Smernica 2000/53/ES Európskeho parlamentu a rady z 18

TABUĽKA ZHODY

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

SMERNICA

PRÁVNE PREDPISY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11. 6. 2008) v znení smernice Komisie (EÚ) 2015/1480 z 28. augusta 2015 (Ú. v. EÚ L 226, 29. 8. 2015).

Tézy návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o kvalite ovzdušia (NV)

Návrh zákona o ochrane ovzdušia a o zmene doplnení niektorých zákonov (NZ)

Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy (Z)

Článok

Text právneho predpisu EÚ

Spôsob

Číslo

Článok

Text slovenského právneho predpisu

Zhoda

Poznámky

Č1

O1-O4

Táto smernica ustanovuje opatrenia zamerané na:

1. vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na

zdravie ľudí a životné prostredie ako celok;

2. hodnotenie kvality okolitého ovzdušia v členských štátoch na základe spoločných metód a kritérií;

3. získavanie informácií o kvalite okolitého ovzdušia s cieľom pomáhať boju proti znečisteniu ovzdušia a nepriaznivým vplyvov a monitorovať dlhodobé trendy a zlepšenia vyplývajúce z vnútroštátnych opatrení a opatrení Spoločenstva;

4. zabezpečenie sprístupňovania takýchto informácií o kvalite okolitého ovzdušia verejnosti;

§ 1

(2) Tento zákon upravuje

a)monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia a vplyvov znečistenia ovzdušia a na ekosystémy,

b)informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia, vplyvoch znečistenia ovzdušia na verejné zdravie a ekosystémy,

c)prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia a nástroje na riadenie kvality ovzdušia,

Č1

5. udržiavanie kvality ovzdušia tam, kde je dobrá, a jej zlepšenie v ostatných prípadoch;

§ 1

(1) Cieľom ochrany ovzdušia je dosiahnuť a udržať takú kvalitu ovzdušia, ktorá nemá výrazne nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí a nepredstavuje riziko pre životné prostredie a ekosystémy.

Č1

6. podporu zvýšenej spolupráce medzi členskými štátmi pri znižovaní znečistenia ovzdušia.

§ 41

Ministerstvo

h) vo veciach monitorovania, hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie

Bod 10. spoluprácu s príslušnými organizáciami členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a s Komisiou v oblasti hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia a koordináciu programov na zlepšenie kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky, ktoré organizuje Komisia.

Č2

Vymedzenie pojmov

1. „okolité ovzdušie“ je vonkajšie ovzdušie v troposfére, okrem pracovísk, ako sú vymedzené v smernici 89/654/EHS (1), na ktoré sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci a do ktorých nemá verejnosť pravidelný prístup;

§ 2

Na účely tohto zákona sa rozumie

b) ovzduším okolité ovzdušie v troposfére, okrem ovzdušia v pracovných priestoroch,1) do ktorých nemá verejnosť pravidelný prístup.

Č2

2. „znečisťujúca látka“ je akákoľvek látka prítomná v okolitom ovzduší s pravdepodobnými škodlivými vplyvmi na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok;

§ 2

f) znečisťujúcou látkou akákoľvek látka prítomná v ovzduší alebo vnášaná do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo na životné prostredie ako celok, alebo obťažuje zápachom,

Č2

3. „úroveň“ je koncentrácia znečisťujúcej látky v okolitom ovzduší alebo jej depozícia na povrchoch v danom čase;

§ 3

(2) Úroveň znečistenia ovzdušia je vyjadrená ako koncentrácia znečisťujúcej látky v ovzduší alebo depozícia znečisťujúcej látky na zemskom povrchu za určitý čas.

Č2

4. „hodnotenie“ je akákoľvek metóda použitá na meranie, výpočet, predpovedanie alebo odhadovanie úrovní;

§ 4

(1) Hodnotením kvality ovzdušia je zisťovanie úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadu.

Č2

5. „limitná hodnota“ je úroveň stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých

vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné

§ 3

(5) Limitnou hodnotou je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť škodlivým účinkom na zdravie ľudí alebo životné prostredie ako celok, predchádzať im alebo ich znížiť, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nesmie byť prekročená; limitné hodnoty a podmienky ich platnosti sú ustanovené pre oxid siričitý,

prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období a po dosiahnutí sa už nemá prekročiť;

oxid dusičitý, oxid uhoľnatý, olovo, benzén, PM10 a PM2,5.

Č2

6. „kritická úroveň“ je úroveň stanovená na základe vedeckých poznatkov, nad ktorou sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na niektorých prijímateľov, akými sú stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy, ale nie na ľudí;

§ 3

(7) Kritickou úrovňou na účely hodnotenia kvality ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov, pri prekročení ktorej sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na vegetáciu, ako sú stromy a iné rastliny, alebo prírodné ekosystémy, ale nie na ľudí; kritická úroveň je ustanovená pre oxid siričitý a oxidy dusíka.

Č2

7. „medza tolerancie“ je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť táto hodnota prekročená za podmienok ustanovených v tejto smernici;

§ 3

(6) Medzou tolerancie je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť limitná hodnota prekročená v určenom čase a v súlade s vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. a). V období, keď sa uplatňuje medza tolerancie, hodnota koncentrácie znečisťujúcej látky nesmie prekročiť limitnú hodnotu viac ako o medzu tolerancie.

Č2

8. „plány kvality ovzdušia“ sú plány, ktoré stanovujú opatrenia s cieľom dosiahnuť limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty;

§ 3

(4) Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota, cieľová hodnota a záväzok zníženia expozície.

Č2

9. „cieľová hodnota“ je úroveň stanovená na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období, ak je to možné;

§ 3

(8) Cieľovou hodnotou je úroveň znečistenia ovzdušia, ktorej cieľom je zabrániť škodlivým účinkom na zdravie ľudí alebo na životné prostredie ako celok, predchádzať im alebo ich znížiť; cieľová hodnota je ustanovená pre ozón, arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén a má sa dosiahnuť v danom čase, ak je to možné.

Č2

O10

10. „výstražný prah“ je úroveň, pri prekročení ktorej existuje pre obyvateľstvo ako celok riziko poškodenia zdravia ľudí už pri krátkodobej expozícii a pri ktorej majú členské štáty okamžite zakročiť;

§ 3

O15

(15) Výstražným prahom je úroveň znečistenia ovzdušia, pri ktorej prekročení existuje už pri krátkodobej expozícii riziko poškodenia zdravia ľudí. Pri prekročení výstražného prahu je potrebné vydať výstrahu pred závažnou smogovou situáciou. Výstražné prahy sú ustanovené pre oxid siričitý, oxid dusičitý, ozón a PM10.

Č2

O11

11. „informačný prah“ je úroveň, pri prekročení ktorej existuje pre obzvlášť citlivé skupiny obyvateľstva riziko poškodenia zdravia ľudí už pri krátkodobej expozícii a pri ktorej je potrebné im okamžite poskytnúť vhodné informácie;

§ 3

O14

(14) Informačným prahom je úroveň znečistenia ovzdušia, pri ktorej prekročení existuje už pri krátkodobej expozícii najmä citlivých skupín obyvateľstva riziko poškodenia zdravia ľudí a pri ktorej je nevyhnutné poskytnúť aktuálnu a náležitú informáciu. Pri prekročení informačného prahu je potrebné vydať upozornenie na vznik smogovej situácie. Informačný prah je

ustanovený pre PM10 a ozón.

Č2

O12

12. „horný prah na hodnotenie“ je úroveň, pod ktorou sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia môže použiť kombinácia stálych meraní a modelovacích techník a/alebo indikatívnych meraní;

§ 4

(5)Hodnotenie kvality ovzdušia podľa odseku 7 sa vykonáva v súlade s cieľmi v kvalite údajov ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. b), pričom

a)stálym meraním sa rozumie meranie úrovne znečistenia ovzdušia, ktoré sa vykonáva na stálych miestach kontinuálne alebo náhodným vzorkovaním a spĺňa ustanovené ciele v kvalite údajov,

b) indikatívnym meraním sa rozumie meranie, ktoré spĺňa ustanovené ciele v kvalite údajov menej prísne ako pre stále merania,

c) modelovaním, sa rozumie použitie metód výpočtu, ktoré spĺňajú ustanovené ciele v kvalite údajov.

(6) Režim hodnotenia kvality ovzdušia sa určuje na základe úrovne znečistenia ovzdušia. Aglomerácie a zóny sa zaraďujú do režimu hodnotenia kvality ovzdušia podľa kritérií vyjadrených ako medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia osobitne ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. b) na ochranu zdravia, ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov, pričom

a) hornou medzou je ustanovená úroveň znečistenia ovzdušia, pod ktorou možno na hodnotenie kvality ovzdušia použiť kombináciu stálych meraní a modelovacích techník alebo aj indikatívnych meraní,

Č2

O13

13. „dolný prah na hodnotenie“ je úroveň, pod ktorou sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia môžu použiť modelovacie techniky

alebo techniky objektívneho odhadu;

§ 4

(5) Hodnotenie kvality ovzdušia podľa odseku 7 sa vykonáva v súlade s cieľmi v kvalite údajov ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. b), pričom

c) modelovaním, sa rozumie použitie metód výpočtu, ktoré spĺňajú ustanovené ciele v kvalite údajov.

b) dolnou medzou je ustanovená úroveň znečistenia ovzdušia, pod ktorou možno na hodnotenie kvality ovzdušia použiť modelovacie techniky alebo techniky objektívneho odhadu.

Č2

O14

14. „dlhodobý cieľ“ je úroveň, ktorá sa má dosiahnuť v dlhodobom horizonte, okrem prípadov nedosiahnuteľných primeranými opatreniami, s cieľom poskytovať účinnú ochranu zdravia ľudí a životného prostredia;

§ 3

(9) Dlhodobým cieľom je úroveň znečistenia ovzdušia, ktorá sa má dosiahnuť v dlhodobom horizonte s cieľom poskytovať účinnú ochranu zdravia ľudí a životného prostredia okrem prípadov nedosiahnuteľných primeranými opatreniami; dlhodobý cieľ je ustanovený pre ozón.

Č2

O15

15. „príspevky z prírodných zdrojov“ sú emisie znečisťujúcich látok, ktoré nie sú priamo ani nepriamo spôsobené ľudskou činnosťou vrátane prírodných udalostí, ako sú sopečné erupcie, seizmická činnosť, geotermálne aktivity, prírodné požiare, silný vietor, morské aerosóly alebo atmosférické odchýlky alebo prenos prírodných častíc zo suchých oblastí;

§ 6

(8) Ak sa preukáže, že prekročenie limitnej hodnoty je spôsobené príspevkom emisií z prírodných zdrojov, nepovažuje sa to za prekročenie limitnej hodnoty podľa tohto zákona. Príspevkom z prírodných zdrojov sú emisie znečisťujúcich látok z prírodných udalostí, ktorými sú sopečná erupcia, seizmická činnosť, geotermálna aktivita, prírodný požiar, silný vietor, morský aerosól, atmosférická odchýlka alebo prenos prírodných častíc zo suchých oblastí; za príspevok z prírodného zdroja sa nepovažujú emisie z ľudskej činnosti bez ohľadu na to, či boli vyvolané zámerne alebo sprostredkovane.

Č2

O16

16. „zóna“ je časť územia členského štátu, ktorú tento členský štát vymedzil na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia;

§ 4

(3) Územie Slovenskej republiky sa člení na zóny a aglomerácie tak, ako to ustanovuje vykonávací predpis podľa § 62 písm. c), pričom

a)zónou je časť územia vymedzená na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia.

Č2

O17

17. „aglomerácia“ je zóna, ktorá je konurbáciou s viac ako 250 000 obyvateľmi alebo v ktorej žije 250 000 obyvateľov alebo menej pri danej hustote obyvateľstva na km2, ktorú stanovia členské štáty;

§ 4

(3) Územie Slovenskej republiky sa člení na zóny a aglomerácie tak, ako to ustanovuje vykonávací predpis podľa § 62 písm. c), pričom

b) aglomeráciou je husto osídlená zóna vymedzená na účely hodnotenia kvality ovzdušia, v ktorej žije viac ako 250 000 obyvateľov, alebo územie s menším počtom obyvateľov, ale s vysokou hustotou osídlenia tak, ako to vymedzuje vykonávací predpis.

Č2

O18

18. „PM10“ sú suspendované častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM10, EN 12341, selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 μm s 50 % účinnosťou;

Príl.1

Bod 1. PM10 sa rozumejú tuhé suspendované častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM10 podľa technickej normy a technickej normalizačnej informácii alebo iným obdobným technickým špecifikáciám s porovnateľným alebo prísnejším požiadavkám vo veci stanovenia hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc108) selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 μm s 50 % účinnosťou.

108) STN EN 12341 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania (83 4602).

Č2

O19

19. „PM2,5“ sú suspendované častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM2,5, EN 14907, selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 2,5 μm s 50 % účinnosťou;

Príl.1

Bod 2. PM2,5 alebo jemnými tuhými časticami sa rozumejú častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM10 podľa technickej normy a technickej normalizačnej informácii alebo iným obdobným technickým špecifikáciám s porovnateľným alebo prísnejším požiadavkám vo veci stanovenia hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc108) selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom rovným alebo menším ako 2,5 μm s 50 % účinnosťou.

108) STN EN 12341 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania (83 4602).

Č2

O20

20. „indikátor priemernej expozície“ je priemerná úroveň určená na základe meraní na mestských pozaďových miestach na celom území členského štátu, ktorá odráža expozíciu obyvateľstva; používa sa na výpočet národného cieľa zníženia expozície a záväzku zníženia koncentrácie expozície;

§ 3

O10

(10) Indikátorom priemernej expozície pre PM2,5 je priemerná úroveň znečistenia ovzdušia, ktorá odráža expozíciu obyvateľstva, určená na základe meraní na mestských pozaďových miestach na celom území Slovenskej republiky; mestským pozaďovým miestom je miesto v mestskej oblasti, kde je úroveň znečistenia ovzdušia reprezentatívna pre expozíciu bežného mestského obyvateľstva. Indikátor priemernej expozície pre PM2,5 nesmie presiahnuť ustanovený záväzok zníženia expozície na rok 2015.

Č2

O21

21. „záväzok zníženia koncentrácie expozície“ je úroveň stanovená na základe indikátora priemernej expozície s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na zdravie ľudí, ktorá sa dosiahne v danom období;

§ 3

O11

(11) Záväzkom zníženia expozície pre PM2,5 je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe indikátora priemernej expozície s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na zdravie ľudí, ktorá sa dosiahne v danom čase podľa ustanovených požiadaviek.

Č2

O22

22. „národný cieľ zníženia expozície“ je percentuálne zníženie priemernej expozície obyvateľstva členského štátu stanovené na referenčný rok s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na zdravie ľudí, ktoré sa má dosiahnuť v danom období tam, kde je to možné;

§ 3

O12

(12) Národným cieľom zníženia expozície pre PM2,5 je percentuálne zníženie priemernej expozície obyvateľstva Slovenskej republiky ustanovené na rok 2020 s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na zdravie ľudí, ktoré sa má dosiahnuť v danom čase tam, kde je to možné a neprekročiť ho v ďalšom období.

Č2

O23

23. „mestské pozaďové miesta“ sú miesta v mestských oblastiach, kde

sú úrovne reprezentatívne pre expozíciu bežného mestského obyvateľstva;

§ 3

O10

(10) mestským pozaďovým miestom je miesto v mestskej oblasti, kde je úroveň znečistenia ovzdušia reprezentatívna pre expozíciu bežného mestského obyvateľstva. Indikátor priemernej expozície pre PM2,5 nesmie presiahnuť ustanovený záväzok zníženia expozície na rok 2015.

Č2

O24

24. „oxidy dusíka“ je súčet zmiešavacích pomerov oxidu dusnatého a oxidu dusičitého v jednotke objemu vzduchu (ppbv) vyjadrený v jednotkách hmotnostnej koncentrácie oxidu dusičitého (μg/m3);

Príl.1

Bod 3. Oxidmi dusíka sa rozumie súčet oxidu dusnatého a oxidu dusičitého v jednotke objemu vzduchu vyjadrený ako oxid dusičitý v mikrogramoch na kubický meter (µg/m3).

Č2

O25

25. „stále merania“ sú merania uskutočňované na stálych miestach nepretržite alebo náhodným odberom vzoriek, ktoré v súlade s príslušnými cieľmi kvality údajov určujú úrovne znečistenia;

§ 4

(5) a) stálym meraním sa rozumie meranie úrovne znečistenia ovzdušia, ktoré sa vykonáva na stálych miestach kontinuálne alebo náhodným vzorkovaním a spĺňa ustanovené ciele v kvalite údajov.

Č2

O26

26. „indikatívne merania“ sú merania, ktoré spĺňajú ciele kvality údajov, ktoré sú menej prísne ako tie, ktoré sa vyžadujú pre stále merania;

§ 4

(5) b) indikatívnym meraním sa rozumie meranie, ktoré spĺňa ustanovené ciele v kvalite údajov menej prísne ako pre stále merania.

Č2

O27

27. „prchavé organické zlúčeniny (VOC)“ sú iné organické zlúčeniny z antropogénnych a biogénnych zdrojov než metán, ktoré sú schopné tvoriť fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka za prítomnosti slnečného svetla;

Príl.1

Bod 4. Prchavými organickými zlúčeninami sú organické zlúčeniny z antropogénnych a biogénnych zdrojov iné než metán, ktoré sú schopné tvoriť fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka za prítomnosti slnečného svetla. Požiadavky na meranie prekurzorov ozónu vrátane odporúčaných prchavých organických látok je uvedený vo vykonávacom predpise podľa § 62 písm. b).

Č2

O28

28. „prekurzory ozónu“ sú látky, ktoré prispievajú k tvorbe prízemného ozónu, z ktorých niektoré sú uvedené v prílohe X.

§ 2

h) prekurzormi ozónu látky, ktoré prispievajú k tvorbe prízemného ozónu, ako sú oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, metán a oxid uhoľnatý.

Č3

Zodpovednosť

Členské štáty určia príslušné orgány a subjekty na vhodných úrovniach zodpovedné za:

a) hodnotenie kvality okolitého ovzdušia;

§ 41

Ministerstvo

h) vo veciach monitorovania, hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie

b) schvaľovanie meracích systémov (metód, vybavenia, sietí a laboratórií);

§ 41

h) vo veciach monitorovania, hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie

Bod 12. činnosti národného referenčného laboratória a dohliada na ich vykonávanie.

c) zaisťovanie presnosti meraní

§ 41

Ministerstvo

h) vo veciach hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie a

Bod 9. a Slovenskej národnej akreditačnej služby, ) ktorá je na účely tohto zákona národným

notifikačným orgánom (ďalej len „národný notifikačný orgán“) a povoľujúceho orgánu správnosť merania meracími prostriedkami ich akreditáciu a notifikáciu a kontroluje udržiavanie presnosti meracích prostriedkov, najmä riadením kvality vykonávaným podľa požiadaviek medzinárodných noriem pre akreditáciu skúšobných a kalibračných laboratórií a akreditáciu orgánov vykonávajúcich inšpekciu zhody meracích prostriedkov so špecifikovanými požiadavkami,

d) analýzu metód hodnotenia;

§ 41

Ministerstvo

h) vo veciach hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie

e) koordináciu na svojom území, ak Komisia organizuje programy Spoločenstva na zabezpečenie kvality;

§ 41

Ministerstvo

h) vo veciach hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie

Bod 10.spoluprácu s príslušnými organizáciami členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a s Komisiou v oblasti hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia a koordináciu programov na zlepšenie kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky, ktoré organizuje Komisia.

f) spoluprácu s inými členskými štátmi a Komisiou. Príslušné orgány a subjekty v potrebných prípadoch zosúladia svoju činnosť s oddielom C prílohy I.

§ 41

Ministerstvo

h) vo veciach hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie

Bod 10.spoluprácu s príslušnými organizáciami členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a s Komisiou v oblasti hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia a koordináciu programov na zlepšenie kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky, ktoré organizuje Komisia.

Č4

Ustanovenie zón a aglomerácií

Členské štáty ustanovia na svojom území zóny a aglomerácie. Vo všetkých zónach a aglomeráciách sa vykonáva hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia.

§ 62

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

c) aglomerácie a zóny, minimálny rozsah programu na zlepšenie kvality ovzdušia a programu starostlivosti o kvalitu ovzdušia, podrobnosti o informáciách a údajoch o kvalite ovzdušia, ktoré sa sprístupňujú verejnosti.

Č5

Režim hodnotenia

1. Horné a dolné prahy na hodnotenie uvedené v oddiele A prílohy II sa vzťahujú na oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, suspendované

častice (PM10 a PM2,5), olovo, benzén a oxid uhoľnatý. Každá zóna a aglomerácia sa klasifikuje podľa týchto prahov na hodnotenie.

§ 4

(2) Zoznam znečisťujúcich látok na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia je uvedený v prílohe č. 1. Hodnotenie kvality ovzdušia môže ministerstvo rozšíriť v odôvodnených prípadoch aj na iné znečisťujúce látky.

(4) Hodnotenie kvality ovzdušia zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom poverenej organizácie

a) vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené normy kvality ovzdušia, na základe určeného režimu hodnotenia podľa odsekov 6 a 7.

a)hornou medzou je ustanovená úroveň znečistenia ovzdušia, pod ktorou možno na hodnotenie kvality ovzdušia použiť kombináciu stálych meraní a modelovacích techník alebo aj indikatívnych meraní,

b) dolnou medzou je ustanovená úroveň znečistenia ovzdušia, pod ktorou možno na hodnotenie kvality ovzdušia použiť modelovacie techniky alebo techniky objektívneho odhadu

Č5

2. Klasifikácia uvedená v odseku 1 sa preskúma najmenej každých päť rokov v súlade s postupom ustanoveným v oddiele B prílohy II.

Klasifikácie sa však preskúmajú častejšie v prípade, ak dôjde k významným zmenám v činnostiach súvisiacich s koncentráciami oxidu siričitého, oxidu dusičitého alebo prípadne oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10, PM2,5), olova, benzénu alebo oxidu uhoľnatého

v okolitom ovzduší.

§ 4

O10

(10) Klasifikácia zón a aglomerácii podľa režimu hodnotenia kvality ovzdušia sa prehodnotí vždy, ak dôjde k významnej zmene v znečisťovaní ovzdušia, ktorá môže ovplyvniť koncentráciu sledovaných znečisťujúcich látok v ovzduší, najmenej však raz za päť rokov.

Č6

1. Členské štáty hodnotia kvalitu okolitého ovzdušia vzhľadom na znečisťujúce látky uvedené v článku 5 vo všetkých svojich zónach

a aglomeráciách v súlade s kritériami ustanovenými v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku a v súlade s kritériami ustanovenými v prílohe III

2. Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v odseku 1 prekračuje horný prah na hodnotenie

stanovený pre dané znečisťujúce látky, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia použijú stále merania. Tieto stále merania sa môžu

doplniť modelovacími technikami a/alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality okolitého ovzdušia.

3. Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v

§ 4

(7) Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva

a) stálym meraním v súlade s § 5 ods. 3 v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia

Bod 1. vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia pre oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka, PM10, PM2,5, oxid uhoľnatý, benzén, olovo, arzén, kadmium, nikel alebo benzo(a)pyrén,

Bod 3. vyššia ako dlhodobý cieľ pre ozón, počas ktoréhokoľvek z predchádzajúcich piatich rokov; ak nie je k dispozícii dostatok údajov z kontinuálneho merania, na účely zistenia, či došlo k prekročeniu dlhodobých cieľov, možno kombinovať výsledky periodických meraní uskutočnených v čase a v mieste najvyššej pravdepodobnej úrovne znečistenia ovzdušia s výsledkami z emisných inventúr a modelovania,

b)kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia

Bod 1.rovnaká alebo vyššia ako dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia a rovnaká alebo nižšia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia pre oxid

odseku 1 nedosiahne horný prah na hodnotenie

stanovený pre dané znečisťujúce látky, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia môže použiť kombinácia stálych meraní a modelovacích techník a/alebo indikatívnych meraní.

4. Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v odseku 1 nedosiahne dolný prah na hodnotenie stanovený pre dané znečisťujúce látky, postačujú na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia modelovacie techniky alebo techniky objektívneho odhadu či obe tieto techniky.

siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka, PM10, PM2,5, oxid uhoľnatý, benzén alebo olovo,

Bod 2.v reprezentatívnom časovom období, medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén,

c)modelovacími technikami alebo technikami objektívneho odhadu v zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je nižšia ako dolná medza pre hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia.

Č6

5. Okrem hodnotení uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 sa uskutočňujú aj merania na vidieckych pozaďových miestach mimo významných zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré majú poskytnúť informácie aspoň o celkovej hmotnostnej koncentrácii a koncentráciách týkajúcich sa chemického zloženia jemných suspendovaných častíc (PM2,5) na základe ročného priemeru a ktoré sa uskutočňujú s použitím týchto kritérií:

a) na každých 100 000 km2 sa umiestni jedno vzorkovacie miesto;

b) každý členský štát zriadi aspoň jednu meraciu stanicu alebo môže po dohode s priľahlými členskými štátmi zriadiť jednu alebo niekoľko

spoločných meracích staníc pokrývajúcich príslušné susediace zóny tak, aby sa dosiahlo potrebné priestorové rozlíšenie;

c) vo vhodných prípadoch sa monitorovanie koordinuje so stratégiou monitorovania a programom merania Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP);

d) oddiely A a C prílohy I sa vzťahujú na ciele kvality údajov pre merania hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc a príloha IV

sa uplatňuje v celom rozsahu. Členské štáty oznámia Komisii metódy merania, ktoré použili pri meraní chemického zloženia jemných

Príl. 8

Časť II.

Požiadavky na merania na vidieckych pozaďových miestach

A. Ciele

Hlavným cieľom týchto meraní je zabezpečiť, aby boli k dispozícii primerané informácie o úrovniach znečistenia ovzdušia v pozadí. Tieto informácie majú zásadný význam pri posúdení zvýšených úrovní znečistenia ovzdušia v znečistenejších oblastiach ako sú mestské pozaďové lokality, priemyselné lokality a dopravné lokality, pri hodnotení možného príspevku diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie, pri podpore analýzy rozčlenenia zdrojov a pri získavaní vedomostí o špecifických znečisťujúcich látkach, ako sú suspendované častice. Sú tiež dôležité pre zvýšené využívanie modelovania aj v mestských oblastiach.

