Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
5/2022  
Menšinové vlády  
Anotácia:  
Cieľom predkladaného  
prehľadu je poskytnúť stručný  
teoretický a praktický prehľad  
o menšinových vládach.  
Prehľad sa bližšie zameriava na  
vznik menšinových vlád,  
spôsoby získavania podpory  
pre legislatívne návrhy  
Vypracovala: PhDr. Krisztina Csudai,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
a skúma postavenie opozície  
v tomto type vlády.  
Kľúčové slová:  
Bratislava  
menšinová vláda,  
parlamentarizmus,  
koalícia, opozícia  
október 2022  
Prehľad: Menšinové vlády  
Po stavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti.  
Údaje použité v materiáli sú aktuálne  
k dátumujehozverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Prehľad: Menšinové vlády  
Menšinová vláda  
Anotácia  
Cieľom predkladaného prehľadu je poskytnúť stručný teoretický a praktický prehľad  
o menšinových vládach. Prehľad sa bližšie zameriava na vznik menšinových vlád,  
spôsoby získavania podpory pre legislatívne návrhy a skúma postavenie opozície  
v tomto type vlády.  
Kľúčové slová  
menšinová vláda, parlamentarizmus, koalícia, opozícia  
Minority Government  
Annotation  
The aim of the presented review is to provide a brief theoretical and practical overview  
of minority governments. The review focuses more closely on the minority  
governments creation, methods of gaining support for legislative proposals and  
examines the position of the opposition in this type of government.  
Key words  
minority government, parliamentarism, coalition, opposition  
Prehľad: Menšinové vlády  
Obsah  
Prehľad: Menšinové vlády  
Úvod  
Parlamentné režimy predstavujú jednu  
z
najrozšírenejších foriem vlády  
v demokratických systémoch. Podobne ako prezidentské či poloprezidentské formy vlády sú aj  
parlamentné režimy rôznorodé. Odlišujú sa v miere reálnej politickej moci vládneho kabinetu,  
miery vládnej kontroly nad zákonodarnou agendou a štruktúrou parlamentných  
a rozhodovacích procesov.  
Hlavným znakom reprezentatívnej parlamentnej demokracie je, že moc vychádza od  
občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov. Členmi vlád sú tak  
spravidla členovia politických strán alebo ich nominanti. Takýto typ straníckej vlády sa  
v Európe stal normou po druhej svetovej vojne.1  
Vo väčšine parlamentných demokracií nedokážu jednotlivé politické strany samé  
vytvoriť väčšinu v zákonodarnom zbore. Ak chcú získať podiel na moci, sú zvyčajne nútené  
vstúpiť do koalície s jednou či viacerými stranami. Hoci je tento postup skôr normou,  
v parlamentnej praxi európskych štátov nie sú výnimkou ani prípady, keď strany dokážu  
vládnuť aj bez väčšiny v parlamente. Politické strany v niektorých prípadoch môžu vytvoriť aj  
menšinové vlády. Oproti väčšinovým vládam, ktoré opierajú svoju moc o väčšinu v parlamente  
musia tieto vlády hľadať oporu i medzi poslancami iných strán. Menšinové vlády sa tak líšia  
predovšetkým v spôsobe získavania podpory pre svoje návrhy.  
Cieľom predkladaného prehľadu je poskytnúť stručný teoretický a praktický prehľad  
o menšinových vládach. Prehľad sa bližšie zameriava na vznik menšinových vlád, spôsoby  
získavania podpory pre legislatívne návrhy a skúma postavenie opozície v tomto type vlády.  
5
 
Prehľad: Menšinové vlády  
Teoretický rámec formovania vlád2  
Formovanie vlád predstavuje intenzívny politický a právny proces, ktorého povaha  
a výsledok závisia tak od politických okolností, ako aj od písaných, či nepísaných pravidiel.  
V predkladanom materiály delíme vznik vlád na základe princípu minimálnej veľkosti  
koalície na väčšinové, koaličné a menšinové vlády.3  
Väčšinová vláda  
Väčšinová vláda vzniká vtedy, ak jedna z politických strán vo voľbách získa  
nadpolovičnú väčšinu všetkých mandátov. Takáto strana dokáže vytvoriť jednofarebnú vládu  
a vládnuť bez pomoci inej strany.  
