DÔVODOVÁ SPRÁVAA.Všeobecná časť:
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján MIČOVSKÝ a Martin FECKO.
Pojem „pozemkové úpravy“ zahŕňa tak geodetické práce s cieľom komasácie (sceľovania) pozemkov, ako aj projektovanie a realizáciu spoločných zariadení. Pod spoločnými zariadeniami zákon uvádza protierózne opatrenia proti vodnej a verejnej erózii ako vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky, aleje, ďalej opatrenia na ochranu životného prostredia - biokoridory, biocentrá, sprievodnú zeleň, vodohospodárske opatrenia, ktoré chránia krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroje vody na vykrytie vlahového deficitu – nádrže a poldre. Patria sem aj poľné a lesné cesty umožňujúce prístup k pozemkom.
Faktom je, že na Slovensku sa spomedzi 3557 katastrálnych území nenachádza ani jedno, kde by boli spoločné zariadenia komplexne vybudované. Dôvodom je skutočnosť, že akékoľvek prostriedky štátu v minulosti vyčleňované na pozemkové úpravy, vždy spotrebovali geodetické práce spojené so sceľovaním pozemkov. Takáto nevyváženosť bola nesprávna, pretože ak je sceľovanie pozemkov dôležité z hľadiska odstránenia veľkej rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, ešte dôležitejšie je odstránenie veľkého ekologického dlhu voči krajine, ktorú sme v období kolektivizácie plošne zbavili prirodzených ochranných prvkov, rozorali a zjednotvárnili, čím sme znížili pod kritickú hranicu jej schopnosť vytvárať bezpečné, zdravé, multifunčné životné prostredie pre celú biocenózu – človeka, zvieratá a rastliny, produkciu potravín nevynímajúc.
Určením povinnosti minimálne 40% prostriedkov, ktoré štát vyčlení na pozemkové úpravy, použiť na projektovanie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení sa síce neodstráni, ale aspoň zmierni doterajšia absolútna nerovnováha medzi vykonávaním komasácií a budovaním spoločných zariadení. Je to životne dôležité, pretože komasáciami, čo ako potrebnými, sa odolnostný potenciál krajiny, jej ochrana, pestrosť i krása nezvýši, no spoločnými zariadeniami áno.
Povinnosť vyčleniť minimálne 40 % na spoločné zariadenia nijako nezvyšuje finančnú záťaž štátu, avšak zabezpečuje racionálnejšie prerozdelenie prostriedkov, ktoré sa štát rozhodne použiť na pozemkové úpravy, a to bez ohľadu na veľkosť vyčleneného finančného objemu.
Potrebné je zodpovedať aj otázku z akého podkladu vychádza 40 percentný podiel prostriedkov štátu, ktoré majú byť v rámci komplexných pozemkových úprav každoročne vynaložené na spoločné zariadenia. Tento podiel je totiž zjavne nedostatočný, nakoľko priemerné náklady na spoločné zariadenia predstavujú približne 77 % z nákladov na komplexné pozemkové úpravy. K stanoveniu len 40 percentného podielu pristúpili predkladatelia ako ku kompromisu medzi doterajšou praxou, keď na spoločné zariadenia sa vynakladal 0 percentný podiel a poznaním skutočnosti, že tieto náklady predstavujú reálne v priemere 77 %. Z toho vyplýva, že vzhľadom na potrebu zvyšovať odolnostný potenciál krajiny sa bude musieť v budúcnosti zvyšovať aj 40 percentný podiel určený na spoločné zariadenia až na úroveň 77 %.
Dôležitá je aj skutočnosť, že Slovensko má dostatok krajinných ekológov, ktorí vedia naplánovať spoločné zariadenia na základe moderných vedeckých poznatkov o údržbe a ochrane krajiny. Títo však svoje schopnosti a vedomosti doteraz realizujú viac na pôde vedeckých konferencií ako na reálnej pôde krajiny. Tento odborný potenciál je potrebné začať efektívne využívať.