B. Látky

Meranie častíc PM2,5 zahŕňa aspoň celkovú hmotnostnú koncentráciu a koncentrácie príslušných zlúčenín na určenie ich chemického zloženia. Je potrebné zahrnúť aspoň tento zoznam chemických látok

SO42–

Na+

NH4+

Ca2+

elementárny uhlík

NO3–

K+

Cl–

Mg2+

organický uhlík

C. Umiestnenie

Merania by sa mali vykonať najmä vo vidieckych pozaďových oblastiach podľa časti I písm. A až C.

Poverená organizácia koordinuje monitorovanie znečisťujúcich látok podľa odseku 12 so stratégiou monitorovania a v súlade s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP), ak je to vhodné. Jedno vzorkovacie miesto sa umiestni na 100 000 km2.Vzorkovacie miesta pre uvedené znečisťujúce látky sa vyberajú takým spôsobom, aby sa mohli identifikovať

suspendovaných častíc (PM2,5).

geografické variácie a dlhodobé trendy. V záujme dosiahnutia potrebného priestorového rozlíšenia môže poverená organizácia po dohode s príslušnými organizáciami v susedných členských štátoch Európskej únie zriadiť aj spoločné meracie stanice, ktoré pokryjú susediace zóny v susedných členských štátoch Európskej únie.

Č7

Vzorkovacie miesta

1. Umiestnenie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10, PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší sa určí s použitím kritérií uvedených v prílohe III.

Príl. 8

Časť I.

Časť II.

POŽIADAVKY NA UMIESTNENIE VZORKOVACÍCH MIEST NA STÁLE MERANIE A NA MERANIA NA VIDIECKYCH POZAĎOVÝCH STANICIACH

Časť I

Požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, častíc PM10, častíc PM2,5, olova, benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu vm ovzduší

Časť II.

Požiadavky na merania na vidieckych pozaďových miestach

Č7

2. V každej zóne alebo aglomerácii, v ktorej sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia stále merania, nesmie byť

počet vzorkovacích miest pre každú príslušnú znečisťujúcu látku nižší ako minimálny počet vzorkovacích miest určený v oddiele A prílohy V.

§ 5

(5) Kritériá na minimálny počet vzorkovacích miest na stále merania sú ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. b). Každú zmenu týkajúcu sa počtu vzorkovacích miest prerokuje poverená organizácia vopred s ministerstvom. Celkový počet vzorkovacích miest

Bod 1. nesmie byť počet nižší ako ustanovený najnižší počet vzorkovacích miest, ak stále merania sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia v zóne a aglomerácii.

Č7

3. Pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých sú informácie zo vzorkovacích miest na stále meranie doplnené informáciami z modelovania a) alebo indikatívnymi meraniami, sa však môže celkový počet vzorkovacích miest uvedený v oddiele A prílohy V znížiť až o 50 % za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky: a) doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty alebo výstražné prahy, ako aj primerané informácie pre verejnosť;

Príl. 8

Časť I.

E. Podmienky na zníženie počtu vzorkovacích miest

Pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých sú informácie zo vzorkovacích miest na stále meranie doplnené informáciami z modelovania a/alebo indikatívnymi meraniami, sa však môže celkový počet vzorkovacích miest uvedený v prílohe č. 9 písm. A znížiť až o 50 % za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty alebo výstražné prahy, ako aj primerané informácie pre verejnosť,

b) počet vzorkovacích miest, ktoré sa majú zriadiť, a priestorové rozlíšenie ostatných techník sú dostatočné na stanovenie koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky v súlade s cieľmi kvality údajov uvedenými v prílohe č. 6 písm. A a vedú k výsledkom hodnotenia, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v prílohe č. 6 písm. B.

Výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty.

oddiele A prílohy I a vedú k výsledkom hodnotenia, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v oddiele B prílohy I.

Výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty

Č7

4. Komisia monitoruje uplatňovanie kritérií výberu vzorkovacích miest v členských štátoch, aby sa uľahčilo harmonizované uplatňovanie týchto kritérií v rámci celej Európskej únie

n.a

n.a.

Č8

Referenčné metódy merania

1. Členské štáty uplatňujú referenčné metódy a kritériá merania určené v oddiele A a v oddiele C prílohy VI.

2. Iné metódy merania sa môžu použiť za podmienok stanovených

v oddiele B prílohy VI.

Príl. 5

Časť PB

B. Preukázanie rovnocennosti

Bod 1. Použiť sa môže akákoľvek iná metóda, o ktorej sa dá preukázať, že výsledky sú rovnocenné s ktoroukoľvek z metód uvedených v písmene A, alebo pri suspendovaných časticiach ktorákoľvek iná alternatívna metóda, o ktorej sa dá preukázať, že v porovnaní s referenčnou metódou poskytuje konzistentné výsledky. Ak sa použije iná metóda alebo alternatívna metóda, takto dosiahnuté výsledky sa upravia tak, aby získané výsledky boli rovnocenné s tými, ktoré by sa dosiahli použitím referenčnej metódy.

Č9

Kritériá hodnotenia

1. Stále merania sa uskutočňujú v zónach a aglomeráciách, v ktorých počas ktoréhokoľvek z predchádzajúcich piatich rokov merania prekročili koncentrácie ozónu dlhodobé ciele určené v oddiele C prílohy VII.

§ 4

(7) Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva

a)stálym meraním v súlade s § 5 ods. 3 v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia

Č9

V prípade, že je k dispozícii menej údajov ako za päť rokov, môžu členské štáty na účely určenia, či došlo počas týchto piatich rokov k prekročeniu dlhodobých cieľov uvedených v odseku 1, kombinovať výsledky z meracích kampaní krátkodobého trvania uskutočnených v čase a mieste najvyššej pravdepodobnej úrovne s výsledkami z emisných inventúr a modelovania.

§ 4

(7)Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva

a)stálym meraním v súlade s § 5 ods. 5 v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia

Č10

Vzorkovacie miesta

1. Umiestnenie vzorkovacích miest na meranie ozónu sa určí s použitím kritérií stanovených v prílohe VIII.

§ 5

(4) Požiadavky na umiestnenie vzorkovacích miest sú ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. b).

Č10

2. V žiadnej zóne ani aglomerácii, v ktorej je jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia meranie, nesmie byť počet

vzorkovacích miest na stále merania ozónu nižší ako minimálny počet vzorkovacích miest určený v oddiele A prílohy IX.

§ 5

Bod 1.nesmie byť nižší ako ustanovený najnižší počet vzorkovacích miest, ak stále merania sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia v zóne a aglomerácii.

Č10

3. Pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých sú informácie zo vzorkovacích miest na stále meranie doplnené informáciami z modelovania

a/alebo indikatívnymi meraniami, sa môže počet vzorkovacích miest určený v oddiele A prílohy IX znížiť za predpokladu, že sú splnené

tieto podmienky:

a) doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom na cieľové hodnoty, dlhodobé ciele,

informačné a výstražné prahy;

b) počet vzorkovacích miest, ktoré sa majú zriadiť, a priestorové rozlíšenie ostatných techník sú dostatočné na stanovenie koncentrácie ozónu v súlade s cieľmi pre kvalitu údajov uvedenými v oddiele A prílohy I a vedú k výsledkom hodnotenia, ktoré spĺňajú

kritériá uvedené v oddiele B prílohy I;

c) počet vzorkovacích miest v každej zóne alebo aglomerácii sa rovná minimálne jednému vzorkovaciemu miestu na 2 milióny obyvateľov

alebo jednému vzorkovaciemu miestu na 50 000 km2 podľa toho, v ktorom prípade je počet vzorkovacích miest vyšší, ale v žiadnej zóne ani aglomerácii nesmie klesnúť pod jedno vzorkovacie miesto;

d) oxid dusičitý sa meria vo všetkých ostatných vzorkovacích miestach s výnimkou vidieckych

Príl. 9

Časť II.

B. Najmenší počet vzorkovacích miest na stále merania v zónach a v aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele pre ozón

Je potrebné, aby počet vzorkovacích miest pre ozón v kombinácii s ostatnými prostriedkami doplnkového hodnotenia, ako sú modely kvality ovzdušia a súbežné merania oxidu dusičitého bol dostatočný na preskúmanie trendov znečisťovania ozónom a na kontrolu dodržiavania dlhodobých cieľov. Počet staníc umiestnených v aglomeráciách a v iných zónach môže byť znížený na jednu tretinu počtu uvedeného v písmene A. Keď sú informácie zo staníc stáleho merania jediným zdrojom informácií, udržiava sa aspoň jedna monitorovacia stanica. Ak v zónach s doplnkovým hodnotením dochádza k tomu, že v zóne nezostane žiadna stanica, je potrebné koordináciou s určitým počtom staníc v susediacich zónach zabezpečiť primerané hodnotenie koncentrácií ozónu z hľadiska dlhodobých cieľov. Na území Slovenskej republiky sa zriadi a prevádzkuje najmenej jedna vidiecka pozaďová stanica.

Oxid dusičitý sa meria na minimálne 50 % vzorkovacích miest pre ozón požadovaných podľa písmena A. Takéto meranie je kontinuálne, s výnimkou vidieckych pozaďových staníc, ako sa uvádza v prílohe č. 8 časť II písm. A, kde sa môžu použiť iné metódy merania.

pozaďových staníc uvedených v oddiele A prílohy VIII.

Výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na cieľové hodnoty.

Č10

4. Oxid dusičitý sa meria na minimálne 50 % vzorkovacích miest pre ozón požadovaných podľa oddielu A prílohy IX. Takéto meranie je

nepretržité, s výnimkou vidieckych pozaďových staníc, ako sa uvádza v oddiele A prílohy VIII, kde sa môžu použiť iné metódy merania.

Príl. 9

Časť II.

Č10

5. V zónach a aglomeráciách, v ktorých sú počas každého z predchádzajúcich piatich rokov merania koncentrácie pod dlhodobými cieľmi,

sa počet vzorkovacích miest na stále merania určuje v súlade s oddielom B prílohy IX.

§ 4

Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva

a) stálym meraním v súlade s § 5 ods. 3 v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia.

V zónach a aglomeráciách, kde sa hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva stálym meraním podľa odseku 6 písm. a), možno hodnotenie doplniť modelovacími technikami alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality ovzdušia.

Č10

6. Každý členský štát zabezpečí, aby sa na jeho území zriadilo a prevádzkovalo aspoň jedno vzorkovacie miesto na poskytovanie údajov o koncentráciách prekurzorov ozónu uvedených v prílohe X. Každý členský štát si zvolí počet a umiestnenie staníc, na ktorých sa majú merať prekurzory ozónu, pričom sa zohľadnia ciele a metódy ustanovené v prílohe X.

§ 5

(2) Pri meraniach podľa odseku 1 písm. a) okrem koncentrácií znečisťujúcich látok podľa § 4 ods. 2 sa spolu s

a) ozónom sa monitorujú aj prekurzory ozónu ako sú oxid dusičitý a prchavé organické látky; monitorovanie prekurzorov ozónu zahŕňa meranie:

odporúčaných prchavých organických zlúčenín podľa požiadaviek ustanovených vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. b), aspoň na jednom mieste v rámci územia Slovenskej republiky,

2. oxidu dusičitého kontinuálne, najmenej na 50 % vzorkovacích miest,

b) benzo(a)pyrénom sa na vymedzenom počte vzorkovacích miest monitorujú aj iné polycyklické aromatické uhľovodíky, najmä benz(a)antracén, chryzén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, indeno(1,2,3-cd)pyrén a dibenzo(a,h)antracén, benzo(g,h,i)perylen (ďalej len „vybrané polycyklické aromatické uhľovodíky“); vzorkovacie miesta sa umiestňujú s cieľom identifikovania geografických variácií a dlhodobých trendov.

§ 14

§ 29

Poverená organizácia vypracuje a zverejní na svojom webovom sídle

a)hodnotenie kvality ovzdušia za uplynulý mesiac, najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca,

b)predbežné hodnotenie kvality ovzdušia v rozsahu validovaných výsledkov z monitorovania kvality ovzdušia za uplynulý rok, najneskôr 30. apríla nasledujúceho roku,

c)zoznam aglomerácií a zón, kde bola limitná hodnota alebo cieľová hodnota v uplynulom roku prekročená, s vymedzenými oblasťami riadenia kvality ovzdušia,

d)index kvality ovzdušia podľa odseku 5,

e) správu o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike najneskôr 30. júna nasledujúceho roku, ktorej súčasťou je komplexné hodnotenie kvality ovzdušia za každú zónu a aglomeráciu za uplynulý rok, ktorá

Bod 1. obsahuje informácie o podiele zdrojov na znečistení ovzdušia podľa sektorov za rok X-2,

Bod 2. môže obsahovať stručné hodnotenie účinkov prekročení prípustnej miery znečistenia ovzdušia,

Bod 3. môže obsahovať informácie a hodnotenia ochrany lesov, ako aj informácie o ďalších znečisťujúcich látkach, pre ktoré sú ustanovené požiadavky na monitorovanie napr. vybraných neregulovaných prekurzorov ozónu.

(1) Novobudovaný stacionárny zdroj a stacionárny zdroj a jeho zariadenia po vykonaní podstatnej zmeny podľa § 2 ods. 1 písm. o) musí byť navrhnutý a konštruovaný tak, aby spĺňal

a) požiadavky najlepšej dostupnej techniky,18)

18) § 2 písm. n) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Č11

Referenčné metódy merania

1. Členské štáty uplatňujú referenčné metódy merania ozónu stanovené v bode 8 oddielu A prílohy VI. Iné metódy merania sa môžu použiť za podmienok stanovených v oddiele B prílohy VI.

Príl. 5

Referenčné metódy na hodnotenie kvality ovzdušia

A. Referenčné metódy

Bod 8. Referenčná metóda merania ozónu štandardnou ultrafialovou fotometrickou metódou merania koncentrácie ozónu podľa technickej normy.8)

8) STN EN 14625:2012-4 (835724) Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná ultrafialová fotometrická metóda merania koncentrácie ozónu.

Č11

2. Každý členský štát oznámi Komisii metódy, ktoré používa na odber vzoriek a meranie VOC, ako sú uvedené v prílohe X.

§ 41

Ministerstvo

d) je vo vzťahu ku Komisii notifikačným orgánom, sprístupňuje a podáva Komisii ustanovené informácie a správy vo veciach ochrany ovzdušia a v ustanovených lehotách a rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. n).

Č12

Požiadavky pre prípady, ak sú úrovne nižšie ako limitné hodnoty V zónach a aglomeráciách, v ktorých sú úrovne oxidu siričitého, oxidu dusičitého, PM10, PM2,5, olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší pod príslušnými limitnými hodnotami určenými v prílohách XI a XIV, členské štáty udržujú úrovne týchto znečisťujúcich látok pod limitnými hodnotami a usilujú sa zachovať najlepšiu kvalitu okolitého ovzdušia v súlade s trvalo udržateľným rozvojom.

§ 6

(1) V zóne a aglomerácii s dobrou kvalitou ovzdušia, okresný úrad v sídle kraja, príslušný okresný úrad, vyšší územný celok a obec v rozsahu svojich právomocí zabezpečujú prostredníctvom primeraných opatrení udržiavanie čo najlepšej kvality ovzdušia v súlade s trvalo udržateľným rozvojom12) a vysokou úrovňou ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

12) § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

Č13

Limitné hodnoty a výstražné prahy na ochranu zdravia ľudí

1. Členské štáty zabezpečia, aby úrovne oxidu siričitého, PM10, olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročili na území

ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI. Pokiaľ ide o oxid dusičitý a benzén, limitné hodnoty určené v prílohe XI

sa nesmú od dátumov v nej stanovených prekročiť. Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.

Medze tolerancie stanovené v prílohe XI sa uplatňujú v súlade s článkom 22 ods. 3 a článkom 23 ods. 1.

§ 3

Č13

2. Výstražné prahy pre koncentrácie oxidu siričitého a oxidu dusičitého v okolitom ovzduší sú také, ako sú stanovené v oddiele A prílohy XII.

§ 3

O15

pre oxid siričitý, oxid dusičitý, ozón a PM10.

Č14

Kritické úrovne

1. Členské štáty zabezpečia dodržiavanie kritických úrovní určených v prílohe XIII, ako sú hodnotené v súlade s oddielom A prílohy III.

§ 3

Č14

2. Na miestach, kde sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia stále merania, nesmie byť počet vzorkovacích miest

nižší ako minimálny počet určený v oddiele C prílohy V. Na miestach, kde sú tieto informácie doplnené indikatívnymi meraniami alebo modelovaním, môže byť minimálny počet vzorkovacích miest znížený až o 50 %, pokiaľ možno hodnotené koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky stanoviť v súlade s cieľmi kvality údajov určenými v oddiele A prílohy I.

§ 5

Príl. 8

Časť I.

(5) Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest na stále merania sú ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. b). Každú zmenu týkajúcu sa počtu vzorkovacích miest prerokuje poverená organizácia vopred s ministerstvom. Celkový počet vzorkovacích miest

1.nesmie byť nižší ako ustanovený najnižší počet vzorkovacích miest, ak stále merania sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia v zóne a aglomerácii,

2.môže byť znížený v súlade s podmienkami ustanovenými vo vykonávacom predpise podľa § 62 písm. b), pričom pri hodnotení kvality ovzdušia je potrebné zohľadniť výsledky modelovania na základe informácií z emisných inventúr alebo indikatívneho merania, vzhľadom na limitné hodnoty a cieľové hodnoty.

E. Podmienky na zníženie počtu vzorkovacích miest

a) doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty alebo výstražné prahy, ako aj primerané informácie pre verejnosť,

Výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty.

Č15

Národný cieľ zníženia expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné

§ 3

O12

opatrenia na zníženie expozície PM2.5, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, aby sa národný cieľ zníženia expozície ustanovený v oddiele B prílohy XIV dosiahol k roku tam uvedenému.

neprekročiť ho v ďalšom období.

Č15

2. Členské štáty zabezpečia, aby indikátor priemernej expozície na rok 2015 stanovený v súlade s oddielom A prílohy XIV nepresiahol

záväzok zníženia koncentrácie expozície stanovený v oddiele C uvedenej prílohy.

§ 3

O10

Č15

3. Indikátor priemernej expozície pre PM2,5 sa hodnotí v súlade s oddielom A prílohy XIV.

§ 62

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,

a) prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia vyjadrená ako limitné hodnoty, cieľové hodnoty, cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón, indikátor priemernej expozície PM2,5, národný cieľ zníženia expozície PM2,5 a záväzok zníženia expozície PM2,5 a kritické úrovne pre vybrané znečisťujúce látky a termíny ich dosiahnutia, medze tolerancie a podrobnosti ich uplatňovania, početnosť prekročenia limitnej hodnoty,

Č15

4. Každý členský štát v súlade s prílohou III zabezpečí, aby rozmiestnenie a počet vzorkovacích miest, podľa ktorých je stanovený indikátor priemernej expozície pre PM2,5, primerane odrážal expozíciu bežného obyvateľstva. Počet vzorkovacích miest nesmie byť nižší ako počet určený podľa oddielu B prílohy V.

Príl. 8

Časť I.

Časť II.

POŽIADAVKY NA UMIESTNENIE VZORKOVACÍCH MIEST NA STÁLE MERANIE A NA MERANIA NA VIDIECKYCH POZAĎOVÝCH STANICIACH

Časť I. Požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, častíc PM10, častíc PM2,5, olova, benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu vm ovzduší

Časť II. Požiadavky na merania na vidieckych pozaďových miestach

Č16

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, s cieľom zabezpečiť, aby od dátumu uvedeného v oddiele D prílohy XIV neprekročili koncentrácie PM2,5 v okolitom ovzduší cieľovú hodnotu stanovenú v uvedenom oddiele D prílohy XIV.

V súčasnosti sa uplatňuje limitná hodnota pre PM2,5:, cieľová hodnota pre PM 2,5 už nie je

ustanovená

Č16

2. Členské štáty zabezpečia, aby na území ich zón a aglomerácií od dátumu uvedeného v oddiele E prílohy XIV neprekročili koncentrácie PM2,5 v okolitom ovzduší limitnú hodnotu stanovenú v uvedenom oddiele E prílohy XIV. Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.

§ 3

Č16

3. Medza tolerancie ustanovená v oddiele E prílohy XIV sa uplatňuje v súlade s článkom 23 ods. 1.

§ 3

Č17

Požiadavky v zónach a aglomeráciách, v ktorých koncentrácie ozónu prekračujú cieľové hodnoty a dlhodobé ciele

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, aby zabezpečili, že sa dosiahnu cieľové hodnoty a dlhodobé ciele.

§ 3

O16

(16) Okresný úrad v sídle kraja môže po prerokovaní s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva a Slovenským hydrometeorologickým ústavom (ďalej len „poverená organizácia) určiť aj miestne alebo regionálne prahové hodnoty na informovanie obyvateľstva alebo cieľové hodnoty kvality ovzdušia pre iné znečisťujúce látky ako znečisťujúce látky podľa § 4 ods. 2, ak sa tieto znečisťujúce látky v ovzduší vyskytujú v koncentráciách, ktoré môžu predstavovať zdravotné riziko pre obyvateľstvo a sú o tom dostupné informácie.

Č17

2. V zónach a aglomeráciách, v ktorých došlo k prekročeniu cieľovej hodnoty, členské štáty zabezpečia, aby sa od dátumu uvedeného v oddiele B prílohy VII k tejto smernici vykonával program vypracovaný podľa článku 6 smernice 2001/81/ES a prípadne plán kvality ovzdušia na dosiahnutie cieľových hodnôt, okrem prípadov nedosiahnuteľných opatreniami, ktoré neprinášajú neprimerané náklady.

§ 6

(3) V zóne a aglomerácii, v ktorej znečistenie ovzdušia prekročí limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu, okresný úrad v sídle kraja vypracuje program na zlepšenie kvality ovzdušia podľa § 9 s cieľom dosiahnuť a udržať dobrú kvalitu ovzdušia dlhodobo. Program na zlepšenie kvality ovzdušia nie je potrebné vypracovať, ak sa preukáže, že ide o prípady podľa odseku 8 a 9.

Č17

3. V zónach a aglomeráciách, v ktorých sú úrovne ozónu v okolitom ovzduší vyššie ako dlhodobé ciele, ale nižšie alebo rovnaké ako cieľové hodnoty, členské štáty pripravia a vykonávajú nákladovo efektívne opatrenia na

§ 6

účely dosiahnutia dlhodobých cieľov. Uvedené opatrenia sú prinajmenšom v súlade so všetkými plánmi kvality ovzdušia

a programom uvedenými v odseku 2.

ľudí.

12) § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

Č18

Požiadavky v zónach a aglomeráciách, v ktorých

koncentrácie ozónu spĺňajú dlhodobé ciele

V zónach a aglomeráciách, v ktorých úrovne ozónu spĺňajú dlhodobé ciele, udržiavajú členské štáty, pokiaľ to faktory vrátane cezhraničného

charakteru znečistenia ozónom a meteorologické podmienky umožňujú, tieto úrovne ozónu pod hranicou dlhodobých cieľov a zachovávajú

prostredníctvom primeraných opatrení najlepšiu kvalitu okolitého ovzdušia zlučiteľnú s trvalo udržateľným rozvojom a vysokou úrovňou ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

§ 6

12) § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

Č19

Opatrenia požadované pri prekročení

informačného alebo výstražného prahu

Na miestach, kde dôjde k prekročeniu informačného prahu určeného v prílohe XII alebo akýchkoľvek výstražných prahov stanovených v uvedenej prílohe, členské štáty podniknú potrebné kroky na informovanie verejnosti prostredníctvom rozhlasu, televízie, tlače alebo internetu. Členské štáty takisto zašlú Komisii predbežné informácie týkajúce sa

zaznamenaných úrovní a trvania období, počas ktorých bol výstražný alebo informačný prah prekročený.

§ 12

Smogový varovný systém

(6) Ak nastane situácia podľa odseku 2 alebo odseku 4, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že v dôsledku mimoriadnej situácie, sa výrazne zhoršila kvalita ovzdušia v danej lokalite, poverená organizácia

b) bezodkladne informuje o situácii podľa písmena a) prostredníctvom štátnej meteorologickej služby33)

1.Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ) ktoré prostredníctvom informačného systému civilnej ochrany vyrozumie okresné úrady v sídle kraja, okresné úrady, samosprávne kraje, obce, ktoré môžu byť dotknuté oznámením alebo výstrahou podľa písmena a), úrad verejného zdravotníctva, príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva,

2.Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,

3.inšpekciu,

4.verejnoprávne médiá,

5.verejnosť, prostredníctvom svojho webového sídla.

33) § 5 ods. 1 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe.

O10

(9)Dotknutá obec a samosprávny kraj sú povinné informovať verejnosť o vzniknutej smogovej situácii bezodkladne, najneskôr však do šiestich hodín od doručenia informácie o smogovej situácii zo systému civilnej ochrany podľa odseku 6 písm. b) prvého bodu. Obec a samosprávny kraj sú povinné zverejniť informáciu v nezmenenom znení, najmä na úradnej tabuli, v miestnom rozhlase a svojom webovom sídle.

(10) Prevádzkovateľ verejnoprávneho média je povinný

a)uverejniť upozornenie, výstrahu alebo oznámenie podľa odseku 6 písm. a), vrátane informácií podľa odseku 8 do dvoch hodín od ich doručenia; uverejnenie upozornenia, výstrahy alebo oznámenia nezakladá žiaden nárok na odmenu za splnenie povinnosti a ani úhradu nákladov vynaložených na uverejnenie,

b)ak aktuálna smogová situácia pretrváva, pravidelne denne najmenej jedenkrát do 7. hodiny a najmenej jedenkrát po 17. hodine upozorniť na pretrvávanie smogovej situácie, vrátane informácií podľa odseku 8.

Č20

Príspevky z prírodných zdrojov

1. Členské štáty zašlú Komisii za daný rok zoznam zón a aglomerácií, v ktorých je možné prekračovanie limitných hodnôt pre danú znečisťujúcu látku pripísať prírodným zdrojom. Členské štáty poskytnú informácie o koncentráciách a zdrojoch a dôkaz, že prekročenia možno pripísať prírodným zdrojom.

§ 6

Č20

2. V tých prípadoch, kde bola Komisia informovaná o prekročeniach, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom, v súlade s odsekom 1, sa takéto prekročenia nepovažujú za prekročenia na účely tejto smernice.

§ 6

Č20

3. Komisia do 11. júna 2010 uverejní usmernenia na preukázanie a odpočítanie prekročení, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom.

n.a

n.a.

Č21

O1-O3

Prekročenia, ktoré možno pripísať zimnému posypu alebo soleniu

ciest

1. Členské štáty môžu určiť zóny alebo aglomerácie, v ktorých dochádza k prekročeniu limitných hodnôt pre PM10 v okolitom ovzduší

z dôvodu opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest.