Informačná grafika č. 1:  
Zdroj: vlastné spracovanie autorky  
2 Pre bližšie informácie o formovaní vlád pozri MALIŠKA, M. Povolebné formovanie vlády... C. d.  
3 RIKER, W. (1962). The Theory of Political Coalitions. New Haven and London: Yale University.  
6
 
 
Prehľad: Menšinové vlády  
Koaličná vláda  
Ak žiadna zo strán nezíska celkovú väčšinu v parlamente, formovanie vlády môže  
zahŕňať zložité a zdĺhavé rokovania medzi politickými stranami v snahe vytvoriť koaličnú  
vládu. Z hľadiska počtu politických subjektov v koaličnej vláde rozlišujeme tzv. „minimálnu  
víťaznú koalíciu“ a „nadbytočnú veľkú koalíciu“.  
1. Minimálna víťazná koalícia („Minimal Winning Coalition“)  
Existujú dve základné podmienky na vznik tejto vlády:  
a) ide o koalíciu tvorenú dvoma a viac stranami, ktoré spoločne kontrolujú nadpolovičnú  
väčšinu parlamentných mandátov,  
b) v tejto koalícií nie sú žiadni členovia, ktorých hlasy nie sú potrebné na získanie  
parlamentnej väčšiny. Znamená to, že stratou jedného z partnerov stráca koalícia  
potrebnú legislatívnu väčšinu.4  
Informačná grafika č. 2:  
Zdroj: vlastné spracovanie autorky  
4 RIKER, W. (1962). C. d..  
7
 
 
Prehľad: Menšinové vlády  
Ako hlavný dôvod, prečo sa politické strany uchyľujú k vytváraniu minimálnych víťazných  
koalícií, je maximalizácia zisku, t.j. obsadenie čo najväčšieho počtu ministerských kresiel.  
V duchu racionálneho uvažovania je myšlienka zdieľania ministerských kresiel iracionálna  
s koaličným partnerom, ktorého účasť vo väčšinovej vláde vzhľadom k počtu mandátov nie je  
potrebná. Politické strany vytvárajúce minimálnu víťaznú koalíciu vidia vo voľbách  
predovšetkým cestu k získaniu podielu na vláde (tzv. „office-seeking theory).5  
2. Nadbytočná veľká koalícia („Surplus Majority Coalition“)  
Základnou požiadavkou na to, aby bola koalícia hodnotená ako nadbytočná veľká, je  
prítomnosť jednej alebo viacerých „nadbytočných“ politických strán v koalícií. Nadbytočná  
veľká koalícia na rozdiel od minimálnej víťaznej koalície má za cieľ presadenie programu (tzv.  
policy-seeking theory“), a preto jej primárne nezáleží na tom, koľko účastníkov sa na presadení  
podieľa. Pre jednotlivých aktérov v rámci veľkej koalície je prítomnosť viacerých  
nadbytočných strán výhodnejšia v zmysle väčšej podpory – veľké koalície môžu byť preto  
zostavované ako ochrana pred nedisciplinovanými členmi vlády.6  
Informačná grafika č. 3  
Zdroj: vlastné spracovanie autorky  
5 ŘÍCHOVÁ, B. (2006): Přehled moderních politologických teorií. Praha: Portál.  
6 MÜLLER, W. C. et al. (2000): Coalition Governance in Western Europe: An Introduction. In: Müller, W. C. –  
Strøm, K. (eds.): Coalition Governance in Western Europe, Oxford: Oxford University Press, s. 1-31.  
8
 
Prehľad: Menšinové vlády  
Menšinová vláda  
Menšinové vlády vznikajú v okamihu, keď ani jedna strana nezískala vo voľbách  
nadpolovičnú väčšinu všetkých mandátov. Ide predovšetkým o momentálnu neschopnosť  
politických aktérov zabezpečiť väčšinu v parlamente. Oproti väčšinovým, resp. koaličným  
vládam, ktoré opierajú svoju moc o väčšinu v parlamente, musia tieto vlády hľadať oporu  
i medzi poslancami iných strán.  
