DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Tomáš Taraba.

Predkladané legislatívne úpravy boli vypracované s ohľadom na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2021 až 2024, časť Trestná politika a väzenstvo, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala ku komplexnému vyhodnoteniu Trestného zákona a Trestného poriadku.

Vláda Slovenskej republiky v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky vyjadrila potrebu humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu (spravodlivé a primerané trestanie trestných činov), a to aj za účelom dosiahnutia hospodárnej správy štátu (princíp „hodnoty za peniaze“), a prihlásila sa k filozofii restoratívnej justície (zdôraznenie odškodnenia poškodeného, resocializácie páchateľa vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa trestom odňatia slobody), vrátane presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby.

Cieľom návrhu zákona je zaviesť východiská zadefinované v Programovom vyhlásení vlády do praxe, posilniť garancie dodržiavania základných práv, priblížiť sa európskym štandardom trestného práva, a to všetko pri zefektívnení chodu štátu v oblasti trestného práva a optimalizácii nákladov štátu vynakladaných v súvislosti s trestnou politikou štátu.

V nadväznosti na tieto východiská návrh zákona rozširuje možnosti individualizácie trestu a tým zlepšuje podmienky pre ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozpätia dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov.

Predkladateľ vychádzal z komparatistiky s trestnými zákonmi iných členských štátov EÚ so zameraním na identifikáciu európskych štandardov trestného práva a na porovnanie prísnosti Trestného zákona s trestnými zákonmi iných štátov a z posúdenia primeranosti trestov odňatia slobody za jednotlivé trestné činy s ohľadom na ich spoločenskú závažnosť v aktuálnych podmienkach a potreby zosúladenia trestných sadzieb najmä za majetkové a hospodárske trestné činy.

V nadväznosti na túto komparatistiku návrh zákona prichádza s viacerými koncepčnými zmenami, ktoré vychádzajú z chápania trestného práva a v rámci neho osobitne trestu odňatia slobody ako prostriedkov ultima ratio. S ohľadom na to sa napríklad rozširuje používanie alternatívnych druhov trestov (najmä peňažného trestu a trestu domáceho väzenia) pred trestom odňatia slobody a podmienok pre ukladanie podmienečných trestov odňatia slobody. To všetko

za súčasného rešpektovania medzinárodných, európskych a ústavných požiadaviek, ako aj záverov trestnoprávnej teórie k primeranosti trestu, a osobitne s ohľadom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, naň nadväzujúcu judikatúru ESĽP, Chartu základných práv EÚ a judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Zároveň sa zmierňujú neprimerane prísne sankcie pri niektorých druhoch trestných činov a približujú sa európskemu štandardu trestania rovnakých alebo obdobných trestných činov s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť jednotlivých trestných činov, konkrétny chránený záujem a jeho význam. Zosúlaďujú sa trestné sadzby pri trestných činoch, ktoré chránia rovnaký alebo podobný záujem (napr. trestné činy, ktorých objektom je štátny alebo iné verejné rozpočty – subvenčný podvod, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, daňové trestné činy) a odstraňujú sa neodôvodnené rozdiely a nesystémové nastavenie niektorých trestných sadzieb.

Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšej dobe, a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu.

Návrh zákona ponúka efektívne riešenia pre resocializáciu páchateľov trestných činov za súčasného splnenia účelu sankcií a optimalizáciu aktuálne nevyhovujúceho stavu väzenského systému SR. Reaguje na systémové nedostatky súčasného väzenského systému ako sú preplnenosť, investičný dlh, zaostávanie v resocializačných programoch oproti štandardu EÚ, nedostatočné plnenie medzinárodných záväzkov štátu v tejto oblasti a deficity v zabezpečení zodpovedajúcej úrovne ochrany ľudských práv a základných slobôd. Uvedené nedostatky sú dlhodobo kritizované zo strany Výboru Rady Európy na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT), ale aj zo strany Ústavného súdu SR a ESĽP.

Návrh zákona v súlade so zásadou, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona), vytvára na jednej strane podmienky pre zachovanie kontaktu páchateľa s rodinou a jeho blízkymi osobami, a to najmä s maloletými deťmi, a na druhej strane zlepšením podmienok pre ukladanie spravodlivých trestov umožňuje ukladanie trestov, ktoré budú dopadať na rodinu a blízke osoby páchateľa iba v nevyhnutnej miere.

Nástrojmi na dosiahnutie uvedených cieľov sú najmä uprednostnenie alternatívnych trestov pred trestom odňatia slobody, zvýšenie príjmov štátu z peňažných trestov, umožnenie zárobkovej činnosti páchateľov a vytváranie hodnôt pre spoločnosť a samotný štát (teda na jednej strane by sa mali znížiť náklady na väzňov a zároveň zvýšiť príjmy štátu cez dane a odvody pracujúceho človeka) a tiež umožnenie kontaktu a udržania sociálnych väzieb páchateľa s rodinou a blízkymi vrátane osobnej starostlivosti a výchovy maloletých detí.

Slovenská republika dlhodobo patrí medzi štáty EÚ s najvyšším počtom osôb vo výkone trestu odňatia slobody na počet obyvateľov. Počet väzňov na počet obyvateľov v SR oproti krajinám ako sú napríklad Nemecko, Rakúsko, krajiny Beneluxu alebo severské krajiny je podľa štatistík EÚ približne dvojnásobný.

