DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny HATRÁKOVEJ, Petry HAJŠELOVEJ a Miloša SVRČEKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

Základný cieľ návrhu zákona

Základný cieľ predloženého návrhu je zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov výkonu advokácie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv občanov a k svojvoľným a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní. V praxi dochádza k prípadom, kedy orgány činné v trestnom konaní neselektujú dokumenty alebo informácie, ale zabavia en bloc všetky dokumenty alebo celý nosič dát, ktorý obsahuje údaje o rôznych osobách, nesúvisiace s predmetom prehliadky. Následkom je tak nielen zásah do práv advokáta, ale zásah do práv širokého okruhu osôb, ktorým advokát poskytuje právne služby a ktorým je v právnom štáte garantované, že informácie zverené advokátovi požívajú osobitnú mieru ochrany a to aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

Návrh má ukotviť postup, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných pre trestné konanie spôsobom vylučujúcim vznik neprípustnej situácie znamenajúcej závažný zásah do práv jednotlivcov.

Pri domových prehliadkach alebo prehliadkach iných priestorov, kde advokát vykonáva advokáciu, dochádza k situáciám, kedy písomnosti alebo elektronické nosiče, ktoré sú predmetom prehliadky, obsahujú informácie a skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti a ktoré nie sú predmetom prehliadky v zmysle príkazu na prehliadku, teda nepožívajú žiadnu výnimku z povinnosti mlčanlivosti.

Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ zabrániť tomu, aby sa vykonaním prehliadky a získaním dôverných informácií dôležitých pre prípravu obhajoby klienta zasiahlo do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní. Rovnako sa návrhom poskytuje ochrana tretím osobám, voči ktorým advokát vykonáva svoju profesijnú činnosť nesúvisiacu s prebiehajúcim trestným konaním a prehliadkou. Zároveň však znenie návrhu neumožňuje zneužitie povinnosti mlčanlivosti.

Návrh samozrejme vychádza z predpokladu, že inštitút mlčanlivosti nemôže byť zneužívaný na páchanie trestnej činnosti a ak je dôvodné podozrenie, že v dotknutom priestore je vec dôležitá pre trestné konanie, môže dôjsť k prehliadke priestoru výkonu advokácie. Na to však návrh ukotvuje prísne stanovené pravidlá.

Naplnenie téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov

2021 – 2024

Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa niektoré tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti ľudských práv a právneho štátu:

Vláda SR zefektívni a skvalitní systém podpory a ochrany ľudských práv v Slovenskej republike, vrátane nezávislých mechanizmov a mimovládnych organizácií

Podľa vlády SR sú zákonnosť, poriadok a bezpečnosť občanov kľúčovými a trvalými predpokladmi zdravého vývoja každej slobodnej a demokratickej spoločnosti.

Posilnenie práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom

o ochrane ľudských práv

Ochrana dôvernosti komunikácie advokáta a klienta je jedným z prvkov právneho štátu a má ústavnoprávny rozmer ako aj zákonný základ. Ide o povinnosť advokáta a právo klienta, ktoré je súčasťou ústavného práva na spravodlivý proces a ochrany súkromia (práva podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva podľa čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Odňatie písomností alebo počítačového vybavenia advokáta obsahujúce údaje týkajúce sa jeho profesijnej činnosti je považované judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) za súčasť súkromného života a teda za zásah do súkromnej sféry jednotlivca. Podľa ESĽP bez dôvernosti komunikácie advokáti nemôžu plniť svoju úlohu, ktorá spočíva v zastupovaní strán v súdnom konaní a poskytovaní právnych služieb (Michaud proti Francúzsku). Podobné rozhodnutia sú súčasťou rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 68/2010 -62), Ústavného súdu ČR (napr. III.ÚS 702/17, II. ÚS 2007/20) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. Tpjn 306/2014).

Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

Čl. I

Aby sa dosiahol základný cieľ návrhu zákona uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa za dnes platné znenie § 106 Trestného poriadku vkladá nové ustanovenie § 106a, ktoré bude osobitným ustanovením týkajúcim sa ochrany povinnosti mlčanlivosti advokáta. Táto povinnosť mlčanlivosti vzniká v okamihu, v ktorom sa advokát dozvie o okolnostiach súvisiacich s budúcim poskytnutím či poskytovaním právnych služieb. Povinnosť existuje počas celého trvania vzťahu advokáta s klientom a trvá dovtedy, pokiaľ advokáta povinnosti mlčanlivosti nezbaví klient, alebo nenastane situácia, s ktorou zákon spája prelomenie povinnosti mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti sa nepremlčiava, pretrváva aj po skončení poskytovania právnych služieb klientovi, prípadne po jeho smrti (fyzická osoba) alebo po jeho zániku (právnická osoba). Povinnosť mlčanlivosti advokáta pretrváva aj vtedy, ak advokát má pozastavený výkon advokácie alebo ju prestal vykonávať. Z toho vyplýva, že advokát má k dispozícii údaje o širšom okruhu osôb, ktoré musia byť predmetom ochrany a ktoré nemajú súvis s konkrétnym predmetom prehliadky.