Informačná grafika č. 4  
Zdroj: vlastné spracovanie autorky  
Menšinové vlády vznikajú len za určitých podmienok a v určitých situáciách:  
a) Očakáva sa, že voľby prinesú víťazstvo jednej strany, avšak toto očakávanie sa  
nenaplní. Príkladom sú voľby v Írsku v roku 1961, keď sa očakávalo víťazstvo strany  
Fianna Fáil. Tá sa vyznačovala širokou podporou, vďaka ktorej strana verila v istý  
úspech bez záujmu o vytvorenie koalície. Strana nakoniec získala 70 mandátov zo 144  
a musela vytvoriť menšinovú vládu, pretože žiadna zo strán, ktoré prekročili volebný  
prah, nechcela vstúpiť do koalície s inou stranou. Tri z víťazných strán predstavili  
svojho kandidáta na post predsedu vlády, z ktorých najviac hlasov získal Sean Lemass  
z Fianna Fáil. Táto strana nakoniec vládla s podporou nezávislých poslancov.  
9
 
Prehľad: Menšinové vlády  
b) V straníckom systéme existuje istá forma imobility, ktorá je príčinou nemožnosti  
zostaviť väčšinovú vládu. Počas štvrtej Francúzskej republiky mohli vznikať koalície  
najmenej z 380 poslancov z 586 (nadpolovičná väčšina pritom predstavovala minimálne  
294 mandátov) kvôli špecifickým štrukturálnym črtám vtedajšieho straníckeho systému,  
ktorý zabraňoval vzniku väčšinových vlád.7  
c) Došlo k rozpadu koalície a časť strán sa rozhodla zotrvať vo vláde. V roku 2006  
vznikla menšinová vláda v Litve po tom, čo koalíciu opustili dve strany. Menšinovú  
vládu podporovala až do roku 2007 najväčšia opozičná strana, s ktorou vláda podpísala  
dekrét o podpore na obdobie šiestich mesiacov.8  
d) Vládnucej politickej strane chýba k dosiahnutiu väčšiny len pár kresiel  
v parlamente. Po parlamentných voľbách v Česku v roku 2018 zostavili vládu strany  
ANO a Česká strana sociálne demokratická (ČSSD). Keďže vláda nemala dostatočnú  
väčšinu (93 z 200), vládla s podporou Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM)  
(15 hlasov).9  
e) Prítomnosť anti-systémovej strany v parlamente. Príkladom takejto strany bola  
KSČM v 90. rokoch v Česku. Ostatné politické strany s ňou odmietali spolupracovať  
a vstupovať do koaličných zväzkov. Sociálni demokrati preto len ťažko hľadali  
ľavicového partnera a uchyľovali sa radšej k spolupráci s ideologicky vzdialenejším  
stranám.10  
Stabilita menšinových vlád  
Ako sme už spomínali, zastúpenie strán v menšinových vládach nemá v rukách  
nadpolovičnú väčšinu v parlamente. Tento typ vlády je preto vo veľkej miere závislý od pomoci  
strán, ktoré nie sú koaličnými partnermi. V parlamentných systémoch, kde je vláda zodpovedná  
parlamentu, má chýbajúca podpora vplyv na schopnosť parlamentu prijímať zákony, a tým aj  
na jeho stabilitu. Vo všeobecnosti prevláda názor, že menšinové vlády sú menej stabilné ako  
väčšinové a koaličné vlády.  
Jeden z argumentov, prečo menšinové vlády čelia riziku predčasného pádu, je úzko  
spojená s ich schopnosťou podieľať sa na vytváraní politík. Výhody zotrvania v menšinovej  
vláde sú menšie, pretože je menšia pravdepodobnosť, že strany budú schopné prijímať zákony.  
Ak vychádzame z predpokladu, že politické strany sú aktéri, ktorých hlavným cieľom je  
naplnenie programového vyhlásenia („policy-seeking theory“), táto znížená schopnosť prijímať  
7 HERMAN, V., POPE, J. (1973). Minority Governments in Western Democracies. British Journal of Political  
Science, 3(02).  
