DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) , nahrádza

zákon č. 176/2015 Z .z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím

v znení neskorších predpisov. Predkladá sa ako iniciatívny materiál s cieľom rozšíriť okruh subjektov patriacich do pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, a to o seniorov, čím sa sleduje cieľ zvýšenia zabezpečenia ochrany, podporu a zlepšenie presadzovania základných práv a slobôd seniorov.

Základným rámcom pre zriadenie orgánov komisárov boli špecifické záväzky Slovenskej republiky vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN“), a to Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ich opčných protokolov.

Výbor OSN pre práva dieťaťa vo svojom všeobecnom komentári č. 2 (2002) odkazuje na článok 4 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý požaduje od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, aby „prijali všetky potrebné legislatívne, administratívne a iné opatrenia na uplatnenie práv uznaných v tomto dohovore“. V komentári je ďalej uvedené, že práve nezávislé národné inštitúcie pre ľudské práva predstavujú významný mechanizmus podpory a zabezpečenia vykonávania dohovoru a Výbor OSN pre práva dieťaťa posudzuje zriaďovanie takýchto orgánov v rámci záväzku prijatého štátmi pri ratifikácii zabezpečiť vykonávanie dohovoru a podporovať všeobecné uznávanie práv detí.

Výbor OSN pre práva dieťaťa v súvislosti s posudzovaním druhej periodickej správy Slovenskej republiky o pokroku v implementácii záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach dieťaťa v roku 2007 odporučil Slovenskej republike, aby vytvorila mechanizmus prijímania a vybavovania sťažností od a v prospech detí, v záujme ochrany práv detí v súlade s vyššie uvedeným komentárom k úlohe nezávislých národných inštitúcií pôsobiacich v oblasti ochrany práv detí. Výbor OSN pre práva dieťaťa zároveň odporúčal Slovensku urýchliť zriadenie nezávislého orgánu na monitorovanie implementácie Dohovoru o právach dieťaťa v súlade s rezolúciou 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy), s mandátom prijímať a vyšetrovať sťažnosti detí alebo v mene detí na porušovanie ich práv, ktorý bude spolupracovať s ostatnými príslušnými orgánmi. Výbor OSN pre práva dieťaťa síce ocenil úsilie verejného ochrancu práv v oblasti ochrany práv dieťaťa, vyjadril však obavy, že monitorovanie

všetkých relevantných oblastí Dohovoru OSN o právach dieťaťa nie je v Slovenskej republike adekvátne a koordinované.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 25. júna 2010 a článok 33 odsek 2 tohto dohovoru zaväzuje zmluvné strany Dohovoru v súlade so svojím právnym a správnym systémom zachovávať, posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahŕňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru.

Vzhľadom na veľkosť krajiny a existenciu ústavného inštitútu Verejného ochrancu práv ako aj existenciu Slovenského národného strediska pre ľudské práva bola do roku 2013 pre verejnú ochranu práv detí zvažovaná alternatíva začlenenia takéhoto inštitútu do už existujúcich inštitútov verejnej ochrany práv s priklonením sa k alternatíve riešenia v rámci inštitútu verejného ochrancu práv, nakoľko Parížske princípy (rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN) umožňujú rôznu štruktúru vnútroštátnych inštitúcií na presadzovanie a ochranu ľudských práv, ktoré môžu v rôznych krajinách existovať súbežne. Aj pri rôznej forme je však potrebné dodržať požadovanú štrukturálnu povahu takejto inštitúcie (napr. jej štruktúru, mandát, nezávislosť, financovanie, prevádzku a pod.) v súlade s Parížskymi princípmi. Inštitúty, ktoré sú budované v súlade s Parížskymi princípmi, sú pokladané za nezávislé inštitúcie (sú takto vnímané aj v rámci OSN) aj keď sú financované štátom. Zhoda s Parížskymi princípmi požaduje pre akreditáciu aj Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv (ICC).

Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným

postihnutím v znení neskorších predpisov ukončil vyššie uvedené úvahy o vhodnom inštitucionálnom riešení a v Slovenskej republike bola problematika vytvorenia nezávislého mechanizmu vyriešená prostredníctvom vytvorenia samostatných inštitútov komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom pre zabezpečenie plnenia ich pôsobností boli zriadené dva samostatné úrady - Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Podstatou činnosti komisárov od ich vytvorenia bola na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv špecializovaná verejná ochrana práv – špecializácia o. i. spočíva v tom, že komisár pre deti sa zaoberá výlučne právami detí a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa zaoberá výlučne právami tejto skupiny, a to v rozsahu práv priznaných v Dohovoroch OSN, vrátane práv, ktoré pre tieto osoby okrem príslušných Dohovorov vymedzuje aj Ústava Slovenskej republiky.