2. Členské štáty zašlú Komisii zoznamy všetkých takýchto zón alebo aglomerácií spolu s informáciami o koncentráciách a zdrojoch PM10

v nich.

3. Pri informovaní Komisie v súlade s článkom 27 členské štáty poskytnú potrebné dôkazy o tom, že všetky prekročenia vznikli v dôsledku opätovného rozptylu častíc a že na zníženie týchto koncentrácií sa podnikli primerané opatrenia.

§ 6

§ 43

§ 41

(9) Ak sa preukáže, že limitné hodnoty PM10 boli prekročené v dôsledku opätovného rozptylu častíc PM10 po zimnom posype alebo po solení ciest, program na zlepšenie kvality ovzdušia nie je potrebné vypracovať. Okresný úrad v sídle kraja príjme primerané opatrenia potrebné na zabezpečenie zníženia znečistenia ovzdušia zo zimného posypu a solenia ciest.

(1) Okresný úrad v sídle kraja na území kraja v rámci výkonu štátnej správy vo veciach riadenia kvality ovzdušia

l) zabezpečuje dôkazy v spolupráci s poverenou organizáciou, ak k prekročeniu limitných hodnôt pre PM10 dochádza z dôvodu opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest alebo ak k prekročeniu limitných hodnôt dochádza z prírodných zdrojov a informuje o tom ministerstvo.

Ministrestvo

Č21

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 20, pokiaľ ide o zóny a aglomerácie uvedené v odseku 1 tohto článku, musia členské štáty vypracovať plány kvality ovzdušia ustanovené v článku 23 iba v prípade, že prekročenia možno pripísať iným zdrojom PM10, než je zimný posyp

alebo solenie ciest.

§ 6

§ 43

(1) Okresný úrad v sídle kraja na území kraja v rámci výkonu štátnej správy vo veciach riadenia kvality ovzdušia

Č21

5. Komisia do 11. júna 2010 uverejní usmernenia na určenie príspevkov z opätovného

n.a.

rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest.

Č22

Predĺženie lehôt na dosiahnutie hodnôt a výnimka z povinnosti uplatňovať určité limitné hodnoty

1. Ak v danej zóne alebo aglomerácii nie je možné dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre oxid dusičitý alebo benzén v lehotách určených v prílohe XI, členský štát môže tieto lehoty pre danú zónu alebo aglomeráciu predĺžiť maximálne o päť rokov za podmienky, že pre zónu alebo aglomeráciu, na ktorú by sa malo predĺženie vzťahovať, sa v súlade s článkom 23 vypracuje plán kvality ovzdušia; takýto plán

kvality ovzdušia sa doplní o informácie uvedené v oddiele B prílohy XV, ktoré sa týkajú príslušných znečisťujúcich látok, a preukáže, ako sa dosiahne súlad s limitnými hodnotami v rámci novej lehoty.

n.a.

Ustanovenie o predĺžení lehôt v súčasnosti už nie je aktuálne.

Č22

2. Ak v danej zóne alebo aglomerácii nemožno z dôvodu rozptylových charakteristík špecifických pre príslušné miesto, nepriaznivých klimatických podmienok alebo cezhraničných príspevkov dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre PM10 určenými v prílohe XI, je

členský štát oslobodený od povinnosti uplatňovať uvedené limitné hodnoty do 11. júna 2011 za predpokladu, že sú splnené podmienky

ustanovené v odseku 1 a že členský štát preukáže, že na celonárodnej, regionálnej a miestnej úrovni boli prijaté všetky primerané opatrenia na

dodržanie lehôt.

n.a.

Ustanovenie o predĺžení lehôt v súčasnosti už nie je aktuálne.

Č22

3. Ak členský štát uplatňuje odseky 1 alebo 2, zabezpečí, aby sa limitná hodnota pre každú znečisťujúcu látku neprekročila o viac ako

o maximálnu medzu tolerancie stanovenú v prílohe XI pre každú dotknutú znečisťujúcu látku.

n.a.

Ustanovenie o predĺžení lehôt v súčasnosti už nie je aktuálne.

Č22

4. Členské štáty oznámia Komisii prípady, v ktorých sa podľa ich názoru môžu uplatňovať odseky 1 alebo 2, a oznámia plán kvality ovzdušia uvedený v odseku 1 vrátane všetkých príslušných informácií, ktoré potrebuje Komisia na zhodnotenie toho, či sú alebo nie sú splnené príslušné podmienky. Komisia pri hodnotení zohľadní odhadované účinky opatrení, ktoré prijali členské štáty, na kvalitu okolitého ovzdušia v členských štátoch v súčasnosti a v budúcnosti, ako aj odhadované účinky súčasných opatrení Spoločenstva na kvalitu okolitého ovzdušia a plánované opatrenia Spoločenstva, ktoré Komisia navrhne.

Ak Komisia nevznesie žiadne námietky do deviatich mesiacov od doručenia uvedeného oznámenia, príslušné podmienky na uplatňovanie odsekov 1 alebo 2 sa považujú za splnené. Ak sú vznesené námietky, Komisia môže od členských štátov vyžadovať úpravu alebo poskytnutie nových plánov kvality ovzdušia.

n.a.

Ustanovenie o predĺžení lehôt v súčasnosti už nie je aktuálne.

Č23

Plány kvality ovzdušia

1. Ak v daných zónach alebo aglomeráciách prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší akúkoľvek limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu vrátane akejkoľvek príslušnej medze tolerancie, zabezpečia členské štáty vypracovanie plánov kvality ovzdušia pre tieto zóny a aglomerácie s cieľom dosiahnuť príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu určenú v prílohách XI a XIV. V prípade prekročenia týchto limitných hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, stanovia plány kvality ovzdušia vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. Plány kvality ovzdušia môžu dodatočne zahrnúť osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí. Uvedené plány kvality ovzdušia obsahujú minimálne informácie uvedené v oddiele A prílohy XV a môžu zahrnúť opatrenia podľa článku 24. Tieto plány sa bezodkladne

§ 9

§ 6

§ 9

Program na zlepšenie kvality ovzdušia

(1) Program na zlepšenie kvality ovzdušia sa vypracuje pre zónu a aglomeráciu, v ktorej koncentrácia znečisťujúcej látky prekračuje limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu a určuje opatrenia na dosiahnutie dobrej kvality ovzdušia v čo najkratšom čase vymedzenom časovým harmonogramom implementácie prijatých opatrení. Takýto program sa vypracuje, aj keď je prekročená limitná hodnota alebo cieľová hodnota zvýšená o medzu tolerancie v čase jej uplatňovania.

(3) Pri prekročení limitnej hodnoty, ktorej lehota na dosiahnutie už uplynula, v programe na zlepšenie kvality ovzdušia sa určia opatrenia zamerané na to, aby sa obdobie, v ktorom sú uvedené hodnoty prekračované, čo najviac skrátilo. Osobitne možno určiť opatrenia zamerané

oznámia Komisii, najneskôr však dva roky po skončení roku, v ktorom sa zistilo prvé prekročenie. Ak sa plány kvality ovzdušia musia pripraviť alebo vykonávať pre niekoľko znečisťujúcich látok, členské štáty podľa potreby pripravia a vykonávajú integrované plány kvality ovzdušia týkajúce sa všetkých dotknutých znečisťujúcich látok.

na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí a zahŕňať aj krátkodobé opatrenia.

(4) Opatrenia v programe na zlepšenie kvality ovzdušia musia byť

a)merateľné, kontrolovateľné a časovo viazané a určené spolu s merateľnými indikátormi plnenia, s uvedením subjektov zodpovedných za ich plnenie a s termínmi ich realizácie,

b)nákladovo efektívne, najmä ak sa týkajú oblastí, v ktorých sú úrovne ozónu vyššie ako dlhodobé ciele,

c)v súlade najmä s opatreniami podľa § 8 ods. 1 až 3,

d)v súlade s Národným programom znižovania emisií podľa § 18 na dosiahnutie príslušných environmentálnych cieľov.

Č23

2. Členské štáty v najväčšom možnom rozsahu zabezpečia súlad s ostatnými plánmi vyžadovanými podľa smerníc 2001/80/ES, 2001/81/ES alebo 2002/49/ES, aby dosiahli príslušné environmentálne ciele.

§ 9

(4) Opatrenia v programe na zlepšenie kvality ovzdušia musia byť

a) merateľné, kontrolovateľné a časovo viazané a určené spolu s merateľnými indikátormi plnenia, s uvedením subjektov zodpovedných za ich plnenie a s termínmi ich realizácie,

b) nákladovo efektívne, najmä ak sa týkajú oblastí, v ktorých sú úrovne ozónu vyššie ako dlhodobé ciele, pričom opatrenia majú byť zamerané na prekurzory ozónu t. j. látky, ktoré prispievajú k tvorbe prízemného ozónu ako sú oxidy dusíka a prchavé organické látky,

c) v súlade najmä s opatreniami podľa § 8 ods. 1 až 5,

d) v súlade s Národným programom znižovania emisií podľa § 18 na dosiahnutie príslušných environmentálnych cieľov.

Č24

O1-O3

Krátkodobé akčné plány 1. Ak v danej zóne alebo aglomerácii existuje riziko, že úrovne znečisťujúcich látok prekročia jeden alebo viac výstražných prahov určených v prílohe XII, členské štáty vypracujú akčné plány určujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase na zníženie rizika vzniku takéhoto prekročenia či na obmedzenie jeho trvania. Ak sa takéto riziko vzťahuje na jednu alebo viacero limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt určených v prílohách VII, XI a XIV, členské štáty môžu

§ 13

(1) Smogový regulačný plán sa vypracuje v zóne alebo aglomerácii, v ktorej existuje riziko, že koncentrácia znečisťujúcej látky prekročí informačný prah alebo výstražný prah. Smogový regulačný plán možno vypracovať aj pre riziko prekročenia limitnej hodnoty a limitnej hodnoty, vrátane príslušnej medze tolerancie v dobe jej platnosti, alebo cieľovej hodnoty na obmedzenie tohto rizika.

(2) Ak existuje riziko prekročenia výstražného prahu pre ozón, smogový regulačný plán sa vypracuje len, ak existuje významný potenciál na zníženie tohto rizika po zohľadnení geografických, meteorologických a hospodárskych pomerov v danom území. Pri vypracovaní

prípadne vypracovať takéto krátkodobé akčné plány. Ak však existuje riziko prekročenia výstražného prahu pre ozón určeného v oddiele B prílohy XII, členské štáty vypracujú takéto krátkodobé akčné plány iba v prípade, ak podľa ich názoru existuje po zohľadnení vnútroštátnych zemepisných, meteorologických a hospodárskych podmienok významný potenciál na zníženie rizika vzniku, trvania alebo závažnosti takéhoto prekročenia. Pri vypracúvaní takéhoto krátkodobého akčného plánu členské štáty zohľadnia rozhodnutie 2004/279/ES.

2. Krátkodobé akčné plány uvedené v odseku 1 môžu v závislosti od jednotlivých prípadov ustanovovať účinné opatrenia na kontrolu a v prípade potreby na pozastavenie činností, ktoré prispievajú k riziku prekročenia príslušných limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt alebo výstražného prahu. Tieto akčné plány môžu zahŕňať opatrenia vo vzťahu k premávke motorových vozidiel, stavebným prácam, lodiam a prístavom a využívaniu priemyselných závodov alebo výrobkov a vykurovania v domácnostiach. V rámci týchto plánov možno zvážiť aj osobitné akcie na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.

3. Keď členské štáty vypracujú krátkodobý akčný plán, sprístupnia verejnosti a príslušným organizáciám, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné priemyselné združenia, výsledky svojich zistení o uskutočniteľnosti a obsahu konkrétnych krátkodobých akčných plánov, ako aj informácie o vykonávaní týchto plánov.

sa postupuje podľa osobitného predpisu.35)

(3) V smogovom regulačnom pláne možno v závislosti od konkrétneho prípadu a podielu zdrojov na znečistení ovzdušia v danom území, ustanoviť opatrenia a)na regulovanie, obmedzenie a zastavenie činností a prevádzky stacionárnych zdrojov,b)na regulovanie, obmedzenie a zastavenie stavebných a búracích prác,c)na regulovanie, obmedzenie alebo na zastavenie cestnej dopravy v nevyhnutných prípadoch, d)na regulovanie činností emitujúcich tuhé znečisťujúce látky,e)osobitne zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva, vrátane detí, f)osobitne zamerané na zníženie prekurzorov ozónu, ak existuje významný potenciál na zníženie rizika prekročenia výstražného prahu pre ozón, obmedzenie jeho trvania alebo veľkosti jeho prekročenia; ak taký potenciál neexistuje, uplatňuje sa len smogový varovný systém pre ozón, g)osobitne určené pre závažnú smogovú situáciu.

(4) Okresný úrad v sídle kraja vypracuje smogový regulačný plán v spolupráci so subjektmi podľa § 9 ods. 5 a návrh opatrení s informáciami o ich vykonávaní sprístupní regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, verejnosti a združeniam zastupujúcim citlivé skupiny obyvateľstva.

(5) Okresný úrad v sídle kraja vydá smogový regulačný plán vyhláškou okresného úradu a priebežne zverejňuje informácie o jeho uplatňovaní na svojom webovom sídle a na webovom portáli o životnom prostredí.

(6) Okresný úrad v sídle kraja preskúma smogový regulačný plán každé tri roky; ak je potrebné prijať ďalšie opatrenia na zníženie rizika prekročenia informačného prahu alebo výstražného prahu v danej oblasti, smogový regulačný plán aktualizuje.

(7) Regulácia podľa smogového regulačného plánu sa začne uplatňovať najneskôr nasledujúci deň po vydaní upozornenia na vznik smogovej situácie alebo vydaní výstrahy o závažnej smogovej situácii podľa § 12 ods. 6 v danom území, ak nie je v smogovom regulačnom pláne uvedené inak. Regulácia končí oznámením o pominutí smogovej situácie.

(8) Ak ide o opatrenia v smogovom regulačnom pláne zamerané na obmedzenie rizika prekročenia limitnej hodnoty a cieľovej hodnoty, okresný úrad v sídle kraja vyhlási stav

§ 6

„regulácie“ a upovedomí o tom subjekty zodpovedné za plnenie uložených opatrení. Regulácia sa začne uplatňovať najneskôr nasledujúci deň po vyhlásení stavu regulácie, ak nie je v smogovom regulačnom pláne uvedené inak. Regulácia končí oznámením o pominutí rizika.

(5) V zóne a aglomerácii, v ktorej existuje riziko, že úroveň znečistenia ovzdušia prekročí informačný prah a výstražný prah, okresný úrad v sídle kraja vypracuje smogový regulačný plán podľa § 13 s cieľom odvrátenia alebo obmedzenia tohto rizika.

(6) Okresný úrad v sídle kraja každoročne do 15. apríla vykoná verejný odpočet plnenia opatrení prijatých v programe na zlepšenie kvality ovzdušia, regionálnom programe a miestnom programe podľa § 10 ods. 2 písm. a) a smogovom regulačnom pláne; na jeho základe vypracuje finálny odpočet plnenia opatrení za uplynulý rok za danú zónu a aglomeráciu a zverejní ho do 31. mája na svojom webovom sídle a na webovom portáli o životnom prostredí.

35 ) Rozhodnutie Komisie č. 279/2004 z 19. marca 2004 o pokynoch pre uplatňovanie smernice 2002/3/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorá sa týka ozónu v ovzduší. (Ú.v. EÚ L 87/50, 25. 3. 2004)

Č24

4. Komisia prvýkrát pred 11. júnom 2010 a ďalej v pravidelných intervaloch uverejňuje príklady osvedčených postupov na vypracovanie krátkodobých akčných plánov spolu s príkladmi osvedčených postupov na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.

n.a

n.a.

Č25

O1-O5

Cezhraničné znečistenie ovzdušia 1. Na miestach, kde z dôvodu významného cezhraničného prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie alebo ich prekurzorov došlo k prekročeniu výstražného prahu, limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty vrátane príslušnej medze tolerancie alebo dlhodobého cieľa, dotknuté členské štáty spolupracujú a podľa potreby vypracujú spoločné činnosti, ako napr. príprava spoločných alebo koordinovaných plánov kvality ovzdušia podľa článku 23 s cieľom

§ 6

(7) V oblastiach, v ktorých z dôvodu cezhraničného prenosu znečisťujúcich látok a ich prekurzorov

a)dochádza k prekročeniu prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia, ministerstvo spolupracuje so zodpovednými orgánmi susedného štátu na odstránení prekročení limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty, a to vykonaním spoločných aktivít alebo vypracovaním spoločných a koordinovaných programov na zlepšenie kvality ovzdušia; ak ide o členský štát Európskej únie, ministerstvo prizve na rokovanie aj Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“),

b)dochádza k riziku podľa § 13 a je to žiaduce, príslušný okresný úrad v sídle kraja v spolupráci s príslušným orgánom dotknutého susedného štátu vypracujú a vykonávajú

odstrániť tieto prekročenia uplatnením vhodných, ale primeraných opatrení.

2. V prípade každej spolupráce uvedenej v odseku 1 sa Komisia prizve, aby sa tejto spolupráce zúčastnila a pomáhala pri nej. Vo vhodných prípadoch Komisia zváži, pri zohľadnení správ vypracovaných podľa článku 9 smernice 2001/81/ES, či by sa na úrovni Spoločenstva nemali prijať ďalšie opatrenia na zníženie emisií prekurzorov spôsobujúcich cezhraničné znečistenie.

3. Členské štáty, ak je to podľa článku 24 vhodné, pripravia a vykonávajú spoločné krátkodobé akčné plány vzťahujúce sa na susediace zóny v iných členských štátoch. Členské štáty zabezpečia, aby susediace zóny v iných členských štátoch, ktoré vypracovali krátkodobé akčné plány, dostali všetky potrebné informácie.

4. Ak došlo k prekročeniu informačného prahu alebo výstražného prahu v zónach alebo aglomeráciách v blízkosti štátnych hraníc, informácie sa čo najskôr poskytujú príslušným orgánom dotknutých susedných členských štátov. Tieto informácie sa takisto sprístupňujú verejnosti.

5. Pri vypracúvaní plánov ustanovených v odsekoch 1 a 3 a pri informovaní verejnosti, ako uvádza odsek 4, sa členské štáty podľa potreby usilujú o spoluprácu s tretími krajinami, najmä kandidátskymi krajinami.

§ 41

spoločný alebo koordinovaný smogový regulačný plán, ktorý sa bude vzťahovať na susedné zóny v členských štátoch Európskej únie alebo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru; členské štáty zabezpečia a poskytnú dostatok informácií na vypracovanie a koordinované vykonávanie smogového regulačného plánu v dotknutých susedných zónach,

c)bol prekročený informačný prah alebo výstražný prah v zóne alebo aglomerácii v blízkosti hraníc, poverená organizácia informuje o tom čo najskôr príslušné orgány dotknutého susedného štátu,

d)dochádza k situáciám podľa písmen a) až c) ministerstvo sa usiluje o spoluprácu s tretími krajinami, najmä kandidátskymi krajinami na vstup do Európskej únie a krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru.

Ministerstvo

h) vo veciach hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie

Bod 11. výmenu aktuálnych informácií o kvalite ovzdušia s dotknutými susednými štátmi Európskej únie a prekročenia informačných prahov a výstražných prahov a tieto informácie zverejňuje.

Č26

O1-O2

Informovanie verejnosti

1. Členské štáty zabezpečia primerané a včasné informovanie verejnosti a príslušných organizácií, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné priemyselné združenia, o:

§ 14

Informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia

(1) Poverená organizácia zverejňuje na svojom webovom sídle

a) aktuálne informácie o úrovni znečistenia ovzdušia vyjadrené ako koncentrácia znečisťujúcej látky, z národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia a priemyselných monitorovacích staníc prevádzkovateľov vrátane údajov o rozptylových podmienkach,

b) informácie o prekročení informačného prahu alebo výstražného prahu znečisťujúcej látky,

a) kvalite okolitého ovzdušia v súlade s prílohou XVI;

b) každom rozhodnutí o predĺžení lehôt podľa článku 22 ods. 1;

c) akýchkoľvek výnimkách podľa článku 22 ods. 2;

d) plánoch kvality ovzdušia ustanovených v článku 22 ods. 1 a článku 23 a o programoch uvedených v článku 17 ods. 2. Informácie sa sprístupnia bezplatne prostredníctvom akéhokoľvek ľahko prístupného média vrátane internetu alebo akéhokoľvek iného vhodného telekomunikačného prostriedku, pričom sa zohľadnia ustanovenia smernice 2007/2/ES.

2. Členské štáty sprístupnia verejnosti výročné správy týkajúce sa všetkých znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Uvedené správy poskytujú stručný prehľad o úrovniach prekračujúcich limitné hodnoty, cieľové hodnoty, dlhodobé ciele, informačné prahy a výstražné prahy za príslušné priemerované obdobia. K týmto informáciám sa pripojí stručné hodnotenie účinkov týchto prekročení. Správy môžu vo vhodných prípadoch obsahovať aj ďalšie informácie a hodnotenia ochrany lesov, ako aj informácie o ďalších znečisťujúcich látkach, pre ktoré sú v tejto smernici uvedené ustanovenia o monitorovaní, ako sú okrem iného napr. vybrané neregulované prekurzory ozónu uvedené v oddiele B prílohy X.

c) predpoveď znečistenia ovzdušia, ak sú tieto informácie dostupné,

d) informácie o rýchlosti depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu a vybraných polycyklických aromatických uhľovodíkov, najmenej raz za tri mesiace, a ak sú tieto informácie dostupné, raz za mesiac,

e)vyhodnotenie nameraných koncentrácií znečisťujúcich látok v porovnaní s ich limitnými hodnotami a cieľovými hodnotami,

f)informáciu o počte prekročení limitnej hodnoty a cieľovej hodnoty za uplynulé obdobie v rámci kalendárneho roku.

(2)Informácie o úrovni znečistenia ovzdušia podľa odseku 1 písm. a) sa aktualizujú, ak ide o

a)denné priemerné hodnoty koncentrácie oxidu siričitého, oxidov dusíka, PM10, ozónu a oxidu uhoľnatého, najmenej raz za deň,

b)hodinové hodnoty koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidu uhoľnatého, PM2,5, PM10, benzénu, ortuti a ozónu v hodinových intervaloch,

c)olovo a benzén, ktorých koncentrácie sú uvádzané ako priemerná mesačná hodnota za posledných 12 mesiacov, najmenej raz za tri mesiace, a ak je to možné, raz za mesiac.

(6) Okresný úrad v sídle kraja zverejňuje na svojom webovom sídle

a) aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt znečisťujúcich látok, upozornenia, výstrahy a oznámenia o smogových situáciách,

b) každoročne informácie o kvalite ovzdušia a o podiele zdrojov na znečistení ovzdušia za územie daného kraja do 30. júna,

c) program na zlepšenie kvality ovzdušia,

d) miestne programy na zlepšenie kvality ovzdušia obcí, v svojom územnom obvode,

e) smogový regulačný plán,

f) každoročne odpočet plnenia opatrení z programu na zlepšenie kvality ovzdušia do 30. apríla.

(8)Informovanie verejnosti počas smogovej situácie sa vykonáva podľa § 12 ods. 6 písm. b) a § 12 ods. 9 a 10.

(9)Informácie o kvalite ovzdušia, vplyvoch znečistenia ovzdušia na verejné zdravie a ekosystémy a opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia, ktoré sa sprístupňujú verejnosti, musia

a) obsahovať podrobnosti ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. c),

b) byť jasné, zrozumiteľné a verejne prístupné,

c) byť sprístupnené bezplatne prostredníctvom akéhokoľvek prístupného média, vrátane internetu alebo iného telekomunikačného prostriedku, pričom sa zohľadnia ustanovenia osobitného predpisu. 36)

36) Zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie v znení zákona č. 362/2015 Z. z.

Č26

3. Členské štáty informujú verejnosť o príslušných orgánoch alebo subjektoch určených na plnenie úloh uvedených v článku 3.

§ 41

Ministerstvo

j) zverejňuje informácie o orgánoch zodpovedných za hodnotenie kvality ovzdušia a riadenie kvality ovzdušia, programoch na zlepšenia kvality ovzdušia a o nízkoemisných zónach,

Č27

Odovzdávanie informácií a podávanie správ 1. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o kvalite okolitého ovzdušia sprístupňovali Komisii v požadovaných lehotách, ako sú určené vykonávacími opatreniami uvedenými v článku 28 ods. 2.

§ 41

Ministerstvo

Č27

2. V každom prípade sa na špecifické účely hodnotenia dodržiavania limitných hodnôt a kritických úrovní, ako aj dosiahnutia cieľových hodnôt, takéto informácie poskytnú Komisii najneskôr deväť mesiacov po skončení každého roka, pričom obsahujú:

a) zmeny v zozname a zmeny vymedzenia zón a aglomerácií ustanovených podľa článku 4, ktoré sa uskutočnili v príslušnom roku;

b) zoznam zón a aglomerácií, v ktorých sú v príslušných prípadoch úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššie ako limitné hodnoty a príslušná medza tolerancie alebo vyššie ako cieľové hodnoty alebo kritické úrovne; a pre tieto zóny a aglomerácie: i) vyhodnotené úrovne a v prípade potreby i dátumy a obdobia, kedy sa takéto úrovne zistili; ii) prípadne hodnotenie príspevkov z prírodných zdrojov a z opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest k vyhodnoteným úrovniam, ako sa poskytuje Komisii podľa článkov 20 a 21.

§ 41

Ministerstvo

Č27

3. Odseky 1 a 2 sa vzťahujú na informácie zozbierané od začiatku druhého kalendárneho roku po nadobudnutí účinnosti vykonávacích opatrení uvedených v článku 28 ods. 2.

n.a

n.a.

Č28

1. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, a to príloh I až VI, príloh VIII až X a prílohy XV, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 29 ods. 3. Zmeny však nesmú priamo alebo nepriamo meniť čokoľvek z nasledujúceho:

a) limitné hodnoty, ciele zníženia expozície, kritické úrovne, cieľové hodnoty, informačné alebo výstražné prahy či dlhodobé ciele určené v prílohe VII a v prílohách XI až XIV;

b) termíny na dosiahnutie súladu s ktorýmkoľvek z parametrov uvedených v písmene a).

n.a

n.a.

Č28

2. Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 29 ods. 2 určí dodatočné informácie, ktoré majú členské štáty sprístupniť podľa článku 27, ako aj lehoty, v ktorých sa majú tieto informácie poskytnúť. Komisia takisto určí spôsoby zefektívnenia spôsobu oznamovania údajov, ako aj vzájomnej výmeny informácií a údajov zo sietí a samostatných staníc merajúcich znečistenie okolitého ovzdušia v rámci členských štátov v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 29 ods. 2.

n.a

n.a.