8 ECPRD request no. 3880 Rules on defining political groups in opposition or with the government.  
10 HÁJEK, L., ŠVEC, K. et al. (2017) Menšinové vlády: v Evropě nic výjimečného, v Česku však moc dlouho  
10  
 
Prehľad: Menšinové vlády  
zákony má vplyv na motiváciu zotrvania v menšinovej vláde. Politické strany sa teda môžu  
prikloniť k predčasnému ukončeniu vlády, napr. prostredníctvom vyslovenia nedôvery vláde,  
pretože vyhlásenie nových volieb môže byť pre ich budúce postavenie vo vláde výhodnejšie.  
Uvedený názor na nestabilitu menšinových vlád však neberie do úvahy spôsoby, akým  
môže menšinová vláda hľadať podporu v parlamente. Z empirického hľadiska možno  
identifikovať rôzne druhy získavania podpory, od ad hoc podpory až po formalizované  
dekréty o spolupráci, ktoré majú významný vplyv na stabilitu menšinovej vlády.11 S ad hoc  
podporou má skúsenosti napríklad portugalský parlament, kým v írskom parlamente uzatvárajú  
menšinové vlády dohody o podpore s opozičnými stranami.  
Ak by sme stabilitu menšinových vlád merali na základe dĺžky funkčného obdobia,  
zistíme, že existuje rozdiel medzi zmluvnými menšinovými vládami a menšinovými vládami,  
ktoré nie sú schopné trvalo formovať stabilnú podporu iných strán. Výskumy ukazujú, že práve  
tie menšinové vlády, ktoré si vedia zabezpečiť podporu opozičných strán prostredníctvom  
dohôd o spolupráci (tzv. zmluvné menšinové vlády) sú oveľa stabilnejšie ako tie, ktoré hľadajú  
podporu pre svoje zákony ad hoc.12  
Graf č. 1: Miera stability menšinových vlád v Európe  
Zdroj: KRAUSS, S. et al. (2021). Stability of minority governments and the role of support agreements. [online].  
11 KRAUSS, S. et al. (2021). Stability of minority governments... C. d.  
12 Tamže.  
11  
  
Prehľad: Menšinové vlády  
Graf č. 1 ukazuje, že neexistujú podstatné rozdiely medzi mierou stability väčšinových  
a zmluvných menšinových vlád. Miera stability menšinových vlád, ktoré hľadajú ad hoc  
podporu je podstatne nižšia. Po 1000 dňoch je miera stability týchto vlád len približne 35 %,  
kým zmluvné menšinové a väčšinové majú viac ako 50% šancu, že nepadnú po 1000 dňoch  
vládnutia.  
Empirický výskum tiež ukazuje, že od roku 1990 môžeme byť svedkami narastajúceho  
výskytu zmluvných menšinových vlád.  
Graf č. 2: Nárast počtu zmluvných menšinových vlád od roku 1980 do 2010 v Európe  
Zdroj: KRAUSS, S. et al. Stability of minority governments... C. d.  
Negatívny parlamentarizmus ako predpoklad menšinovej vlády?  
Menšinové vlády nie sú v Európe ojedinelým prípadom. Takmer všetky členské štáty  
EÚ mali v minulosti skúsenosti s menšinovou vládou. Najvyššia koncentrácia výskytu  
menšinových vlád je v severských krajinách, t.j. v Dánsku, Švédsku a v Nórsku. Naopak,  
žiadne skúsenosti s menšinovou vládou nemajú od roku 1945 v Nemecku, Luxembursku či  
Švajčiarsku.13  
13 HÁJEK, L., ŠVEC, K. et al. Menšinové vlády: v Evropě nic... C. d.  
12  
 
Prehľad: Menšinové vlády  
Rôzna miera výskytu menšinových vlád v Európe má svoje odôvodnenie a má  
dočinenia so spôsobom, akým sa vláda ujíma funkcie po voľbách. Na rozdiel od Slovenska, kde  
vláda musí po svojom zostavení požiadať parlament o vyslovenie dôvery, vlády v niektorých  
štátoch môžu vládnuť aj bez podpory parlamentu. Ide o tzv. „negatívny parlamentarizmus“.  