Dôvodom sú najmä príliš vysoké trestné sadzby v kombinácii s obmedzenými možnosťami ukladania alternatívnych trestov. Výsledkom sú preplnené ústavy na výkon trestu odňatia slobody, nevyhovujúce materiálne podmienky v nich a enormné finančné nároky väzenského systému na štátny rozpočet.

Je teda zrejmé, že v dôsledku súčasnej právnej úpravy sa Slovensko vzďaľuje od trendu zastávaného v ekonomicky vyspelejších krajinách EU.

Súčasné znenie § 34 ods. 1 Trestného zákona za hlavný účel trestnoprávneho postihu považuje v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom, v druhom rade nápravu páchateľov a nakoniec preventívnu funkciu trestného práva, teda odradenie iných od páchania trestnej činnosti.

Ak vo svetle týchto účelov zhodnotíme existujúcu koncepciu trestnoprávnych postihov v súčasnom znení Trestného zákona dospejeme k záveru, že sa v praxi ukazuje ako nedostatočná a nezodpovedajúca uvedeným účelom. Vychádza totiž z praxou nepotvrdeného predpokladu, že ochranu spoločnosti možno dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom odčlenenia páchateľa od zvyšku spoločnosti. Vyplýva to z jasnej dominancie trestu odňatia slobody v systéme trestnoprávnych postihov v SR. Náprava páchateľov trestných činov a odstraňovanie následkov trestných činov v dôsledku toho ustupuje do úzadia.

Ako sa ukazuje, zážitok z väzenia neodradí páchateľa od ďalšieho páchania trestnej činnosti, dokonca mieru následnej recidívy mierne zvyšuje (Nagin et al. 2009; Villettaz et al. 2015). Ani hrozba trestov páchateľa príliš neodradzuje, pretože páchatelia pri páchaní trestnej činnosti predpokladajú, že nebudú chytení, a preto, že zisky z trestnej činnosti sa dostavia ihneď, ale prípadný trest nasleduje až s dlhším časovým odstupom. Pritom páchatelia často ani nevedia, aké tresty im hrozia a ako efektívne polícia postupuje pri odhaľovaní páchateľov konkrétnej trestnej činnosti (Paternoster 2010).

Aj z hľadiska dopadov na štátny rozpočet sa trest odňatia slobody ukazuje ako najmenej efektívne riešenie. Samotný výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stojí štát ročne cca 21 000 eur. Zároveň pri priemernej mzde cca 1 200 eur sú dane a povinné odvody zamestnanca a zamestnávateľa spolu v sume cca 700 eur, t. j. ročný priemerný výpadok príjmu štátu z jedného odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je cca 8 400 eur ročne. Je preto mimoriadne neefektívne, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádzali osoby, ktoré nie sú nebezpečné pre spoločnosť a ktoré môže byť ekonomicky aktívne a tým generovať aj ďalšie príjmy štátu.

Ponímanie trestu odňatia slobody ako prvotného a prioritného trestu v rámci trestnej politiky spôsobilo, že štát musí neustále zvyšovať kapacity zariadení ústavov na výkon trestu odňatia slobody a budovať nové zariadenia. Pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný efekt postih cez financie a majetok (spravidla zároveň s pozitívnym účinkom na verejné rozpočty), ako trest odňatia slobody, ktorý pociťujú ako príkorie a ktorý verejné rozpočty naopak len zaťažuje.

Zdá sa, že okolité krajiny EÚ tento trend už dávnejšie pochopili, čoho výsledkom je výrazný ústup od ukladania nepodmienečných trestov odňatia slobody a obrat k alternatívnym

spôsobom trestania a k zvýšenému úsiliu o nápravu a resocializáciu páchateľov namiesto ich vyčleňovania od zvyšku spoločnosti. Príkladom krajín, v ktorých boli v posledných desaťročiach realizované v tomto smere rozsiahle reformy sú napríklad Nemecko a Švajčiarsko. Prax v týchto krajinách potvrdila, že výrazný ústup od používania trestu odňatia slobody a jeho zmiernenie alebo úplné nahradenie inými formami trestov v týchto krajinách neviedol k zvýšeniu miery páchania opakovanej trestnej činnosti. Inými slovami, ukladanie miernejších sankcií sa z hľadiska preventívneho účelu trestného práva ukazuje ako rovnako efektívne ako ukladanie prísnejších sankcií (Fink, D., Jehle, M., Pilgram, A.: Strafrechtliche Sanktionen im internationalen Vergleich Deutschland – Österreich – Schweiz, JOURNAL FÜR STRAFRECHT 3/2015, s. 81).

Návrh zákona preto pri nastavení celkovej koncepcie trestnoprávnych postihov venuje zvýšenú pozornosť dopadom odsúdenia a konkrétnych sankcií na páchateľa, jeho okolie, spoločnosť, ale aj na štátny rozpočet a vychádza z premisy, že „len nevyhnutný trest je spravodlivý“, formulovanej už nemeckým právnikom F. von Lisztom, ktorého myšlienky predznamenali celkový odklon nemeckého trestného práva od „klasického“ na odplatu orientovaného trestného práva smerom k efektívnemu nástroju ochrany právom chránených záujmov.

Podpora využívania alternatívnych trestov je v súlade so zásadami restoratívnej justície vyjadrených v Programovom vyhlásení vlády a realizovaná ich doplnením o účinnejšie mechanizmy vynucovania a kontroly ich dodržiavania v rámci probačného dohľadu.