Č28

3. Komisia vypracuje usmernenia k dohodám o zriaďovaní spoločných meracích staníc uvedených v článku 6 ods. 5.

n.a

n.a.

Č28

4. Komisia uverejní pokyn o preukazovaní rovnocennosti uvedenej v oddiele B prílohy VI.

n.a

n.a.

Č29

Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre kvalitu okolitého ovzdušia.

n.a

n.a.

Č29

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8. Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

n.a

n.a.

Č29

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.

n.a

n.a.

Č30

Sankcie Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

§ 55

(1)Okresný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu za porušenie zákazu podľa § 32 písm. a), b) a e) a povinností podľa § 34 ods. 1 písm. a) až g), § 34 ods. 2 písm. g), § 34 ods. 3 písm. a) a d) až f), § 34 ods. 4 písm. a) až c), § 34 ods. 5 písm. b), § 34 ods. 6, § 34 ods. 7 písm. a) až c), § 34 ods. 8 písm. a) a e), § 34 ods. 9 písm. a), § 34 ods. 10 písm. a) až c) a povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 11, prevádzkovateľovi zdroja, ak ide o porušenie pre

a)veľký zdroj od 10 000 eur do 1 000 000 eur,

b)stredného zdroja od 2 500 eur do 250 000 eur.

(2) Okresný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu za porušenie povinností podľa § 34 ods. 1 písm. h) a i), § 34 ods. 2 písm. b), c), e), f), h) až j), § 34 ods. 3 písm. b), c) a g), § 34 ods. 4 písm. d) až f), § 34 ods. 5 písm. a), § 34 ods. 7 písm. d), § 34 ods. 8 písm. b) až d), § 34 ods. 9 písm. b) a c) a povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 10 písm. d) a e), prevádzkovateľovi zdroja, ak ide o

a) veľký zdroj vo výške od 2 500 eur do 250 000 eur,

b) stredného zdroja vo výške od 500 eur do 50 000 eur.

(3) Okresný úrad alebo inšpekcia za porušenie povinností v § 34 ods. 1 písm. j) a ods. 2 písm. a), d) a k) a § 61 ods. 8 a 11 uloží pokutu prevádzkovateľovi veľkého zdroja a prevádzkovateľovi stredného zdroja vo výške od 100 eur do 5000 eur.

(4)Obec alebo inšpekcia uloží prevádzkovateľovi malého zdroja pokutu za porušenie

a)zákazu podľa § 32 od 200 eur do 10 000 eur,

b)povinnosti podľa § 35 ods. 1 písm. a) až j) od 200 eur do 10 000 eur,

c)povinnosti podľa § 35 ods. 1 písm. k) a m) od 50 eur do 500 eur.

Č31

Zrušujúce a prechodné ustanovenia 1. Smernice 96/62/ES, 1999/30/ES, 2000/69/ES a 2002/3/ES sa zrušujú od 11. júna 2010 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu alebo uplatňovanie týchto smerníc. Od 11. júna 2008 sa však uplatňuje nasledujúce: a) v smernici 96/62/ES sa článok 12 ods. 1 nahrádza takto: „1. Prijmú sa podrobné ustanovenia na poskytovanie informácií podľa článku 11 v súlade s postupom uvedeným v odseku 3.“; b) v smernici 1999/30/ES sa článok 7 ods. 7, poznámka pod čiarou 1 v bode I prílohy VIII a bod VI prílohy IX vypúšťajú; c) v smernici 2000/69/ES sa článok 5 ods. 7 a bod III prílohy VII vypúšťajú; d) v smernici 2002/3/ES sa článok 9 ods. 5 a bod II prílohy VIII vypúšťajú.

n.a

n.a.

Č31

2. Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek zostávajú v účinnosti tieto články: a) článok 5 smernice 96/62/ES do 31. decembra 2010; b) článok 11 ods. 1 smernice 96/62/ES a článok 10 ods. 1, 2 a 3 smernice 2002/3/ES do konca druhého kalendárneho roka po nadobudnutí účinnosti vykonávacích opatrení uvedených v článku 28 ods. 2 tejto smernice; c) článok 9 ods. 3 a 4 smernice 1999/30/ES do 31. decembra 2009.

n.a

n.a.

Č31

O3-O4

3. Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a mali by znieť v súlade s tabuľkou zhody v prílohe XVII.

4. Rozhodnutie 97/101/ES sa zrušuje s

n.a

n.a.

účinnosťou od konca druhého kalendárneho roka po nadobudnutí účinnosti vykonávacích opatrení uvedených v článku 28 ods. 2 tejto smernice. Tretia, štvrtá a piata zarážka článku 7 rozhodnutia 97/101/ES sa vypúšťajú s účinnosťou od 11. júna 2008.

Č32

Preskúmanie 1. V roku 2013 Komisia preskúma ustanovenia týkajúce sa PM2,5 a prípadne iných znečisťujúcich látok a predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade. Pokiaľ ide o PM2,5, preskúmanie sa uskutoční s cieľom ustanoviť právne záväznú povinnosť zníženia národnej expozície, aby sa nahradil národný cieľ zníženia expozície a preskúmal sa záväzok zníženia koncentrácie expozície ustanovený v článku 15, pričom sa zohľadnia okrem iného tieto prvky: — najnovšie vedecké informácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a iných príslušných organizácií, — stav kvality ovzdušia a možnosti zníženia v členských štátoch, — revízia smernice 2001/81/ES, — pokrok vo vykonávaní opatrení Spoločenstva na zníženie látok znečisťujúcich ovzdušie.

n.a

n.a.

Č32

2. Komisia zohľadní uskutočniteľnosť prijatia ambicióznejšej limitnej hodnoty pre PM2,5, preskúma orientačnú limitnú hodnotu v druhom štádiu pre PM2,5 a posúdi potvrdenie alebo zmenu tejto hodnoty.

n.a

n.a.

Č32

3. Komisia pripraví v rámci preskúmania správu o skúsenostiach s monitorovaním PM10 a PM2,5 a o potrebe tohto monitorovania, pričom zohľadní technický pokrok v automatických meracích technikách. V prípade potreby sa navrhnú nové referenčné metódy na meranie PM10 a PM2,5.

n.a

n.a.

Č33

Transpozícia 1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 11. júna 2010. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto

§ 41

Ministerstvo

d) je vo vzťahu ku Komisii notifikačným orgánom, sprístupňuje a podáva Komisii ustanovené informácie a správy vo veciach ochrany ovzdušia a v ustanovených lehotách a rozsahu

ustanovení. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Príl. č.11

§ 35

ustanovenom vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. n)

Bod 6.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008) v znení smernice Komisie (EÚ) 2015/1480 z 28. augusta 2015 (Ú. v. EÚ L 226, 29.8.2015).

Úlohy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

(7) Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu vymedzenej pôsobnosti plnia voči orgánom Európskej únie informačnú a oznamovaciu povinnosť, ktorá im vyplýva z právne záväzných aktov týchto orgánov

Č33

2. Členské štáty však zabezpečia, aby sa najneskôr do 1. januára 2009 zriadil dostatočný počet staníc na meranie PM2,5 v mestských pozaďových miestach, ktoré sú potrebné na výpočet indikátora priemernej expozície, v súlade s oddielom B prílohy V, s cieľom dodržať časový rámec a podmienky uvedené v oddiele A prílohy XIV.

§ 3

O10

(10)Indikátorom priemernej expozície pre PM2,5 je priemerná úroveň znečistenia ovzdušia, ktorá odráža expozíciu obyvateľstva, určená na základe meraní na mestských pozaďových miestach na celom území Slovenskej republiky; mestským pozaďovým miestom je miesto v mestskej oblasti, kde je úroveň znečistenia ovzdušia reprezentatívna pre expozíciu bežného mestského obyvateľstva. Indikátor priemernej expozície pre PM2,5 nesmie presiahnuť ustanovený záväzok zníženia expozície na rok 2015.

Indikátor priemernej expozície PM2,5 už bol ustanovený v roku 2010.

Už je to neaktívne ustanovenie

Č33

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

§ 41

Príl. č.11

§ 35

Ministerstvo

Úlohy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

Č34

Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

n.a.

Č35

Adresáti Táto smernica je určená členským štátom.

n.a

n.a.

Príl. 1

CIELE KVALITY ÚDAJOV

A. Ciele kvality údajov pre hodnotenie kvality okolitého ovzdušia

| Oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka a oxid uhoľnatý

Benzén

Suspendované častice (PM10/PM2,5) a olovo

Ozón a súvisiace NO a NO2

Stále merania (1)

Neistota

Minimálny počet údajov

Minimálne časové pokrytie:

-mestské pozadie a doprava

-priemyselné oblasti

15%

90%

---

25%

90%

35% (2)

90%

25%

90%

---

15%

90% počas leta 75% počas zimy

---

Indikatívne merania

Príl. č. 6

A,B,C,D

CIELE V KVALITE ÚDAJOV A CIELE SPRACOVANIA VÝSLEDKOV HODNOTENIA KVALITY OVZDUŠIA

A. Ciele v kvalite údajov na hodnotenie kvality ovzdušia

SO2, NO2, NOx, CO

Benzén

PM10,

PM2,5, Pb

Ozón a súvisiace

NO a NO2

BaP

As,Cd,Ni

PAH,1) plynná Hg

Celková depozícia

Stále meranie2)

Stále meranie 5)

Neistota

15 %

25 %

15 %

50 %

40 %

50 %

70 %

Najmenší počet údajov

90 %

90 % počas leta

75 %

počas zimy

90 %

Najmenšie časové pokrytie:

- mestské pozadie

a doprava

- priemyselné

oblasti

35 % 3)

90 %

–

33 %

50 %

Indikatívne merania3a)

Indikatívne merania 4) 5)

Neistota

25 %

30 %

50 %

30 %

50 %

40 %

50 %

70 %

Najmenší počet údajov

90 %

Najmenšie časové pokrytie

14 %6)

14 % 7)

14 % 6)

> 10 %

počas leta

14 %

33 %

Neistota

Minimálny počet údajov

Minimálne časové pokrytie

25%

90%

14%(4)

30%

90%

14%(3)

50%

90%

14% (4)

30%

90%

> 10 % počas leta

Modelovanie neistoty:

Hodinové priemery

Osemhodinové priemery

Denné priemery

Ročné priemery

50%

30%

---

50%

---

ešte neurčené

50%

---

Objektívny odhad

Neistota

75%

100%

75%

(1)Členské štáty môžu pri benzéne, olove a suspendovaných časticiach uplatňovať náhodné merania namiesto nepretržitých meraní, ak môžu Komisii dokázať, že neistota vrátane neistoty v rámci náhodného odberu vzoriek spĺňa kvalitatívny cieľ 25

Modelovanie

Neistota

-hodinové priemery

-8-hodinové priemery

Denné priemery

Ročné priemery

50 %

30 %

–

50 %

–

50 %

–

60 %

Objektívny odhad

Neistota

75 %

100 %

75 %

Poznámky:

1) Polycyklické aromatické uhľovodíky okrem benzo(a)pyrénu.

2) Kontinuálne merania benzénu, olova a častíc PM10 a častíc PM2,5 možno nahradiť stálym periodickým meraním, ak ministerstvom poverená organizácia vykonávajúca hodnotenie kvality ovzdušia Európskej komisii preukáže, že neistota vrátane neistoty v rámci náhodného odberu vzoriek spĺňa kvalitatívny cieľ 25 % a časové pokrytie je vždy dlhšie ako najmenšie časové pokrytie pre indikatívne merania. Náhodný odber vzorky je potrebné rozdeliť v rámci roka rovnomerne, aby sa zabránilo skresleniu údajov. Neistota v rámci náhodného odberu vzorky sa môže určiť postupom ustanoveným v technickej norme.2) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. Ak sa stále periodické merania používajú na hodnotenie požiadaviek na limitnú hodnotu častíc PM10, mal by sa namiesto počtu prekročení, na ktorý veľmi vplýva rozsah údajov, hodnotiť 90,4-percentil, ktorý má byť nižší alebo rovný 50 μg/m3.

3) Rozdelené v rámci roka tak, aby predstavovali rôzne podmienky klímy a dopravy.

3a) Indikatívne merania pre SO2, NO2, NOx, CO, benzén, PM10, PM2,5, Pb, ozón a súvisiace NO a NO2 sú merania, ktoré spĺňajú menej prísne ciele v kvalite údajov, ako sa vyžaduje pri stálych meraniach.

4) Indikatívne merania pre BaP, As, Cd, Ni, PAH, plynnú ortuť a celkovú depozíciu sú merania, ktoré sa vykonávajú so zníženou pravidelnosťou, ale spĺňajú ostatné ciele v kvalite údajov.

5) Rozdelené v rámci roka tak, aby predstavovali rôzne podmienky klímy a antropogénnej činnosti.

6) Jedno periodické denné meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

7) Jedno periodické meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

18) STN ISO 11222 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie neistoty časového priemeru pri meraniach na zisťovanie kvality ovzdušia (83 5514).

% a časové pokrytie je vždy dlhšie ako minimálne časové pokrytie pre indikatívne merania. Náhodný odber vzorky je potrebné rozdeliť v rámci roka rovnomerne, aby sa zabránilo skresleniu údajov. Neistota v rámci náhodného odberu vzorky sa môže určiť postupom ustanoveným v ISO 11222 (2002) „Kvalita ovzdušia – Stanovenie neistoty priemernej hodnoty pri meraniach kvality ovzdušia“. Ak sa náhodné merania používajú na hodnotenie požiadaviek na limitnú hodnotu PM10, mal by sa namiesto počtu prekročení, na ktorý veľmi vplýva rozsah údajov, hodnotiť 90,4-percentil (má byť nižší alebo rovný 50 μg/m3).

(2) Rozdelené v rámci roka tak, aby predstavovali rôzne podmienky klímy a dopravy.

(3) Jedno náhodné denné meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

(4) Jedno náhodné meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

Neistota (vyjadrená pri 95 % intervale spoľahlivosti) hodnotiacich metód sa posúdi v súlade so zásadami Príručky CEN na vyjadrovanie neistoty pri meraniach (ENV 13005 – 1999), metodikou ISO 5725:1994 a pokynom uvedeným v Správe CEN o kvalite ovzdušia – Prístup k odhadu neistoty referenčných metód merania kvality ovzdušia (CR 14377:2002E). Percentá neistoty uvedené v tabuľke vyššie sa uvádzajú pre jednotlivé merania spriemerované za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote (alebo cieľovej hodnote v prípade ozónu) pre 95 % interval spoľahlivosti. Neistota stálych meraní sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty (alebo cieľovej hodnoty v prípade ozónu).

Neistota modelovania sa definuje ako

Neistota vyjadrená pri 95-percentom intervale spoľahlivosti hodnotiacich metód sa posúdi v súlade s technickými normami.3) alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnejšími alebo prísnejšími požiadavkami. Percentá neistoty uvedené v tabuľke sa uvádzajú pre jednotlivé merania spriemerované za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote alebo cieľovej hodnote pre 95-percentný interval spoľahlivosti. Neistota stálych meraní sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty.

Neistota modelovania pre znečisťujúce látky

1. oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, benzén, PM10, PM2,5, ozón a súvisiace látky oxid dusnatý a oxid dusičitý sa definuje ako najväčšia odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie pre 90 % jednotlivých monitorovacích bodov za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote alebo cieľovej hodnote bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí,

2.benzo(a)pyrén, arzén, kadmium, nikel, polycyklické aromatické uhľovodíky, celková plynná ortuť a pre celkovú depozíciu sa uvažujú hodnoty nameraných a vypočítaných úrovní koncentrácie počas celého roka. Neistota modelovania sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty. Stále merania, ktoré sa musia vybrať na porovnanie s výsledkami modelovania, reprezentujú mierku, ktorú model pokrýva.

Neistota objektívneho odhadu sa definuje ako najväčšia odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote alebo cieľovej hodnote bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí. Ak ide o znečisťujúce látky benzo(a)pyrén, arzén, kadmium, nikel, polycyklické aromatické uhľovodíky, celková plynná ortuť a pre celkovú depozíciu, neistota odhadu nesmie prekročiť 100 %.

Požiadavky na najmenší počet údajov a najmenšie časové pokrytie nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

Na meranie benzo(a)pyrénu a ďalších polycyklických aromatických uhľovodíkov sa vyžaduje dvadsaťštyrihodinový odber vzoriek. Pri správnom nakladaní so vzorkami možno jednotlivé vzorky odobraté v období do jedného mesiaca spájať a analyzovať ako zloženú vzorku za predpokladu, že metóda zabezpečí, aby boli vzorky počas tohto obdobia stabilné. Tri izomérne zlúčeniny benzo(b)fluorantén, benzo(j)fluorantén, benzo(k)fluorantén, ktoré je ťažko chromatograficky rozdeliť sa môžu určiť a interpretovať ako súčet. Odber vzoriek sa rozkladá rovnomerne na dni v týždni a počas roka. Meranie rýchlosti depozície sa uskutočňuje najmä z mesačných alebo týždenných odberov vzoriek počas celého roka.

maximálna odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie pre 90 % jednotlivých monitorovacích bodov za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote (alebo cieľovej hodnote v prípade ozónu) bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí. Neistota modelovania sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty (alebo cieľovej hodnoty v prípade ozónu). Stále merania, ktoré sa musia vybrať na porovnanie s výsledkami modelovania, reprezentujú mierku, ktorú model pokrýva.

Neistota objektívneho odhadu sa definuje ako maximálna odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote (alebo cieľovej hodnote v prípade ozónu) bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí.

Požiadavky na minimálny počet údajov a minimálne časové pokrytie nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

B. Výsledky hodnotenia kvality ovzdušia

Za zóny alebo aglomerácie, v ktorých sa na doplnenie informácií z meraní použijú iné zdroje informácií ako merania alebo v ktorých slúžia tieto zdroje ako jediné prostriedky hodnotenia kvality ovzdušia, sa zozbierajú tieto informácie:

- opis vykonaných hodnotiacich činností,

- použité osobitné metódy s odkazmi na opis metód,

- zdroje údajov a informácií,

- opis výsledkov vrátane neistôt, a najmä rozsah všetkých oblastí alebo prípadne dĺžka cesty v zóne alebo aglomerácii, nad ktorou koncentrácie prekračujú ktorúkoľvek limitnú hodnotu, cieľovú hodnotu alebo dlhodobý cieľ prípadne

19) STN P ENV 13005 Návod na určovanie neistoty pri meraní (99 0010), STN EN ISO 20988 Ochrana ovzdušia. Návod na odhad neistoty merania (ISO 20988: 2007) (83 4102),

STN ISO 5725-1/C1 Presnosť (správnosť a zhodnosť) metód a výsledkov merania. Časť 1: Všeobecné zásady a definície (01 0251),

STN ISO 5725-2/C1 Presnosť (správnosť a zhodnosť) metód a výsledkov merania. Časť 2: Základná metóda stanovenia opakovateľnosti a reprodukovateľnosti normalizovanej metódy merania (01 0251),

STN ISO 5725-3/C1 Presnosť (správnosť a zhodnosť) metód a výsledkov merania.

Časť 3: Medziľahlé miery zhodnosti normalizovanej metódy merania (01 0251),

STN ISO 5725-4 Presnosť (správnosť a zhodnosť) metód a výsledkov merania. Časť 4: Základné metódy stanovenia správnosti normalizovanej metódy merania (01 0251),

STN ISO 5725-5 Presnosť (správnosť a zhodnosť) metód a výsledkov merania. Časť 5: Alternatívne metódy stanovenia zhodnosti normalizovanej metódy merania (01 0251) a TNI CR 14377 Ochrana ovzdušia Návod na odhad neistoty pre referenčné metódy zisťovania kvality vonkajšieho ovzdušia (83 5515).

Pre znečisťujúce látky benzo(a)pyrén, arzénu, kadmia, niklu, polycyklické aromatické uhľovodíky, celková plynná ortuť a pre celkovú depozíciu sa môže

1.robiť odber vzorky za mokra namiesto hromadného odberu, ak sa dá preukázať, že rozdiel medzi nimi je do 10 %; rýchlosti depozície sa uvádzajú najmä v µg/m2 za deň,

2.uplatňovať menšie najmenšie časové pokrytie, ako je uvedené v tabuľke, ale nie menšie ako 14 % pre stále merania a 6 % pre indikatívne merania po preukázaní splnenia 95-percentnej rozšírenej neistoty ročného priemeru vypočítanej z cieľov v kvalite údajov v tabuľke podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnejšími alebo prísnejšími požiadavkami.

Ustanovenia týkajúce sa jednotlivých vzoriek v predchádzajúcom odseku sa vzťahujú aj na arzén, kadmium, nikel a celkovú plynnú ortuť. Okrem toho sa povoľuje odber čiastočných vzoriek z filtrov zachytávajúcich PM10 určených pre kovy na účely následnej analýzy, ak existujú dôkazy o tom, že odber čiastočných vzoriek je reprezentatívny pre celok a porovnaním s príslušnými cieľmi kvality údajov nedochádza k ohrozeniu citlivosti detekcie. Ako alternatíva k dennému odberu vzoriek sa povoľuje týždenný odber vzoriek kovov vo frakcii častíc PM10, a to za predpokladu, že nie sú ohrozené charakteristické znaky odberu.

B. Výsledky hodnotenia kvality ovzdušia

a)opis vykonaných hodnotiacich činností,

b)použité osobitné metódy s odkazmi na opis metód,

c)zdroje údajov a informácií,

d)opis výsledkov vrátane neistôt a najmä rozsah všetkých oblastí alebo dĺžka cesty v zóne alebo aglomerácii, nad ktorou koncentrácie prekračujú ktorúkoľvek limitnú hodnotu, cieľovú hodnotu alebo dlhodobý cieľ vrátane medze tolerancie a rozsah

vrátane medze tolerancie a rozsah všetkých oblastí, v ktorých koncentrácie prekračujú horný alebo dolný prah na hodnotenie,

- obyvateľstvo, ktoré je potenciálne vystavené úrovniam prekračujúcim akúkoľvek limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí.

C. Zaručenie kvality pri hodnotení kvality okolitého ovzdušia: potvrdenie údajov

1. V záujme presnosti meraní a dodržiavania cieľov kvality údajov stanovených v oddiele A zabezpečia príslušné orgány a subjekty určené podľa článku 3:

i) aby boli všetky merania vykonané v súvislosti s hodnotením kvality okolitého ovzdušia podľa článkov 6 a 9 vysledovateľné v súlade s požiadavkami stanovenými v harmonizovanej norme pre skúšobné a kalibračné laboratóriá;

ii) aby mali inštitúcie prevádzkujúce siete a samostatné stanice zavedený systém zaručenia kvality a kontroly kvality, ktorým sa zabezpečuje pravidelná údržba s cieľom zaistiť nepretržitú presnosť meracích prístrojov. Príslušné národné referenčné laboratórium daný systém kvality podľa potreby, no aspoň každých päť rokov preskúma;

iii) aby sa v súvislosti so zberom údajov a podávaním správ uplatňoval postup slúžiaci na zaručenie kvality/kontrolu kvality a aby sa inštitúcie poverené touto úlohou aktívne podieľali na súvisiacich programoch Únie na zaručovanie kvality;

iv) aby boli národné referenčné laboratóriá vymenované náležitým príslušným orgánom alebo subjektom určeným podľa článku 3 a aby

všetkých oblastí, v ktorých koncentrácie prekračujú hornú medzu alebo dolnú medzu na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia,

e)obyvateľstvo, ktoré je potenciálne vystavené úrovniam znečistenia ovzdušia prekračujúcim akúkoľvek limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí.

C. Zabezpečenie kvality meraní pri hodnotení kvality ovzdušia a potvrdenie údajov

1. Na zabezpečenie presnosti meraní a dodržiavania cieľov v kvalite údajov ustanovených v písmene A ministerstvom poverená organizácia, poverené národné laboratóriá a prevádzkovatelia stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia podľa § 34 ods. 4 písm. a) zákona zabezpečia, aby

a)všetky merania vykonané v súvislosti s hodnotením kvality ovzdušia boli sledovateľné v súlade s požiadavkami podľa technickej normy,4) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnejšími alebo prísnejšími požiadavkami.

b)subjekty prevádzkujúce siete a individuálne stanice mali zavedený systém zabezpečenia kvality a kontroly kvality, ktorý predpisuje pravidelnú údržbu s cieľom zaistiť nepretržitú presnosť meracích prístrojov; národné referenčné laboratórium daný systém kvality preskúma podľa potreby najmenej však raz za päť rokov,

c)sa uplatňoval postup slúžiaci na zaručenie kvality/kontrolu kvality v súvislosti so zberom údajov a podávaním správ a aby sa organizácie poverené touto činnosťou v spolupráci s ministerstvom aktívne podieľali na súvisiacich programoch Európskej únie na zaručovanie kvality,

d)národné referenčné laboratóriá, ktoré sa zúčastňujú porovnávacích meraní kvality ovzdušia pre znečisťujúce látky podľa tejto vyhlášky boli vymenované náležitým príslušným orgánom a aby boli akreditované na referenčné metódy uvedené v prílohe č. 5, a to aspoň pri tých znečisťujúcich látkach, ktorých koncentrácie prekračujú dolnú medzu na hodnotenie, podľa relevantnej harmonizovanej normy týkajúcej sa skúšobných a kalibračných laboratórií ;5) tieto laboratóriá sa na území Slovenskej republiky zúčastňujú koordinácie programov zabezpečenia kvality v Európskej únii, ktoré organizuje Európska komisia a koordinujú na vnútroštátnej úrovni uplatňovanie referenčných metód a preukazovanie rovnocennosti nereferenčných metód a mali by byť zároveň akreditované podľa príslušnej harmonizovanej normy pre skúšku spôsobilosti,

e)sa národné referenčné laboratóriá aspoň každé tri roky zúčastňovali na programoch Európskej únie na zaručovanie kvality, ktoré organizuje Európska komisia prostredníctvom svojho Spoločného výskumného centra; ak z danej účasti vyplynú

boli akreditované na referenčné metódy uvedené v prílohe VI, a to aspoň v prípade tých znečisťujúcich látok, ktorých koncentrácie prekračujú dolný prah na hodnotenie, podľa relevantnej harmonizovanej normy týkajúcej sa skúšobných a kalibračných laboratórií, odkaz na ktorú bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 2 ods. 9 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom. Tieto laboratóriá sú zodpovedné aj za koordináciu programov Únie na zaručenie kvality na území daného členského štátu, ktoré organizuje Komisia prostredníctvom svojho Spoločného výskumného centra a dané laboratóriá zároveň na vnútroštátnej úrovni zodpovedajú za koordináciu náležitého uplatňovania referenčných metód a preukazovania rovnocennosti nereferenčných metód. Národné referenčné laboratóriá, ktoré organizujú vzájomné porovnávanie na vnútroštátnej úrovni, by mali byť zároveň akreditované podľa príslušnej harmonizovanej normy pre skúšky spôsobilosti;

v) aby sa národné referenčné laboratóriá aspoň každé tri roky zúčastňovali na programoch Únie na zaručovanie kvality, ktoré organizuje Komisia prostredníctvom svojho Spoločného výskumného centra. Ak z danej účasti vyplynú neuspokojivé výsledky, potom by národné laboratórium malo pri svojom ďalšom zapojení do vzájomného porovnávania preukázať uspokojivé nápravné opatrenia a predložiť o nich správu Spoločnému výskumnému centru;

vi) aby národné referenčné laboratóriá podporovali pôsobenie Komisiou zriadenej Európskej siete národných referenčných laboratórií.