Ten stojí na logike, že ak vláde nie je vyslovená nedôvera, predpokladá sa, že vláda dôveru má  
a môže vládnuť. Pozitívny parlamentarizmus, naopak, vyžaduje, aby parlament formálne  
vyjadril svoj súhlas s vládou.14  
Infografika č. 5  
Zdroj: vlastné spracovanie autorky  
14 BRUNCLÍK, M. (2009). Negativní parlamentarismus: cesta k efektivnějšímu fungování parlamentního  
13  
  
Prehľad: Menšinové vlády  
Negatívny parlamentarizmus je typický práve pre Dánsko, Švédsko a Nórsko, kde sa  
tiež stretávame s výraznou prevahou menšinových vlád. Uplatňuje sa tiež vo westministerských  
demokraciách (Veľká Británia, Austrália, Kanada), na Islande, či Faerských ostrovoch.  
V minulosti bol typický pre Fínsko (do r. 2000), Rakúsko, Grécko (do r. 1986) a Portugalsko  
(do r. 1976). Prezumpcia dôvery vláde existuje aj vo Francúzsku, kde prezident vymenúva  
premiéra, ktorý nepotrebuje ďalšie parlamentné potvrdenie.15  
Z možných vysvetlení, prečo menšinové vlády vznikajú práve v systémoch negatívneho  
parlamentarizmu, je práve ich schopnosť vytvoriť priestor, v ktorom sa znižuje zložitosť  
vyjednávacej situácie, keď politické strany vyjednávajú o podobe novej vlády. V parlamentných  
systémoch, kde musí žiadať vláda o vyslovenie dôvery, strávia politické strany viac času  
vyjednávaním (v priemere 28 dní) než v systémoch s negatívnym parlamentarizmom  
(v priemere 14 dní).16 Riziko vyslovenia nedôvery v systémoch pozitívneho parlamentarizmu  
núti preto politické strany vyjednávať o budúcej podobe vlády dvakrát dlhšie než v systémoch  
negatívneho parlamentarizmu.17  
Opozičné strany v menšinovej vláde  
Opozičné strany sa vo všeobecnosti prezentujú ako alternatíva k vládnucim stranám.  
Pôsobenie opozičných strán v parlamente je motivované podobne ako v prípade vládnych strán  
volebným úspechom a získaním podielu na vláde. Cieľom opozičných strán je teda získanie  
volebných hlasov, vládnych funkcií a realizácia politiky. Avšak v menšinových vládach je ich  
pozícia skomplikovaná, pretože vyjadrením podpory menšinovej vláde vystupujú ako „kvázi“  
koaličný partner. Opozičné strany sa tak dostávajú do dilemy, lebo v porovnaní s formálnym  
koaličným partnerom majú zodpovednosť nielen za udržanie vlády, ale aj za vlastné stranícke  
ciele.18 Otázkou teda je, prečo niektoré opozičné strany podporujú menšinové vlády.  
Vysvetlenie vzniku menšinových vlád cez prizmu opozície predložil K. StrØm:  
a) menšinové vlády môžu vznikať za situácie, keď je neúčasť na procese vládnutia  
kompenzovaná nádejou na silnú opozičnú pozíciu. Platí, že čím je väčšia možnosť  
opozície ovplyvniť výslednú politiku vlády, tým menší je prospech spojený s priamou  
účasťou na vláde bez toho, aby boli priamo zodpovedné za prijaté opatrenia;  
b) druhá možnosť nastáva v momente, keď je pre určitú stranu v danej chvíli výhodnejšie  
prenechať momentálne vládnutie inému účastníkovi volieb preto, aby nebola ohrozená  
jeho možnosť zvíťaziť v nadchádzajúcich voľbách.19  
15 BRUNCLÍK, M. (2009). Negativní parlamentarismus:... C. d.  
16 Tamže.  
17 Podotýkame, že medzi negatívnym parlamentarizmom a menšinovými vládami neexistuje čistý kauzálny  
vzťah, pretože na podobu vládnych koalícii majú vplyv aj iné faktory ako volebný systém (Veľká Británia), resp.  
tradície (Island).  