Znovuzačlenenie do spoločnosti je dôležitým cieľom trestov nespojených s odňatím slobody, pričom platí, že uložené alternatívne tresty alebo opatrenia musia mať pre páchateľa čo najväčší zmysel, a mali by prispievať k osobnému a sociálnemu rozvoju páchateľa. Tresty nespojené s odňatím slobody sa ukladajú a vykonávajú so snahou rozvíjať páchateľov zmysel pre zodpovednosť voči spoločnosti a osobitne voči obeti.

Navrhovaná právna úprava zároveň nebráni plneniu záväzkov vlády Slovenskej republiky z Programového vyhlásenia vlády k prijatiu potrebných opatrení na zabezpečenie efektívneho a účinného vyšetrovania trestnej činnosti, a to aj s cieľom odčerpať výnosy pochádzajúce z trestnej činnosti. Práve naopak, navrhovaná právna úprava posilňuje podmienky pre efektívne odčerpanie výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti pri zlepšení predpokladov pre zabezpečenie spravodlivého trestnoprávneho postihu páchateľov trestnej činnosti, ďalej pre ich resocializáciu a minimalizácii dopadu trestu na iné osoby. A to všetko bez toho, aby vytvárala prekážky pre vedenie efektívneho a účinného vyšetrovania trestnej činnosti vedúceho k spravodlivému postihu páchateľov (tzn. že ruky orgánov činných v trestnom konaní ostávajú rozviazané).

Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona zakladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, tiež má pozitívne vplyvy na sociálnu exklúziu a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I

(Trestný zákon)

K bodu 1 (§ 18a)

V praxi sa vyskytujú aplikačné problémy spojené s posudzovaním právneho omylu páchateľa o protiprávnosti činu a významu tohto omylu z pohľadu trestnej zodpovednosti páchateľa, a to osobitne v prípade právneho omylu v mimotrestných normách. Z tohto dôvodu sa navrhuje zavedenie definície negatívneho právneho omylu o protiprávnosti činnosti a jeho dôsledkoch v Trestnom zákone. Navrhovaná úprava sa preberá z českého Trestného zákona a je založená na koncepte, že zavinenie vylučuje len ten právny omyl o protiprávnosti činu, ktorému sa páchateľ nemohol vyvarovať. Odsek 2 zároveň bližšie špecifikuje, kedy sa páchateľ právnemu omylu mohol vyvarovať, a teda kedy jeho právny omyl nebude vylučovať zavinenie.

K bodom 2 a 3 (§ 29 ods. 1 a 2)

Po vzore Českej republiky sa navrhuje rozšírenie podmienok súhlasu poškodeného ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť aj na súhlas daný súčasne s konaním osoby páchajúcej dotknutý čin, ako aj na súhlas daný dodatočne. V súlade s filozofiou restoratívnej justície sa navrhovanou úpravou do popredia dáva postoj poškodeného k činu. V prípade existencie súhlasu poškodeného spoločenská nebezpečnosť činu zásadne klesá a v modernom trestnom práve ako prostriedku ultima ratio nie je priestor na trestnoprávny postih takýchto činov. Zároveň sa tým uvoľňujú kapacity orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa tak môžu venovať činom so závažnejšou spoločenskou nebezpečnosťou.

K bodu 4 (§ 33a)

Do Trestného zákona sa popri zásadách ukladania trestov a ochranných opatrení zavádza explicitná úprava všeobecných zásad ukladania sankcií. Obdobne ako v Českej republike, ide o zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a o explicitné vyjadrenie princípu proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie páchateľa menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.

K bodu 5 (§ 34 ods. 6)

Navrhuje sa vypustenie obligatórneho uloženia trestu odňatia slobody pri trestnom čine s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcej 5 rokov. Tento návrh je súčasťou opatrení vedúcich k posilneniu podmienok pre ukladanie alternatívnych trestov a zároveň aj pre dôslednú individualizáciu trestu zo strany súdu.

K bodom 6 až 8 (§ 36 a § 37)

Rozširuje sa zoznam poľahčujúcich okolností o poľahčujúce okolnosti spočívajúce vo vedení riadneho života po dlhší čas po spáchaní trestného činu, v spáchaní trestného činu

v omyle, ktorému sa bolo možné vyvarovať, a v neprimerane dlhom vedení trestného stíhania bez zavinenia obvineného a jeho obhajcu. Zavedením týchto poľahčujúcich okolností sa popri ostatných navrhovaných úpravách ďalej posilňujú podmienky pre čo najdôslednejšiu individualizáciu trestu.

Tiež sa navrhuje spresniť priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní trestného činu za živelnej pohromy alebo za mimoriadnej situácie tak, aby bola naplnená, len ak bol trestný čin spáchaný s využitím negatívnych dôsledkov takejto živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti.

K bodu 9 (§ 39 ods. 4)

Navrhuje sa vypustenie obmedzenia zníženia trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, aby sa aj na tento prípad aplikovala všeobecná úprava obmedzenia zníženia trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu (§ 39 ods. 3). Osobitná úprava vo vzťahu k dohode o uznaní viny a prijatí trestu nie je ničím odôvodnená, a preto je potrebné právnu úpravu v tomto smere zjednotiť. Zároveň sa zavádza úprava osobitného zníženia trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v prípade uloženia mimoriadneho peňažného trestu podľa § 56 ods. 3. Ak súd popri peňažnom treste podľa § 56 ods. 3 bude ukladať aj trest odňatia slobody, bude môcť páchateľovi tento trest uložiť iba vo výmere podľa nového znenia odseku 4.

