Prehľad: Menšinové vlády
Negatívny parlamentarizmus je typický práve pre Dánsko, Švédsko a Nórsko, kde sa
tiež stretávame s výraznou prevahou menšinových vlád. Uplatňuje sa tiež vo westministerských
demokraciách (Veľká Británia, Austrália, Kanada), na Islande, či Faerských ostrovoch.
V minulosti bol typický pre Fínsko (do r. 2000), Rakúsko, Grécko (do r. 1986) a Portugalsko
(do r. 1976). Prezumpcia dôvery vláde existuje aj vo Francúzsku, kde prezident vymenúva
premiéra, ktorý nepotrebuje ďalšie parlamentné potvrdenie.15
Z možných vysvetlení, prečo menšinové vlády vznikajú práve v systémoch negatívneho
parlamentarizmu, je práve ich schopnosť vytvoriť priestor, v ktorom sa znižuje zložitosť
vyjednávacej situácie, keď politické strany vyjednávajú o podobe novej vlády. V parlamentných
systémoch, kde musí žiadať vláda o vyslovenie dôvery, strávia politické strany viac času
vyjednávaním (v priemere 28 dní) než v systémoch s negatívnym parlamentarizmom
(v priemere 14 dní).16 Riziko vyslovenia nedôvery v systémoch pozitívneho parlamentarizmu
núti preto politické strany vyjednávať o budúcej podobe vlády dvakrát dlhšie než v systémoch
negatívneho parlamentarizmu.17
Opozičné strany v menšinovej vláde
Opozičné strany sa vo všeobecnosti prezentujú ako alternatíva k vládnucim stranám.
Pôsobenie opozičných strán v parlamente je motivované podobne ako v prípade vládnych strán
volebným úspechom a získaním podielu na vláde. Cieľom opozičných strán je teda získanie
volebných hlasov, vládnych funkcií a realizácia politiky. Avšak v menšinových vládach je ich
pozícia skomplikovaná, pretože vyjadrením podpory menšinovej vláde vystupujú ako „kvázi“
koaličný partner. Opozičné strany sa tak dostávajú do dilemy, lebo v porovnaní s formálnym
koaličným partnerom majú zodpovednosť nielen za udržanie vlády, ale aj za vlastné stranícke
ciele.18 Otázkou teda je, prečo niektoré opozičné strany podporujú menšinové vlády.
Vysvetlenie vzniku menšinových vlád cez prizmu opozície predložil K. StrØm:
a) menšinové vlády môžu vznikať za situácie, keď je neúčasť na procese vládnutia
kompenzovaná nádejou na silnú opozičnú pozíciu. Platí, že čím je väčšia možnosť
opozície ovplyvniť výslednú politiku vlády, tým menší je prospech spojený s priamou
účasťou na vláde bez toho, aby boli priamo zodpovedné za prijaté opatrenia;
b) druhá možnosť nastáva v momente, keď je pre určitú stranu v danej chvíli výhodnejšie
prenechať momentálne vládnutie inému účastníkovi volieb preto, aby nebola ohrozená
jeho možnosť zvíťaziť v nadchádzajúcich voľbách.19
15 BRUNCLÍK, M. (2009). Negativní parlamentarismus:... C. d.
16 Tamže.
17 Podotýkame, že medzi negatívnym parlamentarizmom a menšinovými vládami neexistuje čistý kauzálny
vzťah, pretože na podobu vládnych koalícii majú vplyv aj iné faktory ako volebný systém (Veľká Británia), resp.
tradície (Island).
18 MÜLLER. M. et al. (2021) Timing in Opposition Party Support under Minority Government. In Scandinavian
19 STRØM, K. (1990) A Behavioral Theory of Competitive Political Parties. In American Journal of Political
14