2. Za platné sa považujú všetky oznamované

neuspokojivé výsledky, potom by národné laboratórium malo pri svojom ďalšom zapojení do vzájomného porovnávania preukázať uspokojivé nápravné opatrenia a predložiť o nich správu Spoločnému výskumnému centru,

f)národné referenčné laboratóriá podporovali pôsobenie Európskou komisiou zriadenej Európskej siete národných referenčných laboratórií.

2. Všetky oznamované údaje o kvalite ovzdušia podľa osobitného predpisu6) sa považujú za platné, okrem údajov označených ako predbežné.

D. Štandardizácia

Pre látky, ktoré sa analyzujú vo frakcii častíc PM10, sa objem vzorky vzťahuje na vonkajšie podmienky.

20) STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií (015253).

21)Čl. 2 ods. 9 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008).

22) Vykonávacie rozhodnutie komisie č. 2011/850/EÚ z 12. decembra 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá pre smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES a 2008/50/ES, pokiaľ ide o vzájomnú výmenu informácií a podávanie správ o kvalite okolitého ovzdušia (Ú. v. EÚ L 335, 17.12. 2011).

údaje podľa článku 27, okrem údajov označených ako predbežné.

Príl. 2

Určenie požiadaviek na hodnotenie koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší v zóne alebo aglomerácii

A. Horný a dolný prah na hodnotenie

Uplatňujú sa tieto horné a dolné prahy na hodnotenie:

1. Oxid siričitý

Ochrana zdravia

Ochrana vegetácie

Horný prah hodnotenie

60 % 24-hodinovej limitnej hodnoty (75 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok)

60 % zimnej kritickej úrovne (12 µg/m3)

Dolný prah hodnotenie

40 % 24-hodinovej limitnej hodnoty (50 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok)

40 % zimnej kritickej úrovne (8 µg/m3)

2. Oxid dusičitý a oxidy dusíka

Hodinová limitná hodnota na

Ročná limitná hodnota na

Ročná kritická úroveň na ochranu

Pril. 7

A,B

A. Horná medza a dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia

Uplatňujú sa tieto horné medze a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia

1. Oxid siričitý

Ochrana zdravia ľudí

Ochrana vegetácie

Horná medza

60 % 24-hodinovej limitnej hodnoty

(75 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok)

60 % zimnej kritickej úrovne (12 µg/m3)

Dolná medza

40 % 24-hodinovej limitnej hodnoty

(50 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok)

40 % zimnej kritickej úrovne (8 µg/m3)

2. Oxid dusičitý a oxidy dusíka

Ochrana zdravia ľudí

Ochrana vegetácie a prírodných

ekosystémov

Hodinová limitná hodnota NO2

Ročná limitná hodnota NO2

Ročná kritická úroveň NOx

Horná medza

70 % limitnej hodnoty

(140 µg/m3 sa neprekročí viac ako

18-krát za každý kalendárny rok)

80 % limitnej hodnoty

(32 µg/m3)

80 % kritickej úrovne

(24 µg/m3)

Dolná medza

50 % limitnej hodnoty

(100 µg/m3 sa neprekročí viac ako

18-krát za každý kalendárny rok)

65 % limitnej hodnoty

(26 µg/m3)

65 % kritickej úrovne

(19,5 µg/m3)

3. PM10 a PM2,5

24 hodinový priemer častíc PM10

Ročný priemer

Ročný priemer častíc PM2,5 1)

ochranu zdravia ľudí (NO2)

vegetácie a prírodných ekosystémov (NOx)

Horný prah na hodnotenie

70 % limitnej hodnoty(140 µg/m3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok)

| 80 % limitnej hodnoty (32 µg/m3)

80 % kritickej úrovne (24 µg/m3)

Dolný prah na hodnotenie

50 % limitnej hodnoty (100 µg/m3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok)

65 % limitnej hodnoty (26 µg/m3)

65 % kritickej úrovne(19,5 µg/m3)

3. Suspendované častice (PM10/PM2,5)

24 hodinový priemer PM10

Ročný priemer PM10

Ročný priemer PM2,5 (1)

Horný prah na hodnotenie

70 % limitnej hodnoty (35 µg/m3 sa neprekročí viac ako 35-krát za každý kalendárny rok)

70 % limitnej hodnoty (28 µg/m3)

70 % limitnej hodnoty (17 µg/m3)

častíc PM10

Horná medza

70 % limitnej hodnoty

(35 µg/m3 sa neprekročí viac ako

35-krát za každý kalendárny rok)

70 % limitnej hodnoty

(28 µg/m3)

70 % limitnej hodnoty

(17 µg/m3)

Dolná medza

50 % limitnej hodnoty

(25 µg/m3 sa neprekročí viac ako

35-krát za každý kalendárny rok)

50 % limitnej hodnoty

(20 µg/m3)

50 % limitnej hodnoty

(12 µg/m3)

Poznámka:

1) Horná medza a dolná medza pre PM2,5 sa nevzťahuje na merania vykonávané na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí.

4. Olovo

Ročný priemer

Horná medza

70 % limitnej hodnoty (0,35 µg/m3)

Dolná medza

50 % limitnej hodnoty (0,25 µg/m3)

5. Benzén

Ročný priemer

Horná medza

70 % limitnej hodnoty (3,5 µg/m3)

Dolná medza

40 % limitnej hodnoty (2 µg/m3)

6. Oxid uhoľnatý

Osemhodinový priemer

Horná medza

70 % limitnej hodnoty (7 mg/m3)

Dolná medza

50 % limitnej hodnoty (5 mg/m3)

7. Arzén

Ročný priemer

Horná medza

60 % z cieľovej hodnoty (3,6 ng/m3)

Dolný prah na hodnotenie

50 % limitnej hodnoty (25 µg/m3 sa neprekročí viac ako 35-krát za každý kalendárny rok)

50 % limitnej hodnoty (20 µg/m3)

50 % limitnej hodnoty (12 µg/m3)

4. Olovo

Ročný priemer

Horný prah na hodnotenie

70 % limitnej hodnoty (0,35 µg/m3)

Dolný prah na hodnotenie

50 % limitnej hodnoty (0,25 µg/m3)

5. Benzén

Ročný priemer

Horný prah na hodnotenie

70 % limitnej hodnoty (3,5 µg/m3)

Dolný prah na hodnotenie

40 % limitnej hodnoty (2 µg/m3)

6. Oxid uhoľnatý

Osemhodinový priemer

Horný prah na hodnotenie

70 % limitnej hodnoty (7 mg/m3)

Dolný prah na hodnotenie | 50 % limitnej hodnoty (5 mg/m3)

50 % limitnej hodnoty (5 mg/m3)

(1) Horný prah na hodnotenie a dolný prah na hodnotenie pre PM2,5 sa nevzťahujú na merania na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia

Dolná medza

40 % z cieľovej hodnoty (2,4 ng/m3)

8. Kadmium

Ročný priemer

Horná medza

60 % z cieľovej hodnoty (3 ng/m3)

Dolná medza

40 % z cieľovej hodnoty (2 ng/m3)

9. Nikel

Ročný priemer

Horná medza

70 % z cieľovej hodnoty (14 ng/m3)

Dolná medza

50 % z cieľovej hodnoty (10 ng/m3)

10. Benzo(a)pyrén

Ročný priemer

Horná medza

60 % z cieľovej hodnoty (0,6 ng/m3)

Dolná medza

40 % z cieľovej hodnoty (0,4 ng/m3)

B. Určenie prekročení horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia

1.Ak je k dispozícii dostatok údajov, musia sa prekročenia horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia zistiť na základe koncentrácií nameraných za posledných päť rokov. Medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia sa považuje za prekročenú, ak je prekročená najmenej v troch jednotlivých rokoch z týchto posledných piatich rokov.

2.Ak je k dispozícii menej údajov ako údajov za päť rokov, prekročenia horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia možno zistiť kombináciou výsledkov z meracích kampaní kratšieho trvania vykonaných počas jedného roka v lokalitách s pravdepodobne najvyššími úrovňami znečistenia ovzdušia s výsledkami, ktoré sa získali z emisných inventúr a modelovania.

expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí.

B. Určenie prekročení horných a dolných prahov na hodnotenie

Prekročenia horných a dolných prahov na hodnotenie sa určujú na základe koncentrácií počas predchádzajúcich piatich rokov, ak sú k dispozícii dostatočné údaje. Prah na hodnotenie sa považuje za prekročený, ak bol v priebehu týchto predchádzajúcich piatich rokov prekročený aspoň v troch jednotlivých rokoch.

Ak sú k dispozícii údaje za menej ako päť rokov, členské štáty môžu na určenie prekročení horných a dolných prahov na hodnotenie kombinovať krátkodobé meracie kampane počas roku a na miestach, ktoré sa pravdepodobne vyznačujú najvyššími úrovňami znečistenia, s výsledkami získanými z informácií z emisných inventúr a modelovania.

Príl. 3

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia a umiestňovanie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší

A. Všeobecne

Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí vo všetkých zónach a aglomeráciách v súlade s týmito kritériami:

1. Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí v súlade s kritériami na umiestňovanie vzorkovacích miest pre stále merania stanovenými v oddieloch B a C na všetkých miestach okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 2. Zásady stanovené v oddieloch B a C sa uplatňujú aj vtedy, ak sú relevantné vzhľadom na určenie špecifických miest, na ktorých sa

Príl.8

Časť I.

A,B,C,D,E

A. Všeobecné požiadavky na umiestňovanie

1. Kvalita ovzdušia sa hodnotí vo všetkých zónach a aglomeráciách podľa kritérií na umiestnenie vzorkovacích miest pre stále merania ustanovených v písmenách B a C na všetkých miestach okrem tých, ktoré sú uvedené v 2. bode. Zásady ustanovené v písmenách B a C sa uplatňujú aj vtedy, ak sú relevantné vzhľadom na určenie špecifických miest, na ktorých sa stanovujú koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok, pričom sa kvalita ovzdušia hodnotí indikatívnym meraním alebo modelovaním.

2. Dodržiavanie limitných hodnôt ustanovených na ochranu zdravia ľudí sa neposudzuje na

a)miestach, do ktorých nemá verejnosť prístup a v ktorých nie sú stále obytné plochy,

b)miestach v priestoroch tovární alebo v okolí priemyselných zariadení, na ktoré sa uplatňujú všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci,

c)vozovkách a stredných oddeľujúcich pásoch ciest, okrem miest, kde majú chodci bežný prístup na stredný oddeľujúci pás.

stanovujú koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok, pričom sa kvalita okolitého ovzdušia hodnotí indikatívnym meraním alebo modelovaním.

2. Dodržiavanie limitných hodnôt zameraných na ochranu zdravia ľudí sa neposudzuje na týchto miestach:

a) miesta v rámci oblastí, do ktorých nemá verejnosť prístup a v ktorých nie sú stále obytné plochy;

b) v súlade s článkom 2 ods. 1 v priestoroch tovární alebo v okolí priemyselných zariadení, na ktoré sa uplatňujú všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

c) vozovky a stredné oddeľujúce pásy ciest, okrem miest, kde majú chodci bežný prístup na stredný oddeľujúci pás.

B. Umiestnenie vzorkovacích miest na makroúrovni

1. Ochrana zdravia ľudí

a) Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu zdravia ľudí sa umiestnia tak, aby poskytovali údaje o:

- oblastiach v zónach a aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, ktorým môže byť obyvateľstvo priamo alebo nepriamo vystavené po dobu, ktorá je závažná v súvislosti so spriemerovaným obdobím limitných hodnôt,

- úrovniach v iných oblastiach v zónach a aglomeráciách, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bežného obyvateľstva.

b) Vzorkovacie miesta sa vo všeobecnosti umiestňujú tak, aby sa predišlo meraniu malých mikropriestorov v ich bezprostrednej blízkosti,

B. Umiestnenie vzorkovacích miest na makroúrovni

1. Ochrana zdravia ľudí

1.1 Vzorkovacie miesta zamerané na hodnotenie kvality ovzdušia vo vzťahu k ochrane zdravia ľudí sa umiestňujú tak, aby poskytovali údaje

a)o oblastiach v zónach a v aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, ktorým môže byť obyvateľstvo priamo alebo nepriamo vystavené po dobu, ktorá je závažná v súvislosti so spriemerovaným obdobím limitných hodnôt,

b)o úrovniach znečistenia ovzdušia v iných oblastiach zón a aglomerácií, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bývajúceho obyvateľstva.

1.2 Vzorkovacie miesta sa vo všeobecnosti umiestňujú tak, aby sa predišlo meraniu v mikropriestoroch a v ich bezprostrednej blízkosti, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa umiestňuje tak, aby odoberaná vzorka vzduchu reprezentovala kvalitu ovzdušia na úseku ulice s dĺžkou aspoň 100 m na miestach zameraných na dopravu, a oblasti s rozlohou aspoň 250 m × 250 m v priemyselných oblastiach, ak je to možné.

Vzorkovacie miesto pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, sa vyberá tak, aby bolo reprezentatívne pre kvalitu ovzdušia v okolitých oblastiach nie menších ako 200 m2 v miestach zameraných na dopravu, oblasti s rozlohou aspoň 250 m × 250 m v priemyselných oblastiach a niekoľko km2 v mestských pozaďových miestach, ak je to realizovateľné.

1.3 Mestské pozaďové miesta sa umiestňujú tak, aby bola ich úroveň znečistenia ovzdušia ovplyvnená integrovaným príspevkom zo všetkých zdrojov, ktoré sa nachádzajú proti smeru vetra od stanice. Úrovni znečistenia ovzdušia by nemal dominovať jediný zdroj, ak nie je táto situácia typická pre väčšiu mestskú oblasť. Vzorkovacie miesta by mali byť spravidla reprezentatívne pre niekoľko km2.

1.4 Ak je cieľom hodnotenie vidieckych pozaďových úrovní znečistenia ovzdušia, vzorkovacie miesto nemôžu ovplyvňovať aglomerácie alebo priemyselné objekty v jeho blízkosti, t. j. vo vzdialenosti bližšiej ako 5 km.

1.5 Ak sa hodnotia príspevky z priemyselných zdrojov, aspoň jedno vzorkovacie miesto sa umiestni v najbližšej obytnej oblasti v smere vetra od zdroja. Keď nie je známa pozaďová koncentrácia, dodatočné vzorkovacie miesto sa umiestni v smere prevládajúceho vetra.

1.6 Vzorkovacie miesta sa umiestňujú tak, aby podľa možnosti reprezentovali aj obdobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

1.7 Vzorkovacie miesta pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén sa uplatňujú aj tieto požiadavky

a)výber vzorkovacích miest zabezpečí dostatočné údaje o rýchlosti depozície, ktoré predstavujú nepriamu expozíciu prostredníctvom potravinového reťazca,

čo znamená, že vzorkovacie miesto sa musí umiestniť tak, aby odoberaná vzorka vzduchu reprezentovala kvalitu ovzdušia na úseku ulice s dĺžkou aspoň 100 m na miestach zameraných na dopravu a s rozlohou aspoň 250 m × 250 m v priemyselných oblastiach, ak je to možné.

c) Mestské pozaďové miesta sa umiestnia tak, aby bola ich úroveň znečistenia ovplyvnená integrovaným príspevkom zo všetkých zdrojov, ktoré sa nachádzajú proti smeru vetra od stanice. Úrovni znečistenia by nemal dominovať jediný zdroj, pokiaľ nie je táto situácia typická pre väčšiu mestskú oblasť. Vzorkovacie miesta by mali byť spravidla reprezentatívne pre niekoľko kilometrov štvorcových.

d) Ak je cieľom hodnotenie vidieckych pozaďových úrovní, vzorkovacie miesto nemôžu ovplyvňovať aglomerácie alebo priemyselné objekty v jeho blízkosti, t. j. miesta bližšie ako päť kilometrov.

e) Ak sa majú hodnotiť príspevky z priemyselných zdrojov, aspoň jedno vzorkovacie miesto sa umiestni v najbližšej obytnej oblasti v smere vetra od zdroja. Keď nie je známa pozaďová koncentrácia, dodatočné vzorkovacie miesto sa umiestni v smere prevládajúceho vetra.

f) Vzorkovacie miesta majú byť podľa možnosti tiež reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

g) V prípade potreby ochrany zdravia ľudí sa berie do úvahy potreba umiestňovať vzorkovacie miesta na ostrovy.

2. Ochrana vegetácie a prírodných ekosystémov

Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov sa umiestnia viac ako 20 km od aglomerácií alebo viac ako 5 km od ostatných zastavaných oblastí,

b)vzorkovacie miesta sa umiestnia tak, aby mohli zabezpečiť monitorovanie uplatňovania najlepších dostupných techník,

c)vzorkovacie miesta sa umiestniatak, aby podľa možnosti reprezentovali aj iné obdobné lokality, ktoré sa nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti, pričom sa umiestnia spolu so vzorkovacími miestami na PM10,

d)na meranie depozície vo vidieckych pozaďových oblastiach možno uplatniť návody a kritériá programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe.

2. Ochrana vegetácie a prírodných ekosystémov

Vzorkovacie miesta zamerané na hodnotenie kvality ovzdušia vo vzťahu k ochrane vegetácie a prírodných ekosystémov sa umiestňujú viac ako 20 km od aglomerácií alebo viac ako 5 km od ostatných zastavaných oblastí, priemyselných zariadení alebo diaľnic alebo dôležitých ciest s frekvenciou vozidiel vyššou ako 50 000 vozidiel za deň, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa umiestňuje tak, aby odoberaný vzduch reprezentoval kvalitu ovzdušia v okolitej oblasti s rozlohou aspoň 1 000 km2. Po zohľadnení geografických podmienok alebo možností na ochranu mimoriadne zraniteľných oblastí sa môže umiestniť vzorkovacie miesto v menšej vzdialenosti alebo tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia v menšej oblasti.

C. Umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni

Pre umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni, ak je to možné, platia tieto požiadavky,

a)zabezpečenie voľného prúdenia v okolí vstupného otvoru vzorkovacej sondy v uhle aspoň 270° alebo 180° a pri vzorkovacích miestach v línii zástavby bez akejkoľvek prekážky ovplyvňujúcej prúdenie vzduchu v okolí vzorkovacieho zariadenia; zvyčajne je vzorkovacie miesto vzdialené niekoľko metrov od budov, balkónov, stromov a iných prekážok a aspoň 0,5 m od najbližšej budovy pri vzorkovacích miestach, ktoré reprezentujú kvalitu ovzdušia v línii zástavby,

b)vo všeobecnosti by mal byť vstupný otvor vzorkovacieho zariadenia umiestnený 1,5 m (dýchacia zóna) až 4 m nad zemou; v špecifických podmienkach môžu byť potrebné aj vyššie stanovištia, ktoré možno uplatniť, ak stanica reprezentuje veľkú oblasť, pričom je potrebné úplne zdokumentovať všetky odchýlky,

c)sonda vo vstupnom otvore nesmie byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti zdrojov znečisťovania ovzdušia, aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s ovzduším,

d)výstupný otvor vzorkovacieho zariadenia sa umiestni tak, aby sa predišlo recirkulácii vypúšťaného vzduchu do vstupného otvoru vzorkovacieho zariadenia,

e)vzorkovacie sondy orientované na dopravu sa umiestnia aspoň 25 m od okraja veľkej križovatky pre všetky znečisťujúce látky a najviac 10 m od obrubníka a pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén sa vzorkovacie miesta umiestniť aspoň 4 m od stredu

priemyselných zariadení alebo diaľnic alebo hlavných ciest s dopravným sčítaním vyšším ako 50000 vozidiel za deň, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa musí umiestniť tak, aby odoberaný vzduch reprezentoval kvalitu ovzdušia v okolitej oblasti s rozlohou aspoň 1000 km2. Členský štát môže po zohľadnení geografických podmienok alebo možností na ochranu mimoriadne zraniteľných oblastí umiestniť vzorkovacie miesto v menšej vzdialenosti alebo tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia v menšej oblasti.

Zohľadňuje sa aj potreba hodnotenia kvality ovzdušia na ostrovoch.

C. Umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni

Pokiaľ je to možné, uplatňuje sa nasledujúce:

— prúdenie okolo vzorkovacej sondy vo vstupnom otvore musí byť neobmedzené (vo všeobecnosti voľné v uhle aspoň 270° alebo 180° v prípade vzorkovacích miest v línii zástavby) bez akejkoľvek prekážky ovplyvňujúcej prúdenie vzduchu v okolí vstupného otvoru (zvyčajne vzdialené niekoľko metrov od budov, balkónov, stromov a iných prekážok a aspoň 0,5 m od najbližšej budovy v prípade vzorkovacích miest, ktoré reprezentujú kvalitu ovzdušia v línii zástavby),

— vo všeobecnosti by mal byť vstupný otvor vzorkovacieho zariadenia umiestnený 1,5 m (dýchacia zóna) až 4 m nad zemou. Vhodné by mohlo byť aj vyššie umiestnenie, ak stanica reprezentuje väčšiu oblasť, pričom by sa mali úplne zdokumentovať všetky odchýlky,

- sonda vo vstupnom otvore nesmie byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti zdrojov, aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s okolitým ovzduším,

najbližšieho dopravného pásu; pod veľkou križovatkou sa rozumie križovatka, ktorá prerušuje tok dopravy, čo spôsobuje odlišné emisie ako na ostatných úsekoch cesty (spôsob jazdy „brzda-plyn“),

f)pri rozhodovaní o vzorkovacích miestach, do úvahy možno brať faktory, ktorými sú rušivé zdroje, bezpečnosť, prístup, dostupnosť elektrickej energie a telefonického spojenia, viditeľnosť miesta vzhľadom na okolie, bezpečnosť verejnosti a obsluhy, vhodnosť súčasného umiestnenia vzorkovacích miest pre rozličné znečisťujúce látky a požiadavky plánovania; akákoľvek odchýlka od požiadaviek uvedených v písmene C sa riadne zdokumentuje podľa postupov opísaných v písmene D.

D. Dokumentácia a preskúmanie výberu vzorkovacieho miesta

Pri všetkých zónach a aglomeráciách ministerstvom poverená organizácia vykonávajúca hodnotenie kvality ovzdušia riadne zdokumentuje postupy týkajúce sa výberu miesta a zaznamenávať informácie slúžiace na podporu projektu siete a výberu umiestnenia pre všetky monitorovacie miesta. Dokumentácia obsahuje fotografie okolia monitorovacích miest s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Ak sa uplatňujú doplnkové metódy v rámci zóny alebo aglomerácie, dokumentácia obsahuje podrobnosti o týchto metódach a informácie o splnení podmienok podľa písmena E.

Dokumentácia sa podľa potreby preskúma a aktualizuje aspoň raz za päť rokov s cieľom zabezpečiť trvalú platnosť a optimálnosť výberových kritérií, projektu siete a umiestnenia monitorovacích miest. Dokumentácia sa Európskej komisii poskytne do 3 mesiacov od vyžiadania.

E. Podmienky na zníženie počtu vzorkovacích miest

a) doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty alebo výstražné prahy, ako aj primerané informácie pre verejnosť,

Výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty.

- výstupný otvor vzorkovacieho zariadenia sa umiestni tak, aby sa predišlo recirkulácii vypúšťaného vzduchu do vstupného otvoru vzorkovacieho zariadenia,

— pre všetky znečisťujúce látky musia byť vzorkovacie sondy, ktoré sú orientované na dopravu, umiestnené aspoň 25 m od okraja veľkej križovatky a najviac 10 m od obrubníka. Pod „veľkou križovatkou“ sa v tomto kontexte rozumie križovatka, ktorá prerušuje tok dopravy, čo spôsobuje odlišné emisie ako na ostatných úsekoch cesty (spôsob jazdy „brzda – plyn“).

Do úvahy možno brať aj tieto faktory:

- rušivé zdroje,

- bezpečnosť,

- prístup,

- dostupnosť elektrickej energie a telefonického spojenia,

- viditeľnosť miesta vzhľadom na okolie,

- bezpečnosť verejnosti a obsluhy,

- vhodnosť súčasného umiestnenia vzorkovacích miest pre rozličné znečisťujúce látky,

- požiadavky plánovania.

Akákoľvek odchýlka od kritérií uvedených v tomto oddiele sa musí riadne zdokumentovať na základe postupov opísaných v oddiele D.

D. Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

V prípade všetkých zón a aglomerácií musia príslušné orgány zodpovedné za hodnotenie kvality ovzdušia riadne dokumentovať postupy týkajúce sa výberu miesta a zaznamenávať informácie slúžiace na podporu projektu siete a

výberu umiestnenia pre všetky monitorovacie miesta. Dokumentácia musí obsahovať fotografie okolia monitorovacích miest s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. V prípade uplatňovania doplnkových metód v rámci zóny alebo aglomerácie musí dokumentácia obsahovať podrobnosti o týchto metódach a informácie o splnení kritérií uvedených v článku 7 ods. 3 Dokumentácia sa podľa potreby aktualizuje a aspoň raz za päť rokov sa preskúma s cieľom zabezpečiť trvalú platnosť a optimálnosť výberových kritérií, projektu siete a umiestnenia monitorovacích miest. Dokumentácia sa Komisii poskytne do 3 mesiacov od vyžiadania.

Príl. 4

MERANIA NA VIDIECKYCH POZAĎOVÝCH MIESTACH BEZ OHĽADU NA KONCENTRÁCIE

A. Ciele

Hlavným cieľom týchto meraní je zabezpečiť, aby boli k dispozícii primerané informácie o úrovniach v pozadí. Tieto informácie majú zásadný význam pri posúdení zvýšených úrovní v znečistenejších oblastiach (ako sú mestské pozaďové lokality, priemyselné lokality, dopravné lokality), pri hodnotení možného príspevku diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie, pri podpore analýzy rozčlenenia zdrojov a pri získavaní vedomostí o špecifických znečisťujúcich látkach, ako sú suspendované častice. Sú tiež dôležité pre zvýšené využívanie modelovania aj v mestských oblastiach.