18 MÜLLER. M. et al. (2021) Timing in Opposition Party Support under Minority Government. In Scandinavian  
19 STRØM, K. (1990) A Behavioral Theory of Competitive Political Parties. In American Journal of Political  
Science. Vol. 34, No. 2, 1990. [online]. [cit. 23-09-2022]. Dostupné na internete:  
14  
 
Prehľad: Menšinové vlády  
V záujme získania praktických informácii o postavení opozičných strán v menšinových  
vládach sme analyzovali odpovede na požiadavku Európskeho centra pre parlamentný výskum  
a dokumentáciu. Žiadosť pod názvom Menšinové vlády – pravidlá definovania politických  
skupín v opozícii a vo vláde z roku 2018 sa bližšie zameriavala na:  
-
-
formálne pravidlá definovania opozície,  
postavenie strany, ktorá podporuje menšinovú vládu, ale nie je oficiálne jej členom.  
Na požiadavku odpovedalo sedem z oslovených štátov: Chorvátsko, Česko, Dánsko, Írsko,  
Litva, Portugalsko, Švédsko.  
Chorvátsko uviedlo, že nemá žiadne skúsenosti s menšinovou vládou.  
Po parlamentných voľbách v Írsku v roku 2016 vytvorila strana Fine Gael a skupina  
nezávislých poslancov menšinovú vládu s podporou opozičnej Fianna Fáil. Základom ich  
podpory bola formalizovaná dohoda o spolupráci („confidence-and-supply“), ktorá obsahovala  
presné podmienky pre obe strany.  
Opozičná Fianna Fáil sa zaviazala, že  
-
-
-
sa zdrží volieb predsedu vlády, nominácie ministrov a ich výmeny,  
umožní schválenie rozpočtu,  
zahlasuje proti akýmkoľvek návrhom na vyslovenie nedôvery voči vláde a ministrom,  
resp. sa zdrží hlasovania.  
Vládna strana Fine Gael prisľúbila, že  
-
-
akceptuje postavenie Fianna Fáil ako nezávislej opozičnej strany,  
uzná právo Fianna Fáil predkladať vlastné návrhy zákonov na základe vlastného  
programu,  
-
-
zverejní všetky dohody s nezávislými poslancami a inými politickými stranami v plnom  
rozsahu,  
umožní, aby opozičné zákony (okrem finančných), ktoré postúpia do druhého čítania,  
mohli byť prerokované vo výboroch do 10 týždňov,  
-
-
-
implementuje dohodnuté politické zásady počas celého volebného obdobia,  
sa bude vyhýbať predkladaniu návrhov, ktoré sa vopred prerokovali,  
predstaví reformovaný rozpočtový proces.  
Podľa dohody musia akékoľvek konflikty vyriešiť lídri strán. Prehodnotenie dohody sa  
uskutočnilo v roku 2018 s možnosťou jej predĺženia.20  
15  
Prehľad: Menšinové vlády  
V roku 2018 uzavrela po parlamentných voľbách v Česku politická strana Akcia  
nespokojných občanov (ANO) tzv. „dohodu o tolerancii“ s opozičnou Komunistickou stranou  
Čiech a Moravy (KSČM). KSČM sa podľa dohody zaviazala hlasovať za vyslovenie dôvery  
menšinovej vláde. Tiež sa zaviazali, že nebudú iniciovať hlasovanie o vyjadrení nedôvery  
vláde.  
Koaliční partneri na sa druhej strane zaviazali, že  
-
-
nebudú blokovať prerokovanie návrhov zákonov z dielne KSČM, ktoré nie sú  
obsiahnuté v programovom vyhlásení.  
budú predkladať návrhy zákonov na základe programových priorít k schváleniu včas  
a tak, aby mohol byť zaistený celý legislatívny proces schválenia v oboch komorách  
parlamentu, a to do 6 mesiacov pred skončením volebného obdobia.  
môžu predkladať aj iné zákony zo svojho programu, za takéto návrhy KSČM nemusí  
hlasovať.  
