Porovnávacia analýza: Poskytovanie psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti
vo vybraných európskych štátoch
4. Záver
Čo sa týka právnej úpravy poskytovania psychologických a psychoterapeutických
služieb – niektoré štáty nemajú špeciálnu právnu úpravu, ale tieto služby sú upravené v rámci
zdravotníckej legislatívy. Sú však aj štáty, napr. Dánsko, Poľsko, Rakúsko, Španielsko
a Taliansko, ktoré majú na túto oblasť špecifické zákony.
V oblasti požiadaviek na výkon profesie psychológa a psychoterapeuta – vo väčšine
štátov sú tieto povolania právne regulované. V niektorých z nich je potrebné na výkon týchto
povolaní spĺňať určité kvalifikačné predpoklady a zároveň aj zápis v registri, ktorý vedie
profesionálna asociácia alebo organizácia (napríklad Estónsko, Francúzsko, Maďarsko,
Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko).
Z oblasti psychológov sa najprísnejšie požiadavky kladú na zdravotníckych
psychológov. Týka sa to vzdelania magisterského stupňa v príslušnom študijnom odbore plus
špecializačná príprava, ktorá väčšinou zahŕňa aj odbornú prax (Česká republika, Poľsko,
Rakúsko, Švédsko, Taliansko). Niektoré štáty majú dané aj niektoré ďalšie požiadavky na
výkon tejto práce, ako napr. právna spôsobilosť, znalosť jazyka, morálna spôsobilosť
a podobne (Rakúsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo). Estónsko a Spojené kráľovstvo má
legislatívne špecifikované profesie v rámci psychologického poradenstva, pre ktoré sú presne
špecifikované kvalifikačné a iné požiadavky.
Najvyššie požiadavky, čo sa týka vzdelania aj praxe, sa kladú na psychoterapeutov.
Na výkon tejto praxe je väčšinou potrebné magisterské vzdelanie v určitých, presne
špecifikovaných študijných odboroch. Zároveň je potrebné ďalšie špecializačné vzdelávanie
a psychoterapeutický výcvik. Niektoré štáty uvádzajú aj minimálnu dĺžku špeciálneho
psychoterapeutického výcviku, ktorá sa pohybuje od 2 rokov (Česká republika), cez 3 roky
(Švédsko) až po 4 roky (Poľsko, Taliansko).
V oblasti financovania psychologických a psychoterapeutických služieb je situácia
v nami sledovaných štátoch podobná. V štátnych zdravotníckych zariadeniach sú tieto služby
väčšinou hradené zo zdravotného poistenia. V súkromných centrách sú zväčša kryté
priamymi platbami klientov. V niektorých prípadoch však môžu byť plne alebo čiastočne
pokryté aj zo zdravotného poistenia (najmä súkromné zdravotné poisťovne): Česká republika,
Dánsko, Estónsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko. Služby v oblasti duševného
zdravia mimo rezortu zdravotníctva sa zväčša hradia z iných verejných zdrojov.
Vo Francúzsku sa v súčasnosti zavádza experimentálny program, v rámci ktorého
činnosť psychoterapeutov môže plne hradiť „Assurance Maladie“ (Sociálna poisťovňa) za
predpokladu, že sedenia predpisuje ošetrujúci lekár. Treba poznamenať, že toto pokrýva
maximálne 10 sedení a týka sa iba pacientov vo veku 18 až 60 rokov, ktorí bývajú v určitých
vybraných častiach a sú pridružení k fondom primárneho zdravotného poistenia týchto
lokalít.
47