B. Látky

Meranie PM2,5 musí zahŕňať aspoň celkovú hmotnostnú koncentráciu a koncentrácie príslušných zlúčenín na určenie ich chemického

Príl.8

Časť II.

A,B,C

Časť II

Požiadavky na merania na vidieckych pozaďových miestach

A. Ciele

B. Látky

SO42–

Na+

NH4+

Ca2+

elementárny uhlík

NO3–

K+

Cl–

Mg2+

organický uhlík

C. Umiestnenie

Merania by sa mali vykonať najmä vo vidieckych pozaďových oblastiach podľa časti I písm. A až C.

Poverená organizácia koordinuje monitorovanie znečisťujúcich látok podľa odseku 12 so stratégiou monitorovania a v súlade s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a

zloženia. Je potrebné zahrnúť aspoň tento zoznam chemických látok:

SO42–

Na+

NH4+

Ca2+

Elementárny uhlík (EU

NO3–

K+

Cl–

Mg2+

Organický uhlík (OU)

C. Umiestnenie

Merania by sa mali vykonať najmä vo vidieckych pozaďových oblastiach v súlade s časťami A, B a C prílohy III.

vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP), ak je to vhodné. Jedno vzorkovacie miesto sa umiestni na 100 000 km2.Vzorkovacie miesta pre uvedené znečisťujúce látky sa vyberajú takým spôsobom, aby sa mohli identifikovať geografické variácie a dlhodobé trendy. V záujme dosiahnutia potrebného priestorového rozlíšenia môže poverená organizácia po dohode s príslušnými organizáciami v susedných členských štátoch Európskej únie zriadiť aj spoločné meracie stanice, ktoré pokryjú susediace zóny v susedných členských štátoch Európskej únie.

Príl. 5

Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest pre stále merania koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší

A. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania limitných hodnôt na ochranu zdravia ľudí a výstražných prahov v zónach a aglomeráciách, v ktorých sú stále merania jediným zdrojom informácií

Príl. 9

Časť I.

A,B,C

KRITÉRIÁ NA URČENIE NAJMENŠIEHO POČTU VZORKOVACÍCH MIEST

NA STÁLE MERANIE

Časť I.

Kritériá na určenie najmenšieho počtu vzorkovacích miest na stále merania koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, častíc PM10, častíc PM2,5, oxidu uhoľnatého, benzénu, olova, arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu

A. Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt na ochranu zdravia ľudí a výstražných prahov v zónach a aglomeráciách, v ktorých sú stále merania jediným zdrojom informácií pre znečisťujúce látky okrem častíc PM2,5 a ozónu

1. Plošné zdroje

Plošné zdroje

Ak najväčšie koncentrácie prekračujú hornú medzu na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia1)

Ak sú najväčšie koncentrácie pod hornou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia

Obyvateľstvo aglomerácie alebo zóny

(v tisícoch)

Znečisťu- júce látky okrem PM, As, Cd, Ni

a BaP

PM2)

súčet

PM10 a

PM2,5

BaP

Znečisťu-júce látky okrem PM

As, C d, Ni a BaP

PM2) súčet

PM10 a PM2,5

As,

Cd,

BaP

0 – 249

250 – 499

500 – 749

750 – 999

1000 – 1499

1500 – 1999

2000 – 2749

2750 – 3749

(1) Pre oxid siričitý, suspendované častice, benzén a

Ak maximálne koncentrácie prekračujú horný prah na hodnotenie (1)

Ak sú maximálne koncentrácie medzi horným a dolným prahom na hodnotenie

Obyvateľstvo aglomerácie alebo zóny (v tisícoch)

Znečisťujúce látky okrem PM

PM (2) (súčet PM10 a PM2,5) (súčet PM10 a PM2,5)

Znečisťujúce látky okrem PM

PM (2) (súčet PM10 a PM2,5)

0 – 249

250 – 499

500 – 749

750 – 999

1000 – 1499

1500 – 1999

2 000 – 2 749

2 750 – 3 749

3 750 – 4 749

4 750 – 5 999

≥ 6 000

3750 – 4749

4750 – 5999

≥ 6000

Poznámky:

1) Pre oxid dusičitý, suspendované častice, benzén a oxid uhoľnatý zahrnúť aspoň jednu monitorovaciu stanicu na mestskom pozadí a jednu stanicu orientovanú na dopravu pod podmienkou, že to nezvýši počet vzorkovacích miest. Pre tieto znečisťujúce látky sa celkový počet mestských pozaďových staníc a celkový počet staníc orientovaných na dopravu požadovaný v tabuľke nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok. Vzorkovacie miesta, na ktorých sa za posledné tri roky limitná hodnota pre PM10 prekročila, sa zachovajú, ak nie je potrebné premiestnenie v dôsledku osobitných okolností, najmä územného rozvoja. Z najmenšieho počtu vzorkovacích miest As, Cd, Ni a BaP aspoň jedno miesto sa umiestni na monitorovacej stanici v mestskom pozadí a pri monitorovaní BaP aj na dopravnej monitorovacej stanici, ak sa nezvýši celkový počet vzorkovacích miest.

2) Ak sa PM2,5 a PM10 merajú podľa metód v prílohe č. 5 na tej istej monitorovacej stanici, počítajú sa za dve rozdielne vzorkovacie miesta. Celkový počet vzorkovacích miest pre PM2,5 a PM10, ktorý sa požaduje podľa tabuľky, sa nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok a súčasne pre určenie počtu vzorkovacích miest pre PM2,5 v mestskom pozadí aglomerácií a mestských oblastí sa uplatňujú požiadavky podľa písmena B.

2. Bodové zdroje

Na hodnotenie znečistenia ovzdušia v blízkosti bodových zdrojov sa počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočíta po zohľadnení zdrojov emisií a pravdepodobného rozloženia znečistenia ovzdušia a možnej expozície obyvateľstva.

B. Najmenší počet vzorkovacích miest na stále merania na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí

Na tento účel sa prevádzkuje jedno vzorkovacie miesto na 1 000 000 obyvateľov spočítaných v aglomeráciách a ďalších mestských oblastiach s viac ako 100 000 obyvateľmi. Tieto vzorkovacie miesta môžu byť totožné so vzorkovacími miestami podľa písmena A.

Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania kritických úrovní znečistenia ovzdušia na ochranu vegetácie v iných zónach ako sú aglomerácie

oxid uhoľnatý: zahrnúť aspoň jednu monitorovaciu stanicu na mestskom pozadí a jednu stanicu orientovanú na dopravu pod podmienkou, že to nezvýši počet vzorkovacích miest. Pre tieto znečisťujúce látky sa celkový počet mestských pozaďových staníc a celkový počet staníc orientovaných na dopravu v členskom štáte požadovaný podľa oddielu A bodu 1 nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok. Vzorkovacie miesta, na ktorých sa za posledné tri roky limitná hodnota pre PM10 prekročila, sa zachovajú, pokiaľ nie je potrebné premiestnenie v dôsledku osobitných okolností, najmä územného rozvoja.

(2) Ak sa PM2,5 a PM10 merajú v súlade s článkom 8 na tej istej monitorovacej stanici, počítajú sa za dve rozdielne vzorkovacie miesta. Celkový počet vzorkovacích miest pre PM2,5 a PM10 v členskom štáte, ktorý sa požaduje podľa oddielu A bodu 1, sa nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok a počet vzorkovacích miest pre PM2,5 v mestskom pozadí aglomerácií a mestských oblastí musí spĺňať požiadavky podľa oddielu B prílohy V.

2. Bodové zdroje

Na hodnotenie znečistenia v blízkosti bodových zdrojov sa počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočíta po zohľadnení hustoty emisií, pravdepodobných distribučných modelov znečistenia okolitého ovzdušia a možnej expozície obyvateľstva.

B. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí.

Na tento účel sa prevádzkuje jedno vzorkovacie miesto na milión obyvateľov spočítaných v aglomeráciách a ďalších mestských oblastiach s viac ako 100000 obyvateľmi. Tieto vzorkovacie miesta sa môžu prelínať so vzorkovacími miestami podľa oddielu A.

C. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania

Príl. 9

Časť II.

A,B

Ak najväčšie koncentrácie prekračujú hornú medzu na hodnotenie

Ak sú najväčšie koncentrácie medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie

1 stanica na každých 20 000 km2

1 stanica na každých 40 000 km2

Časť II.

Kritériá na určenie najmenšieho počtu vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií ozónu

A. Najmenší počet vzorkovacích miest pre stále kontinuálne merania na posúdenie dodržiavania cieľových hodnôt, dlhodobých cieľov a informačných a výstražných prahov, ak sú takéto merania jediným zdrojom informácií

Počet obyvateľov v tisícoch

Aglomerácie mestské a predmestské1)

Ostatné zóny predmestské a vidiecke1)

Vidiecke pozaďové miesta

< 250

< 500

< 1000

< 1500

< 2000

< 2750

< 3750

> 3750

1 dodatočná stanica

na 2 milióny obyvateľov

1 dodatočná stanica

na 2 milióny obyvateľov

1 stanica/50 000 km2 ako priemerná hustota vo všetkých zónach v krajine2)

Poznámky:

1) Aspoň 1 stanica v predmestskej oblasti, v ktorej sa pravdepodobne vyskytne najvyššia expozícia obyvateľstva. V aglomeráciách sa najmenej 50 % staníc umiestni v predmestských oblastiach.

2) V zložitom teréne sa odporúča 1 stanica na 25 000 km2.

B. Najmenší počet vzorkovacích miest na stále merania v zónach a v aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele pre ozón

kritických úrovní na ochranu vegetácie v iných zónach ako sú aglomerácie

Ak maximálne koncentrácie prekračujú horný prah na hodnotenie

Ak sú maximálne koncentrácie medzi horným a dolným prahom na hodnotenie

1 stanica na každých 20000 km2

1 stanica na každých 40000 km2

V ostrovných zónach by sa mal počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočítať po zohľadnení pravdepodobného režimu šírenia znečistenia okolitého ovzdušia a možnej expozície vegetácie.

informácie zo staníc stáleho merania jediným zdrojom informácií, udržiava sa aspoň jedna monitorovacia stanica. Ak v zónach s doplnkovým hodnotením dochádza k tomu, že v zóne nezostane žiadna stanica, je potrebné koordináciou s určitým počtom staníc v susediacich zónach zabezpečiť primerané hodnotenie koncentrácií ozónu z hľadiska dlhodobých cieľov. Na území Slovenskej republiky sa zriadi a prevádzkuje najmenej jedna vidiecka pozaďová stanica.

Príl. 6

Referenčné metódy hodnotenia koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu, oxidu uhoľnatého a ozónu

A. Referenčné metódy hodnotenia koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu, oxidu uhoľnatého a ozónu

Príl. 5

A,B,C,D

REFERENČNÉ METÓDY NA HODNOTENIE KVALITY OVZDUŠIA

A. Referenčné metódy

1.Referenčná metóda merania oxidu siričitého

Referenčná metóda merania oxidu siričitého štandardnou ultrafialovou fluorescenčnou metódou merania koncentrácie oxidu siričitého podľa technickej normy.2 )

1. Referenčná metóda merania oxidu siričitého

Referenčná metóda merania oxidu siričitého je opísaná v EN 14212:2012 „Okolité ovzdušie — Štandardná metóda merania koncentrácie oxidu siričitého prostredníctvom ultrafialovej fluorescencie“.

2. Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka

Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka je opísaná v EN 14211:2012 „Okolité ovzdušie — Štandardná metóda merania koncentrácií oxidu dusičitého a oxidu dusnatého prostredníctvom chemiluminiscenčnej metódy“.

3. Referenčná metóda vzorkovania a merania olova

Referenčná metóda vzorkovania olova je opísaná v oddiele A bode 4 tejto prílohy. Referenčná metóda merania olova je opísaná v EN 14902:2005 „Štandardná metóda merania Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 suspendovaných častíc“.

4. Referenčná metóda vzorkovania a merania PM10

Referenčná metóda vzorkovania a merania PM10 je opísaná v EN 12341:2014 „Okolité ovzdušie: Štandardná gravimetrická metóda merania na určenie hmotnostných frakcií PM10 alebo PM2,5 rozptýlených suspendovaných častíc“.

5. Referenčná metóda vzorkovania a merania PM2,5

Referenčná metóda vzorkovania a merania PM2,5 je opísaná v EN 12341:2014 „Okolité ovzdušie — Štandardná gravimetrická metóda merania na určenie hmotnostných frakcií PM10 alebo PM2,5 rozptýlených suspendovaných častíc“.

2. Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka

Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka štandardnou chemiluminiscenčnou metódou merania koncentrácie oxidu dusičitého podľa technickej normy.3 )

3. Referenčná metóda vzorkovania a merania olova

Referenčná metóda vzorkovania olova je opísaná v písmene A bode 4. Referenčná metóda merania olova štandardnou metódou na stanovenie Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 sespendovaných častíc podľa technickej normy.4 )

4.Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM10

Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM10 stanovuje hmotnostnú koncentráciu suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania podľa technickej normy.5 )

5.Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM2,5

Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM2,5 štandardnou metódou na stanovenie Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 suspendovaných častíc podľa technickej normy.4)

6.Referenčná metóda vzorkovania a merania benzénu

Referenčná metóda merania benzénu štandardnou metódou na meranie koncentráciou benzénu, odberom vzoriek pomocou čerpadla s následnou tepelnou desorpciou a plynovou chromatografiou a s automatizovaným odberom vzoriek pomocou čerpadla s následnou plynovou chromatografiou in situ podľa technickej normy.6 )

7.Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého

Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého štandardnou nedisperznou infračervenou spektroskopickou metódou merania koncentrácie oxidu uhoľnatého podľa technickej normy.7 )

8.Referenčná metóda merania ozónu

Referenčná metóda merania ozónu štandardnou ultrafialovou fotometrickou metódou merania

6. Referenčná metóda vzorkovania a merania benzénu

Referenčná metóda merania benzénu je opísaná v EN 14662:2005, častiach 1, 2 a 3 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií benzénu“.

7. Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého

Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého je opísaná v EN 14626:2012 „Okolité ovzdušie — Štandardná metóda merania koncentrácií oxidu uhoľnatého prostredníctvom nedisperznej infračervenej spektroskopie“.

8. Referenčná metóda merania ozónu

Referenčná metóda merania ozónu je opísaná v EN 14625:2012 „Okolité ovzdušie — Štandardná metóda merania koncentrácií ozónu prostredníctvom ultrafialovej fotometrie“.

B. Preukázanie rovnocennosti

1. Členský štát môže použiť akúkoľvek inú metódu, pri ktorej môže preukázať, že výsledky sú rovnocenné s ktoroukoľvek z metód uvedených v oddiele A, alebo v prípade suspendovaných častíc ktorúkoľvek inú metódu, pri ktorej môže dotknutý členský štát preukázať, že má trvalý vzťah k referenčnej metóde. V tom prípade sa výsledky dosiahnuté pomocou tejto metódy musia upraviť, aby sa získali výsledky rovnocenné s tými, ktoré by sa dosiahli pri použití referenčnej metódy.

2. Komisia môže od členských štátov požadovať

koncentrácie ozónu podľa technickej normy.8)

9.Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu arzénu, kadmia a niklu

Referenčná metóda odberu vzoriek arzénu, kadmia a niklu štandardnou gravimetrickou metódou merania podľa technickej normy. ) Referenčná metóda merania arzénu, kadmia a niklu štandardnou metódou na stanovenie Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 suspendovaných častíc podľa technickej normy.9) Ak neuvádza metódu norma EN, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo podľa noriem ISO. Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s vyššie uvedenou metódou.

10.Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu polycyklických aromatických uhľovodíkov

Referenčná metóda na odber vzoriek polycyklických aromatických uhľovodíkov štandardnou metódou na stanovenie Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 suspendovaných častíc podľa technickej normy.4) Referenčná metóda merania benzo(a)pyrénu normalizovanou metódou na meranie koncentrácie benzo[a]pyrénu vo vonkajšom ovzduší podľa technickej normy. ) Ak neuvádza metódu norma EN pre benzo(a)pyrén alebo iné polycyklické aromatické uhľovodíky uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo noriem ISO, odber na filtre plnené sorbentom a analýza plynovochromatografickou/hmotnostnospektrometrickou metódou podľa technickej normy.12) Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s vyššie uvedenou metódou.

11.Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu ortuti

Referenčná metóda merania koncentrácií celkovej plynnej ortuti v ovzduší štandardnou metódou na stanovenie celkovej plynnej ortuti podľa technickej normy.13) Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s vyššie uvedenou metódou. Ak neuvádza metódu norma EN, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo noriem ISO. Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s vyššie uvedenou metódou.

12.Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu depozície arzénu, kadmia, ortuti, olova, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov

vypracovanie a predloženie správy o preukázaní rovnocennosti v súlade s odsekom 1.

3. Pri hodnotení prijateľnosti správy uvedenej v odseku 2 Komisia odkazuje na svoj pokyn o preukazovaní rovnocennosti (uverejní sa). V prípade, že členské štáty využívali dočasné faktory na aproximáciu rovnocennosti, tieto sa potvrdia a/alebo zmenia s odkazom na pokyn Komisie.

4. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa opravy v prípade potreby vykonali tiež spätne v súvislosti s predchádzajúcimi údajmi z merania s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť údajov.

C. Štandardizácia

Pri plynných znečisťujúcich látkach sa musí objem štandardizovať na teplotu 293 K a atmosférický tlak na 101,3 kPa. Objem vzorky pre suspendované častice a látky, ktoré sa analyzujú v suspendovaných časticiach (napr. olovo), sa vzťahuje na okolité podmienky, ako sú teplota a atmosférický tlak v čase merania.

D. ___________________

E. Vzájomné uznávanie údajov

Ak sa preukáže, že vybavenie spĺňa výkonnostné požiadavky referenčných metód uvedených v oddiele A tejto prílohy, príslušné orgány a subjekty určené podľa článku 3 akceptujú protokoly o skúškach vydané v iných členských štátoch za podmienky, že dané skúšobné laboratóriá sú akreditované podľa príslušnej harmonizovanej normy týkajúcej sa skúšobných a kalibračných laboratórií.

Podrobné protokoly o skúškach a všetky výsledky skúšok sa sprístupňujú iným príslušným orgánom alebo nimi určeným subjektom. V protokoloch o skúškach sa musí

Referenčná metóda na stanovenie depozície arzénu, kadmia, niklu štandardnou metódou stanovenia atmosférickej depozície arzénu, kadmia, olova a niklu podľa technickej normy.14) Referenčná metóda na stanovenie depozície ortuti štandardnou metódou na stanovenie depozície ortuti podľa technickej normy.15) Referenčná metóda na stanovenie depozície benzo(a)pyrénu a iných polycyklických uhľovodíkov štandardnou metódou stanovenia depozície benzo[a]antracénu, benzo[b]fluoranténu, benzo[j]fluoranténu, benzo[k]fluoranténu, benzo[a]pyrénu, dibenzo[a,h]antracénu a indeno[1,2,3-cd]pyrénu podľa technickej normy.16) Ak neuvádza metódu norma EN, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo noriem ISO. Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s vyššie uvedenou metódou.

2) STN EN 14212 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná ultrafialová fluorescenčná metóda merania koncentrácie oxidu siričitého (83 5727).

3) STN EN 14211:2012 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná chemiluminiscenčná metóda merania koncentrácie oxidu dusičitého a oxidu dusnatého (835726).

4) STN EN 14902 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 suspendovaných častíc (83 5616).

5) STN EN 12341:2014 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania (83 4602).

6) STN EN 14662-1 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie koncentrácií benzénu. Časť 1: Odber vzoriek pomocou čerpadla s následnou tepelnou desorpciou a plynovou chromatografiou (835728), STN EN 14662:2005-2 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie koncentrácií benzénu. Časť 2: Odber vzoriek pomocou čerpadla s následnou desorpciou rozpúšťadlom a plynovou chromatografiou (83 5728), STN EN 14662-3 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie koncentrácií benzénu. Časť 3: Automatizovaný odber vzoriek pomocou čerpadla s následnou plynovou chromatografiou in situ (835728).

7) STN EN 14626 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná nedisperzná infračervená spektroskopická metóda merania koncentrácie oxidu uhoľnatého (835725).

8) STN EN 14625:2012-4 (835724) Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná ultrafialová fotometrická metóda merania koncentrácie ozónu.

9) STN EN 12341 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc PM10 alebo PM2,5 štandardnou gravimetrickou metódou merania (83 4602).

10 ) STN EN 14902 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 suspendovaných častíc (83 5616).

11 ) STN EN 15549 Ochrana ovzdušia. Normalizovaná metóda na meranie koncentrácie benzo[a]pyrénu vo vonkajšom ovzduší (83 5734).

12) STN ISO 12884 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie celkových polycyklických aromatických uhľovodíkov (prítomných v plynnej fáze a sorbovaných na časticiach). Odber na filtre

preukázať, že zariadenie spĺňa všetky výkonnostné požiadavky vrátane podmienok špecifických pre daný štát, ktoré sa týkajú životného prostredia a predmetného miesta a ktoré presahujú rámec podmienok, pre ktoré sa už dané zariadenie odskúšalo a typovo schválilo v inom členskom štáte.

plnené sorbentom a analýza plynovochromatografickou/hmotnostnospektrometrickou metódou (83 5731).

13) STN EN 15852 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie celkovej plynnej ortuti (83 5617).

14) STN EN 15841 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda stanovenia atmosférickej depozície arzénu, kadmia, olova a niklu (83 5619).

15) STN EN 15853 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie depozície ortuti (83 5618).

16) STN EN 15980 Ochrana ovzdušia. Stanovenie depozície benzo[a]antracénu, benzo[b]fluoranténu, benzo[j]fluoranténu, benzo[k]fluoranténu, benzo[a]pyrénu, dibenzo[a,h]antracénu a indeno[1,2,3-cd]pyrénu (83 5620).

B. Preukázanie rovnocennosti

1. Použiť sa môže akákoľvek iná metóda, o ktorej sa dá preukázať, že výsledky sú rovnocenné s ktoroukoľvek z metód uvedených v písmene A, alebo pri suspendovaných časticiach ktorákoľvek iná alternatívna metóda, o ktorej sa dá preukázať, že v porovnaní s referenčnou metódou poskytuje konzistentné výsledky. Ak sa použije iná metóda alebo alternatívna metóda, takto dosiahnuté výsledky sa upravia tak, aby získané výsledky boli rovnocenné s tými, ktoré by sa dosiahli použitím referenčnej metódy.

2. Rovnocennosť použitej metódy s referenčnou metódou sa preukazuje podľa pokynu Európskej komisie o preukazovaní rovnocennosti, ak je uverejnený. Ak sa využívali dočasné faktory na aproximáciu rovnocennosti, tieto sa potvrdia alebo zmenia podľa pokynu Európskej komisie.

3.Organizácia poverená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) prihliada pri opravách podľa 2. bodu aj na súvisiace predchádzajúce údaje z meraní s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť údajov.

C. Štandardizácia

Pri plynných znečisťujúcich látkach sa objem štandardizuje na teplotu 20°C a atmosférický tlak na 101,3 kPa. Objem vzorky pre suspendované častice a látky, ktoré sa analyzujú v suspendovaných časticiach ako napríklad olovo, sa vzťahuje na okolité podmienky, ako sú teplota a atmosférický tlak v čase merania.

D. Vzájomné uznávanie údajov

Ak sa preukáže, že vybavenie spĺňa výkonnostné požiadavky referenčných metód uvedených v písmene A, orgány ochrany ovzdušia a ministerstvom poverené organizácie akceptujú protokoly o skúškach vydané v iných členských štátoch za podmienky, že dané skúšobné laboratóriá sú akreditované podľa príslušnej harmonizovanej normy týkajúcej sa skúšobných a kalibračných laboratórií.

Podrobné protokoly o skúškach a všetky výsledky skúšok sa sprístupňujú príslušným

orgánom ochrany ovzdušia alebo nimi určeným subjektom. V protokoloch o skúškach je potrebné preukázať, že zariadenie spĺňa všetky výkonnostné požiadavky vrátane špecifických podmienok v Slovenskej republike,17) ktoré sa týkajú životného prostredia a predmetného miesta a ktoré presahujú rámec podmienok, pre ktoré sa už dané zariadenie odskúšalo a typovo schválilo v inom členskom štáte.

17) §13 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. ..../2022 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí.

Príl. 7

Cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón

A. Vymedzenie pojmov a kritériá

1. Vymedzenie pojmov

AOT 40 [vyjadrený v (µg/m3) · počet hodín] je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 µg/m3 (= 40 častí na miliardu) a 80 µg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ).

2. Kritériá

Pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických ukazovateľov sa na kontrolu platnosti použijú tieto kritériá:

Parameter | Vyžadovaný podiel platných údajov |

1-hodinové hodnoty | 75 % (t. j. 45 minút) |

8-hodinové hodnoty | 75 % hodnôt (t. j. 6 hodín) |

Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota z 8 po sebe nasledujúcich hodín | 75 % hodinových pohyblivých priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň) |

Príl.3

Časť II.

A,B,C,D

Časť II

Cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón

A.Vymedzenie pojmov

AOT 40 [vyjadrený v (µg/m3) × počet hodín] je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 µg/m3 (= 40 častí na miliardu) a 80 µg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ).