Uvedené riešenie ponechalo rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv nedotknutý a paralelne upravilo kompetencie komisárov v špecifických oblastiach. Takéto riešenie umožnila skutočnosť, že verejný ochranca práv nie je orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach, a teda z princípu právnej istoty v tomto prípade nevyplýva prekážka rozhodnutej veci. Zároveň

Parížske princípy možnosť spolupráce relevantných vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ochrany ľudských práv vítajú.

Nový návrh zákona nadviazal na vyššie uvedené skutočnosti a ponecháva ich v platnosti s tým, že v prípade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím rozširuje jeho pôsobnosť aj na ochranu základných práv a slobôd seniorov v rozsahu, ktorý im priznáva Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy, ktorých cieľom je ochrana a zabezpečenie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd.

Potreba rozšírenia pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím aj o ochranu základných práv a slobôd seniorov, keďže ochrana seniorov zatiaľ nie je riešená formou samostatnej medzinárodnej zmluvy, resp. formou samostatnej národnej právnej normy, vyplynula zo skutočnosti, že medzinárodné spoločenstvo dlhodobo rozoznáva seniorov ako skupinu, ktorá je z pohľadu ochrany svojich práv vnímaná ako zvlášť zraniteľná a zároveň je skupinou, u ktorej vníma potrebu postupne identifikovať špecifické práva či priznať jej špecifickú právnu ochranu (viď napr. čl. 25 Charty základných práv Európskej únie – Práva starších osôb, čl. 23 Európskej sociálnej charty – Právo starších osôb na sociálnu ochranu, Zásady OSN pre staršie osoby a pod.). Na základe analýzy v Slovenskej republike vytvorených a pôsobiacich nezávislých ľudskoprávnych inštitúcií a vychádzajúc z charakteru ich činnosti a metodiky poskytovania pomoci osobám, ktorých práva chránia (cieľová skupina) sa javí rozšírenie pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako vhodný nástroj na posilnenie ochrany práv seniorov v Slovenskej republike tým, že sa im stane potrebná špecifická pomoc pri ochrane a hájení práv prístupnejšia a zároveň téma ochrany práv seniorov bude viditeľnejšia.

Návrh právnej úpravy utvára podmienky na nezávislé pôsobenie komisárov (menovite, oddelený výkon oprávnení od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, financovanie prostredníctvom dotácie). Návrh zákona rieši aj otázku akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe komisára (kandidáta) ešte pred jeho voľbou a primerane rozširuje reprezentatívne organizácie zohľadňujúc rozšírenie pôsobnosti, ktorá sa navrhuje. Naďalej zostáva zachovaná komisárom doposiaľ priznaná kompetencia podávania oznámení na príslušné výbory OSN v mene dieťaťa (skupiny detí) podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a v mene osôb so zdravotným postihnutím (skupiny osôb so zdravotným postihnutím) podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa, tak ako doteraz, aby financovanie výkonu právomocí komisárov ako aj činnosť Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov bola zabezpečená prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č.

523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takáto forma financovania je plne v súlade s Parížskymi princípmi.

Postavenie komisárov je koncipované tak, aby sa komisári nezávisle podieľali na ochrane práv a slobôd detí, osôb so zdravotným postihnutím a seniorov, ktoré sú im priznané v medzinárodných dohovoroch a v prípade seniorov v Ústave Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona zakladá nárok na rozpočet verejnej správy, nemá dopad na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, nebude mať žiadne vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Pozitívny sociálny vplyv má predkladaný návrh v tom, že rozšírenie pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím o skupinu osôb v seniorskom veku, znamená nielen podporu ich práv, ale aj presadzovanie t.j. zlepšovanie ich celkového postavenia v spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Predmetom úpravy zákona je úprava pôsobnosti, postavenia, voľby, podmienok výkonu funkcie a zánik výkonu funkcie inštitútov ochrany práv špecifických skupín - komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov, ktoré je potrebné upraviť novým zákonom z dôvodu navrhovaného rozšírenia doterajšej pôsobnosti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím o novú cieľovú skupinu osôb, čo je zmena, ktorá rozširuje pôsobnosť tohto úradu nad rámec doterajšieho zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to nad rámec samotného názvu a ďalšieho obsahu zákona, v ktorom je problematika upravená v súčasnosti. Základným rámcom pre návrh právnej úpravy sú záväzky Slovenskej republiky vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (OSN) - Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavy Slovenskej republiky. Nové inštitúty verejnej ochrany práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím a práv seniorov ako aj ich pôsobnosť, postavenie, podmienky výkonu funkcie a ďalšie náležitosti spojené s verejnou ochranou práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím a práv seniorov sú naďalej navrhnuté tak, aby zodpovedali minimálnym normám zriaďovania, kompetencií, zodpovednosti, zloženia, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva č. 1992/54 z 3. marca 1992 a ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ako Princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (rezolúcia Valného zhromaždenia 48/134 z 20. decembra 1993), tzv. Parížske princípy.