Vydanie listín alebo iných nosičov dát, ktoré podliehajú povinnosti mlčanlivosti je tak závažný krok, že v prípade neskoršieho posúdenia nezákonnosti prehliadky už nemôže dôjsť k plnohodnotnej náprave zásahu do práv dotknutých osôb. Ochrana záujmov iných klientov musí byť zachovaná a porušenie práva nemôže byť odôvodnené ťažkosťami, technickými dôvodmi, praktickými potrebami alebo časom potrebným na selektovanie informácií (viď napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Sallinen proti Fínsku). Navrhovaný postup je nevyhnutný predovšetkým v záujme ochrany práv občanov a právnej istoty občanov. Nedodržanie kritéria legálnosti, legitimity a primeranosti diskvalifikuje postup polície z medzí konformnosti s Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv.

Odňatie písomností alebo počítačového vybavenia advokáta obsahujúce údaje týkajúce sa jeho profesijnej činnosti je považované judikatúrou ESĽP za súčasť súkromného života a teda za zásah do súkromnej sféry jednotlivca. Podľa ESĽP bez dôvernosti komunikácie advokáti nemôžu plniť svoju úlohu, ktorá spočíva v zastupovaní strán v súdnom konaní a poskytovaní právnych služieb (Michaud proti Francúzsku). Podobné rozhodnutia sú súčasťou rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 68/2010 -62), Ústavného súdu ČR (napr. III.ÚS 702/17, II. ÚS 2007/20) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. Tpjn 306/2014).

V odseku 1 sa preto navrhuje, aby bola v Trestnom poriadku zakotvená účasť zástupcu Slovenskej advokátskej komory (SAK) počas priebehu prehliadky priestorov výkonu advokácie. Ide o bežnú prax, v rámci ktorej v prípade príkazu na prehliadku dotknutý advokát prizve k priebehu prehliadky zástupcu Slovenskej advokátskej komory, ktorý dohliada na zákonnosť postupu OČTK (orgánu vykonávajúceho úkon). V zmysle pokynov SAK a Advokátskeho poriadku, ktorým je advokát viazaný, po overení príkazu advokát je povinný upozorniť veliaceho policajta na zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti a s tým spojenú obmedzenú edičnú povinnosť, ako aj na právne predpisy na ochranu osobných údajov a žiadať, aby k tomuto úkonu ako nezúčastnenú osobu pribral zástupcu komory alebo iného advokáta (§ 9 ods. 4 Advokátskeho poriadku).

V zmysle návrhu by zástupca SAK bol povinný byť prítomný počas celého úkonu, mal by právo oboznamovať sa s obsahom písomností a nosiča dát advokáta a podľa zistených skutočností udeliť súhlas k oboznámeniu sa s ich obsahom, prípadne zaujať stanovisko z pohľadu edičnej povinnosti advokáta.

V odsekoch 2 až 8 sa upravujú postupy pred prípad nesúhlasu zástupcu komory. Vtedy ten, kto nariadil prehliadku bude oprávnený podať návrh nadriadenému súdu, aby o vydaní rozhodol. Dôraz sa kladie na to, aby do doby, kým bude o vydaní právoplatne rozhodnuté, bola zabezpečená ochrana pred neoprávneným zásahom a neoprávneným oboznámením sa s ich obsahom. Je potrebné zvoliť opatrenia (napr. zapečatenie za prítomnosti všetkých strán), ktoré vedú k vylúčeniu pochybností všetkých strán o neoprávnenej manipulácii s listinami a nosičmi údajov Ak príslušný sudca návrhu vyhovie, odobraté písomnosti a nosiče sa odovzdajú orgánu, ktorý vykonával prehliadku.

K Čl. II

Aby orgány činné v trestnom konaní, Slovenská advokátska komora, súdy a advokáti mali dostatok času na prípravu na aplikáciu zmeny v trestnom procese, zavádza sa dostatočne dlhá legisvakačná lehota. Preto sa účinnosť navrhuje na 1. februára 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny HATRÁKOVEJ, Petry HAJŠELOVEJ a Miloša SVRČEKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny HATRÁKOVEJ, Petry HAJŠELOVEJ a Miloša SVRČEKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.