predchádzajúcom odseku sa vzťahujú aj na arzén, kadmium, nikel a celkovú plynnú ortuť. Okrem toho sa povoľuje odber podvzoriek z filtrov PM10 určených pre kovy na účely následnej analýzy, ak existujú dôkazy o tom, že odber podvzoriek je reprezentatívny pre celok a ak v prípade porovnania s príslušnými cieľmi kvality údajov nedochádza k ohrozeniu citlivosti detekcie. Ako alternatíva k dennému odberu vzoriek sa povoľuje týždenný odber vzoriek kovov v PM10, a to za predpokladu, že nie sú ohrozené charakteristické znaky odberu.
Členské štáty môžu robiť len odber mokrej vzorky namiesto hromadnej, ak dokážu, že rozdiel medzi nimi je do 10 %. Rýchlosti depozície by sa mali všeobecne uvádzať v µg/m2 za deň.
Členské štáty môžu uplatňovať menšie minimálne časové pokrytie, ako je uvedené v tabuľke, ale nie menšie ako 14 % pre stále merania a 6 % pre indikatívne merania za predpokladu, že môžu preukázať, že bude splnená 95 % rozšírená nepresnosť ročného priemeru, vypočítaná z cieľov v kvalite údajov v tabuľke podľa ISO 11222:2002 – „Stanovenie neistoty priemernej hodnoty výsledkov meraní za daný časový interval pri meraniach kvality ovzdušia“.
II. Požiadavky na modely kvality ovzdušia
Kde sa na hodnotenie používa model kvality ovzdušia, zostavia sa odkazy na popisy modelu a informácie o nepresnosti.
Nepresnosť pri modelovaní je definovaná ako maximálna odchýlka nameraných a vypočítaných úrovní koncentrácie počas celého roka, bez zohľadňovania načasovania udalostí.
L 23/14 SK Úradný vestník Európskej únie 26.1.2005
III. Požiadavky na techniky objektívneho odhadu
Ak sa používajú techniky objektívneho odhadu, nepresnosť nesmie prekročiť 100 %.
IV. Štandardizácia
Pre látky, ktoré sa majú analyzovať vo frakcii PM10, sa objem vzorky vzťahuje na vonkajšie podmienky.
26.1.2005 SK Úradný vestník Európskej únie L 23/15
odberu vzoriek spĺňa kvalitatívny cieľ 25 % a časové pokrytie je vždy dlhšie ako najmenšie časové pokrytie pre indikatívne merania. Náhodný odber vzorky je potrebné rozdeliť v rámci roka rovnomerne, aby sa zabránilo skresleniu údajov. Neistota v rámci náhodného odberu vzorky sa môže určiť postupom ustanoveným v technickej norme.18) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. Ak sa stále periodické merania používajú na hodnotenie požiadaviek na limitnú hodnotu častíc PM10, mal by sa namiesto počtu prekročení, na ktorý veľmi vplýva rozsah údajov, hodnotiť 90,4-percentil, ktorý má byť nižší alebo rovný 50 μg/m3.
3) Rozdelené v rámci roka tak, aby predstavovali rôzne podmienky klímy a dopravy.
3a) Indikatívne merania pre SO2, NO2, NOx, CO, benzén, PM10, PM2,5, Pb, ozón a súvisiace NO a NO2 sú merania, ktoré spĺňajú menej prísne ciele v kvalite údajov, ako sa vyžaduje pri stálych meraniach.
4) Indikatívne merania pre BaP, As, Cd, Ni, PAH, plynnú ortuť a celkovú depozíciu sú merania, ktoré sa vykonávajú so zníženou pravidelnosťou, ale spĺňajú ostatné ciele v kvalite údajov.
5) Rozdelené v rámci roka tak, aby predstavovali rôzne podmienky klímy a antropogénnej činnosti.
6) Jedno periodické denné meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.
7) Jedno periodické meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.
18) STN ISO 11222 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie neistoty časového priemeru pri meraniach na zisťovanie kvality ovzdušia (83 5514).
Neistota vyjadrená pri 95-percentom intervale spoľahlivosti hodnotiacich metód sa posúdi v súlade s technickými normami.19) alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnejšími alebo prísnejšími požiadavkami. Percentá neistoty uvedené v tabuľke sa uvádzajú pre jednotlivé merania spriemerované za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote alebo cieľovej hodnote pre 95-percentný interval spoľahlivosti. Neistota stálych meraní sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty.
Neistota modelovania pre znečisťujúce látky
oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, benzén, PM10, PM2,5, ozón a súvisiace látky oxid dusnatý a oxid dusičitý sa definuje ako najväčšia odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie pre 90 % jednotlivých monitorovacích bodov za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote alebo cieľovej hodnote bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí,
benzo(a)pyrén, arzén, kadmium, nikel, polycyklické aromatické uhľovodíky, celková plynná ortuť a pre celkovú depozíciu sa uvažujú