K § 2

Vzhľadom na skutočnosť, že riešenie verejnej ochrany práv detí je postavené na konštituovaní inštitútu komisára bez ústavného mandátu, naďalej zostáva komisár orgánom zriadeným zákonom, ktorý sa podieľa na ochrane a presadzovaní práv dieťaťa priznaných dieťaťu medzinárodnými dohovormi, t.j. Dohovorom OSN o právach dieťaťa a jeho opčnými protokolmi. Návrh zákona v samostatných častiach upravuje pôsobnosť komisára pre deti a rozšírenú pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov, ako aj zriadenie a úlohy ich úradov tak, aby bolo naďalej jednoznačne zrejmé, že ide o dva samostatné inštitúty, ako aj o dva samostatné úrady. Rozsah právomocí komisára je daný rozsahom práv, ktoré sa priznávajú deťom podľa Dohovoru o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov a z tohto dôvodu nie sú v návrhu zákona tak, ako v niektorých iných právnych predpisoch, upravené osobitne povinnosti komisára konať napr. v najlepšom záujme dieťaťa či povinnosť zisťovať názor dieťaťa a pod.

Mandát komisára pre deti je naďalej koncipovaný tak, aby sa naň mohla vo veci práv dieťaťa obrátiť ktorákoľvek osoba – fyzická alebo právnická. Používa sa vymedzenie z Dohovoru o právach dieťaťa v článku 1 – t.j. za dieťa sa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr. Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je potrebné zabezpečiť právo dieťaťa (ale aj plnoletej fyzickej osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu), obrátiť sa na komisára samo alebo prostredníctvom inej osoby, a to aj bez vedomia osôb zodpovedných za dieťa. Návrh je zároveň formulovaný tak (postup pri vybavovaní podnetu § 22 ods. 2), aby spôsob akým sa dieťa môže na komisára obrátiť bol čo najširší (osobne, písomne, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami). Inštitút komisára musí byť pre deti dostupný a musí existovať mechanizmus aj na zabezpečenie priameho kontaktu s deťmi.

Navrhované ustanovenie naďalej jednoznačne deklaruje nezávislosť postavenia komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) „Zloženie a záruka nezávislosti a plurality“.

Vzhľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním práv osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú deti, medzinárodnými dohovormi, jeho nezávislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Bude výlučne na komisárovi kedy a ako uplatní svoju právomoc vymedzenú týmto zákonom – pri výkone svojej funkcie je nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv (napr. verejný ochranca práv, prokurátor).

K § 3

S ohľadom na doterajšie skúsenosti zostáva zachovaná pôsobnosť komisára pre deti tak, aby sa vzťahovala na všetky subjekty, ktoré pôsobia v oblasti práv detí, alebo ktorých činnosť sa môže práv detí dotýkať okrem súkromných fyzických osôb – komisár nemá právomoc zasahovať do súkromných vzťahov a jeho pôsobnosť sa má vzťahovať na orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Vzhľadom na povahu právomocí niektorých subjektov, návrh negatívnym vymedzením uvádza subjekty, na ktoré sa pôsobnosť komisára nevzťahuje (okrem iného sa jeho pôsobnosť nevzťahuje na ďalšieho komisára) .

K § 4

Návrh právomoci komisára pre deti je koncipovaný tak, aby zodpovedal požiadavkám kladeným na vnútroštátne inštitúcie na ochranu a podporu ľudských práv, ako ich ustanovujú Parížske princípy ako aj Všeobecný komentár č. 2 z roku 2002 Úloha nezávislých národných inštitúcií pre ľudské práva v podpore a ochrane práv dieťaťa Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Pôsobnosť komisára je navrhnutá tak, aby vykonával svoje oprávnenia smerom ku konkrétnym prípadom, v ktorých je potrebné posúdiť dodržiavanie práv dieťaťa (resp. skupiny

detí) a nájsť účinné prostriedky nápravy, ako aj sledovať stav a vývoj v uplatňovaní práv dieťaťa všeobecne (napr. primeranosť a efektívnosť čiastkových politík, právnych predpisov), buď na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy. Úlohou komisára je tiež zabezpečiť, aby boli vyjadrované a vypočuté názory detí v otázkach týkajúcich sa ich ľudských práv, t.j. má plniť úlohu hlasu - hovorcu detí v spoločnosti. K úlohám komisára patria aj aktivity na podporu dodržiavania práv dieťaťa a na zvyšovanie povedomia o právach dieťaťa.