K bodom 10 a 11 (§ 49 ods. 1 a § 51 ods. 1)

V súlade s jedným zo zámerov novely zlepšiť podmienky pre resocializáciu odsúdených a odbremeniť väzenský systém sa navrhuje rozšírenie možností uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom pre trest neprevyšujúci 2 roky, resp. 3 roky pri podmienečnom odklade s probačným dohľadom na 5 rokov, resp. 6 rokov pri podmienečnom odklade s probačným dohľadom.

K bodom 12 a 13 (§ 53 ods. 1 a 2)

V súlade so základnými východiskami novely sa rozširujú podmienky možnosti uloženia trestu domáceho väzenia znížením minimálnej doby tohto trestu na polovicu dolnej hranice sadzby trestu odňatia slobody a zvýšením maximálnej doby tohto trestu zo 4 na 5 rokov. Pri trestných činoch, za ktoré by súd inak uložil nepodmienečný trest odňatia slobody neprevyšujúci 5 rokov, sa ustanovuje obligatórne uloženie trestu domáceho väzenia, ibaže by súd s ohľadom na povahu spáchaného trestného činu a pomery páchateľa nepovažoval trest domáceho väzenia na dosiahnutie účelu trestu za dostatočný.

K bodom 14 až 18 (§ 56 a § 57)

Upravujú sa zákonné podmienky pre uloženie peňažného trestu tak, aby ho bolo možné uložiť pri akomkoľvek trestnom čine, a to aj samostatne, ak podľa súdu vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie trestu odňatia slobody nie je potrebné.

Zároveň sa zvyšuje horná hranica tohto trestu zo súčasných 331 930 eur na 3 000 000 eur a rozširuje sa možnosť súdu uložiť peňažný trest aj pri zločinoch s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, a to aj samostatne, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie trestu odňatia slobody, resp. (aj) iného trestu nie je potrebné.

Ustanovuje sa, že súd so súhlasom páchateľa a za ďalších vymedzených podmienok uloží peňažný trest až do výšky škody spôsobenej trestným činom alebo až do 10 000 000 eur, ak trestným činom nebola spôsobená škoda. Súd tento peňažný trest neuloží, ak by vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu a pomery páchateľa bol neprimeraný. Tým ale nie je dotknutá možnosť súdu aj v prípade podľa predchádzajúcej vety uložiť peňažný trest podľa odseku 1 alebo 2, ak na to budú splnené zákonné podmienky. Ak však súd páchateľovi uloží peňažný trest podľa tohto ustanovenia, už nebude môcť páchateľovi uložiť peňažný trest podľa odseku 1 alebo 2. S uložením tohto peňažného trestu je obligatórne spojené zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa navrhovaného znenia § 39 ods. 4, ak súd popri tomto peňažnom treste páchateľovi ukladá trest odňatia slobody. Taktiež sa pre tento prípad zvyšuje maximálna výmera náhradného trestu odňatia slobody pre prípad nezaplatenia peňažného trestu.

V odseku 6 sa slovo úhrnný nahrádza slovom spoločný, keďže pri ukladaní úhrnného trestu sa na rozdiel od súhrnného a spoločného trestu neruší skorší rozsudok. V prípade zrušenia úhrnného peňažného trestu a následne jeho opätovného uloženia tak pôjde o nový peňažný trest.

K bodom 19 až 23 (§ 58 a § 59)

Obligatórny trest prepadnutia majetku sa mení na fakultatívny trest prepadnutia majetku. Explicitne sa ustanovuje, že tento trest nepostihuje zákonne nadobudnutý majetok páchateľa. Precizujú sa aj podmienky uloženia tohto trestu tak, aby jeho aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3).

Obligatórne ukladanie trestu prepadnutia majetku je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Markus v. Lotyšsko, sťažnosť č. 17483/10), Chartou základných práv EÚ, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (napr. C-77/20, C-430/05, C-210/10 alebo C-255/14) a Ústavou SR najmä preto, že absolútne neumožňuje individualizáciu trestu vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu, osobu páchateľa a jeho pomery a ani zohľadnenie súvisu dotknutého majetku s trestnou činnosťou.

Obdobná úprava fakticky trestu prepadnutia majetku bola v Nemecku vyhlásená za protiústavnú. V roku 2002 Federálny Ústavný súd rozhodnutím sp. zn. 2 BvR 794/95150 zo dňa 20.3.2002 prehlásil ustanovenie trestného zákona upravujúce tento trest za protiústavné. Za hlavný argument považoval nepredvídateľnosť hornej hranice tohto trestu, ktorá odporuje požiadavke na predvídateľnosť trestnoprávnych dôsledkov konkrétneho konania.

Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 106/2011 k primeranosti trestu uviedol, že „Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný

mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.“

Požiadavka primeraného trestu nevyhnutne predpokladá, že tam, kde s ohľadom na účel trestu postačí uloženie miernejšieho trestu, nemožno páchateľovi uložiť prísnejší trest, resp. trest, ktorý by bol pre neho citeľnejší. Uvedené sa vzťahuje nielen na ukladanie trestu súdom v konkrétnom prípade, ale aj na samotnú právnu úpravu. Zákonodarca by mal dbať na to, aby právna úprava tieto požiadavky zohľadňovala a vytvárala dostatočný rámec pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov súdmi.

