keď sa musia konať predčasné voľby.

Najkratší časový úsek má Francúzsko (20 až 40 dní od rozpustenia) a najdlhší má Maďarsko (90

dní), respektíve Litva (3 mesiace). Osobitnou kategóriou je Rakúsko, kde je stanovené, že

novozvolený parlament sa musí zísť do 100 dní od rozpustenia predchádzajúceho.

Niektoré krajiny (Rakúsko, Slovinsko, Taliansko) stanovujú, že rozpustený parlament

pokračuje v činnosti. Cyperská úprava síce umožňuje pokračovanie rozpusteného parlamentu,

ale obsahuje rozsiahle obmedzenia (napr. nemá právo prijímať zákony alebo rozhodnutia

s výnimkou naliehavých a výnimočných nepredvídateľných okolností). V Česku prechádzajú

niektoré právomoci na senát (aj to s obmedzeniami). Lotyšský parlament síce pokračuje

v činnosti, ale zvoláva ho prezident, ktorý tiež určuje jeho program.

18

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

4 Použité zdroje

1. Ústav a Slovenskej republiky. Dostupné na:

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/.

2. Ústavné zákony o skrátení volebného obdobia NR SR . Dostupné na:

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/70/19940410 .

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/82/20060214 .

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/330/20111018 .

3. OROSZ, L.: K problémom kompatibility ústavného systému Slovenskej republiky. Justičná revue

57, 2005, č. 3, s. 335,

4. BALOG, B.: Ústavné zákony v právnom poriadku Slovenskej republiky. Justičná revue 59, 2007,

č. 12, s. 1582 – 1583,

5. NIKODÝM, D.: Ústavná legislatíva a otvorené problémy. Právny obzor 97, 2014, č. 6, s. 557.

6. Nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021.

7. ECPRD Dissolution of Parliament – Urgent Request 4118. Dostupné na:

https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/451096 .

8. Belgická ústava. Dostupné na:

https://www.lachambre.be/kvvcr/pdf_sections/publications/constitution/GrondwetUK.pdf .

9. Ústava Bulharskej republiky. Dostupné na : https://www.parliament.bg/en/const .

10. Ústava Cyperskej republiky. Dostupné na: http://www.cylaw.org/nomoi/enop/non-

ind/syntagma/full.html .

11. Ústava Českej republiky. Dostupné na: https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html .

12. Ústava Dánskej republiky. Dostupné na: https://www.thedanishparliament.dk/-

/media/pdf/publikationer/english/my_constitutional_act_with_explanations.ashx .

13. Ústava Estónskej republiky. Dostupné na:

https://www.riigiteataja.ee/en/eli/530122020003/consolide .

14. Ústava Fínskej republiky. Dostupné na: https://www.finlex.fi/fi/laki/ajantasa/1999/19990731 .

15. Ústava Francúzskej republiky. Dostupné na: https://www.conseil-

constitutionnel.fr/sites/default/files/as/root/bank_mm/anglais/constiution_anglais_oct2009.pdf .

16. Ústava Grécka. Dostupné na: https://www.hellenicparliament.gr/UserFiles/f3c70a23-7696-49db-

9148-f24dce6a27c8/001-156%20aggliko.pdf .

17. Ústava Holandského kráľovstva. Dostupné na:

https://www.government.nl/documents/regulations/2012/10/18/the-constitution-of-the-

kingdom-of-the-netherlands-2008 .

18. Ústava Chorvátskej republiky. Dostupné na: https://www.sabor.hr/en/constitution-republic-

croatia-consolidated-text .

19. Ústava Írskej republiky. Dostupné na: https://www.irishstatutebook.ie/eli/cons/en/html .

20. Ústava Litovskej republiky. Dostupné na: https://www.e-

tar.lt/portal/lt/legalAct/TAR.47BB952431DA/asr .

19

Porovnávacia analýza: Rozpúšťanie parlamentov vo vybraných štátoch

21. Ústava Lotyšskej republiky. Dostupné na: https://likumi.lv/ta/id/57980-latvijas-republikas-

satversme .

22. Základný zákona Maďarska. Dostupné na: https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a1100425.atv .

23. Základný zákona. Dostupné na: https://www.gesetze-im-internet.de/gg/BJNR000010949.html .

24. Ústava Poľskej republiky. Dostupné na:

https://www.sejm.gov.pl/prawo/konst/polski/kon1.htm .

25. Ústava Portugalskej republiky. Dostupné na: https://dre.pt/dre/legislacao-consolidada/decreto-

aprovacao-constituicao/1976-34520775-50478475 .

26. Spolková ústava. Dostupné na:

https://www.ris.bka.gv.at/Dokumente/Erv/ERV_1930_1/ERV_1930_1.html .

27. Ústava Rumunska. Dostupné na: https://www.presidency.ro/ro/constitutia-romaniei .

28. Ústava Severomacedónskej republiky. Dostupné na:

https://www.sobranie.mk/content/Odluki%20USTAV/UstavSRSM.pdf .

29. Ústava Slovinskej republiky. Dostupné na : http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=USTA1#.

30. Ústava Španielska. Dostupné na: https://www.boe.es/buscar/act.php?id=BOE-A-1978-31229 .

31. Ústav a Talianskej republiky. Dostupné na: https://www.senato.it/istituzione/la-

costituzione/parte-ii/titolo-ii/articolo-88 .

20