B. Kritériá

Pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických ukazovateľov sa na kontrolu platnosti použijú tieto kritériá:

Parameter

Vyžadovaný podiel platných údajov

1-hodinové hodnoty

75 % (t. j. 45 minút)

8-hodinové hodnoty

75 % (t. j. 6 hodín)

Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota z 8 po sebe nasledujúcich hodín

75 % hodinových pohyblivých priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň)

AOT40

90 % 1-hodinových hodnôt počas doby určenej na vypočítanie hodnoty AOT401)

Ročná stredná hodnota

75 % 1-hodinových hodnôt letného obdobia od apríla do septembra a 75 % hodnôt zimného obdobia od januára do marca a od októbra do decembra samostatne

Počet prekročení a najväčšie hodnoty za mesiac

90 % denných najväčších 8-hodinových stredných hodnôt (t. j. 27 dostupných denných hodnôt za mesiac),

90 % 1-hodinových hodnôt od 8.00 do 20.00 hod. SEČ

AOT40 | 90 % 1-hodinových hodnôt počas doby určenej na vypočítanie hodnoty AOT40 [1] |

Ročná stredná hodnota | 75 % 1-hodinových hodnôt letného (od apríla do septembra) a 75 % hodnôt zimného (od januára do marca, od októbra do decembra) obdobia samostatne |

Počet prekročení a maximálne hodnoty za mesiac | 90 % denných maximálnych 8-hodinových stredných hodnôt (27 dostupných denných hodnôt za mesiac) 90 % 1-hodinových hodnôt od 8.00 do 20.00 hod. SEČ |

Počet prekročení a maximálne hodnoty za rok | päť zo šiestich mesiacov počas letného obdobia (od apríla do septembra) |

B. Cieľové hodnoty

Cieľ | Priemerované obdobie | Cieľová hodnota | Dátum, ku ktorému by sa mala cieľová hodnota dosiahnuť [2] |

Ochrana zdravia ľudí | maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota [3] | 120 µg/m3 sa neprekročí viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov [4] | 1.1.2010 |

Ochrana vegetácie | od mája do júla | AOT40 (vypočítaný z 1-hodinových hodnôt) 18000 µg/m3 · hod. v priemere piatich rokov [4] | 1.1.2010 |

C. Dlhodobé ciele

Cieľ | Priemerované obdobie | Dlhodobý cieľ | Dátum, ku ktorému by sa mali dosiahnuť dlhodobé ciele |

Ochrana zdravia ľudí | maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota v kalendárnom roku | 120 µg/m3 | neurčený |

Ochrana vegetácie | od mája do júla | AOT40

Počet prekročení a najväčšie hodnoty za rok

päť zo šiestich mesiacov počas letného obdobia od apríla do septembra

Poznámka:

Ak nie sú k dispozícii všetky možné merané údaje, na vypočítanie hodnôt AOT40 sa použije tento faktor:

*) Predstavuje počet hodín v rámci doby uvedenej v definícii AOT40, t. j. od 8.00 do 20.00 h SEČ každoročne od

1. mája do 31. júla na ochranu vegetácie a každoročne od 1. apríla do 30. septembra na ochranu lesov.

C. Cieľové hodnoty pre ozón

Cieľ

Priemerované obdobie

Cieľová hodnota

Ochrana zdravia ľudí

najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1)

120 µg/m3 sa neprekročí viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov2)

Ochrana vegetácie

od mája do júla

AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt

18000 (µg/m3) × h v priemere piatich rokov2)

Poznámky:

1) Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových plávajúcich priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8- hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.

2) Ak nie je možné určiť trojročné alebo päťročné priemery na základe úplných a po sebe nasledujúcich súborov ročných údajov, najmenšie ročné údaje vyžadované na kontrolu dodržiavania cieľových hodnôt sú tieto pre cieľovú hodnotu na ochranu:

- zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,

- vegetácie: platné údaje za tri roky.

D. Dlhodobé ciele pre ozón

Cieľ

Priemerované obdobie

Dlhodobý cieľ1)

Ochrana zdravia ľudí

najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota v kalendárnom roku

120 µg/m3

Ochrana vegetácie

od mája do júla

AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt 6000 (µg/m3) × h

1) Dátum, ku ktorému by sa mali dosiahnuť dlhodobé ciele nie je určený.

(vypočítaný z 1-hodinových hodnôt) 6000 µg/m3 · hod. | neurčený |

[1] V prípadoch, keď nie sú k dispozícii všetky možné merané údaje, na vypočítanie hodnôt AOT40 sa použije tento faktor:(*)Predstavuje počet hodín v rámci doby uvedenej v definícii AOT40 (t. j. od 8.00 do 20.00 h SEČ každoročne od 1. mája do 31. júla pre ochranu vegetácie a každoročne od 1. apríla do 30. septembra pre ochranu lesov).

[2] Dodržiavanie cieľových hodnôt sa bude posudzovať od tohto dátumu. To znamená, že rok 2010 bude prvým rokom, za ktorý sa budú údaje používať na výpočet súladu počas nasledujúcich 3 alebo prípadne 5 rokov.

[3] Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do 24.00 hod. daného dňa.

[4] Ak nie je možné určiť troj- alebo päťročné priemery na základe úplných a po sebe nasledujúcich súborov ročných údajov, minimálne ročné údaje vyžadované na kontrolu dodržiavania cieľových hodnôt budú tieto:

- pre cieľovú hodnotu na ochranu zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,

- pre cieľovú hodnotu na ochranu vegetácie: platné údaje za tri roky.

Príl. 8

Kritériá klasifikácie a umiestňovania vzorkovacích miest na hodnotenie koncentrácií ozónu

Na stále merania sa vzťahuje nasledovné:

A. Umiestnenie na makroúrovni

Typ stanice | Ciele merania | Reprezentatívnosť [1] | Kritériá umiestnenia na makroúrovni |

Mestská | Ochrana zdravia ľudí: posúdiť expozíciu mestského obyvateľstva ozónu, t. j. v miestach, kde je hustota obyvateľstva a koncentrácia ozónu relatívne vysoká a reprezentuje expozíciu bežného obyvateľstva | Niekoľko km2 | Mimo vplyvu miestnych emisií, napr. z dopravy, čerpacích staníc atď.; odvetrané miesta, kde je možné merať dobre zmiešané úrovne; Miesta, ako sú obytné a obchodné oblasti miest, parky (nie v bezprostrednej blízkosti stromov), hlavné ulice a námestia s veľmi nízkou alebo žiadnou premávkou, voľné priestranstvá využívané na vzdelávacie, športové a rekreačné účely |

Predmestská | Ochrana zdravia ľudí a vegetácie: posúdiť expozíciu obyvateľstva a vegetácie v predmestiach aglomerácií, kde sa vyskytujú najvyššie úrovne ozónu, ktorým môže byť obyvateľstvo a vegetácia priamo alebo nepriamo vystavené | Niekoľko desiatok km2 | V určitej vzdialenosti od oblasti s maximálnymi emisiami, v smere vetra vzhľadom na prevládajúci smer vetra/smer za podmienok, ktoré sú priaznivé pre tvorbu ozónu; v okrajových oblastiach aglomerácií, kde sú obyvateľstvo, citlivé plodiny alebo prírodné ekosystémy vystavené vysokým úrovniam ozónu; prípadne v niekoľkých predmestských staniciach, aj proti smeru vetra od oblasti s maximálnymi emisiami s cieľom určiť regionálne pozaďové úrovne ozónu |

Vidiecka | Ochrana zdravia ľudí a vegetácie:

Príl. 8

Časť III.

A,B,C

Časť III

Požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií ozónu

A. Umiestnenie na makroúrovni

Typ stanice

Ciele merania

Reprezenta-

tívnosť1)

Kritériá umiestnenia na makroúrovni

Mestská

Ochrana zdravia ľudí:

posúdiť expozíciu mestského obyvateľstva ozónu, t. j. v miestach, kde je hustota obyvateľstva a koncentrácia ozónu relatívne vysoká a reprezentuje expozíciu obyvateľstva

Niekoľko km2

Mimo vplyvu miestnych emisií, napr. z dopravy, čerpacích staníc atď.; odvetrané miesta, kde je možné merať dobre zmiešané úrovne; Miesta, ako sú obytné a obchodné oblasti miest, parky nie však v bezprostrednej blízkosti stromov, hlavné ulice a námestia s veľmi nízkou alebo žiadnou premávkou, voľné priestranstvá využívané na vzdelávacie, športové a rekreačné účely

Predmestská

Ochrana zdravia ľudí a vegetácie:

posúdiť expozíciu obyvateľstva a vegetácie v predmestiach aglomerácií, kde sa vyskytujú najvyššie úrovne ozónu, ktorým môže byť obyvateľstvo a vegetácia priamo alebo nepriamo vystavené

Niekoľko

desiatok km2

V určitej vzdialenosti od oblasti s najväčšími emisiami, v smere vetra vzhľadom na prevládajúci smer vetra/smer za podmienok, ktoré sú priaznivé pre tvorbu ozónu; v okrajových oblastiach aglomerácií, kde sú obyvateľstvo, citlivé plodiny alebo prírodné ekosystémy vystavené vysokým úrovniam ozónu; alebo v niekoľkých predmestských staniciach, aj proti smeru vetra od oblasti s najväčšími emisiami s cieľom určiť regionálne pozaďové úrovne ozónu

Vidiecka2)

Ochrana zdravia ľudí a vegetácie:

posúdiť expozíciu obyvateľstva, plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na

Subregionálne úrovne

niekoľko

stoviek km2

Stanice môžu byť umiestnené v malých osadách a/alebo oblastiach s prírodnými ekosystémami, lesmi alebo plodinami; reprezentatívna vzorka ozónu mimo dosahu priamych miestnych emisií, ako sú priemyselné zariadenia a cesty; na voľných priestranstvách, nie však na vrcholoch vyšších pohorí

posúdiť expozíciu obyvateľstva, plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na subregionálnej úrovni | Subregionálne úrovne (niekoľko stoviek km2) | Stanice môžu byť umiestnené v malých osadách a/alebo oblastiach s prírodnými ekosystémami, lesmi alebo plodinami; reprezentatívna vzorka ozónu mimo dosahu priamych miestnych emisií, ako sú priemyselné zariadenia a cesty; na voľných priestranstvách, nie však na vrcholoch vyšších pohorí |

Vidiecka pozaďová | Ochrana vegetácie a zdravia ľudí: posúdiť expozíciu plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na regionálnej úrovni, ako aj expozíciu obyvateľstva | Regionálne/celoštátne/kontinentálne úrovne (od 1000 do 10000 km2) | Stanice umiestnené v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, napr. s prírodnými ekosystémami, lesmi, vo vzdialenosti aspoň 20 km od mestských a priemyselných oblastí a mimo miestnych emisií; je potrebné vyhnúť sa miestam, ktoré lokálne podliehajú zvýšenej tvorbe prízemných inverzných podmienok, taktiež vrcholom vyšších pohorí; neodporúčajú sa pobrežné oblasti s ustáleným každodenným veterným cyklom miestneho charakteru. |

Pre vidiecke stanice a vidiecke pozaďové stanice sa vo vhodných prípadoch umiestnenie koordinuje s monitorovacími požiadavkami nariadenia Komisie (ES) č. 1737/2006 zo 7. novembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 týkajúceho sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve [2].

B. Umiestnenie na mikroúrovni

Postup pri umiestňovaní na mikroúrovni v

subregionálnej úrovni

Vidiecka pozaďová

Ochrana vegetácie a zdravia ľudí:

posúdiť expozíciu plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na regionálnej úrovni, ako aj expozíciu obyvateľstva

Regionálne/

celoštátne/

kontinentálne úrovne od 1 000

do 10 000 km2

Stanice umiestnené v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, napr. s prírodnými ekosystémami, lesmi, vo vzdialenosti aspoň 20 km od mestských a priemyselných oblastí a mimo miestnych emisií; je potrebné vyhnúť sa miestam, ktoré lokálne podliehajú zvýšenej tvorbe prízemných inverzných podmienok, taktiež vrcholom vyšších pohorí; neodporúčajú sa pobrežné oblasti s ustáleným každodenným veterným cyklom miestneho charakteru.

Poznámka:

1) Vzorkovacie miesta by mali byť podľa možnosti reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

2) Pre vidiecke stanice a vidiecke pozaďové stanice sa vo vhodných podmienkach umiestnenie koordinuje s monitorovacími požiadavkami osobitného predpisu.23)

B. Umiestnenie na mikroúrovni

Postup pri umiestňovaní na mikroúrovni podľa časti I písm. C sa dodržiava, ak je to možné, pričom sa zabezpečí, aby sonda vo vstupnom otvore bola umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od takých zdrojov, ako sú pece a výduchy zo spaľovacích procesov a viac ako 10 m od najbližšej cesty, pričom táto vzdialenosť sa zvyšuje v závislosti od hustoty premávky.

C. Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postup podľa časti I písm. D sa dodržiava pri uplatňovaní riadneho skríningu a interpretácie monitorovacích údajov v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich koncentrácie ozónu merané na príslušných miestach.

23) Nariadenie Komisie (ES) č. 1737/2006 zo 7. novembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 týkajúceho sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 334, 30.11.2006).

oddiele C prílohy III sa dodržiava, pokiaľ je to možné, pričom sa zabezpečí, aby bola sonda vo vstupnom otvore umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od takých zdrojov, ako sú pece a spaľovacie komíny, a viac ako 10 metrov od najbližšej cesty, pričom táto vzdialenosť sa zvyšuje v závislosti od hustoty premávky.

C. Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postup v oddiele D prílohy III sa dodržiava pri uplatňovaní riadneho skríningu a interpretácie monitorovacích údajov v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich koncentrácie ozónu merané na príslušných miestach.

[1] Vzorkovacie miesta by mali byť podľa možnosti reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

[2] Ú. v. EÚ L 334, 30.11.2006, s. 1.

Príl. 9

Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest pre stále meranie koncentrácií ozónu

A. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále meranie koncentrácií ozónu

Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále nepretržité merania na posúdenie dodržiavania cieľových hodnôt, dlhodobých cieľov a informačných a výstražných prahov, ak sú takéto merania jediným zdrojom informácií.

Počet obyvateľstva (× 1 000 )

Aglomerácia

(1)

Iné zóny

(1)

Miesta s vidieckym charakterom

< 250

Príl.

Časť II.

A,B

Časť II.

Kritériá na určenie najmenšieho počtu vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií ozónu

Počet obyvateľov v tisícoch

Aglomerácie mestské a predmestské1)

Ostatné zóny predmestské a vidiecke1)

Vidiecke pozaďové miesta

< 250

< 500

< 1000

< 1500

< 2000

< 2750

< 3750

> 3750

1 dodatočná stanica

na 2 milióny

1 dodatočná stanica

na 2 milióny

1 stanica/50 000 km2 ako priemerná hustota vo všetkých zónach v krajine2)

< 500

< 1 000

< 1 500

< 2 000

< 2 750

< 3 750

> 3 750

1 dodatočná stanica na 2 milióny obyvateľov

stanica/50 000 km2 ako priemerná hustota vo všetkých zónach v krajine

(2)

(1) Aspoň 1 stanica v oblastiach, v ktorých pravdepodobne dôjde k expozícii obyvateľstva najvyšším koncentráciám ozónu. V aglomeráciách sa najmenej 50 % staníc umiestni v predmestských oblastiach.

(2) V zložitom teréne sa odporúča 1 stanica na 25 000 km2

B. Minimálny počet vzorkovacích miest PRE stále merania v zónach a aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele

obyvateľov

Poznámky:

1) Aspoň 1 stanica v predmestskej oblasti, v ktorej sa pravdepodobne vyskytne najvyššia expozícia obyvateľstva. V aglomeráciách sa najmenej 50 % staníc umiestni v predmestských oblastiach.

2) V zložitom teréne sa odporúča 1 stanica na 25 000 km2.

B. Najmenší počet vzorkovacích miest na stále merania v zónach a v aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele pre ozón

Počet vzorkovacích miest pre ozón musí v kombinácii s ostatnými prostriedkami doplnkového hodnotenia, ako sú modely kvality ovzdušia a spoluumiestnené merania oxidu dusičitého, postačovať na preskúmanie trendov znečisťovania ozónom a na kontrolu dodržiavania dlhodobých cieľov. Počet staníc umiestnených v aglomeráciách a iných zónach môže byť znížený na jednu tretinu počtu uvedeného v oddiele A. Keď sú informácie zo staníc stáleho merania jediným zdrojom informácií, musí sa udržiavať aspoň jedna monitorovacia stanica. Ak v zónach s doplnkovým hodnotením dochádza k tomu, že v zóne nezostane žiadna stanica, koordináciou s určitým počtom staníc v susediacich zónach sa musí zabezpečiť primerané hodnotenie koncentrácií ozónu z hľadiska dlhodobých cieľov. Počet vidieckych pozaďových staníc je 1 na 100000 km2.

[1] Aspoň jedna stanica v predmestskej oblasti, v ktorej sa pravdepodobne vyskytne najvyššia expozícia obyvateľstva. V aglomeráciách sa minimálne 50 % staníc umiestni v predmestských oblastiach.

[2] V zložitom teréne sa odporúča 1 stanica na 25000 km2.

Príl. 10

Merania prekurzorov ozónu

A. Ciele

Hlavnými cieľmi týchto meraní je analýza všetkých trendov prekurzorov ozónu, kontrola účinnosti stratégií znižovania emisií, kontrola súladu emisných inventúr a pomoc pri priraďovaní zdrojov emisií k sledovaným koncentráciám znečistenia.

Dodatočným cieľom je podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov.

Príl. 8

Časť IV

A,B,C

Časť IV

Požiadavky na merania prekurzorov ozónu

A. Ciele

Hlavným cieľom týchto meraní je analýza všetkých trendov prekurzorov ozónu, kontrola účinnosti stratégií znižovania emisií, kontrola súladu emisných inventúr a pomoc pri priraďovaní zdrojov emisií k sledovaným koncentráciám znečistenia ovzdušia.

Dodatočným cieľom je podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov.

B. Látky

Merania prekurzorov ozónu zahŕňajú aspoň merania oxidov dusíka, t.j. oxidu dusnatého

B. Látky

Merania prekurzorov ozónu zahŕňajú aspoň oxidy dusíka (NO a NO2) a príslušné prchavé organické zlúčeniny (VOC). Zoznam VOC odporúčaných na meranie sa uvádza nižšie:

| 1-butén | izoprén | etylbenzén |

etán | trans-2-butén | n-hexán | m + p-xylén |

etylén | cis-2-butén | i-hexán | o-xylén |

acetylén | 1,3-butadién | n-heptán | 1,2,4-trimetylebenzén |

propán | n-pentán | n-oktán | 1,2,3-trimetylebenzén |

propén | i-pentán | i-oktán | 1,3,5-trimetylebenzén |

n-bután | 1-pentén | benzén | formaldehyd |

i-bután | 2-pentén | toluén | bezmetánové uhľovodíky spolu |

C. Umiestnenie

Merania sa uskutočňujú najmä v mestských alebo predmestských oblastiach na akomkoľvek monitorovacom mieste zriadenom v súlade s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa považuje za vhodné vzhľadom na monitorovacie ciele uvedené v oddiele A.

a oxidu dusičitého a príslušných prchavých organických zlúčenín. Zoznam prchavých organických zlúčenín odporúčaných na meranie je uvedený v tabuľke

1-butén

Izoprén

etylbenzén

etán

trans-2-butén

n-hexán

m + p-xylén

etylén

cis-2-butén

i-hexán

o-xylén

acetylén

1,3-butadién

n-heptán

1,2,4-trimetylebenzén

propán

n-pentán

n-oktán

1,2,3-trimetylebenzén

propén

i-pentán

i-oktán

1,3,5-trimetylebenzén

n-bután

1-pentén

Benzén

formaldehyd

i-bután

2-pentén

Toluén

nemetánové uhľovodíky spolu

C. Umiestnenie

Merania sa uskutočňujú najmä v mestských alebo predmestských oblastiach na akomkoľvek monitorovacom mieste zriadenom podľa požiadaviek tejto vyhlášky, ktoré sa považuje za vhodné vzhľadom na monitorovacie ciele uvedené v písmene A.

Príl. 11

Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí

A. Kritériá

Bez toho, aby bola dotknutá príloha I, sa pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických parametrov použijú na kontrolu platnosti tieto kritériá:

Príl. 1

A,B

LIMITNÉ HODNOTY ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

NA OCHRANU ZDRAVIA ĽUDÍ

A. Kritériá

Bez toho, aby bola dotknutá príloha č. 6 sa pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických parametrov použijú na kontrolu platnosti nasledovné kritériá

Parameter

Vyžadovaný podiel platných údajov

1-hodinové hodnoty

75 % (t. j. 45 minút)

Parameter | Vyžadovaný podiel platných údajov |

1-hodinové hodnoty | 75 % (t. j. 45 minút) |

8-hodinové hodnoty | 75 % hodnôt (t. j. 6 hodín) |

Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota | 75 % hodinových pohyblivých priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň) |

24-hodinové hodnoty | 75 % hodinových priemerov (t. j. aspoň 18 hodinových hodnôt) |

Ročná stredná hodnota | 90 % [1] 1-hodinových hodnôt alebo (ak nie sú k dispozícii) 24-hodinových hodnôt za rok |

B. Limitné hodnoty

Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Medza tolerancie | Dátum, ku ktorému sa má limitná hodnota dosiahnuť |

Oxid siričitý

1 hodina | 350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 24-krát za kalendárny rok | 150 µg/m3 (43 %) | — [2] |

1 deň | 125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok | Žiadna | — [2] |

Oxid dusičitý

1 hodina | 200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok | 50 % k 19. júlu 1999 so znížením k 1. januáru 2001 a potom každých 12 mesiacov rovnakým ročným percentom až k hodnote 0 % k 1. januáru 2010 | 1. január 2010 |

Kalendárny rok | 40 µg/m3 | 50 % k 19. júlu

8-hodinové hodnoty

75 % (t. j. 6 hodín)

Najväčšia denná

8-hodinová stredná hodnota

75 % hodinových plávajúcich priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň)

24-hodinové hodnoty

75 % hodinových priemerov (t. j. aspoň 18 hodinových hodnôt)

Ročná stredná hodnota

90 % 1-hodinových hodnôt alebo, ak nie sú k dispozícii,

90% 24-hodinových hodnôt za rok1)

Poznámka:

1) Požiadavky na výpočet ročnej strednej hodnoty nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou

alebo bežnou údržbou prístrojov.

B. Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí a termíny ich dosiahnutia

Znečisťujúca látka

Priemerované obdobie

Limitná hodnota

1 deň

50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 35-krát za kalendárny rok

PM10

kalendárny rok

40 µg/m3

PM2,5

kalendárny rok

20 µg/m3

1 h

350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 24-krát za kalendárny rok

oxid siričitý SO2

1 deň

125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok

1 h

200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok

oxid dusičitý NO2

kalendárny rok

40 µg/m3

Oxid uhoľnatý CO

Najväčšia denná

8-hodinová stredná hodnota1)

10 mg/m3

Olovo Pb

kalendárny rok

0,5 µg/m3

Benzén

kalendárny rok

5 µg/m3

Poznámka:

1) Najväčšia denná 8-hodinová stredná koncentrácia sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8- hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.

1999 so znížením k 1. januáru 2001 a potom každých 12 mesiacov rovnakým ročným percentom až k hodnote 0 % k 1. januáru 2010 | 1. január 2010 |

Benzén

Kalendárny rok | 5 µg/m3 | 5 µg/m3 (100 %) k 13. decembru 2000 so znížením k 1. januáru 2006 a potom každých 12 mesiacov o 1 µg/m3 až k hodnote 0 % k 1. januáru 2010 | 1. január 2010 |

Oxid uhoľnatý

Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota [3] | 10 mg/m3 | 60 % | — [2] |

Olovo

Kalendárny rok | 0,5 µg/m3 [4] | 100 % | — [4] |

PM10

1 deň | 50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 35-krát za kalendárny rok | 50 % | — [2] |

Kalendárny rok | 40 µg/m3 | 20 % | — [2] |

[1] Požiadavky na výpočet ročnej strednej hodnoty nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

[2] Účinné už od 1. januára 2005.

[3] Maximálna denná 8-hodinová stredná koncentrácia sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00

Príl. č. 2

KRITICKÉ ÚROVNE ZNEČISTENIA OVZDUŠIA NA OCHRANU VEGETÁCIE

Znečisťujúca látka

Priemerované obdobie

Kritická úroveň

SO2

Kalendárny rok a zimné obdobie

od 1. októbra do 31. marca

20 µg/m3

Oxidy dusíka NOx

Kalendárny rok

30 µg/m3

hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do 24.00 hod. daného dňa.

[4] Účinné už od 1. januára 2005. Limitná hodnota, ktorá sa má dosiahnuť do 1. januára 2010 v bezprostrednej blízkosti špecifických priemyselných zdrojov, ktoré sa nachádzajú na miestach kontaminovaných v dôsledku desaťročia trvajúcich priemyselných činností. V takýchto prípadoch bude do 1. januára 2010 limitná hodnota 1,0 µg/m3. Oblasti, na ktoré sa vzťahujú vyššie limitné hodnoty, sa nesmú rozšíriť ďalej ako 1000 m od takýchto špecifických zdrojov.

Príl. 12

Informačné a výstražné prahy

A. Výstražné prahy pre znečisťujúce látky okrem ozónu

Hodnoty sa merajú počas troch po sebe nasledujúcich hodín na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu či aglomeráciu, podľa toho, čo je menšie.

Znečisťujúca látka | Výstražný prah |

Oxid siričitý | 500 µg/m3 |

Oxid dusičitý | 400 µg/m3 |

B. Informačné a výstražné prahy pre ozón

Účel | Priemerované obdobie | Prah |

Informácie | 1 hodina | 180 µg/m3 |

Výstraha | 1 hodina [1] | 240 µg/m3 |

[1] Na vykonávanie článku 24 sa prekročenie prahu meria alebo predpovedá tri po sebe nasledujúce hodiny.

Príl.

A,B,

INFORMAČNÉ PRAHY, VÝSTRAŽNÉ PRAHY A

PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA SMOGOVÉHO VAROVNÉHO SYSTÉMU

A. Informačné prahy a výstražné prahy

Znečisťujúca látka

Informačné prahy v µg/m3

Výstražné prahy v µg/m3

PM10

1001)

1501)

SO2

5002)

NO2

4002)

ozón

1803)

2404)

Poznámky:

1) Platí ako kĺzavý priemer 12 h nasledujúcich bezprostredne po sebe.

2) Platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas 3 h nasledujúcich bezprostredne po sebe na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu alebo aglomeráciu podľa toho čo je menšie.

3) Priemerované obdobie je jedna h.

4) Platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas 3 h nasledujúcich bezprostredne po sebe.

B. Pravidlá uplatňovania smogového varovného systému

Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie, oznámenia o pominutí smogovej situácie, výstrahy pred závažnou smogovou situáciou a oznámenia o zrušení výstrahy pre závažnou smogovou situáciou

1. PM10, SO2 a NO2

1.1 Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie nastanú, ak je prekročená hodnota informačného prahu pre PM10, a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky počas nasledujúcich 24 h pod hodnotu informačného prahu.

1.2 Podmienky na vydanie výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená hodnota výstražného prahu pre ktorejkoľvek znečisťujúcej látky PM10, SO2 alebo NO2, a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie všetkých znečisťujúcich počas nasledujúcich 24 h pod hodnotu výstražného prahu.

1.3 Podmienky na vydanie oznámenia o pominutí smogovej situácie alebo oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciu nastanú, ak koncentrácia žiadnej znečisťujúcej látky neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá

a) súvisle 24 h a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty žiadnej zo znečisťujúcich látok PM10, SO2 alebo NO2 počas nasledujúcich 24 h, alebo

b) najmenej 3 h a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie hodnoty informačného prahu pre PM10 a hodnoty výstražného prahu žiadnej zo znečisťujúcich látok PM10, SO2 alebo NO2 počas nasledujúcich 24 h.