Trest prepadnutia majetku predstavuje závažný zásah do základných majetkových práv páchateľa. Uloženie tohto trestu je jednou z výnimiek z ústavnej ochrany nedotknuteľnosti majetku (čl. 20 Ústavy SR). Preto by uloženie tohto trestu okrem vyššie uvedených východísk malo byť možné len vo výnimočných prípadoch a za splnenia (úzko vymedzených) osobitných podmienok.

Zohľadňujúc uvedené východiská sa podmienky uloženia trestu prepadnutia majetku upravujú tak, aby mohol postihovať len majetok nadobudnutý z trestnej činnosti alebo z výnosu z trestnej činnosti a iba ak je súd na základe okolností prípadu vrátane konkrétnych skutočností a dostupných dôkazov, ako napríklad, že hodnota majetku je neprimeraná k zákonnému príjmu odsúdenej osoby, presvedčený, že dotknutý majetok je získaný z trestnej činnosti, pričom sa bude pripúšťať dôkaz opaku (viď definícia rozšírenej konfiškácie v čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii).

Navrhovaná úprava je odôvodnená najmä tým, že trest má byť primeraný a individualizovaný, má postihovať iba páchateľa a má byť minimalizovaný jeho dopad na iné osoby (vrátane najbližšej rodiny páchateľa, najmä manžel/deti). Uloženie neprimeraného trestu prepadnutia majetku zásadne sťažuje potenciálnu resocializáciu páchateľa, keďže práve zásadné zhoršenie majetkových pomerov môže viesť k zvýšeniu rizika páchania ďalšej trestnej činnosti (pocit krivdy z nespravodlivého trestu).

Odhliadnuc od skutočnosti, že obligatórny trest prepadnutia majetku vyššie uvedené východiská zjavne nespĺňa, aj samotná existencia inštitútu trestu prepadnutia majetku ako takého (bez ohľadu na to, či ide o obligatórny alebo fakultatívny trest) vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho primeranosti a tak aj o ústavnosti tohto inštitútu. Trest prepadnutia majetku sa totiž nevyhnutne týka celého legálne nadobudnutého majetku páchateľa (vrátane majetku v BSM). A to aj v prípadoch, ak rozsah legálne nadobudnutého majetku značne prevyšuje prípadný majetkový prospech z trestnej činnosti. Zároveň, trest prepadnutia majetku nevyhnutne má závažný dosah nielen na páchateľa, ale aj na jeho rodinu a blízke osoby. Trestný

zákon však explicitne vyžaduje, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3).

Účel trestu prepadnutia majetku je pritom spravidla vždy možné dosiahnuť aj prostredníctvom iných majetkových sankcií (napr. peňažný trest, trest prepadnutia veci, ochranné opatrenie zhabanie časti majetku), ktoré páchateľa postihnú miernejšie a zároveň je pri nich minimalizovaný vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby.

Z uvedených dôvodov sa trest prepadnutia majetku javí neprimeraný sám o sebe. Primeraným by mohol byť jedine vo výnimočných prípadoch, kedy páchateľ legálne nadobudol iba nepatrnú časť majetku. A aj v týchto prípadoch by účel trestu prepadnutia majetku bolo možné dosiahnuť pri použití miernejších majetkových sankcií.

Navrhované zmeny a doplnenia právnej úpravy trestu prepadnutia majetku vychádzajú z vyššie uvedeného a majú za cieľ túto právnu úpravu v nevyhnutnom rozsahu zmeniť a doplniť tak, aby súdu v konkrétnom prípade umožňovala uložiť primeraný a individualizovaný trest. Za týmto účelom je potrebné o. i. doplniť aj podmienky, na ktoré má súd pri ukladaní trestu prepadnutia majetku, resp. pri rozhodovaní o vylúčení vecí z tohto trestu, prihliadať, minimálne o rozsah legálne nadobudnutého majetku páchateľa (vrátane majetku patriaceho do BSM), a podrobnejšie upraviť následky vylúčenia veci z trestu prepadnutia majetku (t. j. určenie rozsahu tohto trestu).

Navrhovanými zmenami a doplneniami sa sleduje aj posilnenie právnej istoty a predvídateľnosti ukladania tohto trestu a jeho rozsahu prostredníctvom podrobnejšej úpravy podmienok pre vylúčenie vecí z tohto trestu a jeho následkoch.

K bodu 24 (§ 61 ods. 2)

V záujme rozšírenia podmienok pre ukladanie a preferenciu alternatívnych trestov sa rozširujú podmienky pre ukladanie samostatného trestu zákazu činnosti, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie trestu odňatia slobody, resp. aj iného trestu nie je potrebné.

K bodu 25 (§ 65a ods. 1)

Pre zlepšenie podmienok pre návrat odsúdeného do spoločnosti a odbremenenie väzenského systému sa navrhuje rozšíriť podmienky pre premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Za týmto účelom sa premena navrhuje umožniť nielen pri prečine. Zároveň sa navrhuje vypustenie podmienky, aby zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahoval tri roky, keďže táto podmienka je v rozpore so základnými cieľmi novely a nedôvodne odďaľuje pozitívne efekty na páchateľa a spoločnosť spojené s trestom domáceho väzenia. Napokon by premena trestu odňatia slobody mala byť umožnená za sprísnených podmienok aj pri recidivistoch, keďže aj pri takýchto páchateľoch má štát záujem o ich začlenenie do spoločnosti. Preto sa pri recidivistoch navrhuje umožniť premenu trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia až po vykonaní dvoch tretín trestu odňatia slobody.