Navrhuje sa, aby zostali zachované silné oprávnenia, ktorými komisár na plnenie svojich kompetencií disponuje.

Podľa navrhovanej úpravy komisár pre deti môže pri vybavovaní podnetu, ale tiež pri postupe z vlastnej iniciatívy od subjektov (§ 3) požadovať informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa a v tejto súvislosti sa navrhuje oprávnenie požadovať od subjektov kópie spisovej dokumentácie (všeobecný pojem spisová dokumentácia však nezahŕňa zdravotnú dokumentáciu), vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Informácie a údaje môže rovnako požadovať od uvedených subjektov aj na účely monitorovania dodržiavania práv dieťaťa. Keďže komisár musí disponovať aj oprávneniami na zabezpečenie prostriedkov nápravy, navrhuje sa, aby bol oprávnený požadovať stanoviská k výsledkom posúdení konkrétnych prípadov, ako aj k výsledkom monitorovacej činnosti dodržiavania práv dieťaťa a v prípade, že výsledkom posúdenia v konkrétnom prípade alebo výsledkom monitorovacej činnosti je, že bolo porušené alebo ohrozené právo dieťaťa, aj požadovať prijatie opatrení dotknutým subjektom alebo navrhovať prostriedkov nápravy. Aj keď návrh zákona priamo neuvádza možnosť komisára podieľať sa na tvorbe legislatívy či verejných politík v oblasti ochrany práv detí, návrh zákona je nastavený tak, že komisár pre deti môže byť informovaný o pripravovaných návrhoch, môže na ich tvorbe spolupracovať a môže sa zapojiť aj do pripomienkového konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že nezávislé národné inštitúcie majú mať podľa Parížskych princípov aj Všeobecného komentára č. 2 právomoci nielen vo vzťahu k štátu, ale aj vo vzťahu k príslušným verejným a súkromným subjektom, navrhuje sa aj špecifické oprávnenie komisára požadovať od orgánov verejnej správy výkon ich oprávnení (takúto pôsobnosť doposiaľ nemá žiadny iný orgán, ktorému osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ľudských práv). Účelom uvedeného oprávnenia je predovšetkým utvoriť podmienky, aj keď sprostredkovane, aj na výkon pôsobnosti komisára v sektore, kde pôsobia právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia, ktoré do práv detí zasahujú.

Nakoľko by komisár pre deti mal byť dostupný pre všetky deti nezávisle na mieste kde sa zdržiavajú, navrhuje sa tiež oprávnenie viesť osobný rozhovor aj bez prítomnosti tretej osoby, s dieťaťom držaným v niektorom z miest určených na zaistenie osôb pozbavených osobnej slobody alebo osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo v miestach, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebopredbežné opatrenie. Osobitný mechanizmus sa zavádza pre tzv. kolúznu väzbu - navrhovaná úprava osobitne upravuje výlučné oprávnenie komisára pre deti hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s dieťaťom v kolúznej väzbe. Aj keď táto situácia v prípade detí nastáva výnimočne, navrhuje sa, aby komisár výkon svojho oprávnenia smerom

k dieťaťu v kolúznej väzbe oznamoval dodatočne v záujme bezproblémového trestného konania príslušnému prokurátorovi. Navrhuje sa tiež, aby komisár mohol s dieťaťom v kolúznej väzbe hovoriť až po dohode s obhajcom, ktorý môže byť prítomný pri výkone tohto oprávnenia komisára.

K špecifickým oprávneniam komisára pre deti má patriť aj oprávnenie predkladať oznámenia v mene dieťaťa alebo detí podľa Časti II Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o procedúre oznámení. Podmienky, za akých je možné predložiť oznámenie Výboru OSN upravuje priamo opčný protokol (napr. len v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky), avšak vzhľadom na fakt, že komisár je orgán zriadený zákonom, je potrebné toto oprávnenie zahrnúť do ustanovenia upravujúceho oprávnenia komisára.

Navrhovaná právna úprava taktiež oprávňuje komisára pre deti podávať vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo všeobecnosti k veciam týkajúcich sa dodržiavania práv dieťaťa. Komisár pre deti môže v súlade so Všeobecným komentárom č. 2 Výboru OSN pre práva dieťaťa priamo, nezávisle a samostatne informovať verejnosť, zverejňovať svoje stanoviská aj prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (čl. XIII návrhu zákona).

Navrhuje sa, aby komisár pre deti bol oprávnený zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi. Obdobné oprávnenie zveruje súčasné znenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv.