2. Ozón

1.1 Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie a výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená príslušná prahová hodnota pre ozón.

1.2 Podmienky na vydanie oznámenia o pominutí smogovej situácie a oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak koncentrácia ozónu neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá

b) najmenej 3 h a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie hodnoty informačného prahu v priebehu nasledujúcich 24 h.

Príl. 13

Kritické úrovne na ochranu vegetácie

Priemerované obdobie | Kritická úroveň | Medza

Príl.

KRITICKÉ ÚROVNE ZNEČISTENIA OVZDUŠIA NA OCHRANU VEGETÁCIE

tolerancie |

Oxid siričitý |

Kalendárny rok a zimné obdobie (od 1. októbra do 31. marca) | 20 µg/m3 | Žiadna |

Oxidy dusíka |

Kalendárny rok | 30 µg/m3 NOx | Žiadna |

Znečisťujúca látka

Priemerované obdobie

Kritická úroveň

SO2

Kalendárny rok a zimné obdobie

od 1. októbra do 31. marca

20 µg/m3

Oxidy dusíka NOx

Kalendárny rok

30 µg/m3

Príl. 14

NÁRODNÝ CIEĽ ZNÍŽENIA EXPOZÍCIE, CIEĽOVÁ HODNOTA

A LIMITNÁ HODNOTA PRE PM2,5

A. Indikátor priemernej expozície

Indikátor priemernej expozície vyjadrený v μg/m3 (IPE) sa zakladá na meraniach na mestských pozaďových miestach v zónach a aglomeráciách na celom území členského štátu. Mal by sa hodnotiť ako nepretržitá ročná stredná hodnota koncentrácie z troch kalendárnych rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta stanovené podľa oddielu B prílohy V. IPE na referenčný rok 2010 predstavuje strednú hodnotu koncentrácie za roky 2008, 2009 a 2010. Ak však nie sú k dispozícii údaje za rok 2008, členské štáty môžu použiť strednú hodnotu koncentrácie za roky 2009 a 2010 alebo strednú hodnotu koncentrácie za roky 2009, 2010 a 2011. Členské štáty, ktoré tieto možnosti využijú, musia svoje rozhodnutie oznámiť Komisii do 11. septembra 2008. IPE na rok 2020 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky tieto vzorkovacie miesta za roky 2018, 2019 a 2020. IPE sa využíva na preskúmanie toho, či sa dosiahol národný cieľ zníženia expozície. IPE na rok 2015 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky tieto vzorkovacie miesta za roky 2013, 2014 a 2015. IPE sa využíva na preskúmanie

Príl.

A,B,C

INDIKÁTOR PRIEMERNEJ EXPOZÍCIE,

NÁRODNÝ CIEĽ ZNÍŽENIA EXPOZÍCIE A

ZÁVÄZOK ZNÍŽENIA KONCENTRÁCIE EXPOZÍCIE PRE PM2,5

A.Indikátor priemernej expozície pre PM2,5

Indikátor priemernej expozície vyjadrený v µg/m3 sa zakladá na meraniach na mestských pozaďových miestach v zónach a v aglomeráciách na celom území Slovenskej republiky. Hodnotí sa ako nepretržitá ročná stredná hodnota koncentrácie z troch kalendárnych rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta určené podľa prílohy č. 9 prvej časti bod B.

toho, či sa dosiahol záväzok zníženia koncentrácie expozície.

B. Národný cieľ zníženia expozície

Cieľ zníženia expozície tykajúci sa IPE v roku 2010

Rok, v ktorom by sa mal dosiahnuť cieľ zníženia expozície

Počiatočná koncentrácia

v μg/m3

Cieľ zníženia v percentách

< 8,5 = 8,5

0 %

> 8,5 – < 13

10 %

= 13 – < 18

15%

= 18– < 22

20 %

≥ 22

Všetky vhodné opatrenia na dosiahnutie 18 μg/m3

2020

Ak je IPE v referenčnom roku 8,5 μg/m3 alebo menej, cieľ zníženia expozície sa rovná nule. Cieľ zníženia expozície sa rovná nule aj v prípadoch, ak IPE dosiahne v ktoromkoľvek momente počas obdobia od roku 2010 do roku 2020 úroveň 8,5 μg/m3 a udrží sa na tejto úrovni alebo nižšie.

C. Záväzok zníženia koncentrácie expozície

Záväzok zníženia koncentrácie

Rok, v ktorom sa má záväzok dosiahnuť

B.Národný cieľ zníženia expozície pre PM2,5

Cieľ zníženia expozície stanovený na rok 2020 a ďalšie roky

určený na základe hodnoty indikátora priemernej expozície v roku 2010 v µg/m3

Počiatočný indikátor

priemernej expozície v µg/m3

Cieľ zníženia

≤ 8,5

0 %

> 8,5 – < 13

10 %

= 13 – < 18

15 %

= 18 – < 22

20 %

≥ 22

Všetky vhodné opatrenia na dosiahnutie 18 μg/m3

Ak je indikátor priemernej expozície v referenčnom roku 8,5 µg/m3 alebo menej, cieľ zníženia expozície sa rovná nule. Cieľ zníženia expozície sa rovná nule aj vtedy, ak indikátor priemernej expozície dosiahne v ktorejkoľvek dobe počas obdobia od roku 2010 do roku 2020 úroveň 8,5 µg/m3 a udrží sa na tejto úrovni alebo nižšie.

C. Záväzok zníženia koncentrácie expozície pre PM2,5

Záväzok zníženia expozície platný od roku 2015

20 µg/m3

expozície

20 μg/m3

2015

D. Cieľová hodnota

Priemerované obdobie

Cieľová hodnota

Dátum, ku ktorému by sa mala cieľová hodnota dosiahnuť

Kalendárny rok

25 μg/m3

1. január 2010

E. Limitná hodnota

Priemerované obdobie

Limitná hodnota

Medza tolerancie

Dátum, ku ktorému sa má limitná hodnota dosiahnuť

PRVÉ ŠTÁDIUM

DRUHÉ ŠTÁDIUM (1)

Kalendárny rok

25 μg/m3

K 11. júnu 2008 so znížením k nasledujúcemu 1. januáru a potom každých 12 mesiacov o rovnaké ročné percento až k hodnote 0% k 1. januáru 2015.

1. január 2015

(1) Druhé štádium – Komisia preskúma orientačnú limitnú hodnotu v roku 2013 so

zreteľom na ďalšie informácie o vplyvoch na zdravie a životné prostredie, o technickej uskutočniteľnosti a skúsenostiach súvisiacich s cieľovou hodnotou v člen

Kalendárny rok

20 μg/m3

1. január 2020

Príl. 15

Informácie, ktoré sa zahrnú do miestnych, regionálnych alebo národných plánov kvality ovzdušia na zlepšenie kvality okolitého ovzdušia

A. Informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 23 (plány kvality ovzdušia)

1. Lokalizácia nadmerného znečistenia

a) región;

b) mesto (mapa);

c) meracia stanica (mapa, zemepisné súradnice).

2. Všeobecné informácie:

a) typ zóny (mesto, priemyselná alebo vidiecka oblasť);

b) odhad znečistenej oblasti (km2) a obyvateľstva vystaveného znečisteniu;

c) užitočné klimatické údaje;

d) príslušné údaje o topografii;

e) dostatočné informácie o druhu cieľov, ktoré si v zóne vyžadujú ochranu.

3. Zodpovedné orgány

Príl.

A,B,C

MINIMÁLNY ROZSAH PROGRAMOV NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA A PROGRAMOV STAROSTLIVOSTI O KVALITU OVZDUŠIA

A. Informácie, ktoré majú byť obsiahnuté v programoch na zlepšenie kvality ovzdušia

1. Zodpovedné orgány

Názvy, sídla a kontaktné údaje osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie programov a riadenie kvality ovzdušia

2. Základné informácie o území zóny /aglomerácie

2.1 Všeobecné informácie charakterizujúce zónu/aglomeráciu (región, mestá)

- správne členenie územia

- relevantné údaje o topografii a orografii,

- krajinný ráz a údaje o využití územia (mesto, vidiecka oblasť, priemyselná oblasť...)

- hlavné dopravné koridory, sídelné útvary, počet a hustota obyvateľstva v rámci zóny

- mapy s primeraným priestorovým rozlíšením

2.1 Informácie o druhu cieľov, ktoré si v zóne vyžadujú ochranu (vrátane miestnych cieľov)

2.2 Rozmiestnenie monitorovacích staníc NMSKO (ich súradnice, kódy merací program) vrátane typu oblasti a stanice, monitorovacie stanice iných prevádzkovateľov

3. Základné informácie charakterizujúce zónu/aglomeráciu vzhľadom na znečistenie ovzdušia a rozptyl

Mená a adresy osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie plánov na zlepšenie.

4. Povaha a hodnotenie znečistenia:

a) koncentrácie pozorované za predchádzajúce roky (pred vykonávaním opatrení na zlepšenie);

b) koncentrácie namerané od začiatku projektu;

c) techniky využité pri hodnotení.

5. Pôvod znečistenia

a) zoznam hlavných zdrojov emisií, ktoré spôsobujú znečistenie (mapa);

b) celkové množstvo emisií z týchto zdrojov (tony/rok);

c) informácie o znečistení, ktoré pochádza z iných regiónov.

6. Analýza situácie

a) podrobnosti o faktoroch zodpovedných za prekročenie (napr. doprava vrátane cezhraničnej dopravy, tvorba sekundárnych znečisťujúcich látok v atmosfére);

b) podrobnosti o možných opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia.

7. Podrobnosti o týchto opatreniach alebo projektoch na zlepšenie, ktoré existovali pred 11. júnom 2008, t. j.:

a) miestne, regionálne, národné, medzinárodné opatrenia;

b) pozorované účinky týchto opatrení.

8. Podrobnosti o týchto opatreniach alebo projektoch prijatých s cieľom znížiť znečistenie

3.1 Informácie charakterizujúce zónu/aglomeráciu relevantné z hľadiska znečistenia ovzdušia a rozptylu ZL

3.2 Užitočné klimatické a meteorologické údaje (veterná ružica, výskyt teplotných inverzií...)

4. Hodnotenie znečistenia ovzdušia vrátane vývoja kvality ovzdušia v zóne/ aglomerácii

4.1 Hodnotenia kvality ovzdušia na základe nameraných koncentrácií znečisťujúcich látok a na základe modelovania (priestorové rozloženie koncentrácií znečisťujúcich látok)

4.2 Vývoj kvality ovzdušia (koncentrácie pozorované za predchádzajúce roky pred vykonávaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia, koncentrácie namerané od začiatku vykonávania opatrení)

4.3 Techniky/spôsoby hodnotenia

4.4 Priestorové mapy distribúcii znečistenia kľúčových znečisťujúcich látok (pre celú zónu, pre konkrétnu oblasť riadenia kvality ovzdušia, identifikáciu HOT SPOT-ov)

4.5 Vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia podľa § 7 ods. 2 zákona

5. Pôvod znečistenia ovzdušia v danej zóne/ aglomerácii

5.1 Zoznam významných zdrojov emisií, ktoré sú zodpovedné za znečistenie ovzdušia topografické mapy s vyznačením: významných bodových zdrojov znečisťovania ovzdušia (priemysel a pod.), líniových zdrojov (frekventované cestné dopravné koridory), difúznych zdrojov (skládky, lokálne kúreniská, lomy...)

5.2 Celkové množstvo emisií z týchto zdrojov/ sektorov v tonách za rok

5.2 Informácie o znečistení ovzdušia, ktoré pochádza z iných regiónov

6. Analýza situácie

Cieľom tejto kapitoly je a zhrnutie podielu sektorov zdrojov na znečistení ovzdušia.

6.1 Podrobnosti o faktoroch zodpovedných za prekročenie limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty napr. doprava vrátane cezhraničnej dopravy, tvorba sekundárnych znečisťujúcich látok v ovzduší

6.2 Podrobnosti o potenciálnych opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia

7. Podrobnosti o opatreniach alebo projektoch na zlepšenie kvality ovzdušia, ktoré boli prijaté pred vypracovaním programu

po nadobudnutí účinnosti tejto smernice:

a) zoznam a opis všetkých opatrení stanovených v projekte;

b) časový harmonogram vykonávania;

c) odhad plánovaných zlepšení kvality ovzdušia a predpokladaného času potrebného na dosiahnutie týchto cieľov.

9. Podrobnosti o dlhodobo plánovaných alebo skúmaných opatreniach alebo projektoch.

10. Zoznam publikácií, dokumentov, prác atď. použitých na doplnenie údajov požadovaných v tejto prílohe.

B. Informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 22 ods. 1

1. Všetky informácie, ako sú ustanovené v oddiele A.

2. Informácie o stave vykonávania týchto smerníc:

1. smernica Rady 70/220/EHS z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia emisiami z motorových vozidiel [1];

2. smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc [2];

3. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia [3];

4. smernica Európskeho parlamentu a Rady

7.1 V minulosti prijaté opatrenia na miestnej regionálnej národnej a medzinárodnej úrovni

7.2 Pozorované účinky týchto opatrení

8. Podrobnosti o opatreniach alebo projektoch vybraných do programu zlepšenia kvality ovzdušia

8.1 Zoznam prioritných opatrení spolu s kódmi opatrení a ich opis

8.2 Prierezové opatrenia, podporné opatrenia

8.3 Zodpovedné osoby (organizácie) za realizáciu opatrenia

8.4 Časový harmonogram realizácie opatrenia

8.5 Ustanovené indikátory na sledovanie plnenia jednotlivých krokov realizácie vybraných opatrenia

8.6 Predpoklad zlepšenia kvality ovzdušia a čas potrebný na dosiahnutie týchto cieľov

9. Podrobnosti o dlhodobo plánovaných alebo skúmaných opatreniach alebo projektoch

10. Zoznam publikácií, dokumentov alebo prác, ktoré sa použili na doplnenie informácií a údajov uvedených v bodoch č. 1 až 9.

11. Príloha

Pre každé vybrané opatrenie treba vyplniť identifikačný list opatrenia, ktorý bude súčasťou prílohy programu zlepšenia kvality ovzdušia.

B. Doplňujúce informácie v programoch na zlepšenie kvality ovzdušia

1. Informácie o stave vykonávania predpisov vydaných na vykonanie zákona a iných osobitných predpisov.24)

2. Informácie o všetkých opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia, ktorých vykonávanie sa zvažovalo na primeranej miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni v súvislosti s dosahovaním cieľov v kvalite ovzdušia vrátane:

a) znižovania emisií zo stacionárnych zdrojov tým, že sa zabezpečí, aby zariadenia na spaľovanie palív s tepelným príkonom do 50 MW, vrátane zariadení na spaľovanie biomasy, boli vybavené zariadením na riadenie emisií alebo, aby boli nahradené,

b) znižovania emisií z vozidiel prostredníctvom dodatočného vybavenia zariadeniami na kontrolu emisií; malo by sa zvážiť využívanie ekonomických stimulov na urýchlené osvojenie

97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a suspendovaných znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov, inštalovaných v necestných pojazdných strojoch [4];

5. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív [5];

6. smernica Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach [6];

7. smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách [7];

8. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov [8];

9. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení;

10. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie;

11. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel [9];

12. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES zo 6. júla 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES vzhľadom na o

opatrení,

c) obstarávania zo strany verejných orgánov v súlade s metodikou o zelenom verejnom obstarávaní25), ktorého predmetom sú cestné vozidlá, palivá a koncové spaľovacie zariadenia na zníženie emisií, vrátane nákupu nových vozidiel vrátane ekologických nízkoemisných vozidiel26), čistejších dopravných automobilových služieb, nízkoemisných zariadení na spaľovanie palív a nízkoemisných palív pre stacionárne a mobilné zdroje,

d) opatrení na obmedzenie emisií z dopravy prostredníctvom plánovania a riadenia dopravy vrátane stanovenia poplatkov za dopravné zaťaženie, zriaďovania nízkoemisných zón, diferencovania parkovacích poplatkov a ostatných ekonomických stimulov

e) opatrení na podporu zmeny dopravy na menej znečisťujúce druhy,

f) zabezpečenia využívania nízkoemisných palív v malých, stredných a veľkých stacionárnych zdrojoch a v mobilných zdrojoch,

g) opatrení na zníženie znečisťovania ovzdušia uplatňovaných v integrovaných povoleniach a opatrení využívajúcich ekonomické nástroje, ako sú dane, poplatky alebo obchodovanie s emisiami,

h) opatrení na ochranu zdravia detí alebo iných citlivých skupín obyvateľstva, ak je to žiaduce.

C. Informácie, ktoré majú byť obsiahnuté v programoch starostlivosti o kvalitu ovzdušia

V programoch starostlivosti o kvalitu ovzdušia majú byť obsiahnuté minimálne údaje z časti A.

24)Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 429/2012 Z. z., ktorým sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

367/2006 Z. z.

o technických požiadavkách na zníženie emisií zo zážihových motorov a

vznetových motorov motorových vozidiel v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2007 Z. z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 370/2006 Z. z. o opatreniach na zníženie emisií zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2013 Z. z. ktorým sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 369/2006 Z. z. o technických požiadavkách na výkon motorov motorových vozidiel a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 583/2006 Z. z. o technických požiadavkách na zníženie emisií znečisťujúcich látok zo vznetových motorov a zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom v znení neskorších predpisov.

25) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v zenní neskorších predpisov.

26) Zákon č. 214/2021 Z. z. o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení

obsah síry v lodných palivách [10];

13. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES z 28. septembra 2005 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách [11];

14. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách [12].

3. Informácie o všetkých opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia, ktorých vykonávanie sa zvažovalo na primeranej miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni v súvislosti s dosahovaním cieľov kvality ovzdušia vrátane:

a) znižovania emisií zo stacionárnych zdrojov tým, že sa zabezpečí, aby boli malé a stredné stacionárne spaľovacie zdroje (vrátane spaľovní biomasy) vybavené zariadením na kontrolu emisií alebo aby boli nahradené;

b) znižovania emisií z vozidiel prostredníctvom dodatočného vybavenia zariadeniami na kontrolu emisií; malo by sa zvážiť využívanie ekonomických stimulov na urýchlené osvojenie opatrení;

c) obstarávania zo strany verejných orgánov v súlade s príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorého predmetom sú cestné vozidlá, palivá a spaľovacie zariadenia na zníženie emisií, vrátane nákupu:

- nových vozidiel, vrátane vozidiel z nízkymi

niektorých zákonov.

emisiami,

- čistejších dopravných automobilových služieb,

- nízkoemisných stacionárnych spaľovacích zdrojov,

- nízkoemisných palív pre stacionárne a mobilné zdroje;

d) opatrení na obmedzenie emisií z dopravy prostredníctvom plánovania a riadenia dopravy (vrátane stanovenia poplatkov za dopravné zaťaženie, diferencovaných parkovacích poplatkov a ostatných ekonomických stimulov; zriaďovania "nízkoemisných zón");

e) opatrení na podporu zmeny dopravy na menej znečisťujúce druhy;

f) zabezpečenia využívania nízkoemisných palív v malých, stredných a veľkých stacionárnych zdrojoch a v mobilných zdrojoch;

g) opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia prostredníctvom systému povolení podľa smernice 2008/1/ES, národných plánov podľa smernice 2001/80/ES a prostredníctvom využívania ekonomických nástrojov, ako sú dane, poplatky alebo obchodovanie s emisiami;

h) ak je to vhodné, opatrení na ochranu zdravia detí alebo iných citlivých skupín obyvateľstva.

[1] Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/96/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 81).

[2] Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 24. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

[3] Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8.

[4] Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1. Smernica

naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES.

[5] Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

[6] Ú. v. ES L 85, 29.3.1999, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87).

[7] Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59).

[8] Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

[9] Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87.

[10] Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59.

[11] Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2005, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 715/2007 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).

[12] Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

Príl. 16

Informácie pre verejnosť

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa aktuálne informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, bežne sprístupňovali verejnosti.

2. Poskytnuté koncentrácie v okolitom ovzduší sa oznámia vo forme priemerných hodnôt v rámci príslušného priemerovaného obdobia, ako je ustanovené v prílohe VII a v prílohách XI až XIV. Informácie uvádzajú aspoň všetky úrovne prekračujúce ciele kvality ovzdušia vrátane limitných hodnôt, cieľových hodnôt, výstražných prahov, informačných prahov alebo dlhodobých cieľov pre regulované znečisťujúce

Príl.13

PODROBNOSTI O INFORMÁCIÁCH A ÚDAJOCH O KVALITE OVZDUŠIA, KTORÉ SA SPRÍSTUPŇUJÚ VEREJNOSTI

A. Informácie o kvalite ovzdušia

Informácie o kvalite ovzdušia obsahujú najmä

1. Aktuálne informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok v ovzduší, pre ktoré sa hodnotí a riadi kvalita ovzdušia.

2. Koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší sa oznamujú vo forme priemerných hodnôt v rámci príslušného priemerovaného obdobia ustanoveného v prílohách č. 1 až 4 a 10. V informáciách sa uvádzajú najmenej všetky úrovne znečistenia ovzdušia prekračujúce ciele v kvalite ovzdušia vrátane limitných hodnôt, cieľových hodnôt, výstražných prahov, informačných prahov alebo dlhodobých cieľov pre regulované znečisťujúce látky. Poskytne sa aj krátke hodnotenie v súvislosti s cieľmi v kvalite ovzdušia a vhodné informácie o

látky. Poskytnú aj krátke hodnotenie v súvislosti s cieľmi kvality ovzdušia a vhodné informácie o vplyvoch na zdravie, prípadne na vegetáciu.

3. Informácie o koncentráciách oxidu siričitého, oxidu dusičitého, suspendovaných častíc (aspoň PM10), ozónu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší sa aktualizujú aspoň raz denne, a ak je to možné, aktualizujú sa každú hodinu. Informácie o koncentráciách olova a benzénu v okolitom ovzduší uvádzané ako priemerná hodnota za posledných 12 mesiacov sa aktualizujú každé tri mesiace, a ak je to možné, každý mesiac.

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti poskytovali včasné informácie o skutočných alebo predpokladaných prekročeniach výstražných prahov a akýchkoľvek informačných prahov. Poskytované údaje obsahujú aspoň tieto informácie:

a) informácie o pozorovaných prekročeniach:

- miesto alebo oblasť prekročenia,

- druh prekročeného prahu (informačný alebo výstražný),

- čas začiatku a trvanie prekročenia,

- najvyššiu 1-hodinovú koncentráciu a v prípade ozónu aj najvyššiu 8-hodinovú strednú hodnotu koncentrácie;

b) predpoveď na nasledujúce popoludnie/deň (dni):

- zemepisnú oblasť očakávaných prekročení informačného a/alebo výstražného prahu,

- predpokladané zmeny znečistenia (zlepšenie, stabilizácia alebo zhoršenie) spolu s dôvodmi týchto zmien;

vplyvoch na zdravie ľudí, alebo na vegetáciu.

3. Informácie o koncentráciách oxidu siričitého, oxidu dusičitého, suspendovaných častíc – aspoň PM2,5 , PM10, ozónu a oxidu uhoľnatého v ovzduší sa aktualizujú aspoň raz denne, a ak je to možné aktualizujú sa každú hodinu. Informácie o koncentráciách olova a benzénu v ovzduší uvádzané ako priemerná hodnota za posledných 12 mesiacov sa aktualizujú každé tri mesiace, a ak je to možné aktualizujú sa každý mesiac.

4. Pri skutočných alebo predpokladaných prekročeniach výstražných prahov a informačných prahov sa poskytujú údaje, ktoré obsahujú aspoň tieto informácie

4.1. Informácie o pozorovaných prekročeniach

a)miesto alebo oblasť prekročenia,

b)druh prekročeného prahu - informačný prah alebo výstražný prah,

c)čas začiatku a trvanie prekročenia,

d)najvyššiu 1-hodinovú koncentráciu a pri ozóne aj najvyššiu 8-hodinovú strednú hodnotu koncentrácie,

e)najvyššiu 3-hodinovú koncentráciu pri PM10, oxide siričitom alebo oxide dusičitom.

4.2 Predpoveď na nasledujúce popoludnie/deň/dni

a)zemepisnú oblasť očakávaných prekročení informačného a výstražného prahu,

b)predpokladané zmeny znečistenia ovzdušia napr. zlepšenie, stabilizácia alebo zhoršenie spolu s dôvodmi týchto zmien.

4.3 Informácie o dotknutom obyvateľstve, možných vplyvoch na zdravie a odporúčanom správaní

a)informácie o ohrozených skupinách obyvateľstva,

b)opis pravdepodobných príznakov,

c)odporúčané predbežné opatrenia, ktoré by malo vykonať dotknuté obyvateľstvo,

d)kde je možné nájsť ďalšie informácie.

4.4 Informácie o preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia ovzdušia alebo zníženie expozície týmto znečistením

a)označenie sektorov s hlavnými zdrojmi,

b)odporúčania opatrení na zníženie emisií.

4.5 Pri predpovedaných prekročeniach sa podniknú kroky na zabezpečenie poskytovania

c) informácie o type dotknutého obyvateľstva, možných vplyvoch na zdravie a odporúčanom správaní:

- informácie o ohrozených skupinách obyvateľstva,

- opis pravdepodobných príznakov,

- odporúčané predbežné opatrenia, ktoré by malo prijať dotknuté obyvateľstvo,

- kde je možné nájsť ďalšie informácie;

d) informácie o preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia a/alebo expozície tomuto znečisteniu: označenie odvetví s hlavnými zdrojmi, odporúčania opatrení na zníženie emisií;

e) v prípade predpovedaných prekročení podnikne členský štát kroky na zabezpečenie poskytovania údajov v uskutočniteľnom rozsahu.

údajov v uskutočniteľnom rozsahu.

4.6 Index kvality ovzdušia.

Príl. 17

Tabuľka zhody

n.a

n.a.

LEGENDA:

V stĺpci (1):

Č – článok

O – odsek

V – veta

P – písmeno (číslo)

V stĺpci (3):

N – bežná transpozícia

O – transpozícia s možnosťou voľby

D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)

n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje

V stĺpci (5):

Č – článok

§ – paragraf

O – odsek

V – veta

P – písmeno (číslo)

V stĺpci (7):

Ú – úplná zhoda

Č – čiastočná zhoda

R – rozpor (v príp., že zatiaľ nedošlo k transp., ale príde k nej v budúcnosti

N – neaplikovateľné

Zoznam všeobecne záväzných právnych predpisov preberajúcich smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES

Por. č.

Názov predpisu

Návrh zákona o ochrane ovzdušia a o zmene doplnení niektorých zákonov (NZ)

Tézy návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o kvalite ovzdušia (NV)