K bodom 26 až 28 (§ 86)

V záujme uprednostnenia odstránenia škodlivého následku sa rozširujú podmienky účinnej ľútosti tak, že sa už netýka len daňových trestných činov, ale aj ďalších trestných činov, ktoré chránia štátny, resp. verejný rozpočet vrátane rozpočtu Európskej únie. Cieľom tejto právnej úpravy je v súlade s filozofiou restoratívnej justície uprednostniť záujem poškodených verejných financií na nápravu pred trestaním páchateľa.

Pri trestných činoch skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 2, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 a 2, nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 a 2, subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 až 3, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 ods. 1 až 3, § 262 alebo § 263, machinácii pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 a 2, § 267 alebo § 268 alebo daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 sa účinná ľútosť uplatní, ak v ustanovenej lehote bude zaplatená splatná daň a jej príslušenstvo, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté správcom dane alebo vo výške podľa osobitného predpisu, ak o ňom nebolo rozhodnuté, alebo poistné alebo ak bude nahradená spôsobená škoda v celom rozsahu.

Pri trestných činoch skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 3 a 4, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 3 a 4, nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 3, subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 4 až 6, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 ods. 4 až 6, machinácii pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 alebo daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 a 2 sa účinná ľútosť uplatní, v ustanovenej lehote bude zaplatená nielen splatná daň a jej príslušenstvo, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté správcom dane alebo vo výške podľa osobitného predpisu, ak o ňom nebolo rozhodnuté, alebo poistné alebo ak bude nahradená spôsobená škoda v celom rozsahu, ale aj suma zodpovedajúca polovici splatnej dane a jej príslušenstva, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté správcom dane alebo vo výške podľa osobitného predpisu, ak o ňom nebolo rozhodnuté, alebo poistné alebo spôsobená škoda na štátnom rozpočte, rozpočte verejnoprávnej inštitúcie, rozpočte štátneho fondu, rozpočte vyššieho územného celku, rozpočte obce, rozpočte Európskej únie alebo na rozpočte spravovanom Európskou úniou alebo v mene Európskej únie. Tiež sa ustanovuje, že zaplatená suma nad rámec dane a jej príslušenstva a spôsobenej škody je príjmom štátneho rozpočtu.

Stále platí, že pre zánik trestnosti trestného činu je nerozhodné, či tieto sumy zaplatí sám páchateľ, niektorý zo spolupáchateľov alebo tretia osoba. Zaplatením týchto súm teda zaniká trestnosť trestného činu všeobecne vo vzťahu ku každému vrátane ostatných spolupáchateľov a účastníkov, a to bez ohľadu na to, či sa na zaplatení tejto sumy podieľali.

Tejto úprave nebráni ani smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, ktorá členským štátom nezakazuje zavedenie účinnej ľútosti pri trestných činoch chrániacich rozpočty Európskej únie alebo rozpočty spravované Európskou úniou alebo v jej mene. Práve naopak, zavedenie účinnej ľútosti s navrhovanými podmienkami je vzhľadom na odstránenie škodlivého následku v súlade s finančnými záujmami Európskej únie. Zároveň sa obdobná úprava navrhuje aj vo vzťahu k trestným činom chrániacim vnútroštátne verejné rozpočty.

Do § 86 ods. 2 sa dopĺňa trestnoprávna recidíva, keďže súčasné znenie predmetného ustanovenia nekoncepčne nebránilo uplatneniu účinnej ľútosti v prípade trestnoprávnej recidívy, kým pri napr. správnom delikte ju vylučovalo.

K bodom 29 až 33 (§ 87 a § 96 ods. 1)

Záujem spoločnosti na potrestaní trestného činu plynutím času nevyhnutne klesá. Preto pri zločine, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, tak z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie tento záujem zanikne podstatne skôr ako po uplynutí 20 rokov. Zákonodarca v ČR túto skutočnosť náležite zohľadnil, a preto je potrebné sa ním inšpirovať a skrátiť túto lehotu premlčania na 15 rokov. 20 ročná lehota sa javí ako neprimerane dlhá aj pri porovnaní s rakúskou a nemeckou právnou úpravou premlčania, kde je pre trestné činy s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov a najviac 10 rokov (čo sú v podstate všetky neživotné trestné činy) ustanovená premlčacia lehota 10 rokov. Ustanovenia o premlčaní teda v týchto krajinách tiež reflektujú rozdielny význam chránených spoločenských záujmov, v dôsledku čoho sa trestné činy proti najdôležitejším spoločenským záujmom (život a zdravie) premlčujú v dlhších premlčacích lehotách, než trestné činy smerujúce proti menej dôležitým spoločenským záujmom (majetok). Plynutím času taktiež spravidla dochádza k sťažovaniu efektívneho vyšetrovania (dokazovania) trestnej veci.

V § 87 ods. 3 písm. b) sa upravujú podmienky prerušenia premlčania a navrhuje sa po vzore predchádzajúceho trestného zákona a tiež trestného zákona Českej republiky návrat k prerušeniu premlčania iba v prípade, ak páchateľ v premlčacej dobe spáchal nový úmyselný trestný čin, ktorý je trestný rovnako alebo prísnejšie ako trestný čin, vo vzťahu ku ktorému premlčacia doba plynie.