K § 5

Komisár pre deti bude predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä poznatky o dodržiavaní práv dieťaťa a výsledky jeho monitorovacej činnosti, pričom navrhovaná úprava ponecháva komisárovi pre deti možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti ohľadom práv dieťaťa, ktoré považuje za dôležité. Uvedené ustanovenie je zároveň ustanovenie napĺňajúce požiadavku dostupnosti inštitútu komisára, nakoľko podľa názoru Výboru OSN pre deti musia členské štáty utvoriť podmienky na každoročnú „diskusiu, ktorá poskytne poslancom príležitosť diskutovať o práci nezávislej národnej inštitúcie pre ľudské práva v oblasti práv detí (NHRI) a o dodržiavaní Dohovoru štátom“.

K §§ 6 a 7

Keďže komisár pre deti plní úlohy inštitúcie verejnej ochrany práv detí ako samostatná osoba a musí mať pre svoje efektívne fungovanie vytvorenú primeranú infraštruktúru, navrhuje sa zabezpečiť činnosti komisára prostredníctvom Úradu komisára pre deti so sídlom v Bratislave. Navrhované ustanovenia upravujú zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti ako právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre deti. Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komisárovi pre deti z dôvodu, aby mal komisár priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu.

Úlohy úradu komisára pre deti spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára pre deti plnia zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov s priamym dosahom komisára na ich výber ako aj odmeňovanie. Na čele úradu stojí riaditeľ Úradu komisára pre deti, ktorého vymenúva a odvoláva komisár pre deti. Návrh zákona neurčuje kvalifikačné predpoklady riaditeľa a zamestnancov úradu a ponecháva na komisárovi aj profesionálnu skladbu zamestnancov, nakoľko sa predpokladá, že komisár bude plniť zásadu „profesionality“ (t. j. odborní zamestnanci budú musieť spĺňať odborné predpoklady v oblasti znalosti právnych predpisov, a tiež v napr. v oblasti psychológie, sociológie, sociálnej práce, a pod. a mali by mať istú prax v oblasti ochrany práv detí ) tak ako to predpokladajú Parížske princípy a Komentár č. 2 Výboru OSN pre práva dieťaťa z roku 2002.

Počas svojej neprítomnosti môže komisár pre deti poveriť zamestnanca úradu plnením úloh štatutárneho orgánu, ako aj výkonom svojich kompetencií a oprávnení s výnimkou tých, ktoré vzhľadom na ich povahu musia byť viazané výlučne na funkciu komisára pre deti (§ 7 ods. 4).

Podrobnosti o organizácii (napr. organizačnú štruktúru), činnosti a úlohách (napr. úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre deti) upravuje štatút, ktorý vydáva komisár pre deti. Jeho vydanie je naďalej plne v právomoci komisára pre deti.

K § 8

Návrh ustanovenia vymedzuje zameranie činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov na oblasť práv, ktoré sú osobe so zdravotným postihnutím alebo seniorovi priznané a garantované medzinárodnými dohovormi a Ústavou Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ rozšírenie kompetencii komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na ďalší subjekt- seniorov, pričom v prípade tejto skupiny osôb sa v pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov predpokladá v dvoch rovinách – v prvej rovine pôjde o podporu a presadzovanie základných práv a slobôd seniorov priznaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a v druhej rovine o podporu a presadzovanie opatrení smerujúcich k zlepšeniu právnej ochrany seniorov v Slovenskej republike. Za definičný znak nového subjektu- seniora sa na účely zákona podľa navrhovaného znenia §8 ods. 2 druhej vety považuje dosiahnutie veku najmenej 60 rokov, v súlade s medzinárodnými definičnými tendenciami v oblasti ochrany práv seniorov1 aj slovenským právnym poriadkom2.

1 A/RES/67/139,United Nations: Resolution adopted by the General Assembly on 20 December 2012 Towards a comprehensive and integral international legal instrument to promote and protect the rights and dignity of older persons

2 Napr. § 139 Trestného zákona používa pojem „osoba vyššieho veku“, pod ktorým sa na účely zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov

Zároveň návrh ustanovenia upravuje, že na komisára sa môže obrátiť plnoletá fyzická osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, ako aj fyzická osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a to aj bez vedomia svojho zákonného zástupcu, sama alebo prostredníctvom inej osoby. Dieťa má právo obrátiť sa na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím rovnako ako na komisára pre deti.

Navrhovaná právna úprava teda umožňuje aj podania subjektov dotknutých nepriamo (tzv. actio popularis).

Navrhované ustanovenie jednoznačne deklaruje nezávislosť postavenia komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) „Zloženie a záruka nezávislosti a plurality“.

Vzhľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním práv osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú osoby so zdravotným postihnutím a seniori, jeho nezávislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Bude výlučne na komisárovi kedy a ako uplatní svoju právomoc vymedzenú týmto zákonom – pri výkone svojej funkcie je nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv (napríklad verejný ochranca práv, prokurátor).

K § 9

Týmto ustanovením sa vymedzujú orgány verejnej správy a osoby, voči ktorým v prípade ohrozenia práv a slobôd osoby so zdravotným postihnutím (zaručených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v opčnom protokole), alebo ohrozenia základných práv a slobôd seniora (priznaných Ústavou Slovenskej republiky) môže smerovať nespokojnosť osoby hľadajúcej pomoc prostredníctvom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov. V záujme precizovania návrhu ustanovenia sa v návrhu negatívnym spôsobom vymedzujú orgány verejnej správy, na ktorých výkon právomoci sa pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov nevzťahuje.

K § 10

Návrh ustanovenia vymedzuje kompetencie a oprávnenia komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov. Uvedené kompetencie a oprávnenia vyplývajú komisárovi predovšetkým z rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy), ako aj z čl. 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým sa zmluvné strany Dohovoru zaviazali v súlade so svojím právnym a správnym systémom zachovávať, posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahŕňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania

tohto dohovoru. Pri ustanovovaní alebo zriaďovaní týchto mechanizmov zmluvné strany prihliadajú na zásady týkajúce sa postavenia a činnosti vnútroštátnych inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv.

Navrhuje sa aby komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov posudzoval a monitoroval dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím a základných práv a slobôd seniorov, presadzoval záujmy osôb so zdravotným postihnutím a seniorov v spoločnosti a organizoval aktivity na podporu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a seniorov a na zvyšovanie povedomia o právach osôb so zdravotným postihnutím a o právach seniorov, pričom disponuje širokými oprávneniami podľa ods. 2, ktorými svoju kompetenciu napĺňa.

Podľa navrhovanej úpravy komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov môže pri vybavovaní podnetu, ale tiež pri postupe z vlastnej iniciatívy požadovať od subjektov (§ 9) informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a základných práv a slobôd seniorov ako aj na účely monitorovania dodržiavania týchto práv. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov je oprávnený požadovať k výsledkom posúdenia stanoviská a prijatie opatrení, ak výsledkom posúdenia alebo monitorovacej činnosti bolo zistené porušenie alebo ohrozenie pravá osoby so zdravotným postihnutím alebo seniora, ako aj navrhovať prostriedky nápravy týmto subjektom.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov je oprávnený od subjektov požadovať kópie spisovej dokumentácie, vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Navrhovaná úprava obsahuje aj osobitné oprávnenie a to požadovať od orgánov verejnej správy výkon ich oprávnení,. Účelom uvedeného oprávnenia je predovšetkým zacieliť pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov aj na fyzické osoby podnikateľov, ktoré do práv osôb so zdravotným postihnutím a práv seniorov zasahujú.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov má právo na osobný rozhovor s osobou spadajúcou do jeho pôsobnosti držanou v niektorom z miest určených na zaistenie osôb pozbavených osobnej slobody alebo osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo v miestach, kde sa vykonáva detencia, ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie. Osobný rozhovor môže uskutočniť aj bez prítomnosti tretej osoby.

Navrhovaná úprava zveruje komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov oprávnenie predkladať oznámenia v mene osoby so zdravotným postihnutím alebo osôb so zdravotným postihnutím podľa Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky; to neplatí v prípade, ak sa uplatňovanie opravných prostriedkov bezdôvodne predlžuje, alebo ak je nepravdepodobné, že prinesú účinnú nápravu. Rovnaké právo majú podľa čl. 1 Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím osoby so zdravotným postihnutím ako aj skupiny osôb so zdravotným postihnutím.

Navrhovaná právna úprava oprávňuje komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov podávať vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo všeobecnosti k veciam týkajúcich sa dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím

alebo základných práv a slobôd seniorov. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov môže svoje vyjadrenia a stanoviská zverejňovať aj prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov sa môže pri výkone svojich oprávnení zúčastňovať konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv subjektom spadajúcich do pôsobnosti komisára.

Navrhovaná úprava osobitne upravuje výlučné oprávnenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s osobou so zdravotným postihnutím alebo seniorom v kolúznej väzbe.

K § 11

Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä poznatky o dodržiavaní práv osôb so zdravotným postihnutím a základných práv a slobôd seniorov a výsledky jeho monitorovacej činnosti, pričom navrhovaná úprava ponecháva komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti, ktoré považuje za dôležité.

K § 12 a 13

Navrhované ustanovenia upravujú zriadenie a úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov ako právnickej osoby so sídlom v Bratislave, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov. Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov z dôvodu, aby komisár mal priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu.