-
V prípade konfliktov medzi stranami, ktoré sa týkali dodržania dohody, sa mali zísť  
expertné tímy oboch strán dohody. Ak nedošlo k dosiahnutiu zhody, zišli sa k spornému bodu  
predsedovia oboch strán dohody. Dohoda sa považuje za ukončenú, ak ani predsedovia strán  
nedošli k riešeniu konfliktu.21  
V roku 2021 vypovedala KSČM dohodu o tolerancii. KSČM prekážalo, že ANO  
nedodržala niekoľko dohôd, o ktoré sa opierala pôvodná dohoda o tolerancii“.22  
Od roku 1973 sa dánsky politický systém vyznačuje existenciou väčšieho počtu malých  
strán, ktoré nie sú schopné vytvoriť koalíciu. Dánsko má preto rozsiahle skúsenosti  
s menšinovými vládami. Od roku 1953 do roku 2018 pôsobili len štyri väčšinové vlády. Pre  
zostavenie menšinovej vlády v Dánsku nemusí víťazná strana požiadať o dôveru a nemusí ani  
preukázať, že má väčšinu. K akceptácii menšinovej vlády dochádza pasívnym prijatím.  
Menšinová vláda však musí nájsť politických partnerov, ktorí podporia jej politiku, inak môže  
čeliť odvolaniu. Ak sa menšinovej vláde nepodarí schváliť rozpočet, vláda musí podať  
demisiu a vypísať nové voľby. Naposledy parlament neprijal rozpočet v roku 1984.  
Opozičné strany nemajú špeciálne postavenie, v parlamente sú nezávislými subjektami. Hoci  
väčšina zákonov je z dielne vlády, opozičným stranám sa niekedy podarí „pretlačiť“ návrh aj  
proti vôli vlády. V 80. rokoch 20. storočia skupina opozičných strán „prinútila“ vládu, aby  
vyjadrila výhrady voči jadrovej stratégii NATO.23  
23 ECPRD request no. 3880: Minority Governments Rules on defining political groups in opposition or with the  
16  
Prehľad: Menšinové vlády  
Rokovací poriadok v litovskom parlamente explicitne upravuje postavenie opozície.  
Podľa čl. 40 rokovacieho poriadku politické strany a ich koalície, ktoré nesúhlasia  
s programom vlády, sa môžu vyhlásiť za opozičné politické skupiny. Môžu tak spraviť na  
základe formálneho vyhlásenia. Keď v roku 2006 opustili koalíciu dve vládne strany,  
najväčšia opozičná strana, ktorá podporovala vládu, odmietla vstup do vlády a ponechala si  
status opozičnej strany.24  
V roku 2015 poveril portugalský prezident víťaznú politickú stranu PPD/PSD (sociálni  
demokrati) zostavením vlády. Oproti dvom pravicovým stranám, ktoré vytvorili menšinovú  
vládu, stál silný ľavicový blok; tomu sa podarilo odvolať vládu počas hlasovania  
o programovom vyhlásení. Po odvolaní vlády vznikla nová menšinová vláda pod vedením  
Strany socialistov s podporou širokého ľavicového bloku (komunisti, ľavicový blok, zelení).  
V praxi fungovala táto menšinová vláda na báze ad hoc vyjednávania. Pred schválením väčších  
a dôležitejších legislatívnych balíčkov vláda rokovala so svojimi partnermi, aby získala  
potrebnú väčšinu. Strany podporujúce vládu sa formálne nepovažovali za „opozíciu“ alebo  
„koalíciu“, pretože ich hlasovanie o zákonoch a iných návrhoch nebolo vopred určené ani  
stanovené, ani im nebol pridelený žiadny konkrétny status.25  
24 Tamže  
25 Tamže.  
17  
Prehľad: Menšinové vlády  
Záver  
Menšinové vlády vznikajú, keď politická strana/strany nevedia zostaviť väčšinu  
v parlamente a musia sa spoliehať na podporu strán mimo koalície. Cieľom predloženého  
prehľadu bolo poskytnúť stručný teoretický a praktický prehľad o menšinových vládach.  
Informácia sa bližšie zameriavala na vznik menšinových vlád, spôsoby získavania podpory pre  
legislatívne návrhy a skúmala postavenie opozície v tomto type vlády.  
V materiáli sme identifikovali päť situácií spojených so vznikom menšinových vlád:  
a) Očakáva sa, že voľby prinesú víťazstvo jednej strany, avšak toto očakávanie sa  
nenaplní.  
b) V straníckom systéme existuje istá forma imobility, ktorá je príčinou nemožnosti  
zostaviť väčšinovú vládu.  
c) Došlo k rozpadu koalície a časť strán sa rozhodla zotrvať vo vláde.  
d) Vládnucej politickej strane chýba k dosiahnutiu väčšiny len pár kresiel v parlamente.  
e) Prítomnosť anti-systémovej strany v parlamente.  