K bodu 34 (§ 124 ods. 3)

Navrhuje sa, aby za škodu na účely Trestného zákona bola považovaná aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenia zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Dôvodom pre túto úpravu je najmä umožniť štátu (príslušným štátnym orgánom), obciam, vyšším územným celkom a pod. si v trestnom konaní uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na príslušnom verejnom rozpočte napr. daňovým trestným činom a pod. Návrhom sa reaguje najmä na skutočnosť, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017, sp. zn. Tpj 39 - 60/2017) je pri súčasnom znení Trestného zákona vylúčené, aby tieto nároky boli uplatnené v trestnom konaní ako nároky a náhradu škody.

K bodu 35 (§ 125 ods. 1)

S ohľadom na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu (najmä inflácia) a jej porovnanie so stavom v r. 2005, ako aj s prihliadnutím na odhadovaný spoločensko-ekonomický vývoj v najbližšom období, a zároveň - aj so zreteľom na iniciatívu Ministerstva spravodlivosti SR zaviesť „škodu mimoriadne veľkého rozsahu“ v sume 1 000 000 sa navrhuje určenie nových hraníc škody. Suma 266 eur má v súčasnosti podstatne nižší význam ako v roku 2006 a znižovaním jej významu fakticky každoročne dochádza k automatickému zvyšovaniu trestnosti (menej závažné konanie je trestané rovnako prísne). Iba minimálna mzda od r. 2005 narástla o cca 240%. Inflácia aktuálne presahuje viac ako 10%. Preto sa navrhuje na jednej strane zvýšiť sumu malej škody na sumu presahujúcu 400 eur a zároveň integrovať ministerstvom navrhovanú škodu mimoriadne veľkého rozsahu v sume 1 000 000 eur so škodou veľkého rozsahu na sume prevyšujúcej 1 000 000 eur. Následne sa primerane upravujú aj hranice väčšej škody (suma prevyšujúca 16 000 eur) a značnej škody (suma prevyšujúca 320 000 eur) tak, aby aj pomocou jednotlivých hraníc škody bola v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov vyjadrená spoločenská nebezpečnosť týchto trestných činov v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii.

K bodom 36 až 55, 61, 62, 64, 65, 67, 69 až 128

Navrhuje sa upraviť sadzby trestu odňatia slobody tak, aby zodpovedali spoločenskej nebezpečnosti (s ohľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu) jednotlivých trestných činov a rozšíriť rozsah (rozpätie) týchto trestných sadzieb, aby to umožňovalo dostatočnú individualizáciu trestu v jednotlivých prípadoch.

Navrhované zmeny sa týkajú všetkých trestných činov (osobitne majetkových a hospodárskych trestných činov) okrem trestných činov proti životu a zdraviu, trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činov proti rodine a mládeži, trestných činov proti republike, trestných činov proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci, trestných činov verejných činiteľov a trestných činov podľa desiatej až dvanástej hlavy Trestného zákona, pri ktorých s ohľadom na ich objekt (chránený záujem) a jeho spoločenský význam nie sú vyššie uvedené východiská v súčasnosti také naliehavé, ako pri ostatných trestných činoch.

Zníženie sadzieb je inšpirované skúsenosťami so znížením trestných sadzieb, resp. s nižšími trestnými sadzbami v okolitých členských štátoch EÚ, v ktorých trestné sadzby reflektujú rozdielnu dôležitosť rôznych právom chránených záujmov. Trestné sadzby totiž v súčasnosti nedostatočne reflektujú rozdielny spoločenský význam chránených záujmov. Napríklad spoločenská závažnosť trestného činu zabitia podľa § 147 ods. 1 TZ (7 až 10 rokov) je určite rádovo vyššia ako pri trestnom čine krádeže podľa § 212 ods. 4 TZ (t. j. vo veľkom rozsahu – aktuálne nad 133 000 eur - 10 až 15 rokov). T. j. ľudský život vs. 133 000 eur.

Pre majetkové trestné činy je v ich najprísnejších skutkových podstatách možné uložiť napríklad v ČR, v Nemecku alebo v Rakúsku trest odňatia slobody maximálne na 10 rokov. Pri niektorých trestných činoch je horná hranica trestnej sadzby dokonca dvojnásobkom sadzieb ustanovených za podobné trestné činy v susedných krajinách.

Navrhovanou úpravou sadzieb dôjde aj k dôslednému premietnutiu princípu primeranosti trestu do Trestného zákona (humanizácia trestov) a posilneniu individualizácie trestu. Dôjde tiež k zvýrazneniu významu ochrany najdôležitejších hodnôt ako ľudský život a zdravie.

Návrh zákona zosúlaďuje trestné sadzby pri trestných činoch s rovnakým alebo podobným chráneným objektom, napr. navrhovanú úpravu zvýšenia hraníc trestnosti pri daňových trestných činoch použiť rovnako aj pri iných trestných činoch, ktoré chránia verejné rozpočty (štátny, verejné, či EÚ) ako subvenčný podvod, poškodzovanie finančných záujmov EÚ a machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, keďže prípadné rozdiely v trestných sadzbách týchto trestných činov nie sú ničím odôvodniteľné, nakoľko z pohľadu verejných rozpočtov pri nich dochádza k rovnakému dôsledku – výpadku (skráteniu) príjmov alebo k zvýšeniu výdavkov. Obdobný je aj spôsob konania, ktorým dochádza k páchaniu týchto trestných činov a tým aj ich spoločenská nebezpečnosť je rovnaká, resp. obdobná.