Do úloh Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov patria úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára, ktoré plnia zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Návrh zákona neurčuje kvalifikačné predpoklady zamestnancov úradu a ponecháva na komisárovi aj profesionálnu skladbu zamestnancov nakoľko sa predpokladá, že komisár bude zohľadňovať zásadu „profesionality“ (tzn. že zamestnanci musia spĺňať odborné predpoklady v oblasti znalosti právnych predpisov, a tiež v oblasti psychológie, sociológie, sociálnej práce, príp. ďalších humanitných vied a mali by mat istú prax v oblasti ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím) tak ako to predpokladajú Parížske princípy.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov môže poveriť zamestnanca úradu plnením úloh štatutárneho orgánu ako aj výkonom svojich kompetencií a oprávnení s výnimkou tých, ktoré sú viazané výlučne na funkciu komisára(§ 13 ods. 4).

Úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov plnia riaditeľ Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov a zamestnanci Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov. Riaditeľa vymenúva a odvoláva komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov. Zároveň sa utvára možnosť, aby komisár ako štatutárny orgán Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov mohol preniesť časť kompetencií štatutárneho orgánu na riaditeľa úradu, toto rozhodnutie je ponechané výlučne na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov.

Organizačnú štruktúru a úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov upravuje štatút, ktorý vydáva komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov. Jeho vydanie je plne v právomoci komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov.

K § 14

Návrh štvrtej časti zákona rieši spoločne pre oboch komisárov otázky postavenia komisárov, voľby, funkčného obdobia, zániku funkcie, ale aj postup pri vybavovaní podnetu, ochrany osobných údajov a povinností subjektov.

Navrhované ustanovenie na účely spoločnej časti upravuje spoločné označenie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov slovom komisár. V prípade, že sa v spoločných ustanoveniach niektoré ustanovenie viaže ku konkrétnemu komisárovi uvádza sa plné označenie komisára.

K § 15

Vzhľadom na skutočnosť, že s osobou komisára sú spojené vysoké profesijné, morálne aj osobnostné očakávania, navrhované ustanovenie kumulatívnym spôsobom ustanovuje podmienky zvoliteľnosti, ktoré musí spĺňať kandidát na funkciu komisára. Podmienky zvoliteľnosti ustanovujú okrem podmienky napr. vysokoškolského vzdelania najmenej druhého stupňa a bezúhonnosti, aj v porovnaní s podmienkami zvoliteľnosti pre iné porovnateľné funkcie, unikátnu podmienku, a to akceptáciu osoby kandidáta na komisára reprezentatívnymi organizáciami zastupujúcimi deti/osoby so zdravotným postihnutím.

Splnenie uvedenej podmienky sa preukazuje podporným stanoviskom najmenej piatich reprezentatívnych organizácií, za ktoré sa na účely tohto zákona navrhuje považovať neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby alebo občianske združenie, ktoré majú predmet činnosti v oblasti presadzovania a ochrany práv detí v prípade kandidáta na komisára pre deti a presadzovania a ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím a ochrany práv seniorov v prípade kandidáta na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov a ktoré zároveň v tejto oblasti pôsobia najmenej päť rokov.

Navrhuje sa, aby podmienky zvoliteľnosti kandidáta pred hlasovaním o návrhu na voľbu do funkcie komisára overoval príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko povaha inštitútu komisára, ako aj požiadavka na zabezpečenie nezávislosti v zásade vylučujú

akúkoľvek inú možnosť obsadenia funkcie komisára ako voľbou v Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 16

Navrhované ustanovenie upravuje voľbu komisára, t.j. vyhlásenie voľby predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a spôsob voľby komisára Národnou radou Slovenskej republiky (podľa § 2 ods. 4 zákona č. 350/1990 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky) z kandidátov navrhnutých príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky (po overení podmienok zvoliteľnosti kandidáta za komisára príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky). Návrh na kandidáta bude môcť príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložiť len poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhované ustanovenie zároveň upravuje lehoty na vyhlásenie voľby komisára tak, aby bolo zabezpečené vykonávanie funkcie komisára aj v prípade ak aktuálnemu komisárovi končí funkčné obdobie jeho uplynutím aj v prípade zániku výkonu funkcie komisára pred uplynutím jeho funkčného obdobia.