Empirický výskum ukazuje, že väčšina európskych štátov má skúsenosti s menšinovými  
vládami. Najvyššia koncentrácia výskytu menšinových vlád je v severských krajinách, t.j.  
v Dánsku, Švédsku a v Nórsku. Naopak, žiadne skúsenosti s menšinovou vládou nemajú od  
roku 1945 v Nemecku, Luxembursku, či Švajčiarsku. Stabilita menšinových vlád závisí od  
spôsobu, akým získavajú podporu pre svoje návrhy. Vo všeobecnosti možno identifikovať dva  
druhy menšinových vlád: tie, ktoré získavajú podporu pre svoje návrhy ad hoc a tzv. zmluvné  
menšinové vlády. Európskymi parlamentnými systémami, ktoré majú skúsenosti s uzatváraním  
dohôd o spolupráci s opozičnými stranami, sú napr. Česko a Írsko. Hoci ani v jednej  
z uvedených krajín nemajú opozičné strany podporujúce menšinovú vládu špeciálny status,  
dohody o spolupráci im poskytujú určité výhody, ako sú napr. väčšia transparentnosť  
v parlamentných procesoch (Írsko) či zákaz blokovania návrhov zákonov (Česko).  
V materiáli sme sa tiež bližšie pozreli na predpoklady vzniku menšinových vlád. Zistili  
sme, že negatívny parlamentarizmus poskytuje priestor, v ktorom sa znižuje zložitosť  
vyjednávacej situácie. Negatívny parlamentarizmus stojí na logike, že ak vláde nie je vyslovená  
nedôvera, predpokladá sa, že vláda dôveru má a môže vládnuť. Pozitívny parlamentarizmus,  
naopak, vyžaduje, aby parlament formálne vyjadril svoj súhlas s vládou.  
18  
 
Prehľad: Menšinové vlády  
Zoznam použitých zdrojov  
1. BRUNCLÍK, M. (2009). Negativní parlamentarismus: cesta k efektivnějšímu fungování  
parlamentního režimu? In Acta Politologica. Vol. 1, No. 2, s. 118-141. ISSN 1803-8220.  
2. ECPRD request no. 3880 Rules on defining political groups in opposition or with the  
3. FINE GAEL. A Confidence and Supply Arrangement for a Fine Gael-Led Government.  
4. HÁJEK, L., ŠVEC, K. et al. (2017) Menšinové vlády: v Evropě nic výjimečného,  
5. HERMAN, V., POPE, J. (1973). Minority Governments in Western Democracies.  
British Journal of Political Science, 3(02).  
6. iROZHLAS. KSČM podepsala s hnutím ANO dohodu o toleranci vlády. [online].  
7. KOPECKÝ, J. (2018). ANO podepsalo koaliční smlouvu s ČSSD i dohodu o toleranci  
8. KRAUSS, S. et al. (2021) Stability of minority governments and the role of support  
9. MALIŠKA, M. Povolebné formovanie vlády na Slovensku a vo vybraných štátoch  
internete:  
10. MÜLLER, W. C. et al. (2000): Coalition Governance in Western Europe: An  
Introduction. In: Müller, W. C. – Strøm, K. (eds.): Coalition Governance in Western  
Europe, Oxford: Oxford University Press, s. 1-31.  
11. MÜLLER. M. et al. (2021) Timing in Opposition Party Support under Minority  
Government. In Scandinavian Political Studies. Vol. 44 No. 2, 2021 [online]. [cit. 23-  
internete:  
19  
 
Prehľad: Menšinové vlády  
12. RIKER, W. (1962). The Theory of Political Coalitions. New Haven and London: Yale  
University.  
13. RTVS. Komunisti vypovedali dohodu o tolerancii menšinovej vlády Babiša. [online].  
14. ŘÍCHOVÁ, B. (2006): Přehled moderních politologických teorií. Praha: Portál.  
15. STRØM, K. (1990) A Behavioral Theory of Competitive Political Parties. In American  
Journal of Political Science. Vol. 34, No. 2, 1990. [online]. [cit. 23-09-2022]. Dostupné  
20