Osobitne vo vzťahu k trestnému činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe možno dodať, že ide o trestný čin nepriamo napojený na štátny (verejný) rozpočet (resp. fondy Európskej únie), keďže dôsledkom spáchania takéhoto trestného činu je v prevažnej väčšine prípadov zvýšenie ceny nakupovaných tovarov a služieb zo strany verejných obstarávateľov (t. j. subjektov priamo alebo nepriamo napojených na štátny, resp. verejný rozpočet) a tým zvýšenie výdavkov štátneho (verejného) rozpočtu.

Navrhované úpravy sadzieb sú v súlade aj s právom Európskej únie (najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva), ktorá pri niektorých trestných činoch vyžaduje, aby členské štáty umožnili za tieto trestné činy uložiť sankciu trestu odňatia slobody najmenej štyri roky. Navrhované sadzby zároveň rešpektujú aj požiadavku práva Európskej únie, aby postih trestných činov proti rozpočtom Európskej únie nebol miernejší ako postih trestných činov proti vnútroštátnym rozpočtom.

K bodom 56 až 60 (§ 225)

Pri navrhovanej úprave sadzieb trestného činu subvenčného podvodu sa zohľadňuje vymedzenie pôsobnosti Európskej prokuratúry s poukazom na čl. 25 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Trestný čin subvenčného podvodu je skutkovo obdobný trestnému činu poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie s tým rozdielom, že nechráni finančné záujmy Európskej únie, ale finančné záujmy Slovenskej republiky.

V praxi často dochádza k súbehu týchto trestných činov pri projektoch, ktoré sú spolufinancované z rozpočtu Európskej únie a z rozpočtu Slovenskej republiky. Časť financovaná z rozpočtu Slovenskej republiky je často výrazne menšia ako časť financovaná z rozpočtu Európskej únie. Oproti tomu skutkové podstaty subvenčného podvodu umožňujú prísnejšie trestanie ako skutkové podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.

Ak je ale horná hranica trestnej sadzby súvisiaceho trestného činu je rovnaká alebo vyššia ako horná hranica trestnej sadzby trestného činu patriaceho do pôsobnosti Európskej prokuratúry, Európska prokuratúra podľa čl. 25 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, nesmie vo veci vykonávať ďalšie úkony a vec musí postúpiť príslušným národným orgánom, a to bez ohľadu na hodnotu prípadne spôsobenej škody.

Preto sa v rámci systematickej úpravy sadzieb navrhuje, aby trestný čin subvenčného podvodu mohol byť trestaný menej prísne ako skutkovo obdobný trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Vzhľadom na obdobnú spoločenskú nebezpečnosť oboch trestných činoch sa navrhuje rozdiel v sadzbách vyjadrený v mesiacoch a nie rokoch.

K bodom 63, 66 a 68 (§ 233 ods. 2, § 233a ods. 2 a § 233a)

Po vzore Českej republiky sa ustanovuje, že súd bude pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na trestné činy podľa § 233 ods. 1 až 5 alebo podľa § 233a ods. 1 až 4 Trestného zákona povinný prihliadať tiež k trestnej sadzbe ustanovenej na predikatívny trestný čin, ak Trestný zákon na tento trestný čin ustanovuje miernejší trest. Táto úprava má za cieľ zvýrazniť vzťah medzi závažnosťou predikatívneho trestného činu a závažnosťou samotného trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti a zohľadniť tento vzťah pri ukladaní trestu za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Zároveň sa ustanovuje, že trestné činy podľa § 233 ods. 1 až 5 a podľa § 233a ods. 1 až 4 sa nepovažujú za trváce trestné činy.

Pri skutkových podstatách trestných činov podľa § 233 ods. 2 a § 233a ods. 2 Trestného zákona sa aj legislatívnou úpravou zvýrazňuje, že tieto trestné činy nemôžu byť spáchané v jednočinnom súbehu s predikatívnym trestným činom.

K bodu 128 (§ 438k)

Prechodným ustanovením sa v nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy trestu prepadnutia majetku zavádza mechanizmus na prehodnotenie doteraz nevykonaných trestov prepadnutia majetku a zohľadnenia (dôsledky) prípadného prehodnotenia trestu prepadnutia majetku v praxi.

K Čl. II

(zákon č. 91/2016 Z. z.)

K bodu 1 (§ 8 ods. 2)

V nadväznosti na zavedenie osobitnej účinnej ľútosti aj pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v Trestnom zákone sa navrhuje súvisiaca legislatívna úprava inštitútu účinnej ľútosti pri právnických osobách.

K bodu 2 (§ 13 ods. 1)

V nadväznosti na zrušenie obligatórneho trestu prepadnutia majetku v Trestnom zákone sa obligatórny trest prepadnutia majetku z rovnakých dôvodov ruší aj pri právnických osobách. Zároveň sa explicitným vymedzením kritérií pre uloženie trestu prepadnutia majetku posilňujú podmienky pre ukladanie tohto trestu len v prípadoch, ak je to primerané.

K bodu 3 (§ 15)

S ohľadom na navrhované zvýšenie sumy peňažného trestu v Trestnom zákone na 3 000 000 eur sa navrhuje aj primerané zvýšenie peňažného trestu pri právnických osobách.

K bodu 4 (§ 20a)

Ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83a Trestného zákona je fakultatívne. Z tohto dôvodu sa pre odstránenie prípadných výkladových rozporov v § 20a navrhuje slovo uloží nahradiť slovami môže uložiť, ktoré vyjadrujú fakultatívnu povahu ochranného opatrenia.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2023.