K § 17

Navrhuje sa ustanoviť funkčné obdobie komisára v rozsahu šesť rokov, bez obmedzenia počtu funkčných období pre jednu fyzickú osobu. Dôvodom tohto návrhu je, že na rozdiel od iných funkcií s limitovanou možnosťou funkčných období, povaha funkcie komisára umožňuje nelimitovať funkčné obdobia, dokonca vzhľadom na fakt, že sa očakáva, že komisár bude hlas a hovorca cieľovej skupiny a že podstatou jeho funkcie má byť, že to bude osoba nielen tej - ktorej cieľovej skupine známa, ale že ňou bude aj akceptovaná, je vyslovene vhodné, v prípade splnenia podmienok vrátane akceptácie reprezentatívnymi organizáciami, aby takáto osoba zotrvala vo svojej funkcii aj niekoľko funkčných období.

V záujme zabezpečenia bezproblémového výkonu funkcie komisára sú riešené aj situácie výkonu funkcie, ak dôjde k ukončeniu výkonu funkcie úradujúceho komisára uplynutím funkčného obdobia a ak došlo k skončeniu funkcie komisára pred uplynutím funkčného obdobia, s neúspešnou voľbou komisára. Lehotu voľby prvých komisárov bližšie upravujú prechodné ustanovenia návrhu zákona.

Navrhované ustanovenie v záujme zabezpečenia neprerušeného výkonu funkcie komisára ustanovuje, že komisár, ktorého funkčné obdobie skončilo, pokračuje vo vykonávaní funkcie do nástupu novozvoleného komisára do funkcie. V prípade, ak výkon funkcie komisára zanikne z iného dôvodu ako uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený nový komisár, plní úlohy štatutárneho orgánu úradu komisára riaditeľ úradu komisára.

K § 18

Významným prvkom zabezpečujúcim nezávislosť a objektivitu komisára v oblasti ochrany a presadzovania práv zaručených medzinárodnými dohovormi je apolitickosť a nezlučiteľnosť jeho funkcie s inými funkciami verejnej moci, ako aj s ďalšími platenými funkciami

a zárobkovými činnosťami so zákonom ustanovenými výnimkami (napr. správa vlastného majetku, pedagogickej činnosti, literárnej činnosti a pod.). Pre zvoleného komisára je zároveň utvorený časový priestor na riešenie splnenia podmienok nezlučiteľnosti funkcií tridsaťdňovou lehotou.

K § 19

Navrhuje sa jednoznačne stanoviť zánik výkonu funkcie komisára taxatívnym uvedením dôvodov zániku výkonu funkcie komisára. Taxatívne ustanovené dôvody majú zabezpečiť, aby nedochádzalo k ohrozovaniu nezávislosti tejto funkcie alebo k zneužitiu inštitútu odvolania z funkcie komisára.

Návrh jasne upravuje, že zo zákona zaniká výkon funkcie komisára uplynutím funkčného obdobia (s výnimkou, že nie je ešte zvolený nový komisár), vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie a smrťou komisára.

Pred uplynutím funkčného obdobia Národná rada Slovenskej republiky komisára odvolá na návrh príslušného výboru v prípade, ak prestal spĺňať podmienky zvoliteľnosti alebo začal vykonávať funkciu, alebo činnosť nezlučiteľnú s výkonom jeho funkcie. Navrhované ustanovenie ukladá komisárovi povinnosť, bezodkladne písomne oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zmenu skutočností, ktoré majú vplyv na podmienky zvoliteľnosti s výnimkou podmienky bezúhonnosti a podmienky spôsobilosti na právne úkony, s výnimkou podmienok, ktoré oznamuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky súd, ktorý vo veci rozhodol.

Národná rada Slovenskej republiky môže komisára opäť na návrh príslušného výboru odvolať z dôvodu, ak nevykonáva funkciu viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára alebo koná spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti alebo nestrannosti pri výkone funkcie komisára. Pred rozhodnutím príslušného výboru národnej rady o návrhu na odvolanie komisára sa komisár môže na schôdzi výboru národnej rady k tomuto návrhu vyjadriť. Pred rozhodnutím národnej rady o návrhu príslušného výboru národnej rady na odvolanie komisára sa komisár môže na schôdzi národnej rady k tomuto návrhu vyjadriť.

Zánik výkonu funkcie komisára z dôvodu podľa odseku 1 písm. c) predseda národnej rady písomne oznámi fyzickej osobe, ktorej takto zanikol výkon funkcie.

K § 20

Funkcia komisára sa nemôže vzhľadom na jej povahu, osobitne z dôvodu zachovania nezávislosti, vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu, avšak je potrebné určiť, že úlohy spojené so zabezpečením napr. platu, poistného ku komisárovi plní jeho úrad. Navrhované ustanovenie upravuje aj platové podmienky komisára – vzhľadom na význam a náročnosť funkcie komisára sa navrhujú rovnaké platové podmienky ako sú platové podmienky poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a paušálne náhrady v rovnakej sume ako diéty a náhrady ďalších výdavkov